Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/220/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201977 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201977.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: Albín Lancz - Alinex, so sídlom Mierová 1435/33, 924 01 Galanta, IČO: 32 356 412, zastúpený: JUDr. Albín Lancz, advokát, so sídlom Mierová 1435/33, 924 01 Galanta, proti žalovanej: Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie - útvar inšpekcie ochrany vôd, so sídlom Jeséniova 17D, 831 01 Bratislava, zastúpený: JUDr. Eva Slašťanová, advokátka, Tomášiková 50/A, 831 04 Bratislava, o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1394002116/6750-30723/Kaf zo dňa 21.10.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, inšpektorát životného prostredia Bratislava č. 1394102716/5104-19490/Mat zo dňa 17.06.2016 a rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ústredie - útvar inšpekcie ochrany vôd, Bratislava č. 1394002116/6750-30723/Kaf zo dňa 21.10.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1/ Dňa 03.09.2015 bol spísaný Protokol č. 1 z riešenia mimoriadneho ohrozenia kvality vôd (MZV) č. 157/035/2015/BA, ku ktorému došlo na diaľnici D2, km XX,XXX, k. ú. N. W., ktorého predmetom je výsledok riešenia mimoriadneho ohrozenia kvality vôd, ohláseného a riešeného dňa 31.08.2014, zaevidovaného pod č. 157/035/2015/BA, ku ktorému došlo na diaľnici D2, k. ú. N. W., okres Bratislava IV, v zmysle ust. § 41, § 62 a § 68 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon). Šetrením bolo zistené, službukonajúci príslušník prvostupňového orgánu verejnej správy prijal dňa 31.08.2015 o 14:00 hod. od dispečera integrovaného záchranného systému, telefonické hlásenie o vzniku mimoriadneho ohrozenia vôd na diaľnici D2 - km XX,XXX, k. ú. N. W., okres Bratislava IV, pri ktorom došlo v dôsledku havárie nákladného vozidla k úniku znečisťujúcej látky, t. j. motorovej nafty na nespevnený terén. Príčinou mimoriadneho ohrozenia kvality vôd bolo prerazenie palivových nádrží nákladného vozidla pri dopravnej nehode zapríčinenej domácim pôvodcom a následný únik znečisťujúcej látky (motorovej nafty) do prostredia súvisiaceho s podzemnou vodou, ťahača zn. Renault Magnum, EVČ: L. vo vlastníctve: Albín Lancz - ALINEX následkom kolízie s inými motorovými vozidlami. K úniku motorovej nafty došlo po prevrátení ťahača s návesom v dôsledku prerazenia palivových nádrží, v ktorých sa podľa vyjadrenia príslušníkov HaZZ v čase nehody nachádzalo približne 1 tisíc litrov motorovej nafty. Pri zásahu príslušníkov HaZZ boli pod ťahač umiestnené nádrže, do ktorých sa následne zachytávala uniknutá motorová nafta. Posádka chemickej jednotky zabezpečila prečerpania uniknutej znečisťujúcej látky. Podľa predbežných odhadov mohlo dôjsť k úniku približne 300-400 l. motorovej nafty do pôdy a prostredia súvisiaceho s podzemnou vodou pod násypom diaľnice D2 v úseku km XX,XXX na ploche približne XX m2. Vyťahovanie poškodeného nákladného vozidla z priestoru diaľničného rigolu, ako aj jeho odtiahnutie zabezpečovala spoločnosť SOS TEAM Slovakia, a.s., za účasti pracovníkov NDS, a. s., Stredisko správy a údržby Malacky. Bezprostredne opatrenia, ktoré slúžili predovšetkým na zamedzenie šírenia znečistenia realizovala spoločnosť SOS TEAM Slovakia, ktorá vykonávala taktiež aplikáciu sorbentov a prídavkov na odstraňovanie znečistenia ropného pôvodu. Vlastníkom a prevádzkovateľom motorového vozidla, z ktorého unikla znečisťujúca látka je samostatne podnikajúca fyzická osoba: Albín Lancz - ALINEX, Galanta. Boli uložené následné opatrenia na odstránenie škodlivých následkov MZV: 1/ Odkopať kontaminovaný nespevnený terén, v ktorom došlo k úniku znečisťujúcej látky - motorovej nafty, termín: do 04.09.2015 2/ zabezpečiť zneškodnenie kontaminovanej zeminy odborne spôsobilou osobou oprávnenou nakladať s nebezpečným odpadom a doklady o zneškodnení predložiť SIŽP, IŽP BA, OIOV, termín: do 25.09.2015 3/ zabezpečiť odborný hydrogeologický posudok za účelom posúdenia rozšírenia znečistenia v nespevnenom teréne a predložiť ho SIŽP, IŽP BA, OIOV, termín: do 25.09.2015 4/ odkopané miesto MZV uviesť do pôvodného stavu - zaviesť čistou zeminou po odsúhlasení SIŽP, IŽP BA, OIOV, termín: po odsúhlasení SIŽP, IŽP BA, OIOV 5/ oznámiť SIŽP, IŽP BA, OIOV, termín: po ukončení prác. Uvedená udalosť naplnila znaky mimoriadneho ohrozenia podzemných vôd v k. ú. N. W. v zmysle § 41 vodného zákona a bola spôsobená nedovoleným zaobchádzaním so znečisťujúcou látkou - motorová nafta, čo je v rozpore s § 39 ods. 2 vodného zákona, čím došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. i/ vodného zákona a tým k zapríčineniu mimoriadneho ohrozenia kvality vôd podľa § 41 ods. 1 vodného zákona, na základe čoho bude SIŽP ďalej postupovať podľa § 75 ods. 9 vodného zákona. Žalobca ako pôvodca príčin uviedol, že predmetným protokolom bolo konštatované porušenie predpisov vodného zákona zo strany pôvodcu MZV, s ktorým porušením sa však ani ako pôvodca nestotožňuje. Podľa jeho úsudku nedošlo k naplneniu zákonných znakov pre zodpovednosť za daný správny delikt. Pôvodca splnil všetky podmienky zákona. 2/ Dňa 16.10.2015 obdržal prvostupňový orgán záznam z dopravnej nehody č.p.: KRPZ-BA- KDI5-83/2015-P zo dňa 01.09.2015. 3/ Dňa 23.03.2016 bol prvostupňovému orgánu doručený Odborný hydrogeologický posudok z riešenia MZV č. 157/035/2015/BA (ďalej len „posudok“), ktorý vypracoval HYDROPOL-RUDOLF Polák, spol. s r.o. Bratislava. Zo záverov posudku vyplýva, že dňa 31.08.2015 prišlo na diaľnici D-2 v km XX smer Bratislava k dopravnej nehode kamiónu spoločnosti Albín Lancz - ALINEX, Galanta. Pri nehode sa kamión prevrátil a pritom sa mu roztrhla palivová nádrž. Z palivovej nádrže uniklo cca 400 l nafty na vozovku, krajnicu, svah telesa diaľnice a na priľahlý terén pod svahom. Zásahom HaZZ a spoločnosti SOS Team Slovakia sa odstránila nafta z vozovky a krajnice a vykopala sa kontaminovaná zemina - kontaminácia nezasiahla úroveň hladiny podzemnej vody. V mieste havárie sa nachádzajú fluviálne hliny a piesky Vápenického potoka do hĺbky cca 3 m a nižšie sú piesčité íly bádenu. Všetky uvedené typy hornín sú málo priepustné a podzemná voda z nich sa v okolí nevyužíva pre ľudskú spotrebu. Podzemná voda je v hĺbke okolo 1,5 m. a je oddrenážovaná do Vápenického potoka. Nafta neprenikla na hladinu podzemnej vody - teda podzemná voda ani povrchová voda Vápenického potoka neboli kontaminované. Kontaminovaná zemina bola prevezená na zneškodnenie do strediska EBA, Bratislava. Spoločnosť Hydropol - Rudolf Polák, s. r. o., odbermi a analýzami zemín preukázala, že všetka kontaminovaná zemina bola odstránená. Výkop po kontaminovanej zeminy bol zavezený čistou zeminou a daný do pôvodného stavu. 