Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/347/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202775 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016202775.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: OZ Triblavina, so sídlom Hviezdoslavova 1789/1, 900 27 Bernolákovo, IČO: 50 331 981, zastúpeného: E - S attorneys- at-law, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 51, 821 08 Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Ivana Rišňovská, advokátka a konateľka, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľudovíta Štúra č. 1, 812 35 Bratislava, za účasti: 1. Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, Bratislava, zastúpený SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, konajúca prostredníctvom JUDr. Peter Štrpka PhD. konateľ a advokát, 2. A.. E. H., predseda Petičného výboru za prestavbu „Diaľnice D1 Bratislava - Trnava s súbežnými kolektormi" a Výstavbu „Križovatky Triblavina" v súlade s vydanými povoleniami z roku 2013, J. H. XX, L., 3. J. P., P. X, L., 4. Občianske združenie Ivanka, Poľná 2873/12A, Ivanka pri Dunaji, 5. A.. V. F.Á., Š. XX, L., 6. Hlavné mesto SR Bratislava, Magistrát hl. mesta, Primaciálne nám. 1, Bratislava, 7. Mestská časť Bratislava - Vajnory, miestny úrad, Roľnícka 109, Bratislava, 8. Obec Ivanka pri Dunaji, obecný úrad, Ivanka pri Dunaji (časť Farná), zastúpený JUDr. Rudolf Štanner, advokát, Pri pálenici 4, Ivanka pri Dunaji, 9. Mestská časť Bratislava - Jarovce, miestny úrad, Mandľová 80, Bratislava, 10. Mestská časť Bratislava - Rusovce, miestny úrad, Vývojová ul. č. 8, Bratislava, 11. Mestská časť Bratislava - Podunajské Biskupice, miestny úrad, Padlých hrdinov 1, Bratislava, 12. Mestská časť Bratislava - Petržalka, Kutlíkova 17, Bratislava, 13. Mestská časť Bratislava - Ružinov, miestny úrad, Mierová 21, Bratislava, 14. Obec Most pri Bratislave, obecný úrad, 900 46 Most pri Bratislave, 15. Obec Kalinkovo, obecný úrad č. 211, Kalinkovo, 16. Mestská časť Bratislava - Čunovo, miestny úrad, Hraničiarska 144, Bratislava, 17. Obec Dunajská Lužná, obecný úrad, Jánošíkovská 466/7, Dunajská Lužná (Nové Košariská), 18. J.. H. F., J. Y., P. X, L., 19. J. H., H. XX, XXX XX A. J. G., 20. H. B., J. XX/A, XXX XX A. J. G., 21. H. G., R. XXX/X, B., 22. Y. Y., S. XX, A. J. G., 23. C. R., H. XX, A. J. G., 24. A.. C. Z., J. F. XX, B., 25. G. K., J.Á. XX, A. J. G., 26. C. R., J. J. X, A. J. G., 27. E. R.Á., J. J. X, A. J. G., 28. H.. A.. H. H., R. X, A. J. G., 29. E. Z. R. O., R. X, A. J. G., 30. H. H., L. XX, L., 31. H. R., B.Á. X, A. J. G., 32. H. J., J. V. X, A. J. G., 33. U. P., H. XX, A. J. G., všetci zastúpení: Mestská časť Bratislava - Vajnory, miestny úrad, Roľnícka 109, Bratislava, (okrem účastníkov v 1.,8., a 17. rade) o preskúmanie zákonnosti rozhodnutiu žalovaného číslo: 7543/2016-9.2 (28/2016-rozkl.) zo dňa 24.10.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstva životného prostredia SR č. 7543/2016-9.2 (28/2016-rozkl.) zo dňa 24.10.2016 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Ministerstva životného prostredia SR č.: 3200/2016-1.7/ml zo dňa 11.07.2016 zrušuje a vec vracia Ministerstvu životného prostredia SR na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Pribratým účastníkom súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa v zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 22.12.2016 toho istého dňa doručenou tunajšiemu správnemu súdu domáhal preskúmania zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo: 7543/2016-9.2 (28/2016-rozkl.) vydaného dňa 24.10.2016, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňového správneho rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR (ďalej tiež len MŽP SR) číslo: 3200/2016-1.7/ml zo dňa 11.07.2016 (ďalej tiež len prvostupňové správne rozhodnutie). Zároveň sa žalobca domáhal priznania náhrady trov konania ako aj priznania odkladného účinku podanej správnej žalobe, o čom správny súd rozhodol uznesením č. k. 6S/347/2016 - 72 zo dňa 18.07.2017 a predmetný návrh na priznanie odkladného účinku podanej žaloby zamietol. Vzhľadom na celkový počet účastníkov súdneho konania (správneho konania) správny súd zostávajúcim účastníkom, ktorí si napriek výzve súdu neustanovili spoločného zástupcu uznesením č. k. 6S/347/2016- 96 zo dňa 10.08.2018 im určil ako spoločného zástupcu MČ Bratislava - Vajnory. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov. 2. Súd sa podrobne oboznámil s pripojeným administratívnym spisom žalovaného, z obsahu ktorého zistil, že Národná diaľničná spoločnosť, a. s. (ďalej len NDS) doručila dňa 12.01.2016 žalovanému - MŽP SR (odbor enviromentálneho posudzovania) Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti (8a) - žiadosť týkajúca sa diaľnice D4 Bratislava, Jarovce - Ivanka sever (ďalej len Oznámenie o zmene). Predmetné Oznámenie o zmene bolo žalovaným zaslané na vyjadrenie dotknutým orgánom. Spis ďalej obsahuje písomné vyjadrenia (stanoviská) dotknutých orgánov ako aj fyzických a právnických osôb, a tiež aj záväzné stanovisko Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, stanovisko MŽP SR sekcia ochrany prírody a tvorby krajiny. Vzhľadom na stanoviská viacerých fyzických osôb, v ktorých títo žiadali posudzovať navrhnutú zmenu podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej len zákon EIA) žalovaný rozhodol o prerušení konania dňa 18.02.2016. NDS zaslal dňa 07.03.2016 informácie k stanoviskám a dňa 27.06.2016 doplnenie informácií. 3. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 11.07.2016 preskúmavané rozhodnutie v zisťovacom konaní Číslo: 3200/2016-1.7/ml, ktorým rozhodol, že u zmeny navrhovanej činnosti „Diaľnica D4 Bratislava, Jarovce - Ivanka sever“ (ďalej len Zmena), ktorej predmetom sú zmeny v objekte diaľnice D4, v objektoch križovatiek, v objektoch preložiek a rekonštrukcií ciest, v mostných objektoch, v preložkách inžinierskych sietí, v protihlukových opatreniach a zmeny vyplývajúce zo zrušenia alebo vzniku nových objektov sa nepredpokladá podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie a preto nebude predmetom posudzovania podľa § 18 ods. 1 písm. e) zákona EIA. 4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu (opísanom v bode 3 tohto rozsudku) podali postupne opravný prostriedok - rozklad zo dňa 28.07.2016 (rovnako argumentujúc): A.. E. H., MČ Bratislava - Vajnory, žalobca, J. P., Občianske združenie Ivanka - 29.07.2016, A.. V. F. dňa 29.07.2016, Petičný výbor za prestavbu „Diaľnice Bratislava - Trnava s súbežnými kolektormi“. K podaným rozkladom sa vyjadril navrhovateľ Zmeny (NDS) písomne dňa 02.09.2016, Obec Ivanka pri Dunaji dňa 02.09.2016, Hlavné mesto SR Bratislava písomnosťou zo dňa 31.08.2016 a Štátna ochrana prírody SR (ďalej len ŠOP SR) dňa 02.09.2016. Žalovaný napadnutým rozhodnutím Číslo: 7543/2016-9.2 (28/2016-rozkl.) zo dňa 24.10.2016 podaný rozklad A.. E. H., predsedu Petičného výboru za prestavbu „ Diaľnice Bratislava - Trnava s súbežnými kolektormi“, a výstavbu križovatky „Triblavina“, MČ Bratislava - Vajnory, žalobcu, J. P., Občianského združenia Ivanka a A.. V. F. zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie. V odôvodnení žalovaný opísal priebeh správneho konania vyvolaného návrhom Zmeny NDS. Podrobne oboznámil navrhované zmeny jednotlivých objektoch, obsahy stanovísk dotknutých orgánov a fyzických osôb k navrhovaným zmenám, doplňujúce stanovisko NDS a obsah podaných rozkladov voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu a vyjadrenia k nim. 5. Žalovaný v rozhodnutí vyjadril svoj právny názor z hľadiska uplatnených požiadaviek verejnosti a poukázal na to, že v prípade týchto požiadaviek išlo o odbornú problematiku investora a požiadavky boli zodpovedané dvomi stanoviskami NDS, s ktorými sa stotožnil. Ich predmetom boli technické riešenia podložené zo strany NDS odbornými podkladmi. Posudzované zmeny vylepšili technické riešenia a doplnili tie riešenia, ktoré v štádiu posudzovania nemohli byť detailne známe. 