Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/206/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201880 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201880.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: AUTOCENTRUM AAA AUTO a. s., Panónska cesta 39, 851 04 Bratislava, zastúpený: Mgr. Marián Baláž, advokát, Tešedíkova č. 59, 841 06 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1401468/2016 zo dňa 03.08.2016, takto r o z h o d o l : Napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 1401468/2016 zo dňa 03.08.2016 a rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 576518/2016 zo dňa 27.04.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty AUTOCENTRUM AAA AUTO a. s. Bratislava, daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl až september 2009, november a december 2009 o výsledku ktorej vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. 1670507/2015 zo dňa 13.11.2015. 2. Daňová kontrola bola začatá dňa 15.07.2013 na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa 27.06.2013. Z dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii daňový úrad pre vybrané daňové subjekty dňa 18.12.2013 vydal rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. 9900430/5/5631310/2013/Tah, ktoré bolo daňovému subjektu doručené dňa 20.12.2013. Daňová kontrola bola prerušená odo dňa 23.12.2013 do dňa obdržania odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácii. 3. Dňa 16.06.2015 daňový úrad obdržal odpoveď k žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii a keďže týmto dňom pominuli prekážky, pre ktoré sa daňová kontrola u kontrolovaného daňového subjektu prerušila, daňový úrad pokračoval vo výkone predmetnej daňovej kontroly, čo oznámil daňovému subjektu dňa 17.06.2015. 4. Dňa 19.11.2015 správca dane doručil splnomocnenému zástupcovi platiteľovi dane protokol z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za vyššie uvedené zdaňovacie obdobie, s tým aby sa k protokolu v lehote vyjadril. Splnomocnený zástupca platiteľa doručil správcovi dane žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k protokolu o 30 dní, tejto žiadosti správca dane vyhovel. 5. Splnomocnený zástupca platiteľa dane doručil správcovi dane dňa 27.01.2016 vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole, ktoré správca dane dňa 15.04.2016 prerokoval so splnomocneným zástupcom platiteľa, o čom bola spísaná zápisnica na ústnom pojednávaní č. 102943650/2016. 6. Vo vyrubovacom konaní nebolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie z dôvodu, že pripomienky a dôkazy predložené splnomocneným zástupcom platiteľa vo vyjadrení protokolu neobsahovali žiadne nové skutočnosti týkajúce sa záverov správcu dane uvedených v protokole. 7. Daňovou kontrolou u platiteľa AUTOCENTRUM AAA AUTO a. s. boli v zdaňovacom období júl 2009 zistené vyššie uvedené skutočnosti: a) Platiteľ AUTOCENTRUM AAA AUTO a. s. dodal dňa 03.07.2009 ojazdené osobné motorové vozidlo Renault Scenic 1.9 dCi, VIN číslo V. odberateľovi U. D., A.Č. XXXX/XX, XXX XX X. X, o čom vyhotovil odberateľskú faktúru č. G. zo dňa 03.07.2009 (dátum dodania tovaru 03.07.2009). Na faktúre je uvedená cena vozidla v sume X.XXX,XX,- € s poznámkou „mimo DPH“, pričom platiteľ na faktúre zároveň uviedol, že ide o osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa § 66 zákona o DPH. Zo záznamov vedených podľa § 70 zákona o DPH za zdaňovacie obdobie júl 2009 vyplýva, že platiteľ AUTOCENTRUM AAA AUTO a. s. odviedol daň z dodania predmetného motorového vozidla vo výške XXX,XX,- € zo základu dane X.XXX,XX,- €. b) Platiteľ AUTOCENTRUM AAA AUTO a. s. dodal dňa 04.07.2009 ojazdené osobné motorové vozidlo Renault Megane 1.5 dCi, VIN číslo V. odberateľovi B. V., L. E. XX, XXX XX O. E., o čom vyhotovil odberateľskú faktúru č. G. zo dňa 04.07.2009. Na faktúre je uvedená cena vozidla v sume X XXX,XX Eur s poznámkou „mimo DPH“, pričom platiteľ na faktúre zároveň uviedol, že ide o osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa § 66 zákona o DPH. Zo záznamov vedených podľa § 70 zákona o DPH za zdaňovacie obdobie júl 2009 vyplýva, že platiteľ AUTOCENTRUM AAA AUTO a. s. odviedol daň z dodania predmetného motorového vozidla vo výške XXX,XX,- € zo základu dane X.XXX,XX,- €. c) Platiteľ AUTOCENTRUM AAA AUTO a. s. dodal dňa 22.07.2009 ojazdené osobné motorové vozidlo Ford Focus C-Max 1.6 TDCi, VIN číslo N. odberateľovi X. F., P. O.Á. XX, XXX XX V., IČO: XX XXXXXX, o čom vyhotovil odberateľskú faktúru č. G. zo dňa 22.07.2009. Na faktúre je uvedená cena vozidla v sume X.XXX,XX,- € s poznámkou „mimo DPH“, pričom platiteľ na faktúre zároveň uviedol, že ide o osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa § 66 zákona o DPH. Zo záznamov vedených podľa § 70 zákona o DPH za zdaňovacie obdobie júl 2009 vyplýva, že platiteľ AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. odviedol daň z dodania predmetného motorového vozidla vo výške XXX,XX,- € zo základu dane X.XXX,XX,- €. d) Platiteľ AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. dodal dňa 25.07.2009 ojazdené osobné motorové vozidlo Renault Scenic 1.5 dCi, VIN číslo V. odberateľovi F. T., X. XXX, XXX XX X., o čom vyhotovil odberateľskú faktúru č. G. zo dňa 25.07.2009. Na faktúre je uvedená cena vozidla v sume X.XXX,XX,- € s poznámkou „mimo DPH“, pričom platiteľ na faktúre zároveň uviedol, že ide o osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa § 66 zákona o DPH. Zo záznamov vedených podľa § 70 zákona o DPH za zdaňovacie obdobie júl 2009 vyplýva, že platiteľ AUTOCENTRUM AAA AUTO a. s. odviedol daň z dodania predmetného motorového vozidla vo výške XXX,XX,- € zo základu dane X.XXX,XX,- €. e) Platiteľ AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. dodal dňa 28.07.2009 ojazdené osobné motorové vozidlo Renault Megane 1.9 dCi, VIN číslo V. odberateľovi V. J., B. XXXX/X, XXX XX B. X, o čom vyhotovil odberateľskú faktúru č. G. zo dňa 28.07.2009. Na faktúre je uvedená cena vozidla v sume X XXX,XX Eur s poznámkou „mimo DPH“, pričom platiteľ na faktúre zároveň uviedol, že ide o osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa § 66 zákona o DPH. Zo záznamov vedených podľa § 70 zákona o DPH za zdaňovacie obdobie júl 2009 vyplýva, že platiteľ AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. odviedol daň z dodania predmetného motorového vozidla vo výške XXX,XX,- € zo základu dane X.XXX,XX,- €. 