Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/342/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202761 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016202761.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave ako správny súd v právnej veci žalobcu: Minister spravodlivosti Slovenskej republiky (v čase podania žaloby JUDr. Lucia Žitňanská), Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská komora exekútorov - Disciplinárna komisia, Disciplinárny senát č. 9 DS, so sídlom Šustekova 49, 851 04 Bratislava, za účasti: C.. G. T., E. Y., E. E. Y. Ú. G. XX, XXX XX R., zastúpený: JUDr. Martin Janáč, advokát, so sídlom Wilsonova ul. č. 3, 811 07 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k.: DK 17/2016 zo dňa 03.11.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu odmieta. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. Účastníkovi konania súd priznáva voči žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 19.12.2016 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. k.: DK 17/2016 vydaného dňa 03.11.2016 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutie správneho orgánu. 2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca podal voči súdnemu exekútorovi - C.. G. T. návrh na začatie disciplinárneho konania pre podozrenie zo spáchania závažného disciplinárneho previnenia podľa § 220 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok), ktorým mu navrhol uložiť disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu 3 000 €. 3. Podaný disciplinárny návrh prejednal žalovaný, ktorý napadnutým rozhodnutím č. k.: DK 17/2016 zo dňa 03.11.2016 rozhodol tak, že v bode I. a v bode III. disciplinárneho návrhu podaného žalobcom o tom, že pri výkone exekúcií Ex 3754/2014 a Ex 3063/2014 vedených na exekútorskom úrade C.. G. T., ktorý mal exekúciou postihnúť právo povinného pohľadávku z účtu banky držiteľa povolenia na výrobu a rozvod tepla so 100 percentnou majetkovou účasťou právneho nástupcu Fondu národného majetku (ďalej len FNM), ktoré podľa zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o tepelnej energetike) nepodlieha exekúcii sa disciplinárne stíhaný súdny exekútor (účastník konania) nedopustil disciplinárneho previnenia v zmysle § 220 ods. 2 Exekučného poriadku, za čo sa mu neuložilo disciplinárne opatrenie. 4. V napadnutom rozhodnutí bol po uvedení disciplinárneho návrhu a jeho zdôvodnenia ako aj vyjadrenia disciplinárne stíhaného súdneho exekútora stručne opísaný priebeh posudzovaných exekučných konaní číslo: EX 3754/2014 a EX 3063/2014, pričom žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pre súdneho exekútora vo vzťahu k zastaveniu exekúcie je rozhodujúce a právne záväzné až právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Návrh na zastavenie exekučného konania predložil povinný súdnemu exekútorovi dňa 31.12.2015 a tento návrh bol následne predložený príslušnému súdu. Po účinnosti novely Zákona o tepelnej energetike súdny exekútor nevykonával žiadny úkon, ktorým by postihol majetok, ktorý táto novela zákona označila za nepodliehajúci exekúcii. Novela Zákona o tepelnej energetike exekútorovi neukladala povinnosť odblokovať takýto majetok, ale naopak dávala povinnosť súdu zastaviť exekúciu, pričom k takému postupu ku dňu vydania tohto rozhodnutia exekučný súd neprikročil. 5. Bolo konštatované, že novela Zákona o tepelnej energetike ustanovila v súvislosti s exekučnou imunitou majetku povinného povinnosť len pre exekučný súd, a to povinnosť exekučné konanie postihujúce majetok podliehajúci exekučnej imunite zastaviť. Súdny exekútor nemal možnosť exekučné konanie (ani exekúciu) zastaviť a preto bolo správne, ak súdny exekútor čakal na rozhodnutie súdu o tom, či sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie a teda aj na odblokovanie bankového účtu zablokovaného na základe spoločnej vôle povinného a oprávneného. Bolo by neprípustným predčasným postupom, ktorým by súdny exekútor prejudikoval rozhodnutie exekučného súdu (Okresný súd Bratislava II). Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 12.04.2016 prerušil predmetné exekučné konanie, a to až do rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorý konal aj o súlade dotknutého ust. § 28a Zákona o tepelnej energetike s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobné dôvody. 