Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/176/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201551 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201551.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Ochranca práv spotrebiteľov, občianske združenie, so sídlom Horná 15, 974 01 Banská Bystrica IČO: 423 955 93, zastúpeného: Lexpert, s.r.o., AK so sídlom Horná 15, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Krajský súd v Bratislave, Záhradnícka 10, 813 66 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Spr. 6107/16 zo dňa 15.06.2016 a rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I Spr. 6080/16 zo dňa 13.05.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. Spr. 6107/16 zo dňa 15.06.2016 a rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I Spr. 6080/2016 zo dňa 13.05.2016 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému plná náhrada trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1. Krajský súd v Bratislave (žalovaný) podľa ustanovenia § 19 ods. 2 a 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov o podanom odvolaní JUDr. D. R., predsedu združenia Ochranca práv spotrebiteľov, Horná 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 395 593 zo dňa 31. 05. 2016 proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I, Záhradnícka 10, 812 44 Bratislava zo dňa 13. 05. 2016, vo veci vedenej pod č. Spr. 6080/2016 o sprístupnenie informácií rozhodol tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie potvrdil. 2.Žalovaný predmetné rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že zo znenia ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o slobode informácií je zrejmé, že povinná osoba sprístupní informácie o súkromí alebo osobných údajoch iba vtedy, ak ustanovuje osobitný zákon alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby a je predpoklad, že žiadateľom požadované informácie sa môžu vzťahovať, čo do „lustrácie“ druhého účastníka konania, okrem právnickej osoby i na konkrétnu fyzickú osobu, bližšie zistenú a identifikovanú akademickým titulom, menom a priezviskom, bydliskom. Povinnosť sprístupniť žiadateľovi informácie takéhoto druhu nie je povinnej osobe uložená žiadnym osobitným zákonom. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 3SŽi/40/20 zo dňa 28. 01. 2015 odvolací orgán zdôraznil, že informácie, týkajúce sa konkrétnej fyzickej osoby identifikovanej s údajmi podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z. z., nie možné sprístupniť v právnom režime zákona o slobode informácií, pretože ich sprístupnením by povinná osoba nepriamo potvrdila, že fyzická osoba s týmito osobnými údajmi nachádza v jej registri a že určitá spisová značka súdneho konania sa týka tejto konkrét identifikovanej fyzickej osoby (ustanovenie § 9 ods. 2 zákona o slobode informácií). Žiadateľom požadované informácie spadajú taktiež do kategórie informácií, ktorý sprístupnenie povinná osoba obmedzí, alebo ich nesprístupní podľa ustanovenia § 11 ods. písm. d) zákona o slobode informácií. Ide o informácie, týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu, informácie zo súdneho konania, ktoré sa sprístupňujú žiadateľovi výhradne na základe osobitných predpisov. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestný konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnú policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestný poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy. 3. V tomto konkrétnom prípade podľa ustanovenia § 44 O. s. p., z ktorého je zrejmé, že do súdnych spisov môžu nazerať a robiť si výpisy len tie osoby, ktoré sú účastníkom konania (ustanovenie § 44 ods. 1 O. s. p.) a iné osoby len vtedy, ak na to existujú dôvody a predseda senátu (zákonný sudca) na to dal súhlas (ustanovenie § 44 ods. 2 O. s. p.). V zmysle citovaného ustanovenia niekomu inému než účastníkovi konania môže predseda senátu alebo samosudca povoliť nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy a odpisy, len ak sú pre to vážne dôvody a oprávnené záujmy účastníkov tým nemôžu byť dotknuté. Iná osoba ako účastník konania má právo získavať informácie zo súdneho spisu (konania) prostredníctvom právneho inštitútu „nazerania do spisov“ upraveného v ustanovení § 44 ods. 2 O. s. p. Skutočnosť, že došlo k nahliadnutiu do súdneho spisu, sa zaznamená úradným záznamom v príslušnom súdnom spise, ktorý potvrdia svojimi vlastnoručnými podpismi nahliadajúci účastník konania a poverený zamestnanec súdu, a to v súlade s ustanoveniami Vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. Podľa ustanovenia § 64 ods. 1 Vyhlášky MS SR Č. 543/2005 Z. z., na žiadosť tých, ktorí to potrebujú na uplatnenie alebo obhajovanie svojich práv, možno vydať úradné potvrdenie o skutočnostiach známych zo súdneho spisu, prípadne odpis alebo rovnopis niektorej písomnosti; ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. Vydávanie úradných potvrdení, rovnopisov a odpisov zo súdneho spisu je spoplatnené podľa osobitného predpisu. 4. Podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení; sadzobníka súdnych poplatkov v časti II. Poplatky za úkony súdov, Položka 24a sa za vyhotovenie úradného osvedčenia o skutočnostiach, známych zo súdnych spisov a spisov bývalých štátnych notárstiev, za každú, aj začatú stranu, platí poplatok 2,5 €. To znamená, že na vybavenie žiadosti žiadateľa zo dňa 04. 05. 2016 nemožno aplikovať priamo zákon o slobode informácií, pretože povinná osoba nemôže v rámci zákona o slobode informácií obchádzať ustanovenia osobitných zákonov, ktoré sú vo vzťahu k nemu predpismi „lex specialis“. Vyššie citovanými špeciálnymi predpismi je upravený postup uplatňovaný pri zisťovaní o vedení sporov u povinnej osoby ohľadom konkrétnej fyzickej osoby. Uvedené úkony realizuje na základe klasickej - obyčajnej písomnej žiadosti informačné centrum súdu - v danom prípade Okresného súdu Bratislava I v súlade so zákonom č. 71/1992 Zb., a preto je na zistenie žiadateľom požadovaných informácií rozhodne potrebné vykonať „lustrácie“ súdnych konaní (nie súdnych registrov ako uvádza v odvolaní žiadateľ) podľa sadzobníka súdnych poplatkov v časti II, Poplatky za úkony súdov, Položka 24a zákona č. 71/1992 Zb., pričom text citovaného ustanovenia znie: „Za vyhotovenie úradného osvedčenia o skutočnostiach známych zo súdnych spisov a spisov bývalých štátnych notárstiev za každú aj začatú stranu 2,50 €“, z ktorého dôvodu takto podanú žiadosť dňa 06. 05. 2016 nemohla povinná osoba vybaviť podľa zákona o slobode informácií. Nakoľko sa požadované informácie pravdepodobne týkajú aj osobných údajov fyzických osôb (navrhovatelia a odporcovia), tieto môže žiadateľ získať mimo režim zákona sr slobode informácií, a to spôsobom, o ktorom ho na strane č. 3 rozhodnutia zo dňa 13. 05.2016 povinná osoba informovala, t, j. postupom podľa ustanovenia § 44 ods. 1, 2 O. s. p. v spojení s ustanoveniami § 64 ods. 1, 2 Vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. Je nepochybné, že v žiadosti zo dňa 04. 05. 2016, ako aj v odvolaní zo dňa 31. 05. 2016 mal žiadateľ - odvolateľ záujem na zisťovaní okruhu tých súdnych konaní, do ktorých môže ev. v záujme ochrany spotrebiteľov vstúpiť. Prípadné sprístupnenie požadovaných informácii by však s ohľadom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií znamenalo prekročenie rámca povinností určených týmto zákonom povinnej osobe, V zmysle uvedeného sú informácie, týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu, vylúčené zo zákona o slobode informácii, pretože sa na ne vzťahujú osobitné predpisy. S námietkou žiadateľa - odvolateľa, že rozhodnutie povinnej osoby zo dňa 13. 05. 2016 je v rozpore s čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, sa odvolací orgán nestotožnil, nakoľko na žiadnom mieste uvedeného rozhodnutia povinnej osoby sa neuvádzalo, že žiadateľovi nevydá ním požadované informácie, naopak, povinná osoba ho riadne poučila o tom, akým spôsobom - administratívnym a zákonným postupom informačné centrum Okresného súdu Bratislava I poskytne žiadateľovi potrebné údaje. Žiadateľovi navyše nič nebráni, aby jednoduchým písomným úkonom (žiadosť) požiadal o zistenie požadovaných súdnych konaní, najmä podľa Vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. a zákona č. 71/1992 Zb., teda bez aplikácie zákona o slobode informácii. II. žaloba a námietky 5. Žalobca predovšetkým v žalobe namietal, že žiadosťou zo dňa 04.05.2016 požiadal Okresný súd Bratislava I o sprístupnenie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, a to konkrétne informácií o tzv. „živých" súdnych konaniach vedených u povinnej osoby s výnimkou exekučných konaní (register Er), v ktorých vystupujú ako účastníci: Československá obchodná banka, a.s., OTP Banka Slovensko, a.s., Poštová banka, a.s., Slovenská sporiteľňa, a.s., Tatra banka, a.s., UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, Všeobecná úverová banka, a.s., Consumer Finance Holding, a.s. Žalobca žiadal sprístupniť informácie evidenčného charakteru evidované v informačnom systéme súdu, a to v rozsahu: identifikácia žalobcu a žalovaného (meno, priezvisko, bydlisko, resp. obchodné meno, sídlo), dátum podania žaloby, číslo konania, predmet konania. 