Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/161/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201553 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201553.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Evy Fulcovej v právnej veci žalobcu: Ochranca práv spotrebiteľov, občianske združenie, Horná 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 395 593, zastúpený: Lexpert s. r. o., Horná 15, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Krajský súd v Bratislave, Záhradnícka 10, 813 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Spr. 6112/16 zo dňa 30.06.2016 takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žalobcovi súd n e p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1/ Žiadateľ žiadosťou o poskytnutie informácie doručenej Okresnému súdu Bratislava IV (povinná osoba) dňa 24.05.2016 požiadal v súlade so zákonom č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba zákon č. 211/2000 Z.z.) o poskytnutie informácie o živých súdnych konaniach vedených u povinnej osoby, v ktorých vystupujú ako účastníci: 1. Československá obchodná banka, IČO: 36 854 140, sídlo: Michalská 18, 815 63 Bratislava 2. OTP Banka Slovensko, a. s., IČO: 31 318 916, sídlo: Štúrova 5, 813 54 Bratislava 3. Poštová banka, a. s. Bratislava, IČO: 31 340 890, sídlo: Dvořákovo nábr. 4, 811 02 Bratislava 4. Slovenská sporiteľňa, a. s. Bratislava, IČO: 00 151 653, sídlo: Tomášikova 48, 823 37 Bratislava 5. Tatra banka, a. s., IČO: 00 686 930, sídlo: Hodžovo nám. 3, 811 06 Bratislava 6. UniCredit Bank Czech republic and Slovakia, a. s., pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 251 336, sídlo: Šancová 1/A, 813 33 Bratislava 7. Všeobecná úverová banka, a. s., IČO: 31 320 155, sídlo: Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava 8. Consumer Finance Holding, a. s., IČO: 35 923 130, sídlo: Hlavné nám. 12, 060 01 Kežmarok. O poskytnutie informácii o súdnych sporoch žiadal, pretože hlavným cieľom žiadateľa je ochrana spotrebiteľov na území Slovenskej republiky, najmä ochrana finančných spotrebiteľov v súvislosti s ponúkaním alebo poskytovaním finančných služieb a ďalších obchodov na finančnom trhu. O informáciu žiadal aj z dôvodov ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Vzhľadom na uvedené požiadal o informácie o všetkých „živých“ súdnych konaniach, týkajúcich sa každej z uvedených spoločností (bod 1. - 8.), s výnimkou exekučných konaní (register Er). Postačovali mu informácie evidenčného charakteru zo súdnych registrov, a to v rozsahu, v akom ich má súd evidované v informačnom systéme (súdny manažment). Tieto informácie by mali zahŕňať: 1. identifikácia žalobcu a žalovaného (meno, priezvisko, bydlisko, resp. obchodné meno, sídlo), 2. dátum podania žaloby, 3. číslo konania, 4. predmet konania. Žiadateľ považoval žiadosť o poskytnutie informácii za dôvodnú, nakoľko vývoj súdnej praxe pod pojmom rozhodovacia obsah v § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. ustálil tak, že do tohto pojmu nepatria evidenčné informácie zo súdnych registrov, a teda do úvahy neprichádzalo nesprístupnenie informácii s poukazom na citované ustanovenie. Požadované informácie má povinná osoba evidované v informačnom systéme, z ktorého vie informácie jednoduchým spôsobom poskytnúť. Z lustrovania súdneho registra a vyhotovenie výstupu z lustrácie nemohla povinná osoba považovať za vytváranie nových informácii. Z informačného systému povinnej osoby možno jednoduchým spôsobom vytvoriť tabuľku, ktorej obsahom je meno (t.j. krstné meno a priezvisko, obchodné meno, názov, resp. iné označenie) navrhovateľa a odporcu, predmet konania, spisová značka, dátum podania - práve aspoň v tomto vnímanom rozsahu žiadal žiadateľ poskytnúť požadované informácie. Žiadateľ mal za to, že pokiaľ povinná osoba poskytne okrem mena účastníka konania jeho adresu, tak tým nedochádza k zásahu do ochrany osobných údajov, nakoľko meno ani v spojení s adresou nie je jedinečným identifikátorom fyzickej osoby. Pokiaľ by išlo o osobné údaje, tak je potrebné prihliadnuť na fakt, že žiadateľ je subjektom oprávneným konať vo veci ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov, poskytnutie mena spolu s adresou účastníka by bolo dôvodné v súlade s ust. § 10 ods. 3 písm. f/ a písm. g/ zákona č. 122/2013 Z.z. Informácie žiadal sprístupniť a zaslať na adresu žiadateľa, t.j. Ochrana práv spotrebiteľov, Horná 15, 974 01 Banská Bystrica. 2/ Dňa 30.05.2016 povinná osoba o žiadosti žiadateľa rozhodla rozhodnutím č. 6028/2016 tak, že žiadosť žiadateľa zo dňa 19.05.2016 o sprístupnení informácii v zmysle § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., odmietla. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že vo vzťahu k obsahu žiadosti žiadateľa povinná osoba konštatovala, že informáciu tohto druhu žiadateľovi povinná osoba nemohla sprístupniť podľa ustanovení zákona č. 211/2000 Z.z. Svoje konštatovanie povinná osoba opierala o samotný zákon o slobode informácii, ktoré ustanovenia presne vymedzujú okruh informácii, ktoré je štátny orgán povinný žiadateľovi poskytnúť, a to údaje týkajúce sa rozhodovania o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb a o hospodárení s majetkom a verejnými prostriedkami štátu, ako i o skutočnosť, že žiadosť žiadateľa jednoznačne vykazovala znaky požiadavky o vyhotovenie úradného osvedčenia o skutočnostiach známych zo súdnych spisov, keďže mu nie je známe, v akých súdnych konaniach vystupoval ako účastník konania žiadateľ (žalobca) a preto žiadal o ich identifikáciu. Povinná osoba mala zároveň za to, že údaje o spisovej značke je základnou informáciou o skutočnostiach známych zo súdnych spis a je jedinečným identifikátorom súdneho konania na súde. Informácie zo súdnych spisov povinnej osoby môžu účastníci súdnych konaní získať na základe právnej úpravy osobitných zákonov, najmä podľa ust. § 44 ods. 1, ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 64 a § 195 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy (ďalej iba vyhláška č. 543/2005 Z.z.“) a ust. § 69 zákona č. 301/2000 Z.z. (Trestný poriadok). V tejto súvislosti povinná osoba uviedla, že poskytovanie žiadateľom požadovaných informácii podlieha tzv. lustrácii súdnych konaní, na základe ktorých je možné získať uvedené informácie. Povinná osoba vykonáva lustrácie súdnych spisov na základe žiadosti za štandardných okolností prostredníctvom Informačného centra Okresného súdu Bratislava IV, ktorá je podmienená úhradou súdneho poplatku vo výške X,XX eur á jeden subjekt a to v zmysle prílohy zákona č. 71/1992 Zb. - Sadzobník súdnych poplatkov, pokiaľ sa na žiadateľa nevzťahuje zákonné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Povinná osoba dodala, že pri vydaní úradných potvrdení o skutočnostiach známych zo súdnych spisov táto zabezpečuje opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov, a to ochranu osobnosti osobných údajov v súlade so zákonom č. 122/2013 Z.z. Povinná osoba tiež poukázala na to, že nemôže predmetnú žiadosť žiadateľa krátkou cestou postúpiť do informačného centra za účelom lustrácie, pretože by svojvoľne prekvalifikovala obsah tejto žiadosti podaním podľa príslušných ustanovení zákona č. 211/2000 Z.z. Povinná osoba nemôže vopred určiť (predpokladať), či bude alebo nebude žiadateľ súhlasiť s postúpením žiadosti za účelom lustrácie. Na základe opätovnej obyčajnej žiadosti v rámci obvyklého administratívneho styku a nie v zmysle ustanovení zákona č. 211/2000 Z.z., vykoná lustráciu uvedeného subjektu a vydá žiadateľovi požadovanú informáciu. Povinná osoba poukázala na ust. § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. a preto rozhodla tak, že žiadosť žiadateľa o poskytnutie informácie odmietla. 3/ Žiadateľ doručil dňa 15.06.2016 povinnej osobe odvolanie proti rozhodnutiu Spr. 6028/2016 zo dňa 30.05.2016. Žiadateľ s rozhodnutím povinnej osoby nesúhlasil a poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/28/2013 zo dňa 11.02.2014, taktiež poukázal na ustanovenie čl. 26 odsek 1 Ústavy SR, ako aj § 25 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. a na stratégiu spotrebiteľskej politiky Slovenskej republiky na roky 2014-2020 Ministerstva hospodárstva SR. Povinná osoba skonštatovala, že požadované informácie mohla poskytnúť len prostredníctvom informačného centra a po zaplatení súdneho poplatku vo výške X,XX eur á jeden subjekt, ak sa na žiadateľa nevzťahuje zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov. Pre žiadateľa je irelevantné, aké oddelenie súdu informácie poskytne, podstatné je, aby boli poskytnuté a mal za to, že informácie mali byť poskytnuté na základe zákona č. 211/2000 Z.z., ale aj ak by ich súd poskytol prostredníctvom svojho informačného centra, tak by bol žiadateľ oslobodený od platenia súdnych poplatkov v súlade s § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 71/1992 Zb. a preto žiadal zrušenie napadnutého rozhodnutia a poskytnutie informácii. 