6. Námietku, že posudzovanie vplyvov navrhovanej Zmeny nemalo začať Oznámením o zmene, ale Zámerom v povinnom hodnotení, vyhodnotil žalovaný ako neopodstatnenú, nakoľko išlo o zmenu už posúdenej trasy a nie o trasu novú. 7. Vzhľadom na znenie ust. § 18 ods. 1 písm. d) zákona EIA žalovaný uviedol, že v danom prípade išlo o činnosť, pri ktorej nebola ustanovená žiadna prahová hodnota. Pre uplatnenie tohto ustanovenia bola stanovená podmienka, aby v prílohe č. 8 časti A zákona EIA (ďalej len tiež Príloha) bola uvedená konkrétna prahová hodnota pre daný typ činnosti. Vyjadrenie výrazom „bez limitu“ takúto podmienku nespĺňalo a potom takýto prípad bolo potrebné posudzovať pri zmene činnosti podľa § 18 ods. 2 zákona EIA. Dôvodil, že inak by akákoľvek zmena, ktorá by nemala žiadny negatívny dopad na životné prostredie, musela podliehať povinnému posudzovaniu. 8. Po citácii ust. § 18 ods. 1 písm. c) a § 18 ods. 2 písm. c) zákona EIA žalovaný vyslovil právny názor, že novela zákona EIA (účinná od 01.01.2015) ponechala na príslušnom správnom orgáne, aby tento posúdil, či v prípade zmeny činnosti, pri ktorej limit nebol stanovený je alebo nie je potrebné enviromentálne posudzovanie. Navyše sa spresnilo, že aj na takéto prípady sa uplatní zisťovacie konanie. Taktiež poukázal na dôvodovú správu k zákonu EIA s tým, že výklad ust. § 18 ods. 1 písm. d) potvrdzuje jeho právny názor na vec vyslovený v preskúmavaných rozhodnutiach. 9. Záverom uviedol, že sa nemohol stotožniť ani s požiadavkou ďalšieho posudzovania podľa zákona EIA. V predmetnej Zmene navrhovanej činnosti išlo o technické zmeny, ktorých cieľom bolo technicky vylepšiť parametre diaľnice a vznikli na základe nových požiadaviek pripomienkujúcich subjektov v inom procese ako posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Nešlo o tvorbu novej trasy. Kompenzačné opatrenia, súvisiace s vplyvom na územie Natura 2 000, boli navrhovateľom NDS vzaté späť. Za dôvodnú pokladal len námietku o tom, že dokumentácia nerešpektovaním kolektorov v križovatke D1 x D4 je v rozpore s územným plánom Bratislavského samosprávneho kraja. Žaloba. 10. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, prvostupňového správneho rozhodnutia ako aj ich vydaniu prechádzajúceho postupu správnych orgánov. 11. Mal za to, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav vo veci, nakoľko napriek podaným námietkam nezabezpečil viaceré odborné posudky, ktoré žalobca považoval za nevyhnutné na spoľahlivé zistenie skutkového stavu a zároveň nedostatočne odôvodnil prečo tieto posudky nepovažoval za potrebné. Zároveň mal za to, že preskúmavané rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. 12. Vyjadril presvedčenie, že v napadnutom rozhodnutí absentovali náležitosti odôvodnenia, čím žalovaný porušil ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V rozhodnutí sa žalovaný obmedzil len na prepis námietok účastníkov, bez zaujatia stanoviska k nim alebo bez toho, aby logicky vysvetlil, prečo nezohľadnil vyjadrenia účastníkov konania k podkladom rozhodnutia a nevysporiadal sa s ich pripomienkami. 13. Žalobca poukázal na znenie ust. § 18 ods. 1 písm. d) zákona EIA, podľa ktorého zmeny, ktoré sú predmetom oznámenia o zmene navrhovanej činnosti Diaľnica predloženého navrhovateľom NDS, by mali byť predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie. Predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny musí byť každá zmena navrhovanej činnosti uvedenej v Prílohe, ak zmena samotná dosahuje alebo prekračuje prahovú hodnotu v prípade, ak je prahová hodnota pre navrhovanú činnosť v Prílohe ustanovená. Podľa Prílohy je posudzovanie vplyvov na životné prostredie povinné v prípade činnosti „Diaľnice a