6. Napadnutým rozhodnutím v spojení s rozhodnutím orgánu nižšieho stupňa došlo podľa žalobcu k ukráteniu na jeho právach, a to predovšetkým na práve na informácie. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že informácie týkajúce sa konkrétnej fyzickej osoby identifikovanej s údajmi podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z. z. zákona o ochrane osobných údajov nie je možné sprístupniť v právnom režime zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Žalobca však nežiadal o informácie, ktorými by mohla byť fyzická osoba konkrétne identifikovateľná, preto argumenty žalovaného neobstoja. Najvyšší súd SR v rozsudku č.k. 3 Sži/28/2013 zo dňa 11.02.2014 potvrdil, že informácie zo súdnych registrov sú informáciami evidenčného charakteru. Na informácie evidenčného charakteru sa nevzťahuje obmedzenie vyplývajúce z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. Z uvedeného rozsudku vyplýva, že meno (t.j. krstné meno a priezvisko) fyzickej osoby tvorí len 90% identity subjektu. Len poskytnutím mena protistrany teda povinná osoba neposkytuje osobné údaje, ktoré by jednoznačne identifikovali konkrétnu fyzickú osobu. Požadované informácie má povinná osoba evidované v informačnom systéme, z ktorého vie informácie jednoduchým spôsobom poskytnúť. Ako vyplýva aj z už citovaného rozsudku NS SR č.k. 3Sži/28/2013 zo dňa 11.02.2014, „zlustrovanie“ súdneho registra a vyhotovenie výstupu z lustrácie nemožno považovať za vytváranie nových informácií. Z informačného systému povinnej osoby možno jednoduchým spôsobom vytvoriť tabuľku, ktorej obsahom je meno (t.j, krstné meno a priezvisko, obchodné meno, názov, resp. iné označenie) žalobcu a žalovaného, predmet konania, spisová značka, dátum podania. Žalobca nežiadal, aby povinná osoba spracovávala existujúce informácie takým spôsobom, aby sa z nich po spracovaní stali kvalitatívne odlišné informácie. To že, meno jednoznačne neidentifikuje osobu je zrejmé už len z toho, že v Slovenskej republike je veľký počet menovcov, ktorí majú totožné krstné meno aj priezvisko. Ako príklad predkladáme výstup z internetovej stránky http://telefonnv.zoznam.sk - napr. pri zadaní mena „T. B." existuje až 310 záznamov, pričom uvedený telefónny zoznam celkom určite neobsahuje zoznam všetkých obyvateľov SR, a teda osôb s menom T. je určite ešte viac ako 310. Len poskytnutím mena fyzickej osoby nie je táto jednoznačne určiteľná. 7. Žalobca ešte dodal, že z 54 okresných súdov v Slovenskej republike mu poskytlo už 44 okresných súdov (teda viac ako 80%) informácie na základe obdobných žiadostí, pričom súčasťou poskytnutých informácií bolo aj meno protistrán spoločností uvedených v bodoch 1. až 8. žiadosti o informácie. Zo zvyšných 10 okresných súdov väčšina odmietla poskytnúť informácie len sčasti, ale vo zvyšku informácie poskytli. V prípade napadnutého rozhodnutia neboli poskytnuté žiadne informácie. K uvedeným 10 okresným súdom naviac podotkol, že konania ešte nie sú právoplatne ukončené, resp. pri právoplatne ukončených konaniach využije možnosť ich preskúmania správnym súdom. Žiadosť žalobcu teda nepochybne bola žiadosťou v zmysle zákona o slobode informácií a požadované informácie evidenčného charakteru mali byť žalobcovi poskytnuté. Žiadosť žalobcu nemožno v žiadnom prípade stotožňovať s nazeraním do súdnych spisov ako to posúdil žalovaný. Žiadosťou žalobca nežiadal o nahliadnutie do súdneho spisu a ani o poskytnutie informácií v takom rozsahu, v akom by informácie získal pri nahliadnutí do súdneho spisu. Takéto chápanie žiadosti o informácie evidenčného charakteru je nielen v rozpore s právnymi predpismi, ale sa tiež výrazne vymyká chápaniu obdobných žiadostí zo strany takmer všetkých okresných súdov Slovenskej republiky. Poskytovanie informácií evidenčného charakteru je zaužívanou praxou takmer všetkých súdov v Slovenskej republike, ktoré požadované informácie bez problémov poskytujú. Postup žalovaného tak je aj v rozpore s princípom právnej istoty, keď sa bezdôvodne odchýlil od zaužívanej praxe. K ojedinelým prípadom, keď okresný súd