Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/225/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201875 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201875.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: KUTAN & PARTNERS s.r.o., Rajská 15/A, Bratislava, IČO: 36861308 proti žalovanému: Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MAGS UES 46615/2016, MAG 335844/2016 zo dňa 01.08.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného primátora Hlavného mesta SR Bratislavy č. MAGS UES 46615/2016, MAG 335844/2016 zo dňa 01.08.2016 v spojení s rozhodnutím Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy EV.č.: 347/2016, MAGS UES: 46615/2016, MAG: 301756/2016 zo dňa 08.06.2016 zrušuje podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/ SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnym orgánom 1.Dňa 29.04.2016 sa žalobca zúčastnil výberového konania na dodanie predmetu zákazky: „Právne poradenstvo v oblasti návrhov legislatívnych zmien“ (ďalej len „Zákazka") s určenou predpokladanou hodnotou zodpovedajúcou zákazke s nízkou hodnotou postupom zadávania zákazky podľa ust. §117 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o verejnom obstarávaní"). Zákazka bola zadaná Magistrátom hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, oddelenie verejného obstarávania, so sídlom Primaciálne nám. 1, P. O. Box 192, 814 99 Bratislava I (ďalej len „Verejný obstarávateľ"). Žalobca na výzvu verejného obstarávateľa dňa 29.04.2016 prostredníctvom e-mailu predložil verejnému obstarávateľovi svoju cenovú ponuku. 2. Verejný obstarávateľ dňa 16.05.2016 oznámil e-mailom žalobcovi ako uchádzačovi o dodanie zákazky, že jeho predložená ponuka nebola úspešná. 3. E-mailovým podaním zo dňa 30.05.2016 žalobca požiadal verejného obstarávateľa o sprístupnenie informácií v súvislosti s vyhodnotením cenových ponúk na dodávku zákazky v súlade s ust. § 14 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o slobodnom prístupe k informáciám" alebo „zákon“), ktorým požiadal o sprístupnenie: a) oznámenia všetkých uchádzačov, ktorých ponuky verejný obstarávateľ vyhodnocoval, b výsledok vyhodnotenia ponúk, vrátane poradia uchádzačov, c) informáciu o výsledku vyhodnotenia ponúk, d) uvedenie dôvodov neprijatia našej ponuky, e) identifikácia úspešného uchádzača alebo uchádzačov, f) informáciu o charakteristikách a výhodách prijatej ponuky, a informáciu týkajúcu sa vysvetlenia odkazu verejného obstarávateľa na ust. § 21 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii. 4. Dňa 14.06.2016 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie Magistrátu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy s EV.č.: 347/2016, MAGS UES: 46615/2016, MAG:301756/2016 zo dňa 08.06.2016 (ďalej len „Prvostupňové rozhodnutie"). V rozhodnutí verejný obstarávateľ uviedol, že žiadosti žalobcu ako žiadateľa o poskytnutie informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám nevyhovuje v časti žiadosti o informácie pod písm. a), b), c), d) a f). Informáciu žiadanú pod písm. e) Identifikácia úspešného uchádzača alebo uchádzačov poskytol osobitným listom zo dňa 08.06.2016 - Žiadosť o poskytnutie informácií v zmysle zákona č. 2 1/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám - odpoveď, č. MAG 301864/2016. 5. Verejný obstarávateľ svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že poskytnutiu informácií podľa písm. a) (oznámenie všetkých uchádzačov, ktorých ponuky verejný obstarávateľ vyhodnocoval) nevyhovel z dôvodu, že už v žiadosti o poskytnutie cenovej ponuky verejný obstarávateľ upozornil uchádzačov, že poskytnuté informácie jednotlivých uchádzačov dodané verejnému obstarávateľovi budú slúžiť výlučne pre potreby verejného obstarávateľa, ktorý realizuje výber dodávateľa na dodanie predmetu zákazky. 6. Žiadosti o poskytnutie informácií podľa písm. b) (výsledok vyhodnotenia ponúk, vrátane poradia uchádzačov) a podľa písm. c) (informáciu o výsledku vyhodnotenia ponúk), nevyhovel z dôvodu, že v žiadosti o poskytnutie cenovej ponuky jednotlivých uchádzačov upozornil, že výsledok a informáciu z vyhodnotenia a posúdenia ponúk uchádzačov nebude zasielaný iným subjektom - uchádzačom, ktorí reagovali na žiadosť verejného obstarávateľa o poskytnutie cenovej ponuky. Zároveň verejný obstarávateľ uchádzačov upozornil, že zaslanie cenovej ponuky dodávateľa tvorí podklad verejného obstarávania a nezakladá pre poskytovateľa cenovej ponuky žiadne nároky na uzatvorenie zmluvy pre daný predmet zákazky. 7. Verejný obstarávateľ vo svojom rozhodnutí k žiadosti o poskytnutie informácie podľa písm. d) (uvedenie dôvodov neprijatia našej ponuky) a písm. f) (informáciu o charakteristikách a výhodách prijatej ponuky) nevyhovel z dôvodu, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám neukladá povinnej osobe povinnosť na základe žiadosti o informácie vytvárať informácie, ktoré v momente podania žiadosti neexistujú a vytvorením úplne novej informácie sa rozumie napríklad situácia, ak žiadatelia požadujú od povinných osôb vypracovanie rozborov, analýz, referátov, poskytnutie odborných alebo politických stanovísk, prognóz, výkladov, alebo inak posielajú povinnej osobe dotazy na subjektívne názory predstaviteľov povinnej osoby na určitý problém, pričom povinná osoba nemá takéto dokumenty alebo informácie vôbec vypracované (spracované). 