Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/178/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201562 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201562.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: J.. et J.. G. U., bytom T. XXXX/X, XXX XX U., proti žalovanému: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a šport Slovenskej republiky, Stromová č. 1, 813 30 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2016-18680/29921:1-Sekr zo dňa 14.07.2016 v spojení s rozhodnutím č. 347-1/2016- PKV zo dňa 24.05.2016, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 2016-18680/29921:1-Sekr zo dňa 14.07.2016, ako aj rozhodnutie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. č. 347-1/2016-PKV zo dňa 24.05.2016 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. administratívne rozhodnutia 1. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR v rozhodnutí č. 347-1/2016-PKV zo dňa 24.05.2016, ako povinná osoba podľa § 18 ods. 2 a § 3 ods. 1 ZSI nevyhovela žiadosti žalobcu o poskytnutie informácie - sprístupnenie dokumentov týkajúcich sa experimentálneho overovania oboch škôl: pre Súkromnú základnú školu waldorfskú - priebežné hodnotenia za všetky školské roky od začiatku experimentálneho overovania (od roku 2001), návrh na experimentálne overovanie podaný školou, pre Súkromnú základnú školu s materskou školou J. J. - priebežné hodnotenia za všetky školské roky od začiatku experimentálneho overovania (od roku 2010), návrh na experimentálne overovanie podaný školou. Minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky rozhodnutím č. 2016-18680/29921:1-Sekr zo dňa 14.07.2016, ako správny orgán príslušný podľa § 61 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov v spojení s § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZOI) v znení neskorších predpisov, o rozklade zo dňa 06.06.2016, ktoré podal G. U. (žalobca) proti rozhodnutiu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Pracoviska pre komunikáciu s verejnosťou č. 347-1/2016-PKV zo dna 24.05.2016 o odmietnutí poskytnúť informáciu, podľa § 59 ods. 1 a 2 Správneho poriadku rozhodol tak, že zmenil rozhodnutie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Pracoviska pre komunikáciu s verejnosťou č. 347-1/2016- PKV zo dňa 24.05.2016 o odmietnutí poskytnúť informáciu a nevyhovel žiadosti o sprístupnenie nasledovných ďalších dokumentov týkajúcich sa experimentálneho overovania škôl: pre Súkromnú základnú školu waldorfskú - návrh na experimentálne overovanie podaný školou, pre Súkromnú základnú školu s materskou školou Marie Monssori - návrh na experimentálne overovanie podaný školou. 2. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že pokiaľ ide o návrh na experimentálne overovanie podaný Súkromnou základnou školou waldorfskou a Súkromnou základnou školou s materskou školou J. J., z obsahu spisového materiálu vyplývalo, že predmetné návrhy predložili zriaďovatelia uvedených škôl na Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR v rámci konania o schválenie návrhu experimentálneho overovania. Odvolací správny orgán sa nestotožnil s názorom účastníka konania, že návrhy na experimentálne overovanie by malí byť účastníkovi konania o sprístupnenie informácií podľa zákona o slobode informácií sprístupnené. Uvedené návrhy sú súčasťou administratívnych správnych spisov prvostupňového správneho orgánu, na základe ktorých prvostupňový správny orgán v predmetných konaniach rozhodol o schválení experimentálneho overovania. Z hľadiska možného zneužitia informácií zo strany osôb, ktoré nie sú účastníkmi predmetných správnych konaní, ako aj z dôvodu zachovania právnej istoty zriaďovateľov oboch súkromných škôl ako účastníkov týchto konaní, nie je možné sprístupniť návrhy na experimentálne overovanie podané zo strany Súkromnej základnej školy waldorfskej a Súkromnej základnej školy s materskou školou, pretože účastník konania o sprístupnenie informácie nie je a nebol účastníkom správneho konania o schválenie experimentálneho overovania, a ako tretia osoba neosvedčil odôvodnenosť svojej požiadavky na sprístupnenie návrhov. Odvolací správny orgán uviedol, že sprístupnením predmetných dokumentov by prvostupňový správny orgán fakticky rozhodol, že uvedené dokumenty sú prístupné pre akúkoľvek osobu, ktorá neosvedčila právny záujem na získaní týchto dokumentov, v dôsledku čoho by mohlo byť samotné konanie o schválenie experimentálneho overovania a konanie o uplatňovaní výsledkov experimentálneho overovania paralyzované, a informácie v požadovaných dokumentov zneužité v rozpore so záujmom zriaďovateľa ako