Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/207/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201883 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201883.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej .a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s., so sídlom Panónska cesta 39, 851 04 Bratislava, IČO: 47 918 101, zastúpený: Mgr. Marián Baláž, advokát, Tešedíkova 59, 841 06 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 1402742/2016 zo dňa 03.08.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 1402742/2016 zo dňa 03.08.2016 a rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. XXXXXX/XXXX zo dňa 27.04.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1/ Správca dane vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s., Panónska cesta 39, 851 04 Bratislava IČO: 47 918 101, DIČ: 2024143473, IČ pre daň: SK2024143473(ďalej len „žalobca“) daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, november 2009, december 2009 výsledkom ktorej bol Protokol z daňovej kontroly č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 13.11.2015. Daňová kontrola začala u žalobcu dňa 15.07.2013 Oznámením o výkone daňovej kontroly č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Tah zo dňa 27.06.2013. 2/ Správca dane v roku 2010 začal miestne zisťovanie, ktorým bolo preverovanie nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v zmysle § 11 zákona o DPH od dodávateľa BCA Autoauktionen GmbH za obdobie rokov 2007 - 2009. 3/ Žiadosťou o MVI č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Tah zo dňa 13.12.2013 požiadal správca dane o preverenie obchodov z ojazdenými motorovými vozidlami žalobcu so spoločnosťou KAPITAL SYSTEM s.r.o., Na Výsluní 201/13, 100 00 Praha 10, za preverované obdobie 09-12/2009. Správca dane žiadal preveriť skutočnosti: 1. či boli skutočne predmetom dodania ojazdené automobily; 2. v akom režime zdaňovania bol tento tovar dodaný; 3. vystavil Váš platiteľ faktúry za predaj týchto vozidiel; 4. z akého dôvodu došlo k spätnému odpredaju vozidiel. 4/ Správca dane vydal dňa 18.12.2013 rozhodnutie č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Tah, ktorým podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku prerušil daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, november 2009, december 2009 z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, ktorým bolo podanie žiadosti o MVI týkajúcej sa DPH. Daňová kontrola bola prerušená od 23.12.2013. Žalobca prevzal uvedené rozhodnutie dňa 20.12.2013. Správca dane, ako to vyplýva z administratívneho spisu zaslal urgencie na žiadosť o MVI: - Urgencia zaevidovaná pod ev. č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Tah zo dňa 29.04.2014 - Urgencia č. II zaevidovaná pod ev. č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Tah zo dňa 30.07.2014 - Urgencia č. III zaevidovaná pod ev. č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Tah zo dňa 31.10.2014 - Urgencia č. IV zaevidovaná pod ev. č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Tah zo dňa 02.02.2015 - Urgencia č. V zaevidovaná pod ev. č. XXXXXX/XXXX zo dňa 06.05.2015. 5/ Odpoveď na žiadosť o MVI bola zaslaná požiadaným orgánom dňa 28.05.2015 žiadajúcemu orgánu, ktorý ju dňa 15.06.2015 doručil správcovi dane. Správca dane dňa 19.06.2015 oznámil žalobcovi pokračovanie vo výkone daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, november 2009, december 2009. 6/ Správca dane pri výkone daňovej kontroly zistil, že žalobca v zdaňovacom období december 2009 žalobca uviedol vlastnú daňovú povinnosť XX.XXX,XX €, následne podal dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie december 2009, v ktorom uviedol vlastnú daňovú povinnosť XX.XXX,XX,- €. Žalobca dodal: - dňa 15.12.2009 ojazdené osobné motorové vozidlo Renault Megane 1,5dCi VIN č. S. odberateľovi O. G., o čom vyhotovil odberateľskú faktúru č. T. zo dňa 15.12.2009. Na faktúre je uvedená cena X.XXX,XX,- € s poznámkou „mimo DPH“, pričom platiteľ na faktúre uviedol, že ide o osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa § 66 zákona o DPH. Žalobca odviedol daň z dodania predmetného motorového vozidla v sume XXX,XX € zo základu dane X.XXX,XX € - dňa 18.12.2009 ojazdené osobné motorové vozidlo Renault Laguna 1,9dCi VIN č. S. odberateľovi O. T., o čom vyhotovil odberateľskú faktúru č. T. zo dňa 18.12.2009. Na faktúre je uvedená cena X.XXX,- € s poznámkou „mimo DPH“, pričom platiteľ na faktúre uviedol, že ide o osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa § 66 zákona o DPH. Žalobca odviedol daň z dodania predmetného motorového vozidla v sume XXX,XX € zo základu dane X.XXX,XX € - dňa 28.12.2009 ojazdené osobné motorové vozidlo Ford Mondeo 2.0 16V VIN č. S. odberateľovi A. B., o čom vyhotovil odberateľskú faktúru č. T.XXXX zo dňa 28.12.2009. Na faktúre je uvedená cena X.XXX,- € s poznámkou „mimo DPH“, pričom platiteľ na faktúre uviedol, že ide o osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa § 66 zákona o DPH. Žalobca odviedol daň z dodania predmetného motorového vozidla v sume XXX,XX € zo základu dane X.XXX,XX €. 7/ Motorové vozidlá uvedené v predchádzajúcom bode žalobcovi dodala spoločnosť BCA Autoauktionen GmbH. 8/ Z informácií od zahraničnej daňovej správy, ktoré správca dane získal v rámci výkonu miestneho zisťovania prostredníctvom žiadosti o MVI č. XXX/XXX/XXXX/XXXX/FruM zo dňa 27.01.2011 vyplýva, že spoločnosť BCA Autoauktionen GmbH dodala v roku 2009 žalobcovi tovar - autá v celkovej hodnote XXX XXX,- Eur, pričom uskutočnené transakcie nepodliehali osobitnej úprave uplatňovania dane pri použitom tovare. 9/ Dňa 13.11.2015 vyhotovil správca dane protokol z daňovej kontroly č. 1670507/2015 z ktorého vyplýva, že žalobca ustanovenie § 69 ods. 1 zákona o DPH v nadväznosti na § 19 ods. 1 a § 22 ods. 1 zákona o DPH. Žalobca obdržal protokol z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole dňa 19.11.2015. Dňa 23.11.2015 požiadal žalobca o nahliadnutie do spisu. Správca dane odpovedal, že žiadosti o nahliadnutie do spisu je možné vyhovieť až 10.12.2015, s termínom nesúhlasil žalobca a požiadavku na nahliadnutie do spisu následne zrušil (úradný záznam z 23.11.2015 č. XXXXXXX/XXXX). Žalobca dňa 25.11.2015 požiadal o vydanie rovnopisu všetkých dokumentov, v ktorých je zahraničným správcom dane potvrdené, že pri dodaní predmetných motorových vozidiel bol spoločnosťou BCA Autoauktionen GmbH uplatnený bežný režim zdanenia. Dňa 25.11.2016 bola správcovi dane doručená žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie k protokolu č. XXXXXXX/XXXX o 30 pracovných dní. Rozhodnutím zo dňa 02.12.2015 č. XXXXXXXX/ XXXX bola žalobcovi predĺžená lehota na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole č. XXXXXXX/ XXXX zo dňa 13.11.2015 o 30 pracovných dní. Dňa 03.12.2015 obdržal správca dane žalobcovu žiadosť o ústne pojednávanie - vysvetlenie preukázania kontrolných zistení a dňa 12.12.2015 podanie - nezákonné konanie správcu dane vo veci daňovej kontroly DPH. Správca dane doručil dňa 04.01.2016 žalobcovi oznámenie, ktorým reagoval na podanie žalobcu „Žiadosť o ústne pojednávanie - vysvetlenie preukázania kontrolných zistení“ ako aj oznámenie, ktorým reagoval na podanie žalobcu „Nezákonné konanie správcu dane vo veci daňovej kontroly DPH“. Dňa 27.01.2016 obdržal správca dane od žalobcu Vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole č. XXXXXXX/XXXX. Termín ústneho pojednávania bol dohodnutý na deň 15.04.2016 o 8.30 hod. Dňa 15.04.2016 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX. Žalobca dňa 23.04.2016 doručil správcovi dane Vyjadrenie k zápisnici o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX. 10/ Správca dane vydal dňa 27.04.2016 rozhodnutie č. XXXXXX/XXXX, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume X.XXX,XX eur na DPH za zdaňovacie obdobie december 2009, nakoľko žalobca porušil ust. § 69 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 a § 22 ods. 1 zákona o DPH. Žalobca sa s takýmto záverom správcu dane nestotožnil, voči rozhodnutiu správcu dane podal v zákonnej lehote odvolanie. Na základe podaného odvolania žalovaný napadnuté rozhodnutie správcu dane preskúmal a dospel k záveru, že žalobca v odvolacom konaní nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by mali vplyv na vyrubený rozdiel dane inak ako bolo zistené správcom dane, napadnutým rozhodnutím č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 03.08.2016 rozhodnutie správcu dane potvrdil. II. Stanovisko žalobcu 11/ Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu dňa 12.10.2016 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 03.08.2016 a rozhodnutie správcu dane č. XXXXXX/XXXX zo dňa 27.04.