4/ Odvolací orgán rozhodnutím Spr. 6112/16 zo dňa 30.06.2016 rozhodol vo veci žiadateľa tak, že zamietol odvolanie žiadateľa voči rozhodnutiu povinnej osoby č. Spr. 6028/2016 zo dňa 30.05.2016 a rozhodnutie potvrdil. V rozhodnutí odvolací orgán uviedol, že po preskúmaní žiadosti žiadateľa zo dňa 19.05.2016, rozhodnutia povinnej osoby zo dňa 30.05.2016 a odvolanie žiadateľa zo dňa 13.06.2016 v súlade s ust. § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. a dospel k záveru, že toto odvolanie bolo potrebné zamietnuť. Zároveň poukázal na ust. § 3 ods. 1, ods. 3, § 5 ods. 1, § 8 až § 12, § 9 ods. 2, § 21 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. a s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Sži/40/2014 zo dňa 28.01.2015 odvolací orgán zdôraznil, že informácie týkajúce sa konkrétnej fyzickej osoby identifikovanej s údajmi podľa ust. § 4 ods. 1 zák. č. 122/2013 Z.z., nie je možné sprístupniť v právnom režime zákona o slobode informácií, pretože ich sprístupnením by povinná osoba nepriamo potvrdila, že fyzická osoba s týmito osobnými údajmi sa nachádza v registri a že určitá spisová značka súdneho konania sa týka tejto konkrétne identifikovanej fyzickej osoby. S poukazom na ust. § 4 ods. 1, ods. 3 písm. g/ zákona č. 122/2013 Z.z. a na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 5Sži/32/2014 a sp. zn. 5Sži/34/2014 zo dňa 26.10.2015 uviedol, že žiadateľom požadované informácie spadajú do kategórie informácii, ktorých sprístupnenie povinná osoba obmedzí, alebo ich nesprístupní podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. Informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu, informácie zo súdneho konania, ktoré sa sprístupňujú žiadateľovi výhradne na základe osobitných predpisov. V tomto konkrétnom prípade podľa ust. § 44 O.s.p., z ktorého je zrejmé, že do súdnych spisov môžu nazerať a robiť si výpisy len tie osoby ktoré sú účastníkmi konania a iné osoby len vtedy, ak na to existujú dôvody a predseda senátu (zákonný sudca) na to dal súhlas. Iná osoba ako účastník konania má právo získať informácie zo súdnych spisov prostredníctvom inštitútu „nazerania do spisov“ upraveného v § 44 ods. 2 O.s.p. Odvolací orgán ďalej uviedol, že podľa ust. § 64 ods. 1 vyhlášky č. 543/2005 Z.z., na žiadosť tých, ktorí to potrebujú na uplatnenie alebo obhajovanie svojich práv, možno vydať úradné potvrdenie o skutočnostiach známych zo súdneho spisu, prípadne odpis alebo rovnopis niektorej písomnosti; ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. Vydávanie úradných potvrdení, rovnopisov a odpisov zo súdneho spisu je spoplatnené podľa osobitného predpisu (zákon č. 71/1992 Zb. - sadzobníka súdnych poplatkov v časti II. Poplatky za úkony súdov, Položka 24a) sa za vyhotovenie úradného osvedčenia o skutočnostiach známych zo súdnych spisov a spisov bývalých štátnych notárstiev, za každú aj začatú stranu platí poplatok 2,50 eur. Namietanú skutočnosť žiadateľom o tom, že je oslobodený od platenia súdnych poplatkov rieši a vybavuje informačné centrum súdu. Na vybavenie žiadosti žiadateľa zo dňa 19.05.2016 nemožno aplikovať priamo zákon č. 211/2000 Z.z., pretože povinná osoba nemôže v rámci tohto zákona obchádzať ustanovenia osobitných zákonov, ktoré sú vo vzťahu k nemu predpismi lex specialis. Vyššie citovanými špeciálnymi predpismi je upravený postup uplatňovaný pri zisťovaní o vedení sporov u povinnej osoby ohľadom konkrétnej fyzickej osoby. Uvedené úkony realizuje na základe klasickej - obyčajnej písomnej žiadosti informačné centrum súdu v súlade so zákonom č. 71/1992 Zb. a preto je na zistenie žiadateľom požadovaných informácii rozhodne potrebné vykonať lustráciu súdnych konaní (nie súdnych registrov ako uvádza v odvolaní žiadateľ) podľa Sadzobníka súdnych poplatkov v časti II., poplatky za úkony súdov, položka 24a zákona č. 71/1992 Zb. Nakoľko sa požadované informácie pravdepodobne týkajú aj osobných údajov fyzických osôb (navrhovatelia, odporcovia) tieto môže žiadateľ získať mimo režim zákona č. 211/2000 Z.z., a to spôsobom o ktorom informovala povinná osoba vo svojom rozhodnutí, t. j. postupom podľa ust. § 44 ods. 1, ods. 2 O.s.p. v spojení s § 64 a § 195 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. Po náležitom právnom posúdení obsahu správneho denníka povinnej osoby pod Spr. 6028/2016 dospel odvolací orgán k záveru, že povinná osoba postupovala pri vybavovaní žiadosti žiadateľa zo dňa 19.05.2016 v bodoch 1. až 8. (právnické osoby) v zmysle platných právnych predpisov. II. Stanovisko žalobcu 5/ Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.08.2016, podanou elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu, doručenou poštou dňa 22.08.2016 domáhal, aby správny súd rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave Spr. 6112/16 zo dňa 30.06.2016 a rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV Spr. 6028/2016 zo dňa 30.05.2016 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava IV na ďalšie konanie. Žalobca uviedol, že žiadosťou zo dňa 19.05.2016 požiadal povinnú osobu o sprístupnenie informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. a to konkrétne informácie o tzv. živých súdnych konaniach vedených o povinnej osobe s výnimkou exekučných konaní (register Er) a o informácie evidenčného charakteru evidované v informačnom systéme súdu a to v rozsahu: 1. identifikácia žalobcu a žalovaného (meno, priezvisko, bydlisko, resp. obchodné meno, sídlo), 2. dátum podania žaloby, 3. číslo konania, 4. predmet konania. 