účastníka konania o schválenie experimentálneho overovania a Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR ako orgánu rozhodujúceho o experimentálnom overovaní. Žalovaný mal za to, že hoci účastník konania má právo na sprístupnenie informácií podľa zákona o slobode informácií, aj pri aplikácii uvedeného zákona musí byť rešpektovaná právna istota účastníka konania o schválenie experimentálneho overovania bez možnosti dostať sa k informáciám ohľadom predmetného konania zo strany tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania. 3. Ďalej uviedol, že ústredné štátne orgány môžu konať iba v medziach zákona preto podľa zákona o slobode informácií nebolo možné pre tento konkrétny a špecifický prípad určiť okruh informácií a dokumentov, na ktoré má žiadateľ (žalobca) právo. Odvolací správny orgán poukázal, že ak by účastník konania žiadal sprístupniť výsledok predmetných konaní t. j. rozhodnutie, takéto rozhodnutie by bolo potrebné sprístupniť pri vylúčení informácií chránených podľa § 8 až 11 zákona o slobode informácií. Návrhy na experimentálne overovanie podané obidvoma školami, o ktoré požiadal účastník konania však nemajú povahu rozhodnutí, ale len podkladov k rozhodnutiu, ktoré sú súčasťou správneho spisu, a ktoré vzhľadom na špecifickosť druhu overovania, akým je experimentálne overovanie musia poskytovať účastníkovi správneho konania určitú mieru ochrany pred zneužitím údajov v nich uvedených zo strany tretích osôb a správnemu orgánu možnosť spoľahlivo zistiť skutkový stav veci, vykonať vlastné šetrenie a na podklade týchto skutočností a vyjadrení účastníkov rozhodnúť vo veci v súlade so školským zákonom. Nakoľko sa však pre tento prípad uplatňuje Správny poriadok, podľa ktorého žiadateľ nie je účastníkom konania, ale treťou osobou, ktorá neosvedčila odôvodnenosť svojej požiadavky, bolo vylúčené všeobecné právo na prístup k informáciám podľa zákona o slobode informácií. Cieľom experimentálneho overovania je získať alebo overovať v praxi poznatky, skúsenosti, podnety, implementáciu poznatkov a skúseností na zmeny a obnovu pedagogických dokumentov, na vytvorenie alternatívnych vzdelávacích programov alebo výchovných programov, overovanie zahraničných modelov, prípadne ich uplatnenie na podmienky škôl a školských zariadení podľa školského zákona. Sprístupnením akýchkoľvek alebo všetkých informácií a dokumentov podľa požiadaviek žiadateľov podľa zákona o slobode informácií, ktoré sa dotýkajú experimentálneho overovania by došlo k zmareniu účelu experimentálneho overovania, ktorého súčasťou je konanie o schválení experimentálneho overovania, fáza priebežného overovania, a konanie o uplatnení výsledkov experimentálneho overovania. Vzhľadom na uvedené, a to osobitosť experimentálneho overovania, jeho špecifiká a účel experimentálneho overovania, ako aj z dôvodu, že v tomto konaní nebolo možné jednoznačne určiť užší okruh informácií, na ktoré má právo osoba v zmysle zákona o slobode informácií, pričom účastník konania nie je účastníkom správneho konania o schválení experimentálneho overovania, sa odvolací správny orgán stotožnil so záverom prvostupňového správneho orgánu vo veci nevyhovenia žiadosti účastníka konania o sprístupnenie návrhov na experimentálne overovanie pre Súkromnú základu školu waldorfskú a pre Súkromnú základnú školu s materskou školou Márie Montessori podaných obidvoma školami. II. žaloba a námietky 4. Žalobca predovšetkým v žalobe namietal, že dňa 05.05.2016 podal na základe ZSI elektronicky žiadosť o sprístupnenie informácií týkajúce sa experimentálneho overovania súkromnej základnej školy waldorfskej a súkromnej základnej školy s materskou školou J. J. v Bratislave na Štátny pedagogický ústav. Štátny pedagogický ústav ako povinná osoba v zmysle ZSI dňa 17.05.2015 žiadosť žalobcu postúpil na Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (zaevidovaná pod číslom 347/2016-PKV) s odôvodnením, že vraj požadovanými dokumentárni nedisponuje, a žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií rozhodnutím zo dňa 24.05.2016 (zaevidovaným pod číslom 363/2016) odmietol. Následne bolo žalobcovi doručené prvostupňové rozhodnutie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky zo dňa 24.05.2016 (zaevidované pod číslom 347-1/2016- PKV), ktorým nevyhovelo žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií, postúpenej žalovanému Štátnym pedagogickým ústavom dňa 17.05.2015 (zaevidovanej pod číslom 347/2016-PK.V) . Žalobca podal dňa 06.06.2016 voči prvostupňovému rozhodnutiu rozklad. Žalovaný dňa 14.07.2016 napadnutým rozhodnutím (zaevidovaným pod číslom 2016-18680/29921:1-Sekr) rozklad zamietol. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v prvostupňovom rozhodnutí žiadosť odmietlo v plnom rozsahu, pričom v odôvodnení uviedlo, že „žiadateľ nie je účastníkom konania vo veci schvaľovacieho procesu experimentálneho overovania pre Súkromnú základnú školu waldorfskú a pre Súkromnú základnú školu s materskou školou J. J., ako aj schvaľovacieho procesu ukončenia experimentálneho overovania pre tieto školy. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osohy majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. “ Ďalej žalovaný uviedol, že „žiadateľ nie je účastníkom konania a vzhľadom na túto skutočnosť nemá právo získať akékoľvek informácie zo spisov. Oprávnenie účastníka správneho konania podľa § 23 ods. I správneho poriadku na nazeranie do spisov a podkladov je v pomere špeciality k všeobecnému právu na prístup k informáciám podľa § 3 ods. 1 zákona č 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a právne konzumuje jeho všeobecné právo na poskytnutie informácií. “ 5. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádzal zavádzajúce a preukázateľne nepravdivé údaje. Tak z rozhodnutia Štátneho pedagogického ústavu zo dňa 24.05.2016 (zaevidovaného pod číslom 363/2016) o odmietnutí poskytnúť žalobcovi informáciu, ako aj z prvostupňového rozhodnutia MŠVVŠ SR zo dňa 24.05.2016 (zaevidovaného pod číslom 347-I/2016-PKV), ktorým nevyhovelo žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií jasne vyplýva, že žiadosť žalobcu postúpená Štátnym pedagogickým ústavom dňa 17.05.2016 MŠVVŠ SR bola v plnom rozsahu totožná so žiadosťou, ktorú žalobca podal dňa 05.05.2016 na Štátnom pedagogickom ústave, t.j. jej súčasťou bolo aj vyžiadanie priebežných hodnotení za všetky školské roky od začiatku experimentálneho overovania pre Súkromnú základnú školu waldorfskú a Súkromnú základnú školu s materskou školou J. J., a nielen návrhov na experimentálne overovanie podaných oboma základnými školami, tak ako to tvrdil žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Ďalej žalobca poukázal na to, že podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku . „Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. “ Odhliadnuc od uvádzania nepravdivých skutočností postupoval žalovaný v predmetnom konaní aj v rozpore s uvedenou zásadou správneho konania, pretože nepostupoval v úzkej súčinnosti s účastníkom konania, ani mu nedal príležitosť, aby svoje práva a záujmy účinne obhajoval, vyjadril sa k podkladu rozhodnutia a uplatnil svoje návrhy. V opačnom prípade by žalovaný v prípade, žeby nedisponoval informáciou o tom, či Štátny pedagogický ústav žalobcovi poskytol požadované informácie, konzultoval túto vec so žalobcom alebo so Štátnym pedagogickým ústavom. 6. Ďalej namietal, že ustanovenie § 23 zákona o správnom konaní o nazeraní do úradného spisu a poskytovaní informácií zo spisu pre účastníkov konania a iné osoby nevylučuje uplatňovanie ZSI a sprístupňovanie informácií zo spisu žiadateľom o informácie podľa zákona o slobode informácií. Oba zákony sa uplatňujú súbežne a každý sa týka iného okruhu osôb aj iného rozsahu sprístupňovaných informácií. Aj postavenie účastníka konania a žiadateľa o informácie je rozdielne. Žiadateľ podľa zákona o slobode informácií má právo na užší okruh informácií ako účastník správneho konania podľa zákona o správnom konaní. Účastník konania má napríklad prístup aj k osobným údajom, ktoré sa nachádzajú v spise. Ide o dva odlišné režimy sprístupňovania informácií zo spisu. Žiadateľ o informácie na základe zákona o slobode informácií teda má právo na sprístupnenie informácií pochádzajúcich zo správneho konania (napr. rozhodnutí vydaných v správnom konaní alebo iných dokumentov nachádzajúcich sa v úradnom spise), napriek tomu, že nebol účastníkom tohto správneho konania. (B..: Zákon o slobodnom prístupe k informáciám, Bratislava: VIA IURIS - Centrum pre práva občana, 2012, ISBN 978-80-970686-4-6, s. 56-58)“ Zároveň poukázal na to, že možnosť sprístupniť informácie zo správneho konania a zo spisu vedeného v rámci správneho konania potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku spis. zn. 6Sži/1/2010 zo dňa 16.06.2010: „Právna norma ustanovená v § 3 zákona o slobode informácií je hmotnoprávnou úpravou práva na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Právna úprava ustanovená v ý 23 ods. 2 správneho poriadku má procesnoprávny charakter a oprávňuje správny orgán konajúci vo veci, aby povolil nazrieť do spisov, urobiť si výpis, poskytnúť kópiu alebo informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám ako účastníkom konania, ak preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Odvolací súd súhlasí s tvrdením žalovaného, že aj na konanie v danom prípade sa vzťahujú ustanovenia správneho poriadku, a preto pokiaľ by iná osoba v predmetnej správnej veci, teda vo veci žiadosti žalobcu o sprístupnenie požadovanej informácie, žiadala nazrieť do spisu v tejto veci podľa § 23 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán prvého stupňa by konal, resp. žalovaný rozhodoval o tom, či tejto osobe by povolil nazrieť do administratívneho spisu. Nie je možné však odmietnuť právo žiadateľa na poskytnutie informácie žiadanej podľa zákona o slobode informácií z dôvodov aplikácie ustanovenia § 23 ods. 2 správneho poriadku. “ 7. Záverom žalobca dodal, že ani jedno z odôvodnení uvedené žalovaným v napadnutom rozhodnutí („možné zneužitie informácií zo strany osôb, ktoré nie sú účastníkmi predmetných správnych konaní“, „zachovanie právnej istoty zriaďovateľov oboch súkromných škôl“, „paralyzovanie konania o schválenie experimentálneho overovania a konania o uplatňovaní výsledkov experimentálneho overovania“, „zneužitie informácií z požadovaných dokumentov v rozpore so záujmom zriaďovateľa ako účastníka konania o schválenie experimentálneho overovania“, „osobitosť experimentálneho overovania“, „zmarenie účelu experimentálneho overovania“) nemá v príslušnom zákone oporu. Žalovaný si v napadnutom rozhodnutí svojvoľne vymýšľal obmedzenia prístupu k informáciám nad rámec zákona o slobode informácií, čím nezákonne obmedzuje ústavné právo žalobcu na informácie garantované čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Aj ak sa aj hypoteticky pripustilo, že niektoré z vymyslených obmedzení žalovaného, alebo tvrdenie, že „sprístupnením akýchkoľvek alebo všetkých informácií a dokumentov podľa požiadaviek žiadateľov podľa zákona o slobode informácií, ktoré sa dotýkajú experimentálneho overovania by došlo k zmareniu účelu experimentálneho overovania “ by bolo v súlade so zákonom, minimálne v prípade žalobcom požadovaných dokumentov týkajúcich sa Súkromnej základnej školy waldorfskej v Bratislave by tieto hypotetické hrozby pre proces experimentálneho overovania neboli už relevantné, pretože proces experimentálneho overovania tejto školy bol ukončený záverečným vyhodnotením už v roku 2013. Okrem toho žalovaný nijakým spôsobom neprotestoval, ani nevyjadril nesúhlas s domnelým postupom Štátneho pedagogického ústavu, ktorý by podľa argumentácie žalovaného viedol k zmareniu účelu experimentálneho overovania, a o ktorom žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesprávne konštatoval. Žalovaný ďalej tvrdením, že „Odvolací správny orgán uvádza, že sprístupnením predmetných dokumentov by prvostupňový správny orgán fakticky rozhodol, že uvedené dokumenty sú prístupné pre akúkoľvek osobu, ktorá neosvedčila právny záujem na získaní týchto dokumentov“ podmieňuje sprístupnenie žalobcom žiadaných informácií preukázaním právneho záujmu na získaní predmetných dokumentov, pričom § 3 ods. 3 zákona o slobode informácií jasne stanovuje, že „Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.“ Žalobca poukázal aj na postup žalovaného pred vydaním rozhodnutí, kedy žalovaný postupoval v konaní aj v rozpore so Správnym poriadkom, keď o rozklade žalobcu nerozhodol do 30 dní od začatia konania t. j. 08.08.2016 ale až 18.08.2016. III. argumenty žalovaného 8. Žalovaný správny orgán nesprístupnil požadované informácie v časti návrhov na experimentálne overovanie s odôvodnením, že žalobca ako žiadateľ o informácie podľa zákona o slobode informácií nebol účastníkom správneho konania týkajúceho sa experimentálneho overovania a preto nemá právo na prístup k požadovaným návrhom na experimentálne overovanie s poukazom na § 23 Správneho poriadku. V zmysle čl. 26 ods. 4 Ústavy právo vyhľadávať informácie možno obmedziť zákonom. Takýmto zákonom nie je len zákon o slobode informácií, ktorý v § 8 a nasl. upravuje obmedzenia prístupu k informáciám, ale aj zákon o správnom konaní (správny poriadok), ktorý upravuje obmedzenia práva na informácie zo spisov správnych orgánov v § 23. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Podľa § 23 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Podľa § 23 ods. 3 Správneho poriadku správny orgán je povinný urobiť opatrenie, aby sa postupom podľa odsekov 1 a 2 nesprístupnila utajovaná skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo neporušila zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivostí. Z uvedených ustanovení správneho poriadku vyplýva, že s § 23 Správneho poriadku nie je len procesnou normou, ale predovšetkým normou hmotnoprávnou. Tieto ustanovenia neriešia len spôsob sprístupňovania informácií zo správnych spisov (procesný aspekt), ale aj rozsah informácií a okruh ich adresátov (hmotnoprávny aspekt). Hmotnoprávny aspekt spočíva v tom, že účastníci konania, ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo na takmer všetky informácie zo správneho spisu okrem zápisníc o hlasovaní, utajovanej skutočnosti, bankového tajomstva, daňového tajomstva, obchodného tajomstva a zákonom uloženej alebo uznanej povinnosti mlčanlivosti (§ 23 ods. 1 a 3 Správneho poriadku). Naopak, iné osoby majú právo na informácie zo správnych spisov len vtedy, ak preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky (§ 23 ods. 2 Správneho poriadku). Argumentum a contrario, ak iné osoby nepreukážu odôvodnenosť svojej požiadavky, nemajú právo na žiadne informácie zo správnych spisov (akýmkoľvek spôsobom). 9. Spôsob sprístupňovania informácií pre účastníkov konania a iné osoby je rovnaký: nazeranie, výpisy, odpisy, kópie, iný spôsob. Rozdiel je však v tom, že iné osoby majú právo na informácie zo správnych spisov len vtedy, keď preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Spôsob sprístupňovania informácií zo správnych spisov je prostriedkom na to, aby sa účastníci konania dostali k informáciám, ktoré sú v spise obsiahnuté, t.j. k hmotnému právu. Hmotné právo na informácie je v tomto spôsobe obsiahnuté, pretože sa informácia jej sprístupnením dostáva do rozumovej sféry účastníka konania a je ním konzumovaná. Účelom § 23 Správneho poriadku preto nie je len spôsob sprístupnenia informácií zo správneho spisu, ale predovšetkým to, aby sa účastník konania dozvedel o všetkých hmotných informáciách nachádzajúcich sa v spise a aby sa tak mohol účastník konania pripraviť na priebeh a záver správneho konania. Tvrdenie, že § 23 Správneho poriadku je len procesnou normou, nie hmotnou normou, nie je správne, pretože sa týmto ustanovením účastníci konania dozvedajú nové informácie zo správnych spisov. Účastník konania má právo vyhľadať jemu neznáme informácie v správnom spise (ústavné právo vyhľadávať informácie), aby vedel o všetkom čo sa v konaní deje. Uvedené závery vyplývajú aj zo slovného znenia § 23 ods. 1 Správneho poriadku („dostať informáciu zo spisov“) a § 23 ods. 2 správneho poriadku (,.poskytnúť informáciu zo spisov“). Zo správnych spisov sa informácie dostávajú resp. poskytujú, stávajú sa tak známymi pre adresáta a napĺňajú ústavné právo na vyhľadávať informácie. Odovzdaním resp. poskytnutím informácie je realizované právo vyhľadávať informácie. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ustanovenia § 23 Správneho poriadku sú takým zákonom, o ktorom hovorí čl. 26 ods. 4 ústavy (právo vyhľadávať informácie možno obmedziť zákonom). Právo iných osôb na informácie zo správnych spisov podľa § 23 ods. 2 Správneho poriadku je špeciálnym právom upraveným v osobitnom právnom predpise. V zmysle pravidla lex specialis derogat legi generáli preto špeciálne hmotné právo podľa § 23 ods. 2 Správneho poriadku vylučuje všeobecné hmotné právo podľa zákona o slobode informácií. Ak iná osoba nepreukáže odôvodnenosť svojej požiadavky na informácie zo správneho spisu, nemá na tieto informácie zo správneho spisu právo podľa § 23 ods. 2 Správneho poriadku. Iná osoba nemôže mať právo na informácie zo správneho spisu podľa zákona o slobode informácií, keď § 23 ods. 2 Správneho poriadku toto právo iným osobám vylučuje. 3. K tvrdeniu žalobcu o nedodržaní lehoty na vydanie rozhodnutia Podľa § 49 ods. 2 Správneho poriadku v ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania. Podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania. Odvolacie konanie na odvolacom orgáne sa začína dňom predloženia odvolania a spisového materiálu prvostupňovým orgánom. Nezačína už dňom doručenia odvolania, pretože odvolanie sa podáva na prvostupňovom orgáne kvôli tomu, že prvostupňový správny orgán má možnosť sám odvolaniu vyhovieť v rámci tzv, autoremedúry. Skutočnosť, že v danom prípade išlo o rozhodnutie ústredného orgánu, je irelevantná. V opačnom prípade by ústredným orgánom nebolo umožnené vyhovieť v rámci tzv. autoremedúry. IV. pojednávanie 10. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný § 9 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci dňa 24.10.2018 v prítomnosti žalobcu a zástupcu žalovaného rozsudkom. V. relevantné právne predpisy 11. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon. 12. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., zákona o slobode informácií (ďalej len ZSI), osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. 