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 12/ Správca dane vykonal u žalobcu v období od 15.07.2013 do 19.11.2015 daňovú kontrolu na dodržiavanie ustanovení zákona o DPH za zdaňovacie obdobia apríl 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, november 2009 a december 2009. Na základe protokolu z daňovej kontroly č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 13. novembra 2015 správca dane vyčíslil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia apríl, máj, jún, júl, august, september, november a december 2009 vo výške XX XXX,XX Eur. Žalobca sa písomne vyjadril k protokolu listom zo dňa 27.01.2016 a namietal nezákonné konanie správcu dane vo veci daňovej kontroly DPH; nazeranie do spisu - postup správcu dane po doručení protokolu; preverovanie obchodov BCA - miestne zisťovania z roku 2010 a daňová kontrola; vysvetlenie preukázania kontrolných zistení a vyhodnotenie dôkazov; DPH posúdenie obchodov s BCA podľa platnej legislatívy; dôkazy správcu dane pri formulovaní záveru; obchodné transakcie so spoločnosťou BCA Autoauktionen GmbH uvedené v tabuľke č. 2 protokolu. Zároveň žiadal, aby protokol obsahoval vyhodnotenie predložených dôkazov v súlade s § 47 Daňový poriadok a to dôkazov uvedených v písomnom vyjadrení. 13/ Dňa 02.05.2016 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie č. XXXXXX/XXXX zo dňa 27.04.2016, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009 vo výške X.XXX,XX Eur. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 03.08.2016 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobca uviedol, že tak rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane má vady uvedené v ustanovení § 191 ods. 1 písm. c), e), f) a g) SSP. 14/ Žalobca namietal postup správcu dane pri daňovej kontrole, pretože trvala viac ako 1 rok a neúčelnosť MVI a uviedol, že daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobia apríl, máj, jún, júl, august, september, november a december 2009 začala 15.07.2013. Dňa 23.12.2013 správca dane prerušil daňovú kontrolu z dôvodu podania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (MVI do Českej republiky, číslo 90741/13/Srn) a v daňovej kontrole sa pokračovalo až dňa 15.06.2015, keď správca dane obdržal odpoveď MVI. Prerušenie daňovej kontroly trvalo 540 dní. Daňová kontrola bola ukončená protokolom z daňovej kontroly č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 13.11.2015. 15/ Žalobca považoval postup správcu dane pri daňovej kontrole a vydanie prvostupňového rozhodnutia za nezákonný, nakoľko daňová kontrola trvala 540 dní to je viac ako zákonom stanovená lehota 1 roka. Správca dane požadoval taký druh informácií, ktoré vo vzťahu k zisťovaniu skutkového stavu boli bezpredmetné, keďže nemohli žiadnym spôsobom prispieť k preukázaniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie DPH, na čo žalobca upozorňoval. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/32/2014 a rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžf/35/2010, 5Sžf 19/2010. Zároveň zdôraznil, že v súlade s Daňovým poriadkom sa daňová kontrola prerušuje maximálne na dĺžku lehôt stanovených v smernici/nariadení pre poskytnutie požadovaných informácií. 16/ Žalobca taktiež namietal, že správca dane porušil ust. § 68 ods. 3 Daňového poriadku, pretože v posudzovanom prípade neprerokoval všetky pripomienky a dôkazy žalobcu a dostatočne sa k nim nevyjadril. Žalovaný vo svojom vyjadrení k zápisnici o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21.04.2016 sa napríklad vôbec nevyjadril k pripomienkam a dôkazom uvedeným žalobcom vo vyjadrení k Protokolu v bode 3c) DPH posúdenie obchodov s BCA podľa platnej legislatívy. Žalobca mal za to, že ak predložil v konaní dôkazy, čo i len spochybňujúce závery daňového orgánu, nemôže daňový orgán bez ďalšieho na tieto neprihliadať, ale je jeho povinnosťou podniknúť kroky za účelom odstránenia rozporov. Ak tak neurobí, je rozhodnutie vydané za takéhoto stavu nezákonným rozhodnutím. Na základe znenia § 68 ods. 3 Daňového poriadku je správca dane povinný prerokovať všetky pripomienky a dôkazy daňového subjektu, a to aj opakovane. Splnomocnený zástupca jednoznačne deklaroval v zápisnici, že na základe tohto ústneho pojednávania sa chce vyjadriť k skutočnostiam uvedeným v tejto zápisnici o ústnom pojednávaní. Zároveň splnomocnený zástupca uviedol, že písomné vyjadrenie doručí správcovi dane do 7 dní odo dňa spísania tejto zápisnice. Splnomocnený zástupca žalobcu informoval správcu dane, že jeho pripomienky a dôkazy sú rozsiahle (vyjadrenie malo 11 strán) a nie je možné ich pripraviť v daný deň z časových dôvodov. Z tohto dôvodu splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, že svoje pripomienky a dôkazy pripraví a podá v dohodnutej lehote. Splnomocnený zástupca žalobcu svoje pripomienky a dôkazy podal v dohodnutej lehote. Splnomocnený zástupca žalobcu pripomienky a dôkazy považuje za tak dôležité a správca dane sa s nimi mal vysporiadať. Správca dane porušil aj ustanovenie § 69 ods. 3 Daňového poriadku tým, že neprerokoval dôkazy s daňovým subjektom, pritom nevydal prvostupňové rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom. Zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/47/2007. 17/ Žalobca mal za to, že postup správcu dane pri daňovej kontrole a vydanie prvostupňového rozhodnutia sú nezákonné tým, že žalovaný porušil § 69 ods. 1 Daňového poriadku. Žalovaný sa v daňovom konaní nevyjadril dostatočným spôsobom k predloženej argumentácii a dôkazom žalobcu. Upozornil opätovne na ust. § 61 ods. 4 Daňového poriadku, ktoré je potrebné vykladať v kontexte smerníc a nariadení EU, t.j. pominutie dôvodov pre ktoré sa daňová kontrola prerušila je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre poskytnutie požadovaných informácií (3 mesiace). Z tohto dôvodu už uplynula päťročná lehota na právo vyrubiť daň stanovenú Daňovým poriadkom. Žalovaný a správca dane tieto okolnosti nezohľadnili pri vydaní napadnutých rozhodnutí a preto je prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie žalovaného nezákonné. 18/ Žalobca nepovažuje postup žalovaného za postup, ktorým by tento dospel k správnemu určeniu a vyrubeniu dane, postup správcu dane žalobca považuje za postup v rozpore s § 3 ods. 2 Daňového poriadku. Žalovaný vychádzal pri formulovaní svojho záveru v protokole, z nasledovných skutočností/ dôkazov: • Spoločnosť BCA Autoauktionen GmbH na faktúrach za dodanie tovaru uviedla poznámku, že ide o oslobodenú dodávku v rámci EÚ; • Intrakomunitárne dodania tovaru do iného členského štátu žalobcovi uviedla spoločnosť BCA Autoauktionen GmbH aj v podaných súhrnných výkazoch; • Uplatnený bežný režim DPH bol zahraničným správcom dane opakovane potvrdený v odpovediach na zaslané žiadosti o MVI, a to po vykonaní šetrenia u platiteľa BCA Autoauktionen GmbH. 19/ Žalobca ďalej uviedol, že spoločnosť BCA Autoauktionen GmbH na faktúrach za dodanie tovaru uviedla poznámku, že ide o oslobodenú dodávku v rámci EÚ. Správca dane by mal zistiť skutočný stav, a teda nespoliehať sa len na informácie uvedené na faktúre, resp. súhrnnom výkaze. Žalobca vo vyjadrení uviedol dôvody, na základe ktorých faktúry vyhotovené BCA Autoauktionen GmbH, podľa jeho názoru, neboli vyhotovené správne (vyjadrení žalobcu k zápisnici o ústnom pojednávam č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 01.10.2015, rozsudok Najvyššieho súdu Sr sp. zn. 6 Sž 99/99). Žalobca sa pokúšal kontaktovať spoločnosť BCA Autoauktionen GmbH s požiadavkou na opravu faktúr. Bohužiaľ uvedená spoločnosť už neexistuje a táto náprava faktúr už nie je možná. Žalobca predložil viaceré relevantné dôkazy (uvedené v časti DPH posúdenie obchodov s BCA podľa platnej legislatívy vo vyjadrení k zisteniam uvedeným v Protokole zo dňa 27.01.2016), ktoré preukazujú, že dodanie ojazdených automobilov obchodníkom s vozidlami (BCA Autoauktionen GmbH) sa malo realizovať podľa čl. 136 smernice Rady 2006/112/ES (obdoba ust. § 42 zákona o DPH platného v SR). V súlade s článkom 136 smernice Rady 2006/112/ ES, dodanie motorového vozidla, pri ktorom nevzniká právo na odpočítanie DPH (ako žalobca uviedol vyššie), je oslobodené od DPH. Tento článok smernice Rady je obligatórny a žiadny členský štát EÚ sa od neho nemôže odchýliť. Intrakomunitárne dodania tovaru do iného členského štátu žalobcovi uviedla spoločnosť BCA Autoauktionen GmbH aj v podaných súhrnných výkazoch. 