4/ Dňa 31.03.2016 bol spísaný Protokol č. 2 z riešenia uvedenej MZV, ktorého predmetom bola kontrola splnenia bezprostredných opatrení uložených SIŽP IŽP BA OIOV. Prerokovania protokolu č. 2 sa nezúčastnil pôvodca MVZ, napriek 2 výzvam (14.03.2016, 21.03.2016). Opatrenia č. 1/, č. 2/, č. 4, č. 5/ boli splnené. Opatrenie č. 3/ bolo splnené, ale bolo vykonané v rozpore s príkazom SIŽP IŽP BA OIOV, vzhľadom na termín vypracovania posudku, nakoľko odborný posudok bol predložený SIŽP IŽP BA OIOV až dňa 23.03.2016. 5/ Dňa 01.04.2016 spísal prvostupňový orgánom konečnú správu z riešenia MZV č. 157/035/2015/ BA, ku ktorému došlo na diaľnici D2, km XX,XXX, k. ú. N. W., v ktorej bol prijatý návrh na vykonanie administratívnych opatrení. Sankčný postih bude uložený v správnom konaní o uložení pokuty, pretože pôvodcom MZV došlo k naplneniu skutkovej podstaty pre uloženie pokuty podľa § 75 ods. 9 vodného zákona. 6/ Dňa 26.05.2016 obdržal účastník správneho konania Oznámenie o začatí správneho konania vo veci porušenia vodného zákona. V oznámení bol opísaný priebeh šetrenia MZV a bol poučný podľa § 33 Správneho poriadku. Dňa 30.05.2016 obdržal prvostupňový orgán vyjadrenie k oznámeniu o začatí správneho konania. Z uvedeného vyjadrenia vyplýva nesúhlas s tým, že by žalobca v správnom konaní porušil ustanovenia vodného zákona, pretože podľa tvrdeného stavu správnym orgánom, ktorého sa údajne dopustil prevádzkovateľ dopravného prostriedku absentujú zákonné podmienky pre naplnenie akejkoľvek skutkovej podstaty správneho deliktu a absentujú podmienky pre vznik zodpovednosti prevádzkovateľa, ako aj podmienky pre konštatovanie, že bol spáchaný správny delikt. 7/ Dňa 17.06.2016 prvostupňový orgán vydal rozhodnutie, ktorým uložil účastníkovi konania pokutu podľa ust. § 75 ods. 9 vodného zákona za správny delikt podľa ust. § 74 ods. 1 písm. i/ vodného zákona, za zaobchádzanie so znečisťujúcou látkou v rozpore s § 39 ods. 2 písm. b/ vodného zákona, ku ktorému došlo dňa 31.08.2015 v k. ú. N. W., okres Bratislava IV, v dôsledku dopravnej nehody na úseku diaľnice D2, km XX,XX, pri ktorej došlo k úniku znečisťujúcej látky - motorovej nafty, z poškodených palivových nádrží nákladného motorového vozidla subjektu Albín Lancz - ALINEX Galanta, do prostredia súvisiaceho s podzemnými vodami vo výške X.XXX,- eur za to, že: - prevádzkovaním nákladného motorového vozidla zn. Renault Magnum, EČV: L. XXXCJ vo vlastníctve účastníka konania o cca 13:45 hod. dňa 31.08.2015 zapríčinil vodič D. O. dopravnú nehodu na dopravnom úseku diaľnice D2, km XX,XX v k. ú. N.Á. W., okres Bratislava IV. V dôsledku dopravnej nehody došlo k poškodeniu palivových nádrží a úniku znečisťujúcej látky - motorovej nafty na nespevnený terén (pôdy) na ploche približne 10 m2, ktorá sa následne dostala do prostredia súvisiaceho s podzemnou vodou, čím účastník konania podľa § 41 ods. 1 vodného zákona spôsobil mimoriadne zhoršenie vôd. 8/ Prvostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia podrobne popísal priebeh správneho konania a zhodnotil splnenie účastníkovi konania uložené opatrenia v protokole č. 1 a v protokole č. 2 a skonštatoval, že opatrenie č. 3 zhodnotené v protokole č. 2: zabezpečiť odborných hydrogeologický posudok za účelom posúdenia rozšírenia znečistenia v nespevnenom teréne a predložiť ho SIŽP, IŽP Bratislava, OIOV v termíne do 25.09.2015 - opatrenie splnené, avšak vykonané v rozpore s príkazom SIŽP, IŽP Bratislava, OIOV, vzhľadom na termín vypracovania posudku, nakoľko hydrogeologický posudok bol predložený až dňa 23.03.2016; opatrenie č. 4 odkopané miesto MZV uviesť do pôvodného stavu - zaviesť čistou zeminou po odsúhlasení SIŽP, IŽP Bratislava, OIOV - opatrenie splnené, avšak vykonané v rozpore s príkazom SIŽP, IŽP Bratislava, OIOV, nakoľko odkopané miesto bolo zavezené zeminou dňa 03.11.2015, bez odsúhlasenia SIŽP, IŽP Bratislava, OIOV. 9/ Podľa § 41 ods. 4 zákona o vodách je pôvodcom MZV účastník konania, nakoľko dňa 31.08.2015 prevádzkoval nákladné vozidlo, z ktorého vytiekla motorová nafta a tak spôsobila vznik MZV. Prvostupňový orgán konštatoval, že účastník konania, ktorý je vlastníkom a prevádzkovateľ havarovaného motorového vozidla zn. Renault Magnum, EČV: L., z ktorého došlo k úniku motorovej nafty (znečisťujúca látka), je podľa § 39 ods. 1 vodného zákona „ten, ktorý zaobchádza so znečisťujúcou látkou iným spôsobom“, t. j. jej používaním na pohon motorových vozidiel. Únikom znečisťujúcej látky došlo zo strany účastníka konania k porušeniu povinnosti podľa § 39 ods. 2 vodného zákona cit.: „je ten, kto s takýmito látkami zaobchádza, povinný urobiť potrebné opatrenia, aby pri zaobchádzaní s nimi nevnikli do povrchových vôd alebo podzemných vôd alebo neohrozili ich kvalitu.“ Takýmito opatreniami sú v zmysle § 39 ods. 2 písm. b/ vodného zákona používanie len takých zariadení, technologických postupov alebo iných spôsobov zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami, ktoré sú vhodné z hľadiska ochrany vôd. 10/ Prvostupňový orgán ďalej zistil, že podľa záznamu z dopravnej nehody vodič D. O. viedol motorové vozidlo patriace subjektu, ktorý je vlastníkom predmetného vozidla, pričom vodič viedol uvedené vozidlo pod vplyvom alkoholu, čím zapríčinil dopravnú nehodu a následný vznik MZV. Nakoľko na základe výsledkov vykonaného šetrenia je možné preukázať príčinnú súvislosť medzi použitím alkoholu, zapríčinením dopravnej nehody, následnom vzniku MZV, konštatuje prvostupňový orgán, že prevádzkovateľ motorového vozidla neurobil všetky potrebné úkony smerujúce k dodržiavaniu zákonných povinností vyplývajúcich z prevádzky motorových vozidiel na cestných komunikáciách a vodného zákona, pričom podľa § 39 ods. 2 písm. b/ vodného zákona nezabezpečil taký spôsob zaobchádzania so znečisťujúcou látkou, ktorá je vhodná aj z hľadiska ochrany vôd. Zavinením vodiča došlo k úniku motorovej nafty do prostredia súvisiaceho s podzemnou vodou (§ 2 písm. ae/ vodného zákona) a súčasne došlo k naplneniu znakov MZV podľa § 41 ods. 1 vodného zákona. Uvedeným konaním došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. i/ vodného zákona. Účastníkovi konania bola pred vydaním rozhodnutia v súlade s ust. § 33 Správneho poriadku daná možnosť vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia. Účastník