Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/350/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202782 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016202782.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a sudcov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Y.. P. Y., I..T.., B.. XX.XX.XXXX, X. L. X, T., zastúpený KRION Partners s.r.o., so sídlom Palisády 50, Bratislava, IČO: 36 858 617, konajúca prostredníctvom Mgr. Michala Ridzoňa, konateľa a advokáta, proti žalovanému: Krajský súd v Bratislave, so sídlom Záhradnícka 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Spr. 6242/16 zo dňa 25.10.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Krajského súdu v Bratislave Spr. 6242/16 zo dňa 25.10.2016 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia ako výsledky administratívneho konania. 1. Okresný súd Bratislava IV, ako povinná osoba podľa § 2 ods.1 zák.č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „ZSI“), podľa § 3 ods. 1 ZSI, písomnosťou - sprístupnenie informácií na žiadosť žalobcu, pod Spr. 6043/2016 zo dňa 28.09.2016, sprístupnil žalobcovi anonymizovaný neprávoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 16C/279/2012 zo dňa 29.06.2016. 2. Žalobca proti rozhodnutiu podal dňa 13.10.2016 odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave pod Spr. 6242/16 dňa 25.10.2016 tak, že odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV zamietol. II. Žaloba. 3. Včas podanou žalobou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí, ktoré žiadal ako nezákonné zrušiť. 4. Žalobca s napadnutými rozhodnutiami nesúhlasi, nakoľko podľa ZSI sa elektronickou formou domáhal sprístupnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava IV vo veci sp. zn. 16C/279/2012 s tým, že rozsudok požadoval zaslať elektronicky na označenú emailovú adresu. Emailom bolo žalobcovi doručené rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV pod Spr. 6043/2016 zo dňa 17.08.2016, v ktorom bolo uvedené, že požadované informácie sa sprístupňujú po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku, ktorý bude zverejnený na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR, takže v prílohe emailu sa požadovaný rozsudok nenachádzal. Proti uvedenému fiktívnemu rozhodnutiu, podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol pod Spr. 6198/16 dňa 20.09.2016 tak, že odvolaniu vyhovel a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava IV na nové konanie. Následne požadovaný rozsudok, po vykonaní opatrení na ochranu práv a právom chránených záujmov, listom z 28.09.2016 Okresný súd Bratislava IV žalobcovi sprístupnil a zaslal v písomnej podobe napriek tomu, že požadoval zaslať rozsudok elektronicky. 5. Žalobca namieta, že prístup k obsahu rozsudku mu bol z podstatnej časti zamietnutý, keď rozsah vykonaných opatrení na ochranu práv a právom chránených záujmov (ďalej len „anonymizácia") bol tak veľký, že rozsudok bol obsahovo nezrozumiteľný a fakticky bez právneho aj praktického významu. 6. V ďalšom žalobca uviedol, keďže rozsudok nebol sprístupnený v celom rozsahu, že došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, nakoľko Okresný súd Bratislava IV nevydal o obmedzení sprístupnenia žiadne rozhodnutie. Týmto bolo znemožnené žalobcovi poznať dôvody takéhoto postupu a opodstatnenosť rozsahu obmedzenia. Proti takémuto postupu Okresného súdu Bratislava IV podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný pod Spr. 6242/2016 dňa 25.10.2016 tak, že odvolanie zamietol. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že postupoval podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.482/2011 Z.z. o zverejňovaní súdnych rozhodnutí (ďalej len „Vyhláška"), preto nemožno aplikovať ust. § 18 ods. 2 ZSI a k vydaniu fiktívneho rozhodnutia nedošlo. 7. Podľa názoru žalobcu, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, keď žalovaný tvrdí, že pri posudzovaní žiadosti bolo potrebné vychádzať z ust. § 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Zb. o súdoch v platnom znení (ďalej len „ZSúd"), že pri žiadosti sa aplikuje ZSI avšak pri opatreniach na ochranu práv a právom chránených záujmov sa postupuje podľa Vyhlášky, ktorá obsahuje taxatívny výpočet údajov, ktoré podliehajú anonymizácii a preto rozsah anonymizovaných údajov závisí od konkrétneho obsahu. V tejto súvislosti žalobca poukázal, že Vyhlášku na predmetnú žiadosť nemožno aplikovať, nakoľko z názvu Vyhlášky (o zverejňovaní súdnych rozhodnutí) vyplýva, že sa nevzťahuje na žiadosti podané podľa ZSI týkajúce sa sprístupňovania súdnych rozhodnutí. Uvedené vyplýva z § 1 Vyhlášky, ktorý vymedzuje predmet a účel Vyhlášky. Žalobca poukázal aj na ust. § 82a ZSúd, ktoré dôsledne rozlišuje medzi zverejňovaním a sprístupňovaním (§ 82a ods. 1 až 4 ZSúd upravuje postup súdov pri zverejňovaní právoplatných súdnych rozhodnutí a ust. S 82a ods. 5 ZSúd upravuje postup súdov pri sprístupňovaní neprávoplatných súdnych rozhodnutí, čo bol prípad sprístupnenia požadovaného rozsudku). 8. Žalobca poukázal na aplikačnú prax súdov a ďalších správnych orgánov, keď v prípade vykonanej anonymizácie rozhodnutí, vydávajú povinné osoby rozhodnutia o čiastočnom odmietnutí sprístupnenia informácie (rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp.zn. lSpriI 159/14 z 03.09.2014, rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR sp. zn. 343/2015-34-I z 21.04.2015). Preto, keďže Okresný súd Bratislava IV nevydal v stanovenej lehote o nesprístupnení časti požadovanej informácie rozhodnutie podľa § 18 ods. 2 ZSI, došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, čo žalovaný v napadnutom rozhodnutí nerešpektoval, v dôsledku čoho postupoval v rozpore s ust. § 82a ods. 5 ZSúd v spojení s ust. § 18 ods. 2 ZSI. 9. Žalobca napriek vyššie uvedeným námietkam je názoru, že žalovaný na prípad žalobcu, neaplikoval Vyhlášku správne a ústavne konformným spôsobom. Zdôraznil, že ust. § 5 ods. 1 Vyhlášky taxatívne ustanovuje údaje, ktoré v súdnom rozhodnutí podliehajú anonymizácii, pričom v zmysle § 5 ods. 3 Vyhlášky, anonymizácii môžu podliehať aj iné údaje, len ak ide o údaje súkromnej povahy a to na písomný pokyn sudcu alebo súdneho úradníka, ktorý rozhodnutie vydal s tým, aby obsah rozhodnutia zostal zrozumiteľný. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia, sú v ňom anonymizované celé strany a aj údaje, ktoré neboli súkromnej povahy (výpovede účastníkov konania a svedkov, ktoré boli prednesené na verejných pojednávaniach z ktorých verejnosť nebola vylúčená). V dôsledku uvedeného napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď bolo základné právo žalobcu, ako žiadateľa na informácie obmedzené anonymizáciou nad mieru nevyhnutnú v demokratickej spoločnosti a došlo tak k porušeniu základného práva žalobcu na informácie. III. Vyjadrenie žalovaného. 10. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 12.04.2017, doručeným súdu dňa 13.04.2017 s tým, že žalovaný, ako odvolací orgán, rozhodnutím pod Spr. 6242/16 zo dňa 25.10.2016 odvolanie žalobcu proti fiktívnemu rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV pod Spr. 6043/2016 zamietol, pričom na svojich skutkových a právnych záveroch zotrváva. Žalobu žiada v celom rozsahu zamietnuť. 