20/ Žalovaný vykonal tri miestne zisťovania v roku 2010 (zápisnica č. XXX/XXX/XXXX/XX/Dur zo dňa 07.04.2010, číslo XXX/XXX/XXXXX/XX/ T. zo dňa 30.07.2010 a číslo XXX/XXX/XXXXX/XX/FruM zo dňa 07.10.2010) týkajúce sa obchodov so spoločnosťou BCA, pričom žalobca predložil všetky požadované doklady. Správca dane v roku 2010 a 2011 taktiež požiadal rakúskeho správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií (MVI) týkajúcich sa obchodov so spoločnosťou BCA Autoauktionen GmbH. Ani v jednej zápisnici z miestnych zisťovaní neboli správcom dane uvedené žiadne opatrenia a závery prijaté pri miestnom zisťovaní a taktiež nedošlo zo strany správcu dane k žiadnemu upozorneniu ani k vyjadreniu pochybností ohľadne DPH režimu uplatneného žalobcom k uvedeným obchodom so spoločnosťou BCA Autoauktionen GmbH. 21/ Podľa názoru žalobcu je správca dane povinný aplikovať pri správe daní základné zásady daňového konania, nemôže pri zdôvodňovaní svojho postupu len selektívne vybrať „vhodné“ ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov. Pokiaľ sa správca dane dozvedel v roku 2010 skutočnosť (aj prostredníctvom miestneho zisťovania), na základe ktorej žalobca nesprávne určil daň (DPH), bol správca dane povinný bezodkladne konať v súlade s § 3 ods. 2 Daňového poriadku. Žalobca považuje za potrebné zdôrazniť, že ani jedna z dvoch kontrolných skupín vykonávajúca miestne zisťovanie nekonala v súlade s citovanými ustanoveniami od roku 2010. Počas mnohých ústnych pojednávaní od začatia daňovej kontroly dňa 15.07.2013 nebolo nesprávne DPH posúdenie obchodov so spoločnosťou BCA správcom dane žalobcovi vytýkané. Správca dane svoj názor na nesprávny režim DPH pri obchodoch s BCA vyjadril až v zápisnici č. 1490553/2015 zo dňa 01.10.2015, to znamená že až po 808 dňoch po začatí daňovej kontroly. Pri výkone daňovej kontroly nebola správcom dane dodržaná zásada úzkej súčinnosti (viď rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/32/2014). 22/ Správca dane je povinný postupovať nielen v súlade s Daňovým poriadkom, resp. zákonom o DPH, ale v súlade aj s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, vrátane Ústavy SR, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, odporúčania CM/REC (2007) 7 Výboru ministrov o dobrej verejnej správe, a pod. Správca dane uviedol vo svojom vyjadrení, že „Správca dane súhlasí s tým, že § 3 ods. 2 Daňového poriadku ustanovuje, že správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov. Na druhej strane daňový poriadok v žiadnom z ustanovení neupravuje, v akej lehote je správca dane povinný začať daňovú kontrolu, uvedené je obmedzené len lehotou, po uplynutí ktorej dôjde k zániku práva vyrubiť daň, ktorú samostatne upravuje § 69 ods. 1 daňového poriadku“. S uvedeným tvrdením a záverom sa žalobca nestotožňuje, pretože pokiaľ sa správca dane rozhodol konať formou daňovej kontroly, mal povinnosť konať bezodkladne, takto ale nepostupoval, nepostupoval podľa § 2 ods. 1, 2 Daňového poriadku a ani podľa článku 7 odporúčania CM/Rec (2007) 7 a ani v súlade s daňovým poriadkom, ale ani v súlade aj s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, vrátane Ústavy SR. 23/ Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 27.01.2016 zaslané žalovanému uviedol, že podľa rakúskeho zákona o DPH nemá platiteľ právo na odpočítanie DPH pri nákupe vozidiel, okrem malých nákladných automobilov. Autá uvedené v tabuľke č. 1 a č. 3 protokolu nie je možné považovať za malé nákladné autá (dôkazom je registrácia na dopravnom inšpektoráte v kategórii Ml a nie v kategórii Nl) a teda je možné dôvodne predpokladať, že odpočet DPH pri ich nákupe v Rakúsku nebol možný v súlade s platnou rakúskou legislatívou o DPH. Správca dane sa žiadnym spôsobom nevyjadril k pripomienkam žalobcu a ani nevyhodnotil dôkazy žalobcu uvedené v jeho vyjadrení k Protokolu. Vzhľadom na to, že uvedené dôkazy predstavujú oficiálne dokumenty získané z dôveryhodných zdrojov, ako je rakúske ministerstvo financií a Európska únia, ktoré sú verejne dostupné, bolo povinnosťou správcu dane, a tiež žalovaného sa uvedenými dôkazmi zaoberať a ich vyhodnotiť, resp. zdôvodniť, prečo sa nimi nezaoberali. Žalobca navrhol vypočuť kontrolórov, ktorí vykonali miestne zisťovanie v roku 2010, ani v tomto prípade správca dane žalobcovi nevyhovel a neumožnil mu klásť navrhnutým svedkom, ktorí tvorili kontrolné skupiny, otázky ohľadne ich nekonania a postupu v súlade so zákonom. Správca dane postupoval pri daňovej kontrole iba podľa zákona o DPH a mal postupovať aj podľa príslušných smerníc EÚ a nariadení Rady EÚ (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/19/2010). 24/ Žalobca namietal zistenia správcu dane uvedené v tabuľke č. 2 protokolu, nakoľko tieto vozidlá obstaral od fyzických osôb, čo preukazujú predložené kúpne zmluvy uzatvorené medzi žalobcom a predávajúcou fyzickou osobou a predložené osvedčenia o evidencii, kde je ako vlastník vozidla uvedená táto fyzická osoba. Uvedené kúpne zmluvy sú platné, nik ich platnosť nespochybnil, žalobca ich má zaevidované v účtovníctve, taktiež disponuje s osvedčeniami o evidencii vozidla, kde uvedené fyzické osoby sú vedené ako vlastníci motorového vozidla v čase predaja, čo aj písomne predávajúci prehlásili žalobcovi. Fyzické osoby boli v čase predaja vozidiel nepochybne vlastníkmi uvedených vozidiel (uvedené prehlásili), o čom rozhodol aj príslušný orgán Policajného zboru, keď v osvedčení o evidencii zapísal ako vlastníka vozidla túto fyzickú osobu. Dodatočne vypýtané faktúry od spoločnosti BCA za uvedené automobily žalobca neakceptoval a ani ich neviedol v účtovníctve. 25/ Žalobca požiadal správcu dane dňa 23.11.2015 o opätovné nahliadnutie do spisu z daňovej kontroly, kde by správca dane preukázal svoje tvrdenie uvedené v protokole, t.j. že zahraničný správca dane opakovane potvrdil, že pri dodaní predmetných motorových vozidiel bol spoločnosťou BCA uplatnený bežný režim zdanenia, žalobca navrhol termín nahliadnutia na 25.11.2015. Uvedené tvrdenie správcu žalobca nevedel zo žiadnych dokumentov identifikovať, preto toto považuje za nepravdivé a nepreukázané, pričom ale správca dane s takýmto tvrdením disponoval ako s hlavným dôkazom v protokole. Správca dane určil termín nahliadnutia do spisu až dňa 10.12.2015 (až o 17 dní), čo pripadlo na posledný deň lehoty na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole. Vzhľadom na faktické znemožnenie nazretia do spisu v rozpore s Daňovým poriadkom žalobca požiadal dňa 25.11.2015 o vydanie rovnopisu dokumentov zo spisového materiálu, keďže navrhovaný termín nahliadnutia do spisu bol podľa názoru žalobcu neskorý a z tohto dôvodu žalobca musel požiadať o predĺženie lehoty na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole. III. Vyjadrenie žalovaného 26/ Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručené súdu dňa 13.12.2016 uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobia apríl 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, november 2009 a december 2009. Daňová kontrola bola na základe Oznámenia výkone daňovej kontroly č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Tah zo dňa 27.06.2013 začatá dňa 15.07.2013. Z dôvodu zaslania žiadosti o MVI správca dane dňa 18.12.2013 vydal rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Tah, ktoré bolo splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručené dňa 20.12.2013, na základe ktorého bola daňová kontrola prerušená odo dňa 23.12.2013 do dňa obdržania odpovede na žiadosť o MVI. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku ak je konanie prerušené, lehoty podľa cit. zákona neplynú. Po prijatí odpovede na žiadosť o MVI dňa 16.06.2015, kedy pominuli prekážky pre ktoré sa daňová kontrola u žalobcu prerušila, správca dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly o čom správca dane upovedomil splnomocneného zástupcu žalobcu oznámením č. XXXXXX/XXXX zo dňa 17.06.2015. O výsledku daňovej kontroly vykonanej za zdaňovacie obdobia apríl 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, november 2009 a december 2009 správca dane vyhotovil protokol z daňovej kontroly DPH č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 13.11.2015 ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 13.11.2015 splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručený dňa 19.11.2015, ktorým je podľa § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku daňová kontrola ukončená a nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku začína vyrubovacie konanie. V uvedenej výzve správca dane žalobcovi určil, aby v lehote do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy predložil písomné vyjadrenie k protokolu s označením dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Dňa 25.11.2015 splnomocnený zástupca žalobcu doručil správcovi dane žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie k protokolu č. XXXXXXX/XXXX, ktorou žiadal o predĺženie lehoty na predloženie písomného vyjadrenia k protokolu o 30 pracovných dní. Správca dane žiadosti žalobcu vyhovel a rozhodnutím o predĺžení lehoty č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 02.12.2015 predĺžil lehotu na písomné vyjadrenie v zmysle výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. XXXXXXX/XXXX o 30 pracovných dní. Splnomocnený zástupca v stanovenej lehote dňa 27.01.2016 doručil správcovi dane písomné vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole č. XXXXXXX/XXXX. Správca dane sa vyjadrením žalobcu zaoberal a dňa 15.04.2016 s jeho splnomocneným zástupcom predložené pripomienky a dôkazy k zisteniam uvedeným v protokole prerokoval, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.04.2016. V zápisnici správca dane okrem iného aj napriek tomu, že splnomocnený zástupca sa ku skutočnostiam uvedeným v tejto zápisnici chcel ešte písomne do 7 dní vyjadriť uviedol, že po dôkladnom preskúmaní vyjadrenia dospel k záveru, že pripomienky uvedené v tomto vyjadrení neobsahujú také skutočnosti, ktoré by ovplyvňovali výsledok kontroly a zápisnica bola zúčastnenými stranami podpísaná. Vo vyrubovacom konaní, ktoré začalo v súlade s § 68 ods. 1 Daňového poriadku správca dane vyhodnotil získané dôkazy počas výkonu daňovej kontroly, preto v súlade s § 68 ods. 3 Daňového poriadku v lehote do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice so žalobcom vydal rozhodnutie č. XXXXXX/XXXX zo dňa 27.04.2016. 27/ Žalovaný v ďalšej časti svojho vyjadrenia sa zaoberal a podrobne opísal priebeh výkonu daňovej kontroly správcom dane a stotožnil sa z jeho zisteniami. 28/ Žalovaný sa s námietkou žalobcu ohľadne postupu správcu dane týkajúceho sa prerušenia daňovej kontroly a neúčelnosti MVI nestotožnil a zdôrazňuje, že je len a len na rozhodnutí správcu dane, ktorý prostriedok si v rámci dokazovania vyberie (§ 24 ods. 4 Daňového poriadku). Čo sa týka námietky ohľadne neprerokovania jeho pripomienok a dôkazov, žalovaný sa v plnej miere stotožňuje s postojom správcu dane, že vo vyrubovacom konaní nebolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, keďže pripomienky ä dôkazy predložené splnomocneným zástupcom žalobcu vo vyjadrení k protokolu neobsahovali žiadne nové skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod meniť výsledok kontroly, preto správca dané správne trval na svojich záveroch z daňovej kontroly uvedených v protokole s tým, že následne v súlade s § 68 ods. 3 Daňového poriadku do 15 dní odo dňa spísania zápisnice, vydal rozhodnutie. 29/ Žalovaný sa tiež nestotožnil s názorom žalobcu, že daňová kontrola trvala viac ako 1 rok a preto je nezákonná. Daňová kontrola bola na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Tah zo dňa 27.06.2013 začatá dňa 15.07.2013. Z dôvodu zaslania žiadosti o MVI správca dane dňa 18.12.2013 vydal rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. 9900430/5/5631310/2013/Tah, ktoré bolo splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručené dňa 20.12.2013 na základe ktorého bola daňová kontrola prerušená odo dňa 23.12.2013 do dňa obdržania odpovede na žiadosť MVI. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku ak je konanie prerušené, lehoty podľa cit. zákona neplynú. Po prijatí odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií dňa l6.06.2015, kedy pominuli prekážky pre ktoré sa daňová kontrola u žalobcu prerušila, správca dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly o čom správca dane upovedomil splnomocneného zástupcu žalobcu oznámením č. 945052/2015 zo dňa 17.06.2015. O výsledku daňovej kontroly vykonanej za zdaňovacie obdobia apríl 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, november 2009 a december 2009 správca dane vyhotovil Protokol č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 13.11.2015, ktorý bol spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 13.11.2015 splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručený dňa 19.11.2015, ktorým je podľa § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku daňová kontrola ukončená. Z uvedeného je zrejmé, že po odpočítaní doby, počas ktorej bola predmetná daňová kontrola prerušená v súlade s § 61 Daňového poriadku, daňová kontrola trvala 317 dní, t.j. bola ukončená v zákonnej lehote podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku. 30/ Žalovaný k druhej časti žaloby nazvanej „Žalobné dôvody“ uviedol, že žalobca nadobudol tovar v tuzemsku z iného členského štátu v súlade s § 11 zákona o DPH, avšak pri nadobudnutí tohto tovaru v tuzemsku z iného členského štátu nezaplatil daň, t. j. nevykonal tzv. samozdanenie nadobudnutého tovaru a tiež z odberateľskej faktúry nepriznal a neodviedol daň v správnej výške, čím porušil správcom dane presne citované ustanovenia zákona o DPH. Z dôkazov, ktoré správca dane získal na základe odpovede na žiadosť o MVI je nespochybniteľné, že pri dodaní predmetných motorových vozidiel žalobcovi použila spoločnosť BCA Autoauktionen GmbH tzv. bežný režim zdanenia a žalobca nadobudol tieto motorové vozidlá v tuzemsku z iného členského štátu v súlade s § 11 zákona o DPH, preto pri ich následnom predaji nemohol uplatniť tzv. osobitný režim zdanenia podľa ustanovenia § 66 zákona o DPH, ale mal uplatniť tzv. bežný režim zdanenia. 31/ K námietkam, ktoré sa týkajú najmä postupu správcu dane v súvislosti s prerušením daňovej kontroly z dôvodu zaslania žiadosti o MVI, dĺžky prerušenia daňovej kontroly a dôvodov, pre ktoré bola žiadosť o MVI zaslaná žalovaný uviedol, že zmysle § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Dokazovanie vedie v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane a v súlade so základnými zásadami správy daní uvedenými v § 3 Daňového poriadku. Žalovaný zdôrazňuje, že je len a len na rozhodnutí správcu dane, ktorý prostriedok si v rámci dokazovania vyberie (§ 24 ods. 4 Daňového poriadku). Podľa Smernice k zabezpečeniu jednotného postupu daňových orgánov pri medzinárodnej výmene daňových informácií na základe žiadosti č. X/XXXX/XXX, ak daňový orgán jedného zmluvného štátu nedisponuje dostatočnými informáciami potrebnými pre správu dane vo vzťahu ku konkrétnemu daňovému prípadu a vyčerpal všetky možnosti a prostriedky na ich získanie zo zdrojov na svojom území, požiada o ich získanie a poskytnutie daňový orgán druhého zmluvného štátu (čl. 1 ods. 3, bod 3.1). V zmysle § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku môže správca dane daňové konanie prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Daňový poriadok prerušenie daňovej kontroly špeciálne neupravuje, avšak ustanovenie § 46 ods. 10 Daňového poriadku určuje, že na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61 Daňového poriadku. Ak je daňová kontrola prerušená, lehoty podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku neplynú, t.j. lehota na vykonanie daňovej kontroly sa predlžuje o čas, po ktorý bola daňová kontrola prerušená. Pokiaľ ide o samotnú dĺžku prerušenia daňovej kontroly, správca dane sa riadil ustanovením § 61 ods. 4 Daňového poriadku. Správca dane v rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Tah zo dňa 18.12.2013 uviedol, že daňová kontrola sa prerušuje do dňa obdržania odpovede na žiadosť o MVI. Túto odpoveď na žiadosť o MVI správca dane obdržal dňa 15.06.2015. Po obdržaní tejto odpovede správca dane pokračoval v daňovej kontrole. 