Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/243/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201986 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201986.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Jeannette Hajdinovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík č. 310, IČO: 31 303 862, zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľudovíta Štúra 1, Bratislava, za účasti: Lovecký spolok Hunčiak, Baláže 6, 976 11 Baláže, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6711/2016-9.2 (18/2016-rozkl.) zo dňa 26.08.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi a pribratému účastníkovi súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 19.04.2016 bola žalovanému doručená žiadosť Loveckého spolku Hunčiak (žiadateľ) o udelenie výnimky v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z. z.“) za účelom regulačného lovu medveďa hnedého v roku 2016 v poľovnom revíri Šponga, okres Banská Bystrica. Žiadateľ odôvodnil žiadosť vysokým stavom medvedej populácie v revíri, opakujúcimi sa škodami na hospodárskych zvieratách, včelstvách a stretmi medveďa s človekom v bezprostrednej blízkosti intravilánu obcí. 2. Na základe žiadosti žalovaného vypracovala Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ďalej len „ŠOP SR“) stanovisko č. ŠOPSR/2002/2016 zo dňa 11.05.2016, v ktorom navrhla povoliť výnimku na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v revíri Šponga s konštatovaním, že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v lokalitách, kde navrhuje usmrtenie. Zároveň zaslala formulár vypracovaný správou Národného parku Nízke Tatry. 3. Účastníkom konania bolo listom zo dňa 17.05.2016 zaslané oboznámenie sa s podkladmi pre rozhodnutie a k spôsobu ich zistenia pred vydaním rozhodnutia. 4. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 27.05.2016 reagoval na podklady rozhodnutia a nesúhlasil s povolením požadovanej výnimky a umožnením lovu na vnadisku. Uviedol, že problém medveďov ohrozujúcich svojim správaním miestnych obyvateľov, pracovníkov lesnej prevádzky, turistov, či poľovníkov je potrebné riešiť usmrtením konkrétnych medveďov, ktoré vykazujú známky synantropizácie a straty plachosti pred ľuďmi. 5. Žalovaný rozhodnutím č. 4953/2015-2.3 zo dňa 31.05.2016 povolil žiadateľovi výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 543/2002 Z. z. Výnimkou sa povoľuje žiadateľovi usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Šponga, držať ho a prepravovať v súlade s § 40 ods. 2, ods. 3 písm. b) a c) zákona č. 543/2002 Z. z. a § 46 správneho poriadku s tým, že rozhodnutie platí do 15.12.2016. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal rozklad. 6. Rozhodnutím č. 6711/2016-9.2 (18/2016-rozkl.) zo dňa 26.08.2016 žalovaný rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie č. 4953/2016-2.3 zo dňa 31.05.2016 potvrdil. Stotožnil sa s vyhodnotením podkladov prvostupňovým správnym orgánom, a to správy NAPANT, ktorá v podkladoch v rámci predmetného konania konštatovala vysokú hrozbu stretov človeka s medveďom v tejto oblasti a to na základe dlhodobého sledovania vývoja populácie medveďa hnedého (zaznamenané dve napadnutia medveďom) a ním spôsobovaných škôd na území predmetného poľovného revíru. Žalovaný námietku žalobcu, že podmienky výkonu napadnutého rozhodnutia zahŕňajú aj možnosť vnadenia, čo do oblasti s výskytom ľudí môže prilákať ďalšie jedince medveďa, osobitná komisia vyhodnotila ako nedôvodnú. Konštatoval, že lokalizovaním vnadiska iba na miesta, kde bol identifikovaný pohyb problematických jedincov medveďa hnedého, správny orgán v danom prípade zabezpečil čo najväčšiu možnú adresnosť lovu problematického jedinca medveďa hnedého, ktorý ohrozuje zdravie a bezpečnosť ľudí, čo je v súlade aj s požiadavkami uvedenými v predložených vyjadreniach žalobcu. II. Žaloba 7. Žalobca žalobou doručenou súdu v zákonnej lehote sa domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 6711/2016-9.2 (18/2016-rozkl.) zo dňa 26.08.2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu č. 4953/2015-2.3 zo dňa 31.05.2016, ktorým bola povolená výnimka Loveckému spolku Hunčiak zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b), písm. e) zákona, v poľovnom revíri Šponga. 8. Poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ani prvostupňového správneho orgánu nie sú v súlade s ust. § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 45 správneho poriadku. 9. Žalobca ďalej poukázal na to, že už v priebehu konania uvádzal, že umožnením lovu na vnadisku sa vytvorí nebezpečenstvo, že do blízkosti zastavaného územia a miest s výskytom ľudí sa budú schádzať medvede za návnadou aj zo širšieho okolia, čím sa na jednej strane znemožní usmrtenie medveďov, ktoré by mali byť potenciálnym zdrojom nebezpečenstva pre zdravie a bezpečnosť obyvateľstva a na druhej strane koncentrácia medveďov putujúcich za návnadou v skutočnosti zvýši pravdepodobnosť stretov medveďov s obyvateľstvom. 