13. Podľa § 3 ods. 1 ZSI, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 14. Podľa § 12 ZSI všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. 15. Podľa § 16 ods. 1 ZSI, informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie. 16. Podľa § 3 ods. 2 SP, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 17. Podľa § 23 ods. 2 SP, správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti. 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. VI. Posúdenie veci správnym súdom 19. Z článku 26 ods. 5 Ústavy SR výslovne vyplýva povinnosť orgánov verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Ústava v článku 26 ods. 4 stanovuje aj dôvody pre obmedzenie práva na informácie. Ide o prípady, keď je to „v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti“, pričom konkrétne dôvody a spôsob odmietnutia prístupu k informáciám musia byť stanovené iba predpisom so silou zákona. V článku 45 Ústavy SR je osobitne zakotvené právo každého na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu. Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach potvrdil, že z článku 26 ústavy vyplýva každému právo na prístup k informáciám, ktoré sú v dispozícii štátnych orgánov a orgánov verejnej moci. Ak si niekto uplatní svoje právo na informácie, orgán verejnej moci je povinný strpieť prístup ku konkrétnym k informáciám, t. j. informáciu mu musí sprístupniť (nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 10/99). 20. Ústavný súd SR v súvislosti s výkladom čl. 26 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb. %2523%25C8l.26'&ucin-k-dni='30.12.9999'> uviedol, že „z ústavnej definície vyplýva, že právo na informácie zaručené v čl. 26 ústavy <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523Cl26'&ucin- k-dni='30.12.9999'> má tri zložky, a to vyhľadávanie, prijímanie a rozširovanie informácií. Ide o tri relatívne samostatné zložky práva na informácie. Vyhľadávanie informácií je vlastne zisťovanie, či v oblasti záujmu toho, kto informácie vyhľadáva, informácie vôbec jestvujú, aké a kde sa nachádzajú. Prijímanie informácií je získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná. Získanie informácie sa môže uskutočňovať tak zmyslovými orgánmi, ako aj rôznymi technickými prostriedkami, akými sú za súčasného stavu zvukové, obrazové, ako aj zvukovo-obrazové záznamy, ale aj akýmkoľvek iným spôsobom. Rozširovanie informácií je akýkoľvek spôsob odovzdania prijatej informácie ďalšiemu subjektu, resp. ďalším subjektom (mutatis mutandis I. ÚS 57/00). Ústava ponecháva v dispozičnej sfére každého oprávneného subjektu, aby sa rozhodol, ako právo prijímať, vyhľadávať a rozširovať informácie o verejných veciach uplatní a či pritom využije technické zariadenia určené na vyhotovenie obrazového, zvukovoobrazového alebo zvukového záznamu (podobne aj II. ÚS 28/96 <aspi://module='JUD'&link='JUD30664SK'&ucin-k- dni='30.12.9999'>)." Ústavný súd SR ďalej uviedol, že "Ústava SR prostredníctvom práva na informácie vytvára tri skupiny informácií. Prvú predstavujú informácie, ktoré štátne orgány a orgány územnej samosprávy musia predložiť oprávneným osobám. Druhú skupinu tvoria informácie, ktoré štátne orgány ani iné orgány verejnej moci nemusia predložiť oprávneným osobám, ale musia strpieť prístup k nim, ak oprávnené osoby uplatnia svoje právo na informácie. Tretiu skupinu informácií tvoria informácie, ktoré nemožno zverejniť, pretože ide o informácie podliehajúce úprave čl. 26 ods. 4 Ústavy SR <aspi:// module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523Cl26'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. Ústava SR neobmedzuje právo na informácie z hľadiska predmetu tohto práva, teda neustanovuje pozitívny výpočet informácií, ktoré oprávnená osoba môže vyhľadávať, prijímať a rozširovať, ani neurčuje negatívny výpočet informácií, ktoré nemožno vyhľadávať, prijímať a rozširovať.“ 21. Rozsah a podmienky prístupu k informáciám zaručené Ústavou SR upravuje ZSI, podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia (§ 12 cit. zák.). Povinná osoba by pri výklade a aplikácii zákona č. 211/2000 Z. z. vždy mala dbať na účel úpravy tohto základného práva. Je to dôležité najmä vtedy, ak zákonná regulácia nedáva explicitnú odpoveď, ako riešiť situáciu, ktorá môže nastať, ak osoba nepostupuje v súlade so zákonom. Podľa zákona o slobode informácií majú povinnosť sprístupňovať informácie tzv. povinné osoby. Ide o inštitúcie resp. organizácie, a v určitých prípadoch aj fyzické osoby, ktoré vykonávajú verejnú správu, rozhodujú o právach a povinnostiach občanov, hospodária s verejnými prostriedkami alebo