6. Žalobca napadnuté rozhodnutie považoval za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci v súvislosti s § 28a písm. b) Zákona o tepelnej energetike v spojení s § 61a ods. 1 Exekučného poriadku. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým súdny exekútor nebol uznaný za vinným v oboch bodoch (I. a III.) ním podaného návrhu na začatie disciplinárneho konania voči nemu z dôvodu, že sa nedopustil disciplinárneho previnenia v zmysle § 220 ods. 2 Exekučného poriadku pokladal za nesprávne. Po citácii zákonných ustanovení (§ 3 Exekučného poriadku, § 61a ods. 1 Exekučného poriadku a § 28a písm. b/ Zákona o tepelnej energetike) bol stručne opísaný priebeh exekučných konaní EX 3754/2014 a EX 3063/2014, v ktorých oboch konaniach mal súdny exekútor vydať príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. V prípadoch oboch vyššie uvedených exekučných konaní povinný doručil súdnemu exekútorovi oznámenie dôvodu na zastavenie exekúcie, a to prijatie novely Zákona o tepelnej energetike, podľa ktorej jeho majetok nepodliehal exekúcií. Zároveň povinný doručil exekútorovi výzvu na odblokovanie jeho účtov v banke, pričom vyzval exekútora, aby bezodkladne vykonal také opatrenia, aby nebola vedená exekúcia na žiaden jeho majetok, ktorý v zmysle novely Zákona o tepelnej energetike nepodlieha exekúcii. Na žiadosť povinného reagoval súdny exekútor vo svojom vyjadrení zo dňa 07.04.2016, v ktorom uviedol, že vo vzťahu k vykonaniu exekúcie prikázaním pohľadávok je exekúcia vedená len spôsobom postihnutia bankového účtu povinného, na ktorý boli poukazované finančné prostriedky v sumách a termínoch podľa dohody oprávneného a povinného. Zároveň vo vyjadrení zo dňa 22.02.2016 súdny exekútor uviedol, že Exekučný poriadok pri vzniknutej procesnej situácii neustanovuje exekútorovi žiadnu povinnosť odblokovať účet, nakoľko hovorí len o takejto možnosti a potom je na posúdení exekútora, či účet odblokuje alebo nie. 7. Žalobca uviedol, že exekučný poriadok alebo osobitný predpis môžu stanoviť, že exekučné postihnutie určitého majetku, veci alebo práva je neprípustné. Terminológia použitá v § 61a ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého sa rozlišuje, či určitý majetok alebo právo je podľa osobitného predpisu, resp. Exekučného poriadku z exekúcie vylúčené, prípadne, či jej podlieha alebo nepodlieha, alebo či je exekúcia prípustná alebo neprípustná je nepodstatná. Podstatné je, že osobitný predpis, v danom prípade Zákon o tepelnej energetike stanovil neprípustnosť exekúcie na určitý majetok, veci alebo práva a exekútor bol v zmysle § 3 Exekučného poriadku pri výkone svojej činnosti viazaný aj týmto zákonom, čo znamená, že bol povinný vydať príkaz na odblokovanie účtu povinného, pretože bol zodpovedný za to, že povinný bol obmedzený v nakladaní s peňažnými prostriedkami, ktoré nepodliehajú exekúcii. Vyjadrenie žalovaného. 8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 25.04.2017 s tým, že svoje žalobou napadnuté rozhodnutie považuje za skutkovo a vecne správne, zodpovedajúce zákonu so zohľadnením všetkých okolností konania. Vyjadrenia účastníka konania. 9. Písomným podaním zo dňa 27.12.2017 účastník konania - súdny exekútor zaujal stanovisko k podanej žalobe a navrhol ju postupom podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietnuť, resp. po prejednaní veci zamietnuť a žalobcu zaviazať na náhradu trov konania. 10. V prvom rade spochybnil žalobnú legitimáciu žalobcu na podanie predmetnej žaloby. Poukázal na znenie ust. § 177 ods. 1 a ods. 2 SSP a § 178 SSP, v zmysle ktorých žalobca v podanej žalobe vôbec nesubstancoval, od čoho odvodzuje svoju žalobnú legitimáciu na podanie danej žaloby. Mal pritom za zrejmé, že žalobcu nie je možné pokladať za zainteresovanú verejnosť (správnu žalobu môže podať v prípade, ak by bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia), ani prokurátora (ktorý môže podať správnu žalobu v prípade, ak nebolo vyhovené jeho protestu) a ani fyzickú alebo právnickú osoba, ktorá by bola ukrátená dotknutým rozhodnutím na svojich subjektívnych právach alebo právom chráneným záujmoch. Žalobca v disciplinárnom konaní nevystupoval ako fyzická osoba, ale ako vedúci ústredného orgánu štátnej správy, t. j. ako orgán verejnej moci. Orgán verejnej moci nemá subjektívne práva v administratívnoprávnych vzťahoch, v ktorých realizuje svoje kompetencie. 