10. Žalobca mal za to, že takýto postup žalovaného nielenže nie je v súlade s jeho povinnosťou zistiť úplne a spoľahlivo skutočný stav veci, ale vyústil aj do záveru žalovaného o tom, že vnadenie ako spôsob realizácie výnimky je spôsobilým prostriedkom na dosiahnutie sledovaného cieľa zvýšenia bezpečnosti obyvateľstva a nie naopak faktorom zvyšujúcim riziko stretu obyvateľstva s medveďom a koncentrácie medveďov do blízkosti ľudských sídiel, ktorý je v rozpore s obsahom spisu, ale aj v rozpore so skutočnosťami známymi žalovanému z jeho činnosti. 11. Žalobca ďalej uviedol, že medzi podkladmi rozhodnutia, ktoré mal žalovaný k dispozícii bolo podanie - rozklad žalobcu, ktorý poukazoval na to, že vnadenie zvýši riziko stretu obyvateľov s medveďmi, ale poukazoval aj na to, že takýto postup povedenia do budúcnosti k synatropizácii ďalších medveďov, teda povedie to k efektu opačnému, než aký má byť dosiahnutý udelenou výnimkou. Žalovanému bolo zo stanoviska Správy TANAPu známe, teda z jeho činnosti, keďže bolo vypracované v súvislosti so žiadosťou iného žiadateľa, že jeho obsah sa zaoberá efektom vnadenia vo všeobecnosti a nie okolnosťami vnadenia na jednom konkrétnom vnadisku. Napriek tomu podľa žalobcu správne orgány nielenže nedoplnili dokazovanie vyžiadaním si správy od ŠOP SR k potenciálnymi rizikám vnadenia, ale ani uvedené stanovisko Správy TANAPu nijako nereflektovali. 12. V súvislosti so Správou NAPANT žalobca konštatoval, že táto neuvádza, či v súvislosti s napadnutím hubára medveďom v roku 2013 a v roku 2014 došlo k usmrteniu konkrétneho medveďa hnedého v rámci tzv. ochranného odstrelu. Podľa žalobcu je len možné sa domnievať, že v počte 4 usmrtených medveďov za posledných 5 rokov boli aj medvede usmrtené ako priamy dôsledok incidentu z roku 2013 a 2014. Mal za to, že táto skutočnosť zostala prinajmenšom neobjasnenou a na druhej strane nemožno z ničoho vyvodiť, že by udelenie výnimky na odstrel medveďa hnedého v roku 2016 mohol zvýšiť bezpečnosť obyvateľstva vo vzťahu k incidentu, ku ktorému došlo v roku 2013, či v roku 2014. 13. Žalobca ďalej tvrdil, že z rozhodnutia žalovaného, ani prvostupňového správneho orgánu nemožno zistiť, ako posúdili skutočnosť, že poľovný revír sa nachádza na území európskeho významu SKUEV Ďumbierske Tatry, v ktorom je predmetom ochrany medveď hnedý. Uviedol, že samotný priaznivý stav ochrany medveďa hnedého na území sústavy NATURA 2000, kde je predmetom ochrany aj tento živočíšny druh európskeho významu, je v príkrom rozpore s cieľom ochrany druhov európskeho významu, ale aj zmyslom a cieľom vytvárania sústavy NATURA 2000, ktorým je okrem iného, vytváranie sústavy lokalít umožňujúcich udržanie priaznivého stavu tejto ochrany aj prostredníctvom ochrany biotopov týchto druhov. 14. S poukazom na čl. 16 Smernice o biotopoch, aj ust. § 40 ZOPK, považoval usmrtenie chráneného druhu za výnimku z podmienok ochrany a nie za súčasť ochrany. 15. Žalobca bol názoru, že rozhodnutie žalovaného sa viac ako vyššie citovanými ustanoveniami právnych predpisov, riadi názorom žiadateľa o potrebe poľovného obhospodarovania medveďa hnedého, než prísnou ochranou medveďa hnedého a podmienkami na udelenie výnimiek z nej a preto záver žalovaného je v rozpore s platnými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu medveďa hnedého. 16. Žalobca vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu a vrátil žalovanému na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 17. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 05.01.2017 s tvrdeniami žalobcu uvedenými v predmetnej žalobe nesúhlasil. 18. Uviedol, že z údajov poskytnutých Štátnou ochranou prírody SR ako aj z informácií predložených žiadateľom mal za preukázané, že populácia medveďa hnedého v poľovnom revíri Šponga nie je ohrozená a všetko nasvedčuje tomu, že tento chránený druh živočícha v predmetnom poľovnom revíri prosperuje a jeho populácia narastá. Rozširovanie areálu medveďa hnedého a postup do oblasti zasiahnutých ľudskou činnosťou, častejšie vyrušovanie, ako aj jednoznačne preukázané hlásenia o zvýšenom pošte medveďov aj v pôvodných miestach výskytu a škodách na zdraví spôsobených medveďom hnedým podľa žalovaného nesporne nasvedčujú skutočnosti, že v poľovnom revíri Šponga je zvýšený stav populácie medveďa hnedého. Konštatoval, že ŠOP SR preverila fakty uvádzané v žiadosti žiadateľa a skonštatovala, že je nevyhnutné vzniknutú situáciu riešiť povolením odstrelu jedného jedinca medveďa hnedého za účelom eliminácie vzniku škôd, ako aj predchádzania náhodných nebezpečných stretnutí medveďa hnedého s ľuďmi. 