Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/177/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201558 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201558.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Vinohradníctvo a Vinárstvo Jurovčík, s.r.o., Lošonec 273, 919 04 Lošonec IČO: 46 933 468, proti žalovanému: Pôdohospodárska platobná agentúra, Dobrovičova 12, Bratislava IČO: 307 94 323, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 042TT080065 zo dňa 31.05.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. administratívne rozhodnutie 1. Poľnohospodárska platobná agentúra (žalovaný) rozhodnutím č. 042TT080065 zo dňa 31.05.2016, ako poskytovateľ príslušný na rozhodovanie o príspevku podľa ustanovenia § 3 ods. 2 písm. f) zákona č. 292/2014 Z. z. neschválila v zmysle § 19 ods. 9 písm. b) cit. zákona o príspevku z EŠIF žiadosť žalobcu z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov určených na vyčerpanie vo výzve. 2. Žalovaný predmetné rozhodnutie odôvodnil tým, že ako poskytovateľ príspevku v rámci konania o žiadosti overil splnenie podmienok poskytovania príspevku a dospel k záveru, že žiadosť splnila podmienky poskytnutia príspevku tak, ako boli stanovené vo výzve. V rámci výzvy bol predložený počet žiadostí, ktoré svojou výškou žiadaného nenávratného finančného príspevku presahovali výšku finančných prostriedkov určených na vyčerpanie vo výzve. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov určených na vyčerpanie vo výzve bolo rozhodnuté o neschválení žiadosti. Ďalej uviedol, že toto rozhodnutie môže byť v súlade s § 21 zákona o príspevku z EŠIF preskúmané v rámci konania o zmene rozhodnutia o neschválení žiadosti. Na preskúmanie rozhodnutia podľa predchádzajúcej vety nie je právny nárok a tento postup je podmienený najmä skutočnosťou, že platobná agentúra bude v budúcnosti disponovať finančnými prostriedkami na financovanie projektov, ktoré nebolo možné schváliť len z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov určených na vyčerpanie. II. žaloba a námietky 3. Žalobca v žalobe predovšetkým namietal, že zákon o EŠIF ako povinnú súčasť rozhodnutia uvádza odôvodnenie. Samotné náležitosti odôvodnenia zákon o EŠIF neuvádza, avšak nie je možné predpokladať, že ak náležitosti odôvodnenia zákon neuvádza, odôvodnenie nemusí spĺňať žiadne požiadavky. Ak právny predpis ustanovuje určité podmienky pre vydanie rozhodnutia a účastník tieto podmienky splní, je neprípustné, aby správny orgán požadované rozhodnutie nevydal, ak svoj postup zrozumiteľne, dôveryhodne a jasne neodôvodní. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nebolo možné zreteľne vysledovať, prečo a na základe akých podkladov bol prijatý záver, že žalobca bol pri hodnotení jeho žiadosti neúspešný. Vôbec nebolo zrejmé z akých podkladov žalovaný vychádzal pri rozhodovaní. Žalovaný postupoval tak, že v odôvodnení svojho rozhodnutia iba nepodstatne zrekapituloval vývoj veci a rozhodol bez toho, aby svoje závery skutočne odôvodnil. Absencia uvedených úvah zakladá zjavnú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Všeobecne platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla posúdeniu dôvodnosti ďalších meritórnych námietok. Súčasťou ústavných garancii je aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá má svoj základ v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Odôvodnenie žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí nemôže spĺňať ani len základne ústavné a zákonné požiadavky kladené na odôvodnenie rozhodnutia. Žalovaný napadnutým rozhodnutím neschválil nenávratný finančný príspevok a ako dôvod uviedol nedostatok finančných prostriedkov, pričom odôvodnenie predstavujú nasledovné dve vety: „V rámci výzvy bol predložený počet žiadostí, ktoré svojou výškou žiadaného nenávratného príspevku presahovali výšku finančných prostriedkov určených na vyčerpanie v o výzve. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov určených na vyčerpanie vo výzve rozhodla platobná agentúra o neschválení žiadosti." 