Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/230/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201893 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201893.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: X.. R. Y., N.. F. XXX, XXX XX P., zastúpený: JUDr. Marian Dzuroška, s.r.o., Hviezdoslavova 468/31, 979 01 Rimavská Sobota, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-71/2016/OPK zo dňa 28.09.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. KM-OLVS-71/2016/OPK zo dňa 28.09.2016 a personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 184 zo dňa 14.07.2016 z r u š u j e podľa ust. § 191 ods. 1 písm. g) SSP a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred orgánom verejnej správy 1. Žalobca dňa 15.05.2016 v čase mimo výkonu služby o 12.55 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Opel Vectra, ev. číslo K. XXX C. po miestnej komunikácii v smere z mesta Rimavská Sobota k rekreačnej oblasti Kurinec, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Okresného dopravného inšpektorátu v Rimavskej Sobote, Okresného riaditeľstva Policajného zboru (ďalej aj PZ) v Rimavskej Sobote. 2. Počas kontroly dokladov žalobca javil známky požitia alkoholu, preto bol príslušníkom PZ vyzvaný na podrobenie sa dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu, čo opakovane odmietol. Následne sa odmietol podrobiť aj odberu krvi a lekárskemu vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu. MUDr. Z. Z. v lekárskej správe zo dňa 15.05.2016 konštatuje, že žalobca uviedol, že ráno vypil 1 dcl vodky, ostatné popiera. Podľa vyjadrenia lekárky uvedeného v predmetnej lekárskej správe žalobca jednoznačne javí známky požitia alkoholu. 3. Nadriadený o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru žalobcu upovedomil dňa 16.05.2016 písomnosťou č.p.: ORPZ-RS-OPP3-844-004/2016 zo dňa 16.05.2016. Súčasne ho upovedomil o možnosti vyjadriť sa k veci do 9.00 hod. dňa 20.05.2016. Dňa 19.05.2016 zástupca žalobcu požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie aspoň do skončenia hospitalizácie žalobcu na psychiatrickom oddelení Všeobecnej nemocnice v Rimavskej Sobote. Dňa 30.05.2016 požiadal nadriadený písomnosťou adresovanou psychiatrickému oddeleniu Všeobecnej nemocnice v Rimavskej Sobote o podanie správy v súvislosti s dĺžkou hospitalizácie žalobcu a možnosťou vykonania jeho výsluchu, resp. možnosti písomného vyjadrenia sa žalobcu k prebiehajúcemu personálnemu konaniu. Primár psychiatrického oddelenia MUDr. J. F. v odpovedi zo dňa 01.06.2016 uviedol, že žalobca je hospitalizovaný od 15.05.2016, prepustený bude 03.06.2016 a jeho práceneschopnosť potrvá približne týždeň po prepustení. Zároveň uviedol, že žalobca môže byť vypočutý aj počas hospitalizácie bez ovplyvnenia jeho psychickej schopnosti podať relevantné údaje k predmetnej veci. Nadriadenému bola predmetná správa doručená dňa 03.06.2016, v deň prepustenia žalobcu z hospitalizácie. Po dohode s advokátom sa mal dňa 07.06.2016 uskutočniť výsluch žalobcu, no dostavil sa len jeho advokát, ktorý uviedol, že psychický stav žalobcu sa zhoršil a od 06.06.2016 je hospitalizovaný v psychiatrickej liečebni v Rožňave. MUDr. E. D., primárka psychiatrického oddelenia NsP sv. Barbory v Rožňave dňa 13.06.2016 písomne oznámila nadriadenému, že žalobca je hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení v Rožňave, jeho pobyt potrvá ešte približne 3 týždne, pričom ho počas hospitalizácie nie je vhodné vypočúvať. Ďalší termín na vyjadrenie mal žalobca určený na deň 20.06.2016, no žalobca sa nedostavil, ani sa písomne k veci nevyjadril. Opätovne bol dňa 20.06.2016 nadriadeným písomne vyzvaný, aby sa k veci vyjadril do dňa 28.06.2016. Žalobca však svoje právo nevyužil a dňa 27.06.2016 doručil advokát žalobcu žiadosť o odklad podania vyjadrenia. 4. Žiadosťou zo dňa 16.05.2016 požiadal žalobca o uvoľnenie zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru podľa § 191 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“). Žalobca o uvoľnenie zo služobného pomeru príslušníka PZ požiadal dňom 31.07.2016. Žiadosť bola žalovanému doručená dňa 17.05.2016. Zo stanoviska vyšších nadriadených, ktoré je súčasťou podanej žiadosti vyplýva, že riaditeľ OO PZ Rimavská Sobota, riaditeľ OPP OR PZ v Rimavskej Sobote a riaditeľ OR PZ v Rimavskej Sobote doručili žiadosť žalobcu o uvoľnenie zo služobného pomeru príslušníka PZ dňom 31.07.2016 realizovať kladne, resp. s podanou žiadosťou žalobcu súhlasili. 