19. Vyjadril názor, že pokiaľ dochádza k synantropizácii veľkých šeliem ako je medveď hnedý a s tým spojenému ohrozeniu zdravia a bezpečnosti obyvateľov, nemožno v reálnom čase situáciu riešiť inak ako povolením výnimky na usmrtenie tohto živočícha. Zmierňujúce opatrenia za danej situácie vec neriešia a nepredstavujú skutočnú alternatívu k povoleniu výnimky. Žalovaný v súvislosti s posúdením existencie možných alternatív k povoleniu výnimky sa zaoberal možnosťou odchytu medveďov, ich umiestnenia do zoologických záhrad a vypustenia do iných lokalít. Uviedol, že zoologické záhrady v Slovenskej republike ani v Českej republike nemajú záujem o umiestnenie týchto živočíchov do ich zariadení a nerealizovateľné je tiež premiestňovanie medveďov do iných lokalít z dôvodu, že odchytené synantropné medvede sú navyknuté hľadať potravu pri ľudských obydliach, čím by sa problém preniesol na iné miesto. 20. S poukazom na ust. § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody, v zmysle ktorého žalovaný odôvodnil vydanie výnimky z podmienok ochrany chráneného druhu konštatoval, že podľa týchto ustanovení sa nevyžaduje vznik škody na majetku alebo škodlivého následku na verejnom zdraví alebo na verejnej bezpečnosti ľudí, ale preferuje sa ochrana týchto záujmov pred vznikom škody alebo takéhoto škodlivého následku, pretože keď následok na majetku, zdraví alebo živote vznikne, uvedené ustanovenie stráca na význame. Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má teda predovšetkým preventívny charakter a jej realizáciou sa má predchádzať vzniku škôd na majetku a nebezpečným stretom človeka s medveďom, predovšetkým mimo miest jeho prirodzeného výskytu, najmä v intraviláne obcí a blízkosti ľudských obydlí. 21. Zastával názor, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v záujme predchádzania škôd na majetku a v záujme verejnej bezpečnosti ľudí so snahou predísť vzniku následku na zdraví, živote osôb alebo na ich majetku. 22. Žalovaný vo vzťahu k námietkam žalobcu uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal najmä zo žiadosti žiadateľa zo dňa 15.04.2016 a jeho príloh ďalej, zo stanoviska ŠOP SR zo dňa 11.05.2016 vrátane formulára príslušného Regionálneho útvaru ŠOP SR - Správy NP Nízke Tatry zo dňa 05.05.2016 s prílohami preukazujúcimi škody spôsobené medveďom hnedým. 23. S poukazom na stanovisko ŠOP SR zo dňa 11.05.2016, z ktorého jednoznačne vyplýva záver, že vplyv povolenia výnimky na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého, bol skúmaný aj z hľadiska dopadu realizácie tejto výnimky na populáciu medveďa hnedého v blízkych územiach európskeho významu, mal za jednoznačne preukázané, že žalovaný výnimku spočívajúcu v odstrele jedného jedinca medveďa hnedého povolil na základe skutočností, že v správnom konaní bolo jednoznačne preukázané splnenie podmienok na povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. b), c) zákona o ochrane prírody. Žalovaný uviedol, že výnimka bola udelená aj v súlade s § 40 ods. 2 zákona o ochrane prírody, t.j. pri neexistencii inej alternatívy, pričom výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie medveďa hnedého v jeho prirodzenom areáli. Konštatoval, že splnenie zákonných podmienok na udelenie výnimky jednoznačne vyplýva tak z administratívneho spisu, ako aj z odôvodenia oboch napadnutých rozhodnutí, preto mal za to, že námietky žalobcu o rozpore týchto rozhodnutí so správnym poriadkom neobstoja. 24. V súvislosti s námietkou žalobcu, že v konaní nebolo zistené, či realizácia rozhodnutia o udelení výnimky, ktoré umožňuje usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého postriežkou, teda na vnadisku, nepovedie k zvýšeniu nebezpečenstva pre zdravie a bezpečnosť ľudí, uviedol, že Správa NP Nízke Tatry určila iba také lokality, kde je možné loviť medveďa na návnadu, ktoré vyhodnotila pre tento spôsob lovu ako bezrizikové s ohľadom na možné ohrozovanie ľudí medveďmi, prilákanými na vnadisko a súčasne za miesta vnadenia určila iba miesta, odkiaľ jedince medveďa hnedého prenikajú do blízkosti intravilánu obce Moštenica a obce Baláže a do oblasti pasenia hospodárskych zvierat mimo území SKUEV NCHU (maloplošné chránené územia). Mal za to, že týmto postupom sa v danom prípade zabezpečilo, že pri realizácii povolenej výnimky žiadateľom nedôjde v danej lokalite k ďalšiemu ohrozeniu obyvateľstva zo strany medveďov hnedých, z dôvodu vnadenia medveďov na potravu a súčasne sa zabezpečí adresnosť odstrelu problematického jedinca medveďa hnedého, ktorý vykazuje známky straty plachosti pred ľuďmi. 