konania sa vyjadril k správnemu konaniu listom zo dňa 26.05.2016, avšak vo svojom vyjadrení neuviedol skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu skutkovej podstaty správneho deliktu, preto správny orgán vychádzal pri ukladaní pokuty z výsledkov šetrenia uvedených v jednotlivých protokoloch o výsledku šetrenia. Podľa § 75 ods. 9 vodného zákona, ak nepovoleným vypúšťaním odpadových vôd, alebo nedovoleným zaobchádzaním so znečisťujúcimi látkami dôjde k mimoriadnemu zhoršeniu alebo ohrozeniu kvality vôd, pokutu môže uložiť až do výšky 165.000,- eur. Vychádzajúc z uvedeného je účastníkovi konania uložená pokuta podľa § 75 ods. 9 vodného zákona v spojení s § 74 ods. 1 písm. i/ vodného zákona vo výške X.XXX,- eur. Pri ukladaní výšky pokuty sa prihliada najmä na skutočnosti, za ktorých došlo k porušeniu povinnosti, závažnosť vzniknutého stavu, spolupráce pri odstraňovaní škodlivých následkov MZV a splnenie príkazov uložených prvostupňovým orgánom pôvodcovi MZV. Pri určovaní výšky pokuty bolo zohľadnené, že príkazy uvedené v bode 3 a 4 protokolu č. 2 boli vykonané v rozpore s príkazmi prvostupňového orgánu. 11/ Dňa 22.07.2016 doručil účastník konania prvostupňovému orgánu odvolanie proti rozhodnutiu o uložení pokuty. Účastník konania s uvedenými zisteniami a stanovením výšky pokuty, ako aj zodpovednosti za spôsobenú MZV nesúhlasí. Stanovisko správneho orgánu sa podľa jeho názoru nezakladá na pravde, s poukazom na absenciu obligatórnych náležitostí skutkovej podstaty prejednávaného správneho deliktu najmä v podobe chýbajúcej príčinnej súvislosti, zavinenia na strane prevádzkovateľa, konania porušujúceho právny predpis na strane prevádzkovateľa a negatívneho následku. 12/ Dňa 21.10.2016 vydal odvolací orgán napadnuté rozhodnutie, ktorým zamietol odvolanie odvolateľa zo dňa 19.07.2016 a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 17.06.2016 potvrdil. Odvolací orgán v rozhodnutí zrekapituloval priebeh prvostupňového konania a uviedol dôvody podaného odvolania. Odvolateľa poukazoval na chýbajúcu príčinnú súvislosť zavinenia na strane prevádzkovateľa, ako aj na chýbajúcu príčinnú súvislosť medzi údajným následkom a konaním prevádzkovateľa, čím jednoznačne trval na tom, že nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. i/ vodného zákona. Odvolateľ poukazoval na to, že predmetné havarované motorové vozidlo malo v čase dopravnej nehody platnú kontrolu STK osvedčujúcu zodpovedajúci technický stav vozidla vrátane nádrží a že zo strany mechanického personálu jeho spoločnosti dochádza k pravidelnej a odbornej kontrole a prehliadke všetkých vozidiel a predmetné nákladné motorové vozidlo bolo plne funkčné vykonávať prepravu. Odvolateľ ďalej uviedol, že únik znečisťujúcej látky nemá žiadny dôvod porušenia akejkoľvek povinnosti ustanovenej v § 39 vodného zákona, ale výlučne náhodnej udalosti v podobe dopravnej nehody, ktorej postih nemôže byť podriadený pod režim vodného zákona, preto považuje výklad správneho orgánu za nesprávny a nezákonný, ako aj nesprávny je postup pri určovaní výšky pokuty a považoval uloženú pokutu za neprimerane vysokú. 13/ Odvolací orgán uviedol, že preskúmaní spisového materiálu, ktorý bol podkladom pre prvostupňové rozhodnutie, odvolateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybnili skutočnosti zistené v rámci riešenia MZV. Odvolateľ na základe svojho konania naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. i/ vodného zákona. V rámci riešenia MZV a zisťovania dôkazných materiálov bolo preukázané, že dopravnú nehodu uvedeného motorového vozidla patriaceho odvolateľovi spôsobil jeho zamestnanec (záznam z dopravnej nehody KRPZ-BA-KD15-83/2015-P z 01.09.2015). V dôsledku dopravnej nehody nákladného motorového vozidla došlo k porušeniu jeho palivovej nádrži a následne k úniku motorovej nafty (znečisťujúca látka) na nespevnený terén (pôda), t. j. znečisťujúca látka vnikla do prostredia súvisiace s podzemnou vodou, pričom došlo k naplneniu znakov MZV podľa § 41 ods. 1 vodného zákona. Riešením MZV dňa 31.08.2015 (protokol č. 1) bolo preukázané, že odvolateľ je vlastník aj prevádzkovateľ uvedeného havarovaného nákladného motorového vozidla, ktoré v čase dopravnej nehody riadil jeho zamestnanec. Túto skutočnosť odvolateľ v priebehu správneho konania nespochybnil. V súvislosti s poukázaním odvolateľa na to, že správny delikt sa nestal, resp. že za správny delikt nezodpovedá prevádzkovateľ dopravného prostriedku je v danej veci irelevantné, nakoľko v zmysle čl. 72 Ústavy SR, podávanie záväzných výkladov je výlučne v kompetencii NR SR ako zákonodarného orgánu SR ( § 39 ods. 1 vodného zákona). Šetrením MZV bolo jednoznačne preukázaná príčinná súvislosť medzi prevádzkovaním uvedeného havarovaného nákladného motorového vozidla a následným únikom tejto znečisťujúcej látky v dôsledku dopravnej nehody na nespevnený terén so vznikom škody. 14/ Odvolací orgán k námietke odvolateľa, že v čase dopravnej nehody malo uvedené havarované nákladné motorové vozidlo platnú STK, ako aj to, že zo strany mechanického personálu spoločnosti dochádza k pravidelnej odbornej kontrole a prehliadke všetkých vozidiel spoločnosti, vyplývajú pre odvolateľa a teda vlastníka a prevádzkovateľa uvedeného nákladného motorového vozidla z iných platných právnych predpisov. Odvolací orgán zistil z administratívneho spisu, že odvolateľ zaobchádzal so znečisťujúcou látkou v rozpore s § 39 ods. 1 a 2 vodného zákona. V súvislosti s uvedeným konštatoval, že pri dopravnej nehode došlo k jednoznačnému úniku znečisťujúcej látky, čo potvrdzujú aj výsledky odborného hydrogeologického posudku riešenia tejto MZV. Tvrdenie odvolateľa, že správny delikt sa nestal a nedošlo k splneniu zákonných podmienok na uloženie pokuty by podľa § 74 ods. 1 písm. i/ vodného zákona a tým k naplneniu skutkovej podstaty pre uloženie pokuty podľa § 75 ods. 9 vodného zákona, keďže zákon v dotknutej oblasti vyžaduje, aby skutočne došlo k MZV je zavádzajúce. Riešením MZV podľa vodného zákona bolo jednoznačne preukázané, že došlo k MZV a tým k naplneniu ust. § 41 ods. 1 vodného zákona, nakoľko išlo o náhly a nepredvídaný únik znečisťujúcej látky do prostredia súvisiaceho s podzemnou vodou. Taktiež bola preukázaná príčinná súvislosť so vznikom MZV a prevádzkou nákladného motorového vozidla. 