4. Prvá veta citácie podľa žalobcu odôvodnila neschválenie žiadosti dôvodom, že bol podaný taký počet projektových žiadostí, na základe ktorých žiadaná suma prevyšuje sumu určenú na vyčerpanie. Uvedené tvrdenie nemohlo logicky ani legálne spĺňať účel odôvodnenia. Samotná skutočnosť, že prišlo k podaniu takého počtu žiadostí, na základe ktorých žiadaná suma prevyšuje sumu určenú na vyčerpanie, nie je legálnym ani legitímnym dôvodom pre neschválenie žiadosti o NFP. Je prirodzené, že žiadateľov je viac ako úspešných žiadateľov ale samotne podanie väčšieho počtu žiadostí žiadateľmi nie je dôvodom pre neschválenie žiadosti o NFP. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nemohol odôvodniť rozhodnutie skutočnosťou, ktorá nie je legálnym dôvodom pre neschválenie NFP, z čoho logicky vyplýva, že žalovaný neposkytol v rozhodnutí odôvodnenie, čo mu priamo prikazuje ods. 10 § 19 zákona o EŠIF, preto je rozhodnutie nezákonné. Výzva na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok z programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky 2014-2020, číslo výzvy: 8/PRV/2015, určila výšku finančných prostriedkov, ktoré boli určené na úhradu projektových žiadosti. Výzva v bode 1.3 určila, že pre oblasť, v ktorej má byť realizovaný projektový zámer žalobcu je určených 11.500.000 €, pričom žalobca žiadal 1.000.000 €. Tvrdenie o nedostatku financií preto nie je správne, nakoľko žalovaný tvrdil, že dôvodom je nedostatok finančných prostriedkov určených na vyčerpanie vo výzve, pričom výška určená vo výzve 11,5 násobne prevyšovala výšku finančných prostriedkov. Uvedená skutočnosť nemohla byť dôvodom neschválenia, lebo tvrdená skutočnosť je nepravdivá. Žalovaný v časti rozhodnutia nazvanej odôvodnenie sa vôbec nezmieňoval o podkladoch, informáciách, bodových hodnoteniach alebo akomkoľvek systéme tvorby poradia žiadateľov, na základe ktorého žalovaný určil poradie ktoré bolo rozhodujúce pre priznanie NFP. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný neposkytol žiadne materiálne odôvodnenie svojho rozhodnutia, nakoľko v časti nazvanej odôvodnenie uvádzal skutočnosti, ktoré neboli podstatné vzhľadom na výrok rozhodnutia a neboli spôsobilé odôvodniť napadnuté rozhodnutie. 5. Záverom žalobca dodal, že žalovaný nesprístupnil a v odôvodnení nepoužil údaje zo samotného bodového hodnotenia uchádzačov. Nesprístupnil zverejnenie projektových žiadostí, ktoré boli úspešné a prečo boli úspešné, ako ani štruktúru udeľovania bodov jednotlivým žiadateľom. Z odôvodnenia vôbec nie je zrejmé či skutočne na základe zákonných hľadísk iní žiadatelia získali objektívne viac bodov ako žalobca. Žalovaný podstatne porušil ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie napadnutého rozhodnutia, ktoré je nezákonné. Žalovaný postupoval v rozpore so zákonmi a podzákonnými predpismi pri bodovom hodnotení žalobcu, nakoľko žalobca získal nižší počet bodov pri hodnotení žalobcovej žiadosti ako mu podľa zákona patri. III. argumenty žalovaného 6. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že v zmysle § 16 ods. 4 zákona č. 292/2014 Z. z. sa na poskytovanie príspevku okrem postupu pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania podľa § 41, nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 15, § 24, § 25, § 27, § 47 ods. 52 všeobecného predpisu o správnom konaní t. j. Správneho poriadku. V § 47 ods. 3 Správneho poriadku je ustanovené, že v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil právnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Žalobca v tejto časti žaloby uviedol, že podľa jeho názoru je napadnuté rozhodnutie PPA nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a to tým, že PPA zákonne neodôvodnila napadnuté rozhodnutie, čim porušila ustanovenie § 19 ods. 10 zákona o príspevku z ESIF. Podľa žalovaného na poskytovanie príspevku a konania s tým súvisiace, t. j na konanie e žiadosti o poskytnutie príspevku sa Správny poriadok nevzťahuje, okrem procesnej úpravy týkajúcej sa účastníkov konania, doručovania do vlastných rúk, lehotách, chybách v písaní a právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia, a okrem postupu pri porušení pravidiel verejného obstarávania podľa § 41 zákona o príspevku z EŠIF. Konanie o žiadosti o poskytnutie príspevku je teda osobitným konaním upraveným v zákone o príspevku z EŠIF, v ktorom príslušný orgán meritórne rozhoduje o schválení, resp. neschválení žiadosti