6/ Rozhodnutím povinnej osoby zo dňa 30.05.2016 bola žiadosť žalobcu zamietnutá a po odvolaní povinnej osoby žalovaný rozhodnutím zo dňa 30.06.2016 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie povinnej osoby potvrdil. Napadnutými rozhodnutiami došlo k ukráteniu na právach žalobcu, a to predovšetkým na práve na informácie. 7/ Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že informácie týkajúce sa konkrétnej fyzickej osoby identifikovanej s údajmi podľa § 4 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z. nie je možné sprístupniť v právnom režime zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Žalobca žalovaného nežiadal o informácie, ktorými by mohla byť fyzická osoba konkrétne identifikovateľná, preto argumenty žalovaného neobstoja. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3Sži/28/2013 zo dňa 11.02.2014 potvrdil, že informácie zo súdnych registrov sú informáciami evidenčného charakteru a preto sa naň nevzťahujú obmedzenia vyplývajúce z ust. § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. Z uvedeného rozsudku okrem iného vyplýva, že meno ( t.j. krstné meno a priezvisko) fyzickej osoby tvorí len 90% identity subjektu a len poskytnutím mena protistrane teda povinná osoba neposkytuje osobné údaje, ktoré by jednoznačne identifikovali konkrétnu fyzickú osobu. Požadované informácie má povinná osoba evidované v informačnom systéme, z ktorého vie informácie jednoduchým spôsobom poskytnúť. Ako vyplýva z uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu lustrovanie súdneho registra vyhotovením výpisu z lustrácie nemožno považovať za vytvorenie nových informácii, pretože je možné jednoduchým spôsobom vytvoriť tabuľku, ktorých obsahom je meno žalobcu a žalovaného, predmet konania, spisová značka a dátum podania. Žalobca nežiadal, aby povinná osoba spracovala existujúce informácie takým spôsobom, aby z nich po spracovaní sa stali kvalitatívne odlišné informácie. 8/ Žalobca uviedol, že z 54 okresných súdov v Slovenskej republike poskytlo žalobcovi už 44 okresných súdov informácie na základe obdobných žiadostí, pričom súčasťou poskytovaných informácii bolo aj meno protistrán spoločností uvedených v bodoch 1. až 8. žiadosti o informáciu. Zvyšných 10 okresných súdov väčšina odmietla poskytnúť informácie len z časti, ale vo zvyšku informácie poskytli. V prípade napadnutého rozhodnutia neboli poskytnuté žiadne informácie. Žiadosť žalobcu teda nepochybne bola žiadosťou v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. a požadované informácie evidenčného charakteru mali byť žalobcovi poskytnuté. Žiadosť žalobcu nemožno v žiadnom prípade stotožňovať s nazeraním do súdnych spisov, ako to posúdil žalovaný. 9/ Poskytovanie informácii evidenčného charakteru je zaužívanou praxou takmer všetkých súdov SR, ktoré požadované informácie bez problémov poskytujú. Postup žalovaného tak je v rozpore s princípom právnej istotu, keď sa bezdôvodne odchýlil od zaužívanej praxe. Podľa názoru žalobcu by nedošlo k zásahu do ochrany osobných údajov ani v prípade, ak by povinná osoba poskytla popri mene účastníka konania aj jeho adresu. Meno ani v spojení s adresou nie je jedinečným identifikátorom fyzickej osoby. Poskytovanie mena spolu s adresou účastníka by bolo dôvodné v súlade s ust. § 10 ods. 3 písm. f/, písm. g/ zákona č. 122/2013 Z.z. Postupom žalovaného a povinnej osoby bolo porušené právo žalobcu na informácie v zmysle čl. 26 ods. 1, ods. 5 Ústavy SR a v rozpore so zákonom č. 211/2000 Z.z. neboli v dôsledku napadnutého rozhodnutia žalobcovi poskytnuté informácie, ktoré poskytnuté mali byť. Na žiadosť žalobcu o informácie nemožno v žiadnom prípade vzťahovať rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/40/2014 zo dňa 28.01.2015, 5Sži/32/2014 a 5Sži/34/2015 zo dňa 26.10.2015, keď žiadateľ žiadal informácie o konkrétnej fyzickej osobe identifikovanej menom a dátumom narodenia. O tejto osobe mal žiadateľ zrejme aj ďalšie informácie, keďže boli účastníkmi v tom istom súdnom konaní. Na základe žalobcovej žiadosti mali byť poskytnuté len také informácie, na základe ktorých by fyzická osoba nebola jednoznačne určiteľná. III. Vyjadrenie žalovaného 10/ Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenej súdu dňa 20.10.2016 uviedol, že rozhodnutím zo dňa 30.06.2016 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie povinnej osoby zo dňa 30.05.2016, ktorým zamietla žiadosť žalobcu zo dňa 19.05.2016, na základe ktorej žiadal podľa zákona o slobode informácii, poskytnutie informácii o tzv. živých súdnych konaniach vedených u povinnej osoby v jej informačnom systéme súdneho manažmentu s výnimkou exekučných konaní (register Er), s účastníkmi (spoločnosťami) ním identifikovanými v žiadosti a to v rozsahu identifikácie žalobcu a žalovaného, dátum podania žaloby, číslo konania, predmet konania. Žalovaný svoje odmietavé rozhodnutie zo dňa 30.06.2016 odôvodnil ust. § 3 ods. 1, ods. 3, § 5 ods. 1, § 9 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 1 písm. d/ a § 21 ods. 1 zákona č.211/2000 Z.z., ust. § 4 ods. 1, ods. 3 písm. g/ zák. č. 122/2013 Z.z., ust. § 44 O.s.p. a príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. 