15/ Námietka týkajúca sa výšky uloženej pokuty a na nesplnenie termínov opatrení, ktoré mu boli uložené v rámci riešenia MZV vo vzťahu k spoločnosti, ktorá bola poverená vykonaním všetkých potrebných úkonov pri odstraňovaní škodlivých následkov predmetnej MZV v termíne stanovenom OIOV Bratislava je irelevantné. Opatrenia pôvodcovi MZV boli uložené príkazom podľa § 41 ods. 8 vodného zákona a sú uvedené v protokole zo dňa 03.09.2015, nakoľko podľa § 41 ods. 5 vodného zákona bol pôvodcom MZV a bol povinný vykonať bezprostredne opatrenia za zneškodnenie MZV, ako aj opatrenia na odstránenie škodlivých následkov MZV. Skutočnosť, že tieto povinnosti pôvodca MZV preniesol na druhú osobu s tým, že ju poveril vykonať uloženého opatrenie bola iba medzi pôvodcom MZV a poverenou spoločnosťou. Prvostupňový orgán pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty v súlade s § 76 ods. 1 vodného zákona prihliadal najmä na skutočnosti, za ktorý došlo k porušeniu povinnosti, na závažnosť vzniknutej škody, spolupráce pri odstraňovaní škodlivých následkov MZV a splnenie príkazov uložených OIOV Bratislava pôvodcovi MZV a preto bola pokuta účastníkovi konania podľa § 75 ods. 9 vodného zákona uložená vo výške X.XXX,- eur, t. j. v dolnej hranici z celkového rozpätia do 165.000,- eur. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 16/ Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.11.2016 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie prvostupňového orgánu č. 1394102716/16/5104-19490/Mat zo dňa 17.06.2016, ako aj rozhodnutie žalovaného č. 1394002116/6750-30723/Kaf zo dňa 21.10.2016. V žalobe namietal, že v rámci odôvodnenia pôvodného, ako aj potvrdzujúceho rozhodnutia nedošlo k žiadnemu relevantnému vysporiadaniu sa so žalobcovými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Dotknuté odôvodnenia rozhodnutí sú teda nedostatočné, absolútne v nich absentuje vysporiadanie sa s chýbajúcimi obligatórnymi podmienkami nevyhnutnými pre vznik zodpovednosti za správny delikt. Vydané rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, ako aj pre nedostatok dôvodov, vychádzajú tiež z nesprávne zisteného skutkového stavu. Správny orgán sa nevysporiadal s námietkami uvedenými žalobcom v oznámení k správnemu konaniu, ako aj v samotnom odvolaní. Obmedzil sa len na strohé konštatovanie, že v podaniach žalobcu neboli uvedené skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu skutkovej podstaty. Žalobca poukazuje na absenciu obligatórnych náležitostí skutkovej podstaty prejednávaného správneho deliktu, najmä v podobe chýbajúcej príčinnej súvislosti, zavinenia zo strany žalobcu, konania porušujúceho právny predpis na strane žalobcu a negatívne následky. 17/ Žalobca uviedol, že z predmetných rozhodnutí vyplynulo, že došlo k údajnému porušeniu povinnosti ust. v § 39 vodného zákona. Dotknuté ustanovenie v odseku 1, vymedzuje, ktoré oblasti podnikania treba považovať za zaobchádzanie so škodlivými látkami, v nadväznosti, na ktoré ustanovenie treba privoliť výkladu, že žalobca v zmysle uvedeného ustanovenia skutočne zaobchádza so škodlivými látkami, nakoľko ich používa na pohon motorových vozidiel. K tomuto ustanoveniu však následne pristupuje odsek 2, ktorý obsahuje enumeratívny výklad opatrení, ktorý je subjekt subsumovateľný pod odsek 1 povinný dodržiavať. Odsek 2 obsahuje súčasne aj exemplifikatívny výpočet konkrétnych opatrení, ktoré sa môžu vzťahovať na predmetný prípad. Zo všetkých opatrení prichádza do úvahy najmä opatrenie podľa písm. d/ smerujúceho k pravidelnému vykonávaniu kontroly nádrží a k vykonávaniu ich pravidelnej údržby a opravy. V rámci predmetného opatrenia došlo k absolútnemu splneniu si povinnosti zo strany žalobcu ako prevádzkovateľa motorového vozidla, ktorú skutočnosť dokazuje aj samotná neexistencia úniku pohonných látok do času pred nehodou. Všetok únik bol teda vyvolaný výlučne ako následok dopravnej nehody, pri ktorej došlo k poškodeniu nádrže. V rámci popísaného následku, však nie je možné, aby prevádzkovateľ prijal akékoľvek opatrenia, ktoré by mohlo zabrániť vzniku takejto náhodnej udalosti. Správny orgán teda v rámci svojich rozhodnutí postihuje žalobcu za porušenie neexistujúcej povinnosti, keďže zákon udáva iný právny predpis, neustanovuje pre prevádzkovateľa povinnosť prijať opatrenie na zabránenie dopravnej nehody. Zároveň je potrebné spomenúť aj absenciu príčinnej súvislosti medzi prevádzkovaním dopravného prostriedku a zhoršením vôd v zmysle ust. § 41 ods. 4 vodného zákona. Poškodenie nádrže a následné možné ohrozenie kvality vôd nemá pôvod v prevádzkovaní dopravného prostriedku, ale dopravnej nehode za ktorú zodpovedá výlučne vodič dopravného prostriedku. V danom prípade sa teda v rámci premisy prevádzkovania vozidla poškodenia nádrže jedná o tak vzdialené okolnosti, že pri nich nemožno hovoriť o príčinnej súvislosti, ktorá je ďalšou nenaplnenou obligatórnou podmienkou pre uloženie pokuty v správnom konaní. 18/ Správny orgán v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia poukazuje na ustanovenie zákona o vodách popisujúce používanie len takých zariadení, technologických postupov alebo iných spôsobov zaobchádzania so znečisťujúcimi látkami, ktoré sú vhodné z hľadiska ochrany vôd a teda konkretizuje ustanovenie § 39 ods. 2, ku ktorému v prejednávanom prípade malo dôjsť. Správny orgán sa už neodvoláva len všeobecne na § 39 ale špecifikuje konkrétne ustanovenia, ktoré porušenia údajne odôvodňujú správnosť uloženia pokuty. V rámci uvedenej premise smerujúcej k § 39 ods. 2 písm. b/ zákona o vodách, však došlo zo strany prevádzkovateľa dopravného prostriedku k absolútnemu splneniu všetkých precizovaných skutočností. Dotknuté vozidlo prevádzkovateľ malo v čase dopravnej nehody platnú kontrolu STK osvedčujúcu zodpovedajúci a vyhovujúci technický stav vozidla, vrátane nádrží a s nimi súvisiaceho palivového systému. Súčasne zo strany mechanického personálu spoločnosti žalobcu, ktorý sa nachádza v dielni zriadenej pri parkovisku všetkých vozidiel, dochádza k pravidelnej a odbornej kontrole a prehliadke všetkých vozidiel. Neexistenciu akéhokoľvek poškodenia alebo nedostatku v rámci celého palivového systému v konečnom dôsledku potvrdzuje aj faktický stav v podobe plne funkčného vozidla vykonávajúceho prepravu už z miesta nakládky v X., až po miesto dopravnej nehody. Žalobca v pozícii prevádzkovateľa daného dopravného prostriedku používal len také zariadenie, technologické postupy a iné spôsoby zaobchádzania so znečisťujúcimi látkami, ktoré sú vhodné aj z hľadiska ochrany vôd, teda je priamo vylúčené, že by došlo v predmetnej oblasti k akémukoľvek porušeniu zákona o vodách zo strany žalobcu. Únik znečisťujúcej látky teda nemá žiadny pôvod porušenia akejkoľvek povinnosti v § 