8. Daňovou kontrolou za zdaňovacie obdobie apríl 2009 a za zdaňovacie obdobie máj 2009 správca dane zistil, že platiteľ nadobudol uvedené osobné motorové vozidlá od zahraničného dodávateľa BCA Autoauktionen GmbH, Liesinger Flurgasse 12, 1234 Wien, Rakúsko, IČ pre daň: T., o čom dodávateľ vyhotovil faktúry č.: XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX. 9. Na faktúrach dodávateľ uviedol DPH 0% a poznámku, že ide o oslobodenú dodávku v rámci EÚ podľa čl. 6 (1) UStG. Dodávateľ BCA Autoauktionen GmbH deklaroval intrakomunitárne dodania tovaru pre platiteľa AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. v období 2. štvrťrok 2009 aj v súhrnnom výkaze, z ktorého sa tieto údaje premietli do systému VIES (systém pre elektronickú výmenu informácií v oblasti DPH, prostredníctvom ktorého si členské štáty vymieňajú informácie o intrakomunitárnych obchodoch). 10. Z informácií od zahraničnej daňovej správy, ktoré správca dane získal v rámci výkonu miestneho zisťovania prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií č. 500/322/1866/2011/FriiM zo dňa 27.01.2011 vyplýva, že spoločnosť BCA Autoauktionen GmbH dodala v roku 2009 platiteľovi AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. tovar - autá v celkovej hodnote XXX XXX,XX Eur, pričom uskutočnené transakcie nepodliehali osobitnej úprave uplatňovania dane pri použitom tovare. 11. Z uvedených skutočností je zrejmé, že pri dodaní predmetných motorových vozidiel platiteľovi AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. použil dodávateľ BCA Autoauktionen GmbH tzv. bežný režim zdanenia. Platiteľ nadobudol predmetné osobné motorové vozidlá v tuzemsku z iného členského štátu v súlade s § 11 zákona o DPH, preto pri následnom predaji týchto vozidiel nemohol uplatniť osobitný režim zdanenia podľa ustanovenia § 66 zákona o DPH, ale bežný režim zdanenia. 12. Platiteľ AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. tým, že neodviedol daň z odberateľských faktúr č. G. XXXXXX, G., G., G. T. G. vo výške X.XXX,XX,- € (odviedol daň len vo výške X.XXX,XX,- €) porušil ustanovenie § 69 ods. 1 zákona o DPH v nadväznosti na § 19 ods. 1 a na § 22 ods. 1 zákona o DPH. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Základom dane pri dodaní tovaru je podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru, zníženú o daň. 13. Základ dane vyčíslený správcom dane vo výške XX.XXX,XX,- € bol upravený o sumu základu dane, ktorú platiteľ uviedol v záznamoch pre účely DPH, t. j. o sumu X.XXX,XX,- € a následne daň vyčíslená správcom dane vo výške X.XXX,XX,- € bola upravená o sumu dane, ktorú platiteľ uviedol v záznamoch pre účely DPH za zdaňovacie obdobie júl 2009, t. j. o sumu X.XXX,XX,- €. 14. Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu daňového úradu podal kontrolovaný daňový subjekt odvolanie, v ktorom uviedol, že nesúhlasil so závermi správcu dane uvedenými v prvostupňovom rozhodnutí a to 1.) postup správcu dane pri daňovej kontrole a vydanie rozhodnutia je nezákonný, nakoľko trvanie daňovej kontroly trvalo viac ako 1 rok a bola neúčelná medzinárodná výmena informácii, 2.) porušenie § 68 ods. 3 Daňového poriadku - neprerokovanie pripomienok a dôkazov, nezákonnosť vydania rozhodnutia, 3.) zánik práva vyrubiť daň - porušenie § 69 Daňového poriadku, 4.) nepreukázanie záverov uvedených v protokole, záver založený iba na domnienke správcu dane a uvádzanie nepravdivého dôkazu v protokole, 5.) preverovanie obchodov BCA nezistené žiadne pochybenia, 6.) žiadne vyhodnotenie dôkazov a nezdôvodnené odmietnutie navrhovaných svedkov predložených daňovníkom, 7.) vyhodnocovanie transakcií len podľa slovenského zákona o DPH a neuplatňovanie DPH Smernice zo strany správcu dane, 8.) obchodné transakcie so spoločnosťou BCA Autoaktionen GmbH uvedené v tabuľke číslo 2 protokolu, 9.) nazeranie do spisu, postup správcu dane po doručení protokolu. Na základe uvedených skutočností žiadal daňový subjekt v odvolaní, aby orgán verejnej správy druhého stupňa zrušil toto rozhodnutie a vrátil vec daňovému úradu na ďalšie konanie. 15. O odvolaní daňového subjektu rozhodlo Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 1401468/2016 zo dňa 03.08.2016, ktorým zamietlo odvolanie daňového subjektu a potvrdilo správnosť rozhodnutia Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 576518/2016 zo dňa 27.04.2016 ako vecne správne. Odvolací orgán uviedol, že správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly, ako aj pri vyrubovacom konaní v súlade s príslušnými ustanoveniami daňového poriadku, zákona o DPH, ako aj s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Pochybenia, na ktoré poukázal splnomocnený zástupca daňového subjektu považuje odvolací orgán za neodôvodnené. Správca dane pri výkone daňovej kontroly vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Svoje dokazovanie správca dane viedol v súčinnosti s daňovým subjektom, pričom dbal na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy dane boli zistené čo najúplnejšie a nebol pritom viazaný iba návrhmi daňového subjektu, čo však neznamená, že boli porušené zákonné práva daňového subjektu. II. Žalobné dôvody 16. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 12.10.2016 žalobca navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného č. 1401468/2016 zo dňa 03.08.2016, ktorým potvrdil správnosť rozhodnutia Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 576518/2016 zo dňa 27.04.2016, ktorým vyrubil rozdiel dane v sume X.XXX,XX,- € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2009. 17. Žalobca v žalobe poukázal na 9 dôvodov, ktoré preukazujú podľa neho nesprávnosť a nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy. 18. 