Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/191/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201654 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201654.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Jeannette Hajdinovej, v právnej veci žalobcu: SUNDERMANN, s.r.o., Opavská 10, 831 01 Bratislava, IČO: 17309255, zastúpený: JUDr. Laura Bíróová, advokátka, Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 103474283/2016 zo dňa 11.07.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1.Správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie marec 2013 až marec 2014, o výsledku ktorej vyhotovil dňa 08.03.2016 Protokol č. 102680278/2016. Správca dane zaslal dňa 08.03.2016 daňovému subjektu výzvu na vyjadrenie sa k zisteniu uvedeným v protokole zo dňa 08.03.2016, ktorá mu bola doručená dňa 11.03.2016 a daňový subjekt sa v stanovenej lehote nevyjadril k zisteniam uvedeným v protokole, o čom bol spísaný úradný záznam č. 102903333/2016 zo dňa 08.04.2016. 2. Daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2013 až marec 2014 začala v zmysle Oznámenia o daňovej kontrole, ktoré bolo osobne doručené daňovému subjektu, t.j. žalobcovi dňa 23.04.2015. Na základe predložených dokladov správca dane zistil, že daňový subjekt si uplatnil odpočítanie dane z faktúr za predaj bukových prírezov od spoločnosti K., s.r.o. Q.. Išlo o faktúry č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. 3. Daňový subjekt eviduje v účtovníctve faktúry č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX za prepravné náklady týkajúce sa prepravy bukových prírezov vystavené pre spoločnosť K., s.r.o. 4. Z dôvodov preverenia zdaniteľných obchodov zaslal správca dane Dožiadanie č. 20352247/2015/9104403 zo dňa 10.06.2015 miestne príslušnému správcovi dane, t.j. Daňovému úradu Prešova žiadal o preverenie spoločnosti K., s.r.o., Q.: - akou podnikateľskou činnosťou sa zaoberá, - či obchodovala s platiteľom dane, ak áno, čo bolo predmetom spolupráce, - či vystavila vyššie uvedené faktúry, či ich má zaúčtované v účtovníctve a či skutočne došlo k dodaniu tovaru v zmysle týchto faktúr, - či priznala daň z pridanej hodnoty z predmetných zdaniteľných plnení a v ktorom zdaňovacom období, - či prijala úhrady faktúr a ak áno, akým spôsobom boli faktúry uhradené. Správca dane žiadal o preverenie prepravy tovaru, pôvodu tovaru a zaslanie dokladov súvisiacich s uvedenými faktúrami. 5. Miestne príslušný správca dane v odpovedi na dožiadanie č. 145303/2015, doručenej správcovi dane dňa 28.09.2015 uviedol, že spoločnosť K., s.r.o. nekomunikuje so správcom dane, všetky písomnosti zaslané na adresu sídla spoločnosti sa vracajú s poznámkou pošty „adresát neznámy“. V rámci šetrení, ktoré boli vykonané správcom dane a orgánmi činnými v trestnom konaní u daného subjektu K., s.r.o. bolo zistené, že spoločnosť nevykonáva od 23.01.2012 žiadnu ekonomickú činnosť. Od uvedeného dátumu došlo k zmene funkcie konateľa z H. D. na K. H. a dňa 15.08.2012 nastal zánik funkcie a od 15.08.2012 je novým konateľom G. G.. Dňa 24.10.2014 bol G. G. vypočutý ako svedok v súvislosti s výkonom daňovej kontroly u iného daňového subjektu a v zápisnici o ústnom pojednávaní uviedol, že je bezdomovec a bola mu sľúbená peňažná odmena, ak podpíše dokumenty, ktoré boli pripravené u notárky. Pri podpise bol prítomný neznámy muž, ktorý vzal všetky podpísané dokumenty. Ďalej uviedol, že nikoho nepoveril zastupovaním spoločnosti K. s.r.o. a splnomocnenie, ktoré má k dispozícii správca dane na pána H. D. zo dňa 24.08.2012 nebolo ním podpísané, žiadnu ekonomickú činnosť nevykonáva. 6. V súvislosti s miestnym zisťovaním u daňového subjektu v rámci preverovania zdaniteľných plnení od spoločnosti K. s.r.o., z ktorého bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 150935/2015/9104403 zo dňa 27.03.2015 s konateľom spoločnosti p. B.. R., ktorý uviedol, že objednávky boli zadávané väčšinou telefonicky, e-mailom alebo písomnou korešpondenciou. Za spoločnosť K., s.r.o. konal s pánom V. D., ktorý bol podľa jeho vyjadrenia splnomocnený zástupca tejto spoločnosti. Z preverovania správcu dane týkajúceho sa platieb daňového subjektu spoločnosti K., s.r.o. bolo zistené nevysporiadanie týchto záväzkov. Konateľ p. Ing. R. uviedol, že spoločnosť eviduje pohľadávky vo výške približne XXX,- eur a spoločnosť K., s.r.o. nevykonáva žiadnu činnosť, tak daňový subjekt nechal túto pohľadávku zatiaľ otvorenú. Prepravu fakturovaného tovaru zabezpečovala spoločnosť K., s.r.o., ktorá znášala náklady na prepravu. 7. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci správca dane rozhodnutím zo dňa 14.04.2016 č. 102942452/2016 rozhodol podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a určil daňovému subjektu SUNDERMANN, s.r.o., Opavská 10, 831 01 Bratislava rozdiel v sume nadmerného odpočtu 1 XXX,XX euro na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2013. Správca dane znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2013 zo sumy X XXX,XX euro na sumu X XXX,XX euro. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že správca dane daňovému subjektu neuznal odpočítanie dane z faktúr č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré boli vystavené spoločnosťou K., s.r.o. v celkovej hodnote X XXX,XX euro, z toho daň z pridanej hodnoty X XXX,XX euro, nakoľko je v rozpore s ustanovením § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., pretože správca dane nadobudnutie tovaru daňovým subjektom od spoločnosti K., s.r.o. posúdil ako neuskutočnené a faktúry ako účelovo vystavené. 8. Daňový subjekt podal dňa 17.05.2016 proti rozhodnutiu správcu dane č. 102943062/2016 zo dňa 14.04.2016 odvolanie, v ktorom uviedol, že rozhodnutie je v rozpore so skutkovým stavom zisteným v Protokole č. 102680278/2016. Stanovisko správcu dane, v ktorom konštatuje, že spoločnosť K., s.r.o. nevystavila faktúry a nedodala tovar daňovému subjektu v zdaňovacom období marec 2013 až marec 2014 je absolútne nesprávne, založené na výpovedi bezdomovca, p. G.. Daňový subjekt si uplatňoval odpočítanie DPH z faktúr spoločnosti K., s.r.o. len na základe toho, že tovar bol reálne dodaný do strediska v Zubnom, alebo v Banskej Štiavnici. Z reálne dodaných tovarov vyrobil daňový subjekt stavebné kliny, resp. parené bukové parketové prírezy, ktoré boli predané odberateľom na Slovensku, resp. v zahraničí. Reálne dodanie prírezov spoločnosťou K. v Q. môže potvrdiť aj p. G. T., ktorý fyzicky preberal bukové prírezy od tejto spoločnosti, ktorý z nich vyrábal stavebné kliny. 9. Žalovaný rozhodnutím č. 103474283/2016 zo dňa 11.07.2016 zamietol odvolanie daňového subjektu voči rozhodnutiu správcu dane č. 102942452/2016 zo dňa 14.04.2016, ktorým správca dane podľa ustanovenia § 68 ods. 6 daňového poriadku určil rozdiel dane v sume nadmerného odpočtu X XXX,XX eur za zdaňovacie obdobie november 2013 a odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil. 10. Žalovaný na základe odvolania daňového subjektu uviedol, že daňový subjekt v odvolaní zo dňa 17.05.2016 uviedol, že rozhodnutie správcu dane je v rozpore so skutkovým stavom zisteným v protokole. Žalovaný túto námietku považuje za nedôvodnú, pretože neuviedol daňový subjekt, v čom spočíva uvedený rozpor, ani ho bližšie nešpecifikoval. Správca dane premietol všetky dôkazy a zistenia týkajúce sa zdaňovacieho obdobia marec 2013 uvedené v Protokole č. 102680278/2016 zo dňa 08.03.2016 do rozhodnutia č. 102942452/2016. 11. K námietke daňového subjektu, že stanovisko správcu dane, v ktorom sa konštatuje, že spoločnosť K., s.r.o. nevystavila faktúry a nedodala tovar daňovému subjektu v zdaňovacom období marec 2013 až marec 2014 je nesprávne, založené len na výpovedi bezdomovca p. G. žalovaný uviedol, že správca dane zistil skutočnosti uvedené v rozhodnutí zo dňa 14.04.2016 na základe dožiadania miestne príslušného správcu dane a z výpovede konateľa spoločnosti K., s.r.o., ktorý je zapísaný v obchodnom registri od 15.08.2012, ktoré zistenia nemá dôvod spochybňovať. XX. S námietkou daňového subjektu, že odpočítanie dane z faktúr vystavených spoločnosťou K., s.r.o. si uplatňoval len na základe toho, že tovar bol reálne dodaný do strediska v Zubnom alebo do Banskej Štiavnice, z reálne dodaných tovarov daňový subjekt vyrobil stavebné kliny, resp. parené parketové bukové prírezy, ktoré boli predané odberateľom na Slovensku aj do zahraničia, sa vzhľadom na zistenia správcu dane žalovaný nestotožňuje. Hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane neboli splnené, pretože daňový subjekt nepreukázal, že tovar, fakturovaný dodávateľom K., s.r.o., bol reálne dodaný. Daňový subjekt preukazoval nákup tovaru len dokladmi od rizikového daňového subjektu, ktorý nepreukázal uskutočnenie fakturovaných zdaniteľných obchodoch, pričom sa v rámci šetrenia ukázalo, že konateľ dodávateľa je bezdomovec, ktorý nemal žiadnu vedomosť ani o spoločnosti K., s.r.o. ani o uskutočnených dodávkach tovarov daňovému subjektu. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. Podmienkou priznania nároku na odpočítanie dane u daňového subjektu nie sú iba dodávateľské faktúry alebo iné listinné doklady, ale ako je uvedené, reálne uskutočnenie nákupu tovarov a služieb. Samotná existencia faktúry a jej zaúčtovania bez ďalších podporných dôkazov preukazujúcich vecné plnenie zdaniteľného obchodu deklarovaného vo faktúre, nie sú relevantným dôkazom o tom, že zdaniteľný obchod sa uskutočnil. Faktúra, hoci obsahuje všetky formálno-právne náležitosti, je z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľná len vtedy, ak v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Preukázanie tejto skutočnosti je v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku povinnosťou daňového subjektu. 