39 zákona o vodách, ale výlučne náhodnej udalosti v podobe dopravnej nehody, ktorej postih nie je subsumovaný pod režim ustanovenia § 39. Výklad správneho orgánu, ktorý považuje dopravnú nehodu za nepoužívanie takých zariadení, technologických postupov alebo iných spôsobov ako predpisuje zákon o vodách je nielen explicitný, ale aj nesprávny a nezákonný. Žalobca má za to, že ako prevádzkovateľ dopravného prostriedku neporušil ust. § 39 zákona o vodách. Správny orgán absolútne extenzívne a v rozpore so zásadami správneho konania rozširuje zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami aj na prípad zodpovednosti za vodiča dopravného prostriedku, hoci predmetné ustanovenie sa vzťahuje len na zariadenia, technologické postupy a im podobné spôsoby. Správny orgán absolútne ignoruje skutočnosť, že na vznik objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa za konanie vodiča dopravného prostriedku je nevyhnutné výslovné zakotvenie tohto typu zodpovednosti v príslušnom zákone. Zákon o vodách však takýto typ zodpovednosti neopravuje. Aj v samotnom odôvodnení rozhodnutia konštatuje správny orgán, že k úniku motorovej nafty došlo zavinením vodiča. Ak by následne správny orgán chcel preniesť túto zodpovednosť na prevádzkovateľa dopravného prostriedku, musel by vychádzať z výslovnej úpravy objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa za konanie vodiča zakotvenej priamo v zákone o vodách, ktorý obsahuje ustanovenie prejednávaného správneho deliktu. Akýkoľvek odlišný postup by bol totiž v priamom rozpore s ústavnou zásadou obsiahnutou v čl. 2 ústavy. 19/ Správny orgán dáva do vzájomného vzťahu príčiny a následku použitia alkoholu zo strany vodiča a používania len takých zariadení, technologických postupov a iných spôsobov zaobchádzania so znečisťujúcimi látkami, ktoré sú vhodné z hľadiska ochrany vôd. Medzi neurobením potrebných opatrení v zmysle zákona o vodách v zabráneniu vodičovi v požití alkoholických nápojov počas výkonu prepravy však nie je možné kreovať žiadnu spojitosť. V rámci prejednávaného správneho deliktu absentuje príčinná súvislosť ako nevyhnutná zákonná zložka skutkovej podstaty a mechanizmus popísaný správnym orgánom musí opakovane vyhodnotiť ako nielen extenzívny ale dokonca nelegálny. Nad rámec požiadaviek zákona o vodách došlo k vykonaniu potrebných opatrení aj na úseku predchádzania používania alkoholických nápojov zo strany vodičov žalobcu. Zákaz k takémuto konaniu je totiž obsiahnutý priamo v pracovnom poriadku žalobcu. 20/ Žalobca poukazoval na nesprávny postup správnych orgánov pri vyrubovaní pokuty a jej výšku. Neprimerane vysokú výšku pokuty totiž správny orgán odôvodňuje údajným nedodržaním niektorých príkazov zo strany pôvodcu MZV. V rámci protokolu o riešení a priebehu odstraňovania MZV došlo ku konštatovaniu splnenia všetkých uložených povinností. Správny orgán vytýka určité okolnosti, ktoré podľa jeho úsudku mohli byť naplnené lepšie. Žalobca okamžite po notifikácii vzniku MZV zo strany správneho orgánu poveril vykonaním všetkých potrebných úkonov spoločnosť zaoberajúcu sa danou oblasťou a kvalifikovanú na predmetnú činnosť. V konečnom dôsledku správny orgán od tohto momentu komunikoval a ukladal povinnosti, či príkazy vždy priamo tomuto subjektu bez ich súčasného oznamovania aj žalobcovi. Ak teda došlo v rámci uloženia opatrení k nejakým drobným nedostatkom, musí byť za ne plne zodpovedná predmetná poverená spoločnosť. Žalobca totiž nemá možnosť pre nedisponovanie žiadnymi informáciami zo strany správneho orgánu, ako aj pre zverenie danej úlohy autorizovanému subjektu zasahovať do procesu odstraňovania následkov MZV. Žalobca uloženú pokutu považoval za neprimerane vysokú, najmä s ohľadom na absolútnu absenciu akéhokoľvek negatívneho následku v podobe faktického zhoršenia kvality, ako aj s ohľadom na zodpovednosť subjektu povereného riešením MZV. 21/ Žalobca uvádza, že nedošlo k splneniu zákonných podmienok na uloženie pokuty za správny delikt, keďže zákon dotknutej oblasti vyžaduje, aby skutočne došlo k MZV. V danom prípade však tieto zákonné znaky v podobe negatívneho následku absentujú a preto nie je možné subsumovať ho pod režim ukladania pokuty podľa § 75 ods. 9 vodného zákona. Žalobca uviedol, že žalovaný sa nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu a v odôvodnení sa obmedzil na konštatovanie, že jeho argumenty sú irelevantné bez ďalšieho osvetlenia takéhoto záveru. Správny orgán pri odôvodnení rozhodnutia teda nesprávne právne posúdil naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. i/ vodného zákona, v rámci ktorého došlo k uloženiu pokuty a túto okolnosť si zamieňal so skutočnosťou existencie MZV podľa vodného zákona. Správny orgán sa preto namiesto dokazovania tejto premise existencie MZV mal sústrediť na s vecou súvisiace preukazovanie používania takých zariadení zo strany žalobcu, ktoré neboli vhodné z hľadiska ochrany vôd. Správny orgán neakceptoval žalobcovu argumentáciu ohľadom vyhovujúceho stavu nádrží pred nehodou s poukazom na platnú STK a kontrolu zo strany jeho zamestnancov a to na podklade toho, že správny orgán má založenú pôsobnosť podľa vodného zákona a tieto skutočnosti nemajú údajne vplyv na porušenie a riešenie MZV. S dotknutým odôvodnením sa žalobca nestotožňuje, nakoľko aj prostredníctvom uvedených inštitútov došlo k preukázaniu, že žalobca používa len také zariadenie, ktoré sú vhodné z hľadiska ochrany vôd. Umiestnenie motorovej nafty do nádrží určených výrobcom na tento účel, ktoré nádrže boli v spôsobilom a vyhovujúcom technickom stave, musí byť považované za vhodné aj z hľadiska ochrany vôd. Žalobca naďalej trvá na tom, že nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 vodného zákona. Zo strany prevádzkovateľa dopravného prostriedku teda došlo k splneniu všetkých povinností a opatrení uvedených v ust. § 39 vodného zákona, ako aj v ďalších osobitných predpisov. III. Vyjadrenie žalovaného 22/ Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenej súdu dňa 05.01.2017 uviedol, že žaloba žalobcu je nedôvodná a v úvode opísal priebeh správneho konania. Žalovaný má za to, že riešením predmetného MZV, ku ktorému došlo dňa 31.08.2015 bolo jednoznačne preukázané, že v dôsledku dopravnej nehody nákladného motorového vozidla, ktorého majiteľom a prevádzkovateľom je podnikateľ pod obchodným menom Albín Lancz - ALINEX Galanta, došlo k poškodeniu jeho palivových nádrží a následne k úniku motorovej nafty na nespevnený terén, tak ako je to uvedené v protokole č. 1 z riešenia mimoriadneho zhoršenia vôd zo dňa 03.09.2015, v protokole č. 2 z riešenia mimoriadneho zhoršenia vôd zo dňa 31.03.2016 a v konečnej správe z riešenia MZV zo dňa 01.04.2016. Žalovaný poukázal na znenie ust. § 2 písm. aa/ a § 2 písm. ae/, § 39 ods. 1, § 39 ods. 2 písm. b/ vodného zákona. 