8. Dňa 30.06.2016 podal žalobca proti rozhodnutiu magistrátu odvolanie v rozsahu výroku, ktorým verejný obstarávateľ nevyhovel žiadosti o poskytnutie informácií podľa písm. a), b), c), d) a f) a informácie týkajúcej sa vysvetlenia odkazu verejného obstarávateľa na ust. § 21 zákona o advokácii. 9. Dňa 08.08.2016 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie Primátora Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. MAGS UES 46615/2016, MAG 335844/2016 zo dňa 01.08.2016 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“), ktorým žalovaný ako odvolací orgán odvolanie žalobcu zamietol a ako vecne správne potvrdil rozhodnutie magistrátu. II. Žaloba 10. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.10.2016, podanou na poštovú prepravu dňa 10.10.2016, sa žalobca domáhal postupom podľa ust. § 177 a nasl. SSP preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného vo veci nesprístupnenia informácie č. MAGS UES 46615/2016, MAG 335844/2016 zo dňa 01.08.2016. 11. Rozhodnutie žalovaného považuje žalobca za nezákonné, pričom žalobné body vymedzil nasledovne: 12. Žalovaný svojim rozhodnutím potvrdil výrok verejného obstarávateľa, ktorým nevyhovel žiadosti žalobcu o poskytnutie informácie podľa ust. § 14 zákona uvedenej v žiadosti žalobcu o poskytnutie informácie zo dňa 30.05.2016 pod písm. a) oznámenie všetkých uchádzačov, ktorých ponuky verejný obstarávateľ vyhodnocoval. 13. Uvedené v rozhodnutí zdôvodnil tým, že verejný obstarávateľ uskutočnil výber dodávateľa na dodanie predmetu zákazky ,,Právne poradenstvo v oblasti návrhov legislatívnych zmien" s určenou predpokladanou hodnotou zodpovedajúcou zákazke s nízkou hodnotou postupom zadávania zákaziek podľa § 117 zákona o verejnom obstarávaní vzhľadom na finančný limit určený predpokladanou hodnotou zákazky podľa § 6 zákona o verejnom obstarávaní, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že verejný obstarávateľ pri zadávaní zákazky nebol povinný postupovať podľa prvej časti zákona o verejnom obstarávaní. Verejný obstarávateľ postupoval pri zadávaní zákazky podľa § 117 zákona o verejnom obstarávaní...“ 14. Toto odôvodnenie rozhodnutia, že verejný obstarávateľ nebol povinný postupovať podľa prvej časti zákona o verejnom obstarávaní, žalobca považuje za právne nesprávne a nedostatočné, nakoľko táto časť zákona obsahuje všeobecné a základné ustanovenia, vrátane definície pojmov, vyjadrenia základných princípov a zásad verejného obstarávania. V kontexte tejto prvej časti zákona je potrebné vykladať aj ostatné jeho ustanovenia, vrátane ustanovenia § 117 upravujúceho zadávanie zákaziek s nízkou hodnotou. 15. Žalobca zároveň namietol, že žalovaný nedostatočne odôvodnil, prečo nebol verejný obstarávateľ povinný postupovať podľa prvej časti zákona o verejnom obstarávaní. 16. Ak žalovaný v rozhodnutí uvádza, že verejný obstarávateľ pri zadaní dotknutej zákazky postupoval podľa Všeobecného metodického usmernenia Úradu pre verejné obstarávanie č. 3/2016 zo dňa 19.04.2016, bodu XXI a XXIII, tak citované Všeobecné metodické usmernenie Úradu v bodoch XXI a XXIII neobsahuje žiadne konkrétne postupy pri zadávaní zákaziek s nízkou hodnotou a už vôbec nie žiadne usmernenie, ktoré by upravovalo obmedzenie prístupu k informáciám o zadávaných zákazkách. Oba články citovaného usmernenia majú len všeobecný odporúčací charakter a žalobcovi nie je jasný dôvod odvolávania sa žalovaného na toto usmernenie v súvislosti s neposkytnutím požadovaných informácií. 17. Žalovaný v rozhodnutí ďalej uvádza, že verejný obstarávateľ pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou postupoval v súlade s pravidlami Smernice č. 1/2016 Hlavného mesta SR Bratislavy o zadávaní zákaziek zo dňa 15.02.2016 (ďalej len „Smernica č. 1/2016"). 18. V Smernici č. 1/2016 v obsahu je síce uvedená kapitola s názvom „Článok XXII. Zákazky s nízkou hodnotou a malé zákazky str. 33“, avšak v texte smernice už je len kapitola s názvom: „Článok XXII. Malé zákazky“. Úprava zadávania zákaziek s nízkou hodnotou v texte Smernice č. 1/2016 úplne absentuje, preto žalobcovi nie je zrejmé, ako mohol verejný obstarávateľ pri zadávaní predmetnej zákazky postupovať v súlade so Smernicou č. 1/2016. Zároveň žalobca upozornil, že termín „malá zákazka" nemá žiadnu legislatívnu oporu v zákone o verejnom obstarávaní, ani v inom právnom predpise. 19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a absentujúcu úpravu poskytovania informácií v súvislosti so zadávaním zákaziek s nízkou hodnotou verejným obstarávateľom v dokumentoch, na ktoré sa žalovaný odvoláva, považuje žalobca rozhodnutie žalovaného o nesprístupnení informácií požadovaných pod písm. a) za nezákonné z dôvodu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav pre riadne posúdenie veci a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné vzhľadom na nedostatok dôvodov. 