neposkytne požadované informácie v celom rozsahu, predložil rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. SprI. 3046/16 zo dňa 27.06.2016, v ktorom bolo potvrdené, že „Len samotné meno a priezvisko účastníka konania samo osebe nemusí byť znakom tvoriacim určiteľnosť fyzickej osoby, pokiaľ s ním nie sú spojené ďalšie znaky identifikujúce jeho osobu (napr. podľa bydliska, ako to požaduje oprávnená osoba)." ... „Odvolací orgán však má za to, že poskytnutie požadovaných informácií v časti identifikácia žalobcu a žalovaného v rozsahu meno a priezvisko žalovaného nemá za následok porušenie ochrany osobných údajov fyzickej osoby, resp. fyzických osôb zaručenej v §9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií!“. 8. Podľa názoru žalobcu by nedošlo k zásahu do ochrany osobných údajov ani v prípade, ak by povinná osoba poskytla popri mene účastníka konania aj jeho adresu. Meno ani v spojení s adresou nie je jedinečným identifikátorom fyzickej osoby. Pokiaľ by išlo o osobné údaje, tak je potrebné prihliadnuť na fakt, že žalobca je subjektom oprávneným konať vo veci ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov a poskytnutie mena spolu s adresou účastníka by bolo dôvodné v súlade s ustanovením § 10 ods. 3 písm. f) a g) zákona č. 122/2013 Z. z. Ak ale žalovaný alebo orgán nižšieho stupňa boli názoru, že poskytnutím adresy popri mene účastníka konania by došlo k zásahu do ochrany osobných údajov, resp. ak informačný systém súdu neumožňuje popri ostatných požadovaných informáciách poskytnúť aj adresu účastníka konania, tak mali odmietnuť žiadosť ohľadom poskytnutia adresy a vo zvyšku mali žiadosti vyhovieť a nie ju celú odmietnuť. Postupom žalovaného a orgánu nižšieho stupňa bolo porušené právo žalobcu na informácie v zmysle čl. 26 ods. 1 a 5 Ústavy SR. V rozpore so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám neboli v dôsledku napadnutého rozhodnutia žalobcovi poskytnuté informácie, ktoré poskytnuté mali byť. Tieto informácie sú pritom potrebné pre činnosť žalobcu. Z ustanovenia 25 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov vyplýva, že „Združenie môže podať návrh na vydanie predbežného opatrenia podľa § 21 ods. 1 orgánu dozoru alebo návrh na začatie konania na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov, a to vrátane konania vo veci ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov, alebo môže byť účastníkom konania (a) ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti alebo (b) je uvedené v zozname oprávnených osôb vedenom Európskou komisiou (ďalej len „zoznam oprávnených osôb"), bez toho, aby bolo dotknuté právo súdu preskúmať, či je tento subjekt oprávnený v danom prípade podať návrh na začatie konania. Podľa § 302 Civilného sporového poriadku môže žalobu o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach proti dodávateľovi podať iba právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa a orgán dohľadu podľa osobitného predpisu. Pri tejto žalobe má teda spotrebiteľské občianske združenie ešte viac práv ako samotný spotrebiteľ. V stratégii spotrebiteľskej politiky Slovenskej republiky na roky 2014 - 2020 Ministerstvo hospodárstva SR konštatuje, že „Kľúčové miesto pri ochrane spotrebiteľov pred protiprávnym konaním predávajúcich z hľadiska súkromnoprávneho presadzovania kolektívnych záujmov spotrebiteľov zastávajú v Slovenskej republike spotrebiteľské združenia. Združenie môže na základe § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa iniciovať súdne konanie s cieľom zakročiť v kolektívnom záujme spotrebiteľov, t.j. nezávisle od akéhokoľvek individuálneho sporu medzi spotrebiteľom a predávajúcim. (...) Spotrebiteľské združenia v SR zohrávajú nezameniteľnú úlohu pri snahe o dodržiavanie spotrebiteľských práv“. Napadnuté rozhodnutie je rozpore s Ústavou SR a zákonom o slobodnom prístupe k informáciám a zároveň neumožňuje spotrebiteľskému združeniu výkon činnosti, na ktorú bolo v súlade so zákonom založené. Na žiadosť žalobcu o informácie nemožno v žiadnom prípade vzťahovať rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 3 Sži/40/2014 zo dňa 28.01.2015, kde žiadateľ žiadal informácie o konkrétnej fyzickej osobe identifikovanej menom a dátumom narodenia. O tejto osobe mal žiadateľ zrejme aj ďalšie informácie, keďže bolí účastníkmi v tom istom súdnom konaní. III. argumenty žalovaného 9.