11. Poukázal na to, že právny záver o tom, že orgány verejnej moci nemôžu byť ukrátené na právach zastáva aj právna doktrína, podľa ktorej orgán verejnej moci je aktívne legitimovaný na podanie žaloby v správnom súdnictve len vtedy, keď je právnickou osobou podľa osobitného zákona a súčasne bol účastníkom konania pred správnym orgánom. Úlohou správneho súdnictva nie je ochrana „subjektívnych práv“ orgánov verejnej moci pred inými orgánmi verejnej moci v rámci administratívnoprávnych vzťahov. Zároveň poukázal, že žalobca v podanej žalobe ani len neuviedol tvrdenie o ukrátení na svojich právach, pričom zákon priznáva žalobnú legitimáciu len trom typom subjektov 1/ fyzickej alebo právnickej osobe za predpokladu, že bola rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, 2/ prokurátorovi, ak nebolo vyhovené jeho protestu podanému proti žalovanému rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy, 3/ zainteresovanej verejnosti, ktorá tvrdí, že rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Potom vyjadril presvedčenie, že žalobca nespĺňa definíciu žalobcu v zmysle § 177 ods. 2 SSP, t. j. nie je subjektom, ktorý by bol zákonom výslovne oprávnený domáhať sa správnou žalobou ochrany iných ako subjektívnych práv. Exekučný poriadok a ani SSP neoprávňujú ministra spravodlivosti na podanie správnej žaloby o preskúmanie disciplinárneho rozhodnutia. Zákon potom nezveril žalobcovi žiadnu kompetenciu podať žalobu proti rozhodnutiu žalovaného a preto mal za to, že je namieste, aby správny súd žalobu odmietol. 12. K meritu veci uviedol, že vo vzťahu k zastaveniu exekúcie bolo rozhodujúce a právne záväzné až právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Po účinnosti novely Zákona o tepelnej energetike nevykonal žiadny úkon, ktorým by postihoval majetok, ktorý by predmetná novela označila za nepodliehajúci exekúcii. Novela Zákona o tepelnej energetike v súvislosti s exekučnou imunitou majetku povinného ustanovuje povinnosť len pre exekučný súd, a to povinnosť exekučné konanie postihujúce majetok podliehajúci exekučnej imunite zastaviť. On ako súdny exekútor nemal možnosť exekučné konanie, ba ani exekúciu zastaviť, a preto bolo správne, ak čakal na rozhodnutie súdu o tom, či sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie a teda aj odblokovanie bankového účtu povinného. Bolo neprípustné, ak by svojím predčasným postupom prejudikoval rozhodnutie exekučného súdu. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 13. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) predtým ako podrobil napadnuté rozhodnutie žalovaného meritórnemu súdnemu prieskumu zaoberal sa skúmaním podmienok konania (§ 97 SSP). 14. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 17. Podľa § 177 ods. 2 SSP, ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. 18. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 19. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliadne na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 20. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 21. Krajský súd pred prejednaním žaloby vychádzajúc z jej obsahu (predmetu a účelu) a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného najskôr posudzoval splnenie podmienok konania zo strany žalobcu, t. j. či je osobou oprávnenou na podanie predmetnej žaloby v súlade s ust. § 178 ods. 1 SSP, upravujúceho jeho aktívnu žalobnú legitimáciu. Súd v tejto súvislosti uvádza, že obdobnú právnu otázku už riešil Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 5S/148/2017 a tento uznesením zo dňa 30.01.2018 žalobu odmietol. 22. Aktívna procesná legitimácia žalobcu, ako procesná podmienka v zmysle § 178 ods. 1 SSP, ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady, a to postavenie účastníka v administratívnom konaní, ktoré bolo zavŕšené vydaním rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy za súčasného splnenia predpokladu - ukrátenie na subjektívnych právach žalobcu spojené s vydaním napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. 