1. postup správcu dane pri daňovej kontrole a vydanie prvostupňového rozhodnutia sú nezákonné, nakoľko daňová kontrola trvala viac ako 1 rok a neúčelná bola aj medzinárodná výmena informácii. Daňová kontrola v danej veci začala 15.07.2013 a dňa 23.12.2013 daňový úrad prerušil daňovú kontrolu z dôvodu podania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii do Českej republiky a daňová kontrola pokračovala až dňa 15.06.2015, keď daňový úrad obdržal odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácii. Prerušenie daňovej kontroly trvalo 540 dní. Daňová kontrola môže trvať maximálne 1 rok a v súlade s daňovým poriadkom sa daňová kontrola prerušuje maximálne na dĺžku lehôt stanovených v smernici pre poskytnutie požadovaných informácii. V súlade s daňovým poriadkom nie je možné teda zákonne prerušiť daňovú kontrolu na 540 dní, ale maximálne na 3 mesiace. Podľa žalobcu došlo jednoznačne k zneužitiu inštitútu prerušenia daňovej kontroly, keďže správca dane požadoval taký druh informácii, ktoré vo vzťahu k zisťovaniu skutkového stavu boli bezpredmetné, keďže nemohli žiadnym spôsobom prispieť k preukázaniu skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane z pridanej hodnoty. Správca dane je povinný postupovať nielen v súlade so zákonom o DPH platným v Slovenskej republike, ale aj Smernicou DPH, keďže táto má priamy účinok v Slovenskej republike. V súvislosti s použitím slovného spojenia „pominutie dôvodov, pre ktoré došlo k porušeniu daňovej kontroly“ žalobca poukázal na ustanovenie § 61 ods. 4 Daňového poriadku, ktoré je potrebné vykladať v kontexte smerníc ohľadne administratívnej spolupráci v oblasti daní, t. j. pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre poskytnutie požadovaných informácii. Žalobca poukázal v tejto súvislosti na rozsudok Krajského súdu Trnava, sp. zn. 14S/32/2014. 19. 2. Námietka porušenia § 68 ods. 3 Daňového poriadku neprerokovanie pripomienok a dôkazov a nezákonnosť vydania rozhodnutia. Žalovaný sa k námietke žalobcu, že v posudzovanom prípade správca dane neprerokoval všetky pripomienky a dôkazy nevyjadril dostatočne. Ak daňový subjekt predloží v konaní dôkazy, čo i len spochybňujúce závery daňového orgánu, nemôže daňový orgán bez ďalšieho na tieto neprihliadať, ale je jeho povinnosťou podniknúť kroky za účelom odstránenia rozporov. Ak tak neurobí, je rozhodnutie vydané za takéhoto stavu nezákonným rozhodnutím. Splnomocnený zástupca žalobcu informoval správcu dane, že jeho pripomienky a dôkazy sú rozsiahle a nie je možné ich pripraviť v daný deň z časových dôvodov. Z toho dôvodu splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, že svoje pripomienky a dôkazy prípravy podal v dohodnutej lehote. Žalobca pripomienky a dôkazy považuje za tak dôležité, že správca dane sa s nimi mal vysporiadať. 20. 3. Námietka žalobcu zánik práva vyrubiť daň, porušenie § 69 Daňového poriadku. Žalovaný sa k námietke žalobcu, že v posudzovanom prípade je rozhodnutie nezákonné pre porušenie § 69 Daňového poriadku dostatočne nevyjadril a ani dostatočne nevyhodnotil dôkazy uvedené v odvolaní. Žalovaný sa v správnom konaní nevyjadril dostatočným spôsobom k predloženej argumentácii a dôkazom žalobcu. V súlade s § 69 ods. 1 Daňového poriadku nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po uplynutí 5 rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. 21. 4. Námietka nepreukázania záverov uvedených v protokole, záver založený iba na domnienke správcu dane a uvádzanie nepravdivého dôkazu v protokole. Žalovaný vychádzal pri formulovaní svojho záveru v protokole z nasledovných skutočností: - spoločnosť BCA Autoauktionen GmbH na faktúrach za dodanie tovaru uviedla poznámku, že ide o oslobodenú dodávku v rámci EU, - intrakomunitárne dodanie tovaru do iného členského štátu žalobcovi uviedla spoločnosť BCA Autoauktionen GmbH aj v podaných súhrnných výkazoch, - uplatnený bežný režim DPH bol zahraničným správcom dane opakovane potvrdený v odpovediach na zaslané žiadosti o MVI a to po vykonaní šetrenia u platiteľa BCA Autoauktionen GmbH. 22. Žalobca uviedol, že nie je možné vychádzať len zo skutočností uvedených na faktúre iným daňovým subjektom a považovať uvedené údaje automaticky za správne, ale správca dane mal zistiť skutočný skutkový stav a teda nespoliehať sa len na informácie uvedené na faktúre. Žalobca uviedol dôvody, na základe ktorých faktúry vyhodnotené BCA Autoauktionen GmbH podľa jeho názoru neboli vyhotovené správne. Žalobca predložil viaceré relevantné dôkazy, ktoré preukazujú, že dodanie ojazdených automobilov obchodníkom s vozidlami sa malo realizovať podľa článku 136 smernice Rady 2006/112/ES. Žalobca jednoznačne preukázal vo vyjadrení k protokolu, že podľa Rakúskeho zákona o DPH nemá rakúsky platiteľ právo na odpočítanie DPH pri nákupe vozidiel, okrem malých nákladných automobilov v zmysle článku 176 smernice Rady. V súlade s článkom 136 smernice Rady 2006/112/ES dodanie motorového vozidla, pri ktorom nevzniká právo na odpočítanie DPH je oslobodené od DPH. Tento článok smernice rady je obligatórny a žiadny členský štát EU sa od neho nemôže odchýliť. V prípade predaja automobilov spoločnosti BCA Autoauktionen GmbH sa splnili z dôvodu dodania do iného členského štátu články smernice Rady a to článok 136, článok 138. 23. Podľa vyjadrenia samotného správcu dane má prednosť § 42 zákona, t. j. článok 136 smernice Rady. Žalobca súhlasí s týmto záverom správcu dane a preto aj spoločnosť BCA Autoauktionen GmbH mala postupovať podľa článku 136 smernice Rady a uplatniť oslobodenie podľa tohto článku, napriek tomu, že splnila aj oslobodenie podľa článku 138 smernice Rady. Na druhej strane žalobca je povinný podľa slovenského zákona o DPH, ako aj článku 314 smernice Rady uplatniť osobitnú úpravu uplatňovania dane pri použitom tovare. Článok 314 smernice Rady jednoznačne stanovuje, že osobitná úprava sa musí použiť, pokiaľ je dodanie tovaru inou zdaniteľnou osobou oslobodené od dane v súlade s článkom 136. Smernica Rady stanovuje podmienku, pokiaľ je dodanie tovaru oslobodené v súlade s článkom 136, t. j. je potrebné skúmať, či podmienky pre oslobodenie podľa tohto článku sú splnené alebo nie a to bez ohľadu na skutočnosti uvedené na faktúre. Takéto skúmanie správca dane ani rakúsky správca dane nevykonali. Slovenský správca dane nedopytoval vo svojom MVI rakúskeho správcu dane na uplatňovanie zdanenia podľa článku 136 alebo 138 smernice Rady a teda ani rakúsky správca dane sa touto dôležitou otázkou nezaoberal. Z uvedeného vyjadrenia správcu dane jednoznačne vyplýva, že dôkaz o potvrdení použitia bežného režimu DPH zo strany zahraničného správcu dane neexistuje. Rakúsky správca dane len opakovane potvrdil, že BCA Autoauktionen GmbH nedodávala ojazdené automobily v osobitnej úprave uplatňovania dane pri použitom tovare. 24. 