20. V napadnutom rozhodnutí žalovaný potvrdil i stanovisko verejného obstarávateľa, že žalobcovi nesprístupňuje informáciu špecifikovanú pod bodom a) oznámenie všetkých uchádzačov, ktorých ponuky verejný obstarávateľ vyhodnocoval, b) výsledok vyhodnotenia ponúk, vrátane poradia uchádzačov c) informáciu o výsledku vyhodnotenia ponúk jeho žiadosti z dôvodu, že vo výzve na predkladanie ponúk do zákazky s nízkou hodnotou verejný obstarávateľ upozornil uchádzačov, že poskytnuté informácie jednotlivých uchádzačov dodané verejnému obstarávateľovi budú slúžiť výlučne pre potreby verejného obstarávateľa, ktorý realizuje výber dodávateľa na dodanie predmetu zákazky. Odkazuje preto žalobca na ust. § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, podľa ktorého každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii (čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené), pričom čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. 21. Zároveň pripomenul žalobca, že výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou (čl. 152 ods. 4 ústavy). 22. Verejný obstarávateľ uviedol vo výzve na predkladanie ponúk, že nebude poskytovať informácie, ktoré mu jednotliví uchádzači zašlú. Žalobca má za to, že informáciami, ktoré zaslali verejnému obstarávateľovi jednotliví uchádzači sú informácie o cenách za služby, referencie, zoznam poskytnutých služieb uchádzačmi za predchádzajúce 3 roky od vyhlásenia verejného obstarávania s uvedením cien a odberateľov a to v štruktúrovaní po jednotlivých rokoch a obchodných tajomstiev jednotlivých spoločností. Žalobca však nežiadal od verejného obstarávateľa tento druh informácií, ktoré boli obsahom cenových ponúk jednotlivých uchádzačov. 23. Je nepochybné, že verejný obstarávateľ má k dispozícii informáciu, a) ktoré spoločnosti boli uchádzačmi a ktorých ponuky boli vyhodnocované, keďže sám tieto spoločnosti výzvou na predkladanie ponúk oslovil a tiež mu boli ponuky doručené. Tiež má informáciu b) o výsledku vyhodnotenia ponúk vrátane poradia uchádzačov a c) informáciu o výsledku vyhodnotenia ponúk, keďže tieto ponuky prijal a následne ich vyhodnocoval. Je preto nesporné, že v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, verejný obstarávateľ bol povinný informácie požadované žalobcom sprístupniť, nakoľko s nimi disponoval. 24. Postup žalovaného a verejného obstarávateľa, keď nesprístupnenie informácií žalobcovi odôvodňuje svojím upozornením vo výzve na predkladanie ponúk „... že nebude poskytovať informácie, ktoré mu jednotliví uchádzači zašlú“, považuje žalobca za protiústavný, a to konkrétne v rozpore s ústavným právom na informácie garantovaným v čl. 26 ods. 1 Ústavy SR. V zmysle tohto článku Ústavy, právo na informácie možno obmedziť len zákonom a nie rozhodnutím verejného orgánu. Bolo by protiústavné, ak by mohli byť informácie nesprístupňované len na základe vôli verejného orgánu urobiť vyhlásenie, že nebude sprístupňovať informácie. 25. Správnosť názoru žalobcu podporuje aj rozhodovacia prax súdov, na ktorú žalobca poukázal (napr. rozsudok Krajského súdu v Prahe vo veci sp. zn. 44 Ca 179/2002 zo dňa 3.12.2002: 26. „Princíp prístupu k informacím znamená možnost podívat se na údaje, které na úrade leží s nimiž úrad pracuje. Informací se mini to, co v okamžiku dotazu je, nebo míti má, v úradu k dispozici. Pokud úrad zistí, že nemá informaci, kterou podle svých povinností stanovených právními predpisy má mít, je povinen ji okamžité doplnit a poskytnout." 27. Z uvedeného rozsudku vyplýva, že z pohľadu zákona odmietnutie sprístupnenia informácií môže mať oporu len v ust. § 8 až 11 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. 28. Ďalší poukázaný rozsudok Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 1S/166/03 zo dňa 23.09.2004 demonštruje skutočnosti, že zákon o slobodnom práve na informácie v ust. § 8 až 11 upravuje okruh informácií, ktorých sprístupnenie je obmedzené, avšak informácie, ktoré žalobca žiadal sprístupniť, sem nepatria. 29. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sž 97/2004 zo dňa 8. apríla 2005: „Požiadavku určitosti, zrozumiteľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného v zmysle §§ 46 a 47 správneho poriadku by spĺňalo len také rozhodnutie, v ktorom by boli uvedené skutočnosti, na základe ktorých je možné posúdiť, či informácie nachádzajúce sa v požadovanom materiáli boli utajené v súlade so zákonom a či nevyhovenie žiadosti o sprístupnenie sa zakladá na skutočnostiach predpokladaných ustanovením § 8 zákona. Rozhodnutie o rozklade týmto požiadavkám zákona nezodpovedá. Nezaoberá sa ani dôvodmi uvedenými v rozklade žalobcu, pričom dôvody rozkladu súd považuje za právne relevantné." 30. Žalobca ďalej tvrdí, že ustanovenie § 55 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní pri nadlimitných a podlimitných zákazkách priamo predpokladá povinnosť verejného obstarávateľa druh informácií, ktoré žiadal žalobca, povinne písomne oznamovať dotknutým uchádzačom: Ust. § 55 ods. 2 Zákona o verejnom obstarávaní: „Verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní po vyhodnotení ponúk, po skončení postupu podľa odseku 1 a po odoslaní všetkých oznámení o vylúčení uchádzača, záujemcu alebo účastníka bezodkladne písomne oznámiť všetkým uchádzačom, ktorých ponuky sa vyhodnocovali, výsledok vyhodnotenia ponúk, vrátane poradia uchádzačov a súčasne uverejniť informáciu o výsledku vyhodnotenia ponúk a poradie uchádzačov v profile. Úspešnému uchádzačovi alebo uchádzačom oznámia, že jeho ponuku alebo ponuky prijímajú. Neúspešnému