rýchlostné cesty vrátane objektov“, a to bez určenia limitu (prahovej hodnoty). V zmysle bodu 7 písm. a) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13.12.2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej len Smernica EIA) podliehajú povinnému posudzovaniu vplyvov na životné prostredie „stavby diaľníc a ciest prvej triedy“, a to bez uvedenia akéhokoľvek limitu. V tejto súvislosti žalobca citoval z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžp/27/2011. Žalobca vyjadril presvedčenie, že kritérium splnenia limitov sa uplatní iba v prípade, ak sú nejaké limity stanovené a v prípade, ak nie sú limity stanovené, nemôže sa aplikovať kritérium splnenia limitov (vyplýva to aj zo Smernice EIA), a to aj ohľadom zmeny činnosti. Žalobca konštatoval, že keďže samotná navrhovaná stavba podliehala posudzovaniu vplyvov na životné prostredie bez limitu, tak aj zmena stavby diaľnice nemusela spĺňať žiadny limit (prahovú hodnotu) na to, aby bola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie. Zmeny, ktoré boli predmetom oznámenia neboli zmenami zanedbateľnými, ale významnými. Ich dôvodom bola zmena koncepcie rozšírenia diaľnice, rozšírenie počtu pruhov, zrušenie kolektorových pásov a iné zmeny vyvolané hlavnými zmenami. Preto navrhované zmeny sú zmenou činnosti v zmysle § 18 ods. 1 písm. d) zákona EIA, ktorá podlieha povinnému posudzovaniu vplyvov na životné prostredie. 14. Žalobca následne zhodnotil, že v prípade navrhovanej činnosti diaľnice nie sú v Prílohe stanovené žiadne limity a preto aj zámer Zmeny stavby diaľnice podlieha povinnému posudzovaniu jej vplyvov na životné prostredie. V danom prípade nebolo možné uplatniť postup podľa § 18 ods. 2 písm. c) zákona EIA, ale mal sa uplatniť postup podľa § 18 ods. 1 písm. d), a to s poukazom aj na účel výkladu zákona EIA. 15. Žalobca poukázal na to, že prístupová komunikácia SO 802, ktorá bola pôvodne vedená na telese hrádze, navrhovanou Zmenou bola preložená do novej polohy, a to naprieč územím európskeho významu Bratislavské luhy a chráneným vtáčím územím Dunajské luhy. Pre takúto zmenu nebolo vykonané primerané hodnotenie, ktoré je podmienkou vylúčenia negatívneho zásahu do územia patriaceho do sústavy chránených území Európskej únie Natura 2000. 16. Na záver žalobca uviedol, že dokumentácia na stavebné povolenie, ktorá je prílohou Oznámenia o zmene je v rozpore s aktuálnym územným plánom Bratislavského samosprávneho kraja, v ktorom sa hovorí o paralelných kolektoroch pozdĺž diaľnice D1 od Bratislavy po Trnavu, ako aj s územnými plánmi dotknutých obcí a mestských častí. Vyjadrenie žalovaného. 17. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 05.05.2017 a navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť. V úvode svojho vyjadrenia stručne opísal skutkový stav predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia a obsah námietok podaných voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. 18. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové správne rozhodnutie boli vydané v súlade so zákonom EIA, na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu a správny orgán vychádzal v rámci konania najmä z oznámenia navrhovateľa (NDS), stanovísk dotknutých orgánov a verejnosti. 19. Uviedol, že k Zmene navrhovanej činnosti postupne zaslali kladné stanoviská: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, MČ Bratislava - Petržalka, Hlavné mesto SR Bratislava, Okresný úrad Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Okresný úrad Senec, odbor starostlivosti o životné prostredie, Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Bratislave, Obec Ivanka pri Dunaji. Ministerstvo životného prostredia SR na základe stanoviska ŠOP SR konštatovalo, že nepredpokladá, že by navrhované zmeny spôsobili podstatné zmeny v biologickej rozmanitosti a vo funkcii ekosystémov a že by došlo k zničeniu, poškodeniu biotopov národného