Žalovaný navrhol v písomnom vyjadrení žalobu zamietnuť a uviedol, že povinná osoba predmetnú žiadosť žiadateľa odmietla rozhodnutím zo dňa 13. 05.2016 podľa ustanovenia §11 ods. 1 písm. d) v spojení s ustanovením §18 ods. 2 zákona o slobode informácií v nadväznosti na ustanovenie § 44 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. OSP a ustanovenie § 64 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho orgánu zo dňa 15. 06. 2016 je podrobne odôvodnené. Na vyslovenom právnom názore žalovaný v celom rozsahu trval. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícií. Povinná osoba podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií, sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy. Informácie sa podľa ustanovenia § 3 ods. 3 zákona o slobode informácií sprístupňujú bez preukázania právneho, alebo iného dôvodu, alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. 10. Podľa ustanovenia §18 ods. 2 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Podľa ustanovenia § 64 ods. 1 a 2 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z., na žiadosť tých, ktorí to potrebujú na uplatnenie alebo obhajovanie svojich práv, možno vydať úradné potvrdenie o skutočnostiach známych zo súdneho spisu, prípadne odpis alebo rovnopis niektorej písomnosti; ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. Vydávanie úradných potvrdení, rovnopisov, výpisov a odpisov zo súdneho spisu je spoplatnené podľa osobitného predpisu (Položka 24a a 28 sadzobníka súdnych poplatkov k zákonu č. 71/1992 Zb.). Zamestnanec súdu, ktorý vyhotovuje odpis alebo rovnopis písomnosti, spíše o vydaní úradného potvrdenia úradný záznam, ktorý založí do súdneho spisu. Námietka žalobcu o tom, že nepožadoval úradné osvedčenie o skutočnostiach z prebiehajúcich súdnych konaní je bezpredmetná, nakoľko informačné centrum súdu poskytne žiadateľovi informácie o „živých“ súdnych konaniach výhradne vydaním potvrdenia podľa položky 24a zákona č. 71/1992 Zb., ktoré spoplatnené potvrdenie prostredníctvom zákona o slobode informácií vydať povinná osoba nemôže. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 vyhlášky 543/2005 Z. z., ak táto vyhláška ukladá súdom používať pri spracovaní súdnej agendy, najmä na prijímanie podaní došlých na súd, vedenie súdnych registrov a zverejňovanie súdnych rozhodnutí elektronickú formu prostredníctvom programových prostriedkov schválených ministerstvom, postupujú súdy pri používaní týchto programových prostriedkov podľa tejto vyhlášky a podľa aktuálnej metodickej príručky a používateľskej príručky k týmto programovým prostriedkom, ktorú schválilo ministerstvo. Podľa ustanovenia § 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v platnom znení, súdy sú povinné používať pri výkone súdnictva, najmä pri prideľovaní a prerozdeľovaní vecí, vedení súdnych registrov a vyhotovovaní rozhodnutí a iných písomností, programové a technické prostriedky schválené rezortným ministerstvom. Odvolací orgán potvrdil rozhodnutie povinnej osoby zo dňa 13. 05. 2016, opierajúc sa o ustanovenia §11 ods. 1 písm. d) v spojení s ustanovením §18 ods. 2 zákona o slobode informácií v nadväznosti na ustanovenie § 44 ods. 1 O. s. p., a ustanovenie § 64 ods. 1 a 2 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z., ale najmä Sadzobník súdnych poplatkov v Položke 24a k zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení (ďalej len „ zákon č. 71/1992 Zb. “) s tým, že na zisťovanie - tzv. lustráciu súdnych konaní v jednotlivých súdnych registroch, nie „zlustrovanie súdnych registrov“ ako tvrdí žalobca (takéto úkony žalovaný nikdy nevykonával a ani nevykonáva), nemožno aplikovať zákon o slobode informácií, nakoľko požiadavka žalobcu (ako žiadateľa) presahuje rámec citovaného zákona. Žalovaný opätovne poukázal na obsah žiadosti zo dňa 04. 05. 2016, odvolania zo dňa 31. 05. 2016 a tiež žaloby žalobcu zo dňa 19. 08. 2016, ktoré vykazujú skôr znaky účelovosti ako snahy o získanie potrebných informácii od povinnej osoby v zmysle zákona o slobode informácií, keď sám žalobca v žalobe tvrdí, že obdobnou, keď nie identickou žiadosťou, zaťažil všetky okresné súdy na území Slovenska, pričom bol už povinnou osobou riadne upovedomený o spôsobe realizácie takejto žiadosti prostredníctvom informačného centra Okresného súdu Bratislava I na základe žiadosti bežného administratívneho styku, ktorá sa spoplatňuje podľa zákona 71/1992 Zb.. Správne orgány oboch stupňov vo svojich rozhodnutiach netvrdili, že by sa nemali v prípade žiadateľa (žalobcu) zaujímať aj otázkou oslobodenia od platenia súdneho poplatku za vybavenie takejto žiadosti, ak ním bude podaná a ak by žalobca spĺňal zákonné podmienky na oslobodenie. 