uchádzačovi oznámia, že neuspel a dôvody neprijatia jeho ponuky. Neúspešnému uchádzačovi v informácii o výsledku vyhodnotenia ponúk uvedú aj identifikáciu úspešného uchádzača alebo uchádzačov, informáciu o charakteristikách a výhodách prijatej ponuky alebo ponúk a lehotu, v ktorej môže byť doručená námietka. Dátum odoslania informácie o výsledku vyhodnotenia ponúk preukazujú verejný obstarávateľ a obstarávateľ. “ 31. Z dikcie ust. § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, že: „Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti." 32. Žalobca má za to, že v súlade s princípom transparentnosti vyjadreným v § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, ak sú v zákone o verejnom obstarávaní stanovené povinnosti zverejňovania informácií a dokumentov pre podlimitné a nadlimitné zákazky, potom je verejný obstarávateľ pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou povinný tieto informácie poskytnúť na požiadanie ktorejkoľvek osobe a nie je oprávnený jednostranne rozhodnúť, že budú neverejné. 33. Rozhodnutie žalovaného o informáciách požadovaných pod písm. a), b), c) považuje preto žalobca za nezákonné, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 34. Žalovaný vo svojom rozhodnutí potvrdil i výrok verejného obstarávateľa, ktorým nevyhovel žiadosti žalobcu o poskytnutie informácie uvedenej v jeho žiadosti zo dňa 30.05.2016 pod písm. d) uvedenie dôvodov neprijatia ponuky žalobcu a f) informáciu o charakteristikách a výhodách prijatej ponuky. 35. Žalovaný potvrdil postup a rozhodnutie verejného obstarávateľa v tejto časti s odôvodnením, že ,, v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám citovaný zákon neukladá povinnej osobe povinnosť na základe žiadateľa vytvárať nové informácie, čo v uvedenom prípade znamená spracovanie novej informácie - poskytnutie názoru povinnej osoby a vymedzenia dôvodu neprijatia odvolateľovej ponuky, ako aj vytvoriť novú informáciu, týkajúcu sa charakteristík a výhod prijatej ponuky. “ 36. Žalobca s týmto názorom nesúhlasí a tvrdí, že nepožaduje informáciu, ktorú by verejný obstarávateľ nemal, resp. by ju musel vytvárať. Verejný obstarávateľ cenové ponuky jednotlivých uchádzačov vyhodnocoval a v rámci vyhodnocovania by mal poznať dôvody neprijatia ponuky ktoréhokoľvek neúspešného uchádzača. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na to, že v zmysle výzvy na prekladanie ponúk, jediným kritériom bola najnižšia cena za hodinu poskytovania právnych služieb (bod 14 prílohy Prílohy č. 1 Výzvy na predkladanie ponúk a Príloha č. 2). 37. Ak verejný obstarávateľ nevie uviesť dôvody, pre ktoré cenová ponuka žalobcu nebola prijatá, žalobca si nevie vysvetliť spôsob vyhodnocovania cenových ponúk všetkých uchádzačov. Informáciu, ktorú žalobca požadoval pod písm. d) a písm. f), nemôže byť novou informáciou pre verejného obstarávateľa. Verejný obstarávateľ musí poznať dôvody, pre ktoré neakceptoval cenovú ponuku a musí poznať aj výhody a charakteristiky prijatej ponuky, inak by ju nemohol určiť za víťaznú ponuku. 38. Tvrdenie verejného obstarávateľa, s ktorým sa stotožnil aj žalovaný, že informáciu požadovanú žalobcom podľa písm. d) a f) by bol verejný obstarávateľ nútený vytvárať, je preto neodôvodnené a neobstojí, nakoľko informácie o výhodách a charakteristikách prijatej ponuky, museli byť podkladom pre jeho rozhodnutie a tiež musel verejný obstarávateľ vedieť, keďže mal jednoznačne stanovené kritérium pre výber cenovej ponuky (najnižšiu cenu za hodinu poskytovania právnych služieb), aké sú dôvody neprijatia žalobcovej cenovej ponuky. Žalobca má teda za to, že aj informácie požadované pod písm. d) a f) sú informáciami, ktoré mal verejný obstarávateľ k dispozícii podľa ust. § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. 39. Preto rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil výrok verejného obstarávateľa o nesprístupnení informácií podľa bodu d) a f) považuje žalobca za nezákonné, nakoľko vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu potrebného pre riadne posúdenie veci. Zároveň ho žalobca považuje za nezákonné, nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 40. Žalobca tiež žiadal verejného obstarávateľa o poskytnutie informácie k odkazu na § 21 zákona o advokácii v oznámení o neúspešnosti jeho ponuky zo dňa 16.05.2016. 41. Verejný obstarávateľ v rozhodnutí magistrátu neodôvodnil nesprístupnenie tejto informácie - vysvetlenia odkazu na ust. § 21 zákona o advokácii a zároveň žalovaný vo svojom rozhodnutí sa tiež vôbec nezaoberal touto časťou žiadosti o poskytnutie informácii. Preto žalobca považuje rozhodnutie žalovaného v tejto časti za nepreskúmateľné. 42. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca upresňujúc petit žaloby na pojednávaní konanom dňa 18.10.2018 navrhol, aby konajúci správny súd po preskúmaní napadnuté rozhodnutie primátora Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. MAGS UES 46615/2016, MAG 335844/2016 zo dňa 01.08.2016 a rozhodnutie Magistrátu Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy s EV.č.: 347/2016, MAGS UES: 46615/2016, MAG:301756/2016 zo dňa 08.06.2016 zrušil a vec vrátil Magistrátu hlavného mesta Slovenskej republiky na ďalšie konanie. Zároveň si žalobca uplatnil voči žalovanému náhradu trov konania. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 43. K žalobe sa žalovaný vyjadril dňa 22.12.2016 a vo svojom stanovisku uvádza, že so žalobou a v nej opísanými skutočnosťami sa nestotožňuje. 44. V prípade použitého postupu verejného obstarávania sa jednalo o zadanie zákazky podľa ustanovenia § 117 zákona o verejnom obstarávaní, teda o postup zadávania zákazky s najnižšími hodnotami, ktorý je upravený v tretej časti zákona o verejnom obstarávaní. V predmetnom postupe pri výbere úspešného kandidáta došlo k zachovaniu princípu efektívneho vynaloženia finančných prostriedkov s poukazom na vyvážený pomer medzi cenou a kvalitou - § 117 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní. Podľa § 117 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ je povinný uverejniť v profile súhrnnú správu o zákazkách s nízkymi hodnotami s cenami vyššími ako 5 000,- eur za obdobie kalendárneho štvrťroka do 30 dní po skončení kalendárneho štvrťroka, v ktorej pre každú takúto zákazku uvedie najmä hodnotu zákazky, predmet zákazky a identifikáciu dodávateľa. V zmysle predmetného ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní je povinnosť zverejňovania zachovaná zverejnením súhrnných správ a verejný obstarávateľ nemá žiadnu ďalšiu povinnosť zverejňovať informácie o zákazkách. Podľa § 117 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ eviduje všetky doklady a dokumenty a uchováva ich päť rokov od uzavretia zmluvy, pričom sa nepoužije § 24 zákona o verejnom obstarávaní. 45. Predmetom obstarávania bola zákazka s nízkou hodnotou na predmet obstarávania „Právne poradenstvo v oblasti návrhov legislatívnych zmien“. Rozsah predmetnej zákazky je širší ako názov zákazky a okrem iného zahŕňa aj právne zastupovanie verejného obstarávateľa v súdnych konaniach, ako aj tvorbu vnútornej legislatívy verejného obstarávateľa súvisiacej s predmetom zákazky. Poskytovanie predmetných právnych služieb je tak vyňaté zo zákona o verejnom obstarávaní (§ 1 ods. 2 písmena n) zákona o verejnom obstarávaní), preto povinnosť verejného obstarávateľa bola doručením oznámenia o výsledku verejného obstarávania splnená. Verejný obstarávateľ v takomto prípade nemá povinnosť postupovať v rozsahu zverejňovania podľa § 55 zákona o verejnom obstarávaní, preto z jeho strany nezverejnením požadovaných informácií žalobcom, nedošlo k porušeniu zákona o verejnom obstarávaní. 46. S rozhodnutiami správneho orgánu (prvostupňového a druhostupňového) sa žalovaný v plnom rozsahu stotožňuje. Zo strany verejného obstarávateľa boli dodržané všetky povinnosti, ktoré zákon pri zvolenom postupe verejného obstarávania ukladá a postup verejného obstarávateľa pri zadaní predmetnej zákazky bol v súlade so základnými princípmi verejného obstarávania, t.j. princípom transparentnosti, nediskriminácie a princípom rovnakého zaobchádzania, pričom použitím predmetného postupu nedošlo k porušeniu zákona o verejnom obstarávaní. 47. K jednotlivým tvrdeniam žalobcu žalovaný poukazuje, že zákon č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je lex specialis vo vzťahu k pravidlám a postupom, ktorými sa zadávajú zákazky, koncesie a súťaže návrhov. Právna úprava k poskytovaniu a zverejňovaniu informácií je upravená v predmetnom zákone samostatne a zvlášť vo vzťahu k zvolenému postupu verejného obstarávania. 48. Ustanovenie § 6 zákona o verejnom obstarávaní upravuje pravidlá výpočtu predpokladanej hodnoty zákazky, podľa ktorých sa zvolí postup vo verejnom obstarávaní a s ním súvisiace povinnosti, vrátane zverejňovania informácií. 49. Podľa § 117 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ je povinný uverejniť v profile súhrnnú správu o zákazkách. 50. Ustanovenie § 1 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní predstavuje negatívne vymedzenie predmetu pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní. Takouto výnimkou je aj obstarávaná zákazka „Právne poradenstvo v oblasti návrhov legislatívnych zmien“, preto verejný obstarávateľ nebol povinný postupovať podľa prvej časti zákona o verejnom obstarávaní. 51. Za pochopiteľné považuje žalovaný, že žalobca namieta zdôvodnenie druhostupňového orgánu o tom, že postupoval okrem iného aj podľa Všeobecného metodického usmernenia Úradu pre verejné obstarávanie č. 3/2016 zo dňa 19.04.2016. Uvedenie tejto skutočnosti druhostupňovým orgánom je správny postup pri zdôvodnení použitia § 117 zákona o verejnom obstarávaní a postupov v ňom upravených. 52. Nesúhlasí žalovaný ani s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie žalovaného o nesprístupnení informácie požadovanej pod písm. a) považuje žalobca za nezákonné z dôvodu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav pre riadne posúdenie veci a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné vzhľadom na nedostatok dôvodov. 53. K poukázaným judikátom, ktoré uviedol žalobca v žalobe, žalovaný má za to, že zákon o verejnom obstarávaní je špeciálnou právnou normou, upravujúcou konkrétne špeciálne upravené vzťahy. Z tohto dôvodu ich považuje za irelevantné vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu. 54. K námietke žaloby vo vzťahu k aplikácii ust. § 55 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní žalovaný uviedol, že tento sa pri predmetnom postupe zákazky s nízkou hodnotou neuplatňuje spôsobom, aký vyžaduje žalobca. 