Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/185/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201622 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201622.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: EUREDing, s.r.o., so sídlom Nábrežie 4. apríla 1833/2, 031 01 Liptovský Mikuláš IČO: 45 655 081, zastúpeného: Advokátska kancelária MHS Legal, s.r.o., AK som sídlom Seberíniho 1, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Dunajská 68, P.O. BOX 58, 820 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11571-6000/2016-ON zo dňa 01.08.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. administratívne rozhodnutie 1. Úrad pre verejné obstarávanie (žalovaný) ako ústredný orgán štátnej správy pre verejné obstarávanie podľa § 140 a orgán príslušný podľa § 167 ods. 2 písm. b) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo veci námietok uchádzača EUREDing, s.r.o., (žalobca) proti vylúčeniu z verejného obstarávania na predmet zákazky „Kanalizácia a ČOV pre združenie obcí - Aglomerácia Hronovce, stavebný dozor“ vyhláseného verejným obstarávateľom Združenie obcí AGLOMERÁCIA HRONOVCE, vo Vestníku verejného obstarávania č. 192/2015 dňa 29.09. 2015 pod značkou 19599 - WYS podľa § 139 ods. 1 písm. c) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zastavil konanie o námietkach. 2. Žalovaný predmetné rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že je povinnosťou navrhovateľa s podaním námietok priložiť ako ich prílohu podľa § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní aj doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa odseku 6 písm. g), ak nebol predložený kontrolovanému. Úrad preskúmaním podania navrhovateľa zistil, že navrhovateľ s podaním námietok predložil úradu ako prílohu týchto námietok len doklad o poukázaní kaucie na účet úradu, a teda súčasťou námietok nebol doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa odseku 6 písm. g). Úrad preskúmaním dokumentácie k predmetnému verejnému obstarávaniu, najmä ponuky navrhovateľa zistil, že doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa odseku 6 písm. g) nebol predložený kontrolovanému. Námietky navrhovateľa boli podpísané Ing. Z.. Q. C. označeným ako konateľ spoločnosti. Prílohou námietok nebol doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa § 138 ods. 6 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní a tento doklad nebol predložený ani kontrolovanému. Preto nebolo žiadnym spôsobom preukázané oprávnenie Ing. Z.. Q. C. konať v mene navrhovateľa, a teda aj podpisovať námietky podľa § 138 ods. 6 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní. 3. Dodal, že účelom predloženia dokladu podľa § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní je preukázanie skutočnosti, že osoba, ktorá podpísala námietky, bola na to oprávnená, napr. predložením výpisu z obchodného registra, z ktorého vyplýva oprávnenie tejto osoby konať a podpisovať v mene právnickej osoby alebo predložením splnomocnenia, ktorým štatutárny orgán navrhovateľa splnomocnil inú osobu na podpísanie námietok, ale v takom prípade je potrebné zároveň priložiť k námietkam doklad, z ktorého vyplýva oprávnenie udeliť takéto splnomocnenie a zároveň, ak je splnomocnenie udelené právnickej osobe, doklad preukazujúci oprávnenie konať v mene splnomocnenca. Predloženie dokladu, z ktorého vyplýva oprávnenie podpisovať námietky navrhovateľa alebo osoby oprávnenej konať za navrhovateľa, sa nevyžaduje len v prípade predloženia tohto dokladu kontrolovanému, aby sa odstránila duplicita preukazovania tejto skutočnosti. Zákon o verejnom obstarávaní ustanovením § 138 ods. 6 a ods. 7 vyžaduje obligatórne uvedenie všetkých v ňom taxatívne stanovených skutočnosti a predloženie všetkých taxatívne uvedených dokladov a v prípade absencie ktoréhokoľvek uvedeného dokladu nie je možné pokračovať v konaní o námietkach. Splnenie týchto skutočností je jednou z obligatórnych náležitosti, ktoré je podmienkou pre ďalší postup úradu v konaní o námietkach a ich nesplnenie je úrad povinný skúmať z úradnej povinnosti. Procesné podmienky pre meritórne rozhodovanie o oprávnenosti námietok v konaní o námietkach sú splnené len vtedy, ak sú preukázané skutočnosti a predložené doklady taxatívne stanovené v § 138 ods. 6 a ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní. Zo skutočností zistených úradom vyplývalo, že pre konanie o námietkach navrhovateľa neboli splnené všetky zákonné predpoklady, čím pre úrad nastali neodstrániteľné prekážky brániace meritórnemu rozhodovaniu v konaní o námietkach v súlade s príslušnými ustanoveniami zákonu o verejnom obstarávaní. Preto úrad postupoval podľa § 139 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní a rozhodnutím konanie o námietkach zastavil. II. žaloba a námietky 4. Žalobca v žalobe predovšetkým namietal konštatovanie žalovaného, že žalobca „s podaním námietok predložil úradu ako prílohu týchto námietok len doklad o poukázaní kaucie na účet úradu, a teda súčasťou námietok nebol doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa ods. 6 písm. g) zákona o verejnom obstarávam. “ Ďalej žalovaný konštatoval, že námietky boli podpísané Ing. Mgr. Q. C. označeným ako konateľ spoločnosti. Nakoľko prílohou námietok nebol doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa § 138 ods. 6 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní a tento doklad nebol predložený ani kontrolovanému, úrad nemal žiadnym spôsobom preukázané oprávnenie Ing. Mgr. Q. C. konať a podpisovať námietky podľa § 138 ods. 6 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní. Z uvedeného dôvodu a to aj napriek skutočnosti, že žalobca Ing. Mgr. Q. C. bol žalovaným v predmetnom rozhodnutí identifikovaný ako konateľ spoločnosti, úrad konanie o námietkach zastavil. Takýmto rozhodnutím žalovaného bol ukrátený a poškodený na svojich právach a právom chránených záujmoch. 5. Podľa § 153 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní na konanie podľa § 138 až 145 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom sa nepoužijú § 19, § 23, § 28 až 30, § 32 ods. 1, § 49, § 50, § 60a § 71 až 80 všeobecného predpisu o správnom konaní. Podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví. Zákon o verejnom obstarávaní vylučuje taxatívnym spôsobom ustanovenia Správneho poriadku (mimo iného § 19 ods. 3 a 32 ods. 1 Správneho poriadku), v dôsledku čoho úrad len mechanicky vylúčil ich aplikáciu, čím obišiel podstatu a zmysel základných zásad správneho konania. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku sú správne orgány povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správny poriadok teda zakotvuje princíp úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkmi konania. Účastník konania má preto zákonom zaručený priestor na to, aby sa v konaní mohol vyjadriť k všetkému, čo by mohlo podstatným spôsobom ovplyvniť zistenie skutočného stavu veci. Uvedené právo úzko súvisí s uplatňovaním procesných práv, podstatou ktorých je možnosť obhajovať svoje práva a záujmy účinne. Správny orgán nesmie v rámci konania znemožňovať výkon tohto práva ani svojím aktívnym, resp. pasívnym správaním. 6. V danom prípade z dôvodu, že prílohou námietok nebol doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky a v dôsledku čoho úrad zastavil konanie o námietkach, došlo k popretiu vyššej uvedenej zásady správneho konania. Ing. Mgr. Radoslav C. je konateľom spoločnosti EUREDing s.r.o. Práva a povinnosti konateľov v spoločnosti s ručením obmedzeným upravuje § 133 Obchodného zákonníka a nasl. Konateľ spoločnosti predstavuje výkonný orgán, ktorého právom a povinnosťou je riadiť spoločnosť a za spoločnosť konať. Ide o štatutárny orgán spoločnosti - je teda osobou, ktorá je oprávnená v mene spoločnosti konať navonok vo všetkých veciach, ktoré sa spoločnosti týkajú (napr. podpisuje v mene spoločnosti zmluvy, uzatvára obchody a i.). Konateľ spoločnosti má komplexnú spôsobilosť konať v mene spoločnosti. V tomto kontexte žalobca pripomínal, že predloženie námietok úradu v konaní o námietkach je nepochybne úkonom v mene spoločnosti navonok voči tretím osobám. Preto nebolo možné pochybovať, že Ing. Mgr. Q. C. ako konateľ spoločnosti EUREDing s.r.o. konal v mene žalobcu a teda bol osobou definovanou v § 138 ods. 6 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní ako osoba oprávnená konať v mene navrhovateľova v konaní o námietkach. V teoretickej rovine by úrad mohol mať pochybnosti, ktorý zo spoločníkov môže v mene spoločnosti konať v prípade existencie viacerých konateľov. Skutočnosť, že Ing. Mgr Q. C. je jediným konateľom a zároveň aj spoločníkom spoločnosti EUREDing s.r.o. síce takúto možnosť vylučuje, avšak aj v takom prípade by platilo ust. § 133 ods. 3 Obchodného zákonníka v zmysle ktorého je také obmedzenie voči tretím osobám neúčinné. Rovnako Obchodný zákonník umožňuje obmedziť rozsah konateľského oprávnenia, napr. prostredníctvom spoločenskej zmluvy alebo valného zhromaždenia. Aj v takejto situácii však platí, že takéto obmedzenie nemá právne účinky voči tretím osobám. Ak by aj konateľ vykonal navonok právny úkon, na ktorý bol napríklad podľa spoločenskej zmluvy povinný vyžiadať si predchádzajúci súhlas valného zhromaždenia, bol by tento úkon voči tretím osobám platný, a zaväzoval by spoločnosť v plnom rozsahu a to i napriek tomu, že bol vykonaný v rozpore s internými pravidlami. Postavenie konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným a jeho oprávnenia sú jasne ustanovené Obchodným zákonníkom. Predloženie dokladu preukazujúceho oprávnenie podpisovať námietky v prípade konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným, by preto nemalo byť potrebné. Žalobca sa doposiaľ nestretol pri podpisovaní v mene spoločnosti, že by niektorý subjekt alebo inštitúcia spochybnila právo konateľa podpisovať v mene spoločnosti, dokonca ani pri podaní žaloby nevyžaduje súd predloženie dokladu preukazujúceho oprávnenie podpisovať žalobu, nakoľko sa jedná o verejne dostupnú informáciu. 7. Žalovaný na internetovej stránke v sekcii Námietky - Postup pri uplatňovaní revíznych postupov zo strany záujemcu/uchádzača podľa zákona o verejnom obstarávaní odporúča navrhovateľom prikladať k námietkam originál alebo úradne overenú fotokópiu výpisu z Obchodného registra. Ďalej v predmetnej sekcii uvádza, že doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky musí byť prílohou námietok len v tom prípade, ak nebol predložený kontrolovanému napr. v ponuke, žiadosti o účasť, prípadne v navrhovateľovej žiadosti o nápravu. Ak navrhovateľ splnomocní tretiu osobu na zastupovanie v konaní o námietkach (napr. advokátsku kanceláriu), tak je potrebné predložiť samotné splnomocnenie, doklad o oprávnení konať za splnomocnenca (t.j. napr. za advokátsku kanceláriu), no zároveň je potrebné priložiť k námietkam aj doklad, z ktorého vyplýva oprávnenie udeliť takéto splnomocnenie, t. j. doklad o oprávnení konať za splnomocniteľa. Žalobca v tomto prípade má za to, že originál výpisu z Obchodného registra bol predložený v ponuke žalobcu, nakoľko súčasťou ponuky žalobcu bolo čestné vyhlásenie v zmysle § 32 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní, ktorým preukazoval splnenie podmienok účastí, t.j, aj splnenie podmienok účasti týkajúcich sa osobného postavenia, konkrétne splnenie podmienky účasti podľa § 26 ods. 1 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní, ktorá sa v súlade s § 26 ods. 2 písm. e) zákona o verejnom obstarávaní preukazuje dokladom o oprávnení dodávať tovar, uskutočňovať stavebné práce alebo poskytovať službu (výpis z obchodného registra). Tento doklad je uverejnený na internetovej stránke Úradu pre verejné obstarávanie v sekcii Registre hospodárskych subjektov vedené Úradom pre verejné obstarávanie - Zoznam hospodárskych subjektov - Doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti týkajúce sa osobného postavenia pod evidenčným číslom el- 21553/2013/L. Podľa zákona o verejnom obstarávaní uchádzač nepredkladá doklady, ktoré sú dostupné z verejných zdrojov, čo je v tomto prípade verejný Zoznam hospodárskych subjektov vedený na samotnom úrade. Úrad teda disponoval výpisom z obchodného registra žalobcu, pričom podľa § 34 ods. 6 Správneho poriadku skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. 