23. Iba samotné tvrdenie žalobcu o nesprávnosti záverov žalobou napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a jeho namietaná nezákonnosť nie je postačúce. Súd v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných zákonných ustanovení posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky svojej procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby, ktorou sa domáha súdneho prieskumu rozhodnutia/ opatrenia orgánu verejnej správy v správnom súdnictve. 24. V prejednávanej veci súd považuje za nesporné, že žalobca (v čase podania žaloby ním bola Lucia Žitňanská, ministerka spravodlivosti SR) bol účastníkom administratívneho (disciplinárneho) konania, ktorého začatie sám inicioval podaním disciplinárneho návrhu voči súdnemu exekútorovi - C.. G. T., keďže v zmysle § 233 ods. 2 Exekučného poriadku bol orgánom oprávneným na podanie takéhoto návrhu, o ktorom bolo následne vedené riadne disciplinárne konanie zavŕšené vydaným rozhodnutím žalovaného (Disciplinárneho senátu č. 9 DS). 25. Pokiaľ ide o druhý predpoklad aktívnej procesnej legitimácie žalobcu, týmto je existencia nesporného ukrátenia na jeho subjektívnych právach, ktoré je nutné chápať v dvoch rovinách, a to v rovine subjektívneho práva a jeho ukrátenia. 26. Subjektívnym právom je potrebné rozumieť vlastné práva alebo právom chránené záujmy žalobcu. Inými slovami fyzická a právnická osoba sa nemôže všeobecnou správnou žalobou (v súčasnosti prvá hlava tretej časti SSP - § 177 a nasl.) domáhať ochrany subjektívnych práv inej osoby, resp. pod jej subjektívne práva nemožno podriadiť také účinky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré neovplyvňujú jej právnu pozíciu, t. j. nezasahujú do jej právnej sféry ani nespôsobujú zmenu jej právneho postavenia (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži 2/2011 z 24.02.2011). 27. Skutočnosť, že musí ísť o vlastné subjektívne práva fyzickej alebo právnickej osoby súčasne vylučuje, aby pod tento druh aktívnej žalobnej legitimácie bolo možné podriadiť prípad, keď fyzická alebo právnická osoba, ako účastník administratívneho konania v jeho rámci realizuje svoje verejno-mocenské oprávnenia (v danom prípade podanie disciplinárneho návrhu voči súdnemu exekútorovi). 28. Pod ukrátením subjektívneho práva je nutné rozumieť taký stav, keď správnou žalobou napadnutým rozhodnutím/opatrením orgánu verejnej správy bolo priamo zasiahnuté do práv alebo právom chránených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby. 29. Podľa názoru krajského súdu žalobca (v čase podania žaloby - Lucia Žitňanská, ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky) bol účastníkom administratívneho konania (v danom prípade disciplinárneho konania voči súdnemu exekútorovi), ktorého výsledkom je rozhodnutie, ktoré sa touto správnou žalobou napáda. V rámci uvedeného administratívneho konania však žalobca ako splnomocnený oprávnený správny orgán realizoval svoje verejno - mocenské oprávnenie vyplývajúce mu z ust. § 233 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie podať návrh na začatie disciplinárneho konania voči príslušnému súdnemu exekútorovi. 30. Rozhodnutie, ktoré sa touto žalobou napáda, je výsledkom administratívneho (disciplinárneho) konania, ktorého žalobca (v danom čase - Lucia Žitňanská, ministerka spravodlivosti SR) bol účastníkom a v rámci tohto administratívneho konania ako jeho účastník v plnom rozsahu realizoval svoje verejno - mocenské oprávnenie (dohľad a dozor nad súdnymi exekútormi). V uskutočnenom disciplinárnom konaní vydané (touto žalobou napadnuté) rozhodnutie sa však nijako nemôže týkať subjektívnych práv fyzickej osoby Lucie Žitňanskej, vtedajšej ministerky spravodlivosti SR, resp. každého ďalšieho (aj súčasného) ministra spravodlivosti SR - Gábora Gála, ktoré by vychádzali z konkrétneho právneho predpisu, ovplyvňovali by jeho právnu pozíciu, zasiahli by do jeho právnej sféry alebo by spôsobili zmenu jeho právneho postavenia. Potom je potrebné prijať záver, že žalobca nespĺňa procesnú podmienku osoby oprávnenej na podanie predmetnej žaloby, aktívnu procesnú legitimáciu vyplývajúcu z ust. § 178 ods. 1 SSP (uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/148/2017 - 35). 