55. Preto rozhodnutie žalovaného (prvostupňový a druhostupňový orgán) o informáciách požadovaných pod písm. a), b), c) považuje žalovaný za správne. 56. Rovnako postup správneho orgánu pri rozhodovaní o nesprístupnení informácii pod písmenami d) a f) považuje žalovaný za postup v súlade so zákonom. Žalovaný nebol povinný použiť žiadny formálny postup pri zdôvodňovaní vylúčenia niektorého uchádzača. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám neukladá povinnej osobe za povinnosť na základe žiadosti o poskytnutie informácií vytvárať informácie, ktoré v momente podania žiadosti neexistujú. Vytvorením úplne novej informácie sa rozumie napríklad situácia, ak žiadatelia požadujú od povinných osôb vypracovanie rozborov, analýz, referátov, prognóz, výkladov, alebo ak sa povinnej osobe posielajú dotazy na subjektívne názory predstaviteľov povinnej osoby na určitý problém, pričom povinná osoba nemá takéto dokumenty alebo informácie vôbec vypracované (spracované). Na základe uvedeného žalovaný nemal povinnosť v zmysle citovaného zákona vytvárať nové informácie, čo v uvedenom prípade znamená spracovanie novej informácie - poskytnutie názoru žalovaného a vymedzenie dôvodu neprijatia žalobcovej ponuky, ako aj vytvoriť novú informáciu, týkajúcu sa charakteristík a výhod prijatej ponuky. 57. Záverom žalovaný skonštatoval, že jeho rozhodnutie k požiadavkám žalobcu pod písmenom d) a f) je správne a vychádza zo zákona č. 211/2000 Z.z. Samotné požadované informácie žalovaný nebol povinný zverejniť, nakoľko postupoval podľa § 117 zákona o verejnom obstarávaní, podľa ktorého zverejňuje najmä hodnotu zákazky, predmet zákazky a identifikáciu dodávateľa. 58. Tiež žalovaný namietal nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko žalobca vo svojom žalobnom návrhu označil ako žalovaného primátora Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Podľa ustálenej súdnej praxe, žalovaným je správny orgán, a to aj v prípade, ak rozhodnutie vydané v druhom stupni správneho konania, v danom prípade žalobou napadnuté rozhodnutie, vydala osoba, ktorá stojí na jeho čele (primátor Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy), nakoľko právnu subjektivitu v rozhodovaní v oblasti verejnej správy má Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a nie primátor Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: 6 Sži/5/2012). 59. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní zamietol žalobu ako nedôvodnú. IV. Právne posúdenie veci 60. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných bodov uvedených v žalobe ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že správne rozhodnutie posúdilo vec po právnej stránke nesprávne a tiež, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, a preto podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vrátil vec správnemu orgánu na ďalšie konanie. 61. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 62. Podľa článku 1 veta druhá Ústavy SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 63. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. V článku 26 ods. 5 Ústavy SR je zakotvené, že orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. 64. Podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám upravuje zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o slobode informácií“). 65. Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám: „Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len povinné osoby) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti“. 66. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 67. Je nepochybné, že v prípade žalovaného ide o povinnú osobu vymedzenú v § 2 zákona o slobode informácií. 68. Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje (§ 3 ods. 3 zákona o slobode informácií). 69. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o slobode informácií, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak jej bola odovzdaná osobou, ktorej takú povinnosť zákon neukladá a ktorá na výzvu povinnej osoby písomne oznámila, že so sprístupnením informácie nesúhlasí. Ak na výzvu povinnej osoby neodpovie osoba oprávnená udeliť súhlas na sprístupnenie informácie do 7 dní, predpokladá sa, že so sprístupnením informácie súhlasí. Na tieto následky musí byť osoba vo výzve upozornená. 70. Ustanovenie písm. a/ sa nepoužije, ak ide o informácie, ktoré sa získali za verejné financie, alebo ak sú to informácie týkajúce sa použitia takých prostriedkov, alebo ide o informácie o nakladaní s majetkom štátu alebo majetkom obce. 71. Podľa § 18 ods. 2 citovaného zákona: „Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená“. 72. Z dikcie ust. § 12 zákona o slobode informácií vyplýva, že všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. 73. Na konanie podľa zákona o slobode informácií sa použijú (ak nie je stanovené v tomto zákone inak) všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 22 cit. zákona). 74. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 75. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 76. V zmysle ust. § 22 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu hospodárskym subjektom uložiť povinnosti zamerané na ochranu dôverných informácií, ktoré sprístupňujú počas priebehu verejného obstarávania. 