Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/301/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202672 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016202672.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1/ T. X., Z..: XX.XX.XXXX, H. XXX/X, XXX XX K., 2/ A. X., Z..: XX.XX.XXXX, H. XXX/X, XXX XX K., obaja zast.: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276, 911 40 Trenčín, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, P.O.BOX 100, 810 05 Bratislava, za účasti: 1/ Železnice Slovenskej republiky, Bratislava v skrátenej forme „ŽSR", Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, 2/ REMING CONSULT, a.s., Trnavská cesta 27, 831 04 Bratislava, IČO: 35 729 023, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 23514/2016/D220-SLP/58835- M označené ako Rozhodnutie ministra č. 112/2016 zo dňa 07.10.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislava v r a c i a žalobcovi súdny poplatok vo výške 63,30 EUR prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, sídlo Partizánska cesta 9, Banská Bystrica. Poplatok bude vrátený v lehote 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave dňa 08.12.2016 sa žalobcovia v 1/ a 2/ rade domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 112/2016 zo dňa 07.10.2016, ktorým minister zamietol rozklad žalobcov a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 17179/2016/C342- SŽDD/40115 zo dňa 22.06.2016, ktorým podľa § 101 písm. a/, § 102 ods. 1 písm. a/ zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach v spojení s § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný poriadok) rozhodlo o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania fyzickým osobám T. X. a A. X. na zmenu časti stavby pred dokončením „ŽSR - Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov, žel. km 100,500 - 159,100 pre traťovú rýchlosť do 160 km/h, III. etapa v členení objektov: SO 31.32.01 Žst. Trenčín, železničný zvršok, SO 31.32.02 Žst. Trenčín, železničný spodok, SO 31.32.05 Žst. Trenčín, káblová chráničková trasa, 31.33.08 Žst. Trenčín, podchod pre chodcov Billa v nžkm 124,455, SO 31.35.01 Žst. Trenčín trakčné vedenie, SO 31.34.53 Žst. Trenčín, protihlukové steny, PS 31.21.01 Žst. Trenčín, elektronické stavadlo (ďalej ako „stavba“) s navrhovaným umiestnením na pozemkoch p. KN-C č. XXXX/X, XXXX/XX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX v k.ú. A., obec K., okres K. a na pozemkoch p. KN-C č. XXXX/X a XXXX v k.ú. K., obec K., okres K.. 2. V žalobe uviedli, že od rolku 2009 doteraz nie je dokončené správne konanie vo veci vyvlastnenia časti pozemku v ich vlastníctve pre potreby modernizácie stavby dráhy podľa pôvodného stavebného povolenia na rýchlosť dráhy 106 km/hod. Správne konanie o vyvlastnenie nehnuteľnosti vedie ako správny orgán Mesto Trenčín - stavebný úrad pre potreby navrhovateľa vyvlastnenia Železnice Slovenskej republiky (ďalej len „ŽSR“). Stručne opísal priebeh vyvlastňovacieho konania a uviedli, že posledné rozhodnutie zo strany správneho orgánu - stavebného úradu Mesta Trenčín bolo vydané dňa 12.08.2016 s výrokom, že sa vyvlastňujú všetky ich nehnuteľnosti pre potreby stavby dráhy. Proti predmetnému rozhodnutiu podali ŽSR odvolanie, ktoré je v súčasnosti v riešení v odvolacom konaní u druhostupňového správneho orgánu - Okresného úradu Trenčín. Na to, aby ŽSR nemuseli využiť na stavbu dráhy na rýchlosť 160 km/hod. nehnuteľnosti v ich majetku, ŽSR iniciovali realizáciu a finančnú úhradu projektu „Zmeny časti stavby dráhy“ a požiadali žalovaného o vydanie stavebného povolenia na