543/2005 Z.z. v spojení so zákonom č. 71/1992 Zb. a jeho sadzobníkom súdnych poplatkov (položka 24a). 11/ Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žiadateľom požadované informácie spadajú do kategórii informácii, ktorých sprístupnenie povinná osoba obmedzí, alebo ich nesprístupní, nakoľko ide o informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu, pričom informácie zo súdneho konania sa sprístupňujú žiadateľovi výhradne na základe osobitného predpisu, tzn. že na vybavenie žiadosti nemožno aplikovať priamo zákon č. 211/2000 Z.z., pretože povinná osoba nemôže v rámci tohto zákona obchádzať ustanovenie osobitných zákonov, ktoré sú vo vzťahu k nemu predpisom lex specialis. Žalovaný dospel k záveru, že je nepochybné, že žiadateľ mal záujem na zisťovanie okruhu tých súdnych konaní, do ktorých mohol eventuálne v záujme ochrany spotrebiteľov vstúpiť, a preto prípadné sprístupnenie požadovaných informácii by znamenalo prekročenie rámca povinností určených zákonom č. 211/2000 Z.z., keďže sa týkali rozhodovacej činnosti súdu. Mal za to, že nakoľko požadované informácie sa pravdepodobne týkajú aj osobných údajov fyzických osôb (navrhovatelia, odporcovia), tieto môže žiadať a získať postupom podľa ustanovených právnych predpisov odporúčaných povinnou osobou a uviedol, že sprístupnenie informácii týkajúcej sa konkrétnej fyzickej osoby by povinná osoba nepriamo potvrdila, že fyzická osoba s týmito osobnými údajmi sa nachádza v registri, a že určitá spisová značka súdneho konania sa týka tejto konkrétnej identifikovanej fyzickej osoby. Žalovaný vo vzťahu k žiadateľom namietané porušenie § 26 ods. 1 Ústavy SR, konštatoval, že povinná osoba v žiadnej časti svojho rozhodnutia neuviedla, že žiadateľovi ním požadované informácie nevydá, ale naopak poučila ho akým spôsobom - administratívnym a zákonným postupom poskytne žiadateľ potrebné údaje informačné centrum Okresného súdu Bratislava IV. 12/ Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že správna žaloba žalobcu je neopodstatnená, najmä z hľadiska dvoch rozhodujúcich rovín a to jednak z dôvodu, že sprístupňovanie informácii o prebiehajúcich súdnych konaní účastníkov - obchodných spoločností vedených u povinnej osoby v požadovanom rozsahu, nie sú informácie, ktoré sa sprístupňujú podľa zákona č. 211/2000 Z.z. z dôvodu, že citovaný zákon slúži verejnosti na sprístupňovanie informácii iného charakteru, a to údajov týkajúcich sa rozhodovania o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb a o hospodárení s majetkom a verejnými finančnými prostriedkami zo štátneho rozpočtu a zároveň z dôvodu, že ak sa aj uvažuje aplikácia zákona č. 211/2000 Z.z. na posudzovaný prípad, nesprístupneniu požadovaných informácii bráni potreba ochrany osobných údajov účastníkov dotknutých konaní, teda tretích osôb vo vzťahu k žalobcovi, nakoľko vo všeobecnosti žiadateľ o sprístupnenie informácii v právnom režime podľa zákona č. 211/2000 Z.z. nie je v procesnom postavení účastníka konania (hoci v danom prípade má záujem vystupovať) a preto nemôže disponovať osobnými údajmi protistrany. Pokiaľ ide o spochybňovanie názoru žalovaného, že informácie týkajúce sa konkrétne fyzickej osoby identifikované s údajmi podľa ust. § 4 ods. 1 zák. č. 122/2013 Z.z., nie je možné sprístupniť v právnom režime zákona č. 211/2000 Z.z. žalovaný zdôrazňuje, že všeobecne použiteľným identifikátorom v zmysle ust. § 4 ods. 3 písm. g/ zák. č. 122/2013 Z.z. na základe ktorého možno priamo alebo nepriamo určiť fyzickú osobu, nie je taxatívny výpočet osobných údajov dotknutej osoby, ale rozumie sa ním trvalý identifikačný osobný údaj dotknutej osoby, ktorý zabezpečuje jej jednoznačnosť v informačnom systéme a preto z hľadiska ochrany osobných údajov fyzických osôb vystupujúcich v dotknutých súdnych konaniach sú meno, priezvisko a bydlisko, ktoré žalobca vo svojej žiadosti žiadal dostačujúcimi osobnými údajmi na priame alebo nepriame určenie fyzickej osoby, keďže ide o identifikáciu osoby aspoň troma jej osobnými údajmi, teda nie iba menom a priezviskom. V reakcii na žalobcom parafrázované konštatovanie v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Sži/28/2013 zo dňa 