5. Námietka žalobcu preverovanie obchodov BCA nezistené žiadne pochybenia. Žalovaný vykonal tri miestne zisťovania v roku 2010 zisťovaním zo zápisnice dňa 07.04.2010, zo dňa 30.07.2010 a zo dňa 07.10.2010, týkajúce sa obchodov so spoločnosťou BCA, pričom žalobca predložil všetky požadované doklady. Správca dane v roku 2010 a 2011 požiadal rakúskeho správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií, týkajúcich sa obchodov so spoločnosťou BCA Autoauktionen GmbH ani v jednej zápisnici z miestnych zisťovaní neboli správcom dane uvedené žiadne opatrenia a závery prijaté pri miestnom zisťovaní a taktiež nedošlo zo strany správcu dane k žiadnemu upozorneniu ani k vyjadreniu pochybnosti ohľadne DPH režimu uplatneného žalobcom k uvedeným obchodom so spoločnosťou BCA. Počas mnohých ústnych pojednávaní od začatia daňovej kontroly nebolo nesprávne DPH posúdenie obchodov so spoločnosťou BCA správcom dane žalobcovi vytýkané. Správca dane svoj názor na nesprávny režim DPH pri obchodoch s BCA vyjadril až v zápisnici č. 1490553/2015 zo dňa 01.10.2015, tzn. že až po 808 dňoch po začatí daňovej kontroly. Pri výkone daňovej kontroly nebola správcom dane dodržaná zásada úzkej súčinnosti. 25. 6. Námietka žalobcu žiadne vyhodnotenie dôkazov a nezdôvodnené odmietnutie navrhovaných svedkov predložených daňovníkom v priebehu konania. Správca dane sa žiadnym spôsobom nevyjadril k pripomienkam žalobcu a ani nevyhodnotil dôkazy žalobcu uvedené v jeho vyjadrení k protokolu. Vzhľadom na to, že uvedené dôkazy predstavujú oficiálne dokumenty získané z dôveryhodných zdrojov ako je Rakúske ministerstvo financií a Európska únia, ktoré sú verejne dostupné, bolo povinnosťou správcu dane a tiež žalovaného sa uvedenými dôkazmi zaoberať a ich vyhodnotiť, resp. zdôvodniť, prečo sa nimi nezaoberal. Žalobca navrhol vypočuť kontrolórov, ktorý vykonali tri miestne zisťovania v roku 2010, týkajúce sa obchodov so spoločnosťou BCA ako svedkov. Ani jedna z dvoch kontrolných skupín vykonávajúca miestne zisťovanie nekonala od roku 2010. Ich nekonanie v tomto prípade preukazuje správnosť právneho záveru žalobcu, že tento v daných prípadoch neporušil zákon o DPH. 26. 7. Námietka žalobcu, že vyhodnocovanie transakcií len podľa slovenského zákona o DPH a neuplatňovanie DPH Smernice zo strany správcu dane. Žalobca považuje za dôležité, aby správca dane pri daňovej kontrole vychádzal nielen zo slovenského zákona o DPH, ale aj príslušných smerníc EU a nariadenia Rady EU. Uplatňovanie len slovenského zákona o DPH považuje za základné nedodržanie právnych pravidiel. K tejto súvislosti poukázal žalobca na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to rozhodnutie sp. zn. 5Sžf 19/2010. 27. 8. Námietka žalobcu obchodné transakcie so spoločnosťou BCA Autoauktionen GmbH uvedené v tabuľke č. 2 protokolu. Žalobca tieto vozidla obstaral od fyzických osôb, čo preukazujú predložené kúpne zmluvy uzatvorené medzi žalobcom a predávajúcou fyzickou osobou a predložené osvedčenie o evidencii, kde je ako vlastník vozidla uvedená táto fyzická osoba. Uvedené kúpne zmluvy sú platné, nik ich platnosť nespochybnil, žalobca ich má zaevidované v účtovníctve a taktiež disponuje s osvedčeniami o existencii vozidla, kde uvedené fyzické osoby sú uvedené ako vlastník motorového vozidla v čase predaja, čo aj písomne predávajúci prehlásili žalobcovi. Fyzické osoby boli v čase predaja vozidiel nepochybne vlastníkmi uvedených vozidiel, o čom rozhodol aj príslušný orgán Policajného zboru, keď v osvedčení o evidencií zapísal ako vlastníka vozidiel túto fyzickú osobu. Dodatočne vypýtané faktúry od spoločnosti BCA za uvedené automobily žalobca neakceptoval a ani ich neuviedol v účtovníctve. 28. 9. Námietka žalobcu nazeranie do spisu, nezákonný postup správcu dane po doručení protokolu. Po doručení protokolu z daňovej kontroly zo dňa 19.11.2015 žalobca správcu dane požiadal dňa 23.11.2015 o opätovné nahliadnutie do spisu z daňovej kontroly, kde by správca dane preukázal svoje tvrdenie uvedené v protokole, t. j. že zahraničný správca dane opakovane potvrdil, že pri dodaní predmetných motorových vozidiel bol spoločnosťou BCA Autoauktionen GmbH, Rakúska republika uplatnený bežný režim zdanenia a žalobca navrhol termín nahliadnutia na 25.11.2015. Uvedené tvrdenie správcu žalobca nevedel zo žiadnych dokumentov identifikovať, preto toto považuje za nepravdivé a nepreukázané, pričom ale správca dane s takýmto tvrdením disponoval ako s hlavným dôkazom v protokole. Správca dane žalobcom navrhovaný termín neakceptoval a určil nový termín až dňa 20.12.2015, čo pripadlo na posledný deň lehoty na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole. Uvedené konanie považuje žalobca za zámernú obštrukciu správcu dane a opätovné nedodržanie základných zásad daňového konania, keďže podľa názoru žalobcu správca dane nepostupoval pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom, čím porušil ustanovenie § 3 ods. 2 Daňového poriadku. Na základe uvedených skutočností v žalobe žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie oboch orgánov verejnej správy a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 29. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 15.12.2016 sa vyjadril k bodom 1 až 9 žaloby nasledovne: Žalovaný má za to, že v žalobou napadnutom rozhodnutí sa k námietke žalobcu ohľadne nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia vyjadril dostatočne, naopak dôkazy predložené žalobcom považoval za nedostatočné a preto sa plne stotožnil so záverom správcu dane, že žalobca týmu že daň z odberateľských faktúr uvedených v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, ako aj v rozhodnutí žalovaného nepriznal a neodviedol v správnej výške, porušil § 69 ods. 1 zákona o DPH v nadväznosti na § 19 ods. 1 a na § 22 ods. 1 zákona o DPH, keďže z dôkazov ktoré správca dane získal na základe odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií ( ďalej len „MVI“) je nespochybniteľné, že pri dodaní predmetných motorových vozidiel žalobcovi použil dodávateľ z iného členského štátu - spoločnosť BCA Autoauktionen GmbH tzv. bežný režim zdanenia a že žalobca nadobudol tieto motorové vozidlá v tuzemsku z iného členského štátu v súlade s § 11 zákona o DPH. preto pri ich následnom predaji nemohol uplatniť tzv. osobitný režim zdanenia podľa ustanovenia § 66 zákona o DPH, ale mal uplatniť tzv. bežný režim zdanenia. 30. K námietkam, ktoré sa týkajú najmä postupu správcu dane v súvislosti s prerušením daňovej kontroly z dôvodu zaslania žiadosti o MVI, dĺžky prerušenia daňovej kontroly-" a dôvodov, pre ktoré bola žiadosť o MVI zaslaná žalovaný uvádza, že správcom dane zaslaná žiadosť o MVI do iného členského štátu Európskej únie za účelom preverenia skutočností týkajúcich sa dodávok ojazdených motorových vozidiel bola opodstatnená a plne v súlade so zákonom, keďže žalobca uviedol nepostačujúce vyjadrenie týkajúce sa nákupu, predaja a prepravy tohto tovaru, žalovaný tiež nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že prostredníctvom žiadosti o MVI správca dane požadoval taký druh informácií, ktoré sú bezpredmetné a nemôžu žiadnym spôsobom prispieť k preukázaniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Zároveň žalovaný nesúhlasí s vyjadrením žalobcu a síce, že správca dane svojimi odpoveďami v Zápisnici o ústnom pojednávaní potvrdil, že prerušenie daňovej kontroly bolo nepodstatné a neúčelné. V zmysle § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jéj účelu. Dokazovanie vedie v zmysle § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a v súlade so základnými zásadami správy daní uvedenými v § 3 daňového poriadku. 