11. V danom prípade sa ani tak nejednalo o to, či a ktoré identifikátory sú potrebné na určenie fyzickej osoby ako strany v spore a jej ochrany, ako to v žalobe uvádza žalobca, ale o to, že nereálnej požiadavke žiadateľa prostredníctvom ustanovení zákona o slobode informácií, nemohla povinná osoba vyhovieť, pričom ale poučila žiadateľa (ako aj odvolací orgán), ako získa žiadané informácie. Žalobca požadované informácie skutočne stále môže získať (ako to požaduje) v informačnom centre Okresného súdu Bratislava I, konkrétne z jeho informačných systémov podľa osobitného režimu. V súvislosti s tým sa žalovaný nestotožnil s predstavou žalobcu o tvorbe jednoduchej tabuľky v informačnom systéme o ním požadovaných informáciách, nakoľko žalobca nemá vedomosť o systéme, štruktúre a fungovaní informačných systémov žalovaného, pritom ide o tvorbu nových informácii. Navyše, žalovaný nemôže obchádzať právne predpisy, ktoré sú vo vzťahu k zákonu o slobode informácií „lex specialis“, a takým predpisom je v danom prípade zákon č. 71/1992 Zb., Položka 24a, podľa ktorého žalovaný vykonáva „lustráciu“ súdnych konaní viac ako 20 rokov odplatne v rámci informačného centra bez ohľadu na súbeh zákona o slobode informácii. Žalobca totiž od pôvodne podanej žiadosti zo dňa 04. 05. 2016 mohol mnohokrát za uplynulých 5 mesiacov požiadať informačné centrum Okresného súdu Bratislava I o informácie, ktoré požaduje, v čom mu ani teraz nič nebráni (viď odôvodnenie oboch rozhodnutí správnych orgánov), a teda nie je pravdivé tvrdenie, že tieto správne orgány ukracujú žalobcu na jeho právach na informácie a dokonca by ho mal žalovaný týmto postupom dostať do rozporu s princípom právnej istoty. Pri sprístupňovaní informácii postupuje výhradne podľa zákona o slobode informácii a s ním súvisiacimi právnymi predpismi, ale nie na základe pokynu, či predstavy žalobcu. IV. pojednávanie 12. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný § 9 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci dňa 27.06.2018 v prítomnosti zástupcu žalovaného rozsudkom. Zástupca žalovaného sa pred súdom pridržiaval svojho písomného stanoviska k žalobe. V. relevantné právne predpisy 13.Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon. 14.Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., zákona o slobode informácií (ďalej len ZSI), osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. 15.Podľa § 3 ods. 1 ZSI, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 16. Podľa § 12 ZSI všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. 17.Podľa § 16 ods. 1 ZSI, informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie. 18.Podľa § 3 ods. 2 SP, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 19.Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. VI. Posúdenie veci správnym súdom 20. Z článku 26 ods. 5 Ústavy SR výslovne vyplýva povinnosť orgánov verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Ústava v článku 26 ods. 4 stanovuje aj dôvody pre obmedzenie práva na informácie. Ide o prípady, keď je to „v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti“, pričom konkrétne dôvody a spôsob odmietnutia prístupu k informáciám musia byť stanovené iba predpisom so silou zákona. V článku 45 Ústavy SR je osobitne zakotvené právo každého na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu. Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach potvrdil, že z článku 26 ústavy vyplýva každému právo na prístup k informáciám, ktoré sú v dispozícii štátnych orgánov a orgánov verejnej moci. Ak si niekto uplatní svoje právo na informácie, orgán verejnej moci je povinný strpieť prístup ku konkrétnym k informáciám, t. j. informáciu mu musí sprístupniť (nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 10/99). 