vykonávajú činnosť vo verejnom záujme. Zákon o slobode informácií definuje kategórie subjektov povinných sprístupňovať informácie v ustanovení § 2 ZSI. Je teda evidentné, že štátne orgány a obce majú informačnú povinnosť o všetkých informáciách, ktoré majú k dispozícii, pokiaľ nejde o informácie podľa § 8 až § 11 (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/4/2004 zo dňa 16. decembra 2004). Nezákonné rozhodnutia a nezákonnosť v postupoch povinných osôb v súvislosti so šírením a sprístupňovaním informácií sú - ako potvrdzuje i judikatúra v správnom súdnictve - najčastejšie zapríčinené práve nepochopením alebo nezohľadnením účelu zákona č. 211/2000 Z. z. Podľa čl. 2 ods. 3 smernice 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného sektora je dokumentom - „každý obsah bez ohľadu na nosič tohto obsahu (na papieri alebo v elektronickej forme, alebo ako zvukový, vizuálny alebo audiovizuálny záznam)” alebo „akákoľvek časť takého obsahu”. Podľa ods. 16 preambuly smernice 2003/98/ES „Verejné sprístupnenie všetkých všeobecne dostupných dokumentov, ktoré má v držbe verejný sektor - týkajúcich sa nielen politických postupov ale aj právnych a správnych postupov - je základným nástrojom rozšírenia práva na vedomosti, ktoré je základným princípom demokracie.“ Podľa prílohy k zákonu o slobode informácií je tento zákon prebratím (transpozíciou resp. vykonaním týchto smerníc: Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES <http://eur- lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:32003L0098:SK:HTML> zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora /Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 32, Ú. v. EÚ L 345, 31. 12. 2003/, Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES <http://eur-lex.europa.eu/ LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:32003L0004:SK:HTML> z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313 EHS <http://eur- lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:31990L0313:SK:HTML> /Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 7, Ú. v. EÚ L 041, 14. 2. 2003/Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/37/ EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa mení smernica 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného sektora. (Ú. v. EÚ L 175, 27. 6. 2013). 22. Pre právne posúdenie predmetnej veci považoval správny súd za rozhodujúce, či ustanovenie § 23 ods. 2 Správneho poriadku, upravujúce nazeranie do úradného spisu a poskytovaní informácií zo spisu pre účastníkov administratívneho konania a iné osoby vylučuje uplatňovanie zákona ZSI a sprístupneniu informácií zo spisu žiadateľovi. Správny súd prijal záver, že oba právne predpisy uplatňujú súbežne a teda aj podľa ZSI má žiadateľ právo na sprístupnenie informácií pochádzajúcich z administratívneho konania. Tento názor je podporený aj judikatúrou NS SR, ktorý už vyslovil, že: „všeobecná úprava nahliadania do administratívnych spisov orgánov verejnej správy v zmysle zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov má svoj osobitný špecifický režim, ktorý nie je možné spájať s nemožnosťou sprístupnenia informácií z katastrálnych spisov podľa ustanovení zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, a preto nemožno inštitút nahliadania do spisov považovať na účely zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov za akúsi špeciálnu formu zverejňovania informácií, ktoré by odôvodňovalo obmedzenie slobodného prístupu k informáciám“ (rozsudok NS SR z 27. apríla 2016, spis. zn. 3Sžo/106/2015, R 26/2017, resp. aj rozsudok KS BA 2S/154/2013 zo dňa 10.12.2014). Podobný záver vyslovil aj NS SR keď konštatoval, že: „právna norma ustanovená v § 3 ZSI je hmotnoprávnou úpravou práva na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Právna úprava ustanovená v § 23 ods. 2 Správneho poriadku má procesnoprávny charakter a oprávňuje správny orgán konajúci vo veci, aby povolil nazrieť do spisov, urobiť si výpis, poskytnúť kópiu alebo informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám ako účastníkom konania, ak preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Odvolací súd súhlasí s tvrdením žalovaného, že aj na konanie v danom prípade sa vzťahujú ustanovenia Správneho poriadku, a preto pokiaľ by iná osoba v predmetnej správnej veci, teda vo veci žiadosti žalobcu o sprístupnenie požadovanej informácie, žiadala nazrieť do spisu v tejto veci podľa § 23 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán prvého stupňa by konal, resp. žalovaný rozhodoval o tom, či tejto osobe by povolil nazrieť do administratívneho spisu. Nie je možné však odmietnuť právo žiadateľa na poskytnutie informácie žiadanej podľa zákona o slobode informácií z dôvodov aplikácie ustanovenia § 23 ods. 2 Správneho poriadku.