31. Žalovaný zdôrazňuje, že je len a len na rozhodnutí správcu dane, ktorý prostriedok si v rámci dokazovania vyberie, pričom podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku možno ako dôkaz použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podľa Smernice k zabezpečeniu jednotného postupu daňových orgánov pri medzinárodnej výmene daňových informácií na základe žiadosti č. 4/2002/241 ak daňový orgán jedného zmluvného štátu nedisponuje dostatočnými informáciami potrebnými pre správu dane vo vzťahu ku konkrétnemu daňovému prípadu a vyčerpal všetky možnosti a prostriedky na ich získanie zo zdrojov na svojom území, požiada o ich získanie a poskytnutie daňový orgán druhého zmluvného štátu (čl. 1, ods. 3, bod 3.1). V zmysle § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku môže správca dane daňové konanie prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Daňový poriadok prerušenie daňovej kontroly špeciálne neupravuje, avšak ustanovenie § 46 ods. 10 daňového poriadku určuje, že na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije §61 daňového poriadku. Ak je daňová kontrola prerušená, lehoty podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku neplynú, t.j. lehota na vykonanie daňovej kontroly sa predlžuje o čas, po ktorý bola daňová kontrola prerušená. 32. Žalovaný trvá na tom, že pri prerušení daňovej kontroly postupoval správca dane v súlade s daňovým poriadkom a dodržal všetky lehoty, ktoré daňový poriadok upravuje. Maximálnu dĺžku lehôt pre poskytnutie informácií v rámci MVI daňový poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení neurčuje lehota na poskytovanie informácií je upravená v článku 10 Nariadenia Rady (E Ú) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, a to tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Podľa IRA č. 1/2013/1100204/P - Príkaz generálneho riaditeľa sekcie daňovej a colnej o povinnosti zasielať urgencie pri medzinárodnej výmene informácií v prípade, že daňový úrad neobdrží odpoveď po uplynutí štyroch mesiacov od zaslania žiadosti o MVI v oblasti DPH, zašle oddeleniu CLO urgenciu na vybavenie tejto žiadosti ak po uplynutí ďalších troch mesiacov v oblasti DPH, nebude stále k dispozícii odpoveď na predmetnú žiadosť, daňový úrad zašle oddeleniu CLO ďalšiu urgenciu a naďalej bude sledovať lehoty na jej vybavenie. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane uvedený postup dôsledne dodržal, o čom svedčia zaslané urgencie: - Urgencia zaevidovaná pod ev. č. 9900430/5/1662342/2014/Tah zo dňa 29.04.2014 - Urgencia č. II zaevidovaná pod ev. č. 9900430/5/3690598/2014/Tah zo dňa 30.07.2014 - Urgencia č. III zaevidovaná pod ev. č. 9900430/5/4848713/2014/Tah zo dňa 31.10.2014 - Urgencia č. IV zaevidovaná pod ev. č. 9900430/5/243783/2015/Tah zo dňa 02.02.2015 - Urgencia č. V zaevidovaná pod ev. č. 395301/2015 zo dňa 06.05.2015 33. K námietkam žalobcu ohľadne neprerokovania jeho pripomienok a dôkazov správcom dane a nedostatočnému vyjadreniu sa k tejto skutočnosti žalovaným, žalovaný uvádza, že podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku, ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal žalobca zaplatiť alebo vykázať, alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom žalobcovi aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. 34. Z rozhodnutia žalobcu ako aj z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je zrejmé, že splnomocnený zástupca žalobcu doručil správcovi dane dňa 27.01.2016 Vyjadrenie k protokolu. Správca dane dňa 15.04.2016 prerokoval so splnomocneným zástupcom žalobcu ním predložené pripomienky a dôkazy k zisteniam uvedeným v Protokole, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102943650/2016. Splnomocnený zástupca žalobcu na ústnom pojednávaní do zápisnice uviedol, že sa chce vyjadriť k skutočnostiam uvedeným v predmetnej zápisnici o ústnom pojednávaní a že písomné vyjadrenie doručí správcovi dane do 7 dní odo dňa spísania zápisnice, pričom v časti „Návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice“ splnomocnený zástupca uviedol, že tieto budú predmetom písomného vyjadrenia. Žalovaný sa v plnej miere stotožnil s postojom správcu dane, že vo vyrubovacom konaní nebolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, keďže pripomienky a dôkazy predložené splnomocneným zástupcom žalobcu vo Vyjadrení k Protokolu neobsahovali žiadne nové skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod meniť výsledok kontroly, preto podľa jeho názoru správca dane správne trval na svojich záveroch z daňovej kontroly uvedených v Protokole s tým, že následne v súlade s § 68 ods. 3 daňového poriadku do 15 dní odo dňa spísania zápisnice vydá napadnuté rozhodnutie. 35. Daňový poriadok ale nestanovuje žiadnu inú lehotu, v ktorej by žalobca mohol predložiť „ďalšie“ pripomienky a dôkazy ku kontrolným zisteniam. Žalovaný sa preto aj v tomto prípade plne stotožňuje s postupom správcu dane, ktorý (nakoľko pripomienky a dôkazy predložené splnomocneným zástupcom vo Vyjadrení k Protokolu neobsahovali žiadne nové skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod meniť výsledok kontroly) správne nevidel dôvod a v tomto prípade ani nemal zákonnú možnosť na opakované prerokovanie „ďalších“ pripomienok k vyjadreniam správcu dane, ktorými sa správca dane vysporiadal s pripomienkami žalobcu zaslanými na základe výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. 