13. Žalovaný v odôvodnení ďalej poukázal na skutočnosť, že v tomto prípade nebola preukázaná ani preprava tovaru. V súvislosti s preverovaním dodávok tovaru od spoločnosti K., s.r.o. správca dane nahliadol do zápisnice zo dňa 27.03.2015, spísanej Daňovým úradom v Bratislave na základe dožiadania Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné, o čom bol spísaný úradný záznam dňa 03.03.2016. Dožiadanie sa týkalo preverovania dodávateľsko - odberateľských vzťahov so spoločnosťami K., s.r.o. a A., spol. s.r.o. Žalovaný poukázal na zistenia správcu dane uvedené v rozhodnutí zo dňa 14.04.2016 a dodal, že konateľ spoločnosti K., s.r.o. p. G. sa vyjadril, že nesplnomocnil tretiu osobu na zastupovanie spoločnosti, takže pán D. nebol splnomocneným zástupcom spoločnosti K. s.r.o. Takýto obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. V tomto prípade by sa dalo hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane. Daňový subjekt obchoduje s inými daňovými subjektmi, ktoré nevedia preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia, prípadne ho popierajú, čo sa ukázalo v priebehu daňovej kontroly a daňový subjekt zistenia správcu dane nedokázal vyvrátiť. Je nespochybniteľné, že správcom dane bolo preukázané zneužívanie systému dane z pridanej hodnoty zo strany daňového subjektu. Primárnou povinnosťou toho, kto si požaduje od štátu vrátenie nadmerného odpočtu je preukázať, že na jeho vrátenie má právny nárok. Aj keď je platiteľ v pozícii odberateľa, rovnako musí preukázať, že zdaniteľné plnenie sa reálne uskutočnilo tak, ako je deklarované v dokladoch (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/24/2012, sp. zn. 5Sžf/122/2009 z 18.05.2010, sp. zn. 5Sžf/66/2011). 14. Žalovaný na základe posúdenia predloženého spisového materiálu a námietok uvádzaných v odvolaní dospel k záveru, že správca dane postupoval v zmysle platných právnych predpisov, dôsledne posudzoval dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, pričom pri hodnotení dôkazov postupoval podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov, t.j. hodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom v zmysle § 3 ods. 3 daňového poriadku prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Svoje zistenia podrobne a zrozumiteľne uviedol v protokole a v odvolaní napadnutom rozhodnutí. II. Žaloba 15. Žalobca v žalobe doručenej súdu dňa 07.09.2016 žiada, aby súd rozhodnutie žalovaného č. 103474283/2016 zo dňa 11.07.2016 a rozhodnutie správcu dane č. 102943062/2016 zo dňa 14.04.2016 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 16. Uviedol, že považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné, pretože žalovaný nevyhodnotil dôkazy predložené žalobcom, a to dodací list č. XX/XXXX z XX.XX.XXXX, ktorým bol tovar prevzatý do skladu žalobcu v Q. a faktúru č. XXX, ktorou boli stavebné kliny, vyrobené z dodávky spoločnosti K. s.r.o., predané spoločnosti T.-T. s.r.o., doklad o preprave tovaru zo Zubného do Banskej Štiavnice dopravcom G. N. Y.-F.-TRZ. č. 1XXXXX z XX.XX.XXXX a č. XXXXXX z XX.XX.XXXX, ktoré preukazujú dodanie tovaru. Tvrdí, že žalovaný nezistil riadne skutkový stav, nakoľko vo veci nevypočul svedka G. T. a bývalého konateľa spoločnosti K., s.r.o. a jej splnomocneného zástupcu H. D.. 17. Žalobca uviedol, že po doručení napadnutého rozhodnutia žalovaného požiadal H. D. o doručenie plnej moci preukazujúcej, že bol oprávnený konať menom spoločnosti K., s.r.o. Dňa 04.08.2016 bol žalobcovi elektronickou poštou doručený scan plnomocenstva z 24.08.2012, ktorým konateľ spoločnosti K. s.r.o. G. G. splnomocnil H. D. na všetky právne úkony súvisiace s činnosťou a prevádzkou spoločnosti K., s.r.o. Predloženým dôkazom žalobca vyvracia tvrdenie žalovaného, že konateľ spoločnosti nikdy nepoveril tretiu osobu zastupovaním spoločnosti. Pre úplnosť žalobca dodáva, že predložený dôkaz nemohol predložiť skôr, nakoľko týmto dôkazom nedisponoval a obdržal ho až 04.08.2016. 18. Žalobca uvádza, že žalovaný tým, že sa stotožnil s právnym názorom správcu dane a potvrdil jeho rozhodnutie postupoval a rozhodoval v rozpore so zákonom. Oba daňové orgány teda postupovali v rozpore s ustanovením § 3 Daňového poriadku a § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. a v rozpore s ustanovením čl. 2 ods. 2 ústavy, pretože rozhodnutia oboch daňových orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzajú správne rozhodnutia sú nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzali oba daňové orgány za základ svojich správnych rozhodnutí, nemajú oporu v administratívnom spise (§ 191 ods. 1 písm. c/, e/, f/ SSP). 