23/ Z uvedených ustanovení teda vyplýva, že vodič nákladného vozidla, pracovník žalobcu mal prispôsobiť rýchlosť jazdy stave a povahe vozovky, vlastnostiam motorového vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať (§ 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z.), ako je uvedené v zázname dopravnej nehody zo dňa 01.09.2015, kde ako účastník dopravnej nehody prostredníctvom vozidla bol uvedený ako právnická osoba žalobca. V dôsledku nedovoleného zaobchádzania s znečisťujúcou látkou (únik znečisťujúcej látky - motorovej nafty) na nespevnený terén došlo k mimoriadnemu zhoršeniu vôd a k naplneniu zákonných znakov mimoriadneho zhoršenia vôd podľa § 41 ods. 1 vodného zákona. Skutočnosť, že žalobca je vlastníkom, ako aj prevádzkovateľom havarovaného nákladného motorového vozidla, ktoré v čase dopravnej nehody riadil jeho zamestnanec nebolo spochybnené v priebehu správneho konania. Žalovaný poukázal na znenie § 41 ods. 1 a § 62 ods. 3 vodného zákona a v súlade s uvedeným a na základe riešenia mimoriadneho zhoršenia vôd prvostupňový orgán pôvodcovi mimoriadneho zhoršenia vôd, t.j. žalobcovi vydal príkaz vykonať opatrenie v súlade s § 41 ods. 5 vodného zákona. Na základe príkazu IŽP Bratislava odborne spôsobilá osoba na hydrogeologický prieskum vykonala asanáciu daného územia, ktorý potvrdil únik znečisťujúce látky a tým aj ohrozenie podzemných vôd. Únikom nafty bola ohrozená podzemná voda a následne prostredníctvom drenáže aj povrchová voda Vápenického potoka. 24/ Žalovaný považuje za nepravdivé tvrdenie žalobcu, že pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd žalovaný mal brať do úvahy iba ust. § 39 ods. 2 písm. d/ vodného zákona. Zákonné ustanovenia vodného zákona, povinnosti vyplývajúce z príslušných ustanovení vodného zákona ako aj právnych predpisov vydaných na jeho základe sú koncipované ako preventívne opatrenia na zamedzenie úniku znečisťujúcich látok do prostredia súvisiaceho s vodou vrátane vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých ekosystémov. Predmetné ustanovenie poukazuje na toto preventívne opatrenie. Riešením mimoriadneho zhoršenia vôd bola jednoznačne preukázaná príčinná súvislosť medzi prevádzkovaním uvedeného havarovaného nákladného motorového vozidla v dôsledku dopravnej nehody, a následným únikom znečisťujúcej látky na nespevnený terén so vznikom MZV. 25/ Tvrdenie žalobcu, že únik znečisťujúcej látky pri dopravnej nehode nemá žiadny pôvod v porušení akejkoľvek povinnosti ustanovenej v § 39 vodného zákona, ale ide o náhodné udalosti v podobe dopravnej nehody, ktorej postih nemôže byť subsumovaný pod režim § 39 vodného zákona je nepravdivé. V dôsledku zavinenej dopravnej nehody došlo k MZV podľa § 41 ods. 1 vodného zákona. Za pôvodcu, ktorého sa podľa § 41 ods. 4 vodného zákona považuje žalobca, a je tak plne zodpovedný za zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami v rozpore s § 39 ods. 2 vodného zákona. Vodný zákon bližšie nešpecifikuje iné spôsoby zaobchádzania so znečisťujúcimi látkami, ktoré sú vhodné aj z hľadiska ochrany vôd. V tomto prípade je preto potrebné zdôrazniť, že na zaobchádzanie so znečisťujúcou látkou určenou na pohon motorových vozidiel podľa § 39 ods. 2 písm. b/ vodného zákona, sa vzťahujú aj prípady, ktoré nie sú explicitne vymenované vo vodnom zákone a prevádzkovanie dopravného prostriedku so znečisťujúcimi látkami určenými na pohon motorového vozidla v rozpore aj s touto povinnosťou malo za následok mimoriadne zhoršenie vôd v zmysle príslušných ustanovení vodného zákona. Uviedol, že slovné spojenie uvedené v § 39 ods. 1 Vodného zákona „...napríklad ich používaním na pohon motorových vozidiel“ bolo do novely vodného zákona zapracované a odôvodnené na základe pozmeňovacieho návrhu poslancov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2003 Z.z. (rok 2005 - tlač 1167), kde v odôvodnení sa uvádza cit.: „Ide o spresnenie podmienok zaobchádzania s nebezpečnými látkami, ktoré tvoria pohonné hmoty motorových vozidiel. Aj pri haváriách motorových vozidiel môže dôjsť k znečisteniu a ohrozeniu povrchových vôd alebo podzemných vôd.“ 26/ Konaním žalobcu došlo k správnemu deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. i/ vodného zákona, podľa ktorého orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osoby - podnikateľovi, ktorá porušuje povinnosti ustanovené v § 39 pri zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami. Žalovaný postupoval pri posudzovaní prípadu v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, keď sa podrobne zaoberal zaobchádzaním so znečisťujúcimi látkami a MZV, riešením príčiny vzniku mimoriadneho zhoršenia vôd, určením pôvodcu mimoriadneho zhoršenia vôd, ako aj následkami mimoriadneho zhoršenia vôd a výšku pokuty stanovil už aj s prihliadnutím na pôvodcom vykonané opatrenia v dolnej hranici z celkového rozpätia. 27/ Žalobca doručil súdu dňa 03.02.2017 vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného, v ktorom opätovne nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného vo vyjadrení v žalobe a mal za to, že zo strany žalovaného opätovne nedošlo žiadnym spôsobom k vysporiadaniu sa s tvrdeniami žalobcu obsiahnutými v žalobe, najmä v podobe nepreukázania akéhokoľvek porušenia povinnosti upravenej v § 39 vodného zákona, ako aj v podobe chýbajúcej príčinnej súvislosti, zavinenia na strane žalobcu a negatívneho následku. IV. Pojednávanie 28/ Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 ods. 1, § 10 SSP rozhodol na pojednávaní za účasti poverenej zástupkyne žalovaného rozsudkom dňa 12.06.2018 podľa § 137 ods.2 a 3 SSP. V. Relevantné právne predpisy 29/ Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 30/ Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ SSP, rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 31/ Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 32/ Podľa § 1 ods. 1 vodného zákona, voda ako životne dôležitá zložka životného prostredia je nenahraditeľná surovina a prírodné bohatstvo, ktorá má strategický význam pre bezpečnosť štátu, a ktorej nedostatok môže spôsobiť ohrozenie života a zdravia obyvateľstva alebo ohroziť plnenie základných funkcií štátu. 