o poskytnutie príspevku z fondov Európskej únie. Vzhľadom na osobitosti konania o žiadosti o poskytnutie príspevku zákon o príspevku z EŠIF explicitne upravuje vylúčenie aplikácie Správneho poriadku. Teda zákon o príspevku z EŠIF je vo vzťahu k správnemu poriadku osobitným predpisom, ktorý upravuje špeciálnu úpravu rozhodovania o žiadosti o poskytnutie príspevku a má pri jeho aplikácii prednosť. Na podporu uvedeného dal žalovaný do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 2Sžf 9/2009 zo dňa 29.9.2010, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republike vyslovil právny názor k otázke rozsahu a obsahu odôvodnenia správnych rozhodnutí vydaných vo veciach upravených osobitnými predpismi, ktoré vylučujú uplatňovanie Správneho poriadku. 7. Ďalej žalovaný uviedol, že náležitosťou rozhodnutia je aj jeho odôvodnenie, ktoré napadnuté rozhodnutie bezpochybne obsahuje v súlade s § 19 ods. 10 zákona o príspevku z EŠIF. PPA nemohla porušiť ustanovenie § 19 ods. 10 zákona o príspevku z EŠIF a zákonne neodôvodniť rozhodnutie, nakoľko napadnuté rozhodnutie predmetnú náležitosť obsahuje. Pokiaľ išlo o konštatovanie žalobcu, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zreteľne vysledovať, prečo a na základe akých podkladov bol prijatý názor, že žalobca bol pri hodnotení jeho žiadosti neúspešný - žalovaný dodal, že podľa § 16 ods. 4 zákona o príspevku z EŠIF je vzhľadom na špecifickosť konania o žiadosti o poskytnutie príspevku vylúčená aplikácia aj ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Týmto žalovaný nechcel povedať, že mu uvedená právna úpravu dovoľuje nedostatočne odôvodňovať svoje rozhodnutia, avšak tým poukázal na fakt, že vylúčenie aplikácie Správneho poriadku na postup v konaní o žiadosti o poskytnutie príspevku má svoje opodstatnenie. Totiž základom pre predloženie žiadosti o poskytnutie príspevku je výzva, ktorú poskytovateľ príspevku vy hlási. Za účelom zabezpečenia dostatočnej informovanosti o možnostiach a podmienkach získania nenávratného finančného príspevku zverejňuje zo zákona poskytovateľ príspevku vyhlásenú výzvu na svojom webovom sídle. Týmto spôsobom bola pre opatrenie 4/podopatrenie 4.2 vyhlásená výzva na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku z PRV 2014-2020 č. 8/PRV/2015. Každá vyhlásená výzva je záväzná nie len pre žiadateľa, ale aj pre poskytovateľa príspevku, ktorým bola v tomto prípade PPA. Pri posudzovaní žiadostí o poskytnutie príspevku PPA postupuje podľa vo výzve stanovených podmienok. V časti 2.5 predmetnej výzvy boli stanovené Kritériá pre výber projektov, a v rámci týchto v bode 2.5.3 aj bodovacie (hodnotiace) kritériá, v ktorých je jasne a zrozumiteľne upravený princíp uplatnenia výberu projektov (bod 2.5.3.2 výzvy), t.j. projekty sa zoradia podľa počtu dosiahnutých bodov v zmysle bodovacích kritérií za jednotlivé oblasti a za jednotlivé podoblasti A a B a vytvorí sa hranica finančných možností za jednotlivé oblasti a časti (posúdi sa súčet finančných požiadaviek všetkých zoradených projektov s finančnou alokáciou). V rámci princípov výberu sú taktiež riešené rozlišovacie kritéria pre prípady, ak sa viacero žiadostí o poskytnutie príspevku nachádza na hranici vytvorenej výškou alokácie na základe poradia vytvoreného zoradením žiadosti o poskytnutie príspevku podľa počtu dosiahnutých bodov. 8. Žalovaný preto nepovažoval za potrebné opätovne uvádzať v odôvodnení rozhodnutia verejne dostupné údaje o tvorbe poradia projektov, ktoré boli k dispozícii aj žalobcovi. Súčasne z tohto dôvodu považoval námietku žalobcu za právne irelevantnú. V zmysle § 19 ods. 9 zákona o príspevku z EŠIF pre neschválenie žiadosti o poskytnutie príspevku sú stanovené dva legálne zákonné dôvody neschválenia žiadosti o poskytnutie príspevku: nesplnenie niektorej z podmienok poskytnutia príspevku alebo nedostatok finančných prostriedkov určených na vyčerpanie vo výzve č. 8/PRV/2015. Pričom titul neschválenia žiadostí žalobcu, t.j. nedostatok finančných prostriedkov určených na vyčerpanie vo výzve, je jasne deklarovaný nielen vo výroku rozhodnutia ale aj v samotnom odôvodnení. Preto nemožno považovať za správne konštatovanie žalobcu, že dôvodom neschválenia žiadosti bolo to, že bol podaný taký