19. Žalobca uvádza, že podľa § 3 daňového poriadku je správny orgán pri svojom rozhodovaní povinný dodržať základné zásady daňového poriadku, čo v tomto prípade bolo zo strany správcu dane a žalovaného porušené (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/7,8,9/2014 zo dňa 26.11.2016). Podmienky nároku na odpočet DPH žalobca v plnom rozsahu splnil a odpočet sa uplatnil v súlade s § 49 v nadväznosti na § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. Žalobca splnil podmienky nároku na odpočet dane tak, ako sú uvedené v § 49 ods. 1, 2 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. V prípade, že žalovaný požaduje z dôvodu možnej zneužiteľnosti, aby platiteľ uplatňujúci právo na odpočítanie dane preukázal, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený práve osobou uvedenou na faktúre, a aby platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie uplatňuje preukázal, že splnil podmienky, ktoré pre nárok na odpočítanie zákon stanovil, musel by mať na to oporu v zákone. Daňové orgány v protokoloch a ani v rozhodnutiach neuviedli v tomto smere odvolanie na žiadny právny predpis a jeho paragrafové znenie. 20. V prípade, že žalovaný konštatuje, že základnou podmienkou uplatnenia odpočtu je dodanie tovaru, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť u iného subjektu, nemôže zároveň konštatovať, že tento subjekt nepreukázal jej splnenie a nepostihnúť jeho, keď to bola jeho daňová povinnosť vo vzťahu k štátnemu rozpočtu. Zneužitie práva v zmysle rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-255/2 Halifax, na ktoré by sa mohol žalovaný odvolať, nemožno v danom prípade aplikovať na konanie žalobcu, a to z toho dôvodu, že obchodné transakcie, ktoré boli predmetom kontroly nemali u žalobcu za cieľ získať daňovú výhodu, pretože žalobca daň riadne zaplatil dodávateľovi a aj odviedol správcovi dane pri predaji obchodného tovaru. Žalobca si uplatnil odpočet DPH z dodávateľských faktúr, ktoré boli riadnym daňovým dokladom, za dodávku tovaru preukazne zaplatil a dodaný tovar použil na svoje zdaniteľné plnenie, z ktorých preukazne odviedol DPH na výstupe. Daňovú výhodu v tomto prípade zatiaľ získal jeho dodávateľ. Žalobca pri obchodných transakciách mal k dispozícii faktúru od daňového subjektu, postavenie ktorého ako daňovníka, si dostupným spôsobom preukazne a odborne overil, a mal dodaný aj tovar, ktorý bol predmetom následnej fakturácie. Tovar reálne skontroloval a prevzal do svojich zásob. Obdobne nemožno na žalobcu vzťahovať tie časti rozhodnutí, ktoré poukazujú na zásady poctivého obchodného styku, riadneho fungovania žalobcu, pretože tieto v plnom rozsahu splnil a ani žalovaný nekonštatoval a ani nepoukazoval u neho na nedostatky tohto druhu. Skutočnosť, že konateľ dodávateľa nemal podľa jeho výpovede žiadnu vedomosť o spoločnosti, ktorej je štatutárnym orgánom, že nevedel kde a či sa vedie účtovníctvo spoločnosti, že za ňu neplatil dane, atď. je jeho trestnoprávnou zodpovednosťou. Žalobca nemal oprávnenie preskúmavať jeho obchodné zmluvy a právne postupy. Jeho daňová súčinnosť so správcom dane, ako aj jeho platobná disciplína vo vzťahu k správcovi dane je predmetom daňového tajomstva, ku ktorému nemá žalobca žiadny legitímny prístup. III. Vyjadrenie žalovaného 21. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručené súdu dňa 25.11.2016 uviedol, že navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný k argumentom žalobcu uvedeným v časti III. v bodoch a/, b/, c/, d/ žaloby uviedol, že správca dane nespochybňoval, že žalobca má v sklade v Zubnom uskladnený tovar, avšak žalobca nepreukázal, že tento tovar bol nakúpený od spoločnosti K., s.r.o. Doklady o prijatí tovaru na sklad neboli podpísané, ich prevzatie nebolo potvrdené ani podpisom p. T., ktorého žalobca označil za osobu, ktorá by mala potvrdiť fyzické prevzatie tovaru od spoločnosti K., s.r.o. na sklad. Doklad o množstve tovaru skladovanom v sklade prírezov na výrobu klinov v Zubnom ako aj potvrdenia o nákupe tovarov nie je možné považovať za relevantné dôkazy o tom, že sa jednalo o tovar od spoločnosti K., s.r.o. Šetrením správcu dane a odpoveďou na základe dožiadania správcu dane bolo jednoznačne preukázané, že uvedená spoločnosť nevykonávala v rokoch 2013-2014 činnosť. Konateľ spoločnosti p. G. bol bezdomovec, ktorý nemal o fungovaní spoločnosti žiadne vedomosti, nevedel ani s kým podpisoval dokumenty o nadobudnutí podielu v spoločnosti K., s.r.o. Žalovaný preto nemôže akceptovať argumenty žalobcu, že preukázal nákup tovaru od spoločnosti K., s.r.o. Správca dane vykonával daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobia marec, apríl 2013 a marec 