32/ Žalovaný trval na tom, že pri prerušení daňovej kontroly postupoval správca dane v súlade s Daňovým poriadkom a dodržal všetky lehoty, ktoré daňový poriadok upravuje. Maximálnu dĺžku lehôt pre poskytnutie informácií v rámci MVI Daňový poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení neurčuje. Lehota na poskytovanie informácií je upravená v článku 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, a to tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Podľa IRA č. X/XXXX/ XXXXXXX/P - Príkaz generálneho riaditeľa sekcie daňovej a colnej o povinnosti zasielať urgencie pri MVI v prípade, že daňový úrad neobdrží odpoveď po uplynutí štyroch mesiacov od zaslania žiadosti o MVI v oblasti DPH, zašle oddeleniu CLO urgenciu na vybavenie tejto žiadosti. Ak po uplynutí ďalších troch mesiacov v oblasti DPH, nebude stále k dispozícii odpoveď na predmetnú žiadosť, daňový úrad zašle oddeleniu CLO ďalšiu urgenciu a naďalej bude sledovať lehoty na jej vybavenie. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane uvedený postup dôsledne dodržal, o čom svedčia zaslané urgencie: - Urgencia zaevidovaná pod ev. č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Tah zo dňa 29.04.2014 - Urgencia č. II zaevidovaná pod ev. č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Tah zo dňa 30.07.2014 - Urgencia č. III zaevidovaná pod ev. č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Tah zo dňa 31.10.2014 - Urgencia č. IV zaevidovaná pod ev. č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Tah zo dňa 02.02.2015 - Urgencia č. V zaevidovaná pod ev. č. XXXXXX/XXXX zo dňa 06.05.2015. 33/ Žalovaný, k námietkam žalobcu ohľadne neprerokovania jeho pripomienok a dôkazov správcom dane a nedostatočnému vyjadreniu sa k tejto skutočnosti žalovaným, uviedol, že z oboch rozhodnutí daňových orgánov je zrejmé, že splnomocnený zástupca žalobcu doručil správcovi dane dňa 27.01.2016 vyjadrenie k protokolu. Správca dane dňa 15.04.2016 prerokoval so splnomocneným zástupcom žalobcu ním predložené pripomienky a dôkazy k zisteniam uvedeným v protokole, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX. Splnomocnený zástupca žalobcu na ústnom pojednávaní do zápisnice uviedol, že sa chce vyjadriť k skutočnostiam uvedeným v predmetnej zápisnici o ústnom pojednávaní, a že písomné vyjadrenie doručí správcovi dane do 7 dní odo dňa spísania zápisnice. V časti „Návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice“ splnomocnený zástupca uviedol, že tieto budú predmetom písomného vyjadrenia. Žalovaný sa v plnej miere stotožnil s postojom správcu dane, že vo vyrubovacom konaní nebolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, keďže pripomienky a dôkazy predložené splnomocneným zástupcom žalobcu vo vyjadrení k protokolu neobsahovali žiadne nové skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod meniť výsledok kontroly, preto podľa jeho názoru správca dane správne trval na svojich záveroch z daňovej kontroly uvedených v protokole s tým, že následne v súlade s § 68 ods. 3 Daňového poriadku do 15 dní odo dňa spísania zápisnice vydal napadnuté rozhodnutie. Žalovaný sa preto aj v tomto prípade plne stotožňuje s postupom správcu dane, ktorý správne nevidel dôvod na opakované prerokovanie „ďalších“ pripomienok k vyjadreniam správcu dane. 34/ K námietkam, ktoré sa týkajú zániku práva vyrubiť daň ako aj k jednoročnej lehote na vykonanie daňovej kontroly žalovaný uvádza, že s uvedenými námietkami sa podrobne vysporiadal a trvá na tom, že daňová kontrola bola prerušená v súlade s Daňovým poriadkom, a teda výkon daňovej kontroly nepresiahol lehotu ustanovenú v § 46 ods. 10 Daňového poriadku (1 rok) a že v dôsledku uvedeného nedošlo k porušeniu § 69 ods. 1 Daňového poriadku tak, ako to uvádza splnomocnený zástupca žalobcu v žalobe a nedošlo ani k uplynutiu lehoty, počas ktorej možno v zmysle Daňového poriadku vyrubiť daň alebo rozdiel dane. 35/ K námietke žalobcu o nepreukázaní záverov uvedených v protokole, kedy sú tieto založené iba na domnienke správcu dane a uvádzanie nepravdivého dôkazu v protokole žalovaný uviedol, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly vychádzal predovšetkým z listinných dôkazov a to najmä z dokladov, ktoré splnomocnený zástupca žalobcu predložil k daňovej kontrole ako aj zo žiadostí o MVI. 36/ Žalovaný uviedol, že v daňovom konaní platí prejednávacia zásada, nie vyhľadávacia (vyšetrovacia) a povinnosťou správcu dane pokiaľ ide o nároky uplatnené platiteľom, je tieto prejednať a zastával názor, že pokiaľ mal žalobca pochybnosti o správnosti režimu zdanenia uplatneného jeho dodávateľom, ako aj o úplnosti a správnosti vyhotovených faktúr, mal sa v tejto veci obrátiť na svojho dodávateľa v čase uskutočnenia obchodnej transakcie a prijatia dodávateľských faktúr a požiadať ho o nápravu. Žalobca nielen že takýmto spôsobom nepostupoval, ale faktúry vyhotovené spoločnosťou BCA Autoauktionen GmbH prevzal, uhradil a zaúčtoval vo svojom účtovníctve, čím jednoznačne akceptoval ich obsah. Už v odvolaní žalobca síce uvádzal, že sa pokúšal kontaktovať spoločnosť BCA Autoauktionen GmbH s požiadavkou na opravu faktúr, avšak ako vyplýva z e-mailovej komunikácie, ktorú predložil spolu s vyjadrením k protokolu, urobil tak až dňa 01.12.2015, t.j. až po ukončení daňovej kontroly. K tvrdeniu splnomocneného zástupcu žalobcu uvádzanému v žalobe, že dôkaz o použití bežného režimu DPH zo strany zahraničného správcu dane neexistuje a že nebol oboznámený, na základe konkrétne akých odpovedí zahraničného správcu dane dospel tuzemský správca dane k svojmu záveru, žalovaný uvádza, že týmto dôkazom sú odpovede rakúskeho správcu dane na žiadosti o MVI č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Dur (odpoveď zo dňa 13.07.2010) a č. XXX/XXX/XXXX/XXXX/FriiM (odpoveď zo dňa 08.03.2011), v ktorých je nespochybniteľné uvedené, že preverované transakcie nepodliehali osobitnej úprave zdaňovania, z čoho je zrejmé, že transakcie boli uskutočnené v bežnom režime zdanenia. Obidve tieto odpovede na žiadosti o MVI boli spolu s prílohami predložené splnomocnenému zástupcovi žalobcu počas nazerania do spisu dňa 06.10.2015 a zároveň mu z nich boli vyhotovené rovnopisy na základe jeho žiadosti zo dňa 25.11.2015. 37/ Žalovaný k námietke žalobcu, že odôvodnenie dôkazov uvedených v zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 01.10.2015 a v protokole v časti vyjadrenia zahraničného správcu dane nie sú zhodné uviedol, že zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 01.10.2015 bola spísaná vo veci oboznámenia splnomocneného zástupcu so skutočnosťami zistenými počas výkonu daňovej kontroly, a to s cieľom umožniť žalobcovi využiť procesné právo vyjadrovať sa v priebehu výkonu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, ktoré ustanovuje daňový poriadok v § 45 ods. 1 písm. f/. Žalovaný trvá na tom, že aj táto námietka žalobcu je bezpredmetná, a že dôkazy uvedené v predmetnej zápisnici a následne v Protokole sa zhodujú, rozdiel je len vo formulácii textu v obidvoch dokumentoch. 