Zmenu stavby pred dokončením. Žalobcovia ďalej uviedli, že žalovaný vydal dňa 18.05.2016 rozhodnutie č. 15202/2016/C342-SŽDD/31008 (ďalej len „rozhodnutie“), ktorým žalovaný rozhodol o zmene stavby pred dokončením na časť stavby dráhy „ŽSR, modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov, žkm100,500-159,100 na pôvodnú traťovú rýchlosť do 160 km/hod. - III. etapa“ s tým, že traťová rýchlosť na úseku po dokončení zmeny stavby bude znížená na 100 km/hod. namiesto pôvodných 160 km/hod. Predmetné rozhodnutie si obstarali od tretej osoby a proti tomuto rozhodnutiu podali v postavení ako odvolatelia v zákonom stanovenej lehote v zmysle § 61 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov rozklad, ktorý odôvodnili tým, že sa cítia byť známymi účastníkmi predmetného konania a poukázali na to, že osoby občanov T. a A. X. sú pre stavebníka ŽSR, ako i pre žalovaného známymi účastníkmi predmetného stavebného konania, a to v zmysle § 59 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“) ako i zo v súčasnosti konaného vyvlastňovacieho konania na časť pozemku v ich vlastníctve, konkrétne „C“ KN parcela č. XXX/X o výmere 104 m2, a „C“ KN parcela č. XXX o výmere 111 m2 k. ú. A., obec K., okres K., ktoré sú určené podľa rozhodnutia o umiestnení stavby a pôvodným stavebným povolením na stavbu dráhy. 3. V čase podania žaloby, bolo paralelne vedené vyvlastňovacie konania na časť ich pozemku pre potreby stavby modernizácie pre pôvodný projekt stavby železnice na rýchlosť vlakov 160 km/hod., ale zároveň bol realizovaný nový projekt zmeny stavby dráhy, dňom 18.05.2016 bolo vydané zo strany žalovaného rozhodnutie o zmene stavby pred jej dokončením. Už od 03.06.2016 sa začali zo strany zhotoviteľa stavby vykonávať práce na zmene stavby dráhy podľa vydaného rozhodnutia o zmene stavby pred dokončením bez ohľadu na to, že žalobcovia k tomuto rozhodnutiu, domnievajúc sa, že sú účastníkmi konania, v rámci zákonnej lehoty podali rozklad o ktorom doteraz žalovaný nerozhodol rozhodnutím vydanom v správnom konaní, ale doručil písomné podanie zo dňa 30.11.2016 konateľovi právneho zástupcu žalobcov doručeného dňom 01.12.2016. v predmetnom podaní „bez návrhu“ bolo vydané v súlade so zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi účinkami. Preto nie je dôvod rozhodnutie ministerstva zo dňa 18.05.2016 zmeniť alebo zrušiť podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku. 4. Mali za to, že rozhodnutie o zmene stavby zo dňa 18.05.2016 nenadobudlo žiadne účinky, a to tak vo vzťahu k jeho vykonateľnosti, ako aj právoplatnosti, naviac ho považovali za nezákonné. Už len tým, že žalovaný začal konanie o nepriznaní postavenia účastníka konania osôb žalobcov, rozhodol, po podaní rozkladu rozhodol minister, že žalobcovia nie sú účastníkmi konania - a podľa zákona (Správny poriadok), keďže predbežná otázka vo vzťahu k nim, že nie sú účastníkmi konania o zmene stavby je vyriešená napadnutým rozhodnutím, by mal žalovaný rozhodnúť i o podanom rozklade k rozhodnutiu o zmene stavby, a to vydaním rozhodnutia vo veci, ktorého sa však márne domáhajú. Boli názoru, že žalovaný porušil základné zásady správneho konania v tom, že začatie konania vo veci zmeny stavby dráhy neoznámil všetkým účastníkom konania a to ani oznámením na svojej úradnej tabuli a úradnej tabuli obce, kde sa stavba nachádza - teda Mesta Trenčín. Žalovaný vydal rozhodnutie o zmene stavby dráhy pred jej dokončením, ktoré však tak isto nezverejnil, ktorého text si museli obstarať od tretej osoby, ku ktorému rozhodnutiu sa cítia byť opomenutými účastníkmi a ako takí sa touto správnou žalobou domáhajú ochrany prostredníctvom súdu. Žalobcovia uviedli, že konanie žalovaného jednoznačne vykazuje znaky arbitrárnosti a svojvôle, pričom sa domnievali, že žalovaný svojim nezákonným úkonom neoznámenia začatia konania vo veci zmeny stavby dráhy, vydania rozhodnutie bez jeho doručenia opomenutým účastníkom (žalobcom), resp. nezverejnenia spôsobom obvyklým aj fakticky potvrdil svoje konanie nesúce znaky konfliktu záujmov. 