11.02.2014, že krstné meno a priezvisko fyzickej osoby tvorí len 90% identity subjektu, žalovaný zastáva názor, že keď žalobca požaduje osobné údaje účastníkov konania v rozsahu meno, priezvisko a bydlisko, identita subjektu je vyššia ako 90%, skutočnosť, ktorá s ohrozením ochrany osobných údajov, ak nie s ich porušením priamo súvisí. Žalovaný nerozporuje skutočnosť, že žalobcom požadované informácie sú evidované v informačnom systéme, z ktorého je možné jednoduchým spôsobom ich poskytnúť, ale namietal, že informácie nie je možné sprístupniť povinnou osobou v zmysle právneho režimu zákona č. 211/2000 Z.z., ale iba súdom podľa osobitných predpisov, ktoré žalovaný i povinná osoba vo svojich rozhodnutiach náležite citovali, čím poučili žalobcu o možnosti využitia iných postupov na úspešné získanie požadovaných informácii. 13/ V súvislosti s tvrdením žalobcu, že na informácie evidenčného charakteru sa nevzťahuje obmedzenie vyplývajúce z ust. § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z., žalovaný uvádza, že aj evidenčné údaje majú v závislosti od prípadu rôzny charakter. V danom prípade ide o informácie evidenčného charakteru týkajúce sa prebiehajúcich súdnych konaní povinnej osoby s konkrétnymi účastníkmi, predmetom sporu, identifikačnými údajmi konania a časovými údajmi iniciovania konania a vzhľadom na záujem žalobcu ingerovať na dopytovaných súdnych konaniach, ktorý záujem žalobca priamo prezentoval vo svojej žalobe a žiadosti, uvádzajúc svoje procesné práva z titulu spotrebiteľského združenia, je vzťah požadovaných informácii k procesnej, resp. rozhodovacej činnosti súdu v prebiehajúcich konaniach nepochybný, majúci dopad na princíp nezávislosti súdnictva. Žalovaný vzhľadom na uvedené žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 14/ Žalobca doručil súdu dňa 19.12.2016 a dňa 03.05.2018 vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného vo veci preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, v ktorých zopakoval svoju argumentáciu a trval na svojej žalobe s tým, že s právnym názorom uvedeným žalovaným vo vyjadrení k žalobe, ako aj v rozhodnutí žalovaného nesúhlasí. IV. Pojednávanie 15/ Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 ods. 1 SSP rozhodol na pojednávaní dňa 15.05.2018 v neprítomnosti zástupcov účastníkov konania, ktorí sa s termínu pojednávania ospravedlnili rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil. V. Relevantné právne predpisy 16/ Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 17/ Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 18/ V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 19/ Podľa § 64 ods. 1 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2005/543/> na žiadosť tých, ktorí to potrebujú na uplatnenie alebo obhajovanie svojich práv, možno vydať úradné potvrdenie o skutočnostiach známych zo súdneho spisu, prípadne odpis alebo rovnopis niektorej písomnosti; ustanovenia osobitných predpisov 22b) tým nie sú dotknuté. Vydávanie úradných potvrdení, rovnopisov a odpisov zo súdneho spisu je spoplatnené podľa osobitného predpisu.23) 20/ Podľa § 64 ods. 2 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2005/543/> zamestnanec súdu, ktorý vyhotovuje odpis alebo rovnopis písomnosti, spíše o vydaní úradného potvrdenia úradný záznam, ktorý založí do súdneho spisu. 21/ Podľa položky 24a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/> Zb. za vyhotovenie úradného osvedčenia o skutočnostiach známych zo súdnych spisov a spisov bývalých štátnych notárstiev a za vydanie osvedčenia o tom, či o žiadateľovi v registri diskvalifikácií určitý záznam je alebo nie je za každú aj začatú stranu je súdny poplatok X,XX eura. 22/ Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/ > osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celku, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. 23/ Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/ > každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 24/ Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, 3a) o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy. 25/ Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. hromadnou informáciou je prístup neobmedzeného okruhu žiadateľov pomocou telekomunikačného zariadenia,4) najmä prostredníctvom siete internetu. 26/ Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. zverejnenou informáciou je informácia, ktorú môže každý opakovane vyhľadávať a získavať, najmä informácia publikovaná v tlači alebo vydaná na inom hmotnom nosiči dát umožňujúcom zápis a uchovanie informácie, alebo vystavená na úradnej tabuli s možnosťou voľného prístupu, alebo sprístupnená pomocou zariadenia umožňujúceho hromadný prístup, alebo umiestnená vo verejnej knižnici.5) 27/ Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z.z. sprievodnou informáciou je informácia, ktorá úzko súvisí s požadovanou informáciou, najmä informácia o jej existencii, pôvode, počte, dôvode odmietnutia sprístupniť informáciu, o dobe, počas ktorej odmietnutie sprístupnenia informácie trvá, a kedy bude opätovne preskúmaný. 