5. Personálnym rozkazom riaditeľa OR PZ v Rimavskej Sobote č. 103 zo dňa 15.06.2016 bol žalobca podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. uvoľnený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ dňom 31.07.2016. Rozhodnutie bolo oznámené vyhlásením dňa 21.06.2016. Proti rozhodnutiu o uvoľnení zo služobného pomeru podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. na základe jeho vlastnej žiadosti v zmysle poučenia bolo možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa oznámenia tohto rozhodnutia. 6. Následne minister vnútra SR personálnym rozkazom č. 184 zo dňa 14.07.2016 prepustil žalobcu podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ, funkcia: referent - stála služba (13416) Obvodného oddelenia Policajného zboru Rimavská Sobota, odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rimavskej Sobote, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici. Služobný pomer končí dňom doručenia rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že bolo preukázané, že žalobca svojim konaním porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy u žalovaného spočíva v tom, že nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom Policajného zboru, keď po tom ako viedol osobné motorové vozidlo a javil známky požitia alkoholu, opakovane sa na výzvu policajtov i nadriadených odmietol podrobiť dychovej skúške v súvislosti s vedením motorového vozidla ako aj lekárskemu vyšetreniu na alkohol alebo iné návykové látky odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, hoci javil známky ich užitia, čím zmaril objektívne zistenie, či nie je nimi ovplyvnený. Žalobca konal v rozpore s ust. § 3 ods. 2 písm. c) s poukazom na § 137 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je účastník cestnej premávky ďalej povinný poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon alebo iný osobitný predpis. Porušil tiež čl. 1 prílohy k nariadeniu ministra vnútra SR č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka PZ v znení nariadení ministra vnútra SR č. 6/2003 a č. 40/2004. Zároveň žalobca zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti príslušníka PZ ustanovené v § 48 ods. 3 písm. a) a g) zákona č. 73/1998 Z.z., pretože sa mimo štátnej služby nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržal služobnú disciplínu. Podľa žalovaného ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu na svedomitom plnení služobných povinnosti a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti a na upevňovaní dôvery občanov v PZ. Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že nadriadený dôvod prepustenia zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, teda žalobcu, zistil dňa 15.05.2016, t.j. v deň, kedy sa žalobca dopustil protiprávneho konania. Návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru vrátane dôkazového materiálu bol ministrovi vnútra SR doručený dňa 08.07.2016. V zmysle poučenia, proti tomuto rozhodnutiu možno podať do 15 dní od oznámenia tohto rozhodnutia rozklad. 7. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. KM-OLVS-71/2016/OPK zo dňa 28.09.2016 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil a rozklad žalobcu zamietol. II. Žaloba 8. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.10.2016 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-71/2016/OPK zo dňa 28.09.2016, ktorým žalovaný potvrdil personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 184 zo dňa 14.07.2016, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru a rozklad žalobcu bol zamietnutý. 