36. K nepreukázaniu záverov uvedených v protokole, kedy sú tieto založené iba na domnienke správcu dane a uvádzanie nepravdivého dôkazu v protokole žalovaný uvádza, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly vychádzal predovšetkým z listinných dôkazov a to najmä z dokladov, ktoré splnomocnený zástupca žalobcu predložil k daňovej kontrole. Medzi predloženými dokladmi boli aj faktúry vyhotovené spoločnosťou BCA Autoauktionen GmbH za dodanie tovaru - ojazdených motorových vozidiel, pričom na týchto faktúrach spoločnosť BCA Autoauktionen GmbH uviedla odkaz, že ide o dodávku tovaru v rámci Spoločenstva, ktorá je oslobodená od dane (tzv. intrakomunitárna dodávka), čím dodávateľ jasne deklaroval, v akom režime zdanenia tovar dodáva. Uvedenú skutočnosť následne potvrdil aj rakúsky správca dane v odpovediach na žiadosti o MVI (žiadosť č. 500/322/10896/10/Dur - odpoveď zo dňa 13.07.2010 a žiadosť č. 500/322/1866/2011/FrüM - odpoveď zo dňa 08.03.2011). V prvej žiadosti o MVI (ev. č. 500/322/10896/10/Dur) správca dane uviedol, že z faktúr vyhotovených spoločnosťou BCA Autoauktionen GmbH nevyplýva, že uvedená spoločnosť uplatnila osobitnú úpravu uplatňovania dane pri použitom tovare a pretože išlo o použitý tovar, žiadal správca dane potvrdiť režim DPH uplatňovaný u zahraničného platiteľa (t.j. u spoločnosti BCA Autoauktionen GmbH). Vo formulári „SCAC 2004“, ktorý sa využíva pri cezhraničnej výmene informácií a slúži na potvrdenie uplatňovaného režimu DPH pri použitom tovare k políčku s označením (B1-12) zahraničný správca dane uviedol, že transakcia nepodliehala osobitnej úprave uplatňovania dane pri použitom tovare. Žiadne iné skutočnosti týkajúce sa uplatneného režimu DPH v odpovedi zahraničného správcu dane uvedené neboli, pričom správca dane dôvodne predpokladal, že ak by počas vykonaného šetrenia v spoločnosti BCA Autoauktionen GmbH vyšli najavo iné závažné zistenia, zahraničný správca dane by ich s určitosťou vo svojej odpovedi uviedol. V druhej žiadosti o MVI (ev. č. 500/322/1866/2011/FrüM) vo formulári „SCAC 2004“ v časti „Transakcie na území Spoločenstva (Intra-komunitárne obchody) správca dane uviedol k políčku s označením (B1-3), že nadobudnutia priznané našou zdaniteľnou osobou (t. j. žalobcom) sa nezhodujú s údajmi zo systému VIES a žiadal uviesť hodnotu dodaného tovaru, ktorú uviedla zahraničná zdaniteľná osoba (t. j. spoločnosť BCA Autoauktionen GmbH) vo svojich záznamoch. 37. K ďalším námietkam uvedeným v tejto časti žaloby žalovaný ešte uvádza, že v daňovom konaní (pri dôkaznej povinnosti žalobcu) platí prejednávacia zásada, nie vyhľadávacia (vyšetrovacia) a že povinnosťou správcu dane, pokiaľ ide o nároky uplatnené platiteľom, je tieto prejednať a zastáva názor, že pokiaľ mal žalobca pochybnosti o správnosti "režimu zdanenia uplatneného jeho dodávateľom, ako aj o úplnosti a správnosti vyhotovených faktúr, mal sa v tejto veci obrátiť na svojho dodávateľa v čase uskutočnenia obchodnej transakcie a prijatia dodávateľských faktúr a požiadať ho o nápravu. Žalobca nielenže takýmto spôsobom nepostupoval, ale faktúry vyhotovené spoločnosťou BCA Autoauktionen GmbH prevzal, uhradil a zaúčtoval vo svojom účtovníctve, čím jednoznačne akceptoval ich obsah. Už v odvolaní žalobca síce uvádzal, že sa pokúšal kontaktovať spoločnosť BCA Autoauktionen GmbH s požiadavkou na opravu faktúr, avšak ako vyplýva z e-mailovej komunikácie, ktorú predložil spolu s Vyjadrením k Protokolu, urobil tak až dňa 01.12.2015, t.j. až po ukončení daňovej kontroly. 38. K námietke týkajúcej sa nevyhodnotenia žalobcom predložených dôkazov ohľadne odpočtu DPH podľa Rakúskeho zákona o DPH a nezdôvodnenia odmietnutia navrhovaných žalovaný uvádza, že základným právnym normatívom pri príprave zákona o DPH je Šiesta smernica Rady 77/388/EHS, ktorá bola neskôr nahradená smernicou Rady 2006/112/ES, žalovaný preto zastáva názor, že ustanovenia smernice EÚ o DPH boli prevzaté do slovenského zákona o DPH. Z uvedeného je zrejmé, že obsah dokumentov predložených splnomocneným zástupcom žalobcu nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť výsledky predmetnej daňovej kontroly. Podľa názoru žalovaného informácie uvedené na webovej stránke rakúskej finančnej správy, na ktoré sa odvoláva jeho splnomocnený zástupca, nie je v kompetencii ani žalovaného a ani správcu dane posudzovať, keďže tieto sa týkajú platiteľa dane registrovaného pre daň v Rakúsku v zmysle rakúskeho zákona o DPH. Tiež návrh splnomocneného zástupcu žalobcu uvedený vo Vyjadrení k Protokolu - vypočuť ako svedkov kontrolórov, ktorí vykonávali miestne zisťovania v roku 2010, správca dane považoval správne za neopodstatnený. 39. K námietkam, ktorými splnomocnený zástupca žalobcu poukazuje na to, že správca dane postupoval pri daňovej kontrole len podľa zákona o DPI I bez uplatnenia Smernice o DPH žalovaný uvádza, že vstupom do Európskej únie Slovenská republika prijala záväzky, ktoré z Členstva v únii vyplývajú a jedným z týchto záväzkov je povinnosť rešpektovať právny poriadok EÚ a konať na jeho základe a v súlade s ním. Jednou z povinností stanovených právom EÚ vo vzťahu k členským štátom je povinnosť do právnych poriadkov transponovať smernice prijaté inštitúciami EÚ. V Slovenskej republike sa smernice transponujú prostredníctvom zákonov alebo nariadení vlády. Základným právnym normatívom pri príprave zákona o DPH bola Šiesta smernica Rady 77/388/EHS, ktorá bola neskôr nahradená smernicou Rady 2006/112/ES. Smernica ako právny akt EÚ má prednosť pred zákonom Slovenskej republiky. 40. K tvrdeniam žalobcu, že vozidlá obstaral od fyzických osôb, čo preukazujú predložené kúpne zmluvy a osvedčenia o evidencii vozidiel a nie od spoločnosti BCA Autoauktionen GmbH žalovaný uvádza, že žalobca počas daňovej kontroly síce preukazoval nadobudnutie ojazdených motorových vozidiel kúpnymi zmluvami uzatvorenými s fyzickými osobami - občanmi Slovenskej republiky, ktoré boli v čase uzatvorenia predmetných kúpnych zmlúv zapísaní ako vlastníci jednotlivých vozidiel v osvedčení o evidencii vozidla, dodanie týchto ojazdených motorových vozidiel žalobcovi však deklarovala aj spoločnosť BCA Autoauktionen GmbH, pričom doklady preukazujúce ich dodanie boli zaslané ako prílohy k odpovedi na žiadosť o MVI č. 500/322/1866/2011/FrüM. Správca dane z dokumentov, ktoré boli zaslané ako prílohy k odpovedi na žiadosť o MVI zistil, že predmetné vozidlá prevzal v dňoch 12.05.2009 a 13.05.2009 zamestnanec žalobcu Ondrej Husák od spoločnosti BCA Autoauktionen GmbH, keď tieto vozidlá aj osobne prevzal spolu s faktúrami za ich dodanie a to niekoľko týždňov predtým, ako boli uzatvorené kúpne zmluvy vzťahujúce sa na dodanie týchto vozidiel fyzickými osobami (občanmi SR), ktoré boli žalobcom predložené k daňovej kontrole. Správca dane o uvedenom zistení informoval splnomocneného zástupcu žalobcu počas ústneho pojednávania dňa 23.07.2015 (Zápisnica o ústnom pojednávam č. 1209693/2015) a požiadal ho, aby sa k predmetným skutočnostiam vyjadril. Splnomocnený zástupca doručil dňa 11.08.2015 Vyjadrenie k zápisnici o ústnom pojednávaní č. 1209693/2015, v ktorom sa však k samotnému nadobudnutiu vozidiel nevyjadril. 