počet projektových žiadostí, na základe ktorých žiadaná suma prevyšuje sumu určenú na vyčerpanie. Vychádzajúc z § 16 ods. 4 zákona o príspevku z EŠIF v spojení s $ 19 ods. 10 zákona o príspevku z EŠIF a vyhlásenou výzvou, ktorá je predpokladom pre podanie žiadosti o poskytnutie príspevku a na jej podklade pre následné začatie konania o žiadosti o poskytnutie príspevku, a ktorá relevantným spôsobom obsahuje princípy uplatnenia výberu projektov mal žalovaný zato, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bolo dostatočné zrozumiteľné a určité. Zákon o príspevku z EŠIF jednak explicitne vylučuje použitie Správneho poriadku na konanie o žiadosti o poskytnutie príspevku, v dôsledku čoho je vylúčený aj postup PPA v konaní o žiadosti o poskytnutie príspevku podľa ustanovení správne poriadku, okrem procesnej úpravy týkajúcej sa účastníkov konania, doručovania do vlastných rúk, lehotách, chybách v písaní a právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia, a jednak neustanovuje bližšie obsah odôvodnenia rozhodnutia. 9. V zmysle 48 ods. 6 zákona o príspevku z EŠIF sa na zverejňovanie pri poskytovaní príspevku z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka nevzťahujú ustanovenia odsekov 1 až 4. Na zverejňovanie sa v tomto prípade vzťahuje osobitný predpis, t.j čl. 111 nariadenia (EU) č. 1306/2013. ktorý ustanovuje nasledovné: 1. Členské štáty zabezpečia, aby sa každoročne následne zverejňovali prijímatelia pomoci z fondov. Zverejnenie obsahuje: a) bez toho, aby bol dotknutý prvý odsek článku 112 tohto nariadenia, meno prijímateľa, a to takto: i j meno a priezvisko, ak je prijímateľom fyzická osoba: ii) úplný právny názov v zaregistrovanej podobe, ak je prijímateľom právnická osoba s autonómnou právnou subjektivitou podľa právnych predpisov dotknutého členského štátu: iii) úplný názov združenia v zaregistrovanej podobe alebo inak oficiálne uznanej podobe, ak je prijímateľom združenie bez vlastnej právnej subjektivity; b) obec. v ktorej má prijímateľ sídlo alebo je zaregistrovaný, pripadne poštové smerovacie číslo alebo jeho časť, ktoré túto obec identifikujú; c) objemy platieb zodpovedajúce každému opatreniu, financovanému: fondov. ktoré jednotliví prijímatelia dostali v dotknutom rozpočtovom roku; d) povahu a opis opatrení financovaných z každého z fondov a na základe ktorých sa poskytli platby uvedené v písmene c). Informácie uvedené v prvom pododseku sa sprístupnia na jednej webovej stránke na členský štát. Dostupné zostanú počas dvoch rokov od dátumu ich pôvodného uverejnenia. Pokiaľ ide o platby zodpovedajúce opatreniam financovaným z EPFRV ako sa uvádza v odseku I prvom pododseku písm. c), zodpovedajú sumy. ktoré sa uverejňujú, celkovému verejnému financovaniu vrátane príspevku Únie aj vnútroštátneho príspevku. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že pri rozhodovaní o žiadosti o poskytnutie príspevku nepostupoval v súlade s princípmi transparentnosti, efektívnosti, hospodárnosti, účinnosti, nakoľko nesprístupnil údaje ohľadom schválených žiadostí a ich bodového hodnotenia zverejnením, resp. uvedením priamo v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Nepovažoval za zákonné, účelné a vhodné sprístupňovať priamo v odôvodneniach rozhodnutí údaje z bodového hodnotenia všetkých ostatných uchádzačov, absenciu čoho namietal žalobca vo svojej žalobe. Konanie o žiadosti o poskytnutie príspevku podľa zákona o príspevku z EŠIF je konanie o konkrétnej žiadosti konkrétneho žiadateľa. Preto nemalo právne opodstatnenie tvrdenie žalobcu o potrebe sprístupňovať v odôvodnení rozhodnutia údaje o iných žiadateľoch a iných žiadostiach o poskytnutie príspevku. V súvislosti so zverejnením projektových žiadostí, ktoré boli úspešné a prečo boli úspešné, žalobca pri odôvodnení dôvodnosti jeho žaloby zjavne opomenul skutočnosť, že podľa § 48 ods. 6 zákona o príspevku z EŠIF sa na zverejňovanie pri poskytovaní príspevku z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka nevzťahujú ustanovenia § 48 ods. 1 až 4 zákona o príspevku z EŠIF. Teda PPA nemá zákonnú povinnosť zverejňovať na svojom webovom sídle do 60 pracovných dní od skončenia rozhodovania o žiadostiach v konaní o žiadosti o poskytnutie príspevku pre každú