Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/344/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202767 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016202767.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, IČO: 42 355 818, Továrenská 7, 828 55 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 12469/OSFS/2016 zo dňa 21.10.2016, takto jednohlasne r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 21.10.2016 žalovaný správne konanie začaté dňa 13.04.2016, vedené podľa § 34 ods. 3 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách”) proti žalobcovi vo veci odobratia frekvencií v rozsahu 2.750 MHz až 2.620 MHz, ktoré boli žalobcovi pridelené individuálnym povolením č. 1310541001 zo dňa 30.12.2013 (ďalej len „individuálne povolenie”), podľa § 30 ods. 1 písm. h/ správneho poriadku zastavil, nakoľko odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu - porušenie povinnosti, kvôli ktorej žalovaný začal správne konanie vo veci, nebolo možné žalobcovi jednoznačne preukázať. 2. Žalovaný zastavil správne konanie opísané v predchádzajúcom bode z dôvodu, že porušenie povinnosti začať používať frekvencie pridelené individuálnym povolením nebolo žalobcovi preukázané bez dôvodných pochybností. Aplikujúc zásadu in dubio pro reo, podľa ktorej sú správne orgány povinné rozhodnúť v prospech účastníka konania vtedy, ak sú pochybnosti o tom, či sa dopustil správneho deliktu, žalovaný z dôvodu existencie pochybností, ktoré nedokázal vyvrátiť, predmetné správne konanie zastavil. II. Žaloba 3. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné, žiadal ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Mal za to, že žalovaný vec po právnej stránke nesprávne posúdil, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné a vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. 4. S poukazom na priebeh administratívneho konania uviedol, že žalovaný vykonal dňa 08.07.2014 kontrolu plnenia povinnosti žalobcu začať používať frekvenčné pásma 800 MHz a 2.600 MHz (ďalej len „pridelené frekvencie”), ktoré boli žalobcovi pridelené individuálnym povolením, do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti individuálneho povolenia, vrátane nepárovaných frekvencií v rozsahu 2.570 MHz až 2.620 MHz (ďalej len „TDD frekvencie”). Dôvodil, že mal záujem prerokovať výsledky predmetnej kontroly, čo žalovanému aj navrhol. Žalovaný však jeho návrhu nevyhovel, a to s odkazom na možnosť písomne sa vyjadriť k výsledkom kontroly do 10 pracovných dní po prevzatí zápisu o výsledku kontroly. Dňa 27.11.2014 žalovaný vydal zápis o výsledku kontroly č. 1111/OŠD/2014 (ďalej len „zápis z kontroly”), v ktorom konštatoval zistené nedostatky. Tieto nedostatky sa týkali zistenia, že frekvencie v rozsahu 2.570 MHz až 2.620 MHz pridelené žalobcovi individuálnym povolením žalobca nezačal používať do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti individuálneho povolenia, t.j. do 08.07.2014. V tejto súvislosti žalobca okrem namietania nedostatkov zápisu z kontroly poukázal tiež na svoje vyjadrenie (námietky) k zápisu z kontroly, v ktorom vyjadril závažné výhrady k vecnému a právnemu výkladu žalovaného. Zdôraznil, že odbor štátneho dohľadu žalovaného v tom čase obdŕžal interný list zo dňa 27.01.2015, v ktorom bolo stanovisko vecného gestora v rámci organizačného členenia žalovaného, a to odboru správy frekvenčného spektra, podľa ktorého vyjdarenie žalobcu bolo možné považovať za odôvodnené. Námietky žalobcu však žalovaný s vecným gestorom nekonzultoval. Ďalej žalobca namietal následnú nečinnosť správneho orgánu, kedy po predložení námietok a internom postúpení veci v rámci organizačnej štruktúry žalovaného bolo žalobcovi