31. Súd sa plne stotožnil s námietkou nedostatku aktívnej žalobnej legitimácie žalobcu na podanie predmetnej žaloby vznesenou účastníkom konania - súdnym exekútorom. Žalobca v podanej žalobe nijako neodôvodnil ukrátenie na svojich subjektívnych právach vydaným napadnutým rozhodnutím žalovaného. Zároveň je treba konštatovať, že žalobca v disciplinárnom konaní nevystupoval ako fyzická osoba, ale ako vedúci ústredného orgánu štátnej správy - ministerstva spravodlivosti SR, t. j. ako orgán verejnej moci. Potom je potrebné poukázať na skutočnosť, že poslaním súdneho prieskumu nie je ochrana subjektívnych práv orgánov verejnej moci (v danom prípade žalobcu) v prebiehajúcom administratívnom konaní pred iným orgánom verejnej moci, ktorým prislúcha administratívne konanie vykonať (Slovenská komora exekútorov - Disciplinárna komisia, Disciplinárny senát). 32. Nakoľko žalobca celkom jednoznačne nemá žalobnú legitimáciu v zmysle § 178 SSP na podanie predmetnej žaloby a nijako nie je preukázané ukrátenie na jeho subjektívnych právach/právom chránených záujmoch krajský súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP ako podanú zjavne neoprávnenou osobou odmietol. 33. Súd zároveň musí k meritu veci uviesť, že námietka nesprávneho právneho posúdenia veci spočívajúcej v postupu súdneho exekútora v dotknutých exekučných konaniach v súvislosti s ust. § 28a Zákona o tepelnej energetike nie je dôvodná. Je potrebné rozlíšiť inštitút 1/ nemožnosti postihnúť peňažné prostriedky na účte povinného - neprípustnosti začatia výkonu exekúcie takýmto spôsobom a inštitút 2/ odblokovania už skôr zaisteného účtu povinného. V danom prípade súdny exekútor v súlade s v tom čase platnom znení Exekučného poriadku postupoval v začatej exekúcii a zablokoval účet v banke povinnej osoby, čo bolo plne zákonné. Z obsahu písomných vyjadrení účastníkov súdneho konania, obsahu pripojeného administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že po prijatí novely Zákona o tepelnej energetike, ktorá v prípade povinného zakazovala vykonávať exekúciu z účtu povinného, neuskutočnil súdny exekútor žiadne úkony voči povinnému, ktoré by boli v rozpore s predmetným zákonným ustanovením. Prijatá novela neprikazovala súdnemu exekútorovi v prebiehajúcej exekúcii už skôr zablokovaný účet povinného bez ďalšieho odblokovať a preto je potrebné prijať záver, že ak súdny exekútor okamžite po nadobudnutí účinnosti prijatej novely Zákona o tepelnej energetike (§ 28a) skôr zablokovaný účet povinnej osoby v prebiehajúcej exekúcii neodblokoval neporušil žiadnu povinnosť, ktorú by mu ukladal zákon. Takúto možnosť by mal až potom, čo by príslušný exekučný súd rozhodol o zastavení exekúcie. Postup súdneho exekútora v danej veci bol plne závislý od postupu exekučného súdu, ktorý ak by exekúciu zastavil (§ 57 ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku) až potom by nasledovala jeho povinnosť odblokovať účet povinného. K takémuto postupu konajúceho súdu však v danom prípade nedošlo, naopak Okresný súd Bratislava II exekučné konanie prerušil z dôvodu konania pred Ústavným súdom SR, na ktorom prebiehalo konanie o súlade novely Zákona o tepelnej energetike - § 28a s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd v tejto súvislosti uvádza, že už bol Ústavným súdom SR prijatý nález, ktorým bol vyslovený nesúlad predmetného ustanovenia s Ústavou SR. Postup, ktorý v danom prípade zvolil súdny exekútor bol plne zákonný a on nemal možnosť bez ďalšieho zablokovaný účet povinného odblokovať. 34. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a § 169 SSP v spojení s §175 ods.1 SSP a vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil a preto súd mu ich náhradu nepriznal. Súd priznal ďalšiemu účastníkovi konania - C.. G. T. nárok na plnú náhradu trov konania voči v konaní neúspešnému žalobcovi, keďže uplatnené trovy konania mu vznikli v súvislosti s plnením jeho povinností uložených mu správnym súdom v konaní (vyjadrenie sa k žalobe). 35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2001 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).