9. V žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. d), e), g) SSP). Má za to, že žalovaný sa dôsledne nezaoberal možnosťou zániku zodpovednosti za disciplinárne previnenie. V tejto súvislosti mali byť na správne konanie použité zásady trestného konania podľa trestného poriadku, najmä právo na spravodlivé prejednanie veci v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom, ako i povinnosť orgánov s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace proti jeho osobe, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Je názoru, že žalovaný sa riadne nevysporiadal s jeho argumentáciou, že personálny rozkaz je v rozpore s ust. § 41 ods. 1, ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., keď vo výrokovej časti absentuje popis skutku zakladajúci dôvod na prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ, najmä uvedenie miesta, času, spôsobu konania, pripadne iných okolností, za ktorých k nemu došlo tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom. 10. Žalovanému tiež vytýkal, že tento akceptoval nezákonný postup prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý nerešpektoval lekárskymi správami podložené závery o jeho zlom psychickom stave, ktorý si vyžiadal nielen akútnu hospitalizáciu, ale aj nevyhnutné obmedzenia spočívajúce v zákaze jeho výsluchu a realizácie úkonov, ktoré by oživovali prežité udalosti a negatívne pôsobili na jeho zdravotný stav bez možnosti využiť svoje právo k veci sa vyjadriť a následne nahliadnuť do spisového materiálu, ktorý vo veci personálnym rozkazom rozhodol. 11. Zdôraznil, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí neakceptoval ani jeho tvrdenie, že vydaniu napadnutého personálneho rozkazu bráni personálny rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Rimavskej Sobote č. 103 z 15.06.2016, ktorým bol podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. uvoľnený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ. Je nepochybné, že tento personálny rozkaz bol vydaný v súvislosti s udalosťou z 15.05.2016 a akceptoval jeho žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ. V čase vydania napadnutého personálneho rozkazu bol už personály rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Rimavskej Sobote č. 103 z 15.06.2016 právoplatný. 12. Poukázal, že ust. § 189 zákona č. 73/1998 Z.z. taxatívne vymenuváva druhy skončenia služobného pomeru a to vrátane uvoľnenia (§ 189 písm. b) cit. zákona) a prepustenia (§ 189 písm. c) cit. zákona). Pokiaľ teda došlo k skončeniu služobného pomeru uvoľnením, týmto druhom sa aj služobný pomer končí. Vyplýva to aj z textovej časti uvedeného ustanovenia. Pokiaľ teda končí jeho služobný pomer právoplatným uvoľnením, nemôže dôjsť k ukončeniu služobného pomeru aj prepustením. Bráni tomu prekážka rozhodnutej veci. 13. Za nezákonnú považuje aj skutočnosť, že konanie viedol a návrh na jeho prepustenie zo služobného pomeru spracoval pplk. Bc. Ján Mihálik, riaditeľ Obvodného oddelenia PZ v Rimavskej Sobote, ktorý pre pomer k veci mal byť z tohto konania a spracovania návrhu vylúčený, pretože bol priamy svedok udalosti a naviac bol vypočutý i ako svedok v rámci trestného konania. III. Vyjadrenie žalovaného 14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 24.11.2016 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že s námietkami žalobcu sa nestotožňuje a skutkový stav bol zistený v súlade so zákonom riadne a úplne, pričom prvostupňové rozhodnutie je zrozumiteľné a obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Výrok rozhodnutia obsahuje uvedenie ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého minister vnútra SR rozhodol tak, ako to vyžaduje § 241 zákona č. 73/1998 Z.z. a nie je namieste namietať absenciu popisu skutku. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž 74/02 a 4Sž 99/03. K výsluchu žalobcu uviedol, že zo správy MUDr. F.K.M. zo dňa 01.06.2016 je zrejmé, že výsluch žalobcu je možný a možno ho realizovať aj počas hospitalizácie žalobcu, bez ovplyvnenia jeho psychickej schopnosti podať relevantné údaje k predmetnej veci. Žalobcovi bol viackrát stanovený termín, kedy sa mohol k veci vyjadriť, o čom bol upovedomený aj advokát žalobcu a súčasne bol upozornený, že pokiaľ sa osobne, písomne alebo prostredníctvom advokáta nevyjadrí, bude konanie o prepustení ukončené bez jeho vyjadrenia. Podľa vyjadrenia JUDr. F. psychický stav žalobcu od začatia konania o jeho prepustení nebol taký zlý, aby sa nemohol k veci písomne alebo ústne do zápisnice vyjadriť. Obrana žalobcu v tomto smere sa javí ako účelová s cieľom „podržať“ konanie o jeho prepustení až do dňa 31.07.2016, kedy bol uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka PZ. K nariadeniu znaleckého dokazovania žalovaný uviedol, že v personálnom konaní sa nerieši otázka zodpovednosti žalobcu za trestný čin, preto dôkaz zabezpečovaný v trestnom konaní týkajúci sa psychického stavu žalobcu nepovažoval nadriadený za relevantný v personálnom konaní. Intenzita protiprávneho konania žalobcu a jeho zodpovednosť zaň by zabezpečením predmetného dôkazu nebola v personálnom konaní o prepustení nijako oslabená. V personálnom konaní bolo zákonným spôsobom preukázané naplnenie podmienok prepustenia v zmysle § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. 