Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/222/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201856 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201856.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: M.. Ľ. A., V., G. XX, XXX XX N., proti žalovanému: Slovenská advokátska komora, Kolárska 4, 813 42 Bratislava, zastúpená: JUDr. Evou Bušovou, Tobrucká 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. I.ODS-43-15:1937/2014 zo dňa 05.04.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 05.04.2016 I. Odvolací disciplinárny senát Slovenskej advokátskej komory (ďalej aj ako „druhostupňový orgán”) potvrdil rozhodnutie V. Discipilárneho senátu Slovenskej advokátskej komory (ďalej aj ako „prvostupňový orgán”) č. DS V.-15/15:1937/2014 zo dňa 22.10.2015, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii (ďalej len „zákon o advokácii”), pretože porušil povinnosti advokáta uložené mu v ustanovení § 39 Advokátskeho poriadku Slovenskej advokátskej komory a § 18 ods. 2 a 3 zákona o advokácii. Prvostupňový orgán podľa § 56 ods. 6 zákona o advokácii upustil od uloženia disciplinárneho opatrenia a podľa § 57 ods. 5 zákona o advokácii uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť paušálne trovy konania vo výške 380 Eur. 2. Žalobca sa mal dopustiť disciplinárneho previnenia tým, že ako splnomocnený právny zástupca matky - M. A., nar. XX.XX.XXXX, N. Š. N., v konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica, sp. zn. 32P/373/2013, opakovane zmaril doručenie uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/373/2013-346 zo dňa 07.04.2014 v spojení s opravným uznesením č.k. 32P/373/2013-375 zo dňa 14.04.2014, ktorým konajúci súd rozhodol tak, že nariadil návrat maloletého dieťaťa do miesta jeho obvyklého pobytu v jurisdikcii súdu príslušného pre Z. G. S. N. a Z. Í., a to tak, že po dobu štyroch mesiacov mu nebolo možné doručiť označené rozhodnutia prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., polície a ani súdneho exekútora M.. U. Á., so sídlom exekútorského úradu na adrese M. F. XX, XXX XX N.. II. Žaloba 3. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie vydané v prvom stupni, za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 4. Uviedol, že na úrovni správneho orgánu prvej inštancie rozhodoval nezákonne - dodatočne a ad hoc kreovaný disciplinárny senát. Mal za to, že v jeho prípade mal podľa vopred určeného plánu a rozvrhu rozhodovať V. disciplinárny senát Slovenskej advokátskej komory (ďalej aj ako „SAK“). Z jeho riadne ustanovených troch členov - JUDr. Vojtech Földes, predseda, členovia JUDr. Dagmar Valovičová a JUDr. Ján Klimek, nebol na zasadnutiach dňa 14.05.2015 a dňa 22.10.2015 prítomný ani jeden. V miestnosti sedeli JUDr. Karol Kovár, JUDr. Peter Kubina a JUDr. Slavomír Rabatin. Žalobca namietal, že ho nikto neinformoval kto, kedy a akým výberom delegoval týchto troch náhradníkov disciplinárnej komisie SAK do uvedeného V. disciplinárneho senátu SAK. V tejto súvislosti žalobca dôvodil, že v intenciách § 57 ods. 7 zákona o advokácii a subsidiárne aplikovaných noriem Trestného poriadku sa musí postupovať podľa regúl vopred vypracovaného a všetkým členom SAK známeho rozvrhu práce. Namietal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia druhostupňového orgánu nie je v tejto súvislosti postavené na báze legitimity. 5. Ďalej žalobca zdôraznil, že oba správne orgány nezvali do úvahy fakty, ale rozhodovali tendenčne. Uviedol, že prvostupňový a druhostupňový orgán sa zhodujú v tom, že žalobca v prvej polovici r. 2014 zámerne neprevzal poštu zo súdu - zásielku uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/373/2013-346 zo dňa 07.04.2014. S tým žalobca dôrazne nesúhlasil a dôvodil, že takýto jeho zámer by bol doslova procesnou samovraždou. Nešlo by totiž o „odďaľovací“ trik alebo fintu, ale o hlúposť. Pritom už v čase vyhlásenia súdneho rozhodnutia na pôde Okresného súdu Banská Bystrica dňa 07.04.2014 žalobca nepochyboval, že nadriadený Krajský súd v Banskej Bystrici si osvojí spravodlivú právnu a reálnu skutkovú pozíciu žalobcom prednesenú v prospech jeho mandantky, ktorej dieťa by malo byť v rozpore s jeho najlepšími záujmami deportované kamsi do V.. Pravdivosť a správnosť žalobcovej argumentácie majú dokumentovať uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica a Krajského súdu v Banskej Bystrici v danej veci. 6. Žalobca rozporoval záver správnych orgánov o tom, že advokát, resp. ním splnomocnená osoba má povinnosť preberať zásielky v mieste sídla jeho kancelárie. Mal za to, že tento záver nemá oporu platnom práve. Uviedol, že žiadny advokát nemá povinnosť vydržiavať si akýsi sekretariát a pretože práca advokáta je v nemalej miere, kvôli lokalizácii súdov, prokuratúr, polície a iných orgánov verejnej moci, rozložená po celom území Slovenska, logicky dochádza k tomu, že si advokát pre poštu chodí na príslušný poštový úrad. Na margo činnosti polície pri doručovaní predmetnej súdnej zásielky uviedol, že žiadny policajt si nedal námahu žalobcovi zatelefonovať, pričom polícia mala k dispozícii dve čísla žalobcu. Poukázal tiež na to, že z príslušnej katastrálnej evidencie je zrejmé identifikovať priestor sídla žalobcu ako advokáta na G. XX S. N.. Okrem iného je možné si pozrieť poštovú schránku umiestnenú vo vestibule objektu. 