5. V žalobe poukázali na obsah ich písomného vyjadrenia zo dňa 17.06.2016 k oznámeniu žalovaného o začatí správneho konania o nepriznaní postavenia účastníkov konania v správnom konaní o zmenu stavby dráhy po vydaní rozhodnutia č.j. 15202/2016/C342-2ŽDD/31008 zo dňa 18.05.2016 a ich reakcie naň podaním rozkladu. v závere svojho vyjadrenia upozornili žalovaného, že dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie, že osoba nie je účastníkom konania, zaťažuje ex lege správny orgán - žalovaného, kde v konkrétnom prípade správneho konania o povolenie zmeny stavby pred jej dokončením bola táto podmienka ex tunc zo strany žalovaného účelovo opomenutá. Upriamili pozornosť správneho súdu na skutočnosť, že vtedy, keď žalovaný určil, aby boli účastníkmi konania pri vydaní stavebného povolenia stavby zo dňa 17.06.2013 o povolení stavby modernizácie dráhy na rýchlosť 160 km/hod. a predmetné stavebné povolenie bolo oznámené účastníkom konania aj formou verejnej vyhlášky, oprávnene sa domnievali, že majú byť účastníkmi konania aj pri vydaní rozhodnutia - stavebného povolenia - na zmenu stavby pred dokončením na rýchlosť 100 km/hod. - t.j. napadnutého rozhodnutia. Tak v rozhodnutí žalovaného zo dňa 17.06.2013, ako i v napadnutom rozhodnutí je kvalifikované, že stavba bude realizovaná na pozemkoch okrem iných a na parc. č. XXX/X, na ktorej sa nachádza oplotenie ich pozemku ako i zavlažovací systém v ich vlastníctve, na čo bol žalovaný v podanom rozklade upozornení ako na najdôležitejšiu podmienku, ktorá zakladá právo účastníctva v konaní o zmene stavby. Žalovaný sa však s touto skutočnosťou nezaoberal, túto skutočnosť nerozanalyzoval a nevysvetlil, prečo nepovažuje fakt nachádzania sa oplotenia a zavlažovacieho systému na ich hranici parc. č. XXX/X, dotknutej stavbou za podmienku ich účasti v správnom konaní o zmenu stavby. 6. Boli názoru, že žalovaný nesprávnym spôsobom určil okruh účastníkov konania o zmene stavby pred jej dokončením, a to nielen vo vzťahu k nim, ale aj vo vzťahu ku všetkým ostatným účastníkom konania, ktorí toto postavenie majú priamo na základe dikcie § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona. Tým, že žalovaný nezistil vyčerpávajúcim spôsobom žiadny okruh účastníkov konania (s výnimkou navrhovateľa -ŽSR a jeho zástupcu - REMING CONSULTING), nekonal s nimi ako s účastníkmi konania, neupovedomil ich o začatí konania, nevykonal ďalšie procesné úkony, nedoručil im rozhodnutie vo veci samej, dopustil sa závažného procesného pochybenia, čo považoval jednoznačne za dôvod na zrušenie jeho rozhodnutia. Obdobne judikoval aj Najvyšší súd SR sp. zn. 6Sžp/22/2013 zo dňa 30.04.2013. K otázke dôležitosti právneho postavenia účastníka konania, ktoré je dané na roveň ústavného práva sa vyjadril aj Ústavný súd v náleze sp. zn. II. ÚS 22/02 zo dňa 16.04.2003. Záverom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/202/2015 zo dňa 03.08.2016. 