doručené oznámenie o začatí správneho konania vo veci odobratia frekvencií v rozsahu 2.570 MHz až 2.620 MHz pridelených individuálnym povolením až po vyše 16 mesiacoch. V rámci začatého správneho konania sa žalobca dopytoval stanoviska zo strany žalovaného, prečo mu nebolo odpovedané na jeho námietky k zápisu z kontroly, na čo dostal od žalovaného odpoveď, že žalovaný ani jednu námietku nepovažoval za opodstatnenú, a preto žalobca nedostal žiadne vyjadrenie žalovaného k predloženým námietkam. Namietal tiež, že aj napadnuté rozhodnutie vydal žalovaný až po 26 mesiacoch od podania námietok žalobcom, čo nepovažoval za primeranú lehotu. 5. Žalobca namietal neurčité a nejasné povinnosti, ktoré mu boli uložené v individuálnom povolení. Uviedol, že podklady k výberovému konaniu na pridelenie frekvencií vymedzujú predmet výberového konania len vo vzťahu k pásmu a žiadnym spôsobom nie je naznačené, že by žalovaný zvažoval rozdelenie pásma 2.600 MHz na TDD a FDD „časti”. To isté podľa žalobcu platí aj z výroku individuálneho povolenia. Zastával názor, že nie je preto dôvod začať pásmo rozdeľovať ani pre účely začatia používania frekvencií. Mal za to, že ak by žalovaný mal špecifické požiadavky na využitie FDD prekvencií a osobitné - odlišné špecifické požiadavky na využitie TDD frekvencií, zahrnul by túto podmienku aj do rozvojových kritérií. Tiež vymedzenie podmienok využívania frekvencií v Pláne využívania frekvenčného pásma, resp. v prílohe stanovujúcej pravidlá pre užívanie pásma 2.600 MHz, sa vzťahuje na celé frekvencie v rozsahu 2.500 - 2.690 MHz bez ohľadu na to, či sa jedná o TDD frekvencie alebo FDD frekvencie. Porušenie povinnosti tvrdené žalovaným podľa žalobcu nie je ani zjavné, keďže sám žalovaný má o výklade povinnosti pochybnosti, a ani zásadné, keďže porušenie povinnosti konštruovanej žalovaným nemá žiaden praktický dopad. Dôvodil, že ak je povinnosť uložená účastníkovi orgánom verejnej správy formulovaná v individuálnom povolení nejasne a neurčito, resp. nejednoznačne, nemôže byť interpretovaná extenzívne v neprospech jednotlivca ako adresáta uloženej povinnosti. 6. Ďalej žalobca namietal nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Podľa žalobcu žalovaný svoje rozhodnutie a svoj postup dostatočne, zrozumiteľne a presvedčivo neodôvodnil. Na základe toho mal žalobca za to, že žalovaný vydal rozhodnutie, ktoré nespĺňa formálne a obsahové náležitosti vyžadované zákonom. V tejto súvislosti poukázal na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúcu sa porušenia práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie v prípade nedostatočného odôvodnenia správneho rozhodnutia. 7. S poukazom na základné princípy konania a rozhodovania podľa zákona o elektronických komunikáciách zakotvených v § 11 ods. 1 mal žalobca za to, že žalovaný pri svojom rozhodnutí a postupe základné princípy nerešpektoval. Princíp transparentnosti bol porušený z dôvodu, že žalovaný neinformoval žalobcu ako kontrolovanú osobu a riadne sa nevysporiadal s námietkami podanými žalobcom, pričom podanie námietok je jediným prostriedkom nápravy, ktorý má kontrolovaná osoba k dispozícii podľa § 38 uvedeného zákona na obranu proti zisteniam dohľadu. Princíp primeranosti mal žalovaný podľa žalobcu porušiť najmä tým, že nekonal bezodkladne potom, čo mal podľa svojho názoru za preukázané, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu povinnosti. Princíp nediskriminácie bol podľa žalobcu porušený tým, že žalovaný pristupuje k iným podnikom rozdielne. A princíp odôvodnenia žalovaný nedodržal preto, že žalobcovi z napadnutého rozhodnutia nie sú známe žiadne dôvody, ktoré by nastali rok od prijatia námietok k zápisu z kontroly a ktoré by odôvodňovali postúpenie veci odboru správy frekvenčného spektra. Rovnako žalobca nepozná dôvody, pre ktoré odbor správy frekvenčného spektra čakal so začatím správneho konania 4 mesiace po prijatí veci od odboru štátneho dohľadu. 