38/ K námietkam týkajúcej sa preverovania obchodov so spoločnosťou BCA Autoauktionen GmbH, správca dane nezistil žiadne pochybenia, pričom žalobca poukazuje na tri miestne zisťovania vykonané v roku 2010 (zápisnica č. XXX/XXX/XXXX/XX/Dur zo dňa 07.04.2010, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/ T. zo dňa 30.07.2010 a č. XXX/XXX/XXXXX/XX/FruM zo dňa 07.10.2010) kde ani v jednej zápisnici z miestnych zisťovaní neboli správcom dane uvedené žiadne opatrenia a závery prijaté pri miestnom zisťovaní a taktiež nedošlo zo strany správcu dane k žiadnemu upozorneniu ani k vyjadreniu pochybností ohľadne DPH režimu uplatneného žalobcom so spoločnosťou BCA Autoauktionen GmbH poukazujúc na § 3 ods. 2 Daňového poriadku ako aj na rozsudok Krajského súdu Trnava 14S/32/2014 žalovaný uviedol, že je síce pravdou, že správca dane sa obchodmi uskutočnenými so spoločnosťou BCA Autoauktionen GmbH už v rámci miestnych zisťovaní vykonaných v roku 2010 a v roku 2011 zaoberal, avšak tak, ako je už uvedené aj Protokole a aj v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 102943650/2016, v rámci miestneho zisťovania správca dane v zmysle § 37 ods. 2 Daňového poriadku vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní, naproti tomu daňovou kontrolou správca dane v súlade s § 44 ods. 1 Daňového poriadku zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov, napr. aj zákona o DPH. Každý z uvedených inštitútov vykonáva správca dane za iným účelom, preto nemožno nahradiť závery z daňovej kontroly závermi z miestneho zisťovania. 39/ K námietke týkajúcej sa nevyhodnotenia žalobcom predložených dôkazov ohľadne odpočtu DPH podľa rakúskeho zákona o DPH a nezdôvodnenia odmietnutia navrhovaných žalovaný uviedol, že správca dane sa vyjadrením k protokolu, ktoré predložil splnomocnený zástupca žalobcu zaoberal, rovnako ako s dôkazmi, ktoré boli jeho súčasťou. Základným právnym normatívom pri príprave zákona o DPH je Šiesta smernica Rady 77/388/EHS, ktorá bola neskôr nahradená smernicou Rady 2006/112/ ES, žalovaný preto zastáva názor, že ustanovenia smernice EÚ o DPH boli prevzaté do slovenského zákona o DPH. Z uvedeného je zrejmé, že obsah dokumentov predložených splnomocneným zástupcom žalobcu nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť výsledky predmetnej daňovej kontroly. Podľa názoru žalovaného informácie uvedené na webovej stránke rakúskej finančnej správy, na ktoré sa odvoláva jeho splnomocnený zástupca, nie je v kompetencii ani žalovaného a ani správcu dane posudzovať, keďže tieto sa týkajú platiteľa dane registrovaného pre daň v Rakúsku v zmysle rakúskeho zákona o DPH. Tiež návrh splnomocneného zástupcu žalobcu uvedený vo Vyjadrení k Protokolu - vypočuť ako svedkov kontrolórov, ktorí vykonávali miestne zisťovania v roku 2010, správca dane považoval správne za neopodstatnený. Primárnym cieľom miestneho zisťovania nie je vyvodzovanie právnych záverov zo zistených skutočností, hoci podľa povahy zistených skutočností môžu na miestne zisťovanie nadväzovať ďalšie inštitúty správy daní a môže byť podnetom pre správcu dane na vykonanie daňovej kontroly, v rámci ktorej potom správca dane preverí dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 40/ K námietkam, ktorými splnomocnený zástupca žalobcu poukazuje na to, že správca dane postupoval pri daňovej kontrole len podľa zákona o DPH bez uplatnenia Smernice o DPH žalovaný uvádza, že správca dane sa pri výkone daňovej kontroly riadi legislatívnymi normami platnými v Slovenskej republike a v zmysle § 44 ods. 1 Daňového poriadku správca dane daňovou kontrolou vykonávanou u žalovaného zisťoval a preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov, ktorým bol v tomto prípade zákon č. 222/2004 Z. z. Žalovaný preto na základe vyššie uvedených skutočností trvá na tom, že správca dane postupoval správne, keď preverované transakcie vyhodnocoval podľa zákona o DPH, v ktorom je smernica EÚ o DPH uplatnená. 41/ K tvrdeniam žalobcu, že vozidlá obstaral od fyzických osôb, čo preukazujú predložené kúpne zmluvy a osvedčenia o evidencii vozidiel a nie od spoločnosti BCA Autoauktionen GmbH žalovaný uvádza, že žalobca počas daňovej kontroly síce preukazoval nadobudnutie ojazdených motorových vozidiel kúpnymi zmluvami uzatvorenými s fyzickými osobami - občanmi Slovenskej republiky, ktoré boli v čase uzatvorenia predmetných kúpnych zmlúv zapísaní ako vlastníci jednotlivých vozidiel v osvedčení o evidencii vozidla, dodanie týchto ojazdených motorových vozidiel žalobcovi však deklarovala aj spoločnosť BCA Autoauktionen GmbH, pričom doklady preukazujúce ich dodanie boli zaslané ako prílohy k odpovedi na žiadosť o MVI č. XXX/XXX/XXXX/XXXX/FruM. Správca dane z dokumentov, ktoré boli zaslané ako prílohy k odpovedi na žiadosť o MVI zistil, že predmetné vozidlá prevzal v dňoch 12.05.2009 a 13.05.2009 zamestnanec žalobcu P. C. od spoločnosti BCA Autoauktionen GmbH, keď tieto vozidlá aj osobne prevzal spolu s faktúrami za ich dodanie a to niekoľko týždňov pred tým, ako boli uzavreté kúpne zmluvy vzťahujúce sa na dodanie týchto vozidiel fyzickými osobami (občanmi SR), ktoré boli žalobcom predložené k daňovej kontrole. 42/ Žalovaný nesúhlasí ani s tvrdením splnomocneného zástupcu žalobcu, v ktorom označil konanie správcu dane za obštrukciu a znemožnenie nazerania do spisu. Rovnako nesúhlasí s tvrdením, že správca dane nepostupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom resp. nedodržiaval základné zásady daňového konania. Zo spisu je zrejmé, že správca dane nijakým spôsobom neznemožnil splnomocnenému zástupcovi nazeranie do spisu naopak, konal v dostatočnej súčinnosti so žalobcom a v súlade so základnými zásadami správy dane, ktoré sú uvedené v § 3 Daňového poriadku a zároveň podrobne popísal konanie správcu dane pri nahliadaní do spisu. Daňové orgány nekonali protiprávne, naopak vychádzali zo základných zásad daňového konania upravených v ustanovení § 3 Daňového poriadku, nakoľko žalobca v žalobe nepredložil žiadne nové skutočnosti, žalovaný trvá na napadnutom rozhodnutí zo dňa 03.08.2016 a žalobu navrhuje zamietnuť a žalobcu zaviazať znášaním trov konania. IV. Pojednávanie 43/ Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 ods. 1, § 10 SSP rozhodol na pojednávaní dňa 10.07.2018 v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil. V. Relevantné právne predpisy 44/ Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 45/ Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 46/ Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. 47/ Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 48/ Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 49/ Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 50/ Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 51/ Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 52/ Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 53/ Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 54/ Podľa § 37 ods. 2 Daňového poriadku, miestne zisťovanie je činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní. 55/ Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 56/ Podľa § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadriť sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. 57/ Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhotovenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 58/ Podľa § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8. 59/ Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov. 60/ Podľa § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku, správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 61/ Podľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku, správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak sa pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane oznámi účastníkom konania. 62/ Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. 63/ Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa dňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tomto prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu. 64/ Podľa § 69 ods. 1 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov, po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná. 65/ Podľa článku 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 z 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac. 66/ Podľa § 3 ods. 1 zákona o DPH, zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. 67/ Podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH, ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak. 68/ Podľa § 20 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vzniká a/ 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru, alebo b/ dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom podľa písmena a/. 