alebo európskeho významu, ktoré by neboli zahrnuté v návrhu kompenzačných opatrení. MČ Bratislava - Čuňovo vyjadrila negatívne stanovisko ku kompenzačným opatreniam. Viacerí občania (účastníci konania) žiadali posudzovať zmenu navrhovanej činnosti podľa zákona EIA. K takejto požiadavke verejnosti sa písomne vyjadrila NDS. 20. Žalovaný v ďalšom uviedol, že sa so žalobnými námietkami nestotožnil, pričom poukázal na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, v ktorom správny orgán analyzoval zaslané mu stanoviská (aj stanovisko žalobcu), tieto riadne vyhodnotil a vyjadril sa k požiadavkám verejnosti a zároveň objasnil aplikáciu zákonných ustanovení, na základe ktorých rozhodol. 21. Žalovaný konštatoval, že predmetom povinného posudzovania vplyvov na životné prostredie nie je akákoľvek navrhovaná zmena uvedená v Prílohe, ale v zmysle § 18 ods. 1 písm. d) len taká zmena, ak samotná zmena dosahuje alebo prekračuje prahovú hodnotu, ak je prahová hodnota pre navrhovanú činnosť v Prílohe ustanovená. V predmetnej veci však išlo o činnosť, pri ktorej nie je ustanovená žiadna prahová hodnota. Pre uplatnenie § 18 ods. 1 písm. d) zákona EIA sa predpokladá splnenie podmienky - určenie konkrétnej prahovej hodnoty pre daný typ činnosti v Prílohe, avšak výraz „bez limitu“ takúto podmienku nespĺňa. Naopak možno dospieť k záveru, že v týchto prípadoch bolo potrebné postupovať pri zmene činnosti podľa § 18 ods. 2 zákona EIA, pretože inak by akákoľvek zmena činnosti (nepodstatná, resp. aj s pozitívnym vplyvom na životné prostredie) musela podliehať povinnému posudzovaniu podľa zákona EIA. Naviac úprava v ust. §18 ods. 2 zákona EIA by bola nadbytočná, ak by označenie „bez limitu“ znamenalo stanovenie prahovej hodnoty, nakoľko v Prílohe by potom žiadna činnosť nebola bez prahovej hodnoty. 22. Žalovaný tiež poukázal na znenie dôvodovej správy k novele zákona EIA, z ktorej vyplýva, že nemožno automaticky posudzovať akékoľvek zmeny navrhovaných činností uvedených v Prílohe, ktoré nemajú konkrétnu merateľnú prahovú hodnotu. Automatické povinné posudzovanie akejkoľvek zmeny takýchto činností bez zohľadnenia charakteru takejto zmeny a jej možného nepriaznivého vplyvu na životné prostredie by bolo v rozpore so zmyslom a účelom zákona EIA. Takýto záver potvrdzuje aj znenie smernice č. 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných projektov na životné prostredie, z ktorej vyplýva, že pokiaľ zmena činností už povolených, vykonaných alebo v procese vykonávania nebude mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, nebude predmetom povinného hodnotenia. Zámerom zákonodarcu v prípade uplatnenia postupu podľa § 18 ods. 1 zákona EIA nebolo, aby sa povinne posudzovala každá zmena navrhovanej činnosti, ale iba taká, o ktorej správny orgán v zisťovacom konaní rozhodne, že sa bude posudzovať. 23. K námietke ohľadne objektu 802 Prístupová komunikácia žalovaný uviedol, že táto zabezpečuje prístup k stavbe a ide o dočasnú komunikáciu, ktorej nová trasa nevedie po telese ochrannej hrádze Dunaja, ale využíva existujúcu poľnú cestu s povrchom z asfaltovej drte a došlo k jej skráteniu z 1 708 m na 853 m. Jej výstavba nebude mať významný vplyv na chránené územie a jej vplyv bude len dočasný, počas výstavby. S takouto zmenou vyslovili súhlas ŠOP SR a aj správca toku SVP, š. p. ŠOP SR ako odborná organizácia ochrany prírody sa zaoberala aj vplyvom na územie Natura 2000 - CHVÚ Dunajské luhy a tento vplyv vyhodnotila v odborných stanoviskách predložených v zisťovacom konaní. Zmena navrhovanej činnosti bola predmetom zisťovacieho konania v zmysle § 18 ods. 2 písm. c) zákona EIA a preto sa nevykonávalo hodnotenie vplyvov na územie Natura 2000 podľa § 28 zákona o ochrane prírody. Vyjadrenie NDS. 24. K žalobe sa vyjadrila NDS podaním zo dňa 03.11.2017 s tým, že obe preskúmavané rozhodnutia považuje za vecne správne a vydané v súlade s právnymi