77. Podľa ust. § 55 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní po vyhodnotení ponúk, po skončení postupu podľa odseku 1 a po odoslaní všetkých oznámení o vylúčení uchádzača, záujemcu alebo účastníka bezodkladne písomne oznámiť všetkým uchádzačom, ktorých ponuky sa vyhodnocovali, výsledok vyhodnotenia ponúk, vrátane poradia uchádzačov a súčasne uverejniť informáciu o výsledku vyhodnotenia ponúk a poradie uchádzačov v profile. Úspešnému uchádzačovi alebo uchádzačom oznámia, že jeho ponuku alebo ponuky prijímajú. Neúspešnému uchádzačovi oznámia, že neuspel a dôvody neprijatia jeho ponuky. Neúspešnému uchádzačovi v informácii o výsledku vyhodnotenia ponúk uvedú aj identifikáciu úspešného uchádzača alebo uchádzačov, informáciu o charakteristikách a výhodách prijatej ponuky alebo ponúk a lehotu, v ktorej môže byť doručená námietka. Dátum odoslania informácie o výsledku vyhodnotenia ponúk preukazujú verejný obstarávateľ a obstarávateľ. 78. V zmysle ust. § 117 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou postupuje tak, aby vynaložené náklady na predmet zákazky boli primerané jeho kvalite a cene. 79. V zmysle ust. § 117 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ eviduje všetky doklady a dokumenty a uchováva ich päť rokov od uzavretia zmluvy; § 24 sa nepoužije. 80. Základnou otázkou, ktorú súd musel v danom prípade vyriešiť, aby zistil, či sú napadnuté rozhodnutia v súlade so zákonom, bolo určenie, či v prípade žalobcom požadovaných informácií sa jedná o informácie, ktoré mal žalovaný k dispozícii v čase doručenia žiadosti o ich sprístupnenie podľa zákona č. 211/2000 Z.z., ak áno, či tieto nepodliehajú režimu vylúčenia zo sprístupnenia alebo tieto bola povinná osoba vytvárať. Súd v tomto smere dospel k záveru, že verejný obstarávateľ i žalovaný posúdili vec po právnej stránke nesprávne a tiež, že ich rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 81. Zo spisu žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že žalobca žiadosťou zo dňa 30.05.2016 požiadal verejného obstarávateľa o sprístupnenie: a) oznámenia všetkých uchádzačov, ktorých ponuky verejný obstarávateľ vyhodnocoval, b) výsledok vyhodnotenia ponúk, vrátane poradia uchádzačov, c) informáciu o výsledku vyhodnotenia ponúk, d) uvedenie dôvodov neprijatia našej ponuky, e) identifikácia úspešného uchádzača alebo uchádzačov, f) informáciu o charakteristikách a výhodách prijatej ponuky, a informáciu týkajúcu sa vysvetlenia odkazu verejného obstarávateľa na ust. § 21 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii. 82. Na uvedenú žiadosť prvostupňový orgán sprístupnil osobitným listom č. MAG 301864/2016 zo dňa 08.06.2016 len identifikáciu úspešného uchádzača pri uskutočnení výberu dodávateľa na dodanie predmetu zákazky - White & Case s.r.o., Hlavné námestie 5, Bratislava. 83. Vo zvyšujúcej časti požadované informácie nesprístupnil. Svoje rozhodnutie vo vzťahu k informácii pod písm. a) založil na odkaze, že už vo svojej žiadosti o poskytnutie cenovej ponuky verejný obstarávateľ upozornil uchádzačov, že poskytnuté informácie jednotlivých uchádzačov dodané verejnému obstarávateľovi, budú slúžiť výlučne pre potreby verejného obstarávateľa, ktorý realizuje výber dodávateľa na dodanie predmetu zákazky. 84. V rozhodnutí ale prvostupňový orgán tento svoj právny záver nijako z pohľadu zákona č. 211/2000 Z.z. nevyhodnotil a ani nesubsumoval pod žiadne jeho ustanovenie, ktoré by mu takýto postup umožňovalo. 85. Obdobne postupoval prvostupňový orgán u informácii požadovaných pod písm. b) a c) žiadosti s odvolaním sa na jeho upozornenie v žiadosti o poskytnutie cenovej ponuky, toto potom tvorí podklad verejného obstarávania. Celkom mimo kontext žiadosti uviedol, že ani nezakladá pre poskytovateľa cenovej ponuky (uchádzača) žiadne nároky na uzatvorenie zmluvy. 86. Vzhľadom na uvedené súd musí konštatovať, že i keď v danom prípade sa jednalo o zákazku s nízkou hodnotou (§ 117 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z.), táto skutočnosť nijako nezbavila verejného obstarávateľa povinnosti, ktorú mu ukladá ust. § 55 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, a to bezodkladne písomne oznámiť všetkým uchádzačom, ktorým bezosporu žalobca bol, výsledok vyhodnotenia ponúk, vrátane poradia uchádzačov a súčasne uverejniť informáciu o výsledku vyhodnotenia ponúk a poradie uchádzačov v profile. Zároveň neúspešnému uchádzačovi oznámiť aj dôvody neprijatia jeho ponuky, identifikáciu úspešného uchádzača, informáciu o charakteristikách a výhodách prijatej ponuky. 87. Súd na tomto mieste pripomína, že právo na prístup k informáciám, je právom garantovaným článkom 26 ods. 1 Ústavy SR a obmedzenie tohto práva je možné len z dôvodov predpokladaných zákonom, ak ide o opatrenia nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. 88. Prípadnú existenciu takého zákonného dôvodu, ktorý by zakladal vybočenie z čl. 26 ods. 1 Ústavy a ust. § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., prvostupňový orgán neuviedol a svoj postup ani riadne nezdôvodnil. 