28/ Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. každá povinná osoba podľa § 2 ods. 1 a 2 je povinná zverejniť tieto informácie: a) spôsob zriadenia povinnej osoby, jej právomoc a kompetencie a popis organizačnej štruktúry, b) miesto, čas a spôsob, akým možno získať informácie; informácie o tom, kde možno podať žiadosť, návrh, podnet, sťažnosť alebo iné podanie, c) miesto, lehota a spôsob podania opravného prostriedku a možnosti súdneho preskúmania rozhodnutia povinnej osoby vrátane výslovného uvedenia požiadaviek, ktoré musia byť splnené, d) postup, ktorý musí povinná osoba dodržiavať pri vybavení všetkých žiadostí, návrhov a iných podaní, vrátane príslušných lehôt, ktoré je nutné dodržať, e) prehľad predpisov, pokynov, inštrukcií, výkladových stanovísk, podľa ktorých povinná osoba koná a rozhoduje alebo ktoré upravujú práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb vo vzťahu k povinnej osobe, f) sadzobník správnych poplatkov,6) ktoré povinná osoba vyberá za správne úkony, a sadzobník úhrad za sprístupňovanie informácií. 29/ Podľa § 12 zákona č. 211/2000 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/ > všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. 30/ Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2000/211/> ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). VI. Posúdenie veci správnym súdom 31/ Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že dňa 24.05.2016 doručil žalobca Okresnému súdu Bratislava IV žiadosť o poskytnutie informácií, v ktorej uviedol, že je občianskym združením, ktorého hlavným cieľom je ochrana spotrebiteľov na území Slovenskej republiky, najmä ochrana finančných spotrebiteľov v súvislosti s ponúkaním alebo poskytovaním finančných služieb a ďalších obchodov na finančnom trhu. Ochranu spotrebiteľských práv žalobca realizuje v zmysle ust. § 3 ods. 5 a § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. Za účelom naplnenia tohto cieľa žalobca teda požiadal Okresný súd Bratislava IV o informácie o všetkých živých súdnych konaniach týkajúcich sa každej z uvedených spoločností (body 1. - 8. žiadosti) s výnimkou exekučných konaní (register Er), a to zaslať na adresu žalobcu v rozsahu: 1. identifikácia žalobcu a žalovaného (meno, priezvisko, bydlisko, resp. obchodné meno, sídlo), 2. dátum podania žaloby, 3. číslo konania, 4. predmet konania. Žalobca svoju žiadosť považoval za dôvodnú, nakoľko vývoj súdnej praxe pod pojmom rozhodovacia činnosť obsah v § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z. sa ustálil tak, že do tohto pojmu nepatria evidenčné informácie zo súdnych registrov, a teda do úvahy neprichádza nesprístupnenie informácií s poukazom na citované ustanovenie. O žiadosti žalobcu rozhodol Okresný súd Bratislava IV. dňa 30.05.2016 rozhodnutím pod Spr. 6028/2016, ktorým žiadosť žalobcu podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. odmietol. O následnom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 30.06.2016 pod Spr. 6112/16, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV potvrdil. 32/ Správny súd konštatuje, že zákon č. 211/2000 Z.z. v ust. § 4 ods. 3, 4 vymedzil pojem „zverejnená informácia“ a „sprievodná informácia“ a v § 5 ods. 1 upravil povinné zverejňovanie informácií povinnej osoby podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z.z. Zo znenia zákona č. 211/2000 Z.z. však nemožno vyvodzovať, že informáciou je aj poskytovanie obsahu spisov, prípadne, že informáciou by malo byť (štatistické) spracovanie údajov zo stoviek spisov podľa požiadaviek, resp. pokynov toho, kto o poskytnutie informácie žiada. Takisto nevyplýva zo zákona č. 211/2000 Z.z. jeho využívanie na získanie takých informácií, ktoré by následne žiadateľ (resp. iné subjekty) využil, napr. pri svojej podnikateľskej činnosti alebo inak na získanie majetkového alebo iného prospechu, ani možnosť (tretích osôb) získania napríklad rôznych dokumentov o právnych úkonoch, ktoré sú súhrnom množstva údajov či dohôd a postupov rozličného charakteru, požívajúcich rôznu právnu ochranu. Rovnako z neho nevyplýva povinnosť, ktorá by povinnému subjektu ukladala povinnosť získavať, vyžadovať, zhromažďovať, vyhodnocovať, vyhľadávať alebo dokonca spracovávať materiály, požadované žalobcom ako žiadateľom o informáciu, ak sa v ich originálnej podobe v jeho dokumentácii nenachádzajú. Rovnako zo zákona č. 211/2000 Z.z. nevyplýva, že by povinné osoby museli vykonávať na žiadosť oprávnených