7. Vo vyjadrení k žalobe doručenej správnemu súdu dňa 19.04.2017 žiadal žalobu zamietnuť. Po preštudovaní spisových materiálov pre objasnenie faktickej situácie uviedol, že stavebník ŽSR, v zastúpení spoločnosťou Reming Consult a. s. podal dňa 06.05.2013 žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu dráhy: „ŽSR, Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov, žkm 100,500 - 159,100 na traťovú rýchlosť do 160 km/hod. - III. etapa - UČS 31 - Žst. Trenčín (ďalej len „stavba“). Vzhľadom k tomu, že počas ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním, a ani v priebehu celého stavebného konania neboli voči navrhovanej stavbe uplatnené žiadne námietky dňa 17.06.2013 bolo vydané stavebné povolenie pod č. 4025/13-S4/S-Dr, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.07.2013 (ďalej len „stavebné povolenie“). Žalobcom ako podielovým spoluvlastníkom pozemkov zapísaných na LV č. XX pre k. ú.: A. ako „C“ KN parcela č. XXX/X záhrady o výmere 104 m2 a „C“ KN parcela č. XXX záhrady o výmere 111 m2, boli na účel realizácie stavby tieto pozemky vyvlastnené za peňažnú náhradu v sume 11.828,90 m2. Dňa 10.06.2015 podali žalobcovia návrh na obnovu konania vo veci stavebného povolenia na predmetnú líniovú stavbu. Ako dôvod návrhu na obnovu konania uviedli, že stavebné povolenie, zasahuje okrem iných aj im vyvlastnené pozemky č. p.: XXX a XXX/X v k.ú.: A., vykazuje v súčasnosti právnu vadu a je nezákonné z dôvodu porušenia jednej z kľúčových zásad správneho konania a to zásady materiálnej pravdy, podľa ktorej rozhodnutia správnych orgánov musia vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, nakoľko vyšli najavo nové skutočnosti. Za nové skutočnosti žalobcovia považovali rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/77/2014 zo dňa 26.02.2015, ktorým bol potvrdení rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/93/2013-75 zo dňa 02.07.2014, ktorým zrušil rozhodnutie vo veci vyvlastnenie vyššie uvedených pozemkov žalobcov. Žalovaný uviedol, že po preskúmaní návrhu na obnovu konania dospel k záveru, že v čase vydania napadnutého stavebného povolenia postupoval príslušný stavebný úrad podľa platných právnych predpisov. V dôsledku toho, že Krajský súd v Trenčíne, aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, svojimi rozhodnutiami rozhodli o zrušení rozhodnutí o vyvlastnení pozemkov žalobcov o celkovej rozlohe 215 m2, ešte nevznikol dôvod na obnovu konania vo veci právoplatného rozhodnutia stavebného úradu. V tejto súvislosti poukázali na znenie § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku a konštatoval, že žalobcovia vo svojom návrhu neuviedli žiadne nové dôvody obnovy konania. existencia rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR nezakladala dôvod na obnovu konania. Predmetné súdne rozhodnutia v čase správneho konania, ktoré predchádzalo vydaniu stavebného povolenia, neexistovali, ani v priebehu súdnych konaní neboli zistené žiadne nové dôkazy. Súdy vychádzali z už známych skutočností, týkajúcich sa vyvlastňovania, alebo vydávania stavebného povolenia. Nešlo teda o skutočnosti, ktoré by existovali v priebehu stavebného konania. Zo spisového materiálu vyplynulo, že žalobcovia nenamietali proti vyvlastneniu ako takému, ale namietali proti rozsahu vyvlastnenia. Chceli vyvlastnenie v oveľa väčšom rozsahu, než bolo potrebné pre stavbu. Návrh žalobcov na obnovu konania bol podľa § 63 ods. 1 Správneho poriadku zamietnutý. 8. Z dôvodu obštrukcie žalobcov vo vyvlastňovacom konaní a nemožnosť pokračovať v realizácii časti stavby v k.