Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/304/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201535 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201535.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: BILLA s.r.o., IČO: 31 347 037, so sídlom v Bratislave, Bajkalská 19/A, zastúpeného spoločnosťou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 36 862 711, so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, za ktorú koná advokát Mgr. Andrej Guba, LL.M., proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Botanická 17, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1704/2016 zo dňa 13.6.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovanej Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky č. 1704/2016 zo dňa 13.6.2016 spolu s rozhodnutím Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Liptovský Mikuláš č. 265/2016Ž-r zo dňa 24.3.2016 zrušuje a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovi sa p r i z n á v a úplná náhrada trov konania voči žalovanému. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Regionálna veterinárna a potravinová správa (ďalej „RVPS“) Liptovský Mikuláš rozhodnutím č. 265/2016Ž-r zo dňa 24.3.2016 uložila žalobcovi, prevádzka v Liptovskom Mikuláši, Š. XXXX, pokutu vo výške X.XXX,- € podľa § 28 ods. 4 písm. g/ v spojení s § 28 ods. 8 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 152/1995 Z.z.), pretože porušil povinnosť splnenia nápravného opatrenia v plnom rozsahu uloženého na mieste podľa § 20 ods. 9 zákona č. 152/1995 Z.z. pri výkone úradnej kontroly potravín dňa 22.1.2016; túto povinnosť porušil tým, že dňa 23.2.2016 v čase od 12:30 hod. do 17:30 hod. na prevádzke v Liptovskom Mikuláši, Š. XXXX, bolo pri dodatočnej úradnej kontrole potravín zistené, že nebolo splnené opatrenie na zabezpečenie označenia nebalených mäsových výrobkov, šalátov a nebalených pekárenských výrobkov uvedených v bode III úradného záznamu v zmysle vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja SR č. 243/2015 Z.z. o požiadavkách na označovanie potravín (ďalej len vyhláška č. 243/2015 Z.z.) s lehotou do 15.2.2016. Inšpektori Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy vykonali dňa 23.2.2016 v prevádzke žalobcu dodatočnú úradnú kontrolu potravín zameranú na overenie splnenia nápravného opatrenia uloženého na mieste pri kontrole vykonanej dňa 22.1.2016 v prevádzke žalobcu a zistila, že žalobca nesplnil opatrenia ani osem dní po uplynutí lehoty určenej v opatrení. 2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 1704/2016 zo dňa 13.6.2016 zmenil prvostupňové rozhodnutie č. 265/2016Ž-r zo dňa 24.3.2016 tak, že: »Účastník konania: BILLA s. r. o., Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31 347 037, prevádzkareň: BILLA s. r. o., filiálka 334, ul. Štúrova 1968, 031 01 Liptovský Mikuláš, nesplnil opatrenie uložené podľa § 20 ods. 9 zákona o potravinách inšpektormi Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Liptovský Mikuláš pri kontrole dňa 22.01.2016 v Zázname o úradnej kontrole potravín č. LM/2016/K,Mr,M,AH/4 zo dňa 22.01.2016 za účelom odstránenia nedostatkov v označení nebalených potravín v blízkosti ich umiestnenia chýbajúcim údajom o prítomnosti alergénov: „Zabezpečiť označenie nebalených mäsových výrobkov, šalátov a nebalených pekárenských výrobkov uvedených v bode III tohto úradného záznamu v zmysle platnej legislatívy - Vyhláška MP a RVSR č. 243/2015; termín 15.02.2015 ”. Pri dodatočnej úradnej kontrole potravín vykonanej podľa § 20 ods. 5 zákona o potravinách dňa 23. februára 2016 v čase od 12.30 hod. do 17.30 hod. v prevádzkarni: BILLA s. r. o., filiálka 334, ul. Štúrova 1968, 031 01 Liptovský Mikuláš bolo zistené, že toto opatrenie nebolo v určenom termíne vykonané, nakoľko uvedené druhy lahôdkarských výrobkov a nebalených pekárskych výrobkov neboli v blízkosti ich umiestnenia (napr. na cenovke) označené údajom o prítomnosti alergénov podľa údajov na etiketách ich výrobcov alebo v špecifikáciách výrobkov od výrobcov: 1. Zaúdená tlačenka, výrobca: Púchovský mäsový priemysel a. s., Púchov, potravina neoznačená údajom o obsahu alergénu: zeler. 2. Pastierske párky, výrobca: MEČOM GROUP s. r. o., Humenné, potravina neoznačená údajom o obsahu alergénu: sójový protein; môže obsahovať: horčicu, mlieko, zeler. 3. Diabolský šalát, výrobca: BOD, s. r. o., Bratislava, potravina neoznačená údajom o obsahu alergénu: vaječný žĺtok. 4. Šalát a la krab, výrobca: RYBA Žilina spol. s r. o., potravina neoznačená údajom o obsahu alergénu: ryby, pšeničný škrob, vaječné bielka, sójová drvina, vaječné žĺtky. Kontrolou bol tiež zistený nesúlad medzi informáciami uvedenými pre spotrebiteľa v katalógu a informáciami, ktoré udáva výrobca na etikete. 5. Vlašský šalát, výrobca: BOD, s. r. o., Bratislava, potravina neoznačená údajom o obsahu alergénu: vaječný žĺtok, horčica (horčičné semeno), zeler. 6. Treska v majonéze exkluziv, výrobca: Ryba Žilina spol. s. r. o., potravina neoznačená údajom o obsahu alergénu: ryby, vaječný žĺtok, horčica. Kontrolou bol tiež zistený nesúlad medzi informáciami uvedenými pre spotrebiteľa v katalógu a informáciami, ktoré udáva výrobca na etikete. 7. Holandský šalát so syrom, výrobca: BOD, s. r. o., Bratislava, potravina neoznačená údajom o obsahu alergénu: vajcia, vaječný žĺtok, syr, mlieko. Kontrolou bol zistený nesúlad medzi informáciami uvedenými pre spotrebiteľa v katalógu a informáciami, ktoré udáva výrobca na etikete. 8. Zemiakový šalát, výrobca: BOD, s. r. o., Bratislava, potravina neoznačená údajom o obsahu alergénu: vaječný žĺtok, zeler, horčica (horčičné semeno). Kontrolou bol zistený nesúlad medzi informáciami uvedenými pre spotrebiteľa v katalógu a informáciami, ktoré udáva výrobca na etikete. 9. Vajcový šalát, výrobca: BOD, s. r. o., Bratislava, potravina neoznačená údajom o obsahu alergénu: vajcia, vaječný žĺtok, horčica, horčičné semeno. Kontrolou bol zistený nesúlad medzi informáciami uvedenými pre spotrebiteľa v katalógu a informáciami, ktoré udáva výrobca na etikete. 10. Tatranský šalát, výrobca: BOD, s. r. o., Bratislava, potravina neoznačená údajom o obsahu alergénu: mlieko, syr. 11. Šampiňóny plnené syrom, výrobca: HELEB, spol. s r. o., Praha, potravina neoznačená údajom o obsahu alergénu: syr, smotana; výrobok môže obsahovať stopy horčice, kôrovcov, mäkkýšov, mandlí, rýb, vajec a sezamových semien. Daný výrobok nebol uvedený ani v katalógu predajcu - lahôdkarské výrobky. 12. Feferónový šalát so syrom, výrobca: BOD, s. r. o., Bratislava, potravina neoznačená údajom o obsahu alergénu: syr, mlieko. 13. Cherry papričky so syrovou náplňou, výrobca: HELEB, spol. s r. o., Praha, potravina neoznačená údajom o obsahu alergénu: syr, smotana; výrobok môže obsahovať stopy zeleru, horčice, kôrovcov, mäkkýšov, mandlí, rýb a vajec. Etiketa od výrobcu bola v českom jazyku. 