osôb také úkony, ktoré nesmerujú k výkonu ich právomoci, alebo realizovať šetrenia, či kontrolnú alebo vyhodnocovaciu činnosť na požiadanie oprávnených osôb. Oprávnené osoby môžu požadovať len informácie o takých im neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii, a ktoré je povinná na žiadosť poskytnúť. Rozširujúci výklad, podľa ktorého by povinná osoba musela spracovávať údaje do inej formy, ako je tá, v ktorej sa nachádzajú, alebo poskytovať oprávnenej osobe kompletné podklady, ktoré má k dispozícii, by žiadosť o poskytnutie informácie v skutočnosti zmenil na pokyn nadriadeného, čo nebolo a nie je účelom zákona č. 211/2000 Z.z. Žiadosť o poskytnutie informácie má za cieľ sprístupniť verejnosti jej neznáme údaje vo veciach verejných bez toho, aby sa žiadosť stala pokynom na výkon určitých činností alebo postupu povinnej osoby. Marila by sa tým výkonná aj riadiaca funkcia nadriadených, kontrolných alebo dozor vykonávajúcich orgánov a do výkonu verejnej správy by zasahovali subjekty, ktoré za jej činnosť nezodpovedajú a ani ju nevykonávajú ( rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/81/2015 zo dňa 15.11.2017). 33/ Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor vyslovený najvyšším súdom v právnych veciach vedených pod sp. zn. 2 Sžo 190/2008 a pod sp. zn. 7 Sži 4/2014. 34/ Z uvedeného vyplýva, že žiadosť o poskytnutie informácie v danej veci, ktorej presné znenie je uvedené v bode 1 tohto rozsudku, je flagrantnou ukážkou požiadaviek, na ktoré sa zákon č. 211/2000 Z.z. nevzťahuje. V prípade, ak na základe žiadosti žalobcu, resp. z jej obsahu, bol Okresný súd Bratislava IV, ako prvostupňový správny orgán, povinný poskytnúť žalobcovi informáciu o súdnom konaní, je potrebné použiť § 64 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. Pri vybavovaní žiadosti žalobcu postup podľa zákona č. 211/2000 Z.z. prichádzal do úvahy len v prípade, ak z obsahu žiadosti žalobcu bolo možné odvodiť jeho požiadavku podľa zákona č. 211/2000 Z.z. Z obsahu žiadosti žalobcu jednoznačne vyplýva, že sa domáhal poskytnutia predmetných informácií zo súdnych spisov podľa zákona č. 211/2000 Z.z., a keďže jeho žiadosti podľa tohto zákona nebolo možné vyhovieť z vyššie uvedených dôvodov a nutnosti postupu podľa § 64 ods. 1 a 2 uvedenej vyhlášky, správne orgány oboch stupňov podľa názoru správneho súdu postupovali správne, keď odmietli žalobcovi poskytnúť požadované informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. 35/ Správny súd uvádza, že je potrebné pri poskytovaní informácie evidenčného charakteru (teda spisová značka, dátum podania žaloby, meno, priezvisko, bydlisko resp. obchodné meno žalobcu a žalovaného a predmet konania) postupovať podľa ustanovení vyhlášky č. 543/2005 Z.z., lebo žiadosť žalobcu smeruje k výkonu súdnictva a nie k poskytovaniu informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. Pritom správny súd poukazuje na položku 24a Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej za vyhotovenie úradného osvedčenia o skutočnostiach známych zo súdnych spisov je poplatok X,XX Eur, ktorú je žalobca povinný zaplatiť pri podaní žiadosti, ktorej predmetom sú ním požadované údaje. Žalovaný preto správne konštatoval, že ak sa žalobca domáhal poskytnutia informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. bolo potrebné postupovať tak, ako rozhodol prvostupňový správny orgán (Okresný súd Bratislava IV), a teda poskytnutie informácií odmietnuť. Zároveň žalobcovi nič nebráni podať žiadosť o lustráciu ním požadovaných údajov v Informačnom centre Okresného súdu Bratislava IV, ktorá je však podmienená úhradou uvedeného súdneho poplatku alebo vydaním rozhodnutia o oslobodení od súdnych poplatkov. 36/ Správny súd konštatuje, že správne orgány v konaní o poskytnutie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. sa podrobne zaoberali s námietkami žalobcu a žalobca nepreukázal konkrétne porušenie alebo ohrozenie svojich subjektívnych práv, alebo preukázal, že neboli splnené zákonné podmienky pre vydanie napadnutého správneho rozhodnutia, a že by správne orgány v konaní o poskytnutie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. pri vykonávaní a hodnotení dôkazov porušili ustanovenia Správneho poriadku. Nesúhlas žalobcu s právnym názorom správnych orgánov a jeho neprijateľnosť pre žalobcu nie je v danej veci právne relevantnou námietkou, ktorá by mohla niečo zmeniť na skutkových zisteniach a právnych záveroch správnych orgánov. Správny súd vzhľadom na uvedené žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. 37/ O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému napriek úspech v konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal. 38/ Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.