ú. A. podľa pôvodného stavebného povolenia, sa stavebník rozhodol zmeniť pôvodné technické riešenie a podal dňa 02.05.2016 návrh na zmenu stavby pred dokončením. Predložený návrh bol úplný a boli k nemu pripojené všetky podklady a dokumenty, vyžadované podľa príslušných ustanovení stavebného zákona a vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, vrátane projektovej dokumentácie zmeny stavby vypracovanej oprávnenou osobou. Žalovaný po doručení podania dňa 04.05.2016 oznámil známym účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie konania o zmene stavby pred dokončením, aby preskúmal návrh a súčasne, nakoľko žiadosť spolu s predloženou dokumentáciou poskytovala dostatočné informácie pre posúdenie navrhovanej zmeny stavby, upustil od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania vo veci. Zároveň určil zákonnú lehotu na podanie prípadných pripomienok k uvažovanej zmene stavby. Nakoľko voči povoľovanej zmene stavby neboli vznesené žiadne námietky ani pripomienky, rozhodnutím č.j.: 15202/2016/C342-SŽDD/31008 zo dňa 18.05.2016 povolil stavebníkovi zmenu stavby pred dokončením (ďalej len „rozhodnutie o zmene stavby pred dokončením“) s presným zdôvodnením predmetu zmeny stavby ako aj vymedzením dotknutých stavebných objektov, ktorých sa predmetná zmena stavby týka. Vzhľadom k tomu, že účastníci konania sa vzdali dňa 26.05.2016 práva podať voči vydanému rozhodnutiu odvolanie, rozhodnutie nadobudlo dňa 26.05.2016 právoplatnosť. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia ako dožadujúci sa účastníci konania rozklad. Žalovaný uviedol, že po preskúmaní predmetného podania, opätovného preskúmania napadnutého rozhodnutia o zmene stavy pred dokončením, ako aj spisového materiálu v tejto veci dospel k záveru, že pred rozhodnutím vo veci samej bolo potrebné ustáliť okruh účastníkov konania. Na základe uvedeného bolo žalobcom oznámené listom č.j.: 17179/2016/C324- SŽDD/36248 zo dňa 07.06.2016 podľa § 18 ods. 3 Správneho poriadku začatie konania o nepriznaní postavenia účastníka konania v správnom konaní a zároveň boli vyzvaní na vyjadrenie sa k dôvodom na priznanie postavenia účastníkov konania. Žalobcovia v ustanovenej lehote nepredložili vo veci žiadne nové relevantné dôkazy. Ďalej žalovaný uviedol, že dňa 22.06.2016 vydal rozhodnutie č. 17179/2016/C342-SŽDD/0115, ktorým rozhodol o nepriznaní postavenia účastníka konania pre žalobcov. O podanom rozklade proti rozhodnutiu o zmene stavby pred jej dokončením rozhodol odvolací orgán rozhodnutím č. 112/2016 zo dňa 07.10.2016 tak, že rozhodnutie č. j.: 15202/2016/C342-SŽDD/31008 zo dňa 18.05.2016 potvrdil. 9. Žalovaný k námietke žalobcov ohľadne nesprávneho určenia okruhu účastníkovo uviedol, že žalobcovia odvodzujú účastníctvo v konaní o zmene stavby pred jej dokončením zo skutočnosti, že stavba má byť realizovaná na susednom pozemku ako aj zo skutočnosti, že boli účastníkmi konania, ktorým sa vydávalo stavebné povolenie k predmetnej stavbe. Mal za nesporné, že pozemky žalobcov susedia s pozemkami, na ktorom je stavba dráhy, avšak táto skutočnosť neposkytuje sama o sebe automaticky status účastníka konania. Podľa § 59 ods. 1 stavebného poriadku sa vlastník susedného pozemku môže stať účastníkom konania len vtedy, ak môžu byť jeho vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom alebo stavbám stavebným povolením priamo dotknuté. Pre postavenie účastníka konania nepostačuje vlastnícke alebo iné právo k susednej nehnuteľnosti, ale musí byť splnená aj podmienka, že vlastnícke právo alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti suseda môžu byť stavebným povolením dotknuté. Na posúdenie tejto otázky je kompetentný stavebný úrad podľa okolností konkrétneho prípadu, ktorý na základe tohto vymedzí okruh účastníkov konania. Okruh účastníkov stavebného konania