7. Podľa žalobcu je zároveň nepochopiteľné, o aký negatívny obraz jeho osoby ako advokáta sa má jednať tak, ako to konštatoval druhostupňový orgán v napadnutom rozhodnutí. Nič také totiž nebolo konštatované ani Okresným súdom Banská Bystrica a ani Krajským súdom v Banskej Bystrici. Zdôraznil, že žalovaný ako stavovská organizácia nemôže svojím disciplinárnym nátlakom na základe sťažnosti nespokojnej sporovej protistrany vstupovať do živého procesu. Celé rozhodovanie disciplinárnych senátov žalovaného je podľa žalobcu poznačené elementárnou chybou. Mal za to, že disciplinárne senáty žalovaného nekvalifikovane tlačia do popredia tempo súdneho sporu pred kvalitou rozhodovania, t.j. pred súdnych vyhodnotením najlepšieho záujmu dieťaťa. Zároveň disciplinárne senáty žalovaného nebrali ohľad na to, že žalobca stál na strane práva a spor sa skončil víťazstvom jeho mandantky (matky dieťaťa). 8. Záverom žalobca poukázal na výrok rozhodnutia prvostupňového orgánu, ktorým bol žalobca síce uznaný vinným, ale zároveň nebol potrestaný. Spochybňoval význam tohto rozhodnutia ako určitého varovania a poučenia pre žalobcu, nakoľko je presvedčený, že pravdu má on a na systéme jeho práce objektívne nevidí možnosť zdokonalenia. I naďalej sa bude spoliehať na poštový systém, ktorý má v sebe zakomponovanú prípustnosť chýb. Keďže pošta si vo svojich podmienkach vyhradzuje právo pracovať s chybami, aj súd musel vedieť, že chyba pri doručovaní zásielky môže nastať, preto súd akceptoval žalobcove vysvetlenie situácie. V tejto súvislosti zdôraznil, že pri doručovaní predmetnej zásielky jednoznačne pochybila pošta, čo aj sama uznala a informovala žalobcu o náprave a upozornení jej pracovníkov. Napokon žalobca poukázal na to, že k prevzatiu predmetného súdneho rozhodnutia došlo tak, že žalobca cielene vycestoval z Bratislavy na banskobystrický súd a tam písomnosť prevzal. III. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 30.11.2016, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že dňa 11.07.2014 mu bola doručená sťažnosť O. N. I. na žalobcu. Podstatou tejto sťažnosti bolo tvrdenie, že žalobcovi, ako právnemu zástupcovi matky maloletého N. O. I., syna sťažovateľa, nebolo možné doručiť zásielku súdu, ktorá obsahovala rozhodnutie o návrate maloletého do miesta jeho obvyklého pobytu, a to pre konanie žalobcu, o ktorom sťažovateľ vyslovil predpoklad, že jeho cieľom bolo zmariť návrat maloletého. Po výzve predsedu revíznej komisie SAK a vyjadrení žalobcu prvostupňový orgán vykonal dokazovanie na opakovaných pojednávaniach. Následne vydal rozhodnutie, v ktorom náležite a podrobne popísal postup pri zisťovaní skutkového stavu, vyhodnotil vykonané dôkazy a zhrnul svoje skutkové a právne závery s konštatovaním, že žalobca sa dopustil disciplinárneho previnenia porušením § 18 ods. 2 a 3 zákona o advokácii a § 39 Advokátskeho poriadku SAK. 10. Žalovaný ďalej uviedol, že listom zo dňa 16.04.2016 bol predsedom prvostupňového orgánu JUDr. Karolom Kovárom žalobcovi oznámený termín disciplinárneho pojednávania. V tomto liste bolo žalobcovi dané poučenie, že má ako disciplinárne obvinený právo podať námietku zaujatosti voči senátu alebo členovi senátu. Túto možnosť žalobca v prvostupňovom konaní nevyužil a námietku nepodal. V odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu žalobca namietal, že vo veci nerozhodoval v prvom stupni zákonný senát. Touto námietkou sa druhostupňový orgán podrobne zaoberal. V odôvodnení svojho rozhodnutia popísal dôvody zmeny zloženia prvostupňového orgánu (V. Disciplinárneho senátu SAK), spôsob odvolania a vymenovania nových členov a skonštatoval, že námietka žalobcu neobstojí. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na § 8 ods. 4 a 5 Disciplinárneho poriadku SAK účinného od 15.06.2013 a dôvodil, že zápisnica zo zasadnutia Predsedníctva SAK dňa 12.09.2014 preukazuje súladnosť postupu Predsedníctva SAK s ustanoveniami Disciplinárneho poriadku SAK a členovia prvostupňového orgánu (V. Disciplinárneho senátu SAK) boli vymenovaní zákonným spôsobom. 11. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie prvostupňového orgánu náležite a požiadavkám zodpovedajúcim spôsobom odôvodňuje, čím mal prvostupňový orgán za preukázané, že skutok, ktorý sa žalobcovi kládol za vinu, sa stal a že tento skutok je disciplinárnym previnením žalobcu. Žalovaný zastával názor, že postup disciplinárnych senátov v disciplinárnom konaní, dôkazy, ktoré boli vykonané a závery, ku ktorým senáty dospeli, sú v súlade so zákonom. Podľa žalovaného zistenia skutkového stavu boli dostačujúce na riadne posúdenie veci a obsah administratívnych spisov zodpovedá skutkovému stavu, ktorý bol vzatý za základ rozhodnutí a právneho posúdenia veci. IV. Konanie na správnom orgáne 12. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 11.07.2014 bola SAK doručená sťažnosť O. N. I., N. X Z. Y., U. (ďalej aj ako „sťažovateľ“). V tejto sťažnosti bolo uvedené, že v právnej veci vedenej Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 32P/373/2013 o nariadenie návratu maloletého dieťaťa N. O. I.G., D.. XX.XX.XXXX, do krajiny jeho obvyklého pobytu, bolo na pojednávaní dňa 07.04.2014 vyhlásené za prítomnosti všetkých účastníkov konania uznesenie č. k. 32P/373/2013-346. V uvedenom konaní bol žalobca právnym zástupcom matky dieťaťa sťažovateľa. Uvedeným uznesením Okresný súd Banská Bystrica nariadil návrat maloletého dieťaťa (syna sťažovateľa) do miesta jeho obvyklého pobytu v jurisdikcii súdu príslušného pre Z. a Z. G.. Sťažovateľ prevzal predmetné uznesenie prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 22.04.2014. Okresný súd Banská Bystrica uvedené uznesenie spolu s opravným uznesením č. k. 32P/373/2013-375 zo dňa 14.04.2014 doručoval aj matke dieťaťa prostredníctvom žalobcu ako jej právneho zástupcu, čo sa však do podania sťažnosti nepodarilo uskutočniť. V sťažnosti sťažovateľ ďalej uviedol, že Okresný súd Banská Bystrica sa pokúšal predmetné uznesenie spolu s opravným uznesením doručiť matke prostredníctvom žalobcu trikrát, a to na adresu samotného žalobcu uvedenú v plnomocenstve, ktoré súdu predložil, pričom na tejto listine bola uvedená nesprávna adresa sídla kancelárie žalobcu (G. XX X, N. namiesto správnej G. XX, N.) a zásielka sa vrátila súdu s označením „adresát neznámy“. Ďalej na adresu sídla kancelárie žalobcu zistenú zo stránky SAK, avšak zásielka bola súdu vrátená ako neprevzatá v odbernej lehote a tiež prostredníctvom polície na základe žiadosti zo dňa 03.06.2014 adresovanej Obvodnému oddeleniu PZ Ružinov - východ. Ani jeden z uvedených pokusov o doručenie predmetných uznesení žalobcovi nebol úspešný. Sťažovateľ k sťažnosti pripojil žiadosť o súčinnosť zo dňa 03.06.2014 vypracovanú Okresným súdom Banská Bystrica adresovanú polícii a odpoveď polície zo dňa 04.07.2014. V tejto odpovedi Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave II, Obvodné oddelenie PZ Ružinov východ konajúci súd informovalo, že na základe žiadosti súdu o doručenie súdnej zásielky pre žalobcu na adrese G.Á. XX, N. sa pokúšali zastihnúť žalobcu na uvedenej adrese, avšak s negatívnym výsledkom, nakoľko sa meno žalobcu nenachádzalo na zvončekoch a schránkach. Zároveň nebolo šetrením vo vchode zistené, či sa žalobca na uvedenej adrese zdržiava, nakoľko ho opýtaní nájomcovia nepoznali. 13. Voči sťažnosti popísanej v predchádzajúcom bode sa žalobca vo vyjadrení doručenom SAK dňa 04.09.2014 ohradil a k tomuto vyjadreniu okrem iného pripojil elektronickú komunikáciu, a to správu adresovanú Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 30.05.2014 (15:07 hod.), v ktorej žalobca poukázal na chybu pošty pri doručovaní zásielky a žiadal o jej opakované doručenie. Ďalej správu zo dňa 03.06.2014 (19:47 hod.), v ktorej žalobca konajúci súd žiadal o zaslanie písomnosti mailom a zároveň o poskytnutie informácie, aký dátum poštového doručenia predmetnej písomnosti by mal byť považovaný za relevantný. Tiež správu zo dňa 12.06.2014 (16:53 hod.), v ktorej žalobca konajúci súd informoval, že kvôli problémom na pošte je dňa 13.06.2014 v doobedňajších hodinách schopný osobne sa ustanoviť na súd a predmetné rozhodnutia prevziať. Ďalej odpoveď Slovenskej pošty, a.s. na reklamáciu nedoručenia zásielok zo dňa 25.06.2014, v ktorej bolo okrem iného uvedené, že „doručovanie predmetných zásielok zabezpečoval zastupujúci poštový doručovateľ, ktorý vo vyjadrení uviedol, že zásielky adresované advokátskej kancelárii riadne oznamoval. Na odovzdávacom miesto bola riadne označená domová listová schránka. Advokátska kancelária sa nachádza v bytovom dome z boku, zvončeky sú umiestnené pri vchode na prednej strane domu bez označenia. Taktiež nie sú označené dvere advokátskej kancelárie menovkou. V čase uplynutia odbernej lehoty uložených zásielok už doručoval poštové zásielky na Vašu adresu iný poštový doručovateľ, ktorý nemal vedomosť o dodaní predmetných zásielok. Je nepravdepodobné, že oznámenia o uložení zásielok vhodili po uplynutí odbernej lehoty do domovej listovej schránky zamestnanci Slovenskej pošty, a.s. Na základe vyššie uvedených skutočností nie je možné k Vášmu podaniu zaujať jednoznačné stanovisko. Poštoví doručovatelia boli upozornení na dodržiavanie technologických postupov pri doručovaní poštových zásielok adresátom. V prípade pochybenia našich zamestnancov sa za vzniknutý nedostatok ospravedlňujeme.