predpismi a navrhla žalobu zamietnuť. K namietanému rozporu s ustanoveniami zákona EIA a z toho vyplývajúceho záveru žalobcu o tom, že keďže samotná navrhovaná stavba podlieha posudzovaniu vplyvov na životné prostredie bez limitu, tak aj zmena stavby diaľnice nemusí spĺňať žiadny limit (prahovú hodnotu) na to, aby bola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie uviedla, že takýto výklad žalobcu považuje za nesprávny. V prípade danej činnosti (diaľnice a rýchlostné cesty vrátane objektov) ide o činnosť, pri ktorej nie je ustanovená žiadna prahová hodnota. Ustanovenie § 18 ods. 1 písm. d) zákona EIA stanovuje, že aj samotná zmena navrhovanej činnosti podlieha za splnenia určenej podmienky povinnému posudzovaniu vplyvov na životné prostredie. Vzťahuje sa to len na zmeny navrhovaných činností, pri ktorých sú v Prílohe nejaké konkrétne prahy ustanovené. Potom nemôžu byť automaticky posudzované akékoľvek drobné zmeny navrhovaných činností uvedených v časti A Prílohy, ktoré nemajú stanovenú nejakú konkrétne merateľnú prahovú hodnotu. Vyjadrenie Obce Dunajská Lužná. 25. Obec sa plne stotožnila s vyjadrením žalovaného k žalobe a túto navrhla zamietnuť. Mestská časť Bratislava - Ružinov. 26. Mestská časť vo svojom vyjadrení zo dňa 17.08.2017 poukázala na to, že navrhované zmeny nezasahujú do ich katastrálneho územia. 76 Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 27. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v súlade s § 114 SSP v prítomnosti, resp. v zastúpení všetkých zúčastnených procesných strán okrem Obce Dunajská Lužná a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom. 28. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 29. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 30. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 31. Podľa § 18 ods. 1 písm. d) zákona č. 24/2006 Z. z. predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny musí byť každá zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ak taká zmena samotná dosahuje alebo prekračuje prahovú hodnotu, ak je prahová hodnota pre navrhovanú činnosť v prílohe č. 8 časti A ustanovená 32. Podľa § 18 ods. 1 písm. e) zákona č. 24/2006 Z. z. predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny musí byť každá zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ktorá nie je zmenou podľa písmena d) a ide o zmenu, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania o posudzovaní jej vplyvov, 33. Podľa § 18 ods. 2 písm. c) zákona č. 24/2006 Z. z. predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len "zisťovacie konanie") musí byť každá zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ktorá nie je zmenou podľa odseku 1 písm. d) a môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie. 34. Príloha č.8 bod 13 časť A Doprava a telekomunikácie Rezortný orgán: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pre položky č. 1 - 15 Pol. číslo Činnosť, objekty a zariadenia Prahové hodnoty Časť A (povinné hodnotenie) Časť B (zisťovacie konanie) 1. Diaľnice a rýchlostné cesty vrátane objektov bez limitu 2. Cesty I. a II. triedy a prestavba alebo rozšírenie jestvujúcej cesty I. a II. triedy spojené so zmenou kategórie vrátane od 10 km stavebnej dĺžky od 5 km do 10 km stavebnej dĺžky 35. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu správnych orgánov a rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby. 36. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania (§ 46 a § 47 Správneho poriadku) ako aj osobitnými právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi (v danom prípade zákon EIA). 37. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 38. Správny súd podrobil preskúmavané rozhodnutia súdnemu prieskumu uvedomujúc si jednak význam celého projektu „tzv. nultého obchvatu Bratislavy“, t. j. aj stavby diaľnice D 4 Bratislava, Jarovce - Ivanka sever pre zlepšenie zvládnutia neúmerne narastajúcej dopravy v oblasti Bratislavy a jej prínos nielen pre obyvateľov Bratislavy a spádových oblastí. Zároveň je potrebné brať na zreteľ celkom jednoznačný a nie nezanedbateľný vplyv jednak celej tejto stavby na životné prostredie ako aj možný negatívny vplyv na životné prostredie vyvolaný navrhovanou posudzovanou Zmenou. V súčasnosti vystupuje do popredia v mnohých častiach života spoločnosti pretrvávajúci záujem na zmierňovaní negatívnych vplyvov aj dopravy na životné prostredie. Preto správny súd detailne zvažoval prejednávanú vec, a to aj z ohľadu na skutočnosť, že v prípade, ak by došlo k vybudovaniu navrhovaných zmien objektov diaľnice, križovatiek, preložiek ciest, inžinierskych sietí a iných objektov uvádzaných v Zmene, po kolaudácii stavby by mohlo byť ich prípadné odstraňovanie (v prípade preukázania zvýšenia ich negatívneho vplyvu na životné prostredie a teda ich rozpor so záujmom štátu na ochrane životného prostredia) komplikované. 39. Výklad dikcie príslušných zákonných ustanovení (§ 18 ods. 1, 2 v spojení s prílohou č.8 bod 13 časť A) sa môže javiť ako diskutabilný a nejednoznačný. Preto správny súd v tomto prípade musel výklad ustanovení zákona EIA uskutočniť v zmysle výkladu účelu celého zákona. 40. Správny súd uvádza, že zákonné ustanovenia (§ 2, 3) vyjadrujú účel zákona EIA, ktorým je včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia ako aj zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie (§ 2). Samotné posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je postup upravený v zákone, v priebehu ktorého sa hodnotia pravdepodobné vplyvy navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie vrátane vplyvov na zdravie ľudí. Pod pojmom navrhovaná činnosť alebo zmena navrhovanej činnosti je treba subsumovať realizáciu stavieb, iných zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do krajiny meniaci fyzické aspekty lokality (§ 3). 41. Z takto formulovaného znenia zákona jednoznačne vyplýva, že jeho primárnym účelom a cieľom je zabezpečiť efektívnu ochranu životného prostredia pri uskutočňovaní rozličných stavieb (aj stavieb vo verejnom záujme). Podľa presvedčenia súdu ochrana životného prostredia bude vždy náležite zabezpečená prioritne tým, že navrhovaná činnosť, resp. zmena činnosti bude predmetom posudzovania jej vplyvu na životné prostredie, ako tým, že posudzovaná nebude. V tomto duchu súd pristúpil aj k výkladu pojmu „prahová hodnota“ ustanovenej v Prílohe, kde sa pri činnosti „Diaľnice, rýchlostné cesty a objekty“ uvádza „bez limitu“. Správny súd má za to, že týmto vyjadrením je treba chápať, že k posudzovaniu vplyvov na životné prostredie týchto činností (ich zmien) treba pristúpiť vždy, a to aj bez stanovených prahových hodnôt pre dané činnosti. Ak pre činnosť nie je v Prílohe stanovená prahová hodnota, potom ani zmena takejto činnosti nemôže mať prahovú hodnotu stanovenú. 42. Význam Prílohy je treba vždy vyložiť tak, že činnosť „Diaľnice, rýchlostné cesty vrátane objektov“ prahový limit vždy dosahujú a potom obligatórne musia byť predmetom posudzovania ich vplyvu na životné prostredie. Logicky na to nadväzujúc je treba prijať záver, že aj zmena tejto činnosti dosahuje prahovú hodnotu a teda aj v jej prípade musí byť vždy posudzovaný vplyv zmeny takejto činnosti na životné prostredie. 43. Preto na základe takéhoto výkladu zákona EIA je možné prijať záver, že žalovaný a aj prvostupňový správny orgán nemali posudzovať navrhnutú Zmenu v zisťovacom konaní, ale mali pristúpiť k posudzovaniu jej vplyvu na životné prostredie v zmysle zákona EIA. Potom vyplýva, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď takto nepostupoval a rozhodol len na základe vyjadrení dotknutých oslovených orgánov nachádzajúcich sa v administratívnom spise o tom, že u navrhovanej Zmeny sa nepredpokladá podstatný negatívny vplyv na životné prostredie a preto nebude predmetom posudzovania vplyvu na životné prostredie. 