11. Žalovaný sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že Vyhláška sa na jeho žiadosť vôbec nemohla aplikovať a že z názvu Vyhlášky vyplýva, že sa nevzťahuje na prípady žiadostí podaných podľa ZSI, ktoré sa týkajú sprístupňovania súdnych rozhodnutí, ale vzťahuje sa na zverejňovanie súdnych rozhodnutí. Podľa názoru žalovaného, obsah súdneho rozhodnutia, ktoré sa sprístupňuje žiadateľovi podľa ZSI, je anonymizovaný postupom podľa Vyhlášky, z čoho vyplýva, že proces anonymizácie je upravený výlučne Vyhláškou a vykonáva sa za účelom zverejnenia súdneho rozhodnutia, ako aj za účelom jeho sprístupnenia v prípade, že súdne rozhodnutie sa požaduje na základe žiadosti podľa ZSI. Preto rozhodnutie nie je možné žiadateľovi poskytnúť vo forme kópie, resp. rovnopisu súdneho rozhodnutia, ale vždy v anonymizovanej forme. V danom prípade je bez právneho významu, že Vyhláška upravuje postup súdov pri zverejňovaní súdnych rozhodnutí a nie výslovne aj pri sprístupňovaní súdnych rozhodnutí, nakoľko súdne rozhodnutie sa žiadateľovi sprístupňuje s takým obsahom a v takej forme, ako sa zverejňuje na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. 12. Rovnako žalovaný považuje za bezpredmetnú námietku, že ust. § 82a zákona o súdoch rozlišuje medzi zverejňovaním a sprístupňovaním, nakoľko táto skutočnosť nebola v celom správnom konaní sporná, keďže povinná osoba žalobcovi sprístupnila požadované súdne rozhodnutie práve s poukazom na ust. § 82a ods. 5 ZSúd, ktorý upravuje právny režim sprístupňovania súdnych rozhodnutí. 13. K námietke žalobcu, že v prípade vykonanej anonymizácie rozhodnutí, vydávajú povinné osoby rozhodnutia o čiastočnom odmietnutí sprístupnenia informácie, žalovaný uviedol, že pri sprístupnení súdneho rozhodnutia, ktoré žiadateľ požadoval, nebolo potrebné vydávať osobitné rozhodnutie vo vzťahu k anonymizovaným údajom. Tieto údaje tvoria imanentnú súčasť rozhodnutia - informácií, ktoré žalobcovi ako žiadateľovi povinná osoba sprístupnila po vylúčení tých informácii, pri ktorých to ustanovuje zákon (§ 12 ZSI). Takéto vylúčenie informácií zo súdneho rozhodnutia nemožno považovať za čiastočné odmietnutie informácií podľa ZSI, nakoľko informáciu ako takú povinná osoba sprístupnila. Podľa názoru žalovaného, čiastočné odmietnutie žiadosti by prichádzalo do úvahy v prípade, ak by žiadateľ požadoval okrem súdneho rozhodnutia aj ďalšie informácie, ktorých sprístupneniu by povinná osoba nevyhovela. Rozhodnutia povinných osôb vo vzťahu k anonymizovaným údajom sprístupnených rozhodnutí, na ktoré žalobca poukázal, nie sú záväzné a povinnej osobe nevyplýva žiadna zákonná povinnosť takéto rozhodnutie vydať. Vo vzťahu k namietanému rozsahu vykonanej anonymizácie je žalovaný názoru, že táto skutočnosť nezakladá nesprávnosť právneho posúdenia. Rovnako žalovaný rozporoval názor žalobcu, podľa ktorého žiadatelia majú právo domáhať sa sprístupnenia aj anonymizovaných údajov, nakoľko základné právo na informácie podľa čl. 26 Ústavy SR nie je garantované bezhranične. Práve prostredníctvom anonymizácie údajov sú zabezpečené zákonom chránené práva tretích osôb. Domáhaním sa sprístupnenia úplného obsahu súdneho rozhodnutia (aj anonymizovaných údajov) sa žaloba javí ako účelová, keďže zámerom je zrejme získanie súdneho rozhodnutia bez vylúčenia akýchkoľvek údajov, resp. iba s minimálnym rozsahom anonymizácie, pod zámienkou, že anonymizácia povinnou osobou bola vykonaná nad rámec Vyhlášky. IV. Replika žalobcu. 