25. Ďalej žalovaný uviedol, že na lokalitách prikrmovania, ktoré je mimochodom zakázané mimo obdobia núdze, sa vyskytuje množstvo aj neprirodzenej potravy (čokolády, cukrárenský odpad, tropické ovocie, repa, silážna kukurica a pod.), ktorá vo väčšine prípadov láka aj medvede za účelom získania ľahko dostupnej potravy. Na takéto lokality sa schádzajú medvede zo širokého okolia a čiastočne takýto spôsob obhospodarovania poľovných revírov, môže spôsobovať zmenu správania týchto jedincov. ŠOP SR je zásadne proti prikrmovaniu takýmto spôsobom a mimo doby núdze. Takéto vnadenie a prikrmovanie mala ŠOP SR (Správa TANAPU) na mysli v stanovisku č. TANAP 1062/2015 zo dňa 21.07.2015, na ktoré sa žalobca odvolával. Vnadenie, ktoré mnohokrát odporúča ŠOP SR na zabezpečenie usmrtenia medveďa hnedého, je odlišné od vnadenia uvedeného vyššie. Okrem toho ŠOP SR odporúča iba vnadenie na lokalitách, kde pravdepodobne nedôjde k vzniku konfliktných situácii, tak ako je uvedené vyššie. 26. Žalovaný bol presvedčený, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom správne orgány v konaní správne aplikovali ustanovenia § 40 ods. 2 a 3 zákona o ochrane prírody upravujúce podmienky pre povolenie výnimky z podmienok ochrany chránených druhov. 27. Žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby súd správnu žalobu v plnom rozsahu zamietol. IV. Vyjadrenie ďalšieho účastníka 28. Ďalší účastník sa k žalobe vyjadril dňa 17.01.2017 v písomnom vyjadrení, v ktorom uviedol, že od začiatku svojho pôsobenia v poľovnom revíri Šponga t.j. od 01.10.2008, je v tomto revíri trvalé zaznamenávaný zvýšený výskyt medveďa hnedého, o čom svedčí aj veľa informácií, nielen od poľovníkov vykonávajúcich výkon práva poľovníctva, ale aj od občanov obcí, ktoré sa nachádzajú priamo v revíri alebo s revírom susedia. Podklady o týchto stretnutiach aj následkoch týchto stretnutí, boli vždy súčasťou žiadosti o povolení výnimky zo zákona na usmrtenie chráneného živočícha. Uviedol, že okrem množstva bezprostredných kontaktov občanov s medveďom hnedým bolo zdokumentovaných množstvo materiálnych škôd na včelstvách, oploteniach pozemkov, domácich a hospodárskych živočíchov a viackrát bolo zaznamenané napadnutie človeka medveďom hnedým. K najzávažnejšiemu napadnutiu človeka došlo v roku 2013, kedy bol 50 m od kostola v obci Moštenica napadnutý občan z obce Moštenica, pričom toto napadnutie spôsobilo dotknutému občanovi trvalé následky na zdraví. 29. Ďalej uviedol, že vnadenie zveri v každom poľovnom revíri je stanovené priamo zákonom č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve konkrétne v § 26 ods. 1 písm. d) s následným upozornením na represiu v prípade neplnenia tejto povinností. Konštatoval, že zákon nehovorí o prípadoch, kedy dochádza k vnadeniu medveďa hnedého za účelom jeho usmrtenia v prípade udelenia výnimky, ale o prikrmovaní zveri celkovo. Uviedol, že poľovníci majú za povinnosť prikrmovať zver tak, aby nestrádala, pričom poľovníci nemôžu rozlišovať prikrmovanie len určitého druhu zveri. Medveď hnedý je všežravec, a práve on svojim výskytom, pohybom a pôsobením na krmoviskách pre raticovú lesnú zver pôsobí negatívne. Ostatnej lesnej zveri, zabraňuje v prístupe na krmovisko a spôsobuje jej strádanie. V poľovnom revíri Šponga je medveď hnedý značne premnožený, a preto nie je potrebné osobitné vnadenie tejto šelmy, čo dokazuje aj konkrétne usmrtenie medveďa hnedého v roku 2016. 30. Uviedol, že vydané povolenie výnimky na usmrtenie chráneného živočícha bolo právoplatné dňa 05.09.2016, poľovník, ktorý toto povolenie obdržal sa vydal do revíru v sobotu dňa 10.09.2016 cca o 19.00 hod. a o 20.15 hod. bol medveď hnedý v stanovenej lokalite usmrtený. Medveď bol usmrtený z posedu a bez vnadenia. Táto veľmi krátka doba od začiatku poľovačky do jej skončenia poukazuje na skutočnosť, že v poľovnom revíri Šponga sa skôr stretne medveď hnedý ako iná lesná zver. Bol názoru, že prvostupňový orgán posúdil vec správne, správne zhodnotil výskyt a škodlivosť medveďa hnedého v konkrétnom revíri a povolil výnimku zo zákona. Uviedol, že od roku 2012 bolo výskumným tímom ŠOP organizované sčítanie medveďov hnedých na základe zberu vzoriek ich trusu s následným rozlíšením metódou DNA a na základe tohto výskumu bolo konštatované, koľko medveďov sa nachádza a aké je ich pohlavie s tým, že medvedíc je viac a vychovajú 3 niekedy až 4 mláďatá naraz. Poznamenal, že medveď hnedý je predátor a každý kto má rád prírodu a lesnú zver si musí položiť otázku, čo si praje vidieť v horách a lesoch v nasledujúcich 10-15 rokov, či chce vidieť raticovú lesnú zver alebo len medveďov hnedých alebo vlkov dravých. Ďalej uviedol, že v poľovnom revíri Šponga umiestnil niekoľko fotopascí a zaznamenával výskyt a správanie medveďa hnedého, pričom zistil, kde sa objavil medveď hnedý sa vytratila klasická lesná raticová zver. Poukázal na to, že medveď hnedý migruje za potravou po celom revíri, nepozná hranice revírov, často cez deň alebo noc prejde aj niekoľko kilometrov, ale vo väčšine prípadov sa vždy vráti do miest, ktoré považuje za svoje životné teritórium. Preto stretnutie s touto šelmou môže byť náhodného charakteru, keď migruje za potravou, alebo aj vyrušenie v jeho tzv. životnom teritóriu. V. Posúdenie veci 31. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku - ďalej len SSP) vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) a rozhodol tak, že žalobu zamietol. 32. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 33. Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 34. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 35. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 36. Povinnosťou žalovaného v konaní o povolení výnimky zo zákazov ustanovených zákonom č. 543/2002 Z. z. je postupovať podľa správneho poriadku, ktorého právnemu režimu toto konania podlieha. Jednou z povinností žalovaného v predmetnom konaní bolo postupovať v súčinnosti s účastníkmi tohto konania, teda aj so žalobcom. Inštitút súčinnosti je upravený na viacerých miestach správneho poriadku (§ 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností účastníka správneho konania, ktorý má právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, pričom nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti podmieňujúcej výsledok konania. Nesplnenie tejto povinnosti však nezbavuje správny orgán zistiť vo veci skutočný stav, keďže túto povinnosť správnemu orgánu ukladá zákonodarca v ustanovení § 32 ods. 1 správneho poriadku. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti, aj keď je účastník nečinný a správnemu orgánu nepredkladá žiadne dôkazy. 37. Účastník správneho konania má v zmysle § 33 správneho poriadku tiež právo vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia, ktoré zabezpečil správny orgán v priebehu konania, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Môže sa vyjadriť k jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam účastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Z uvedených dôvodov je povinnosťou správneho orgánu umožniť účastníkovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia oboznámil s dôkazmi a so všetkými podkladmi pre rozhodnutie vo veci, aby mal účastník zo skutkového hľadiska všetky informácie, ktoré má pred vydaním rozhodnutia správny orgán. Za týmto účelom by mal správny orgán oznámiť účastníkovi, že proces zhromažďovania podkladov rozhodnutia bol ukončený a že má možnosť sa pred vydaním rozhodnutia k veci vyjadriť. Správny orgán v konaní môže pokračovať, a teda vydať rozhodnutie aj bez vyjadrenie účastníka, ak sa účastník svojho práva na vyjadrenie výslovne vzdá, alebo ostane v stanovenej lehote nečinný. 38. Z preskúmavaných rozhodnutí i z administratívneho spisu vyplýva, že okrem stanoviska ŠOP SR zo dňa 11.05.2016 boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného o žiadosti aj k nej pripojené prílohy týkajúce sa nežiaduceho správania sa medveďa hnedého v danom území. Žalovaný postupoval v súlade s § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2 správneho poriadku, pretože umožnil, aby sa žalobca mohol oboznámiť a následne pred vydaním rozhodnutia vyjadriť ku všetkým podkladom, o ktoré správny orgán oprel svoje rozhodnutie, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. 39. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia, chráneného živočícha je zakázané a) úmyselne odchytávať v jeho prirodzenom areáli, b) úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli, c) úmyselne rušiť v jeho prirodzenom areáli, najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo migrácie, d) medzidruhovo krížiť vrátane krížencov, e) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu. 40. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z., orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli. 41. Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z., výnimku podľa odseku 2 možno povoliť a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov, b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku, c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých, ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie, d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely, e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu. 42. Hmotnoprávne podmienky na povolenie výnimky na usmrtenie chránených živočíchov ustanovuje aj čl. 16 Smernice o biotopoch. V zmysle uvedeného článku za predpokladu, že neexistuje iná uspokojivá možnosť a výnimka z hľadiska ochrany prírody neohrozí zachovanie populácií dotknutých druhov v priaznivom stave v prirodzenom areáli ich rozšírenia, členské štáty sa môžu odchýliť od ustanovení článkov 12, 13, 14 a 15 (a) a (b): a) v záujme ochrany divokej fauny a flóry a ochrany prirodzených biotopov; b) pre zabránenie vážneho poškodenia, najmä úrody, hospodárskych zvierat, lesov, rybného a vodného hospodárstva a iných typov majetku; c) v záujme zdravia a bezpečnosti ľudskej populácie alebo z iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu, vrátane tých, ktoré majú spoločenský alebo hospodársky charakter a priaznivé dôsledky primárneho významu na životné prostredie; d) na účely výskumu a vzdelávania, oživovania a obnovy týchto druhov a pre operácie rozmnožovania potrebné na tieto účely, vrátane umelého pestovania rastlín; e) aby sa za podmienok prísneho dohľadu, na selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu, umožnil odber alebo držanie určitých vzoriek uvedených v prílohe IV v obmedzenom množstve stanovenom príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. 43. Pokiaľ ide o hmotnoprávnu stránku veci, súd konštatuje, že celoročná druhová ochrana medveďa hnedého ako chráneného živočícha európskeho významu je zabezpečená zákonom č. 543/2002 Z. z., ktorý ustanovuje v súvislosti s uvedeným živočíšnym druhom zakázané činnosti a zároveň aj podmienky, za ktorých možno povoliť výnimku z ochrany. Povoliť výnimku možno len za predpokladu, že neexistuje iná alternatíva a zároveň udelená výnimka neohrozí zachovanie populácie dotknutého druhu, pričom pre povolenie výnimky musí byť súčasne splnený niektorý z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. 44. Naďalej platí, že populáciu medveďa hnedého v rámci celého Slovenska je potrebné udržiavať v takom počte a na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu do tej oblasti, kde nie je dostatok prirodzenej potravy, kde je však omnoho väčšia ponuka potravy z umelých zdrojov, ktorých preferenciou by sa zvyšovala hrozba vzniku závažných škôd na majetku i na bezpečnosti a zdraví obyvateľstva. Povolenie výnimky z dôvodu podľa § 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. je možné len vtedy, keď z konkrétnych okolností existujúcich v danom území, pre ktoré sa výnimka požaduje, možno vyvodiť ohrozenie záujmu na ochrane bezpečnosti a zdravia obyvateľov daného územia. Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má mať predovšetkým preventívny charakter, jej realizáciou sa má predchádzať nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest jeho prirodzeného výskytu, najmä v intraviláne obcí a v blízkosti ľudských obydlí. 45. ŠOP SR vo svojom stanovisku č. ŠOPSR/2002/2016 zo dňa 11.05.2016 navrhla vydanie výnimky na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Šponga, keď preverila informácie o prenikaní jedincov medveďa hnedého do blízkosti obcí Moštenica a Baláže, čo predstavuje riziko nebezpečných stretov a kolízií s ujmou na zdraví občanov. Uzavrela, že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v lokalitách, kde navrhuje usmrtenie. 46. Povolenie odstrelu jedného jedinca medveďa hnedého bolo odôvodnené záujmom ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov, a to vzhľadom nebezpečenstvo stretu s človekom v blízkosti zastavaných území (vážne konflikty medveďa hnedého s človekom spojené s následkom škody na zdraví v období rokov 2013 - 2015). Správne orgány z údajov ŠOP SR, ako aj informácií predložených žiadateľom mali za zrejmé, že populácia medveďa hnedého v revíri Šponga nie je ohrozená. Naopak všetko nasvedčuje tomu, že medveď hnedý v tomto revíri prosperuje a jeho populácia narastá. Súd pripúšťa, že v niektorých prípadoch je možné aplikovať zmierňujúce opatrenia, avšak v danom prípade za danej situácie vec neriešia a nepredstavujú skutočnú alternatívu k povoleniu výnimky. 47. Z administratívneho spisu tiež vyplýva, že ani preventívne opatrenie spočívajúce v použití elektrických ohradníkov nebolo efektívne a medvede spôsobili škody na včelstvách. Vzhľadom na synantropizáciu medveďov hnedých v danej lokalite by vytvorenie zón s regulovaným poľovným a lesným hospodárením predstavovalo možné riešenie do budúcnosti pokiaľ ide o nových jedincov, ale nie riešenie aktuálnej situácie. Jedinci žijúci v tejto lokalite sú už navyknutí chodiť do intravilánu obce a ani oplotenie by ich neodradilo. Vzhľadom na to, že povolením výnimky nedošlo k ohrozeniu populácie medveďa hnedého na území SR a premiestnenie odchytených jedincov do ZOO, prípadne do iných lokalít nie je možné a neexistuje tak iná alternatíva než odstrel, ktorý je potrebný pre verejnú bezpečnosť ľudí, súd považoval všetky hmotnoprávne podmienky povolenia výnimky za splnené a preskúmavané rozhodnutia za zákonné. 