8. Zákon o verejnom obstarávaní bližšie nedefinuje doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky. V prípade lng. Mgr. Q. C. ako konateľa konajúceho v mene žalobcu by takým dokladom mohol byť výpis z obchodného registra. Údaje zapísané v obchodnom registri obsahujú okrem iného aj údaj o tom, kto je štatutárnym orgánom. V tomto kontexte žalobca zdôraznil, že Obchodný register je vedený v elektronickej forme, pričom údaje v ňom zapísané sú v zmysle § 12 ods. 1 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov prístupné každému. Informáciu o tom kto je štatutárnym orgánom spoločnosti a v akom rozsahu je oprávnený konať za spoločnosť, sa teda majú tretie osoby možnosť dozvedieť priamo z výpisu z Obchodného registra, ktorý je verejným zoznamom. Doplnenie výpisu z Obchodného registra, ktorý je verejne dostupný, bezplatný a ľahko prístupný mohol v konečnom dôsledku zabezpečiť sám žalovaný. Žalovaný v prípade konateľov spoločností s ručením obmedzeným akceptuje výpis z obchodného registra ako doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky. V opačnom prípade, pri ktorom by takýto doklad pri konateľoch spoločností s ručením obmedzeným neakceptoval a konanie o námietkach len na jeho základe bezmyšlienkovite zastavoval, by išlo o prax v rozpore s platnou právnou úpravou verejného obstarávania a správneho konania. V tomto kontexte žalobca navrhoval, aby sa žalovaný v súdnom konaní priamo vyjadril, či výpis z obchodného registra akceptuje ako doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky. Z ustanovenia § 153 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní vyplýva okrem iného, že v konaní o námietkach sa nepoužije ustanovenie § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Aj keď tak úrad vo svojom rozhodnutí vyslovene neuvádzal, bolo možné dospieť k záveru, že úrad zaujal úplne opačný výklad Správneho poriadku, v zmysle ktorého správny orgán nie je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci taktiež nie je povinný si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie a mal by byť viazaný len návrhmi účastníka. Takýto výklad je však v priamom rozpore so základnými zásadami správneho konania a rovnako aj s princípmi právneho štátu. Skutočnosť, že sa niektoré z ustanovení Správneho poriadku nepoužije, vytvára situáciu, v ktorej nie je niektoré zo štádií správneho konania, resp. niektorého z jeho právneho inštitútov právne regulované. Avšak v tomto kontexte je potrebné uviesť, že pokiaľ niektoré zo štádií správneho konania, resp. niektorého z jeho procesných inštitútov, nie je výslovne upravené v zákone o verejnom obstarávaní, ešte neznamená, že by ho úrad ako správny orgán v rovnakej alebo v prinajmenšom obdobnej forme ako tej, ktorú ustanovuje Správny poriadok, nemal aplikovať, pokiaľ by takýto postup úradu prispel k právu účastníka účinne obhajovať jeho práva a právom chránené záujmy. Správne orgány musia vždy dbať o to, aby ich postup bol v súlade so základnými pravidlami konania. Ich porušenie je závažnou procesnou chybou a je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia. Doplnenie dokladu preukazujúceho oprávnenie podpisovať námietky s ohľadom na skutočnosť, že Ing. Mgr. Q. C. je konateľom spoločnosti EUREDing s.r.o. a že týmto dokladom by bol verejne prístupný výpis z obchodného registra, má čisto iba formálno-právny charakter. V tomto kontexte žalobca pripomínal, že informáciu, že Ing. Mgr. Q. C. je konateľom konajúcim v mene žalobcu, mal po celý čas k dispozícii, pričom sám na ňu poukázal vo svojom rozhodnutí. 9. Doplnenie výpisu z Obchodného registra, ktorý je verejne a ľahko dostupný, mohol žalovaný vykonať aj sám. Zároveň je nevyhnutné zdôrazniť, že ním aj sám disponoval, nakoľko tento tvorí súčasť Registra hospodárskych subjektov, ktorý vedie sám úrad. Je teda potrebné konštatovať, že postupom, ktorý zvolil žalovaný bol žalobca priamo ukrátený a poškodený na svojich právach a právom chránených záujmoch a konanie úradu možno považovať za protiprávne. Pokiaľ by žalovaný trval na splnení vyššie uvedenej formálnoprávnej požiadavky doplnenia dokladu preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky, t. j. v danom prípade všeobecne dostupného výpisu z Obchodné registra, malo dôjsť z jeho strany ako správneho orgánu k výzve na doplnenie a to aj napriek skutočnosti, že zákon o verejnom obstarávaní ustanovuje, že ustanovenie § 19 ods. 3 Správneho poriadku sa nepoužije. V dôsledku skutočnosti, že sa ustanovenie § 19 ods. 3 Správneho poriadku nepoužije, vzniká situácia, v ktorej nie je niektorý z procesných inštitútov právne regulovaný. Skutočnosť, že niektorý z procesných inštitútov nie je výslovne upravený v zákone o verejnom obstarávaní ešte neznamená, že ho úrad ako správny orgán v rovnakej alebo v prinajmenšom forme obdobnej ako tej, ktorú ustanovuje Správny poriadok, nemal využiť, pokiaľ by takýto postup úradu prispel k právu účastníka účinne obhajovať svoje práva a záujmy. Žalovaný nekonal tak, aby zaistil právo a právom chránené záujmy žalobcu nakoľko ani nevyužil § 139 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, podľa ktorého môže úrad pred vydaním rozhodnutia vyzvať účastníkov konania, aby sa do piatich dní po výzve ústne alebo písomne vyjadrili k jeho podkladu a k spôsobu jeho zistenia, prípadne aby v tejto lehote navrhli jeho doplnenie alebo podať účastníkom konania informáciu o záveroch konania o námietkach, ku ktorým úrad na základe jemu dostupných informácií a podkladov dospel. Žalovaný pristupuje diskriminačné k uchádzačom, nakoľko podľa § 138 ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní v prípade ak kontrolovaný (verejný obstarávateľ) nedoručí úradu písomné vyjadrenie k podaným námietkam s uvedením predpokladanej hodnoty zákazky a kompletnú dokumentáciu v origináli v uvedenej lehote, úrad vydá rozhodnutie o prerušení konania o námietkach, ktorým kontrolovanému (verejný obstarávateľ) nariadi doručiť úradu písomné vyjadrenie k podaným námietkam s uvedením predpokladanej hodnoty zákazky a kompletnú dokumentáciu v origináli v dodatočnej lehote určenej úradom. Prerušenie konania o námietkach trvá, až kým nepominú prekážky, pre ktoré sa toto konanie prerušilo. V prípade žalobcu však v tomto prípade na základe nepredloženia formálneho dokladu úrad iba zastavil konanie o námietkach miesto toho, aby rozhodol o prerušení konania a nariadil žalobcovi doručiť úradu predmetný doklad v dodatočnej lehote určenej úradom. III. zhrnutie argumentov žalovaného 10. S vyššie uvedenými tvrdeniami sa žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení nestotožnil a konštatoval, že konanie o námietkach bolo zastavené podľa § 139 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní z dôvodu, že doručené námietky neobsahovali všetky náležitosti podľa § 138 ods. 6 a prílohy podľa § 138 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní, a preskúmaním dokumentácie