33/ Podľa § 1 ods. 2 vodného zákona, tento zákon vytvára podmienky na a) všestrannú ochranu vôd vrátane vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých ekosystémov v krajine, b) zachovanie alebo zlepšovanie stavu vôd, c) účelné, hospodárne a trvalo udržateľné využívanie vôd, d) manažment povodí a zlepšenie kvality životného prostredia a jeho zložiek, e) znižovanie nepriaznivých účinkov povodní a sucha, f) zabezpečenie funkcií vodných tokov, g) bezpečnosť vodných stavieb, h) využívanie vody s ohľadom na jej strategický a bezpečnostný význam pre štát, na verejný záujem, potravinovú bezpečnosť štátu a na jej prednostné určenie podľa § 3 ods. 4. 34/ Podľa § 1 ods. 3 vodného zákona, tento zákon upravuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb k vodám a nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia pri ich ochrane, účelnom a hospodárnom využívaní, oprávnenia a povinnosti orgánov štátnej vodnej správy a zodpovednosť za porušenie povinností podľa tohto zákona. 35/ Podľa § 2 písm. aa) vodného zákona nebezpečnou látkou je akákoľvek látka, ktorá je schopná spôsobiť znečistenie; znečisťujúce látky sú najmä látky uvedené v ZOZNAME I prílohy č. 1 36/ Podľa § 2 písm. ae) vodného zákona, znečisťovaním je priame alebo nepriame zavádzanie látok alebo tepla do vzduchu, vody alebo pôdy ako výsledok ľudskej činnosti, ktoré môže byť škodlivé pre ľudské zdravie, kvalitu vodných ekosystémov alebo suchozemských ekosystémov priamo závislých od vodných ekosystémov a ktoré má za následok poškodenie hmotného majetku, poškodenie alebo narušenie estetických hodnôt životného prostredia a jeho iného oprávneného využívania. 37/ Podľa § 39 ods. 1 vodného zákona, za zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami sa na účely tohto zákona považuje výrobný proces alebo iná činnosť, pri ktorej sa tieto látky vyrábajú, spracúvajú, používajú, prepravujú a skladujú alebo sa s nimi zaobchádza iným spôsobom napríklad ich používaním na pohon motorových vozidiel. 38/ Podľa § 39 ods. 2 písm. b) vodného zákona, ten, kto zaobchádza so znečisťujúcimi látkami, je povinný dodržiavať osobitné predpisy49), ktoré ustanovujú, za akých podmienok možno s takýmito látkami zaobchádzať z hľadiska ochrany kvality povrchových vôd a podzemných vôd. Ak zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami z hľadiska ochrany vôd neupravujú osobitné predpisy, je ten, kto s takýmito látkami zaobchádza, povinný urobiť potrebné opatrenia, aby pri zaobchádzaní s nimi nevnikli do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo neohrozili ich kvalitu. Takýmito opatreniami sú najmä: používať len také zariadenia, technologické postupy alebo iné spôsoby zaobchádzania so znečisťujúcimi látkami, ktoré sú vhodné aj z hľadiska ochrany vôd. 39/ Podľa § 41 ods. 1, 4, 5 vodného zákona, mimoriadne zhoršenie kvality vôd alebo mimoriadne ohrozenie kvality vôd (ďalej len "mimoriadne zhoršenie vôd") je náhle, nepredvídané a závažné zhoršenie alebo závažné ohrozenie kvality vôd spôsobené vypúšťaním odpadových vôd alebo osobitných vôd bez povolenia alebo spôsobené neovládateľným únikom znečisťujúcich látok, ktoré sa prejavujú najmä zafarbením alebo zápachom vody, tukovým povlakom, vytváraním peny na hladine, výskytom uhynutých rýb49a) alebo výskytom znečisťujúcich látok v prostredí súvisiacom s povrchovou vodou alebo podzemnou vodou. Za pôvodcu mimoriadneho zhoršenia vôd sa považuje ten, kto prevádzkoval zariadenie v čase, keď mimoriadne zhoršenie vôd vzniklo a keď sa preukázala príčinná súvislosť s jeho prevádzkovaním. Pôvodca mimoriadneho zhoršenia vôd je povinný vykonať bezprostredné opatrenia na zneškodnenie mimoriadneho zhoršenia vôd, ako aj opatrenia na odstránenie jeho škodlivých následkov. 40/ Podľa § 62 ods. 1 vodného zákona, inšpekcia je odborný kontrolný orgán, prostredníctvom ktorého ministerstvo vykonáva hlavný štátny vodoochranný dozor vo veciach ochrany vôd a hospodárenia s vodami. 41/ Podľa § 62 ods. 2 písm. c) a d) vodného zákona, inšpekcia vykonáva dozor najmä nad ochranou povrchových vôd a podzemných vôd pred ich znečisťovaním znečisťujúcimi látkami, dodržiavaním zákonných povinností na úseku ochrany vôd a hospodárenia s vodami 42/ Podľa § 62 ods. 3, 5 vodného zákona, inšpekcia preberá hlásenie o mimoriadnom zhoršení vôd od pôvodcu mimoriadneho zhoršenia vôd a od toho, kto zistí príznaky mimoriadneho zhoršenia vôd, ako aj hlásenia oznámené podľa § 41 ods. 3. Pri pochybnostiach, či ide o mimoriadne zhoršenie vôd, rozhodne inšpekcia. Inšpekcia pri riadení prác na riešení mimoriadneho zhoršenia vôd vydáva pôvodcovi mimoriadneho zhoršenia vôd príkazy na vykonanie opatrení na zneškodnenie znečistenia vôd a odstránenie jeho škodlivých následkov (§ 41 ods. 8). 43/ Podľa § 73 ods. 15 vodného zákona, na úkony vykonávané podľa § 4 ods. 6, § 4b ods. 7, § 19 ods. 2, § 22 ods. 2, § 27 ods. 1 písm. a) až d), § 28, § 36 ods. 12 písm. b) a c), § 38, § 39 ods. 10, § 41 ods. 8 a 10, § 56 ods. 4 a § 62 ods. 3 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení o miestnej príslušnosti. 44/ Podľa § 74 ods. 1 písm. i) vodného zákona, orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá porušuje povinnosti ustanovené v § 39 pri zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami. 45/ Podľa § 75 ods. 9 vodného zákona, ak nepovoleným vypúšťaním odpadových vôd alebo nedovoleným zaobchádzaním so znečisťujúcimi látkami dôjde k mimoriadnemu zhoršeniu vôd, pokutu možno uložiť do 165.000,- eur. Najnižšiu pokutu možno uložiť vo výške najnižšej pokuty pre správny delikt, v dôsledku ktorého došlo k mimoriadnemu zhoršeniu vôd. 46/ Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 47/ Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 48/ Podľa § 33 ods. 1, 2 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 49/ Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať prepísané náležitosti. 50/ Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. VI. Posúdenie veci správnym súdom 51/ V predmetnej právnej veci ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o uložení sankcie za spáchanie správnych deliktov podľa § 74 ods. 1 písm. i/ vodného zákona za zaobchádzanie so znečisťujúcou látkou v rozpore s § 39 ods. 2 písm. b/ vodného zákona. 52/ Je nepochybné, že právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti, vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť. Formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov (rozsudky ESĽP vo veci Öztürk proti Nemeckej spolkovej republike z 21. februára 1984, č. sťažnosti 8544/79, Escoubet proti Belgicku, z 28. októbra 1999, č. sťažnosti 26780/95, Zolotukhin proti Rusku z 10. februára 2009, č. sťažnosti 14939/03). 