výzvu zoznam schválených žiadostí a zoznam neschválených žiadostí v poradí určenom na základe aplikácie kritérií pre výber projektov. Avšak PPA ako poskytovateľ príspevku z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, v rámci ktorého si uplatnil aj žalobca žiadosť o poskytnutie príspevku, je podľa čl. 111 nariadenia EÚ č. 1306/2013 povinná následne každoročne na príslušnej webovej stránke zverejniť prijímateľov pomoci z fondu, v rozsahu údajov stanovených v tomto článku. Na základe uvedeného mal žalovaný zato, že v súvislosti s rozhodovaním o žiadostiach o poskytnutie príspevku v konaniach o žiadostiach o poskytnutie príspevku pre výzvu č, 8/PRV/2015 neporušil žiadnu povinnosť zverejnenia alebo sprístupnenia údajov ohľadom bodového hodnotenia ostatných uchádzačov. 10. Záverom žalovaný označil za nepravdu, že rozhodoval pri bodovom hodnotení žiadosti žalobcu v rozpore so zákonmi a podzákonnými predpismi. Nebolo mu zrejmé, aké iné zákony ako zákon o príspevku z EŠIF a najmä aké podzákonné predpisy mal žalobca konkrétne na mysli. Pri rozhodovaní o žiadosti o poskytnutie príspevku postupoval v súlade so zákonom o príspevku z EŠIF a príslušnými nariadeniami EU. Systémom riadenia Programu rozvoja a vidieka SR 2014-2020, Príručkou pre žiadateľa o poskytnutie nenávratného finančného príspevku z PRV SR 2014-2020 a vyhlásenou výzvou na predkladanie žiadosti o poskytnutie príspevku pre príslušné opatrenie a podopatrenie. V rámci odborného hodnotenia bola žiadosť žalobcu posúdenia dvoma hodnotiteľmi, a to na základe hodnotiacich kritérií zverejnených vo výzve č. 8/PRV/2015. Na základe odborného hodnotenia žiadosť žalobcu získala 65 bodov, pričom bodová hranica finančných možností pre schválenie projektu v rámci podpopatrenia -t.2. oblasť 6.B dosahovala minimálne 78 bodov. Teda žiadosť žalobcu sa umiestnila pod hranicou finančných možností. IV. pojednávanie 11. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný § 9 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci dňa 24.10.2018 V. Relevantné právne predpisy 12. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 13. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o príspevku z EŠIF), Na poskytovanie príspevku okrem postupu pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania podľa § 41 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/292/20180501> a 41a <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/292/20180501> sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/>, § 24 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/>, § 25 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1967/71/>, § 27 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/>, § 47 ods. 6 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/> a § 52 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1967/71/> všeobecného predpisu o správnom konaní. 14. Podľa § 19 ods. 2 zákona o príspevku z EŠIF, konanie o žiadosti sa začína doručením žiadosti poskytovateľovi na základe vyhlásenej výzvy. 15. Podľa § 19 ods. 6 zákona o príspevku z EŠIF, poskytovateľ v konaní o žiadosti a) zisťuje splnenie podmienok poskytnutia príspevku, b) prihliada podľa odseku 8 na výsledok hodnotiacej správy, ak postupoval podľa § 18 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/292/20180501> a určil takúto podmienku poskytnutia príspevku vo výzve. 16. Podľa § 19 ods. 8 zákona o príspevku EŠIF, poskytovateľ rozhodne o schválení žiadosti, ktorá splnila podmienky poskytnutia príspevku a podľa hodnotiacej správy projektový zámer splnil podmienky určené vo výzve na predkladanie projektových zámerov, ak poskytovateľ určil takúto podmienku poskytnutia príspevku vo výzve. Ak má poskytovateľ po postupe podľa predchádzajúcej vety dostatok finančných prostriedkov určených vo výzve, môže rozhodnúť o schválení žiadosti, ktorá splnila podmienky poskytnutia príspevku bez ohľadu na hodnotiacu správu. 17. Podľa § 19 ods. 9 zákona o príspevku z EŠIF, poskytovateľ rozhodne o neschválení žiadosti, ak a) žiadateľ nesplnil niektorú z podmienok poskytnutia príspevku alebo b) nie je možné žiadosť schváliť z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov určených vo výzve. VI. posúdenie veci správnym súdom 18. „Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je v medziach žalobných dôvodov posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.