2014 v roku 2015 v zmysle § 46 ods. 1 Daňového poriadku. V roku 2015 preto správca dane požiadal listom č. 20352247/2015/9104403 zo dňa 10.06.2015 miestne príslušného správcu dane, Daňový úrad Prešov, pobočka Humenné o preverenie dodávok tovarov od spoločnosti K., s.r.o. deklarovaných žalobcom vo faktúrach, predložených žalobcom ku kontrole za uvedené zdaňovacie obdobia. Miestne príslušný správca dane v roku 2015 zistil informácie nielen o aktuálnom stave podnikateľskej činnosti spoločnosti K., s.r.o., ale aj o podnikateľskej činnosti za uvedené zdaňovacie obdobia, o čom zaslal správcovi dane odpoveď na dožiadanie č. 145303/2015 zo dňa 22.09.2015. Zistenia správcu dane preukazujú, že žalobca si odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti K., s.r.o. vystavených za uvedené zdaňovacie obdobia, uplatnil neoprávnene, nakoľko sa nepotvrdilo, že tovary uvedené v predložených faktúrach boli reálne dodané. Žalovaný k námietke žalobcu poukazuje na skutočnosť, že p. G. sa stal konateľom spoločnosti K. s.r.o. od 15. 08. 2012. Miestne príslušný správca dane predvolal p. G., ktorý do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9710401/5/4758943/2014 zo dňa 24.10.2014 popísal, ako nadobudol podiel v uvedenej spoločnosti a zároveň potvrdil, že je bezdomovec, odkedy sa stal konateľom spoločnosti, za spoločnosť nekonal, žiadnu činnosť nevyvíjal, účtovné ani iné doklady nevystavoval, daňové priznania nepodával ani nepodpisoval a nepozná bývalých konateľov spoločnosti, nikdy nebol v banke a nepoveril tretiu osobu na zastupovanie spoločnosti. Žalovaný preto k argumentom žalobcu uvádza, že od 15.08.2012 sa podnikateľská činnosť nemohla zmeniť, nakoľko sa šetrením správcu dane v roku 2014 a 2015 preukázalo, že spoločnosť podnikateľskú činnosť nevykonávala. Povinnosť žalobcu, resp. každého daňového subjektu, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť, je preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby mal dostatočné podklady na preukázanie existencie, resp. vzniku nárokov v zmysle daňových zákonov. 22. Žalovaný poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/66/2011, v ktorom najvyšší súd opätovne poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie ( § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 2 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. oprávnené. 23. Žalovaný poukazoval na vyjadrenie p. G., ktorý tvrdil, že podpis na plnomocenstve nie je jeho, síce sa podobá, ale on ho nepodpísal. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na neštandardný podpis na Plnomocenstve cez meno a priezvisko p. G., čím sa stáva takmer nečitateľným. Okrem toho, žalovaný poukazoval na zneužitie podpisu na plnomocenstve, ktoré mal p. D. udeliť dňa 23.01.2012 predchádzajúci konateľ spoločnosti K. s.r.o., p. K. H., ktorý do zápisnice Okresného riaditeľstva PZ Humenné o výsluchu svedka č. ČVS: ORP-305/2-VYS-HE-2015 zo dňa 11.08.2015 uviedol, že toto splnomocnenie vidí po prvýkrát, podpis na ňom nie je jeho a nikdy takéto splnomocnenie nepodpísal. Žalovaný dodal, že podpis svedka na uvedenej zápisnici a na splnomocnení sa viditeľne nezhoduje, čo vedie k záveru o nepravosti obidvoch splnomocnení a tým neoprávnenosti p. D. konať za spoločnosť K., s.r.o. Splnomocnenia udelené obidvom konateľom spoločnosti K., s.r.o. boli overené v obci Zubné. 24. Daňové orgány nespochybňujú, že nejaký tovar existoval, ale že sa nejednalo o tovar nakúpený od spoločnosti K., s.r.o. Žalovaný neuznáva ani argument žalobcu o úhrade dodávok tovarov, nakoľko žalobca preukazoval úhradu faktúr od spoločnosti K., s.r.o. najmä dokladmi o započítaní záväzkov a pohľadávok jednostranným právnym úkonom, podľa ktorých si žalobca mal započítať pohľadávky voči spoločnosti K., s.r.o. Jedná sa o pohľadávky, ktoré mali vzniknúť napr. v roku 2013 a 2014, avšak spoločnosť K., s.r.o., ako sa potvrdilo šetrením colných a daňových orgánov, nevykonávala v rokoch 2013 a 2014 žiadnu činnosť. 25. Žalovaný k námietke žalobcu uvedenej v žalobe, že o tom, že dodanie tovaru bolo podľa správcu dane sporné, resp. spochybnené, sa dozvedel až z Protokolu o kontrole, žalovaný uvádza, že táto námietka je zavádzajúca. Správca dane zaslal žalobcovi oboznámenie so zisteniami v rámci vykonávanej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia marec 2013 - marec 2014 listom zo dňa 26.01.2016, ktorý žalobca prevzal 02.02.2016, a ktorým správca dane oboznámil žalobcu s výsledkom preverovania spoločnosti K., s.r.o. uvedeným v odpovedi na dožiadanie č. 145303/2015 z Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné. V odpovedi na dožiadanie bolo jednoznačne uvedené, že spoločnosť K., s.r.o. od 23.01.2012 nevykonáva žiadnu činnosť, správca dane oboznámil žalobcu s vyjadreniami konateľov spoločnosti p. H. a p. G. o tom, že spoločnosť K., s.r.o. nevystavila žiadne faktúry, nedodala žiaden tovar, ani nevystavila žiadne splnomocnenia na zastupovanie a vykonávanie ekonomickej činnosti spoločnosti. K tomuto listu žalobca zaslal správcovi dane dňa 15.02.2016 stanovisko. Protokol z daňovej kontroly č. 102680278/2016 bol vydaný až dňa 08.03.2016, takže žalobca bol so zisteniami správcu dane oboznámený pred vydaním protokolu z daňovej kontroly. 