k predmetnému verejnému obstarávaniu, najmä ponuky navrhovateľa, žalovaný zistil, že doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa odseku 6 písm. g) nebol predložený kontrolovanému (verejnému obstarávateľovi). V konaní o námietkach žalobcu vec správne právne posúdil. Vo väzbe na vyššie uvedenú argumentáciu žalobcu žalovaný zdôraznil tú skutočnosť, že konanie o námietkach bolo zastavené podľa § 139 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní z dôvodu, že doručené námietky neobsahovali všetky náležitosti podľa § 138 ods. 6 a prílohy podľa § 138 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní. Normatívna úprava zákona o verejnom obstarávaní jasne a jednoznačne vymedzuje obsahové náležitosti podaných námietok a ich prílohy, pričom z ustanovenia § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní jednoznačne vyplýva, že prílohou podaných námietok je doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa § 138 ods. 6 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní. Jedinou výnimkou, kedy doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky nemusí byť prílohou podaných námietok je podľa § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní situácia, kedy bol tento doklad záujemcom resp. uchádzačom predložený verejnému obstarávateľovi resp. obstarávateľovi napr. v rámci predloženej ponuky alebo žiadosti o účasť a teda je súčasťou kompletnej dokumentácie k verejnému obstarávaniu, ktorú verejný obstarávateľ resp. obstarávateľ po podaní námietok podľa § 138 ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní predkladá žalovanému na účely rozhodnutia o námietkach. Zákon o verejnom obstarávaní v § 138 ods. 7 písm. c) vyžaduje expressis verbis ako prílohu podaných námietok doklad preukazujúci konkrétnu skutočnosť. V tomto prípade meritórna otázka súvisí výlučne s posúdením obsahových náležitostí žalobcom podaných námietok (teda s posúdením splnenia procesných podmienok pre meritórne rozhodnutie veci), pričom elementárnym princípom procesného práva je okrem iného pravidlo, že za úplnosť a perfektnosť návrhu zodpovedá navrhovateľ. 11. Následkom nesplnenia obsahových náležitosti námietok, resp. nepredloženia zákonom stanovených príloh, je v takomto prípade povinnosť úradu v zmysle § 139 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní konanie o námietkach zastaviť. Nakoľko ustanovenie § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní je kogentnou normou, jeho splnenie musí žalovaný v konaní o námietkach skúmať z úradnej povinnosti. Zákon o verejnom obstarávam v § 138 ods. 7 písm. c) explicitne vyžaduje ako prílohu podaných námietok doklad preukazujúci konkrétnu skutočnosť. Vychádzajúc z predmetných ustanovení zákona o verejnom obstarávaní, bol žalobca povinný v konaní o námietkach doručiť námietky v písomnej forme so všetkými náležitosťami a prílohami v stanovených lehotách tak žalovanému ako aj kontrolovanému. Za jedinú exempciu, kedy by nebolo povinnosťou navrhovateľa predložiť ako prílohu podaných námietok doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky je v zmysle § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní prípad, keď bol tento doklad záujemcom, resp. uchádzačom predložený verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi, napr. v rámci predloženej ponuky alebo žiadosti o účasť, a teda je súčasťou kompletnej dokumentácie k verejnému obstarávaniu, ktorú verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ po podaní námietok podľa § 138 ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní predkladá žalovanému na účely rozhodnutia o námietkach. Žalobou napadnuté rozhodnutie bolo nepochybne v súlade s konštantnou judikatúrou Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V zmysle najnovšieho rozsudku NS SR spis. zn. 5Sžo/57/2014 z 29.06.2016 sa Najvyšší súd SR nestotožnil z rozhodnutím KS BA č. k. 2S/145/2013-102 zo 14.05.2014 a zmenil tento rozsudok v prospech rozhodnutia úradu č.: 6405-6000/2013- ON/99 z 15. 5. 2013, cit.: „Najvyšší súd sa nestotožnil so záverom krajského súdu, že by mal žalovaný verifikovať oprávnenie osoby podpisujúcej námietky za navrhovateľa. Prijatím právnej konštrukcie nastolenej krajským súdom, podľa ktorého mal žalovaný zohľadniť špecifiká konkrétneho prípadu a oprávnenie Adriána Bargera konať za právnickú osobu Barger Prekop s.r.o. dohľadať z verejne prístupného registra, resp. zo zoznamu podnikateľov vedeným žalovaným, by došlo k preneseniu zodpovedností za správnosť údajov, resp. kompletnosť obsahových náležitostí námietok na správny orgán, čo nie je právne udržateľné. Uvedenú požiadavku zákon ani procesné pravidlá konania o námietkach nepripúšťajú a samotná nie je v súlade s oprávneniami orgánu verejnej správy konať daným ústavou, konkrétne čl. 2 ods. 2 a právnym rámcom Slovenskej republiky. “ Taktiež v rozsudku NS SR spis. zn, 8Sžf/74/2014 zo dňa 26. 5. 2016 NS SR uviedol, cit.: „Najvyšší súd z predloženého spisu krajského súdu. súčasť ktorého tvoril administratívny spis zistil, že žalovaný rozhodnutím č. 6401-6000/2013- ON/105 zo dňa 17. 05. 2013 zastavil konanie o námietkach žalobcu podľa §139 ods. 1 písm. c zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní z dôvodu, že pre konanie o námietkach žalobca neboli splnené všetky zákonné predpoklady, čím pre žalovaného nastala neodstrániteľná prekážka brániaca rozhodovaniu v konaní o námietkach v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní... Bolo totiž povinnosťou žalobcu, resp. predkladateľa námietok predložiť aj výpis z obchodného registra spoločnosti Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o. teda predložením dokladu podľa § 138 ods. 7 písm. c/ zákona (výpis z Obchodného registra), by potvrdil skutočnosť, že osoba, ktorá námietky podpísala, je oprávnená konať za. ako štatutár tejto spoločnosti. Nič na tom nemení ani fakt, že tento údaj je verejne dostupný na stránkach Obchodného registra. “ Obdobné odôvodnenia vyplývajú tiež z nasledovných rozsudkov NS SR spis. zn.: 5Sžf/114/2009 z 23.8.2012, 1Sžo/62/2007 z 27.05.2008, a rozsudku KS v Bratislave spis. zn.: 5S 241/2014 zo dňa 3. 11. 2015, 6S 255/2013 zo dňa 17.04. 1S/293/2013 zo dňa 26. 2. 2015, 6S/144/2013 zo dňa 16.01.2015, 6S 114/2013 z 21. 11. 2014 a 6S/79/2013 zo dňa 08.08.2014. 