“ (NS SR spis. zn. 2Sžo/32/2014) Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Je veľmi dôležité uviesť, že v správnom súdnictve sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá v praxi znamená, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a rozsahu určenom žalobcom. Nemôže teda preskúmať rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzený. Zo žaloby musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať; žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona a musí tiež poukázať na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva, ktoré boli rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu porušené. Nakoľko je konanie v správnom súdnictve koncentrované, žalobca môže žalobné dôvody rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby, ktorá je dvojmesačná a plynie od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. K žalobným dôvodom, ktoré boli uplatnené neskôr, súd nemôže prihliadať. Správny súd dodáva, že v prípade ustanovenia § 178 ods. 1 SSP - zákon k aktívnej legitimácie ustanovuje dve kumulatívne podmienky a to z dôvodu, aby žalobca mohol svoje oprávnenie podať všeobecnú správnu žalobu preukázať. Tieto podmienky sú: a) postavenie účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie a b) ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Žalobná legitimácia musí byť daná pre všetky prípady, kedy je dotknutá právna sféra žalobcu, t. j. keď sa jednostranný úkon správneho orgánu, vzťahujúci sa ku konkrétnej veci a konkrétnym adresátom, závažne a autoritatívne dotýka jeho právnej sféry. 19. Účastníkom konania o žiadosti o poskytnutie príspevku z EŠIF je žiadateľ. Poskytovateľ následne v konaní o žiadosti zisťuje splnenie podmienok poskytnutia príspevku jednotlivých žiadostí. Na konanie o príspevku z EŠIF sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (§ 16 ods. 4 zákona o príspevku z EŠIF). Poskytovateľ koná o žiadosti podľa podmienok poskytnutia príspevku určených vo výzve platných ku dňu uzavretia výzvy alebo ku dňu predloženia žiadosti. Následne rozhodne o schválení tej žiadosti, ktorá splnila podmienky poskytnutia príspevku a podľa hodnotiacej správy projektový zámer splnil, podmienky určené vo výzve na predkladanej projektových zámerov. Ak má poskytovateľ po tomto postupe dostatok finančných prostriedkov určených vo výzve, môže rozhodnúť o schválení žiadosti, ktorá splnila podmienky poskytnutia príspevku bez ohľadu na hodnotiacu správu. Pokiaľ poskytovateľ nemá dostatok finančných prostriedkov určených vo výzve, rozhodne o neschválení žiadosti podľa § 19 ods. 9 písm. b) zákona č. 292/2014 Z. z. Zároveň rozhodne o neschválení žiadosti v prípade, ak žiadateľ nesplní niektorú z podmienok poskytnutia príspevku. V zmysle zákona o príspevku z EŠIF (Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní príspevku v programovom období 2014 - 2020, postup a podmienky poskytovania príspevku, práva a povinnosti osôb v súvislosti s poskytovaním príspevku, pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy pri poskytovaní príspevku a zodpovednosť za porušenie podmienok poskytnutia príspevku.) poskytovateľ výzvu na predkladanie žiadosti o poskytnutie príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov zverejňuje na svojom webovom sídle. Nevyvrátiteľne sa prezumuje, že každý a teda aj žalobca bol o obsahu výzvy č. 8/ PRV/2015, ktorá v bode 1.3 určila pre oblasť, v ktorej mal byť realizovaný projektový zámer žalobcu sumu 11.500.000 € - informovaný. 20. Riadny chod spravodlivosti v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, zaväzuje súdy a orgány verejnej správy na odôvodňovanie rozhodnutí. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivého konania. Správny orgán má povinnosť nielen rozhodnúť, ale tiež vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Ak tak neurobia, zaťažia svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v tom, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a účastníkovi konania sa postupom či už správneho orgánu alebo súdu odníme možnosť konať pred týmto orgánom a súčasne tieto orgány postupujú aj v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd. Perfektnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reakcia na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, aj na také, ktoré sú pre rozhodnutie bezvýznamné, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie rozhodujúce, odpoveď špecifická k danej skutočnosti či argumentu sa vyžaduje. 