15. Žalovaný taktiež nesúhlasí ani s námietkou žalobcu, že napadnutému rozhodnutiu bráni prekážka rozhodnutej veci. Skončenie služobného pomeru uvoľnením je upravené v § 191 ods. 1 až 8 zákona č. 73/1998 Z.z. Podľa ods. 1 cit. ustanovenia zákona, policajt musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada. Podľa ods. 7 cit. ustanovenia, služobný pomer podľa ods. 1 sa skončí uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak sa policajt a nadriadený nedohodnú inak. Lehota pre skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiace nasledujúceho po doručení žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nadriadenému. Rozhodnutie o skončení služobného pomeru uvoľnením mu bolo oznámené v súlade s ust. § 191 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého rozhodnutie o skončení služobného pomeru uvoľnením oznámi nadriadený policajtovi najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru. Nadriadený postupoval v súlade s uvedeným. 16. V prípade žalobcu súbežne prebiehalo i personálne konanie o jeho prepustení zo služobného pomeru, nakoľko svojim protiprávnym konaním naplnil pojmové znaky skutkovej podstaty prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. Personálny rozkaz o prepustení zo služobného pomeru č. 184 zo dňa 14.07.2016 bol žalobcovi doručený dňa 18.07.2016 a jeho advokátovi dňa 19.07.2016. Služobný pomer žalobcu preto skončil prepustením dňom doručenia predmetného personálneho rozkazu, teda 19.07.2016 v súlade s ust. § 194 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. Napadnutý personálny rozkaz o prepustení žalobcu nadobudol účinnosť skôr ako personálny rozkaz riaditeľa OR PZ v Rimavskej Sobote č. 103 zo dňa 15.06.2016. 17. Žalovaný nesúhlasil i s ostatnou námietkou žalobcu, podľa ktorej mal byť riaditeľ Obvodného oddelenia PZ v Rimavskej Sobote pre pomer k veci z tohto konania vylúčený. Podľa § 193 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. návrh na prepustenie spracováva spravidla bezprostredne nadriadený na predpísanom tlačive a predkladá ho bezodkladne služobným postupom na ďalšie opatrenie nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta zo služobného pomeru. Vypracovaniu návrhu na prepustenie predchádza konanie, ktoré analogicky s uvedeným ust. zákona tiež spravidla vedie bezprostredne nadriadený. Riaditeľ OO PZ v Rimavskej Sobote bol na konanie príslušný a celé personálne konanie prebehlo v súlade so zákonom a jeho náležitý postup je podporený aj stanoviskom vyššieho nadriadeného a ďalších nadriadených žalobcu, ktorí sa vyslovili v návrhu na jeho prepustenie zo služobného pomeru. IV. Právne posúdenie 18. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný vo veci podľa ust. § 10 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť. O žalobe súd rozhodol bez pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa ust. § 107 ods. 2 v spojení s ust. § 137 ods. 4 SSP. 19. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred orgánom verejnej správy, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správny vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), súd preskúmava iba to, či toto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. 22. Podľa § 189 písm. b) a c) zákona č. 73/1998 Z.z., služobný pomer sa končí b) uvoľnením, c) prepustením. 23. Podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., policajt musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada. Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru musí byť písomná a doručená nadriadenému, inak je neplatná. 