“ 14. Dňa 09.09.2014 bolo SAK doručené podanie sťažovateľa, ktorým doplnil svoju sťažnosť o ďalšie dôkazy, a to o uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/373/2013-419 zo dňa 24.07.2014, ktorým konajúci súd poveril súdneho exekútora M.. U. Á., so sídlom exekútorského úradu M. F. XX, N. doručením predmetných súdnych rozhodnutí (uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/373/2013-346 zo dňa 07.04.2014 v spojení s opravným uznesením č.k. 32P/373/2013-375 zo dňa 14.04.2014). Taktiež sťažovateľ doplnil svoju sťažnosť o oznámenie súdneho exekútora M.. U. Á. o priebehu doručovania žalobcovi zo dňa 13.08.2014. V tomto oznámení súdny exekútor informuje konajúci súd o neúspešnosti doručenia súdnych písomností z dôvodu, že žalobca sa nachádzal mimo Bratislavy. Súdny exekútor zároveň v uvedenom liste uviedol, že doručovanie písomností na adresu G. XX, Bratislava prostredníctvom pošty alebo osobne je zbytočné, nakoľko sa v kancelárii žalobca nezdržiava a na základe informácií súdneho exekútora nemá zamestnancov ani iné osoby, ktoré by mohli na základe splnomocnenia písomnosti preberať. Súdny exekútor vyjadril názor, že doručenie písomností „klasickým“ spôsobom u žalobcu neprichádza do úvahy a odporučil súdu obrátiť sa na SAK. Zároveň súdny exekútor nepredložil vyúčtovanie trov, nakoľko by ich mal uhradiť štát a nepokladal za vhodné a morálne uplatňovať si trovy exekučného konania spôsobené arogantným, neprofesionálnym postojom žalobcu ako advokáta. 15. Súčasťou administratívneho spisu je aj elektronická komunikácia Okresného súdu Banská Bystrica so žalobcom. Zo správy konajúceho súdu adresovanej žalobcovi dňa 18.07.2014 vyplýva, že Okresný súd Banská Bystrica žalobcu žiadal, aby v lehote 2 dní oznámil deň a čas, kedy sa dostaví na súd za účelom prevzatia rozhodnutia, inak súd využije všetky zákonné možnosti na doručenie rozhodnutia. Na túto správu reagoval žalobca dňa 21.07.2014 keď uviedol, že navyšovanie trov konania jeho pracovnou cestou do Banskej Bystrice z Bratislavy by nebolo hospodárne. Pripomenul, že súd informoval o jeho pracovnej ceste do Banskej Bystrice, ktorej zámerom bolo prevziať predmetné rozhodnutie, ale jeho pokus nenašiel zo strany súdu náležitú odozvu. Vyjadril názor, že najúčelnejším spôsobom bude, aby súd využil svoje zákonné možnosti, ktoré má a doručil mu rozhodnutia prostredníctvom pošty. Dňa 14.08.2014 žalobca zaslal konajúcemu súdu správu, v ktorej žiadal o potvrdenie možnosti prevziať si rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica vo veci sp. zn. 32P/373/2013 s tým, že rozhodnutie si vie prevziať dňa 18.08.2014. Na uvedenú správu žalobcovi Okresný súd Banská Bystrica odpovedal dňa 15.08.2014, kedy mu oznámil, že písomnosti súdu si môže prevziať dňa 18.08.2014 v úradných hodinách súdu. 16. Dňa 05.01.2015 bolo SAK doručené oznámenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 30.12.2014, v ktorom bolo uvedené, že žalobca prevzal predmetné uznesenie a opravné uznesenie osobne na súde dňa 18.08.2014. V tomto oznámení bolo tiež uvedené, že už v čase vyhotovovania predmetných rozhodnutí sa vyskytli problémy pri doručovaní žalobcovi. K obsahu elektronickej správy žalobcu zo dňa 12.06.2014 sa v tomto oznámení súd vyjadril tak, že táto bola súdu doručená mimo úradných hodín, a preto požiadavka žalobcu ohľadom potvrdenia termínu prevzatia písomností v nasledujúci deň nebola realizovateľná. Žalobca sa pre rozhodnutia dňa 13.06.2014 ani nedostavil. Na súd sa za účelom prevzatia uznesenia a opravného uznesenia dostavil až v čase, kedy mu bolo známe, že tieto rozhodnutia sú mu doručované prostredníctvom súdneho exekútora. 17. Na základe uvedených zistení podal predseda revíznej komisie SAK dňa 09.02.2015 návrh na začatie disciplinárneho konania voči žalobcovi a tento návrh bol pridelený na prerokovanie V. Disciplinárnemu senátu SAK. Po vyjadrení žalobcu k návrhu na začatie disciplinárneho konania a nariadených pojednávaniach zo dňa 14.05.2015 a 22.10.2015 vydali správne orgány v úvode tohto rozsudku opísané rozhodnutia, odôvodnenia ktorých sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie sa súd k jednotlivým ich častiam vyjadril nižšie. V. Posúdenie veci 18. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 19. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 21. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 22. Podľa § 1 ods. 2 zákona o advokácii výkon advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len „právne služby“). 23. Podľa § 18 ods. 2 zákona o advokácii advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. 24. Podľa § 18 ods. 3 zákona o advokácii advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory. 25. Podľa § 56 ods. 1 zákona o advokácii disciplinárnym previnením advokáta, euroadvokáta, zahraničného advokáta a medzinárodného advokáta alebo advokátskeho koncipienta je zavinené porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona alebo z predpisu komory. 26. Podľa § 56 ods. 6 zákona o advokácii disciplinárny senát môže upustiť od uloženia disciplinárneho opatrenia za disciplinárne previnenie, ak prerokovanie disciplinárneho previnenia považuje za postačujúce vzhľadom na menej závažný charakter porušenej povinnosti, na spôsob konania alebo mieru zavinenia. 27. Podľa § 57 ods. 7 zákona o advokácii ak tento zákon alebo disciplinárny poriadok komory priamo neupravujú niektoré postupy v disciplinárnom konaní alebo postavenie, práva a povinnosti účastníkov konania, použijú sa primerane ustanovenia osobitného predpisu (Trestný poriadok). 28. Podľa § 39 Advokátskeho poriadku SAK advokát je povinný zabezpečiť v mieste svojho sídla alebo pracoviska štatutára zapísaného v matrike komory možnosť doručovania zásielok v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi o doručovaní. 29. Podľa § 8 ods. 4 Disciplinárneho poriadku SAK predsedníctvo komory môže na návrh predsedu disciplinárnej komisie pozastaviť činnosť člena disciplinárnej komisie, ktorý si neplní povinnosti vyplývajúce z členstva v disciplinárnej komisii, a to až do konca jeho volebného obdobia; v prípade člena odvolacej disciplinárnej komisie tak môže predsedníctvo komory postupovať na návrh predsedu odvolacej disciplinárnej komisie. 30. Podľa § 8 ods. 5 Disciplinárneho poriadku SAK ak predsedníctvo komory rozhodne podľa odseku 4, vymenuje predseda disciplinárnej komisie zo zvolených náhradníkov člena disciplinárnej komisie. 31. Základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve je preskúmavať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, že správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. 32. Úlohou súdu bolo v tomto prípade v rozsahu žalobných dôvodov preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutí žalovaného, ktorými bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania disciplinárneho previnenia. 33. Žalobca v prvom rade namietal, že prvostupňový orgán rozhodoval v nezákonnom zložení. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že po podaní návrhu na začatie disciplinárneho konania zo strany predsedu revíznej komisie SAK Mgr. Richarda Karkóa (návrh doručený Disciplinárnej komisii SAK dňa 09.02.2015) bola predsedom Disciplinárnej komisie SAK JUDr. Martinom Čižmárikom listom zo dňa 09.02.2015 vec pridelená V. Disciplinárnemu senátu SAK (prvostupňový orgán) v zložení JUDr. Karol Kovár - predseda a členovia JUDr. Peter Kubina a JUDr. Slavomír Rabatin. Listom doručeným žalobcovi dňa 13.02.2015 bolo pridelenie predmetného návrhu na začatie disciplinárneho konania V. Disciplinárnemu senátu SAK v uvedenom zložení žalobcovi oznámené s poučením, že má právo podať prípadnú námietku zaujatosti voči disciplinárnemu senátu, resp. niektorému z jeho členov. Okrem toho, že žalobca v priebehu prvostupňového disciplinárneho konania nevzniesol námietku zaujatosti voči členom V. Disciplinárnemu senátu SAK, súd navyše podobne ako druhostupňový orgán poukazuje na to, že pôvodné zloženie V. Disciplinárnemu senátu SAK (JUDr. Vojtech Földes - predseda a členovia JUDr. Ján Klimek a JUDr. Dagmar Valovičová) bolo zmenené Predsedníctvom SAK na zasadnutí dňa 12.09.2014, na ktorom bola na základe návrhu predsedu Disciplinárnej komisie SAK JUDr. Martina Čižmárika zo dňa 11.07.2014 podľa § 8 ods. 4 Disciplinárneho poriadku SAK pozastavená činnosť uvedených členov disciplinárneho senátu a z náhradníkov disciplinárnej komisie zvolených konferenciou SAK boli vymenovaní noví členovia V. Disciplinárnemu senátu SAK (JUDr. Karol Kovár - predseda a členovia JUDr. Peter Kubina a JUDr. Slavomír Rabatin). Keďže táto zmena zloženia disciplinárneho senátu SAK prebehla v súlade s internými predpismi žalovaného, súd námietku žalobcu o nezákonnom zložení prvostupňového orgánu nepovažoval za dôvodnú. V duplike doručenej súdu dňa 31.01.2017 žalobca opäť namietal zloženie disciplinárneho senátu, ktorý rozhodoval v jeho prípade. Uznesenie 60/7 je z roku 2013, ale Predsedníctvo SAK, na ktorom mala byť uskutočnená zmena v zložení senátu sa malo konať 12.09.2014. Navyše uvádza, že z deviatich členov SAK, ktorí majú hlasovacie práva, boli 12.9.2014 prítomní len šiesti, a to iba obmedzený čas. K uvedenej námietke súd uvádza, že podľa §181 ods. 1 SSP bol žalobca povinný podať správnu žalobu v lehote dva mesiace od oznámenia napadnutého rozhodnutia. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo ďalšie žalobné body len v lehote stanovenej na podanie žaloby. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 23.09. 2016. Duplika bola doručená súdu dňa 31.01.2017, teda po uplynutí dvojmesačnej lehoty, ktorú zákon žalobcovi poskytuje na rozšírenie dôvodov žaloby. Nakoľko v správnom súdnictve platí prísna koncentračná zásada, súd na uvedenú námietku nemôže prihliadať. Napriek tomu sa k námietke vyjadrila právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 06. 09. 2018. Vysvetlila, že ide o pisársku chybu. V dôsledku pisárskej chyby pracovníka kancelárie komory pri vyhotovení zápisu boli nesprávne uvedené posledné čísla uznesenia. Namiesto správneho čísla uznesenia 60/7/2014 bolo uvedené číslo 60/7/2013. Išlo o zápis, ktorý bol pracovníkom kancelárie komory odovzdaný bezprostredne po rokovaní, aby pracovníci komory mohli, keď to situácia vyžaduje, operatívne postupovať. Nesprávne označenie pracovníčka komory uviedla z prvotného zápisu zo zasadnutia do dokladu " Uznesenia zo zasadnutia predsedníctva Slovenskej advokátskej komory ", ktorá bola aj priložená k vyjadreniu k žalobe. Tieto pisárskej chyby boli odstránené vo finálnej verzii zápisnice zo zasadnutia predsedníctva komory zo dňa 12. 09. 2014, ktorú mal súd k dispozícii k nahliadnutiu na pojednávaní. Uznesenia, ktoré v tento deň zasadnutia boli predsedníctvom prijaté dala právna zástupkyňa žalovaného súdu k nahliadnutiu na pojednávaní dňa 06.09. 2018. Z predloženého prehľadu uznesení je zrejmé, že podobná chyba sa vyskytuje vo viacerých uzneseniach, nielen toho v prípade žalobcu išlo napríklad o uznesenie číslo 58/7/2013, 60/7/2013, 59/7/2013, či 64/7/2013. Z uvedeného je súdu zrejmé, že išlo skutočne o pisársku chybu a zasadnutie Predsedníctva SAK, na ktorom bol kreovaný V. disciplinárny senát, sa konalo 12.09.2014. Ohľadom prítomnosti jednotlivých členov predsedníctva na uvedenom zasadnutí, uviedla, že v samotnej v zápisnici č.7/2014 hneď na prvej strane sú uvedené časy, kedy bol ktorý člen prítomný. Právna zástupkyňa žalovaného predložila na pojednávaní podrobný prehľad o príchode a odchode jednotlivých členov predsedníctva zo zasadnutia. V zmysle § 15 ods.2 Rokovacieho poriadku SAK, Predsedníctvo SAK je uznášania schopné, ak je prítomná nadpolovičná väčšina členov. Namiesto neprítomného člena rozhoduje prítomný náhradník, ktorý sa v tomto prípade považuje za člena predsedníctva. Podľa § 15 ods.3 Rokovacieho poriadku SAK, na platnosť uznesenia Predsedníctva SAK je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných členov. Predsedníctvo SAK na zasadnutí dňa 12.09.2014 pri rozhodovaní o uznesení 60/7/2014 bolo teda uznášania schopné. 34. Okrem uvedeného žalobca v žalobe namietal, že prvostupňový a druhostupňový orgán nedostatočne zistili skutkový stav veci, keďže záver správnych orgánov o nepreberaní pošty z jeho strany sa nezakladá na pravde. V danom prípade je nesporné, že Okresný súd Banská Bystrica doručoval uznesenie č. k. 32P/373/2013-346 zo dňa 07.04.2014 spolu s opravným uznesením č. k. 32P/373/2013-375 zo dňa 14.04.2014 žalobcovi ako právnemu zástupcovi účastníčky konania viacerými spôsobmi. Jednak riadnym spôsobom prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. a taktiež náhradnými spôsobmi prostredníctvom polície a súdneho exekútora. Ani jeden z týchto spôsobov doručovania súdnych rozhodnutí nebol úspešný a predmetné rozhodnutia sa žalobcovi podarilo doručiť až dňa 18.08.2014, keď si ich prišiel prevziať osobne v sídle Okresného súdu Banská Bystrica. Celý priebeh doručovania uvedených súdnych rozhodnutí podrobne popísal prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí. 35. Žalobca namietal sporné doručenie súdnej zásielky žalobcovi doručované prostredníctvom pošty, resp. poštového doručovateľa, a to 2 razy. Prvý pokus bol neúspešný (zásielka sa vrátila súdu dňa 25.04.2018 s poznámkou „adresát neznámy“) z dôvodu nesprávne uvedenej adresy sídla kancelárie žalobcu na plnomocenstve, ktoré predložil v predmetnom konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica. Druhý pokus bol taktiež neúspešný a zásielka sa vrátila súdu dňa 28.05.2014 s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Z administratívneho spisu vyplýva, že tento pokus o doručenie zásielky prebiehal tak, že žalobca si zásielku neprevzal prvýkrát dňa 02.05.2014 a druhýkrát dňa 05.05.2014 (nebol zastihnutý), kedy mu bolo podľa tvrdenia poštového doručovateľa doručovanie zásielky riadne oznámené. Žalobca zásielku uloženú na pošte