44. Podstatným pre posúdenie danej veci je obsah navrhovanej Zmeny. Z dokladov nachádzajúcich sa v administratívnom spise ako aj obsahu preskúmavaných rozhodnutí aj bez ďalšieho vyplýva, že v danom prípade nejde o zmenšenie rozsahu už posudzovanej činnosti, ale ide o vybudovanie viacerých nových objektov, komunikácii, zmien už schválených objektov a preto žalovaný ani nemohol bez ďalšieho posudzovania, len na základe vyjadrenia navrhovateľa Zmeny (NDS) a dotknutých orgánov ustáliť, že navrhovaná Zmena nebude mať podstatne negatívny vplyv na životné prostredie. Takýto záver žalovaný ani nemohol prijať, keďže posudzovanie vplyvu Zmeny na životné prostredie nevykonal. Zároveň správny súd uvádza, že v časti navrhovaných zmien - rozšírenie protihlukových stien bude jednoznačne pozitívny vplyv na životné prostredie, keďže výsledkom takýchto opatrení bude zníženie hlučnosti a zníženie prašnosti z komunikácii. Avšak nie u všetkých navrhovaných zmien je možné pozitívny vplyv na životné prostredie konštatovať bez ich zodpovedajúceho posúdenia. Keďže žalovaný postupoval pri posudzovaní navrhovanej Zmeny len formou zisťovacieho konania nemohol mať ani vytvorené všetky podmienky a teda nemal obstarané ani všetky vstupné podklady na to, aby prijal v preskúmavaných rozhodnutiach vyslovený záver o tom, že Zmena nebude mať podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie. 45. Správny súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, resp. NDS, ale naopak musel prisvedčiť námietkam žalobcu v tom zmysle, že posudzovanie vplyvov na životné prostredie je v prípade činnosti „Diaľnice a rýchlostné cesty vrátane objektov“, bez určenia limitu prahovej hodnoty obligatórne. Pojem „bez limitu“ je podľa súdu v danom prípade potrebné vyložiť ako jednu veličinu prahových hodnôt, to znamená, že akákoľvek minimálnu prahovú hodnotu prekračujúcu nulovú hodnotu navrhovanej činnosti ako aj jej zmeny bude potrebné posúdiť z hľadiska jej vplyvu na životné prostredie. Takýto výklad aj vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžp/27/2011. Kritérium neprekročenia v Prílohe stanovenej prahovej hodnoty sa uplatní iba v prípade, ak je prahová hodnota stanovená. Samotná činnosť „Diaľnice a rýchlostné cesty vrátane objektov“ podlieha povinne posudzovaniu vplyvov na životné prostredie bez určenia minimálneho limitu prahovej hodnoty a potom aj zmena tejto činnosti žiadny limit (prahovú hodnotu) nemusí spĺňať, aby bola povinne posudzovaná z hľadiska jej vplyvu na životné prostredie. 46. V danom prípade súd uvádza, že prahová hodnota pre posudzovanú činnosť síce nebola ustanovená explicitne, ale zo znenia výrazu „bez limitu“ je treba ustáliť, že prahová hodnota sa v takomto prípade predpokladá a preto musí byť činnosť samotná ako aj jej zmena predmetom riadneho posudzovania vplyvu na životné prostredie, čo sa však v danom prípade neudialo. 47. K ostatným v žalobe namietaným skutočnostiam (objekt 802, rozpor s územným plánom Bratislavského samosprávneho kraja) sa správny súd vzhľadom na dôvod zrušenia oboch preskúmavaných rozhodnutí nezaoberal, keďže aj tieto skutočnosti by mali byť pri ďalšom posudzovaní navrhovanej Zmeny správnym orgánom v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie vyhodnocované. 48. Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci konať, zistiť skutkový stav veci v zodpovedajúcom rozsahu na podrobenie navrhovanej Zmeny činnosti posúdeniu jej vplyvu na životné prostredie. 49. O práve na nárok na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný v plnom rozsahu, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. O práve na náhradu trov konania ďalších účastníkov konania rozhodol súd podľa § 169 SSP a právo na náhradu trov konania im nepriznal. 50. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2001 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).