14. Lahôdkový šalát, výrobca: BOD, s. r. o., Bratislava, potravina neoznačená údajom o obsahu alergénu: vaječný žĺtok, vajcia, horčica, horčičné semeno. 15. Chlieb zemiakový 500 g, výrobca: MIPEK s. r. o., Ľubeľa, potravina neoznačená údajom o obsahu alergénu: pšeničná múka, ražná múka. 16. Chlieb zemiakový 900 g, výrobca: MIPEK s. r. o., Ľubeľa, potravina neoznačená údajom o obsahu alergénu: pšeničná múka, ražná múka. 17. Chlieb konzumný 1000 g, výrobca: PENÁM s. r. o., Lučenec, potravina neoznačená údajom o obsahu alergénu: pšeničná múka, ražná múka, glutén, pšeničný lepok, pšenica. 18. Rožok 40 g, výrobca: PENÁM s. r. o., Lučenec, potravina neoznačená údajom o obsahu alergénu: pšeničná múka, ražná múka, jačmenný slad mletý, jačmenná sladová múka. Ďalšie predávané pekárenské výrobky, ktoré neboli v blízkosti potraviny označené údajom o prítomnosti alergénov, boli vyrobené spoločnosťou BILLA s. r. o. z hlbokozmrazených polotovarov, v zložení ktorých boli uvedené alergény: 19. BILLA bageta špaldová 106 g, výrobca: BILLA s. r. o., f. 334 Liptovský Mikuláš, mrazený polotovar bol označený alergénom: pšeničná múka, špaldová múka, špaldová drť. 20. Donut s farebným posypom 58 g, výrobca: BILLA s. r. o., f 334 Liptovský Mikuláš, hlbokozmrazený polotovar bol označený alergénom: pšeničná múka, pšeničný lepok, laktóza, mlieko, pšeničné otruby, výrobok môže obsahovať stopy orechov. 21. Donut s čokoládovou príchuťou 55 g, výrobca: BILLA s. r. o., f. 334 Liptovský Mikuláš, hlbokozmrazený polotovar bol označený alergénom pšeničná múka, pšeničný lepok, laktóza, mlieko, výrobok môže obsahovať stopy suchých škrupinových plodov. 22. Donut s jahodovou príchuťou 55 g, výrobca: BILLA s. r. o., f. 334 Liptovský Mikuláš, hlbokozmrazený polotovar bol označený alergénom pšeničná múka, pšeničný lepok, laktóza, mlieko, výrobok môže obsahovať stopy suchých škrupinových plodov. 23. Billa croissant 80 g, výrobca: BILLA s. r. o., f. 334 Liptovský Mikuláš, hlbokozmrazený polotovar bol označený alergénmi: pšeničná múka, pšeničný glutén, vajcia, môže obsahovať ryby, sóju, mlieko, orechy, sezam, S02 a siričitany. 24. Billa dalamánka 88 g, výrobca: BILLA s. r. o., f. 334 Liptovský Mikuláš, hlbokozmrazený polotovar bol označený alergénmi: pšeničná múka, ražná múka, pražený jačmeň, sušená ražná kvasná kultúra, pšeničná múka celozrnná, sušený pšeničný kvas, pšeničná sladová múka, pšeničný glutén, sušená srvátka, extrakt z jačmenného sladu, 25. Zrno cereálne 62 g, výrobca: BILLA s. r. o., f. 334 Lipovský Mikuláš, hlbokozmrazený polotovar bol označený alergénmi: pšeničná múka, ražná múka, sójová drť, pražený jačmenný slad, ražná trhanka, jačmenný sladový extrakt, sezam, ovsené vločky. 26. Bageta sedliacka stredná 110 g, výrobca: BILLA s. r. o., f. 334 Liptovský Mikuláš, hlbokozmrazený polotovar bol označený alergénmi: pšeničná múka, ražná múka, ražná trhanka, pražený jačmeň a raž, pšeničné otruby, sójový bôb, sušený pšeničný kvások, pšeničná sladová múka, sójový lecitín, pšeničný glutén, sladká srvátka, sušený extrakt z jačmenného sladu, môže obsahovať stopové množstvo ovsu, sezamu, horčice, vlčieho bôbu, škrupinových plodov, arašidov, vajcia, S02. 27. Taštička tvarohová 90 g, výrobca: BILLA s. r. o., f. 334 Liptovský Mikuláš, hlbokozmrazený polotovar bol označený alergénmi: pšeničná múka, tvaroh, srvátka, vaječný bielok, môže obsahovať stopy sóje, sezamu, škrupinové plody. 28. Jablková kapsa 100 g, výrobca: BILLA s. r. o., f. 334 Liptovský Mikuláš, hlbokozmrazený polotovar bol označený alergénmi: pšeničná múka, môže obsahovať stopy sóje, sezamu, škrupinové plody, mliečne výrobky, vajcia. 29. Billa XL čokoládové jemné pečivo 80 g, výrobca: BILLA s. r. o., f. 334 Liptovský Mikuláš, hlbokozmrazený polotovar bol označený alergénmi: pšeničná múka, sójový lecitín, pšeničný lepok, mliečne bielkoviny, ražná múka, pšeničné otruby, jačmenný slad, môže obsahovať vajcia, zeler, vlčí bôb, arašidy, orechy, horčicu, sezamové semená, S02. 30. XL rolo makové 70 g, výrobca: BILLA s. r. o., f. 334 Liptovský Mikuláš, hlbokozmrazený polotovar bol označený alergénmi: pšeničná múka, mlieko, vajcia, pšeničný lepok, môže obsahovať sója, zeler, vlčí bôb, arašidy, orechy, horčicu, sezamové semená, S02. 31. Kaiserka s pohánkou 55 g, výrobca: BILLA s. r. o., f. 334 Liptovský Mikuláš, hlbokozmrazený polotovar bol označený alergénmi: pšeničná múka, sójová drť, jačmenná drť, pražený jačmenný slad, ražná trhanka, jačmenný sladový extrakt, jačmeň lúpaný, ovsené vločky, sezam, môže obsahovať mliečne výrobky, škrupinové plody, arašidy, vlčí bôb, vajcia, horčica, S02. 32. Kaiserka cereálna 55 g, výrobca: BILLA s. r. o., f. 334 Lipt. Mikuláš, hlbokozmrazený polotovar bol označený alergénmi: pšeničná múka, pšeničné otruby, sušená srvátka, sójová múka, jačmenná sladová múka, pražená pšeničná sladová múka, ražná trhanka, jačmenný sladový extrakt, sezam, môže obsahovať stopové množstvo ovsu, škrupinových plodov, arašidov, horčice, vlčieho bôbu, vajec, SO2. 33. Hot dog 96 g, výrobca: BILLA s. r. o., f. 334 Liptovský Mikuláš, hlbokozmrazený polotovar bol označený alergénmi: pšeničná múka, sójová bielkovina, horčičné semeno, srvátka, pšeničné bielkoviny, mliečne bielkoviny, ražná múka, pšeničné otruby, jačmenný slad, môže obsahovať vajcia, orechy, zeler, vlčí bôb, arašidy, sezam, S02. 34. Billa štangle olivový 65 g, výrobca: BILLA s. r. o., f. 334 Liptovský Mikuláš, hlbokozmrazený polotovar bol označený alergénmi: pšeničná múka, sezam, pšeničný lepok, môže obsahovať vajcia, sóju, zeler, vlčí bôb, arašidy, orechy, horčicu, S02. 35. Billa Paillasse olivový 300 g, výrobca: BILLA s. r. o., f. 334 Liptovský Mikuláš, hlbokozmrazený polotovar bol označený alergénmi: pšeničná múka, pšeničný lepok, môže obsahovať sezam, vajcia, mlieko, sóju, zeler, vlčí bôb, arašidy, horčicu, orechy, SO2. 36. Billa Paillasse viaczrnný 320 g, výrobca: BILLA s. r. o., f. 334 Liptovský Mikuláš, hlbokozmrazený polotovar bol označený alergénmi: pšeničná múka, sezam, pšeničný lepok, ovsené vločky, môže obsahovať vajcia, mlieko, sóju, zeler, vlčí bôb, arašidy, horčicu, orechy, SO2. 37. Billa chlieb maďarský 500 g, výrobca: BILLA s. r. o., f. 334 Liptovský Mikuláš, hlbokozmrazený polotovar bol označený alergénmi: pšeničná múka, sójový lecitín, srvátka, jačmenný slad, ražná múka, pšeničné otruby, môže obsahovať sezam, vajcia, zeler, vlčí bôb, arašidy, horčicu, orechy, S02. 38. Kaiserka natural 55 g, výrobca: BILLA s. r. o., f. 334 Liptovský Mikuláš, hlbokozmrazený polotovar bol označený alergénmi: pšeničná múka, ražná múka, jačmenný sladový extrakt, môže obsahovať stopové množstvo ovsu, mliečnych výrobkov, škrupinových plodov, arašidov, vlčieho bôbu, vajec, horčice, sóje, sezamu, SO2. 