vymedzuje stavebný zákon v § 59 ods. 1 a 2. Vzhľadom k tomu, že stavebný zákon ako lex specialis obsahuje osobitnú právnu úpravu účastníkov stavebného konania, je použitie § 14 ods. 1 Správneho poriadku veta pred bodkočiarkou vylúčené. To, že žalobcovia boli účastníkmi stavebného konania neznamená, že musia byť automaticky aj účastníkmi konania o zmene stavby pred dokončením. Túto skutočnosť tvrdia žalobcovia mylne. V tejto súvislosti poukázal na znenie § 68 ods. 2 stavebného zákona a konštatoval, že z uvedeného možno vyvodiť záver, že stavebný úrad môže určiť okruh účastníkov konania takéhoto zmenového konania inak, než ich určil v pôvodnom stavebnom konaní. Vzhľadom na to, že stavebník požiadal o takú zmenu stavby pred dokončením, ktorá predstavuje „redukciu“ pôvodného zámeru stavby, aj vymedzenie účastníkov takéhoto konania je potrebné prispôsobiť. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/35/2012 zo dňa 17.12.2012. Podstata predmetnej zmeny stavby pred dokončením spočíva v tom, že oproti pôvodnému zámeru realizovať projekt na rýchlosť do 160 km/hod. čo si vyžaduje narovnanie oblúku trate so zásahom do časti pozemku par. č. XXX/X. Vzhľadom k aktivitám žalobcov však stavebník stratil medzičasom titul práva stavby na pozemku parc. č. XXX/X, a preto bol nútený, na tento svoj zámer v časti nžkm 124,455 sžkm 125,047 dočasne rezignovať a trať viesť i naďalej v pôvodnej trase, v ktorej bola doteraz alokovaná dráha trate a bola prevádzkovaná doprava na dráhe. Pokiaľ by stavebník neprikročil k predmetnej zmene stavby pred dokončením nemohol by predmetnú časť trate ani prevádzkovať, čo by znamenalo úplné zastavenie dopravy v tejto časti dráhy. Na základe uvedeného tak podkladal námietku žalobcu za neopodstatnenú. Pri skúmaní priznania alebo nepriznania postavenia účastníka konania žalobcovi dospel nesporne k zisteniu, že neexistuje možnosť vzniku predpokladu možnosti zásahu do práv alebo právom chránených záujmov žalobcu. Možnosť ovplyvňovania vlastníckeho práva alebo iných práv k pozemkom a stavbám nie je automatická, ale treba ju skúmať. Námietku žalobcov týkajúcu sa neoznámenia začatia konania o zmene stavby pred dokončením pokladal za neopodstatnenú vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia neboli účastníkmi konania o zmene stavby pred dokončením. K námietke žalobcov ohľadne skutočnosti, že do ich vlastníckeho práva ako aj ich užívanie rodinného domu spolu s príslušenstvom bude plánovaná stavba a prevádzka zasahovať a bude zdrojom vibrácií, hluku a tvorby exhalátov, žalovaný uviedol, že v žalobe neuviedli, a ani iným spôsobom nešpecifikovali, do ktorých konkrétnych práv žalobcov má byť napadnutým rozhodnutím priamo zasiahnuté a ktoré konkrétne parametre stavby realizovanej podľa rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred dokončením sa majú ich právo priamo dotýkať. Mal za to, že tvrdenie o zasiahnutí ich vlastníckych práv alebo iných práv nie je zo strany žalobcov žiadnym spôsobom odôvodnená ani podložená. Zasiahnutie práv žalobcov vibráciami, hlukom a tvorbou exhalátov v súvislosti so zmenou stavby pred dokončením nie je daná. Ako už žalovaný uviedol, rozhodnutím o zmene stavby pred dokončením sa zlepšia parametre prevádzky dopravy na dráhe z hľadiska možného hluku alebo dokonca vibrácií a tiež sa zväčší vzdialenosť medzi nehnuteľnosťou žalobcov a stavbou a práve vzdialenosť medzi stavbami je faktorom, ktorý ovplyvňuje pohodu bývania - rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžp/1/2012 zo dňa 03.04.2012. Záverom poprel tvrdenie, podľa ktorého žalobcovia budú rozhodnutím o zmene stavby pred dokončením dotknutý na práve na nerušené užívanie nehnuteľnosti a práve na ochranu proti neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva. 10. Podľa § 99 písm. g) správny súd konanie uznesením zastaví ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d). 11. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, orgánov územnej samosprávy ako i orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako i fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb. 12. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa správneho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 13. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonával len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva. Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania. 14. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. 15. V prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu rozhodol, o nepriznaní žalobcom postavenia účastníkov správneho konania vo veci konania na zmenu časti stavby pred dokončením: „ŽSR, Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov, žkm 100,500 - 159,100 pre traťovú rýchlosť do 160 km/hod. - III. etapa, SO 31.32.01 Žst. Trenčín, železničný zvršok, SO 31.32.01 Žst. Trenčín, železničný spodok, SO 31.32.05 Žst. Zlatovce, káblová chráničková trasa, SO 31.33.08 Žst, Trenčín, Podchod pre chodcov Billa v nžkm 124,455, SO 31.33.58 Žst. Trenčín, mostné provizória pre pochod Billa v nžkm 124,455, SO 31.35.01 Žst Trenčín, trakčné vedenie, SO 31.34.53 Žst. Trenčín, protihlukové steny, PS 31.21.01 Žst. Trenčín, elektronické stavadlo“, vedenom pod číslom 15202/2016/C342-SŽDD. 16. V obdobnej veci zaujal stanovisko aj Najvyšší súd SR a vyslovil právny názor v uznesení sp. zn. 7Sžo/21/2016 zo dňa 25.01.2018. Uviedol, že rozhodnutie správneho orgánu o tom, či fyzická alebo právnická osoba je alebo nie je účastníkom správneho konania, je bezpochyby spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov a povinností dotknutého subjektu. Postavenie účastníka konania totiž poskytuje reálnu možnosť svojím konaním včas ovplyvňovať priebeh správneho konania, ktoré nemusí prislúchať iným subjektom zúčastneným na konaní (zúčastnená osoba). Aj z tohto dôvodu, v záujme zaistenia čo najlepšieho uplatnenia práv na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky), súdna prax pripúšťa možnosť preskúmavania zákonnosti takéhoto rozhodnutia správneho orgánu. Kladie však požiadavku, že musí ísť o správne konanie, ktoré v čase preskúmavania zákonnosti rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania žalobcovi trvá. V prípade skončenia správneho konania vydaním právoplatného rozhodnutia vo veci totiž z hľadiska súdneho prieskumu zákonnosti odpadáva spôsobilý predmet konania - rozhodnutie správneho orgánu o nepriznaní postavenia účastníka stráca povahu „konečného rozhodnutia“, ktorého prípadné zrušenie by mohlo pre dotknutý subjekt založiť právo zapojiť sa do správneho konania ako jeho účastník. V prípade existencie právoplatného rozhodnutia vydaného v správnom konaní totiž osoba (resp. osoby), domáhajúca sa postavenia účastníka v správnom konaní, už nemôže realizovať svoje procesné oprávnenia. Tieto môže vykonávať iba v prípade, ak správne konanie aktuálne prebieha, pričom v takomto prípade je preskúmanie rozhodnutia o pristúpení ďalšieho účastníka do konania dôvodné. Preto je potrebné, aby súd v každom konkrétnom konaní zisťoval stav správneho konania, konkrétne či sa nejedná o právoplatne skončenú vec. V prípade zistenia, že správne konanie je právoplatne