12. Žalovaný v žiadnom prípade nespochybnil všeobecnú normatívnu úpravu vzťahujúcu sa na postavenie konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Oprávnenie konateľa spoločnosti, ako výkonného orgánu, ktorý má právo konať v mene spoločnosti navonok voči tretím osobám jednoznačne vyplýva z ustanovení Obchodného zákonníka, čo je skutočnosťou, ktorú správny orgán nespochybňuje ani nepotrebuje dokázať. Elementárnou povinnosťou úradu vyplývajúcou z či. 2 ods. 2 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších ústavných zákonov je poznať právne predpisy a postupovať v súlade s nimi. čo sa nepochybne vzťahuje aj na normatívnu úpravu zakotvenú v Obchodnom zákonníku. Z uvedeného konštatovania teda vyplýva, že právny úkon zo strany konateľa spoločnosti bude pre správny orgán vždy záväzný, avšak len za predpokladu, že jeho postavenie ako konateľa spoločnosti je nespochybniteľné, a teda je podložené potrebnými dôkazmi. Dôvodom vyžadovania dokladu preukazujúceho oprávnenie podpisovať námietky aj od jediného konateľa spoločnosti je, že správny orgán si musí byť jeho postavením istý, aby nedochádzalo k neodôvodneným námietkam zo strany neoprávnených subjektov, ktorých dôsledkom môže byť paralyzovanie celého procesu verejného obstarávania a jeho neúmerné predĺženie. Žalobca sa nemal spoliehať na to, že jeho postavenie ako konateľa spoločnosti je verejne dostupné, a teda zverejnené na stránke portálu Ministerstva spravodlivosti SR www.orsr.sk, nakoľko informácie na tejto webovej stránke tak pre úrad ako aj pre iné subjekty nie sú záväzné. Táto skutočnosť napokon vyplýva aj z upozornenia uvedeného na internetovej stránke obchodného registra, cit.: „ Tento výpis má len informatívny charakter a nie je použiteľný pre právne úkony!" Podľa žalovaného sa tak žalobca sám vystavil riziku, že žalovaný ním predložené námietky nebude bez predloženia potrebného dokladu akceptovať. 13. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal tiež na bod 123 dôvodovej správy k zákonu č. 503/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov. Predmetnou novelou zákona o verejnom obstarávaní sa v rámci procesnej úpravy konania o námietkach zaviedol ako obligatórna príloha námietok práve doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky, ak nebol predložený kontrolovanému. Dôvodová správa vo vzťahu k predmetnej úprave uvádza nasledovné, cit.; „Navrhuje sa doplniť novú obsahovú náležitosť námietok, a to o doklad, ktorý preukazuje oprávnenie podpisovať námietky navrhovateľa (v prípade, že ide o fyzickú osobu) alebo osoby oprávnenej konať za navrhovateľa (v prípade právnickej osoby štatutárny orgán alebo osoba ním splnomocnená). V takomto prípade musí osoba, ktorá podpísala námietky, týmto dokladom preukázať, že na to bola oprávnená, napr. predložením výpisu z obchodného registra, z ktorého vyplýva oprávnenie tejto osoby konať a podpisovať za právnickú osobu alebo predložením splnomocnenia, ktorým štatutárny orgán navrhovateľa splnomocnil inú osobu (napr. právneho zástupcu) na podpísanie námietok. V prípade, ak za právnickú osobu konajú napr. dvaja konatelia, je potrebný v súlade s výpisom z obchodného registra podpis oboch konateľov, v prípade, ak podpisuje námietky jeden z konateľov, je potrebné k námietkam priložiť splnomocnenie od druhého konateľa, z ktorého takéto oprávnenie vyplýva, v opačnom prípade úrad nemá preukázané, že námietky podpísala osoba oprávnená konať za navrhovateľa. Predloženie dokladu, z ktorého vyplýva oprávnenie podpisovať námietky navrhovateľa alebo osoby oprávnenej konať za navrhovateľa, sa nevyžaduje len v prípade predloženia tohto dokladu kontrolovanému, aby sa odstránila duplicita preukazovania tejto skutočnosti. “ Povinnosť predložiť doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky, ktorá vyplýva z ustanovenia § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní sa vzťahuje tak na štatutárny orgán navrhovateľa, ako aj na jeho splnomocnenca. Zákon nepredpokladá rozdielny prístup k týmto dvom subjektom, a teda neukladá osobitné povinnosti splnomocnencovi právnickej osoby. Z uvedeného je zrejmé, že správny orgán nemôže v rámci predkladania príloh k námietkam pristupovať rozdielne k štatutárnym orgánom navrhovateľov, resp. vyňať alebo oslobodiť túto skupinu subjektov z predmetnej zákonom ustanovenej povinnosti. Opačný prístup by bol v priamom rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Z uvedeného dôvodu žalovaný zásadne odmietal argumentáciu žalobcu uvedenú v bode III. žalobného návrhu, v zmysle ktorej predloženie dokladu preukazujúceho oprávnenie podpisovať námietky v prípade existencie jediného konateľa spoločnosti by nemalo byť potrebné. V prípade, ak námietky podáva právnická osoba (napr. spoločnosť s ručením obmedzeným), je potrebné, aby boli námietky podpísané osobu oprávnenou konať za spoločnosť (napr. konateľ). Predložením dokladu v zmysle § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní navrhovateľ preukazuje, že námietky boli podpísané oprávnenou osobou, t. j. právny úkon je perfektný. V opačnom prípade by žalovaný musel vychádzať z prezumpcie, že osoba, ktorá podpísala námietky je oprávnená konať v mene navrhovateľa, v dôsledku čoho by námietky mohol podpisovať ktokoľvek. Práve predložením dokladu podľa § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní (napr. výpisom z obchodného registra, z ktorého vyplýva aj spôsob konania štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti) navrhovateľ potvrdzuje skutočnosť, že osoba, ktorá námietky podpísala, je oprávnená konať za navrhovateľa (napr. ako konateľ). Bez predloženia uvedenej prílohy. 