neprevzal ani v odbernej lehote 18 dní počítaných odo dňa 06.05.2014 do 23.05.2014 (zásielka bola odovzdaná na prepravu naspäť konajúcemu súdu dňa 24.05.2014). V tejto súvislosti sa žalobca v priebehu administratívneho konania bránil tvrdením o pochybení poštového doručovateľa (vhodení oznámenia o uložení zásielky do schránky žalobcu až po uplynutí odbernej lehoty). Súd poukazuje na to, že z obsahu listu Slovenskej pošty, a.s. na reklamáciu nedoručenia zásielok zo dňa 25.06.2014 (viď bod 13 tohto rozsudku) nevyplýva, že by pošta priznala v tomto konkrétnom prípade svoje pochybenie pri doručovaní predmetnej zásielky. Práve naopak, z obsahu tohto listu vyplýva, že poštový doručovateľ doručoval predmetnú zásielku riadne a zároveň aj jej doručovanie žalobcovi riadne oznámil. 36. Následne sa Okresný súd Banská Bystrica snažil doručiť zásielku žalobcovi náhradným spôsobom doručovania, a to prostredníctvom polície. Ani tento pokus nebol úspešný, nakoľko na označenej adrese príslušníci Policajného zboru žalobcu nenašli (prípis Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II zo dňa 04.07.2014 - viď bod 12 tohto rozsudku). Po tomto neúspešnom pokuse sa konajúci súd snažil doručiť žalobcovi zásielku prostredníctvom súdneho exekútora M.. U. Á., so sídlom exekútorského úradu v N.. Ani tento pokus o doručenie súdnej zásielky žalobcovi nebol úspešný, nakoľko z oznámenia súdneho exekútora zo dňa 13.08.2014 vyplýva, že žalobcu nebolo možné na adrese sídla jeho kancelárie zastihnúť. V tejto súvislosti súd poukazuje na oznámenie súdneho exekútora zo dňa 13.08.2014 adresované Okresnému súdu Banská Bystrica (viď bod 14 tohto rozsudku) a elektronickú komunikáciu medzi súdnym exekútorom a žalobcom obsiahnutú v administratívnom spise. Konkrétne na správu žalobcu zo dňa 01.08.2014 adresovanú súdnemu exekútorovi, v ktorej žalobca poukázal na hľadanie jeho osoby zo strany exekútora v ten istý deň, keď exekútor hovoril s advokátkou M.. M. T.. Žalobca v tejto správe uviedol, že exekútora nepoveril žiadnou prácou a poukázal na to, že je non-stop zastihnuteľný. Súdny exekútor žalobcovi odpovedal v ten istý deň elektronickou správou, v ktorej uviedol, že dňa 01.08.2014 o 10:00 hod. osobne navštívil kanceláriu žalobcu, kde mu otvorila sestra žalobcu a uviedla, že žalobca nie je prítomný. Súdny exekútor poukázal na to, že sa riadne preukázal služobným preukazom a uviedol aj dôvod návštevy - doručenie súdnych písomností. Poukázal na to, že mu sestra žalobcu oznámila, že je spolupracujúcou advokátkou a vie o aký súdny spor ide, apelovala na sociálne cítenie súdneho exekútora. Navrhla, že si od žalobcu vyžiada plnú moc a 04.08.2014 príde na základe tejto plnej moci do úradu súdneho exekútora písomnosti prevziať. Súdny exekútor žalobcovi uviedol, že pokiaľ sa ho nepodarí zastihnúť ani na adrese trvalého pobytu, prípadne iných miestach, žiada od neho oznámenie termínu, kedy si môže prísť písomnosť prevziať. Zároveň exekútor žalobcu informoval, že o komunikácii s ním priebežne upovedomuje Okresný súd Banská Bystrica. Listom z toho istého dňa, t.j. 01.08.2014, sa žalobca sťažoval Okresnému súdu Banská Bystrica na konanie súdneho exekútora a žiadal od konajúceho súdu potvrdenie, že súdneho exekútora poveril doručením predmetnej písomnosti. Dňa 02.08.2014 žalobca prostredníctvom elektronickej pošty súdnemu exekútorovi oznámil, že zatiaľ nemá spätnú väzu od súdu, a preto len predpokladá, že úlohou súdneho exekútora je doručiť mu súdnu písomnosť. Namietal jeho správanie a zároveň mu uviedol, že z dôvodu pracovných ciest bude v Bratislave najbližšie až 11.08.2014. Súdny exekútor žalobcovi odpovedal elektronickou poštou toho istého dňa a opätovne ho požiadal, aby oznámil, kedy si príde písomnosti prevziať do úradu súdneho exekútora, prípadne, aby mu oznámil miesto a čas, kam mu súdny exekútor môže písomnosti doručiť. 37. Súd v súvislosti s prejednávaným prípadom poukazuje na názor vyslovený Ústavným súdom Slovenskej republiky v uznesení IV. ÚS 11/2018-19 zo dňa 17.01.2018, podľa ktorého zmeny adresy sídla evidovanej v zozname advokátov vedeného SAK je advokát povinný bezodkladne hlásiť a zároveň je povinný zabezpečiť preberanie zásielok na tejto adrese. Ústavný súd sa jasne vyjadril k povinnosti advokáta zabezpečiť preberanie zásielok na adrese sídla jeho kancelárie. Túto povinnosť je potrebné považovať za jednu zo základných povinností advokáta a jej nedodržanie nemôže požívať právnu ochranu. Ústavný súd tiež vyjadril, že súd pri doručovaní písomností nemusí skúmať, či prihliadať na to, či je advokát práve na dovolenke alebo nie. Aj z toho je zrejmé, že povinnosť zabezpečiť preberanie pošty je úzko späté s výkonom činnosti advokáta. Ide o objektívnu povinnosť bez ohľadu na subjektívne dôvody advokáta. V neposlednom rade ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že advokát je v zmysle § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka podnikateľom. Miestom jeho podnikania je v zmysle § 2 ods. 3 Obchodného zákonníka adresa, ktorá je ako miesto podnikania zapísaná v evidencii ustanovenej osobitným zákonom, v danom prípade zozname advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora. Na takto zapísanej adrese sa žalobcovi nepodarilo písomnosti doručiť. 