41. Žalovaný má za to, že daňové orgány nekonali protiprávne ako tvrdí žalobca, naopak vychádzali zo základných zásad daňového konania upravených v ustanovení § 3 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov a nakoľko žalobca v žalobe nepredložil žiadne nové skutočnosti, žalovaný trvá na svojom rozhodnutí č. 1401468/2016 zo dňa 03.08.2016, žalobu navrhuje zamietnuť a žalobcu zaviazať znášaním trov konania zo svojho. IV. Právne posúdenie krajského súdu a relevantné právne predpisy 42. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánov verejnej správy bolo potrebné zrušiť podľa ust. § 191 ods. 1 písm. g/ SSP. 43. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 44. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 45. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. 46. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 47. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 48. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 49. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 50. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 51. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 52. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 53. Podľa § 37 ods. 2 Daňového poriadku, miestne zisťovanie je činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní. 54. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 55. Podľa § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadriť sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. 56. Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhotovenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 57. Podľa § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8. 58. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov. 59. Podľa § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku, správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 60. Podľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku, správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak sa pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane oznámi účastníkom konania. 61. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. 62. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa dňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tomto prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu. 63. Podľa § 69 ods. 1 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov, po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná. 64. Podľa článku 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 z 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac. 65. Podľa § 3 ods. 1 zákona o DPH, zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. 66. Podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH, ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak. 67. Podľa § 20 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vzniká a/ 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru, alebo b/ dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom podľa písmena a/. 68. Podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH, pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je povinná platiť daň osoba, ktorá tovar nadobudla podľa § 11 a 11a. 69. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 1401468/2016 zo dňa 03.08.2016 a rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 576518/2016 zo dňa 27.04.2016, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume X.XXX,XX,- € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2009. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy dospel k záveru, že obe rozhodnutia orgánu verejnej správy bolo potrebné zrušiť, pretože v konaní daňových orgánov došlo k podstatnému porušeniu ustanovení v konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Účelom daňového konania je zistenie, či daňový subjekt splnil v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. 70. Žalobca v žalobe namietal, že správca dane porušil ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku, nakoľko daňová kontrola trvala 540 dní. Daňová kontrola začala dňa 15.07.2013 a bola ukončená protokolom z daňovej kontroly č. 1670507/2015 dňa 13.11.2015. Správny súd uvádza, že podľa ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia, ktorá je zákonnou lehotou a je pre správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu záväzným limitom určujúcim zákonnosť uskutočnenej daňovej kontroly. Táto lehota nie je poriadkovou, ale zákonnou procesnou lehotou, ktorú zákon určil na vykonanie daňovej kontroly, počas ktorej je daňový subjekt povinný strpieť výkon daňovej kontroly a plniť povinnosti voči správcovi dane. Daňová kontrola ako proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku (protokolu), ktorý nie je procesom meritórneho rozhodovania o daňovej povinnosti daňového subjektu, totiž predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej, právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany orgánu daňovej správy, čo celkom jednoznačne vyplýva z charakteru povinností kontrolovaného daňového subjektu počas daňovej kontroly. Cieľ daňovej kontroly tak nie je možné dosahovať na úkor práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. Aj v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovým subjektom (§ 3 ods. 2, § 44 ods. 1 veta druhá Daňového poriadku). 71. Daňová kontrola sa vykonáva vždy len v rozsahu ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu, čo znamená aj to, že rozsah a spôsob daňovej kontroly, ktorý si správca dane zvolí musí spĺňať požiadavku nevyhnutnosti, primeranosti a účelnosti. Žiadosťou o MVI č. 9900430/5/5535199/2013/Tah zo dňa 13.12.2013 požiadal správca dane o preverenie obchodov s ojazdenými motorovými vozidlami žalobcu so spoločnosťou KAPITAL SYSTEM s.r.o., Na Výsluní 201/13, 100 00 Praha 10, za preverované obdobie 09-12/2009. Správca dane žiadal preveriť skutočnosti: 1. či boli skutočne predmetom dodania ojazdené automobily; 2. v akom režime zdaňovania bol tento tovar dodaný; 3. vystavil Váš platiteľ faktúry za predaj týchto vozidiel; 4. z akého dôvodu došlo k spätnému odpredaju vozidiel. 