skončené, je potrebné súdne konanie o preskúmavaní rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka v správnom konaní zastaviť podľa§ 99 písm. g) SSP - keďže, ako je uvedené vyššie, neexistuje spôsobilý predmet prieskumu - a odkázať osobu, ktorá sa domáha účastníctva v správnom konaní na § 179 SSP, za predpokladu zachovania lehoty. V súlade s uvedeným právnym názorom Najvyššieho súdu SR, správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia. 17. Správny súd ďalej uvádza, že dôvodom pre zisťovanie stavu správneho konania je tiež potreba naplniť účel práva na súdnu a inú právnu ochranu realizovanú súdmi a orgánmi verejnej správy, t.j. poskytnúť ochranu reálnym a realizovateľným právam fyzických a právnických osôb, a nie formalistickým výkladom práva rozhodovať vo veci len pre to, aby litera zákona bola dodržaná aj za cenu, že ochrana práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb bude zabezpečená len pro forma. V prípade účastníctva v správnom konaní by v takom prípade osoba mala síce rozhodnutie o tom, že je účastníkom správneho konania, avšak toto samo o sebe by nezaisťovalo reálnu možnosť ich výkonu, pretože by len konkurovalo právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej a bez ďalšieho by nemalo za následok jeho zrušenie (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp/6/2012 zo dňa 27.02.2013). 18. Správny súd po preskúmaní súdneho spisu dospel k záveru, že konanie je potrebné zastaviť. V tejto súvislosti uvádza, že rozhodnutie o zmene stavby pred jej dokončením č.j.: 15202/2016/ C342-SŽDD/31008 zo dňa 18.05.2016 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Uvedeným dňom predmetného rozhodnutia, ako rozhodnutia, ktorým sa predmetné správne konanie právoplatne skončilo, vzniklo žalobcom, ako osobám tvrdiacim, že správny orgán s nimi v rozpore so zákonom nekonal ako s účastníkom konania, právo podať v súlade s § 179 SSP žalobu a domáhať sa preskúmania jeho zákonnosti, pri dodržaní stanovených lehôt. 19. Záverom správny súd uvádza, že nepopiera dôležitosť rozhodnutia správneho orgánu o tom, že niekto je, resp. nie je účastníkom správneho konania a nepopiera ani právo dotknutého subjektu, aby zákonnosť takéhoto rozhodnutia bola preskúmateľná súdom v správnom súdnictve. Tento postup je však namieste jedine v prípade, kedy rozhodnutie súdu môže reálnym spôsobom ovplyvniť okruh účastníkov správneho konania. V prejednávanej veci možnosť, že po prípadnom rozhodnutí súdu o zrušení preskúmavaného rozhodnutia žalovaného žalobcovia vstúpia ako účastníci do prebiehajúceho správneho konania, zanikla. 20. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“), poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci. 21. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje. 22. Vzhľadom na to, že došlo k zastaveniu konania a žalobca zaplatil súdny poplatok vo výške 70,- eur, súd v zmysle § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. vrátil žalobcovi krátený súdny poplatok vo výške 63,30 eura. 23. O práve účastníkov konania na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. b) SSP a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené. 24. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu po nadobudnutí právoplatnosti možno podať kasačnú sťažnosť prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave (§ 438 SSP v spojení s § 444 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 443 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Proti výroku o výške náhrady trov konania nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. h) SSP).