89. Pre uvedené je treba považovať právny záver prvostupňového orgánu k vyššie uvádzaným požadovaným informáciám za vecne nesprávny a jeho zdôvodnenie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 90. Správny súd súhlasí a je pravdou, že verejný obstarávateľ sa zaviazal, že nebude poskytovať informácie, ktoré mu jednotliví uchádzači zašlú, týka sa to však informácií o cenách za služby, referencií, zoznamu poskytnutých služieb uchádzačmi za predchádzajúce 3 roky od vyhlásenia verejného obstarávania s uvedením cien a odberateľov, a to v štruktúrovaní po jednotlivých rokoch a obchodných tajomstiev jednotlivých spoločností. Teda jedná sa informácie iné než žiadosťou zo dňa 30.05.2016 požadoval žalobca, žalobca nežiadal od verejného obstarávateľa informácie, ktoré verejnému obstarávateľovi zasielali jednotliví uchádzači a boli obsahom cenových ponúk. Žalobca žiadal informáciu, ktoré spoločnosti boli uchádzačmi a ich ponuky boli vyhodnocované v rámci zákazky s nízkou hodnotu. Na uvedenú informáciu mal žalobca, ako uchádzač v zmysle § 55 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní právny nárok. 91. Nemôže súhlasiť súd ani s odpoveďou verejného obstarávateľa k informáciám pod bodom d) a f) žiadosti. Z odpovede verejného obstarávateľa nijako nevyplýva, aké informácie bol v čase doručenia žiadosti povinný vytvárať, ktoré by v momente podania žiadosti neexistovali, či vytvoriť novú informáciu vypracovaním rozborov, analýz, referátov. 92. Žalobca nepožadoval žiadnu informáciu, ktorú by verejný obstarávateľ nemal, resp. by ju musel vytvárať. Tento cenové ponuky jednotlivých uchádzačov vyhodnocoval a teda v rámci vyhodnocovania mal vedieť dôvody neprijatia ponuky uchádzača (§ 53 zákona). Napokon uvedené mohol verejný obstarávateľ bez vážnejších prekážok zistiť zo zápisnice z vyhodnocovania ponúk, ktorá má obsahovať najmä zoznam všetkých uchádzačov, ktorí predložili ponuky, zoznam vylúčených uchádzačov s uvedením dôvodu ich vylúčenia, dôvody vylúčenia mimoriadne nízkych ponúk, poradie uchádzačov a identifikáciu úspešného uchádzača alebo úspešných uchádzačov s uvedením dôvodov úspešností ponuky alebo ponúk a iné. 93. Z uvedeného je zrejmé a súd musí súhlasiť s námietkou žaloby, že informácie, ktoré žalobca požadoval, nie sú novou informáciou pre verejného obstarávateľa a pre potreby ich sprístupnenia verejný obstarávateľ nebol povinný robiť žiadne analýzy, rozbory, či referáty. 94. Vytknúť prvostupňovému orgánu je treba, že odkazu vo vzťahu k ust. § 21 zákona o advokácii nevenoval žiadnu pozornosť. 95. Vzhľadom na súdom konštatované nedostatky je potom potrebné napadnuté prvostupňové rozhodnutie považovať za nezákonné. Ak žalovaný na odvolanie žalobcu takéto rozhodnutie ako zákonné a vecne správne potvrdil, rovnakými vadami nezákonnosti je zaťažené i jeho rozhodnutie č. MAGS UES 46615/2016, MAG 3358 44/2016 zo dňa 01.08.2016. 96. Neušlo inak ani pozornosti súdu, že druhostupňové rozhodnutie trpí zrejmou chybou v písaní spočívajúcou v nesprávnej identifikácii prvostupňového rozhodnutia (v časti č. 301756/2016, správne č. 347/2016) vo výroku rozhodnutia žalovaného. 97. Pokiaľ žalovaný vo svojom rozhodnutí odkazoval na metodické usmernenie Úradu pre verejné obstarávanie č. 3/2016 zo dňa 19.04.2016 (bod XXI a XXII.) či smernicu č. 1/2016 Hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 15.02.2016, vo vzťahu k týmto žalovaný v žiadosti zo dňa 30.05.2016 uvádzané informácie, o sprístupnenie ktorých sa žalobca vo vzťahu k predmetnej zákazke domáhal, nijako nevyhodnotil a neuviedol, ako sa tieto na jednotlivé žalobcom požadované informácie môžu vzťahovať. 98. Na základe uvedeného je súd toho názoru, že konajúce orgány posúdili vec po právnej stránke, ako je vyššie uvedené jednak vecne nesprávne, ale tiež napadnuté rozhodnutia je potrebné považovať za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 99. S poukazom na vyššie uvedené konajú správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu ako nezákonné zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 100. Bude povinnosťou orgánu verejnej správy po vrátení veci súdom, riadiac sa jeho právnym názorom, ktorým je podľa § 191 ods. 6 SSP viazaný, vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne a čo do dostatku dôvodov preskúmateľne zdôvodniť, keď súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu svedčiacou nedostačujúco zistenému skutkovému stavu. 101. Ak žalovaný namietal nedostatok pasívnej legitimácie, nakoľko žalobca vo svojom žalobnom návrhu označil ako žalovaného primátora Hlavného mesta SR Bratislava, súd poukazuje, že stále platí, že kto je žalovaným určuje zákon (§ 180). Súd preto v súlade so zásadou „iura novit curia“, teda „súd pozná právo“, nie je viazaný označením žalovaného v žalobe, ale je povinný sám žalovaného určiť. V tom smere je rozhodovacia prax správnych súdov už konštantná a tento právny názor vyplýva i napr. z uznesenia NSSR vo veci sp.zn. 2Sži 2/2010 zo dňa 11.08.2010. 102. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a v zmysle zásady úspešnosti priznal žalobcovi voči žalovanému úplnú náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 103. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd SR (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak : a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.