26. Žalovaný k námietke žalobcu uvedenej v žalobe o rozložení dôkazného bremena zdôrazňuje, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, žalobcovi, ktorý je povinný preukázať, že zdaniteľné obchody, ktoré sú uvedené na ním predložených faktúrach, boli uskutočnené. Najvyšší súd SR opakovane judikoval rozloženie dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom (napr. rozsudky sp. zn. 4 Sžf/19/2011, 8Sžf/30,31/2013, 3Sžf/24/2012 a i.), v ktorých najvyšší súd prijal záver k dôkaznému bremenu v tom smere, že „pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný on sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené“. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli dodané osobou uvedenou vo faktúrach. 27. K námietkam uvedeným v časti IV. žaloby žalovaný uvádza, že správca dane v daňovom konaní postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránil záujmy štátu a dbal na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na pojednávaní. Takisto správca dane zachovával aj ostatné zásady daňového konania, ako zásadu zákonnosti, súčinnosti, voľného hodnotenia dôkazov a rovnosti. Správca dane postupoval pri daňovej kontrole v zmysle § 3 daňového poriadku a objektívne a vyčerpávajúco zistil skutkový stav. K námietke žalobcu, že žalovaný požaduje, aby platiteľ dane preukázal, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený osobou uvedenou na faktúre, a aby preukázal, že plnil podmienky, ktoré pre nárok na odpočítanie zákona stanovil, musel by mať na to oporu v zákone, o čom kontrolné orgány neuviedli žiadny právny predpis, žalovaný namieta, že žalovaný, ako aj správca dane sa v rozhodnutiach odvolávajú na príslušné ustanovenia právnych predpisov, o ktoré opiera svoje tvrdenia. Žalovaný uviedol, že ustanovenia § 49 až § 51 zákona o DPH upravujú podmienky, ktoré musia byť splnené, aby žalobcovi vznikol nárok na odpočítanie dane, a v súvislosti s dôkazným bremenom je v rozhodnutiach odvolávka na § 24 ods. 1 daňového poriadku, ktorý upravuje dokazovanie. Moment vzniku práva na odpočítanie dane je spojený so vznikom daňovej povinnosti. Ak nedôjde k vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 zákona o DPH, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočet dane. Deň, kedy vznikne právo na odpočet dane, je totožný s dňom, kedy vznikla daňová povinnosť (daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru alebo dňom poskytnutia služby alebo ak bola prijatá platba vopred, daňová povinnosť vzniká dňom prijatia platby). V tomto prípade sa potvrdilo, že tovary deklarované vo faktúrach od spoločnosti K., s.r.o. neboli žalobcovi dodané, z čoho vyplýva, že nárok na odpočítanie dane mu nevznikol. IV. Právne posúdenie veci 28. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 29. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 30. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 31. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 190 SSP. 32. Úlohou údu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného zo dňa 11.07.2016 č. 103474283/2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane zo dňa 14.04.2016 č. 1402943062/2016, ktorým určil daňovému subjektu rozdiel v sume nadmerného odpočtu 1 XXX,XX euro za zdaňovacie obdobie november 2013. 33. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne preukázané, že žalobca dňa 23.04.2015 prevzal od správcu dane oznámenie o výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za marec 2013 - marec 2014. Dňa 23.04.2015 bola u žalobcu začatá daňová kontrola, z ktorej bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 20133964/2015/9104403. 