39. Bageta sedliacka svetlá stredná 110 g, výrobca: BILLA s. r. o., f. 334 Liptovský Mikuláš, hlbokozmrazený polotovar bol označený alergénmi: pšeničná múka, sója, ražná múka, pšeničná sladová múka, sójový lecitín, sušená sladká srvátka, sušený extrakt z jačmenného sladu, ovsená múka, kyselina mliečna, môže obsahovať stopové množstvo ovsu, škrupinových plodov, arašidov, vlčieho bôbu, vajec, horčice, S02. 40. Francúzska bageta 230 g, výrobca: BILLA s. r. o., f. 334 Liptovský Mikuláš, hlbokozmrazený polotovar bol označený alergénmi: pšeničná múka, môže obsahovať sóju, sezam, mliečne výrobky, škrupinové plody, vajcia a vlčí bôb. 41. Francúzska bageta stredná 106 g, výrobca: BILLA s. r. o., f. 334 Liptovský Mikuláš, hlbokozmrazený polotovar bol označený alergénmi: pšeničná múka, môže obsahovať sóju, sezam, mliečne výrobky, škrupinové plody, vajcia a vlčí bôb. 42. Bageta malá svetlá 48 g, výrobca: BILLA s. r. o., f. 334 Liptovský Mikuláš, hlbokozmrazený polotovar bol označený alergénmi: pšeničná múka, môže obsahovať sezam, mliečne výrobky, suché škrupinové plody, vajcia. Uvedeným konaním účastník konania naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. g) zákona o potravinách. Za to sa mu podľa § 28 ods. 4 písm. g) zákona o potravinách ukladá pokuta vo výške 1000 €, slovom: tisíc eur. Uloženú pokutu je účastník konania povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na príjmový účet Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Liptovský Mikuláš, vedený Štátnou pokladnicou, BIC: SPSRSKBA, účet č. SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol: XXX/XXXXŽ-r.“ 3. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že dňa 22.1.2016 vykonali inšpektori RVPS Liptovský Mikuláš v prevádzkarni žalobcu kontrolu označovania potravín na úseku lahôdok a nebalených pekárenských výrobkov v zmysle vyhlášky č. 243/2015 Z.z., počas ktorej zistili nedostatky uvedené v zázname o úradnej kontrole potravín č. LM/2016/K,Mr,M,AH/4 zo dňa 22.1.2016 a uložili mu opatrenie na mieste s termínom plnenia do 15.2.2016, a to zabezpečiť označenie nebalených mäsových výrobkov, šalátov a nebalených pekárenských výrobkov uvedených v bode III úradného záznamu v zmysle platnej legislatívy - vyhlášky č. 243/2015. Pri dodatočnej kontrole potravín dňa 19.2.2016 inšpektori zistili, že žalobca nesplnil uložené opatrenie. K rovnakému záveru inšpektori dospeli aj počas ďalšej dodatočnej úradnej kontroly dňa 23.2.2016 v čase od 12:30 hod. do 17:30 hod. Skutočnosti zistené počas doplňujúcej dodatočnej úradnej kontroly potravín sú zdokumentované v zázname o dodatočnej úradnej kontrole č. LM/2016/K,Mr,M,AH/4/DÚKP/AH,Mr doplnok zo dňa 23.2.216; vedúca filiálky žalobcu záznam podpísala a vyjadrila sa, že o výsledku kontroly bude informovať vedenie spoločnosti. Žalovaný odôvodnil zmenu výroku prvostupňového rozhodnutia ustanoveniami § 28 ods. 12 zákona č. 152/1995 Z.z. a § 46, § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP), pretože výrok nebol jasne a jednoznačne formulovaný s popisom skutku, za ktorý bol žalobca postihovaný uloženou sankciou; z toho dôvodu žalovaný nanovo popísal všetky okolnosti preukazujúce spáchanie správneho deliktu. 4. Potravinové právo definuje informácie o prítomnosti alergénov v potravinách ako povinný údaj v záujme ochrany zdravia spotrebiteľov a bezpečného používania potraviny [čl. 4 bod 1 písm. b/ nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (ďalej len nariadenie č. 1169/2011)]. Alergény vyvolávajú u časti populácie alergické reakcie prejavujúce sa poškodeniami zdravia spotrebiteľov (celková únava, chronický únavový syndróm, migréna, chronická žihľavka, recidivujúce opuchy, bronchiálna astma, sezónna nádcha, zápal spojiviek, svrbiaci opuch pier, afty, nechutenstvo, nevoľnosť, vracanie, bolesti žalúdka, hnačky, kŕče, anafylaktická reakcia až šok). Tvrdenie žalobcu, že pri predaji nebalených potravín stačí uvádzať prítomnosť alergénov len v katalógu (zakladači), ktorý je uložený v blízkosti potravín, je nesprávne. Poukázal na čl. 44 ods. 2 nariadenia č. 1169/2011 a § 3 ods. 1 vyhlášky č. 243/2015 Z.z. Pre splnenie povinnosti nepostačuje uvedenie vymedzených údajov iba formou popísanou v § 3 ods. 2 vyhlášky č. 243/2015 Z.z. Účelom informovania spotrebiteľov o alergénoch je poskytnúť informácie o potravine (názov, množstvo), o ochrane zdravia a bezpečnom používaní potraviny (dátum spotreby, dátum minimálnej trvanlivosti a prítomnosť alergénov). Tieto údaje musí mať spotrebiteľ bezprostredne k dispozícii pri prvom kontakte s potravinou bez toho, aby urobil akýkoľvek ďalší úkon na ich získanie (na výveske, štítku, cenovke a pod.). Ostatné povinné informácie (vrátane celkového zloženia potraviny) môžu byť uvedené aj inou formou, napríklad v katalógu, zakladači. Predmetom konania sú okrem nebalených pekárskych výrobkov aj lahôdkarské výrobky (krájané potraviny alebo potraviny predávané na hmotnosť), ktoré je predávajúci podľa § 12 ods. 1 písm. n/ zákona č. 152/1995 Z.z. povinný označovať údajom o ich zložení a dátume spotreby na výveske v blízkosti vystavenej potraviny. Mäsové výrobky, ktoré nie sú označené na priamom obale, a predajcom nakrájané mäsové výrobky v predajni, musia byť pri predaji spotrebiteľovi označené vhodným spôsobom, štítkom alebo výveskou najmenej s označením názvu mäsového výrobku, obchodného mena a sídla výrobcu, dátumom spotreby a označenia zložiek alebo látok spôsobujúcich alergiu alebo neznášanlivosť (§ 4 ods. 7 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 83/2016 Z.z. o mäsových výrobkoch). 5. Žalovaný považoval uloženú pokutu v sume X.XXX,- € za primeranú a súhlasil s ňou. Na doplnenie uviedol, že bolo preukázané, že žalobca nesplnil jedno opatrenie na odstránenie nedostatku v oblasti označovania nebalených potravín; chýbajúci údaj zabezpečuje ochranu zdravia spotrebiteľa. Určeným spôsobom nebolo označené veľké množstvo nebalených potravín, ktoré obsahovali zložku spôsobujúcu alergie alebo neznášanlivosť. Tieto informácie síce boli u väčšiny výrobkov spotrebiteľovi k dispozícii, ale iba po ich vyhľadaní v katalógu / zakladači, u piatich druhov výrobkov boli v katalógu uvádzané v rozpore s údajmi uvádzanými na etikete od ich výrobcov a v jednom prípade (šampiňóny plnené syrom) neboli uvedené vôbec. Žalobca nesie plnú zodpovednosť za to, že nesplnil opatrenie uložené v zázname o úradnej kontrole potravín č. LM/2016/K,Mr,M,AH/4 zo dňa 22.1.2016 v presvedčení, že nie je povinný označovať nebalené potraviny spôsobom, ako to vyžaduje žalovaný. Nedostatky boli zistené v čase vykonania prvej úradnej kontroly dňa 22.1.2016 a pri dodatočnej kontrole