24. Podľa § 191 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., deň, v ktorom sa žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru doručí nadriadenému, sa považuje za deň doručenia žiadosti. 25. Podľa § 191 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z.z., služobný pomer podľa odseku 1 sa skončí uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak sa policajt a nadriadený nedohodnú inak. Lehota pre skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nadriadenému. 26. Podľa § 191 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie o skončení služobného pomeru uvoľnením oznámi nadriadený policajtovi najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru. 27. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 28. Podľa § 194 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., pri prepustení sa skončí služobný pomer uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak sa nadriadený a policajt nedohodnú inak. Lehota pre skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni doručenia rozhodnutia o prepustení. 29. Podľa § 235 zákona č. 73/1998 Z.z., (1) konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo služobného úradu. (2) konanie je začaté dňom, keď je podanie doručené oprávnenému orgánu. (3) ak sa konanie začína z podnetu ministra alebo nadriadeného, konanie je začaté dňom, keď urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. 30. Podľa § 241 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie, proti ktorému už nemožno podať odvolanie, je právoplatné. 31. Podľa § 241 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie je vykonateľné, ak nadobudlo právoplatnosť alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok. 52) 32. V zmysle poznámky pod čiarou číslo 52) je odkaz na zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). 33. Podľa § 247a zákona č. 73/1998 Z.z., na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia. 34. Podľa § 266 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie sa oznamuje vyhlásením, a ak to nie je možné, doručením, ak ďalej nie je ustanovené inak. 35. Podľa § 266 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie oznamuje vyhlásením policajtovi ústne oprávnený orgán. 36. Podľa § 266 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie o prijatí do služobného pomeru, o náhrade škody, o prepustení, rozhodnutie odvolacích orgánov a rozhodnutia podľa § 245 a 246 sa oznamujú doručením ich odpisu. Doručuje sa do vlastných rúk policajta v služobnom úrade, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak nemožno odpis rozhodnutia doručiť policajtovi priamo, doručí sa poštou na poslednú známu adresu policajta ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou „do vlastných rúk“; rovnako sa doručujú rozhodnutia pozostalým. 37. Podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 38. Podľa § 167 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 39. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne preukázané, že žalobca žiadosťou zo dňa 16.05.2016 podanou na predpísanom tlačive, doručenou žalovanému dňa 17.05.2016 požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru podľa § 191 zák. č. 73/1998 Z.z. Konanie o uvoľnenie žalobcu zo služobného pomeru sa začalo na návrh žalobcu doručením jeho žiadosti žalovanému dňa 17.05.2016 (§ 235 ods. 1 a 2 zák. č. 73/1998 Z.z.). Súčasťou žiadosti podanej na predpísanom tlačive bolo aj stanovisko nadriadených, ktorí vyjadrili svoj súhlas s uvoľnením žalobcu zo služobného pomeru dňa 31.07.2016 z čoho vyplýva, že žalobca a nadriadený sa dohodli na skončení služobného pomeru žalobcu ku dňu 31.07.2016. 40. Personálnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Rimavskej Sobote č. 103 zo dňa 15.06.2017 bol žalobca podľa § 191 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka PZ dňom 31.07.2016. Rozhodnutie bolo žalobcovi oznámené dňa 21.06.2016. Žalobcovi 15- dňová lehota na odvolanie uplynula dňa 06.07.2016 a v tejto lehote odvolanie voči rozhodnutiu podané nebolo. Rozhodnutie o uvoľnení preto nadobudlo právoplatnosť márnym uplynutím lehoty na podanie odvolanie dňa 06.07.2016 (§ 241 ods. 6 zák. č. 73/1998 Z.z.) a uvedeným dňom rozhodnutie o uvoľnení nadobudlo i vykonateľnosť (§ 241 ods. 7 zák. č. 73/1998 Z.z.) 41. Súbežne s konaním o uvoľnenie žalobcu zo služobného pomeru prebiehalo