34. Správca dane Dožiadaním zo dňa 10.06.2015 požiadal miestne príslušného správcu dane o preverenie uskutočnenia zdaniteľných plnení daňového subjektu K., s.r.o. Q. v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach marec XXXX až marec 2014, v ktorých si spoločnosť SUNDERMANN, s.r.o. odpočítala DPH z faktúr za nákup bukových prírezov. V odpovedi na dožiadanie miestne príslušný správca dane uviedol, že daňový subjekt K., s.r.o. Q. od 23.01.2012 nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť. Dňa 23.01.2012 zanikla funkcia konateľa a spoločníka H. D., 15.08.2012 zanikla funkcia konateľa a spoločníka K. H. a týmto dňom sa stal spoločníkom a konateľom G. G.. Na ústnych pojednávaniach správcu dane a orgánov činných v trestnom konaní, obaja konatelia (K. H., G. G.) ako svedkovia uviedli, že spoločnosť K., s.r.o. nevystavili žiadne faktúry, nedodali žiaden tovar a nevystavili žiadne splnomocnenie na zastupovanie a vykonávanie ekonomickej činnosti za uvedenú spoločnosť. Faktúry predložené k dožiadaniu nevystavili a tovar deklarovaný na týchto faktúrach nebol dodaný spoločnosťou K., s.r.o. Zo Zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 24.10.2014 svedka G. G. okrem iného vyplýva, že Plnomocenstvo zo dňa 24.08.2012 nikdy nepodpísal a jeho podpis to nie je, aj keď sa mu podobá. Bývalých konateľov nepozná, nehovoria mu nič ich mená, nikdy za spoločnosť K., s.r.o. nič nepodpisoval, nikdy nesplnomocnil žiadnu osobu, aby za spoločnosť konala, spoločnosť žiadnu činnosť nevykonávala, účtovné ani iné doklady nevystavoval, nepodával daňové priznania. Dňa 11.08.2015 bol vypočutý ako svedok K. H. a zo Zápisnice o výsluchu svedka vyplýva, že v čase keď bol konateľom spoločnosti (od 08.02.2012 do 22.08.2012) nevykonávala spoločnosť K., s.r.o. žiadnu činnosť. Nikdy nesplnomocnil na zastupovanie spoločnosti p. H. D. a Plnomocenstvo zo dňa 23.01.2012 na jeho zastupovanie nepodpísal a podpis nie je jeho. 35. Dňa 02.02.2016 obdržal žalobca Oboznámenie so zisteniami v rámci vykonávanej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie marec 2013 - marec 2014, v ktorom ho správca dane informoval o zisteniach z preverovania zdaniteľných obchodov - preverovania prepravy tovarov, pôvodu tovaru a zaslanie dokladov súvisiacich s uvedenými faktúrami. Zo zistení vykonaných miestne príslušného správcu dane vyplýva, že obaja konatelia K. H. a G. G. uviedli, že nevystavili faktúry a nedodali tovar žalobcovi, splnomocnenie na zastupovanie a vykonávanie ekonomickej činnosti za spoločnosť K., s.r.o. nevystavili. Dňa 15.02.2015 žalobca doručil správcovi dane Stanovisko k oboznámeniu so zistením platiteľa dane, v ktorom uviedol, že tovar mu bol dodávaný spoločnosťou K., s.r.o., bol prevzatý v strediskách Zubné, Banská Štiavnica, ku každej dodávke bola doručená od tejto spoločnosti faktúra, ktorá bola z ich strany finančne vysporiadaná a to buď zápočtom so záväzkami firmy K., s.r.o. alebo úhradou na účet. 36. Dňa 08.03.2016 vyhotovil správca dane Protokol z daňovej kontroly č. 102680278/2016 za zdaňovacie obdobie marec 2013 - marec 2014, ktorý obdržal daňový subjekt dňa 11.03.2016, ku ktorému zaslal vyjadrenie s tým, že so závermi správcu dane nesúhlasil a z dokladov priložených k vyjadreniu jednoznačne vyplýva, že bukové prírezy, ktoré fakturovala spoločnosť K., s.r.o. v uvedenom období, boli aj fyzicky dodané. Dňa 14.04.2016 vydal správca dane rozhodnutie č. 102943062/2016, ktorým určil daňovému subjektu rozdiel v sume nadmerného odpočtu 1 XXX,XX eur za zdaňovacie obdobie november 2013. Správca dane znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za november 2013 zo sumy X XXX,XX eur na sumu X XXX,XX eur. Voči uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 11.07.2016 č. 103474283/2016 tak, že odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil. 37. Zákon č. 563/2009 Z.z. v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. 38. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. 39. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. 40. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 z.z., pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. 41. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z., daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 42. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z., správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 43. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z., správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 44. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z., ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 45. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí. 46. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 222/2004 Z. z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 47. Podľa § 49 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z., právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vzniká. 48. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 49. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 50. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 a § 51 zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí vedieť preukázať, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený a že tovar bol dodaný platiteľom dane uvedeným na faktúre. Správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného nároku na odpočítanie dane v rámci daňovej kontroly vychádza nielen z daňových dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom, ale je vlastnými šetreniami oprávnený preveriť, či predloženým dokladom nechýba materiálny podklad. 