69/ Podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH, pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je povinná platiť daň osoba, ktorá tovar nadobudla podľa § 11 a 11a. VI. Posúdenie veci správnym súdom 70/ Súd uvádza, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt preukazuje aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie. 71/ Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia správcu dane č. XXXXXX/XXXX zo dňa 27.04.2016, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume X.XXX,XX eur na DPH za zdaňovacie obdobie december 2009 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku a rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXX/ XXXX zo dňa 03.08.2016, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane č. XXXXXX/XXXX zo dňa 27.04.2016. Správny súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov v rozsahu žalobných dôvodov posudzoval, či žalovaný pri rozhodovaní v danej veci vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a rozhodol v súlade s Daňovým poriadkom a taktiež v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o DPH. 72/ Zároveň je úlohou správneho súdu posudzovať, či správca dane a žalovaný si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci skutočný stav, či konali v súčinnosti so žalobcom, či rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovali zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutia správcu dane a žalovaného boli vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia daňových orgánov je podmienená zákonnosťou postupu daňových orgánov predchádzajúcemu vydaniu napadnutých rozhodnutí. 73/ Žalobca v žalobe namietal, že správca dane porušil ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku, nakoľko daňová kontrola trvala 540 dní. Daňová kontrola začala dňa 15.07.2013 a bola ukončená protokolom z daňovej kontroly č. XXXXXXX/XXXX dňa 13.11.2015. Správny súd uvádza, že podľa ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia, ktorá je zákonnou lehotou a je pre správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu záväzným limitom určujúcim zákonnosť uskutočnenej daňovej kontroly. Táto lehota nie je poriadkovou, ale zákonnou procesnou lehotou, ktorú zákon určil na vykonanie daňovej kontroly, počas ktorej je daňový subjekt povinný strpieť výkon daňovej kontroly a plniť povinnosti voči správcovi dane. Daňová kontrola ako proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku (protokolu), ktorý nie je procesom meritórneho rozhodovania o daňovej povinnosti daňového subjektu, totiž predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej, právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany orgánu daňovej správy, čo celkom jednoznačne vyplýva z charakteru povinností kontrolovaného daňového subjektu počas daňovej kontroly. Cieľ daňovej kontroly tak nie je možné dosahovať na úkor práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. Aj v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovým subjektom (§ 3 ods. 2, § 44 ods. 1 veta druhá Daňového poriadku). 74/ Správny súd uvádza, že daňová kontrola sa vykonáva vždy len v rozsahu ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu, čo znamená aj to, že rozsah a spôsob daňovej kontroly, ktorý si správca dane zvolí musí spĺňať požiadavku nevyhnutnosti, primeranosti a účelnosti. Žiadosťou o MVI č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Tah zo dňa 13.12.2013 požiadal správca dane o preverenie obchodov s ojazdenými motorovými vozidlami žalobcu so spoločnosťou KAPITAL SYSTEM s.r.o., Na Výsluní 201/13, 100 00 Praha 10, za preverované obdobie 09-12/2009. Správca dane žiadal preveriť skutočnosti: 1. či boli skutočne predmetom dodania ojazdené automobily; 2. v akom režime zdaňovania bol tento tovar dodaný; 3. vystavil Váš platiteľ faktúry za predaj týchto vozidiel; 4. z akého dôvodu došlo k spätnému odpredaju vozidiel. 75/ Správca dane vydal dňa 18.12.2013 rozhodnutie č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Tah, ktorým podľa § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku prerušil daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, november 2009, december 2009 z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, ktorým bolo podanie žiadosti o MVI týkajúcej sa DPH. Daňová kontrola bola prerušená od 23.12.2013. Žalobca prevzal uvedené rozhodnutie dňa 20.12.2013. Správca dane, ako to vyplýva z administratívneho spisu zaslal urgencie na žiadosť o MVI: - Urgencia zaevidovaná pod ev. č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Tah zo dňa 29.04.2014 - Urgencia č. II zaevidovaná pod ev. č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Tah zo dňa 30.07.2014 - Urgencia č. III zaevidovaná pod ev. č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Tah zo dňa 31.10.2014 - Urgencia č. IV zaevidovaná pod ev. č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Tah zo dňa 02.02.2015 - Urgencia č. V zaevidovaná pod ev. č. XXXXXX/XXXX zo dňa 06.05.2015. 76/ Odpoveď na žiadosť o MVI bola zaslaná požiadaným orgánom dňa 28.05.2015 žiadajúcemu orgánu, ktorý ju dňa 15.06.2015 doručil správcovi dane. Správca dane dňa 19.06.2015 oznámil žalobcovi pokračovanie vo výkone daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, november 2009, december 2009. 77/ Daňový poriadok umožňuje daňovú kontrolu prerušiť, pričom rozlišuje obligatórne a fakultatívne prerušenie daňovej kontroly. Fakultatívne prerušenie daňovej kontroly je zákonom obmedzené na maximálne 30 dní, alebo na nevyhnutný čas, ak túto lehotu správca dane predĺži. Dobu prerušenia daňovej kontroly z obligatórnych dôvodov zákon obmedzuje na nevyhnutný čas (bez uvedenia konkrétnej doby, počas ktorej môže prerušenie daňovej kontroly trvať). Počas prerušenia daňovej kontroly podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku neplynú lehoty, tzn. že doba prerušenia daňovej kontroly sa nezapočítava do celkovej doby daňového kontroly. V prípade, ak daňová kontrola trvala dlhšie než jeden rok, musí skúmať dôvodnosť (zákonnosť) takéhoto prerušenia. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na ust. § 44 daňového poriadku, podľa ktorého sa daňová kontrola vykonáva vždy len v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR), čo znamená, že správca dane by nemal pri jej výkone zbytočne zaťažovať daňový subjekt, no zároveň ju musí vykonať v takom rozsahu, aby čo najpresnejšie a najobjektívnejšie zistil potrebné skutočnosti na splnenie jej účelu. Rozsah a spôsob daňovej kontroly, ktorý zvolí správca dane musí spĺňať požiadavku nevyhnutnosti, primeranosti a účelnosti. Ustanovenie § 44 daňového poriadku je potrebné vykladať v spojitosti s jednou z jeho základných zásad (§ 3 ods. 2 druhá veta daňového poriadku), podľa ktorej je správca dane povinný vybaviť vec bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré najmenej zaťažujú daňový subjekt a ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 78/ Správny súd dodáva, že ust. § 44 ods. 1 druhá veta Daňového poriadku je potrebné vykladať aj v spojitosti s jednou zo základných zásad správy daní uvedenú v ust. § 3 ods. 2 veta druhá Daňového poriadku, podľa ktorého je správca dane povinný vybaviť vec bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré najmenej zaťažujú daňový subjekt a ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 79/ Správny súd posudzoval primeranosť samotnej dĺžky prerušenia daňovej kontroly. V tejto súvislosti bolo potrebné poukázať na zákon č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorý implementoval Smernicu Rady EÚ č. 2011/16/EÚ z 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní, ktoré boli prijaté s cieľom zefektívnenia a zrýchlenia spolupráce pri výmene informácií medzi členskými štátmi EÚ v daňových veciach. V čl. 7 Smernice a ust. § 6 ods. 5 zákona č. 442/2012 Z.z. sú stanovené konkrétne lehoty na poskytnutie informácií na základe žiadosti cudzieho štátu. Z uvedených ustanovení vyplýva, že príslušný orgán daného štátu je povinný poskytnúť informáciu čo najrýchlejšie, najneskôr však šesť mesiacov odo dňa prijatia žiadosti - ak však dožiadaný orgán už tieto informácie má, je potrebné ich zaslať do dvoch mesiacov od uvedeného dňa. 80/ Správny súd poukazuje aj na nariadenie Rady EÚ č. 904/2010, ktoré upravuje administratívnu spoluprácu a boj proti podvodom v oblasti DPH, kde v čl. 10 a nasl. stanovil ešte prísnejšiu lehotu a uviedol, že žiadaný orgán má poskytnúť informáciu tak rýchlo ako je to možné, najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti, pokiaľ žiadaný orgán vyžadovanú informáciu už má, znižuje sa táto lehota maximálne na jeden mesiac. V súvislosti so slovným spojením pominutia dôvodov pre ktoré došlo k prerušeniu daňovej kontroly treba poukázať na ust. § 61 ods. 4 Daňového poriadku, ktorý je potrebný vykladať v kontexte vyššie uvedených smerníc, t.j. pominutie dôvodov pre ktoré sa daňová kontrola prerušila je ohraničená maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre poskytnutie požadovaných informácií. 