21. Bez ohľadu na závažnosť, či plošný následok, sa vyžaduje, aby správny orgán svoje rozhodnutie podrobne zdôvodnil s uvedením konkrétnych skutočností, ktoré jeho rozhodnutie odôvodňujú. Všeobecné konštatovanie bez bližšej špecifikácie nie je dostatočným pre akékoľvek rozhodnutie. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím oprávnenej proti nemu podať opravný prostriedok, resp. žalobu, je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. Treba pritom zdôrazniť, že súd nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov, pričom vecne preskúmať zákonnosť správneho rozhodnutia je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho konania. 22. Podstatné je, že správny súd by považoval žalobu žalobcu za dôvodnú v namietanej nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, no na druhej strane podľa zákona č. 292/2014 Z. z. žalovaný zverejnil predmetnú výzvu na svojom webovom sídle a v nej bol stanovený princíp výberu projektov, ktoré splnili podmienky poskytnutia príspevku. Žalobca bol o obsahu tejto výzvy informovaný, ako aj o spôsobe a kritériách schvaľovania žiadosti o poskytnutie príspevku z EŠIF. O čom však zjavne nebol žalobca informovaný bola hodnotiaca správa. Podľa hodnotiacej správy, správny orgán zoradil projekty podľa počtu dosiahnutých bodov v zmysle bodovacích kritérií na jednotlivé oblasti, ktoré sú stanovené vo výzve a stanovil sa hranicu finančných možností za jednotlivé oblasti a posúdil súčet finančných požiadaviek všetkých zoradených projektov s finančnou alokáciou. Vzhľadom na skutočnosť, že bol predložený taký počet žiadostí, ktoré svojou výškou žiadaného príspevku presahovali výšku finančných prostriedkov určených na vyčerpanie vo výzve, boli žiadosti zoradené podľa počtu dosiahnutých bodov v zmysle stanovených hodnotiacich kritérií a bola vytvorená bodová hranica finančných možností na 78 bodov. Žiadosť žalobcu v rámci odborného hodnotenia získala 65 bodov, teda sa umiestnila pod hranicou finančných možností pre schválenie žiadosti. O týchto skutočnostiach žalobca nebol žalovaným v jeho rozhodnutím informovaný, a preto právom považoval absenciu dôvodov za nedostatok rozhodnutia. 23. Na druhej strane však v konečnom dôsledku súd nedostatok dôvodov nepovažoval za takú právne významnú vadu rozhodnutia, ktorá by mala za následok jeho nezákonnosť, a to predovšetkým z dôvodu, že inak po vecnej stránke bolo rozhodnutie zákonné, vychádzajúce z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý bol správne právne posúdený. Súd nepristúpil k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, pretože len formálne zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia by vzhľadom na okolnosti daného prípadu a obsah administratívneho spisu, z ktorého vyplýva správnosť posúdenia veci žalovaným, by žalobcovi nepriniesla v opakovanom konaní priaznivejší výsledok, ale naopak by mu priniesla len ďalšie náklady spojené so zopakovaným administratívnym konaním. Pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie, alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka konania, ktoré možno považovať za právne významné. Súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy /podobne rozsudok KS BA spis. zn. 2S/40/2017 zo dňa 26.04.2017 v obdobnej veci/. 24. Pre súd je rozhodujúce, či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Je zrejmé, na základe čoho dospel žalovaný k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvedené podľa názoru súdu, aj keď iba triviálnej úrovne, aj vyplýva. S poukazom na vyššie uvádzané dôvody dospel súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je vecne správne, preto žalobu v súlade s § 190 SSP zamietol. 25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods.1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 26. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).