51. Predloženie riadne zaúčtovaných dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie nároku na odpočítanie dane, samotné faktúry, kúpne zmluvy, CMR, evidencie DPH a iné doklady však ešte nepreukazujú, že vzniklo právo na odpočítanie dane. Daňové doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. 52. Dôkazné bremeno je v daňovom konaní zásadne na strane daňového subjektu, ktorý je iniciátorom odpočítania dane. Jeho povinnosťou je preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011). Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. V daňovom konaní je dôkazné bremeno na platiteľovi, ktorý preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. 53. Súd uvádza, že správca dane nespochybňoval v priebehu daňovej kontroly existenciu tovaru, ale tvrdenie žalobcu, že tovar dodala spoločnosť K., s.r.o. a zistil, že p. G. sa stal konateľom spoločnosti K., s.r.o. od 15.08.2012, ktorý uviedol, že odkedy sa stal konateľom spoločnosti za túto nekonal, nevyvíjal žiadnu činnosť, ani nevystavoval účtovné ani iné doklady, nepodával ani nepodpisoval daňové priznania. Nepozná bývalých konateľov spoločnosti, nikdy nebol v banke a nikoho nepoveril na zastupovanie spoločnosti. Tiež uviedol, že podpis na Plnomocenstve nie je jeho, síce sa podobá, ale on ho nepodpísal. Správca dane taktiež preveroval Plnomocenstvo, ktoré mal podpísať konateľ spoločnosti K. p. H., bolo ním spochybnené a ako uviedol do zápisnice zo dňa 11.08.2015 toto vidí prvýkrát, podpis na ňom nie je jeho a nikdy toto Plnomocenstvo nepodpísal. 54. Správca dane ako aj žalovaný spochybnil taktiež tvrdenie žalobcu o úhrade dodávok tovarov za kontrolované obdobie, pretože žalobca predloženými dokladmi, ktorými preukazoval ich úhradu, realizoval najmä započítaním záväzkov a pohľadávok jednostranným právnym úkonom (doklady v administratívnom spise č. 12.1 až 12.36). Judikatúra Najvyššieho súdu SR (napr. 5Sž-o-KS 29/2005, 5Sžf/97/2009, 8Sžf/51/2010 alebo 8Sžf/9/2012) potvrdzuje, že ak správca dane spochybní reálnosť (preukázanosť) uskutočnenia zdaniteľných obchodov, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k vynaloženiu výdavkov skutočne na jeho strane došlo. Ak totiž daňovník reálne nepreukáže uskutočnenie zdaniteľného plnenia, je vecou jeho podnikateľského rizika, aby znášal dôsledky tohto konania. Pri uzatváraní obchodov si mal dostatočne zistiť a overiť dôveryhodnosť svojho zmluvného partnera, inak sa vystavuje riziku neuznania takýchto výdavkov za daňové výdavky zo strany daňových orgánov (z rozsudku Najvyššieho súdu SR 8Sžf/9/2012). 55. Neobstojí preto žalobcova námietka, že nemal dôvod žiadať H. D. o predloženie plnej moci, nakoľko dodávky tovaru, ktoré boli dohodnuté, boli aj realizované a podľa jeho prehlásenia bol naďalej oprávnený konať v mene spoločnosti K. s.r.o. na základe plnej moci udelenej konateľom spoločnosti. Z uvedeného však podľa názoru súdu vyplýva, že žalobca mal vedomosť o zmene v osobe konateľa, a preto z dôvodu obozretnosti a vyvrátenia prípadného podozrenia z účasti na podvodnom konaní a v zmysle zásady poctivého obchodného styku bol povinný preveriť, či tvrdenia H. D., prostredníctvom ktorého realizoval deklarované obchody, sú založené na reálnom skutkovom základe a či skutočne disponuje plnou mocou od aktuálneho konateľa na konanie v mene spoločnosti K. s.r.o. 56. Súd poukazuje i na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/66/2014 zo dňa 09.06.2015, v ktorom uviedol: že „Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k námietke neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu, odvolací súd uvádza, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný (§ 8 zákona o DPH), a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, uvedeným na faktúre. Odvolací súd s poukazom na § 29 ods. 8 zákona o správe daní pripomína, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71). 57. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že neboli zistené žiadne také porušenia zásad daňového konania, ktoré by spôsobili nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, pričom daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie preskúmavaných rozhodnutí. Postup žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutia boli v súlade so zákonom, a preto súd žalobu zamietol podľa § 190 SSP. 58. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 167 SSP a v konaní neúspešnému žalobcovi súd právo na náhradu trov konania nepriznal. 59. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie žalovaným Centrum právnej pomoci.