48. Žiadateľ odôvodnil svoju žiadosť predložením listu Okresného úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie o výške škôd spôsobených medveďom hnedým (škody na včelstvách), oznámením o poškodení elektrického ohradníka s fotodokumentáciou, oznámením o poškodení oplotenia a stromov v záhrade nachádzajúcej sa v obci Baláže spolu so žiadosťou obce Baláže o odstrel medveďa z dôvodu bezpečnosti občanov. 49. Prvostupňové rozhodnutie zrozumiteľne zdôvodnilo všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania a v zmysle platnej legislatívy stanovilo podmienky výkonu povolenej výnimky. ŠOP SR posúdila žiadosť a na základe znalosti konkrétnych lokalít a skutočností odporučila povoliť požadovanú výnimku vzhľadom na preukázané pretrvávajúce ohrozovanie zdravia a bezpečnosti osôb pohybujúcich sa v daných lokalitách. ŠOP SR v zmysle čl. 3 písm. b) a i) Štatútu štátnej ochrany prírody SR vydaného rozhodnutím ministra životného prostredia SR č. 76/2007-1.8. zo dňa 05.12.2007 ako odborná organizácia zabezpečuje aj spracovávanie odborných stanovísk a podkladov pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody a vykonávanie prieskumu a výskumu osobitne chránených častí prírody a krajiny vrátane zhromažďovania, uchovávania a vyhodnocovania údajov o ich stave. 50. Žalovaný každoročne posudzuje žiadosti užívateľov poľovných revírov z podkladov, ktoré mu pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na území SR i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch, vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom na hospodárskych zvieratách, ale aj možného ohrozenia obyvateľov. Jednotlivé správy chránených oblastí, ktoré sú súčasťami ŠOP SR, hodnotí pri žiadostiach s prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu medveďa hnedého v lokalitách špecifikovaných v žiadosti s prihliadnutím na opodstatnenosť povolenia výnimky na odstrel medveďa hnedého pri súčasnom splnení podmienok ustanovených v § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. Výskyt aj väčšieho počtu jedincov medveďa v danom území nie je odôvodneným prípadom pre povolenie výnimky na odstrel, pokiaľ nie sú splnené podmienky vyššie citovaného ustanovenia zákona č. 543/2002 Z. z. 51. Náhodné strety medveďa hnedého s ľuďmi, prípadne jeho prítomnosť mimo priestor jeho prirodzeného výskytu, nie je možné vždy zdokumentovať tak, aby mohol žalovaný poukázať na konkrétneho jedinca medveďa hnedého (stresové situácie pri strete, prípadne škody spôsobené medveďom zistené neskôr), ktorého sa bude predmetná výnimka týkať. Vo viacerých prípadoch ide o prenikanie viacerých jedincov, nielen jedného a toho istého, na územia mimo jeho prirodzený výskyt, čo je spôsobené práve vyšším počtom týchto jedincov uvádzaných v konkrétnych prípadoch orgánom ochrany prírody a krajiny. 52. Výsledný počet jedincov medveďa hnedého k určitému časovému momentu nie je možné zatiaľ explicitne určiť (napriek tomu, že táto potreba je naliehavá), nakoľko v danom poľovnom revíri môžu byť pozorované aj iné jedince (nielen tie, ktoré sú registrované príslušným správcom poľovného revíra a ŠOP SR), prechádzajúce z jedného poľovného revíra do iných susediacich revírov (migrácia v rámci susediacich poľovných revírov). 53. Krajský súd zároveň poukazuje na názor Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 10Sžp/2/2013 zo dňa 17.07.2013, podľa ktorého „vážne strety človeka s medveďom, pri ktorých je ohrozený majetok, či dokonca zdravie a život človeka, sú nepochybne zadokumentované na obecných úradoch, v nemocniciach, Policajnom či Hasičskom a záchrannom zbore, minimálne však v miestnej tlači. Odtiaľ je povinný správny orgán čerpať zdroje informácií. Pritom ale nepostačuje samotné stretnutie medveďa s človekom, ale musí ísť o stretnutie atypické nielen miestom (napr. v mestskej časti či záhradkárskej lokalite, kde je veľká migrácia ľudí), ale aj a najmä správaním sa medveďa voči človeku (agresivita a nedostatok prirodzenej plachosti).“ 54. Najvyšší súd SR na označenie hlásení o stretoch s medveďmi alebo hlásení o škodách spôsobených medveďom hnedým použil slová... „príhody zo života“. Je nepodstatné, ako a kým sa „strety medveďov s ľuďmi“ označia, podstatné je, že hlásenia, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, sú spisované obyvateľmi dotknutých obcí, resp. samotnými obcami. Aj napriek javiacemu sa neodbornému charakteru týchto hlásení, ich nemožno považovať za nekvalifikovaný prejav a neodôvodnený prípad pre povolenie predmetnej výnimky. Tieto hlásenia sú relevantným podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu, nakoľko aj nimi sa preukazuje odôvodnená obava ohrozenia života a zdravia, t. j. predmetná výnimka bola povolená v záujme verejnej bezpečnosti ľudí. 55. Jednotlivé hlásenia, a to aj v tomto prípade, preukazujú, že išlo o miesta stretov, ktoré sú atypické, t. j. územia mimo jeho prirodzený výskyt (intravilán obce, v blízkosti ľudských obydlí) a taktiež je nepochybné, že jedinec pohybujúci sa v intraviláne obce, či v blízkosti ľudských sídiel je synantropným jedincom, nevykazujúcim žiadne, prípadne výrazne minimalizované znaky plachosti. 