38. Po preskúmaní administratívneho spisu a súdneho spisu súd prisvedčil žalovanému, že konanie žalobcu svedčí o tom, že žalobca ako advokát nepostupoval pri výkone svojej činnosti s odbornou starostlivosťou, ktorá je na neho ako advokáta kladená. Po dobu štyroch mesiacov nebolo možné žalobcovi ako splnomocnenému advokátovi (právnemu zástupcovi) doručiť uznesenia súdu, o ktorých navyše žalobca vedel, že mu majú byť doručené, resp. vedel, že sa mu súd tieto písomnosti snaží doručiť. Už samotná skutočnosť, že súd musí siahnuť po náhradnom spôsobe doručovania advokátovi, dokonca dvoch rôznych a ani tieto nepriniesli želaný výsledok (faktické doručenie), svedčí o tom, že žalobca ako advokát nezabezpečil v mieste svojho sídla možnosť doručovania písomností tak, ako mu to prikazuje § 39 Advokátskeho poriadku SAK. V tejto súvislosti je nutné opakovane uviesť, že riadne preberanie písomností pri zastupovaní klientov patrí k elementárnym povinnostiam advokáta. 39. Súd zastáva názor, že je irelevantné, či klient žalobcu v danej veci bol v konaní, ktorého sa predmetná zásielka súdu týka, celkovo úspešný alebo nie. Súd nepovažuje za potrebné vyjadriť sa k prípadným pohnútkam, či logike postupu žalobcu. A to hlavne s prihliadnutím na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré nepostihuje žalobcu za úmyselné sa vyhýbanie prevzatia pošty, ale práve za nezabezpečenie jej preberania na adrese sídla. Na závere súdu nič nezmení ani prípadné pochybenie pri doručovaní zo strany pošty alebo polície. 40. Na ťarchu žalobcu pripadá skutočnosť, že po celý čas doručovania súdnej zásielky žalobca vedel, že sa mu ju súd snaží doručiť a napriek tomu sa to nepodarilo. Predovšetkým v súvislosti s doručovaním prostredníctvom súdneho exekútora (viď bod 36 tohto rozsudku), kedy žalobca mal možnosť kedykoľvek navštíviť súdneho exekútora v jeho sídle a predmetnú zásielku Okresného súdu Banská Bystrica si prevziať, respektíve (ak mu jeho pracovné povinnosti nedovoľovali zdržiavať sa na adrese sídla jeho kancelárie) poveriť zodpovednú osobu (napríklad svoju sestru M.. T., ktorá tvrdila, že je spolupracujúca advokátka), ktorá by poštu prevzala v kancelárii. Sám žalobca tvrdil, že jeho pôsobenie je situované na celom území Slovenska, respektíve v mestách sídla súdov, teda, že sa často zúčastňuje pojednávaní mimo Bratislavu. Sám žalobca taktiež tvrdí, že kanceláriu s ním zdieľa ďalšia advokátka, jeho sestra M.. T.. Nič teda žalobcovi nebránilo, aby v čase svojej zaneprázdnenosti zabezpečil preberanie pošty práve splnomocnením M.. T.. Ide o bežný postup advokátov, ktorí zdieľajú sídlo kancelárie. Postup a správanie žalobcu ako advokáta vyplývajúci z administratívneho spisu svedčí o tom, že žalobca nie len nezabezpečil prevzatie pošty, ale ani nevyvinul žiadnu skutočnú snahu o jej prevzatie. Všetky jeho úkony (e-maily na súd po úradných hodinách, komunikácia s exekútorom, sťažnosť na poštu) sa súdu javia iba ako formálne, bez skutočnej snahy o prevzatie doručovanej zásielky. 41. Žalobca si v tomto prípade neplnil povinnosť postupovať pri výkone advokácie s odbornou starostlivosťou v zmysle § 18 ods. 2 zákona o advokácii a nedodržiaval iné pravidlá (§ 18 ods. 3 zákona o advokácii) upravené v predpise SAK, ktorým je v tomto prípade Advokátsky poriadok SAK, konkrétne povinnosť zabezpečiť v mieste svojho sídla možnosť doručovania zásielok (§ 39 Advokátskeho poriadku SAK). Podľa názoru súdu správne orgány zistili skutkový stav v zodpovedajúcom rozsahu na riadne posúdenie veci. Správne orgány zistený skutkový stav posúdili a správne subsumovali pod príslušné zákonné ustanovenia. To znamená, že žalobca bol podľa takto zisteného skutkového stavu správne uznaný za vinného zo spáchania disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zákona o advokácii a vzhľadom na menej závažný charakter porušenej povinnosti bol na mieste postup podľa § 56 ods. 6 zákona o advokácii (upustenie od uloženia disciplinárneho opatrenia). 42. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie vydané v prvom stupni, za vecne správne, spĺňajúce atribúty zákonnosti, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 43. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 44. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).