53/ Trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) má podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 Odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle Rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. 54/ Správny súd z predloženého administratívneho spisu zistil, že dňa 31.08.2015 došlo k dopravnej nehode v katastri obce N. W. na diaľnici D2, km XX,XX smer ČR k dopravnej nehode, ktorú spôsobil vodič D. O.. Pri dopravnej nehode došlo k úniku ropných látok do pôdy cca 300 l nafty. Príčinou dopravnej nehody bolo porušenie povinnosti vodiča, požitie alkoholického nápoja počas vedenia vozidla. Držiteľom vozidla je Albín Lancz - ALINEX, Galanta, ktorý je aj vlastníkom vozidla L., Q., zn. Renault Magnum s návesom EVČ: L. o čom svedčí Záznam dopravnej nehody zo dňa 01.09.2015 č.p.: KRPZ- BA.KDI5-83/2015-P. 55/ Z Protokolu č. 1 z riešenia MZV č. 157/035/2015/BA zo dňa 03.09.2015 vyplýva, že je výsledkom riešenia MZV, ohláseného a riešeného dňa 31.08.2015, ku ktorému došlo na diaľnici D2, k.ú. N. W. v zmysle ust. § 41, § 62 a 68 vodného zákona: Šetrenie vykonal pracovník SIŽP IŽP BA, OIOV, inšpektor HaZZ Malacky a Bratislava, oddelenie diaľničnej polície Malacky, NDS stredisko správy a údržby Malacky. Príčinou MZV bolo prerazenie palivových nádrží nákladného vozidla pri dopravnej nehode zapríčinenej domácim pôvodcom a následný únik znečisťujúcej látky (motorovej nafty) do prostredia súvisiacej s podzemnou vodou. Pôvodcom MZV podľa § 41 ods. 1 vodného zákona bol vlastník a prevádzkovateľ motorového vozidla, z ktorého unikla znečisťujúca látka samostatne podnikajúca fyzická osoba: Albín Lancz - ALINEX, Galanta. SIŽP IŽP BA OIOV uložil pôvodcovi MZV opatrenia na odstránenie škodlivých následkov MZV. Protokol podpísal pôvodca MZV Albín Lancz, ktorý so závermi nesúhlasil. 56/ Z Protokolu č. 2 z riešenia MZV č. 157/035/2015/BA zo dňa 31.03.2016 vyplýva, že predmetom protokolu bola kontrola splnenia bezprostredných opatrení uložených SIŽP IŽP BA, OIOV pôvodcovi MZV v protokole č. 1. záveroch protokolu je skonštatované, cit.: „Uložené opatrenia, napriek uvedeným nedostatkom v bodoch 3/ a 4/ možno považovať za splnené. SIŽP IŽP BA, OIOV ďalej konštatuje, že pôvodca MZV zaobchádzal so znečisťujúcou látkou v rozpore s ustanovením § 39 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), v znení neskorších predpisov, nakoľko prevádzkou motorového vozidla došlo k úniku znečisťujúcej látky - motorovej nafty do pôdy a tým do prostredia súvisiaceho s podzemnou vodou, čím došlo k zapríčineniu mimoriadneho zhoršenia vôd podľa § 41 ods. 1 vodného zákona. Na základe uvedeného došlo k naplneniu skutkovej podstaty pre uloženie pokuty podľa § 75 ods. 9 vodného zákona.“ 57/ V odbornom hydrogeologickom posudku z riešenia MZV č. 157/035/2015/BA zo dňa 21.03.2016 vypracovaného H.. H. F. je uvedené: z bodu 2.7 Využívané vodné zdroje cit.: „V dosahu MZV a ani jeho širšom okolí nie sú podzemné vody využívané na technologické účely a ani na ľudskú spotrebu.“, z bodu 3 Únik nafty ods. 2 cit.: „Kontaminovaná vozovka a krajnica mali plochu cca XXm2 a zemina kontaminovaného svahu cca XXm2“; v bode 5 Posúdenie ohrozenia životného prostredia, cit.: „Únikom nafty bola ohrozená podzemná voda a následne prostredníctvom drenáži aj povrchová voda Vápenického potoka, ktorý v konečnom dôsledku ústi do Moravy. Vďaka včasnému zásahu HaZZ sa zabránilo úniku všetkej nafty z nádrže kamiónu a vďaka rýchlemu zásahu spoločnosti SOSTEAM SLOVAKIA sa odstránila z vozovky rozliata nafta a vykopala sa všetka kontaminovaná zemina, čím sa predišlo kontaminácii podzemnej a teda aj povrchovej vody Vápenického potoka.“ 58/ Správny súd tak ako žalovaný je toho názoru, že § 41 ods. 1 zákona o vodách definuje pojem mimoriadneho zhoršenia kvality vody a preto je v súlade s uvedeným ustanovením konštatovať, že žalobca naplnil znaky MZV, nakoľko došlo k neovládateľnému uniku nebezpečnej látky (motorovej nafty) do prostredia súvisiaceho s podzemnou vodou. Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že nie je pôvodcom MZV, pretože § 41 ods. 1 zákona o vodách definuje pôvodcu MZV a v čase dopravnej nehody a následného vzniku MZV bol žalobca prevádzkovateľom nákladného motorového vozidla zn. Renault Magnum, EVČ: L.. 59/ Správny súd sa stotožňuje s námietkou žalobcu týkajúcou sa neprimeranej výšky pokuty a jej odôvodnenia. Správny súd uvádza, že prvostupňový orgán a ani žalovaný výšku pokuty náležite neodôvodnil, nakoľko súdu nie je zrejmé z napadnutých rozhodnutí, akými konkrétnymi úvahami bol vedený pri ukladaní pokuty a jej výšky. Podľa názoru súdu ak správny orgán ukladá pokutu za správny delikt, nestačí uviesť, že pri ukladaní pokuty prihliadal na mieru zavinenia a výška pokuty bola určená v rámci ustanoveného rozpätia. V tomto prípade sa správny orgán nevyrovnal so všetkými hľadiskami pre uloženie pokuty, preto správny súd posúdil rozhodnutie za nepreskúmateľné. Správny orgán sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a postup rozhodnutia musí dostatočne vysvetliť s poukazom na vykonané dokazovanie a zistené rozhodujúce skutočnosti a s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom rozhodnutia je vysvetliť postup a dôvody rozhodnutia. Súd považuje za potrebné uviesť, že takéto všeobecné odôvodnenie rozhodnutia odvolávajúce sa na citované zákonné ustanovenie je nepostačujúce. 60/ Správny súd uvádza, že v zmysle ustálenej judikatúry správnych súdov (pozri napr. rozsudok NS SR vo veci sp. zn. 3SžoKS/64/2006, rozhodnutia ZSP 69/2008, rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžo/204/2010, rozsudok NS SR 2Sžp/16/2011). V prípade správneho trestania súd sleduje, či správny orgán náležite zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákona pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Pri uložení pokuty správny orgán prihliadne na závažnosť, spôsob s čas trvania následkov protiprávneho konania. Riadny chod spravodlivosti v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, zaväzuje súdy a orgány verejnej správy na odôvodnenie rozhodnutí. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivosti konania. Vzhľadom na uvedeného správny súd prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP v spojení s § 194 ods. 2 SSP a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 61/ O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 62/ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).