14. Žalobca žalovanému nepredložil nijaký doklad, ktorý by preukazoval oprávnenie navrhovateľa podpisovať námietky podľa § 138 ods. 6 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní. Žalovaný vo vzťahu k žalobcovej žiadosti o vyjadrenie sa k možnosti akceptácie výpisu z obchodného registra ako dokladu preukazujúceho oprávnenie podpisovať námietky dodal, že k námietkam je vždy nutné prikladať originál alebo úradne overenú fotokópiu výpisu z obchodného registra. Dôvodom požadovania originálu alebo úradne overenej fotokópie výpisu z obchodného registra zo strany úradu je skutočnosť, že ide o dokument obsahujúci všetky informácie o danom subjekte, ktoré sa do obchodného registra zapisujú a sú v ňom uvedené podľa ustanovenia § 2 zákona o obchodnom registri, a to ku dňu vyhotovenia zápisu. Len originálne výpisy z obchodného registra získané z miestne príslušného registrového súdu, prípadne od notára, alebo z vybraných pôšt v SR sú použiteľné pre právne účely. Dokument stiahnutý z portálu Ministerstva spravodlivosti SR: www.orsr.sk <http://www.orsr.sk>, nie je postačujúci, nakoľko má len informatívny charakter, a teda nie je použiteľný na právne úkony. Správny orgán má jednoznačne za to, že výtlačok z internetovej stránky obchodného registra v žiadnom prípade nemôže nahradiť originálny výpis z obchodného registra v intenciách ustanovenia § 12 ods. 1 a 3 zákona o obchodnom registri. Žalobca v bode III, a V. žaloby tvrdil, že zastavením konania o námietkach z dôvodu nepredloženia dokladu o oprávnení podpisovať námietky zo strany žalobcu došlo k porušeniu základných zásad správneho konania, a to princípu súčinnosti podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku a tým zároveň k porušeniu ustanovenia § 139 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní. S vyššie uvedenými tvrdeniami sa žalovaný nestotožňuje. Konanie o námietkach je pomerne prísne formalizovaným procesom a absencia zákonom požadovaných náležitostí podaných námietok je dôvodom pre obligatórne zastavenie konania o námietkach podľa § 139 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní (v zmysle § 153 zákona o verejnom obstarávaní je vylúčená aplikácia § 19 správneho poriadku, ktorá by umožnila žalovanému vyzvať na doplnenie podania v prípade absencie niektorej obligatórnej náležitosti). Nedostatky námietok (absenciu ich zákonných náležitostí) nie je možné odpustiť. Zákon o verejnom obstarávaní zároveň neukladá povinnosť žalovanému pred vydaním rozhodnutia o námietkach žiadať od navrhovateľa doplnenie námietok v prípade absencie niektorej obligatórnej náležitosti určenej zákonom ani iniciatívne si zabezpečovať doklad, ktorého predloženie vyplýva zo zákona o verejnom obstarávaní navrhovateľovi. V opačnom prípade by ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní stratilo akékoľvek opodstatnenie. Totožný právny názor o charaktere verejného obstarávania ako prísne formalizovaného procesu zaujal aj NS SR v rozsudku spis. zn. 5Sžf/114/2009 z 23.08.2012. 15. K námietkam je vždy nutné prikladať originál alebo úradne overenú fotokópiu výpisu z obchodného registra. Dôvodom požadovania originálu alebo úradne overenej fotokópie výpisu z obchodného registra zo strany úradu je skutočnosť, že ide o dokument obsahujúci všetky informácie o danom subjekte, ktoré sa do obchodného registra zapisujú a sú v ňom uvedené podľa ustanovenia § 2 zákona o obchodnom registri, a to ku dňu vyhotovenia zápisu. Len originálne výpisy z obchodného registra získané z miestne príslušného registrového súdu, prípadne od notára, alebo z vybraných pôšt v SR sú použiteľné pre právne účely. Dokument stiahnutý z portálu Ministerstva spravodlivosti SR: www.orsr.sk <http:// www.orsr.sk>, nie je postačujúci, nakoľko má len informatívny charakter, a teda nie je použiteľný na právne úkony. Správny orgán má jednoznačne za to, že výtlačok z internetovej stránky obchodného registra v žiadnom prípade nemôže nahradiť originálny výpis z obchodného registra v intenciách ustanovenia § 12 ods. 1 a 3 zákona o obchodnom registri. Žalobca v bode III, a V. žaloby tvrdil, že zastavením konania o námietkach z dôvodu nepredloženia dokladu o oprávnení podpisovať námietky zo strany žalobcu došlo k porušeniu základných zásad správneho konania, a to princípu súčinnosti podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku a tým zároveň k porušeniu ustanovenia § 139 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní. S týmto sa žalovaný nestotožnil a dodal, že konanie o námietkach je pomerne prísne formalizovaným procesom a absencia zákonom požadovaných náležitostí podaných námietok je dôvodom pre obligatórne zastavenie konania o námietkach podľa § 139 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní (v zmysle § 153 zákona o verejnom obstarávaní je vylúčená aplikácia § 19 správneho poriadku, ktorá by umožnila žalovanému vyzvať na doplnenie podania v prípade absencie niektorej obligatórnej náležitosti). Nedostatky námietok (absenciu ich zákonných náležitostí) nie je možné odpustiť. Zákon o verejnom obstarávaní zároveň neukladá povinnosť žalovanému pred vydaním rozhodnutia o námietkach žiadať od navrhovateľa doplnenie námietok v prípade absencie niektorej obligatórnej náležitosti určenej zákonom ani iniciatívne si zabezpečovať doklad, ktorého predloženie vyplýva zo zákona o verejnom obstarávaní navrhovateľovi. V opačnom prípade by ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní stratilo akékoľvek opodstatnenie. Totožný právny názor o charaktere verejného obstarávania ako prísne formalizovaného procesu zaujal aj NS SR v rozsudku spis. zn. 5Sžf/114/2009 z 23. 8. 2012. Ustanovenie zakotvujúce fakultatívne oprávnenie správneho orgánu a) vyzývať na vyjadrenie sa k podkladu rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia, príp. jeho doplneniu alebo b) podávať účastníkom konania informáciu o záveroch konania o námietkach sa vzťahuje len na rozhodnutia podľa § 139 ods. 2 až 4 zákona o verejnom obstarávaní, a teda na meritórne rozhodnutia v konaní o námietkach. Predmetná možnosť správneho orgánu v zmysle ustanovenia § 139 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní sa teda nevzťahuje na ustanovenie § 139 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, ktoré taxatívne vymedzuje okolnosti vedúce k vy daniu rozhodnutia o zastavení konania o námietkach zo strany správneho orgánu. 16. Vo vzťahu k zákonu o verejnom obstarávaní sa Správny poriadok uplatňuje subsidiárne, a teda osobitná úprava v zákone o verejnom obstarávaní má prednosť pred ustanoveniami Správneho poriadku. Len v prípade, ak by zákon o verejnom obstarávaní neupravoval konkrétnu procesnú otázku, je potrebné použiť ustanovenia Správneho poriadku. Zákon o verejnom obstarávaní však obsahuje osobitnú úpravu špecifickej prílohy podaných námietok podľa § 138 ods. 7 písm. c), ktorou je doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa odseku § 138 ods. 6 písm. g) zákona o verejnom obstarávam, ak nebol predložený kontrolovanému. Preto neobstojí argument žalobcu, že na konanie o námietkach je nutné aplikovať Správny poriadok, nakoľko zákon o verejnom obstarávaní v tomto prípade stanovuje jednoznačnú osobitnú úpravu. V uvedenom zmysle žalovaný zdôraznil, že ako ostatný ústredný orgán štátnej správy, môže postupovať len podľa zákona a nemožno legitímne očakávať, aby v konkrétnom konaní porušoval princíp legality zakotvený v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého: „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, r jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. " Štátny orgán, ktorého postavenie a právomoci sú zákonom reglementované, nie je preto oprávnený z vlastného rozhodnutia a podľa vlastnej úvahy konať nad rozsah svojich zákonných právomocí, nakoľko takéto konanie príslušný právny predpis neustanovuje. V konaní o námietkach žalobcu postupoval a rozhodol plne v rozsahu stanovenom zákonom o verejnom obstarávaní, t.j. v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. 