dňa 23.2.2016 inšpektori zistili, že žalobca nesplnil opatrenie ani osem dní odo dňa určeného na jeho splnenie. V predchádzajúcom období mu bola uložená len jedna pokuta za nedostatky iného charakteru (za umiestňovanie na trh nebezpečných potravín a potravín po uplynutí dátumu spotreby / dátumu minimálnej trvanlivosti, čo bolo v prevádzkarni žalobcu zistené dňa 12.11.2014) v sume X.XXX,- €. Opakovanie protiprávneho konania nebolo preukázané. Ako priťažujúcu okolnosť zohľadnil, že údajom o obsahu alergénu v blízkosti umiestnenia nebol označený veľký počet nebalených potravín, opatrenie nebolo vykonané ani osem dní po uplynutí určeného termínu a tiež charakter chýbajúceho označenia (údaj o alergénoch má pre citlivú skupinu spotrebiteľov rozhodujúci význam z pohľadu ochrany ich zdravia). Na druhej strane poľahčujúcou okolnosťou bola minulosť žalobcu, ktorému ešte nebola uložená sankcia za porušenie povinností rovnakého alebo podobného druhu, nebolo zistené spáchanie ďalších správnych deliktov, nebolo preukázané reálne poškodenie zdravia u spotrebiteľov; údaje o alergénoch u nebalených potravín ponúkaných na predaj úplne neabsentovali, ale boli uvedené nepostačujúcim spôsobom v katalógu (zakladači). S prihliadnutím predovšetkým na poľahčujúce okolnosti a výchovnú funkciu sankcie uložil žalobcovi pokutu na úplne spodnej hranici zákonného rozpätia; nižšiu pokutu už nebolo možné uložiť. II. Žaloba 6. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1704/2016 zo dňa 13.6.2016, a žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 7. Poukázal na to, že úradná kontrola potravín vykonaná dňa 22.1.2016 ako aj dodatočná úradná kontrola potravín dňa 23.2.2016 sa uskutočnili bez prítomnosti jeho zástupcu, ktorý by bol oprávnený konať v jeho mene (štatutár alebo splnomocnený zástupca). Inšpektori vstúpili do prevádzky bez povolenia a bez vedomia osoby oprávnenej konať v mene žalobcu a začali s výkonom kontroly aj dodatočnej úradnej kontroly a od žiadneho zamestnanca si nevyžiadali plnomocenstvo alebo poverenie oprávňujúce ho na zastupovanie žalobcu pri výkone úradnej kontroly potravín. Takto vykonané kontroly žalobca považuje za neprípustné a nezákonné. Vykonanie kontroly je dôležitým úkonom správneho orgánu v konaní o uložení pokuty, z ktorého sa má podľa § 22 SP vyhotovovať zápisnica. Žalovaný však namiesto zápisnice vyhotovil záznam o výkone úradnej kontroly potravín a zoznam o dodatočnej úradnej kontrole potravín, ktoré nemožno z obsahového hľadiska považovať za zápisnicu - neobsahujú dostatočné opísanie skutočností o priebehu úradnej kontroly potravín. Dodatočná kontrola prebiehala dňa 23.2.2016 od 12:30 hod. do 17:30 hod. no záznamy nezachytávajú celý priebeh kontroly takým spôsobom, aby ho bolo možné v neskoršom štádiu správneho konania podrobne rekonštruovať a náležite kontrolovať. Nie je z neho zrejmé, čo všetko inšpektori kontrolovali (aké výrobky a koľko), k porušeniam sa vyjadrujú len okrajovo, neuvádzajú, ako dlho kontrola trvala, jej priebeh, ani aké metódy použili pri zistení údajných porušení, nie je uvedené, ktoré potraviny boli bez nedostatkov. Záznamy teda nepredstavujú spoľahlivé zistenie skutkového stavu, boli vyhotovované jednostranne s úmyslom uložiť žalobcovi pokutu. Žiaden zo záznamov neobsahuje prílohy napriek tomu, že v texte sa hovorí o vyhotovenej fotodokumentácii. Fotodokumentácia mu bola doručená až spolu s upovedomením o začatí správneho konania na CD nosiči. Tým, že mu fotografie neboli poskytnuté bezprostredne po výkone úradnej kontroly, nemožno vylúčiť riziko, že s nimi bolo manipulované. Záznamy sú nedôveryhodné a nemožno ich považovať za riadne získané dôkazy v správnom konaní a už vôbec nemôžu byť podkladom pre rozhodnutie o uložení pokuty v sume X.XXX,- €. 8. Žalobca namietal, žeby porušil povinnosť uvádzať informácie o alergénoch v blízkosti dotknutých potravín. Podľa „v blízkosti umiestnenia“ a v „tesnej blízkosti“ nie sú vo vyhláške č. 243/2015 Z.z. definované. Preto je potrebné použiť gramatický výklad týchto pojmov, teleologický a logický výklad. Vzhľadom na to, že konečný spotrebiteľ mal tieto informácie prístupné v katalógu, nebol žiadnym spôsobom ukrátený. Poukázal na dôvodovú správu k návrhu zákona, ktorým sa menil a dopĺňal český zákon č. 110/1997 Zb. o potravinách obsahujúci identickú právnu úpravu, z ktorej vyplýva, že povinnosť poskytnúť konečnému spotrebiteľovi informácie o alergénoch v blízkosti umiestnenia možno splniť aj uvedením informácií v katalógu. Naproti tomu žalovaný pod pojmom „v blízkosti umiestnenia potraviny“ rozumie cenovku. Žalobca tento výklad považuje za nesprávny, pretože žiaden predpis „blízkosť“ nešpecifikuje ako cenovku. Argumentáciou ad absurdum by mohol dospieť k záveru, že pod pojmom „blízkosť“ sa vo všeobecnosti označuje kratšia (časová alebo priestorová) vzdialenosť ako pod pojmom „tesná blízkosť“. Správny orgán by sa mal v pochybnostiach spravovať zásadou in dubio mitius, teda v pochybnostiach miernejšie. Žalovaný na jednej strane tvrdí, že informácie o alergénoch v katalógu nachádzajúcom sa v blízkosti ich umiestnenia sú nepostačujúce a treba aby boli na cenovke, a na druhej strane považuje za akceptovateľné, keď žalobca uvedie na cenovke len čísla alergénov a vysvetlenia k číslam umiestni do zoznamu alergénov, ktorý by sa mohol nachádzať napríklad na chladiacom pulte. Táto argumentácia žalovaného nemá zmysel, pretože ak nie je možné od spotrebiteľa vyžadovať, aby si informácie o alergénoch vyhľadával v katalógu, potom nemôže súčasne akceptovať záver, že informácie o číslach označujúcich alergény si spotrebiteľ môže vyhľadať aj v katalógu. Žalobca zdôraznil, že spotrebiteľ vie získať informáciu o obsahu alergénov, ktoré sa nachádzajú v lahôdkarských výrobkoch, nielen z katalógu nachádzajúceho sa v blízkosti umiestnenia potraviny, ale je mu dostupná aj na etikete výrobku. Spotrebiteľ vie zistiť z etikety aj z katalógu, aké alergény sa vo výrobku nachádzajú. 