8. Záverom žaloby žalobca podal návrh na vyslovenie záväzného právneho názoru, v zmysle ktorého z grafického znázornenia výroku rozhodnutia nemožno odvodzovať žiadnu povinnosť, ktorá by jednoznačne a nepochybne nevyplývala z jazykového (textového) znenia časti výroku rozhodnutia a v prípade rozporu má prednosť výklad, ktorý vyplýva z jazykovej (textovej) časti výroku rozhodnutia. III. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 05.04.2017 a navrhoval žalobu ako neprípustnú odmietnuť. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie, ktorým zastavil správne konanie vedené proti žalobcovi podľa § 34 ods. 3 písm. a/ zákona o elektronických komunikáciách vo veci odobratia frekvencií v rozsahu 2 570 MHz až 2 620 MHz, ktoré boli žalobcovi pridelené individuálnym povolením, nemá spôsobilosť byť predmetom súdneho prieskumu jeho zákonnosti Krajským súdom v Bratislave. Poukázal na to, že zastavenie konania ako rozhodnutie procesnej povahy je jednou z foriem rozhodnutia, ktorou sa správne konanie uzatvára konečným spôsobom. Dochádza k nemu v prípadoch existencie zákonom ustanovených dôvodov, ktoré bránia ďalšiemu pokračovaniu v konaní. Pri zastavení konania je tak správne konanie skončené skôr, než sa dospeje k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej. Jedným z dôvodov na zastavenie správneho konania podľa § 30 ods. 1 písm. h) správneho poriadku je správnym orgánom zistená skutočnosť, že odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu. Napadnuté rozhodnutie je preto podľa názoru žalovaného takým rozhodnutím procesnej povahy, ktoré bolo vydané predtým, ako žalovaný mohol rozhodnúť vo veci samej. Nemôže mať žiadnu ujmu na subjektívnych právach žalobcu ako účastníka konania, pretože ním žiadnym spôsobom nebolo zasiahnuté do právom chránených záujmov žalobcu a ako také nemôže byť spôsobilé byť predmetom súdneho prieskumu jeho zákonnosti príslušným súdom. Žalovaný ďalej uviedol, že zastavenie predmetného správneho konania pre odpadnutie dôvodu konania fakticky vyhovelo cieľom žalobcu prezentovaným v správnom konaní, a to aby nedošlo k odobratiu frekvencií v rozsahu 2 570 Mhz až 2 620 MHz zo strany žalovaného.Vzhľadom na uvedené dôvody žalovaný považoval žalobu za neprípustnú. 10. K žalobcom namietaným skutočnostiam sa napriek svojmu právnemu názoru vyjadril. K žalobnej námietke, že podklady k výberovému konaniu na pridelenie predmetných frekvencií vymedzujú predmet výberového konania len vo vzťahu k pásmu a žiadnym spôsobom v nich nie je naznačené, že by žalovaný zvažoval rozdelenie pásma 2 600 MHz na TDD FDD žalovaný uviedol, že v rámci výberového konania na pridelenie frekvencií z frekvenčných pásiem 800 MHz, 1 800 MHz a 2 600 MHz formou elektronickej aukcie boli jednotlivé frekvenčné bloky ponúkané samostatne, tzn. že jeden frekvenčný blok predstavoval frekvenčný úsek v rozsahu 5 MHz a jednotliví účastníci výberového konania sa mohli uchádzať o samostatné frekvenčné bloky jednotlivo. Individuálne povolenie obsahuje viacero frekvenčných blokov v rámci v ňom uvedenej tabuľky preto, že viaceré vydražené frekvenčné bloky sa z praktických dôvodov zahrnuli do jedného individuálneho povolenia a preto sa námietka žalobcu, že žalovaný pristupoval k frekvenčnému pásmu 2 600 MHz ako k celku nezakladá na pravde. 