21. Ústavný súd SR v súvislosti s výkladom čl. 26 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb. %2523%25C8l.26'&ucin-k-dni='30.12.9999'> uviedol, že „z ústavnej definície vyplýva, že právo na informácie zaručené v čl. 26 ústavy <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523Cl26'&ucin- k-dni='30.12.9999'> má tri zložky, a to vyhľadávanie, prijímanie a rozširovanie informácií. Ide o tri relatívne samostatné zložky práva na informácie. Vyhľadávanie informácií je vlastne zisťovanie, či v oblasti záujmu toho, kto informácie vyhľadáva, informácie vôbec jestvujú, aké a kde sa nachádzajú. Prijímanie informácií je získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná. Získanie informácie sa môže uskutočňovať tak zmyslovými orgánmi, ako aj rôznymi technickými prostriedkami, akými sú za súčasného stavu zvukové, obrazové, ako aj zvukovo-obrazové záznamy, ale aj akýmkoľvek iným spôsobom. Rozširovanie informácií je akýkoľvek spôsob odovzdania prijatej informácie ďalšiemu subjektu, resp. ďalším subjektom (mutatis mutandis I. ÚS 57/00). Ústava ponecháva v dispozičnej sfére každého oprávneného subjektu, aby sa rozhodol, ako právo prijímať, vyhľadávať a rozširovať informácie o verejných veciach uplatní a či pritom využije technické zariadenia určené na vyhotovenie obrazového, zvukovoobrazového alebo zvukového záznamu (podobne aj II. ÚS 28/96 <aspi://module='JUD'&link='JUD30664SK'&ucin-k- dni='30.12.9999'>)." Ústavný súd SR ďalej uviedol, že "Ústava SR prostredníctvom práva na informácie vytvára tri skupiny informácií. Prvú predstavujú informácie, ktoré štátne orgány a orgány územnej samosprávy musia predložiť oprávneným osobám. Druhú skupinu tvoria informácie, ktoré štátne orgány ani iné orgány verejnej moci nemusia predložiť oprávneným osobám, ale musia strpieť prístup k nim, ak oprávnené osoby uplatnia svoje právo na informácie. Tretiu skupinu informácií tvoria informácie, ktoré nemožno zverejniť, pretože ide o informácie podliehajúce úprave čl. 26 ods. 4 Ústavy SR <aspi:// module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523Cl26'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. Ústava SR neobmedzuje právo na informácie z hľadiska predmetu tohto práva, teda neustanovuje pozitívny výpočet informácií, ktoré oprávnená osoba môže vyhľadávať, prijímať a rozširovať, ani neurčuje negatívny výpočet informácií, ktoré nemožno vyhľadávať, prijímať a rozširovať.“ 22. Rozsah a podmienky prístupu k informáciám zaručené Ústavou SR upravuje ZSI, podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia (§ 12 cit. zák.). Povinná osoba by pri výklade a aplikácii zákona č. 211/2000 Z. z. vždy mala dbať na účel úpravy tohto základného práva. Je to dôležité najmä vtedy, ak zákonná regulácia nedáva explicitnú odpoveď, ako riešiť situáciu, ktorá môže nastať, ak osoba nepostupuje v súlade so zákonom. Podľa zákona o slobode informácií majú povinnosť sprístupňovať informácie tzv. povinné osoby. Ide o inštitúcie resp. organizácie, a v určitých prípadoch aj fyzické osoby, ktoré vykonávajú verejnú správu, rozhodujú o právach a povinnostiach občanov, hospodária s verejnými prostriedkami alebo vykonávajú činnosť vo verejnom záujme. Zákon o slobode informácií definuje kategórie subjektov povinných sprístupňovať informácie v ustanovení § 2, patria sem aj súdy. Je teda evidentné, že štátne orgány a obce majú informačnú povinnosť o všetkých informáciách, ktoré majú k dispozícii, pokiaľ nejde o informácie podľa § 8 až § 11 (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/4/2004 zo dňa 16. decembra 2004). Nezákonné rozhodnutia a nezákonnosť v postupoch povinných osôb v súvislosti so šírením a sprístupňovaním informácií sú - ako potvrdzuje i judikatúra v správnom súdnictve - najčastejšie zapríčinené práve nepochopením alebo nezohľadnením účelu zákona č. 211/2000 Z. z. Podľa čl. 2 ods. 3 smernice 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného sektora je dokumentom - „každý obsah bez ohľadu na nosič tohto obsahu (na papieri alebo v elektronickej forme, alebo ako zvukový, vizuálny alebo audiovizuálny záznam)” alebo „akákoľvek časť takého obsahu”. Podľa ods. 16 preambuly smernice 2003/98/ES „Verejné sprístupnenie všetkých všeobecne dostupných dokumentov, ktoré má v držbe verejný sektor - týkajúcich sa nielen politických postupov ale aj právnych a správnych postupov - je základným nástrojom rozšírenia práva na vedomosti, ktoré je základným princípom demokracie.“ Podľa prílohy k zákonu o slobode informácií je tento zákon prebratím (transpozíciou resp. vykonaním týchto smerníc: Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES <http://eur- lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:32003L0098:SK:HTML> zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora /Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 32, Ú. v. EÚ L 345, 31. 12. 