“ (rozsudok NS SR zo dňa 10.12.2014 spis. zn. 3Sžo/106/2015). Z uvedeného vyplýva, že neobstojí argumentácia žalovaného o tom, že právo iných osôb na informácie zo správnych spisov podľa § 23 ods. 2 Správneho poriadku je špeciálnym právom upraveným v osobitnom právnom predpise. A teda že v zmysle pravidla lex specialis derogat legi generáli špeciálne hmotné právo podľa § 23 ods. 2 Správneho poriadku vylučuje všeobecné hmotné právo podľa ZSI. Nie je preto akceptovateľné ani tvrdenie, že ak iná osoba nepreukáže odôvodnenosť svojej požiadavky na informácie zo správneho spisu, nemá na tieto informácie zo správneho spisu právo podľa § 23 ods. 2 Správneho poriadku. Ergo že iná osoba nemôže mať právo na informácie zo správneho spisu podľa ZSI, keď § 23 ods. 2 Správneho poriadku toto právo iným osobám vylučuje. Neobstojí ďalej ani argumentácia, že sprístupnením akýchkoľvek informácií, respektíve všetkých informácií a dokumentov podľa požiadaviek žalobcu v zmysle ZSI, ktoré sa dotýkali experimentálneho overovania by došlo k zmareniu účelu experimentálneho overovania. Je nevyhnutné zdôrazniť, že dôvody nesprístupnenia požadovaných informácií musia opierať o zákonné ustanovenia obmedzenia prístupu k informáciám podľa § 8 až § 11 ZSI. Uvedená podmienka ale v napadnutých rozhodnutiach splnená nebola, pretože žalovaný odmietol sprístupniť žalobcovi požadované dokumenty týkajúce sa oboch škôl, a to bez zadefinovania dôvodov spolu s ich podriadením pod relevantné ustanovenia ZSI (ochrana utajovaných skutočností, ochrana osobnosti a osobných údajov, ochrana obchodného tajomstva, ako ďalšie obmedzenia prístupu k informáciám podľa § 11 ZSI). Proces experimentálneho overovania Súkromnej základnej školy waldorfskej v Bratislave bol pritom nesporne už právoplatne ukončený. 23. Sumarizujúc správny súd dodáva, že všeobecná úprava nahliadania do administratívnych spisov správnych orgánov podľa § 23 Správneho poriadku nebráni sprístupňovaniu informácií podľa ustanovení ZSI. Správny poriadok či iný predpis upravujúci prístup k listinám tvoriacim súčasť dokumentácie k rôznym konaniam, sa uplatňujú popri ustanoveniach ZSI, ktorý je z hľadiska svojho účelu všeobecnou právnou normou regulujúcou ústavné právo na prístup k informáciám. Zmyslom tohto práva je predovšetkým umožnenie čo najširšej verejnej kontroly moci. Základom právnej úpravy sprístupňovania informácií je zásada, že sprístupnené musia byť všetky požadované informácie okrem tých, ktoré zákon o slobode informácií alebo osobitný zákon zo sprístupnenia vylučujú. Všetky výnimky je pritom potrebné vykladať reštriktívne a prihliadať na princíp prevažujúceho verejného záujmu (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR), v zmysle ktorého možno právo na informácie obmedziť iba vtedy, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Pokiaľ by sa niektorý z dôvodov pre obmedzenie prístupu k informáciám podľa ZSI vzťahoval len na časť požadovaných informácií, je nutné obmedziť prístup len k tejto časti. Je treba si uvedomiť, že nahliadnutie do spisov s možnosťou robiť si výpisy, odpisy a kópie je jedným zo zákonom definovaných spôsobov sprístupňovania informácií, ktorý existuje a uplatňuje sa popri spomenutých osobitných úpravách nahliadania do spisov. Právne nástroje sprístupňovania informácií podľa ZSI sú v porovnaní s dlhodobo uplatňovanou koncepciou nahliadania do spisov orgánov verejnej moci (účastníkmi konania, príp. úradnými osobami, alebo osobami s individuálnym právnym záujmom) relatívne nové a v mnohom sa môžu so zažitou právnou úpravou prekrývať. Preto podľa názoru súdu nič nebráni tomu, aby na základe zákona o slobode informácií bolo umožnené nahliadnuť do spisov aj inej osobe ako tej, ktorej to umožňuje osobitný procesný predpis, a to za predpokladu, že sprístupneniu informácií obsiahnutých v spise nebránia žiadne právne prekážky upravené ZSI. 24. Krajský súd sa na základe uvedených dôvodov nestotožnil s právnym názorom, pre ktorý bola zamietnutá žiadosť žalobcu povinnou osobou, ani s dôvodmi, pre ktoré nevyhovel jeho rozkladu nadriadený orgán. Preto rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy na ďalšie konanie, v ktorom viazaný vysloveným právnym názorom súdu v tomto rozsudku a bude postupovať v naznačenom smere. 25.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Prihliadol pritom na skutočnosť, že žalobca mal v konaní plný úspech 26. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).