17. Žalovaný ešte dodal, že je nutné odlišovať ustanovenia vzťahujúce sa na zoznam podnikateľov v zmysle § 128 a nasl. zákona o verejnom obstarávaní (v súčasnosti zoznam hospodárskych subjektov podľa § 152 nového zákona o verejnom obstarávaní) od ustanovení podľa § 138 ods. 6 písm. g) v spojení s § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, ktoré upravujú obligatórne náležitosti námietok a ich príloh. To, že predmetný doklad o zapísaní do zoznamu podnikateľov bol uverejnený na internetovej stránke žalovaného nijakým spôsobom nekonvaliduje daný skutkový stav, t. j. nepredloženie dokladu v zmysle § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, ktorá je jednou z obligatórnych príloh k námietkam. Takéto tvrdenie žalobcu nekorešponduje s právnou úpravou v zákone o verejnom obstarávaní a žalovaný ho preto považuje za neprijateľné, resp. contra legem. Podľa § 128 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní úrad vedie zoznam podnikateľov, ktorí preukázali spôsobilosť na uzavieranie zmlúv alebo rámcových dohôd vo verejnom obstarávaní, a ktorí o zapísanie požiadali. Zapísanie v zozname podnikateľov oprávňuje podnikateľa preukázať vo verejnom obstarávaní splnenie podmienok účasti týkajúce sa osobného postavenia podľa § 26 ods. 2 potvrdením úradu. Žalovaný v nadväznosti na ustanovenie § 128 zákona o verejnom obstarávaní uviedol, že účelom zoznamu podnikateľov, resp. potvrdenia o zapísaní do zoznamu podnikateľov je administratívne simplifikovať preukazovanie podmienok účasti podľa § 26 zákona o verejnom obstarávaní, čo v praxi znamená, že podnikateľ zapísaný do zoznamu podnikateľov nie je povinný v procese verejného obstarávania preukazovať podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia podľa § 26 zákona o verejnom obstarávaní administratívne náročnejším spôsobom, t. j. prostredníctvom predloženia taxatívneho zoznamu dokladov upravených v § 26 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. Všetky doklady v zmysle § 26 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní môže podnikateľ nahradiť platným potvrdením o zapísaní do zoznamu podnikateľov. V intenciách vyššie uvedených skutočností zápis do zoznamu podnikateľov v žiadnom prípade nezakladá právo zapísaného subjektu podávať námietky bez prílohy podľa § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní (bez poskytnutia originálneho výpisu z obchodného registra), nakoľko výpis zo zoznamu podnikateľov slúži na celkom odlišný účel. Žalovaný ďalej vysvetlil, že pri takejto logike výkladu, by bolo potrebné rovnako posudzovať aj uchádzačov, resp. podnikateľov, ktorí permanentne za účelom ochrany svojich práv a právom chránených záujmov podávajú námietky. Pri akceptácií argumentácie žalobcu, by postačovalo, ak by takýto uchádzač v rámci podávania námietok predložil doklad podľa § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní v rámci jedného podania, pričom v rámci následných námietok, by podľa výkladu žalobcu nebolo potrebné daný doklad opätovne predkladať, nakoľko splnenie obsahovej náležitosti námietok by mohol žalovaný verifikovať na základe svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti. Žalovaný v konaní o námietkach nemôže obsahové náležitosti námietok posudzovať na základe informácií, ktoré sú mu známe z predchádzajúceho, resp. iného výkonu verejnej moci (napr. zo zápisu do zoznamu podnikateľov). Pri posudzovaní, či navrhovateľ predložil všetky zákonom stanovené prílohy k námietkam, žalovaný nevykonáva žiadne dokazovanie a absenciu obligatórnej prílohy k námietkam žalovaný nemôže nahradiť vlastným skúmaním, resp. doplnením, pretože by týmto postupom konal nad rozsah svojich zákonom stanovených právomocí. Za úplnosť a perfektnosť návrhu zodpovedá navrhovateľ. IV. verejné vyhlásenie rozsudku 18. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 13.06.2018, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP. Účastníci nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci a súdom boli poučení, že ak sa výslovne nevyjadria, že žiadajú o nariadenie pojednávania, bude mať súd za to, že súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. V. Relevantné právne predpisy 19. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi právnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 20. Podľa § 138 ods. 6 zákona č. 25/2006 Z. z., o verejnom obstarávaní (účinného do 17.04.2016) v znení neskorších predpisov, námietky doručené úradu musia obsahovať a) identifikačné údaje navrhovateľa, b) identifikačné údaje kontrolovaného, c) označenie verejného obstarávania, proti ktorému námietky smerujú, d) označenie skutočností, proti ktorým námietky podľa odseku 2 smerujú, pričom ak podaniu námietok musí predchádzať doručenie žiadosti o nápravu, námietky nemôžu ísť nad rámec obsahu žiadosti o nápravu, e) opis rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov, f) návrh na rozhodnutie o námietkach podľa § 139 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/20160101.html> alebo <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2006/25/20160101.html>, g) podpis navrhovateľa alebo osoby oprávnenej konať za navrhovateľa. 21. Podľa § 138 ods. 7 zákona č. 25/2006 Z. z., o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov, prílohami námietok sú a) ak ide o námietky podľa odseku 2 písm. a) až c), písomné oznámenie o výsledku vybavenia žiadosti o nápravu podľa § 136 ods. 6 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2006/25/20160101.html>, písomné oznámenie o zamietnutí žiadosti o nápravu podľa § 136 ods. 6 písm. b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/20160101.html> alebo doklad o doručení žiadosti o nápravu, ak ju kontrolovaný v zákonnej lehote nevybavil, b) doklad o poukázaní kaucie na účet úradu, c) doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa odseku 6 písm. g), ak nebol predložený kontrolovanému. 