56. Agresivitu konkrétneho jedinca skúmať netreba. V zmysle § 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. je vznik škodlivého účinku na zdraví a živote ľudí irelevantný, pretože keď následok na zdraví alebo živote vznikne, uvedené ustanovenie stráca na význame. Ide o preventívne opatrenie, preto povolenie predmetnej výnimky až po útoku medveďa hnedého na človeka (t.j. jedinca vykazujúceho agresívne správanie) bude opatrením nedostatočným a v príkrom rozpore s ustanovením § 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. 57. V súvislosti s námietkou žalobcu, že v konaní nebolo zistené, či realizácia rozhodnutia o udelení výnimky, ktoré umožňuje usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého postriežkou, teda na vnadisku, nepovedie naopak k zvýšeniu nebezpečenstva pre zdravie a bezpečnosť ľudí súd uvádza, že Správa NP Nízke Tatry určila lokality, kde je možné loviť medveďa na návnadu. Sú to iba také lokality, ktoré vyhodnotila pre tento spôsob lovu ako bezrizikové s ohľadom na možné ohrozovanie ľudí medveďmi, prilákanými na vnadisko a súčasne za miesta vnadenia určila iba miesta, odkiaľ jedince medveďa hnedého prenikajú do blízkosti intravilánu obce Moštenica a obce Baláže a do oblasti pasenia hospodárskych zvierat mimo území SKUEV NCHU (maloplošné chránené územia). Konkrétne sú to lokality Pánova lúka a Marková dolina, ktoré boli vyhodnotené pre tento spôsob lovu ako bezrizikové s ohľadom na možné ohrozovanie ľudí medveďmi prilákanými na vnadisko. 58. Vnadenie, ktoré odporúča ŠOP SR na zabezpečenie usmrtenia medveďa hnedého je odlišné od vnadenia spôsobom prikrmovania, ktoré bolo uvádzané v stanovisku Správy TANAPu č. 1062/2015 zo dňa 21.07.2015. Správne orgány svoje rozhodnutie opreli o odborné stanovisko ŠOP SR, ktoré odporúča iba vnadenie na lokalitách, kde pravdepodobne nedôjde k vzniku konfliktných situácii, pričom tieto lokality sú precízne vyberané a časovo obmedzené, aby ku konfliktným situáciám nedošlo a preto uvedenú námietku žalobcu súd vyhodnotil ako neopodstatnenú. 59. Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil súd námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že z rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového správneho orgánu nemožno zistiť, ako posúdili tieto správne orgány skutočnosť, že poľovný revír sa nachádza na území európskeho významu SKUEV Ďumbierske Tatry, v ktorom je predmetom ochrany medveď hnedý s tým, že samotný priaznivý stav ochrany medveďa hnedého nemôže byť dostatočným dôvodom na udelenie výnimky z tejto ochrany. Súd je názoru, že správne orgány pri rozhodovaní o udelení výnimky vec posudzovali komplexne a to aj vo vzťahu k sústave NATURA 2000, s tým, že z podkladov ktorých pri rozhodovaní vychádzali bola nesporne preukázaná vysoká hrozba stretov človeka s medveďom v danej lokalite ako aj skutočnosť o napadnutí dvoch osôb medveďmi aktívnymi v tejto lokalite. Podstatným dôvodom na udelenie výnimky nebola skutočnosť, že populácii medveďa hnedého sa v predmetnom území darí, ako tvrdí žalobca, ale riešenie preventívneho charakteru, ktoré je v záujme ochrany a bezpečnosti obyvateľov tak ako to vyžaduje ustanovenie zákona (§ 40 ods. 3 písm. c/). 60. Žalovaný musí v každom individuálnom prípade skúmať naplnenie odôvodnenosti prípadu pre povolenie výnimky a skúmať, či z hľadiska ochrany prírody (t. j. či nebude ohrozená populácia medveďa hnedého), je potrebné prijať v konkrétnych lokalitách určité opatrenia, ktoré sú nevyhnutné s ohľadom na verejnú bezpečnosť ľudí. V danom prípade je preukázané zrealizovanie povolenej výnimky. 61. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že žalobu je potrebné podľa 190 SSP zamietnuť, nakoľko preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňovali ich zrušenie. 62. O náhrade trov konania súd rozhodol vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 SSP a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, keď základným predpokladom na priznanie náhrady trov konania je vecný úspech v konaní. Vo vzťahu k pribratému účastníkovi súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 169 SSP, keďže tomuto žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania ani nepriznal. 63. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.