11. K námietke žalobcu, podľa ktorej z výroku napadnutého individuálneho povolenia vyplýva, že pásmo 2 600 MHz nie je delené na jednotlivé menšie samostatné časti, žalovaný uviedol, že vo výroku individuálneho povolenia sú jednoznačne definované konkrétne frekvenčné bloky, ktoré sú pridelené žalobcovi ako držiteľovi individuálneho povolenia a jednoznačne je definovaná aj povinnosť, podľa ktorej „držiteľ individuálneho povolenia je povinný začať používať frekvencie pridelené týmto rozhodnutím do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia“. 12. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že zo strany žalovaného nebol nikdy vyzvaný na odstránenie tvrdeného porušenia, žalovaný poukázal na § 34 ods. 3 písm. a/ zákona o elektronických komunikáciách, podľa ktorého úrad zruší individuálne povolenie alebo odoberie pridelenú frekvenciu, ak „držiteľ individuálneho povolenia nezačal používať pridelenú frekvenciu na povolený účel alebo v určenom územnom rozsahu do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o jej pridelení, ak úrad v individuálnom povolení neurčil dlhšiu lehotu, alebo ju používal na iný účel, než na aký mu bola pridelená; to neplatí pri individuálnych povoleniach na prevádzku amatérskej stanice“. Keďže správne konanie vo veci odobratia frekvencií žalobcovi bolo vedené podľa § 34 ods. 3 písm. a/ zákona o elektronických komunikáciách, nebolo povinnosťou žalovaného upozorniť žalobcu na možnosť odobratia frekvencií a umožniť mu vykonať nápravu v dodatočnej lehote tak, ako to umožňuje ustanovenie § 34 ods. 3 písm. c/ predmetného zákona. 13. Na záver vyjadrenia žalovaný poukázal na ustanovenie § 38 ods. 8 zákona o elektronických komunikáciách (§ 38 ods. 7 zákona o elektronických komunikáciách v znení platnom do 31.12.2015), z ktorého vyplýva, že žalovaný preverí opodstatnenosť všetkých námietok vznesených kontrolovanou osobou v jej vyjadrení sa k oznámeniu o zistených nedostatkoch. Následne, ak dospeje k záveru, že niektorá z námietok vznesených kontrolovanou osobou je opodstatnená, oboznámi kontrolovanú osobu s tým, že k nej žalovaný ako k opodstatnenej námietke prihliadol. V citovanom ustanovení zákon neukladá žalovanému povinnosť oboznamovať kontrolovanú osobu s tým, ktoré z jej námietok uvedených v jej vyjadrení k zápisu o výsledku kontroly vyhodnotil ako neopodstatnené a z akého dôvodu. Až v správnom konaní vedenom proti účastníkovi konania (kontrolovanej osobe) sa žalovaný vysporiada so všetkými námietkami účastníka konania, a teda aj s námietkami, ktoré vzniesol ako kontrolovaná osoba v jeho vyjadrení sa k zistenému nedostatku. Žalovaný je teda názoru, že žalobca nemá právo domáhať sa ochrany svojho práva oboznámiť sa s výsledkom preverenia opodstatnenosti svojich námietok v štádiu výkonu kontroly podľa § 38 a nasl. zákona o elektronických komunikáciách. IV. Konanie na správnom orgáne 14. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 30.12.2013 vydal Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky, Odbor správy frekvenčného centra, ako právny predchodca žalovaného, individuálne povolenie, ktorým žalobcovi podľa § 30 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 32 ods. 1 a 9 zákona o elektronických komunikáciách pridelil frekvencie vo frekvenčnom pásme 800 MHz a 2.600 MHz pre celé územie Slovenskej republiky. V individuálnom povolení bola žalobcovi uložená povinnosť začať používať pridelené frekvencie do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorá nastala 08.01.2014. Následne žalovaný vykonal v dňoch 08.07.2014 až 27.11.2014 kontrolu plnenia povinnosti žalobcom začať používať pridelené frekvencie. V jej priebehu žiadal žalobcu niekoľkokrát o podanie vyjadrenia. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 17.10.2014 uviedol, že podľa individuálneho povolenia je povinný začať používať každé z dvoch pridelených frekvenčných pásiem tak, že v každom z nich začne používať aspoň jeden pridelený frekvenčný kanál. O výsledku kontroly vykonal žalovaný zápis č. 1111/OŠD/2014 zo dňa 27.11.2014, ktorý bol doručený žalobcovi 05.12.2014 a v ktorom po opísaní priebehu kontroly bol vyslovený záver o zistených nedostatkoch, podľa ktorého frekvencie v rozsahu 2.570 MHz až 2.620 MHz pridelené individuálnym povolením žalobca nezačal používať do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti individuálneho povolenia, t.j. do 08.07.2014. Žalobcovi bola v tomto zápise určená lehota na vyjadrenie sa k výsledkom kontroly, a to do 10 pracovných dní po prevzatí zápisu. Žalobca dňa 02.12.2014 doručil žalovanému výzvu na prerokovanie výsledkov kontroly, v ktorej žalobca žalovaného vzhľadom na závažnosť dotknutej problematiky a doterajšiu komunikáciu požiadal o čo najskoršie osobné prerokovanie doterajšieho priebehu kontroly a doposiaľ zistených skutočností. Listom zo dňa, doručeným žalobcovi dňa 29.12.2014, žalovaný žalobcovi odpovedal. Poukázal na jeho právo na písomné vyjadrenie k výsledkom z kontroly, o ktorom bol v zápise poučený, na základe čoho žalovaný nepovažoval osobné prerokovanie výsledkov kontroly za potrebné. Listom zo dňa 17.12.2014, doručeným žalovanému dňa 18.12.2014, žalobca žalovaného požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie k výsledkom predmetnej kontroly. Tejto žiadosti žalovaný vyhovel a žalobcovi listom zo dňa 19.12.2014, doručeným žalobcovi dňa 29.12.2014, oznámil predĺženie lehoty na vyjadrenie, a to do 31.01.2015. Listom zo dňa 30.01.2015, doručeným žalovanému dňa 02.02.2015, sa žalobca ku kontrolným zisteniam vyjadril. V tomto vyjadrení uviedol ohľadom rozdelenia frekvencií 2.600 Mhz podobné dôvody ako v žalobe. V tomto období listom zo dňa 27.01.2015 odbor správy frekvenčného centra žalovaného podal vysvetlenie odboru štátneho dohľadu žalovaného, v ktorom uviedol, že vyššie uvedené vyjadrenie žalobcu zo dňa 17.10.2014 je možné považovať za odôvodnené a povinnosť začať používať frekvencie pridelené individuálnym povolením do 6 mesiacov od jeho právoplatnosti za splnenú. 15. V rámci následného procesného postupu odbor štátneho dohľadu žalovaného požiadal listom zo 11.11.2015 odbor správy frekvenčného spektra žalovaného o doplnenie vysvetlenia, ktoré bolo podané listom zo dňa 10.12.2015. Následne odbor správy frekvenčného centra žalovaného listom zo dňa 10.12.2015 požiadal o právne stanovisko odbor legislatívny a práva k odôvodnenosti začatia správneho konania voči žalobcovi pre nedodržanie povinnosti začať používať pridelené frekvencie v určenom čase. Odbor legislatívy a práva listom zo dňa 16.12.2015 podal stanovisko, v ktorom konštatoval, že rozdelenie frekvencií vo výroku individuálneho povolenia má za následok povinnosť ich využívať samostatne. Listom zo dňa 21.12.2015 odbor štátneho dohľadu žalovaného postúpil vec odboru správy frekvenčného centra žalovaného, ktorý listom zo dňa 11.04.2016, doručeným žalobcovi dňa 13.04.2016, oznámil žalobcovi začatie správneho konania podľa § 34 ods. 3 písm. a/ zákona o elektronických komunikáciách vo veci odobratia frekvencií pridelených individuálnym povolením. Zároveň žalobcu vyzval na uplatnenie práva podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, t.j. práva na vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie. 16. Po vyjadrení žalobcu k začatiu správneho konania, argumentačným základom ktorého boli žalobné dôvody (bolo podané po častiach) a predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia zo strany predsedu úradu žalovaného, vydal žalovaný v úvode rozsudku opísané rozhodnutie, odôvodnenie ktorého je obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie sa súd k jednotlivým jeho častiam vyjadril nižšie. V. Posúdenie veci 17. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že žalobca nie je dôvodná. 18. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 21. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 22. Podľa § 11 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách úrad je povinný konať a svoje rozhodnutia vydávať v súlade s princípmi efektívnosti, objektívnosti, transparentnosti, nediskriminácie, primeranosti a odôvodnenosti. Všetky svoje rozhodnutia, všeobecne záväzné právne predpisy a informácie, ktoré prispejú k otvorenému a funkčne konkurenčnému trhu, zverejňuje na svojom webovom sídle, a ak tak ustanovuje tento zákon, aj vo vestníku, pričom tieto údaje priebežne aktualizuje. 23. Podľa § 32 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách frekvencie je možné používať len na základe všeobecného povolenia na používanie frekvencií alebo na základe individuálneho povolenia na používanie frekvencií. Individuálne povolenie na používanie frekvencií (ďalej len „individuálne povolenie“) je rozhodnutie úradu o pridelení frekvencií a o určení podmienok, za ktorých je možné frekvencie používať, alebo rozhodnutie úradu o pridelení frekvencií alebo rozhodnutie o určení podmienok, za ktorých je možné frekvencie používať. 24. Podľa § 34 ods. 3 písm. a/ zákona o elektronických komunikáciách úrad zruší individuálne povolenie alebo odoberie pridelenú frekvenciu, ak držiteľ individuálneho povolenia nezačal používať pridelenú frekvenciu na povolený účel alebo v určenom územnom rozsahu do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o jej pridelení, ak úrad v individuálnom povolení neurčil dlhšiu lehotu, alebo ju používal na iný účel, než na aký mu bola pridelená; to neplatí pri individuálnych povoleniach na prevádzku amatérskej stanice. 25. Podľa § 38 ods. 2 písm. a/ zákona o elektronických komunikáciách dohľad sa uskutočňuje kontrolou plnenia povinností okrem povinnosti uvedenej v § 41 ods. 6 a podmienok určených týmto zákonom, všeobecnými povoleniami, rozhodnutiami úradu, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými podľa tohto zákona a kontrolou dodržiavania povinností, obmedzení a podmienok, ak to ustanovuje osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná. 26. Podľa § 38 ods. 5 písm. e/ zákona o elektronických komunikáciách zamestnanci úradu, ktorí sú oprávnení vykonávať dohľad, sú pri výkone dohľadu povinní písomne oznámiť zistené nedostatky kontrolovanej osobe; pri fyzickej kontrole formou zápisu o výsledku kontroly. 27. Podľa § 38 ods. 6 písm. b/ zákona o elektronických komunikáciách kontrolované osoby sú oprávnené vyjadriť sa k zisteným nedostatkom v lehote určenej úradom. 28. Podľa § 38 ods. 8 písm. b/ zákona o elektronických komunikáciách úrad preverí opodstatnenosť námietok vo vyjadrení kontrolovanej osoby k zisteným nedostatkom, prihliadne na opodstatnené námietky a oboznámi s nimi kontrolovanú osobu. 29. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 30. Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 31. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 32. Podľa § 30 ods. 1 písm. h/ správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu. 33. V danom prípade je nepochybné, že žalovaný bol v rámci svojich kompetencií oprávnený zastaviť konanie podľa okolností prípadu. Zastavenie konania predstavuje v tomto prípade rozhodnutie, ktorým sa konanie vo veci odobratia frekvencií v rozsahu 2.750 MHz až 2.620 MHz končí. Prípadné zrušenie rozhodnutia žalovaného v danom prípade by nepredstavovalo pre účastníka konania reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie, ktoré by bolo viac v jeho prospech a bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Žalobca sa v podstate domáha len nápravy čo do odôvodnenia. Súd aj správny orgán musia pritom zásadu zisťovania skutočného stavu veci uplatňovať súčasne so zásadou hospodárnosti tak, aby nedochádzalo k zbytočnému predlžovaniu konania a aby sa neprimerane nezvyšovali náklady konania. Iný výklad zákona by smeroval len k formálnemu zopakovaniu konania o odvolaní bez toho, aby umožňovalo účastníkovi konania reálnu možnosť dosiahnuť materiálne iné rozhodnutie v jeho prospech a bolo by v rozpore aj zo zásadou hospodárnosti správneho konania, ktorá je zakotvená v § 3 ods. 3 Správneho poriadku. 34. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie z hľadiska jeho odôvodnenosti. Žalovaný svoje rozhodnutie zastaviť konanie z dôvodu, že odpadol dôvod konania, nakoľko porušenie povinnosti, kvôli ktorej žalovaný začal správne konanie vo veci, nebolo možné žalobcovi jednoznačne preukázať, riadne odôvodnil. Žalovaný pritom poskytol vyčerpávajúce odôvodnenie a poskytol správnu úvahu o tom, akým spôsobom dospel k uvedenému záveru. Z rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný sa v konaní snažil preukázať reálne využívanie frekvenčného pásma 800 MHz a 2600 MHz zisťovaním aktuálnej databázy základňových staníc pre frekvenčné pásma a žiadosťou o vykonanie monitoringu predmetného frekvenčného pásma. Úrad získané informácie však vyhodnotil tak, že uvedené zistenia o aktuálnom používaní príslušných frekvencií majú pre správne konanie iba podporný charakter, nakoľko bez ďalšieho nepreukazujú kľúčovú otázku, a to či frekvencie sekvenčného rozsahu 2570 MHz až 2620 MHz boli používané aj v rozhodnom období šiestich mesiacov od právoplatnosti individuálneho povolenia č. 1310541001. Na základe dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise teda žalovaný konštatuje, že používanie predmetných frekvencií v rozhodnom čase nie je možné ustáliť bez dôvodných pochybností. 35. Napadnuté rozhodnutie žalovaného sa týka konkrétnych individuálnych práv a povinností žalobcu. Neupravuje jeho práva do budúcnosti, ani vo všeobecnej rovine. Ide o rozhodnutie, ktorým žalovaný zastavil konanie, preto súd nemôže nahradiť v tomto štádiu konania rozhodnutie orgánu verejnej správy vo veci samej. Z uvedeného je zrejmé, že na námietky žalobcu uvedené v bodoch 4-8 súd nemohol prihliadnuť. 36. Záverom súd poukazuje na názor vyslovený v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 502/2015, podľa ktorého správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého (konanie už bolo zastavené). Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná. V danom prípade bolo konanie zastavené, žalobcovi teda neboli odobraté frekvencie. 37. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom neprimeranosti dĺžky konania, respektíve ohľadom existencie lehoty na rozhodnutie správneho orgánu, súd prisvedčil žalobcovi, že napriek tomu že zákon špeciálne dĺžku konania žalovanému neustanovil, tento je povinný v konaní postupovať v súlade so všeobecnými predpismi správneho konania a rozhodovať bez zbytočných prieťahov, efektívne a účelne tak aby nedochádzalo k zbytočnému zásahu do práv žalobcu, či k zneisteniu jeho postavenia. V kontexte uvedeného však táto námietka nie je spôsobilá privodiť nezákonnosť rozhodnutia. 38. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. 39. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní, nepriznal ich náhradu a žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá nárok. 40. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 S.s.p., § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 S.s.p. uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).