81/ Prerušenie daňovej kontroly musí byť v súlade so zákonom, musí byť účelné a nevyhnutné na preukázanie takých skutočností, ktoré správcovi dane nie sú známe a ktoré majú vplyv na zistenie potrebných skutočností, za účelom ktorých je daňová kontrola vykonávaná. Keďže daňová kontrola predstavuje zásadný zásah do právom chránenej sféry daňového subjektu, je povinnosťou daňových orgánov, v prípade jej prerušenia z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií a prekročenia zákonnej lehoty jedného roka na vykonanie daňovej kontroly, vo svojich rozhodnutiach, ktoré vychádzajú zo zistení získaných počas kontroly (teda aj z medzinárodnej výmeny informácií), dôsledne zdôvodniť, aké zistenia vyplynuli z tohto postupu a aký vplyv mali tieto zistenia na konečné posúdenie veci. Ak rozhodnutia daňových orgánov takého náležitosti neobsahujú, absentuje v nich požiadavka riadneho odôvodnenia podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku a trpia tak vadou nepreskúmateľnosti. 82/ Z ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že v odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán, vrátane daňového orgánu uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia, ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, prípadne s ich námietkami k vykonaným dôkazom. (Rozsudok NS SR, sp. zn. 4 So 226/04). 83/ Na tomto mieste považuje súd za dôležité zdôrazniť, že dlhodobo a ustálene judikuje [porovnaj napr. rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka") pod č. R 29/1996], že rozhodnutie súdu, ktorým ako nepreskúmateľné zruší rozhodnutie správneho orgánu, ak rozhodnutie nie je náležite odôvodnené (§ 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.) je vecne správne. Súd poukazuje na obdobnú judikatúru Nejvyššího správního soudu (napr. rozsudok z 22.01.2004, č. j. 4 Azs 55/2003-51), z ktorej vyplýva, že rozhodnutie správneho orgánu, v odôvodnení ktorého absentuje úvaha, ktorou bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal ako aj správna úvaha, ktorú použil pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, rovnako tak aj chýbajúca argumentácia ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu ako účastníka správneho konania je v rozpore s § 47 ods. 3 správneho poriadku a takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. (rozhodnutie NS sp. zn. SR 5Sžf/20/2016 z 29.06.2017) 84/ Súd z administratívneho spisu zistil, že protokol z daňovej kontroly ako aj napadnuté rozhodnutie v časti týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia december 2009 obsahuje zmienku o procese medzinárodnej výmeny informácií (napr. čl. 24 napadnutého rozhodnutia). V napadnutom rozhodnutí žalovaného však absentuje zdôvodnenie ako i správna úvaha, či vôbec a aký význam mali skutočnosti zistené predmetnou medzinárodnou výmenou informácií, či správca dane resp. žalovaný nejakým spôsobom tieto informácie pri svojom rozhodnutí využil a ak nie, či bolo prerušenie daňového konania zákonné, ako aj to či Protokol z daňovej kontroly mohol byť použitý ako zákonný dôkaz. Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí nie je ďalej zrejmé, čo viedlo správcu dane k prerušeniu konania a k medzinárodným výmenám informácií, a to s prihliadnutím na informácie, s ktorými už nakladal v čase prerušenia daňovej kontroly. 85/ Napadnuté rozhodnutia vychádzajú predovšetkým z informácií, ktoré boli správcovi dane známe už pred začatím daňovej kontroly, preto bolo povinnosťou žalovaného, ak potvrdil závery správcu dane, dôsledne odôvodniť správnosť postupu správcu dane pri medzinárodnej výmene informácií, ktorá bola dôvodom dlhého prerušenia daňovej kontroly. Z dôvodu absencie týchto dôvodov súd nemohol posúdiť zákonnosť prerušenia predmetnej daňovej kontroly, ani jej dĺžku, a teda celkovú správnosť postupu správcu dane. 86/ Správny súd sa preto nemohol stotožniť ani s názorom žalovaného, že pri prerušení daňovej kontroly postupoval správca dane v súlade s Daňovým poriadkom a dodržal všetky lehoty, ktorý Daňový poriadok upravuje. Žalovaný uviedol, že podľa IRA č. X/XXXX/XXXXXXX/P - Príkaz generálneho riaditeľa sekcie daňovej a colnej o povinnosti zasielať urgencie pri medzinárodnej výmene informácií v prípade, že daňový úrad neobdrží odpoveď po uplynutí štyroch mesiacov od zaslania žiadosti o MVI v oblasti DPH, zašle oddelenie CLO urgenciu na vybavenie tejto žiadosti, ak po uplynutí ďalších troch mesiacov v oblasti DPH nebude stále k dispozícii odpoveď na predmetnú žiadosť, daňový úrad zašle oddeleniu CLO ďalšiu urgenciu a naďalej bude sledovať lehoty na jej vybavenie, správca dane postupoval v súlade s uvedeným interným riadiacim aktom, a preto nedošlo k prekročeniu lehoty na vykonanie daňovej kontroly. 87/ Správny súd uvádza, že interný riadiaci akt č. X/XXXX/XXXXXXX/P z 15.01.2013 vydaný generálnym riaditeľom sekcie daňovej a colnej nemôže meniť lehoty stanovené v § 6 ods. 5 zákona č. 442/2012 Z.z. a čl. 7 Smernice č. 2011/16/EÚ z 15.02.2011. Takýmto postupom správcu dane dochádza k obchádzaniu zákona a v prípade akceptovania takéhoto postupu by daňová kontrola mohla trvať neobmedzený čas. Správca dane pri výkone daňovej kontroly má dodržiavať zásadu proporcionality a účelnosti a primeranú rýchlosť konania, ktorá je jednou z podmienok spravodlivého procesu a je priamo upravená aj v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Princíp konania v primeranej lehote je garantovaný ústavou alebo vo vzťahu k verejnej správe je upravený v osobitných zákonoch. 88/ Správny súd má za to, že správca dane nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil tým nielen ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti v daňovom konaní (§ 3 ods. 1, 2 Daňového poriadku). Daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť (a contario § 24 ods. 4 Daňového poriadku). V prípade ak bol použitý, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole, je rovnako nezákonné. V takomto prípade k ukončeniu daňovej kontroly príde prerokovaním protokolu (a teda ukončením daňovej kontroly) po uplynutí zákonnej lehoty, čím vzniká nezákonnosť vykonanej daňovej kontroly a protokol z nej nadobúda charakter nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý nemožno v daňovom konaní použiť. 89/ Vzhľadom na uvedené procesné pochybenie správcu dane a žalovaného správnemu súdu, nezostalo nič iné, ako rozhodnutie správcu dane č. XXXXXX/XXXX zo dňa 27.04.2016 a rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 03.08.2016 zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, pretože v konaní daňových orgánov došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Daňové orgány v ďalšom konaní budú postupovať v súdom naznačenom smere. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Vzhľadom na dôvody zrušenia oboch rozhodnutí daňových orgánov sa z ďalšími dôvodmi žalobcu uvedenými v žalobe správny súd nezaoberal. 90/ Krajský súd v Bratislave senát „5S“ dňa 10.07.2018 rozhodol aj vo veci sp. zn. 5S 205/2016 a sp. zn. 5S 206/2016, tých istých účastníkov ako v danej veci len išlo o iné zdaňovacie obdobia ako je predmetom tohto konania, preto je právne posúdenie v tomto rozhodnutí obdobné. 91/ O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi právo na ich náhradu priznal vo výške 100%. 92/ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.