2003/, Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES <http://eur-lex.europa.eu/ LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:32003L0004:SK:HTML> z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313 EHS <http://eur- lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:31990L0313:SK:HTML> /Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 7, Ú. v. EÚ L 041, 14. 2. 2003/Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/37/ EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa mení smernica 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného sektora. (Ú. v. EÚ L 175, 27. 6. 2013). 23. Pre právne posúdenie predmetnej veci považoval správny súd za rozhodujúce, či je možné na základe ZSI poskytnúť žiadateľovi informácie zo súdnych registrov. NS SR už judikoval, že „informácie zo súdnych registrov sú informácie evidenčného charakteru. Tieto informácie má povinná osoba evidované v informačnom systéme (súdny manažment), z ktorého jednoduchým postupom vie informácie aj získať. Zadaním označenia navrhovateľa „vylustruje“ Register C, resp. Ro, všetky súdne konania prebiehajúce na konkrétnom súde a takýto zoznam je možné z aplikácie vytlačiť. Aj v prípade, že zoznam nebude obsahovať úplné podrobnosti o odporcovi, bude pre žiadateľa aspoň informáciou, s ktorou môže žiadateľ pracovať. Je však potrebné uviesť, že žiadosti o sprístupnenie informácii v právnom režime zákona č. 211/2000 Z. z. nemôžu smerovať k získaniu osobných údajov fyzickej osoby (meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa pre doručovanie....) ani komunikácia medzi žiadateľom a povinnou osobu nemôže prebiehať s obsahom osobných údajov.“ NS SR tiež už konštatoval, že „vývoj v súdnej praxi obsah pojmu ,,rozhodovacia činnosť" v § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z. ustálil tak, že do tohto pojmu nepatria evidenčné informácie zo súdnych registrov, pri zachovaní princípov ochrany osobných údajov fyzických osôb“. (napr. rozsudok NS SR spis. zn. 8Sži/3/2014 zo dňa 18.02.2016, rozsudok NS SR spis. zn. 3Sži/10/2014 zo dňa 28.01.2015, rozsudok NS SR spis. zn. 3Sži/28/2013 zo dňa 11.02.2014). Osobitne je preto dôležité podľa správneho súdu zodpovedať aj otázku, ktoré informácie je potrebné zo súdneho registra pred ich poskytnutím vylúčiť. Poskytnutie mena, priezviska spolu s adresou už predstavuje podľa správneho súdu identifikáciu určitej osoby, preto je znak bydliska nevyhnutné vylúčiť zo sprístupnenia, pretože by došlo k porušeniu ochrany osobných údajov (§ 9 ods. 1, 2 ZSI). 24. Z uvedeného ďalej vyplýva, že neobstojí ani argumentácia o dostupnosti požadovaných informácií v informačnom centre Okresného súdu Bratislava I podľa osobitného režimu. Správny súd sa nestotožnil so záverom žalovaného, ktorého výklad ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ ZSI považoval za nedôvodne reštriktívny napriek neexistencii zákonného dôvodu. Žalovaný preto nesprávne vyhodnotili žiadosť žalobcu ako žiadosť o úradné potvrdenie o skutočnostiach známych zo súdneho spisu v zmysle § 64 ods. 1 vyhlášky č. 543/2005 Z. z., ktoré je spoplatnené podľa osobitného predpisu - Položka 24a sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Otázka spoplatnenia žiadosti o poskytnutie informácií podľa ZSI je bezpredmetná s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 3 písm. c/ zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, podľa ktorého od poplatkov sú oslobodené úkony súvisiace s vykonávaním všeobecne záväzných právnych predpisov o slobodnom prístupe k informáciám. Pokiaľ ide o úhradu nákladov na sprístupnenie informácie, § 21 ods. 1 veta prvá ZSI ustanovuje, že informácie sa sprístupňujú bezplatne s výnimkou úhrady vo výške, ktorá nesmie prekročiť výšku materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, so zadovážením technických nosičov a s odoslaním informácie žiadateľovi. 25. Krajský súd sa na základe uvedených dôvodov nestotožnil s právnym názorom, pre ktorý bola zamietnutá žiadosť žalobcu povinnou osobou, ani s dôvodmi, pre ktoré bolo zamietnuté jeho odvolanie nadriadeným orgánom. Preto rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy na ďalšie konanie, v ktorom viazaný vysloveným právnym názorom súdu v tomto rozsudku a bude postupovať v naznačenom smere. 26.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Prihliadol pritom na skutočnosť, že žalobca mal v konaní plný úspech 27.Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).