9. Namietal aj porušenie svojho práva na ochranu súkromia upraveného v čl. 8 Dohovoru. Vzhľadom na to, že ide o vec trestného charakteru po splnení požiadaviek Engelových kritérií vyplývajúcich z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP), patria mu všetky práva, ktoré Dohovor priznáva obvineným osobám, najmä právo, aby vo veci rozhodol nestranný subjekt, prezumpcia neviny, právo byť bez meškania a podrobne oboznámený s povahou a dôvodom vznesenia obvinenia, právo mať primeraný čas a možnosti na prípravu obhajoby. Na to, aby mohol žalovaný zasiahnuť do jeho práva, musí byť zásah v súlade so zákonom, sledovať legitímny cieľ a byť nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. Je viac ako nepochybné, že kontrola potravín zo dňa 22.1.2016 vykonaná RVPS nie je nevyhnutná v demokratickej spoločnosti. Z rozhodnutia ESĽP vo veci Société Colas est. and other v. Francúzsko zo dňa 16.4.2002 vyplýva, že zásah bol uskutočnený v rozpore s čl. 8 Dohovoru, ak sa realizoval bez predchádzajúceho súhlasu vydaného sudcom, kontrolný orgán disponoval širokou právomocou ohľadom kontroly a počas výkonu inšpekcie nebola prítomná nezávislá tretia osoba. V prípade úradnej kontroly potravín dňa 22.1.2016 nebola splnená ani len prvá podmienka, a to príkaz na kontrolu vydaný sudcom alebo iným nezávislým orgánom, ktorý by zabezpečil nezávislosť takéhoto postupu. Počas výkonu kontroly nebola prítomná žiadna nezávislá tretia osoba (poverený zamestnanec žalobcu alebo štatutárny orgán), ktorá by kontrolovala zákonný priebeh kontroly. Záznam o výkone úradnej kontroly potravín a záznam o dodatočnej úradnej kontrole potravín preto nemôžu byť použité ako dôkazy v administratívnom konaní. III. Vyjadrenie žalovaného 10. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že osobitným predpisom, na ktorý odkazuje zákon č. 152/1995 Z.z. a ktorý upravuje spôsob vykonávania úradných kontrol potravín, je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29.apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (ďalej len nariadenie č. 882/2004). Všetky činnosti, ktoré zahŕňajú úradné kontroly, sú uvedené v čl. 10 ods. 2 tohto nariadenia. V Slovenskej republike je zabezpečená nestrannosť, kvalita a konzistentnosť úradných kontrol na všetkých úrovniach vychádzajúce z národnej a európskej legislatívy; frekvencia kontrol je stanovená na základe rizika a výsledkov predchádzajúcich kontrol. V zázname o úradnej kontrole potravín zo dňa 22.1.2016 a v zázname o dodatočnej úradnej kontrole potravín zo dňa 23.2.2016 je uvedené označenie kontrolujúceho orgánu, kontrolovaného subjektu, mená a priezviská inšpektorov, dátum a čas vykonania kontroly, použitá kontrolná metóda (inšpekcia, odber vzoriek pre analýzu, overovanie), účel kontroly, kontrolné zistenia, z ktorých je zrejmé, čo bolo kontrolované a s akým výsledkom (v prípade zistených nedostatkov sú uvedené právne predpisy, s ktorými nebol zistený stav v súlade) a uložené opatrenie na mieste. V závere oboch záznamov je daný priestor na vyjadrenie zodpovedného zamestnanca kontrolovaného subjektu. Úradnou kontrolou sa nezačína žiadne správne konanie, preto ani záznam o úradnej kontrole potravín nemusí byť vyhotovený vo forme zápisnice. Nesúhlasil s námietkou žalobcu o nezákonnosti záznamov ako dôkazu v správnom konaní. Podľa žalovaného sú inšpektori oprávnený v každom čase vstupovať do potravinárskych prevádzok, pričom tieto kontroly sa uskutočňujú bez predchádzajúceho ohlásenia tak, aby nebol zmarený ich účel. Orgán úradnej kontroly potravín vykonáva úradné kontroly potravín vždy s cieľom ochrany života a zdravia ľudí a zvierat a vždy v súlade so zákonom. Na začiatku úradnej kontroly sa inšpektori preukázali preukazmi a povereniami tak, ako je to zachytené v úradnom zázname, z ktorého jednoznačne vyplýva, že kontrola bola vykonaná s vedomím a za prítomnosti zamestnanca žalobcu v pozícii zástupcu vedúceho filiálky. Inšpektori vykonávali kontrolu v častiach prevádzky, ktoré súvisia s manipuláciou s potravinami a ich umiestňovaním na trh, nie v súkromných a administratívnych priestoroch. Zamestnanci žalobcu počas úradnej kontroly s inšpektormi riadne spolupracovali a k nahliadnutiu predložili všetku požadovanú dokumentáciu. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť inšpektorov zabezpečiť pri úradnej kontrole prítomnosť štatutárneho orgánu prevádzkovateľa. Zamestnanec žalobcu overil svojim podpisom priebeh úradnej kontroly tak, ako je to uvedené v zázname, pričom sa zaviazal o výsledku kontroly informovať vedenie spoločnosti. Voči priebehu, výsledkom úradnej kontroly a uloženým opatreniam nepodal žiadne námietky a neurobil tak ani samotný žalobca v lehote podľa § 20 ods. 11 zákona č. 152/1995 Z.z. 11. Pokiaľ ide o namietanú absenciu protiprávneho konania žalovaný uviedol, že v konaní bolo preukázané, že sa žalobca dopustil správneho deliktu. Poukázal na § 3 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 243/2015 Z.z. a čl. 9 ods. 1 písm. c/ nariadenia č. 1169/2011, preto tvrdenie žalobcu, že pri predaji nebalených potravín stačilo uvádzať prítomnosť alergénov len v katalógu, je nesprávne. Údaje o alergénoch musia byť uvedené v blízkosti umiestnenia potraviny (napríklad na cenovke, ktorá jednoznačne identifikuje potravinu), pričom okrem konkrétneho slovného vymenovania prítomných alergénov je akceptovateľnou možnosťou aj číselné označenie alergénov a vysvetlenia k jednotlivým číslam sa bude nachádzať na viditeľnom mieste v tesnej blízkosti tejto potraviny, napríklad na chladiacom pulte. Je akceptovateľné, ak nie sú alergény uvedené priamo na cenovke výrobky, ale musí byť dodržaná previazanosť medzi uvedenými alergénmi a výrobkami, ktoré ich obsahujú. V každom prípade musí mať konečný spotrebiteľ informácie o obsahu alergénov v nebalených potravinách k dispozícii rýchlo bez toho, aby pred výberom a kúpou nebalenej potraviny žiadal obsluhu o informácie o obsahu alergénov alebo ich prácne vyhľadával v katalógoch. Vzhľadom na to, že konečný spotrebiteľ mal v tomto prípade informácie prístupné len v katalógoch, nemohol sa ľahko dostať k informáciách o obsahu alergénov. Žalobca sa nemôže odvolávať na právne predpisy vydané v iných členských štátoch EÚ. Žalovaný súhlasil so žalobcom, že požadované informácie o prítomnosti alergénov v nebalených potravinách nemusia byť uvedené nevyhnutne iba na cenovke. Je prípustná akákoľvek forma (výveska, štítok) za predpokladu, že sa tieto informácie nachádzajú v blízkosti predaja každej jednotlivej potraviny. Počas kontrol dňa 22.1.2016 a 23.2.2016 v prevádzkarni žalobcu však nebalené potraviny neboli označené týmto údajom, ale len v katalógu. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že označenie nebaleného lahôdkarského výrobku po jeho navážení s etikou a požadovanými informáciami je nedostačujúce. Požadované údaje musí mať spotrebiteľ k dispozícii pri výbere potraviny. Z úradnej činnosti mu je známe, že žalobca v súčasnosti zabezpečuje označovanie nebalených potravín práve spôsobom vyžadovaným žalovaným. 12. Pokiaľ žalobca namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces a práva na ochranu súkromia žalovaný uviedol, že úradná kontrola potravín zo dňa 25.08.2015 bola vykonaná v zmysle všetkých právnych predpisov, ktoré sa týkajú výkonu úradnej kontroly. Žalobcovi bola poskytnutá reálna možnosť riadne sa obhajovať, vyjadrovať sa a navrhovať doplnenia a dôkazy už pri prerokovaní záznamu ako aj v upovedomení o začatí správneho konania. Žalobca využil svoje procesné práva a v určenej lehote sa k upovedomeniu o začatí správneho konania vyjadril. Kontrolný orgán pri výkone kontroly svojimi aktivitami nijako nezasahoval do súkromnej sféry účastníka konania (napr. nezákonnou prehliadkou kancelárie, kontrolou pošty alebo e-mailu a podobne), ale vykonával kontrolu potravín podľa zákona č. 152/1995 Z.z. a osobitného predpisu. Je nesporné, že o porušenie práva žalobcu v zmysle čl. 6 a 8 Dohovoru nejde, a preto túto námietku považoval za irelevantnú. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 4Sžnz/5/2015-136 zo dňa 2.2.2016. IV. Replika žalobcu 13. Žalobca v replike zotrval na svojich argumentoch uvedených v žalobe. Uviedol, že vždy sa snaží z preventívnych dôvodov vyhovieť všetkým opatreniam a požiadavkám správnych orgánov, aby predišiel neoprávnenému ukladaniu sankcií, a to aj vtedy, ak prípadné požiadavky a opatrenia považuje za neopodstatnené a vyžadované nad rámec zákona. Trvá na tom, že kontrola potravín zo dňa 22.1.2016 aj dodatočná kontrola zo dňa 23.2.2016 nie sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, preto vykonanou kontrolou bolo porušené jeho právo na ochranu súkromia podľa čl. 8 Dohovoru. V. Duplika žalovaného 14. Žalovaný v duplike poukázal na už citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 4Sžnz/5/2015-136 zo dňa 2.2.2016, sp. zn. 7Sžo/262/2015 zo dňa 27.9.2017, nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 792/2016 zo dňa 9.5.52017 v súvislosti s výkonom úradnej kontroly potravín. VI. Verejné vyhlásenie rozhodnutia 15. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z.z. (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, § 246a ods. 1 prvá veta zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadku v znení účinnom do 30.6.2016 (ďalej len OSP) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 27.6.2018 postupom podľa § 137 ods. 4 SSP, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu minimálne päť dní vopred. Žalobca ani žalovaný nežiadali nariadiť vo veci pojednávanie (§ 182 ods. 1 písm. g/ SSP, § 105 ods. 1 písm. a/ SSP). 16. Okrem uvedeného súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení zákona č. 152/1995 Z.z., vyhlášky č. 243/2005 Z.z. a nariadení č. 1169/2011 a 882/2004, preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. VII. Relevantné právne predpisy 17. Podľa § 22 ods. 1 SP o ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní správny orgán spíše zápisnicu. 18. Podľa § 22 ods. 2 SP zo zápisnice musí byť najmä zrejmé, kto, kde a kedy konanie uskutočňoval, predmet konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké opatrenia sa prijali; v zápisnici o hlasovaní sa uvedie aj výrok rozhodnutia a výsledok hlasovania. 19. Podľa § 34 ods. 1 SP na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 20. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z.z. prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi. 21. Podľa § 23 ods. 11 zákona č. 152/1995 Z.z. zamestnanec regionálnej veterinárnej a potravinovej správy vykonávajúci úradnú kontrolu potravín je oprávnený na základe poverenia, ktoré vydáva Štátna veterinárna a potravinová správa, vykonávať úradnú kontrolu potravín aj v územnom obvode <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/152/20170101> inej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy. 22. Podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona č. 152/1995 Z.z. orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené. 23. Podľa § 28 ods. 7 zákona č. 152/1995 Z.z. ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4. 24. Podľa § 28 ods. 8 zákona č. 152/1995 Z.z. ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 7, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu od 1 000 000 eur do 5 000 000 eur. 25. Podľa § 28 ods. 12 zákona č. 152/1995 Z.z. na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 26. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z.z. na úradnú kontrolu potravín podľa tohto zákona sa nevzťahujú ustanovenia osobitných predpisov, ak sa vykonáva podľa tohto zákona. 27. Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky č. 243/2015 Z.z. potravina, ktorá je určená na predaj konečnému spotrebiteľovi alebo zariadeniu spoločného stravovania bez balenia, alebo ak je potravina zabalená v priestoroch predaja na žiadosť spotrebiteľa alebo je balená na priamy predaj (ďalej len "nebalená potravina"), musí byť označená v blízkosti jej umiestnenia najmenej týmito údajmi: názvom potraviny (písm. a/), údajom podľa osobitného predpisu, ktorý sa uvádza za slovom "Obsahuje:" (písm. b/), netto množstvom podľa osobitného predpisu (písm. c/), dátumom minimálnej trvanlivosti alebo dátumom spotreby (písm. d/). 28. Podľa § 3 ods. 2 vyhlášky č. 243/2015 Z.z. ostatné povinné údaje o potravine podľa osobitného predpisu musia byť v tesnej blízkosti nebalenej potraviny, ktorej sa týkajú; možno ich uvádzať v katalógu. 29. Podľa čl. 6 nariadenia č. 1169/2011 akúkoľvek potravinu určenú na dodanie konečnému spotrebiteľovi alebo zariadeniam spoločného stravovania musia sprevádzať informácie o potravine v súlade s týmto nariadením. 30. Podľa čl. 8 ods. 1, ods. 2 nariadenia č. 1169/2011 za informácie o potravine je zodpovedný ten prevádzkovateľ potravinárskeho podniku, pod ktorého menom alebo obchodným menom sa potravina umiestňuje na trh, alebo ak tento prevádzkovateľ nie je usadený v Únii, dovozca na trh Únie (ods. 1). Prevádzkovateľ potravinárskeho podniku zodpovedný za informácie o potravine zabezpečí prítomnosť a presnosť informácií o potravine v súlade s uplatniteľným potravinovým informačným právom a požiadavkami príslušných vnútroštátnych predpisov (ods. 2). 31. Podľa čl. 9 ods. 1 písm. c/ nariadenia č. 1169/2011 v súlade s článkami 10 až 35 a okrem výnimiek obsiahnutých v tejto kapitole je povinné uvádzať tieto údaje: akúkoľvek zložku alebo technologickú pomocnú látku uvedenú v prílohe II alebo akúkoľvek zložku alebo technologickú pomocnú látku odvodenú z látky alebo výrobku uvedeného v prílohe II, ktorá spôsobuje alergie alebo neznášanlivosť a ktorá sa používa pri výrobe alebo príprave potraviny, pričom sa nachádza aj v konečnom výrobku, aj keď v pozmenenom stave. 32. Podľa čl. 9 ods. 2 nariadenia č. 1169/2011 údaje uvedené v odseku 1 sa uvedú slovami a číslami. Bez toho, aby bol dotknutý článok 35, môžu byť navyše vyjadrené prostredníctvom piktogramov alebo symbolov. 33. Podľa čl. 12 ods. 1, ods. 5 nariadenia č. 1169/2011 povinné informácie o potravinách musia byť v súlade s týmto nariadením v prípade všetkých potravín k dispozícii a ľahko prístupné (ods. 1). Ak ide o nebalené potraviny, uplatňujú sa ustanovenia článku 44 (ods. 5). 