14. Žalobca doručil súdu repliku dňa 10.05.2017, v ktorej k argumentom žalovaného uviedol, že zotrváva na svojom právnom názore, že Vyhláška sa nevzťahuje na žiadosti o sprístupnenie súdnych rozhodnutí podaných podľa ZSI. Žalobca svoj právny názor oprel o rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti SR č. 31RM/2015-143-I z 30.08.2016 a č.14RM/2017-142-I zo 07.04.2017. V dôsledku uvedeného, v konaní o žiadosti podľa ZSI došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, pretože žiadne rozhodnutie o rozsahu vykonanej anonymizácie nebolo vydané, preto napadnuté rozhodnutie je vecne nesprávne a nezákonné. V tejto súvislosti žalobca poukázal na povinnosť žalovaného, v skutkovo podobných veciach, riadiť sa už vydanými rozhodnutiami, čo žalovaný neurobil, čím porušil precedenčnú zásadu v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. 15. V konečnom dôsledku žalobca opäť poukázal, že hoci pre daný prípad nemožno Vyhlášku aplikovať, prvostupňový správny orgán, ktorý Vyhlášku použil, sa ani jej ustanoveniami dôsledne neriadil, keďže podľa § 5 ods. 3 Vyhlášky, v administratívnom spise absentuje písomný pokyn sudcu alebo vyššieho súdneho úradníka na vykonanie anonymizácie. V. Administratívne konanie. 16. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že elektronicky z adresy P..S., dňa 09.08.2016 žalobca doručil Okresnému súdu Bratislava IV žiadosť o sprístupnenie informácie podľa zák.č. 211/2000 Z.z., ktorou žiadal sprístupnenie rozsudku Okresného súdu Bratislava IV vo veci sp.zn. 16C/279/2012. Rozsudok žiadal zaslať elektronicky na uvedenú emailovú adresu. 17. Písomnosťou pod Spr. 6043/2016 zo dňa 17.08.2016, Okresný súd Bratislava IV na základe ZSI, žalobcovi požadovanú informáciu sprístupnil s tým, že požadované rozhodnutie bude po nadobudnutí právoplatnosti zverejnené v zmysle príslušných právnych predpisov na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky prostredníctvom informačných systémov, kde ho možno získať na stránke A..Y..R..sk v anonymizovanej podobe. 18. Žalobca sa so spôsobom vybavenia jeho žiadosti nestotožnil a listom z 05.09.2016, doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 08.09.2016, podal odvolanie k Spr. 6043/2016 s tým, že rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV je fiktívnym rozhodnutím podľa ust.§ 18 ods. 2 ZSI, ktoré predpokladá vydanie písomného rozhodnutia a jeho riadne doručenie poštou v lehote stanovenej ZSI. Zároveň žalobca poukázal na nesprávne právne posúdenie veci, keď ust. § 82a ods. 5 ZSúd v spojení so ZSI oprávňuje verejnosť na sprístupnenie aj neprávoplatných rozhodnutí. 19. Z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave pod Spr. 6198/16 zo dňa 20.09.2016 správny súd zistil, že Krajský súd v Bratislave zrušil fiktívne rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV a vec vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že povinná osoba nesprístupnila žiadateľovi požadované informácie a ani nevydala písomné rozhodnutie o odmietnutí sprístupnenia informácií podľa § 18 ods.2 ZSI, preto došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, ktorým odmietla poskytnúť informácie. Rozhodnutie je tak nepreskúmateľné (nespĺňa náležitosti § 47 ods.1 až 5 Správneho poriadku). 