22. Podľa § 139 ods. 1 písm. c) zákona č. 25/2006 Z. z., o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov, úrad zastaví rozhodnutím konanie o námietkach, ak námietky neobsahujú všetky náležitosti podľa § 138 ods. 6 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/20160101.html> a prílohy podľa § 138 ods. 7 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/20160101.html>. VI. Posúdenie veci správnym súdom 23. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je v medziach žalobných dôvodov posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Z administratívneho spisu súd zistil, že spoločnosť EUREDING, s.r.o. listom zo dňa 15.06.2016, ktorý bol žalovanému doručený dňa 17.06.2016, podala námietky proti vylúčeniu uchádzača z verejného obstarávania na predmet podlimitnej zákazky „Kanalizácia a ČOV pre združenie obcí - Aglomerácia Hronovec, stavebný dozor“, vyhlásenom verejným obstarávateľom Združenie obcí AGLOMERÁCIA HRONOVCE vo Vestníku verejného obstarávania č. 192/2015 z 29.09.2015 pod zn. 19599-WYS podľa § 138 ods. 2 písm. e) zákona o verejnom obstarávaní. Námietky boli podpísané Ing. Mgr.., ktorý bol na predmetnej písomnosti označený ako konateľ menovanej spoločnosti. V prílohe absentoval doklad preukazujúci oprávnenie označeného konateľa podpisovať námietky podľa § 138 ods. 7 písm. c), teda doklad preukazujúci konkrétnu skutočnosť. 24. V tomto spore bolo ústrednou otázkou posúdenie postupu žalovaného, ktorý pre absenciu dokladu preukazujúceho oprávnenie podpisovať námietky zastavil konanie o námietkach podľa § 139 ods. 1 písm. c) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní. V danej súvislosti je nevyhnutné uviesť, že vo vzťahu zákonu o verejnom obstarávaní ako osobitnému predpisu sa Správny poriadok aplikuje subsidiárne (§ 153 ods. 2 <aspi://module='aspi'&link='25/2006 Z.z.%2523153'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákona o verejnom obstarávaní). § 138 ods. 7 písm. c) predstavuje osobitnú úpravu špecifickej prílohy podaných námietok a tou je doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa odseku 6 písm. g), ak nebol predložený kontrolovanému. Správny súd uvádza, že konanie o námietkach je pomerne prísne formalizovaným procesom. Podanie námietok je právnym úkonom, s ktorým zákon o verejnom obstarávaní spája určité právne následky. Pri posudzovaní skutočnosti či námietky obsahujú všetky zákonom stanovené náležitosti a prílohy, vrátane dokladu preukazujúceho oprávnenie podpisovať námietky, je potrebné podľa záverov správneho súdu vychádzať z charakteru samotných námietok, ktoré sú procesným úkonom žalobcu, s ktorým zákon o verejnom obstarávaní spája vznik určitých právnych následkov. Za námietky obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti a prílohy možno považovať len také námietky, ktoré obsahujú náležitosti a prílohy použiteľné pre právne úkony. Zákon o verejnom obstarávaní obsahuje osobitnú úpravu špecifickej prílohy podaných námietok podľa §138 ods. 7 písm. c), ktorou je doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa odseku 6 písm. g), ak nebol predložený kontrolovanému. Oporu v zákone nemala ani žalobcova námietka, že na konanie o námietkach je možné subsidiárne aplikovať správny poriadok, nakoľko zákon o verejnom obstarávaní stanovuje v tomto prípade osobitnú úpravu. V takom prípade meritórna otázka nesúvisela s procesom dokazovania, ale s posúdením obsahových náležitostí žalobcom podaných námietok. 25. Dňa 18.04.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní. Podľa § 187 ods. 4 cit. zákona, v konaní, ktoré začne úrad po 17. apríli 2016 a vzťahuje sa na verejné obstarávanie podľa odsekov 1 a 2, sa postupuje podľa predpisov účinných do 17. apríla 2016. Nakoľko oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania bolo odoslané na uverejnenie dňa 28.09.2015, na konanie o námietkach bol aplikovaný zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní. Z vyššie citovaných ustanovení zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, že oprávnenie podpisovať za navrhovateľa musí byť preukázané dokladom, ktorý musí tvoriť prílohu námietok, a z ktorého aj vyplýva toto oprávnenie pre osobu konať v mene spoločnosti, podávajúcej námietky. Z listín založených v administratívnom spise žalovaného týkajúceho sa konania o námietkach žalobcu je evidentné, že k námietkam nebol priložený žiaden doklad, ktorý by preukazoval oprávnenie označeného konateľa tieto podpísať. Tak ako bolo konštatované judikatúrou NS SR /rozsudok NS SR 8Sžf/74/2014 zo dňa 26. 05. 2016/: „v prípade verejného obstarávania ide o zo zákona taxatívne vymedzenú obligatórnu prílohu k námietke uchádzača. Podľa gramatického výkladu tohto ustanovenia má uchádzač okrem iného predložiť aj doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa odseku 6 písm. g/, ak nebol predložený kontrolovanému.“ Najvyšší súd tak poukázal na to, že v zmysle zákona ide o špecifický druh rozhodovania s formálnymi obsahovými náležitosťami, ktoré sú pre posúdenie dôvodnosti námietok uchádzača pre žalovaného rozhodujúce, preto podľa jeho názoru nepostačuje ani iba prípadný odkaz v rámci dobrej správy na obchodný register. Túto argumentáciu podporuje aj autentický výklad (subjektu ktorý právny predpis prijal) t. j. dôvodová správa k novelizácii zák. č. 503/2009 Z. z. Zákon zároveň neukladá povinnosť žalovanému pred vydaním rozhodnutia o námietkach žiadať od navrhovateľa doplnenie námietok v prípade absencie niektorej obligatórnej náležitosti určenej zákonom ani iniciatívne si zabezpečovať doklad, ktorého predloženie vyplýva navrhovateľovi. Správny súd rovnako prijal záver, že absencia zákonom požadovanej náležitosti podaných námietok predstavuje dôvod pre obligatórne zastavenie konania o námietkach v zmysle § 139 ods. 1 písm. c) <aspi://module='aspi'&link='25/2006 Z.z.%2523P139'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. Žalovaný preto postupoval zákonným spôsobom, keď pri nepredložení náležitosti námietky nevyzval žalobcu na jej doplnenie. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, pričom pri svojom rozhodovaní nevybočil z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať. 27. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).