34. Podľa čl. 44 nariadenia č. 1169/2011 ak sa potraviny ponúkajú na predaj konečnému spotrebiteľovi alebo zariadeniam spoločného stravovania bez balenia alebo ak sú potraviny zabalené v priestoroch predaja na žiadosť spotrebiteľa alebo sú balené na priamy predaj: poskytnutie údajov uvedených v článku 9 ods. 1 písm. c) je povinné; poskytnutie iných údajov uvedených v článkoch 9 a 10 nie je povinné, ak členské štáty neprijmú vnútroštátne opatrenia, podľa ktorých sa vyžaduje poskytnutie niektorých alebo všetkých týchto údajov alebo prvkov týchto údajov (ods. 1). Členské štáty môžu prijať vnútroštátne opatrenia týkajúce sa spôsobu, akým sa majú údaje alebo prvky týchto údajov uvedené v odseku 1 dávať k dispozícii, a v prípade potreby pravidlá týkajúce sa ich formy vyjadrenia a prezentácie (ods. 2). Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii znenie opatrení uvedených v odseku 1 písm. b) a v odseku 2 (ods. 3). 35. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom. 36. Podľa čl. 3 ods. 2 nariadenia č. 882/2004 úradné kontroly sa budú uskutočňovať bez predchádzajúceho upozornenia, okrem takých prípadov ako je audit, kedy je predchádzajúce informovanie prevádzkovateľa v oblasti krmív a potravín potrebné. Úradné kontroly sa môžu uskutočňovať aj ad hoc. 37. V zmysle článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článku 16 ods. 1 Ústavy SR je zaručená nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom. 38. Podľa článku 16 ods. 1, ods. 3 Ústavy SR obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy. VIII. Posúdenie veci správnym súdom 39. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe správnych žalôb zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní, resp. iný procesný zákon. 40. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery. 41. V predmetnej právnej veci ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zmenené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o uložení sankcie žalobcovi za spáchanie správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. g/ zákona č. 152/1995 Z.z. 42. Je nepochybné, že právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti, vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť. Formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov (rozsudky ESĽP vo veci Öztürk proti Nemeckej spolkovej republike z 21. februára 1984, č. sťažnosti 8544/79, Escoubet proti Belgicku, z 28. októbra 1999, č. sťažnosti 26780/95, Zolotukhin proti Rusku z 10. februára 2009, č. sťažnosti 14939/03). 43. Trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) má podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 Odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle Rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. 44. Objasňovaním iných správnych deliktov, rovnako ako trestných činov či priestupkov, podľa príslušných právnych predpisov sa predovšetkým rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu o tom, či sa stal skutok, ktorý je správnym deliktom a či tento skutok spáchala osoba zo spáchania podozrivá. Podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu sú vo všeobecnosti vyjadrenia obvineného, čestné vyhlásenia, skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti a dôkazy. Medzi dôkazy patria najmä výpovede účastníkov konania, svedecké výpovede, obhliadka a listiny resp. fotodokumentácia. Na dokazovanie pritom možno použiť všetky prostriedky súladné so zákonom, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci. Správny orgán hodnotí vykonané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. 45. Je treba zdôrazniť, že súd nie je povinný a ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov. Vecne preskúmať zákonnosť správneho rozhodnutia je možné len za predpokladu vydania takého rozhodnutia, ktoré vychádza z náležitého zistenia skutkového stavu a ktoré je dostatočne preskúmateľne odôvodnené, kedy správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho konania, pričom mu samozrejme k tomu musí vytvoriť adekvátny priestor. 46. Práve úlohou správneho orgánu je vykonať dostatok dôkazov a v prípade existencie pochybností o skutočnom stave veci je jeho úlohou tieto pochybnosti vyvrátiť, čo v danom prípade absentuje. 47. Správny súd považuje za dôvodnú námietku žalobcu týkajúcu sa nezákonnosti záznamu o úradnej kontrole potravín č. LM/2016/K,Mr,M,AH/4 zo dňa 22.1.2016 a záznamu o dodatočnej úradnej kontrole č. LM/2016/K,Mr,M,AH/4/DÚKP/AH,Mr doplnok zo dňa 23.2.2016, a to z dvoch základných dôvodov: spôsobom výkonu úradnej kontroly bolo porušené právo žalobcu na súkromie a záznam o úradnej kontrole vykazuje formálne a materiálne vady rozporné so zákonom. 48. Nezákonným je taký dôkaz, ktorý nebol získaný spôsobom, ktorý ustanovuje a predpokladá príslušný právny predpis. V danom prípade bol správny orgán povinný pri úradnej kontrole postupovať v súlade so zákonom. Pracovníci RVPS boli oprávnení vstupovať do každého prevádzkového priestoru, ktorý kontrolovaný subjekt používa na podnikanie. Súd súhlasí so žalovaným, ktorý poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžnz/5/2015 zo dňa 2.2.2016, pričom však toto rozhodnutie sa vyjadruje k otázke potreby pred výkonom kontroly v súkromnom priestore účastníka požiadať o súhlas súd. 49. K právu na ochranu obydlia u právnických osôb správny súd poukazuje na rozsudok ESĽP vo veci Société Colas Est proti Francúzsku zo dňa 16.4.2002, sťažnosť č. 37971/97, a uviedol, že za istých okolností práva garantované článkom 8 Dohovoru môžu byť vyložené tak, že zahŕňajú aj právo na rešpektovanie registrovaného sídla spoločnosti, jeho pobočiek a iných obchodných priestorov (bližšie pozri aj POPOVIC, D. Protection of business premises under the European Convention on Human Roghts. Constitutional Law Review, 2009, č. 1). Prejudikatúrou k tomuto rozhodnutiu bol najmä Rozsudok ESĽP vo veci Niemietz proti Nemecku zo 16.decembra 1992, sťažnosť č. 13710/88). Z týchto rozhodnutí vychádza aj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 259/2005 zo dňa 16.12.2005). 50. Obdobný prístup k širšiemu výkladu pojmu obydlie zastáva i Spolkový Ústavný súd Nemecka, podľa ktorého pojem obydlie (Wohnung) v zmysle článku 13 Grundgesetz für die Bundesrepublik Deutschland, ktorým je garantované právo na nedotknuteľnosť obydlia, treba vykladať tak, že zahŕňa aj predajne, kancelárske priestory, prevádzkarne živností, remeselnícke výrobne, sklady a iné miesta, kde sa vykonáva pracovná či podnikateľská činnosť. Nemecká doktrína vychádza z názoru, že autonómne napĺňanie súkromného života a pracovné aktivity spolu úzko súvisia a nemožno ich od seba oddeliť. Dokonca ani otvorenie obchodných priestorov verejnosti nevedie k strate ich nedotknuteľnosti obydlia (bližšie pozri MANGOLDT, H., KLEIN, F., STARCK, Ch.: Kommentar zum GG, Band I., 5. vyd., Verlag Franz Vahlen, München 2005). 