72. Správca dane vydal dňa 18.12.2013 rozhodnutie č. 9900430/5/5631310/2013/Tah, ktorým podľa § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku prerušil daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, november 2009, december 2009 z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, ktorým bolo podanie žiadosti o MVI týkajúcej sa DPH. Daňová kontrola bola prerušená od 23.12.2013. Žalobca prevzal uvedené rozhodnutie dňa 20.12.2013. Správca dane, ako to vyplýva z administratívneho spisu zaslal urgencie na žiadosť o MVI: - Urgencia zaevidovaná pod ev. č. 9900430/5/1662342/2014/Tah zo dňa 29.04.2014 - Urgencia č. II zaevidovaná pod ev. č. 9900430/5/3690598/2014/Tah zo dňa 30.07.2014 - Urgencia č. III zaevidovaná pod ev. č. 9900430/5/4848713/2014/Tah zo dňa 31.10.2014 - Urgencia č. IV zaevidovaná pod ev. č. 9900430/5/243783/2015/Tah zo dňa 02.02.2015 - Urgencia č. V zaevidovaná pod ev. č. 395301/2015 zo dňa 06.05.2015. 73. Odpoveď na žiadosť o MVI bola zaslaná požiadaným orgánom dňa 28.05.2015 žiadajúcemu orgánu, ktorý ju dňa 15.06.2015 doručil správcovi dane. Správca dane dňa 19.06.2015 oznámil žalobcovi pokračovanie vo výkone daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, november 2009, december 2009. 74. Ustanovenie § 44 ods. 1 druhá veta Daňového poriadku je potrebné vykladať aj v spojitosti s jednou zo základných zásad správy daní uvedenú v ust. § 3 ods. 2 veta druhá Daňového poriadku, podľa ktorého je správca dane povinný vybaviť vec bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré najmenej zaťažujú daňový subjekt a ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Účelnosť a dôvodnosť prerušenia daňovej kontroly z dôvodu žiadosti o MVI správny súd nemohol posúdiť, pretože sa týkala zdaňovacieho obdobia september 2009, november 2009 a december 2009 a následného vyrubenia dane za tieto zdaňovacie obdobia. 75. Súd posudzoval primeranosť samotnej dĺžky prerušenia daňovej kontroly. V tejto súvislosti bolo potrebné poukázať na zákon č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorý implementoval Smernicu Rady EÚ č. 2011/16/EÚ z 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní, ktoré boli prijaté s cieľom zefektívnenia a zrýchlenia spolupráce pri výmene informácií medzi členskými štátmi EÚ v daňových veciach. V čl. 7 Smernice a ust. § 6 ods. 5 zákona č. 442/2012 Z.z. sú stanovené konkrétne lehoty na poskytnutie informácií na základe žiadosti cudzieho štátu. Z uvedených ustanovení vyplýva, že príslušný orgán daného štátu je povinný poskytnúť informáciu čo najrýchlejšie, najneskôr však šesť mesiacov odo dňa prijatia žiadosti - ak však dožiadaný orgán už tieto informácie má, je potrebné ich zaslať do dvoch mesiacov od uvedeného dňa. 76. Súd poukazuje aj na nariadenie Rady EÚ č. 904/2010, ktoré upravuje administratívnu spoluprácu a boj proti podvodom v oblasti DPH, kde v čl. 10 a nasl. stanovil ešte prísnejšiu lehotu a uviedol, že žiadaný orgán má poskytnúť informáciu tak rýchlo ako je to možné, najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti, pokiaľ žiadaný orgán vyžadovanú informáciu už má, znižuje sa táto lehota maximálne na jeden mesiac. V súvislosti so slovným spojením pominutia dôvodov pre ktoré došlo k prerušeniu daňovej kontroly treba poukázať na ust. § 61 ods. 4 Daňového poriadku, ktorý je potrebný vykladať v kontexte vyššie uvedených smerníc, t.j. pominutie dôvodov pre ktoré sa daňová kontrola prerušila je ohraničená maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre poskytnutie požadovaných informácií. Súd sa preto nemohol stotožniť s názorom žalovaného, že pri prerušení daňovej kontroly postupoval správca dane v súlade s Daňovým poriadkom a dodržal všetky lehoty, ktorý Daňový poriadok upravuje. Žalovaný uviedol, že podľa IRA č. 1/2013/1100204/P - Príkaz generálneho riaditeľa sekcie daňovej a colnej o povinnosti zasielať urgencie pri medzinárodnej výmene informácií v prípade, že daňový úrad neobdrží odpoveď po uplynutí štyroch mesiacov od zaslania žiadosti o MVI v oblasti DPH, zašle oddelenie CLO urgenciu na vybavenie tejto žiadosti, ak po uplynutí ďalších troch mesiacov v oblasti DPH nebude stále k dispozícii odpoveď na predmetnú žiadosť, daňový úrad zašle oddeleniu CLO ďalšiu urgenciu a naďalej bude sledovať lehoty na jej vybavenie, správca dane postupoval v súlade s uvedeným interným riadiacim aktom, a preto nedošlo k prekročeniu lehoty na vykonanie daňovej kontroly. 77. Súd je toho názoru, že interný riadiaci akt č. 1/2013/1100204/P z 15.01.2013 vydaný generálnym riaditeľom sekcie daňovej a colnej nemôže meniť lehoty stanovené v § 6 ods. 5 zákona č. 442/2012 Z.z. a čl. 7 Smernice č. 2011/16/EÚ z 15.02.2011. Takýmto postupom správcu dane dochádza k obchádzaniu zákona a v prípade akceptovania takéhoto postupu by daňová kontrola mohla trvať neobmedzený čas. Správca dane pri výkone daňovej kontroly má dodržiavať zásadu proporcionality a účelnosti a primeranú rýchlosť konania, ktorá je jednou z podmienok spravodlivého procesu a je priamo upravená aj v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Princíp konania v primeranej lehote je garantovaný ústavou alebo vo vzťahu k verejnej správe je upravený v osobitných zákonoch. 78. Správny súd má za to, že správca dane nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil tým nielen ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti v daňovom konaní (§ 3 ods. 1, 2 Daňového poriadku). Daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť (a contario § 24 ods. 4 Daňového poriadku). V prípade ak bol použitý, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole, je rovnako nezákonné. V takomto prípade k ukončeniu daňovej kontroly príde prerokovaním protokolu (a teda ukončením daňovej kontroly) po uplynutí zákonnej lehoty, čím vzniká nezákonnosť vykonanej daňovej kontroly a protokol z nej nadobúda charakter nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý nemožno v daňovom konaní použiť. 79. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že správca dane, ako aj žalovaný v danej veci procesne pochybili a preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie správcu dane, ako aj žalovaného zrušiť podľa ust. § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, pretože v konaní daňového orgánu došlo k podstatnému porušeniu ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Vzhľadom na dôvody zrušenia oboch rozhodnutí daňových orgánov sa s ďalšími dôvodmi žalobcu uvedenými v žalobe súd nezaoberal. Krajský súd v Bratislave senát „5S“ dňa 10.07.2018 rozhodol aj vo veci 5S 205/2016, tých istých účastníkov ako v danej veci len išlo o zdaňovacie obdobie máj 2009 a preto právne posúdenie v oboch rozhodnutiach je totožné. 80. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.