i konanie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru, ktoré začalo z podnetu nadriadeného žalobcu - riaditeľa OO PZ Rimavská Sobota, doručením žalobcovi upovedomenia o začatí konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru, dňa 16.05.2016, kedy žalovaný urobil voči žalobcovi prvý úkon (§ 235 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z.z.). V predmetnom konaní minister vnútra SR prepustil žalobcu zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zák. č. 73/1998 Z.z. personálnym rozkazom č. 184 zo dňa 14.07.2016, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 19.07.2016. Žalobca voči personálnemu rozkazu o prepustení podal rozklad o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 28.09.2016. 42. Úlohou súdu bolo preto posúdiť, či žalovaný mohol rozhodnúť personálnym rozkazom o prepustení žalobcu zo služobného pomeru štátnej služby príslušníka Policajného zboru podľa § 191 ods. 1 písm. e) zák. č. 73/1998 Z.z. dňa 14.07.2016, t.j. v čase, keď žalobca už bol zo služobného pomeru príslušníka PZ právoplatne uvoľnený podľa § 191 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. personálnym rozkazom č. 103 zo dňa 15.06.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.07.2016 a teda či rozhodnutiu o prepustení nebránila prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). 43. Podľa názoru správneho súdu nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia znamená, že rozhodnutie je nezmeniteľné a nezrušiteľné a vyjadruje jeho trvalosť. Iným slovami povedané, ak je rozhodnutie právoplatné, znamená to, že rozhodnutie konečným spôsobom upravuje právne pomery účastníkov konania a túto skutočnosť musí každý rešpektovať. Právoplatnosť rozhodnutia zásadne bráni tomu, aby sa vo veci znova konalo a rozhodovalo. Právna teória v tejto súvislosti hovorí o prekážke právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). Orgán verejnej správy je potom povinný prebiehajúce konanie o tej istej veci (v preskúmavanej veci ide o konanie o ukončenie služobného pomeru prepustením podľa § 191 ods. 1 písm. e) zák. č.73/1998 Z.z.) zastaviť. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že právoplatnosť je vlastnosť rozhodnutia, ktorej existenciu podmieňuje všeobecný záujem na stabilite právnych vzťahov založených rozhodovacou činnosťou orgánov verejnej správy. 44. V zmysle ust. § 189 zák. č. 73/1998 Z.z. služobný pomer sa môže skončiť uvoľnením (§ 189 písm. b) zák. č. 73/1998 Z.z.) alebo prepustením (§ 189 písm. c) zák. č. 73/1998 Z.z.). O skončení žalobcovho služobného pomeru bolo právoplatne rozhodnuté dňa 06.07.2016. Správny súd preto konštatuje, že žalovaný pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) už nemohol znova rozhodnúť o skončení žalobcovho služobného pomeru jeho prepustením personálnym rozkazom dňa 14.07.2016. Prekážku právoplatne rozhodnutej veci nemôže ovplyvniť a ani vylúčiť skutočnosť, že služobný pomer žalobcu bol skončený k 31.07.2016, pretože o jeho skončení už bolo právoplatne rozhodnuté dňa 06.07.2016. 45. Z vyššie uvedeného podľa názoru súdu teda jednoznačne vyplýva, že vydaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Podľa názoru súdu zodpovedaním najpodstatnejšej otázky pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia spočívajúcej v posúdení prekážky právoplatne rozhodnutej veci, sa súd k ostatným námietkam uvedeným v žalobe smerujúcim k nezákonnému rozhodnutiu vydanému aj napriek prekážke právoplatne rozhodnutej veci už nevyjadroval vzhľadom na podstatné a závažné pochybenie žalovaného, ktoré spôsobilo samo o sebe nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 46. Správny súd s poukazom na uvedené postupom podľa ust. § 191 ods. 1 písm. g) SSP preskúmavané rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Bude povinnosťou žalovaného po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je žalovaný podľa ust. § 191 ods. 6 veta prvá SSP viazaný, v ďalšom postupovať podľa vyššie uvedeného právneho názoru súdu. 47. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi súd priznal právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. 48. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd SR (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.