51. Správny súd preto súhlasí s názorom vysloveným žalobcom, že právo na rešpektovanie súkromného života sa neaplikuje na právnické osoby v celej šírke, avšak i právnické osoby sú nositeľmi práva na nedotknuteľnosť obydlia - podnikateľských priestorov. Správny súd nie je bezpochyby (mimo rozumnú pochybnosť) presvedčený o tom, že len samotnú úradnú kontrolu potravín možno považovať za zásah v zmysle článku 8 Dohovoru. I napriek tomu v konkrétnom prípade pristúpil k vykonaniu testu proporcionality, ktorý ako metodologický a analytický koncept slúži na to, aby súd mohol posúdiť, či zásah do práva alebo slobody je alebo nie je v súlade s Ústavou SR, s Listinou základných práv a slobôd, resp. s dohovorom (konkrétny test). 52. Namietané obmedzenie práva bolo vykonané na základe zákona č. 152/1995 Z.z. a nariadenia č. 1169/2011, ktoré má na území SR priame účinky a prednosť pred zákonmi. Oba právne predpisy upravujú možnosť kontroly potravín u prevádzkovateľa potravinárskeho podniku za účelom overenia ich dodržiavania. Ide teda o legitímny základ pre výkon kontroly. 53. V teste nevyhnutnosti správny súd skúma, či obmedzenie predmetného práva bolo vykonané v nevyhnutnej miere v demokratickej spoločnosti. Nevyhnutnosť treba v zmysle ustálenej judikatúry ESĽP posudzovať ako „naliehavú spoločenskú potrebu" pre vykonanie zásahu. Rozsah posudzovania naliehavej spoločenskej potreby však vždy ovplyvňuje povaha cieľov obmedzenia a povaha činností, ktoré majú obmedzovať predmetné právo. Len výnimočne možno tvrdiť, že úradná kontrola zameraná na dodržiavanie podmienok stanovených v zákone č. 152/1995 Z.z. nie je nevyhnutná, nakoľko nedodržiavaním ustanovení zákona č. 152/1995 Z.z. môže dôjsť k priamemu ohrozeniu, či poškodeniu ľudského zdravia a života, ktoré podliehajú najvyššej ochrane (čl. 15 ods. 1, čl. 40 prvá veta Ústavy SR) a je preto viac ako nevyhnutné, aby dochádzalo ku kontrolám, ktorých cieľom je predchádzať ohrozeniu, či poškodeniu života a zdravia ľudí. Aj táto podmienka na výkon úradnej kontroly potravín bola splnená. 54. Na druhej strane však správny súd konštatuje, že postup správneho orgánu porušujúci právo žalobcu na súkromie spočíval v tom, že existujú dôvodné pochybnosti o tom, že by pracovníci RVPS vykonávajúci úradnú kontrolu potravín po ich príchode do prevádzky žalobcu upovedomili kohokoľvek oprávneného za žalobcu konať o svojej činnosti a taktiež počas jednotlivých kontrolných činnostiach tieto vykonávali v prítomnosti relevantného zástupcu žalobcu. Uvedená pochybnosť pramení zo skutočnosti, že záznam o úradnej kontrole potravín č. LM/2016/K,Mr,M,AH/4 zo dňa 22.1.2016 ani záznam o dodatočnej úradnej kontrole č. LM/2016/K,Mr,M,AH/4/DÚKP/AH,Mr doplnok zo dňa 23.2.2016 neobsahujú zmienku o tom, že kontrolóri pri vstupe do prevádzkarne žalobcu ohlásili svoj príchod, oboznámili ho s činnosťou, ktorú mienia vykonávať a neprizvali ku kontrolnej činnosti zodpovedného (povereného) zamestnanca žalobcu, aby určil eventuálne osobu (osoby), ktorá sa zúčastní výkonu úradnej kontroly. Žalobcovo vyššie definované právo na súkromie bolo porušené a zároveň mu bola odňatá možnosť oboznámiť sa s kontrolnými zisteniami, adekvátne a bezprostredne ešte počas výkonu kontroly (nie až po jej skončení po oboznámení sa so záznamom) na kontrolné zistenia reagovať a účinne brániť svoje práva. V danom prípade zo strany žalovaného ani prvostupňového správneho orgánu v žalobou napadnutých rozhodnutiach nebola odôvodnená potreba zvoleného postupu zásahu takej intenzity do nedotknuteľnosti obydlia. Správny súd však nesúhlasí s názorom žalobcu, že na úradnú kontrolu potravín sa vyžaduje predchádzajúci súhlas sudcu. Nariadenie č. 1169/2011, č. 882/2004, zákon č. 152/1995 Z.z. ani Správny súdny poriadok tento predpoklad nevyžadujú. Kontrolóri môžu vykonať kontrolu bez predchádzajúceho ohlásenia (čl. 3 ods. 2 nariadenia č. 882/2004). Tieto skutočnosti preto nemôžu bez ďalšieho spôsobovať nezákonnosť postupu RVPS a žalovaného. 55. K priebehu úradnej kontroly a spísanému záznamu o nej správny súd dodáva, že ako vyplýva z dikcie vyššie uvedených ustanovení Správneho poriadku, predpokladá sa, že pri výkone kontroly (ako dôležitého úkonu správneho orgánu) bude prítomný účastník konania alebo jeho zástupca a v zápisnici reagovať na vykonané dôkazy. Právo účastníka zúčastniť sa úkonu správneho orgánu vyplýva tiež z čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Uvedené právo účastníka zároveň zakladá správnemu orgánu povinnosť o úkone účastníka informovať a ako už súd konštatoval, umožniť mu úkonu sa zúčastniť. 56. Na základe vyššie uvedeného možno podľa názoru správneho súdu konštatovať, že dôkaz - záznam o úradnej kontrole potravín č. LM/2016/K,Mr,M,AH/4 zo dňa 22.1.2016 ani záznam o dodatočnej úradnej kontrole č. LM/2016/K,Mr,M,AH/4/DÚKP/AH,Mr doplnok zo dňa 23.2.2016 - boli dôkazmi získanými v rozpore so zákonom, a preto ich nebolo možné v administratívnom konaní použiť. Správny orgán nebol oprávnený na takto získaný dôkaz prihliadať, a pokiaľ tak urobil, čo je zrejmé z jeho rozhodnutia, konal nezákonne. Správnym orgánom sa následne jeho zistenia nepodarilo dostatočne podrobiť skúške hodnovernosti prostredníctvom iných (doplňujúcich) dôkazov podporujúcich ich tvrdenie o skutku a jeho kvalifikácii opisované v predmetných rozhodnutiach. k rovnakému záveru dospel Krajský súd v Bratislave aj v rozsudku sp. zn. 2S/46/2017 zo dňa 6.6.2018. Vzhľadom na uvedený záver o nezákonnosti dôkazov, na ktorých je postavené celé administratívne konanie, sa už správny súd nezaoberal ďalšími námietkami žalobcu, pretože by to bolo nadbytočné. 57. Na základe vyššie uvedených dôvodov preto súd súhlasil s námietkami žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci, nakoľko v konaní neboli dôsledne zistené všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a správne orgány nemali dostatok podkladov pre vydanie napadnutých rozhodnutí. 58. Nedostatočné zistenie skutkového stavu predstavovalo dôvod zrušenia žalobou napadnutých rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP, keďže obe trpia rovnakou vadou nezákonnosti. Správny súd po zrušení rozhodnutí vrátil vec orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP, v ktorom je viazaný právnym názorom správneho súdu vysloveným v tomto rozsudku. 59. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP). V ďalšom konaní sa bude správny orgán dôsledne zaoberať zákonnosťou získaných dôkazov, a podľa výsledku zvolí procesný postup. 60. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Prihliadol pritom na skutočnosť, že žalobca mal v konaní plný úspech. 61. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).