20. Okresný súd Bratislava IV písomnosťou - sprístupnenie informácií pod Spr. 6043/2016 zo dňa 28.09.2016, zaslal žalobcovi, na základe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave pod Spr. 6198/16 zo dňa 20.09.2016, anonymizovaný neprávoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp.z. 16C/279/2012 z 29.06.2016. 21. Žalobca sa so spôsobom vybavenia jeho žiadosti nestotožnil a listom z 11.10.2016, doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 13.10.2016, podal odvolanie s tým, že požadovaný rozsudok bol sprístupnený čiastočne, pričom o čiastočnom nesprístupnení Okresný súd Bratislava IV nevydal rozhodnutie, čím došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia a zároveň uviedol, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 22. O predmetnom odvolaní rozhodol žalovaný pod Spr. 6242/16 dňa 25.10.2016 tak, že odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu zamietol. Z odôvodnenia žalovaného vyplýva, že povinná osoba žiadosti vyhovela a sprístupnila žalobcovi rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 16C/279/2012 zo dňa 29.06.2016 v anonymizovanej forme, nakoľko dospela k názoru, že žiadosť spadá pod ZSI v spojení s § 82a ods. 5 zákona o súdoch. V prípade posudzovanej žiadosti je potrebné prihliadnuť na osobitný charakter predmetu požadovaných informácií, ktorým je súdne rozhodnutie, ktoré sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) ZSI sprístupňuje podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o súdoch (§ 82a ods. 5) a ktorý je vo vzťahu k ZSI v špeciálnom postavení v zmysle zásady lex specialis derogat lex generalis, kedy osobitný právny predpis predchádza všeobecný právny predpis. Preto pri sprístupňovaní súdnych rozhodnutí je nutné vychádzať z § 82a ods. 5 ZSúd, pričom súdy majú povinnosť vykonať opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov (chránené § 8 až § 12 ZSI, ktoré upravujú obmedzenia a podmienky nesprístupnenia informácií z dôvodov ochrany utajovaných skutočností, osobnosti a osobných údajov, obchodného tajomstva a ďalších právom chránených záujmov). V prípade požadovaného rozhodnutia súd pri opatreniach na zabezpečenie ochrany práv a právom chránených záujmov obsiahnutých v rozhodnutí postupoval podľa Vyhlášky, ktorá v § 5 ods. 1 upravuje taxatívny výpočet údajov, ktoré podliehajú anonymizácii. Keďže súd anonymizuje všetky rozhodnutia, preto sprístupnenie súdneho rozhodnutia v anonymizovanej forme nie je možné považovať za čiastočné sprístupnenie informácií, resp. za čiastočné odmietnutie sprístupnenia informácií, ale ide o výsledok vykonaných opatrení v zmysle § 82a ods. 5 veta druhá ZSúd, ktoré nevyžaduje vydanie osobitného rozhodnutia vo vzťahu k anonymizovaným údajom, ktoré tvoria obsah súdneho rozhodnutia. Takže povinná osoba žiadosti vyhovela v celom rozsahu a nebol daný zákonný dôvod na vydanie rozhodnutia o odmietnutí niektorej časti žiadosti. Námietku nepreskúmateľnosti a nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací orgán vyhodnotil ako irelevantnú, keďže sprístupnením informácií v zmysle posudzovanej žiadosti povinná osoba nevydáva rozhodnutie, ale žiadosti vyhovie listom - odpoveďou s poukazom na príslušné ustanovenia ZSI. Keďže list ako odpoveď nespĺňa formálne ani materiálne náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 1 až 5 Správneho poriadku, nie je tu právny základ pre je ho potvrdenie, zmenu alebo zrušenie v zmysle § 59 ods. 2 a 3 Správneho poriadku. 23. Predmetné rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím Okresného súdu Bratislava IV písomnosťou - sprístupnenie informácií pod Spr. 6043/2016 zo dňa 28.09.2016, je predmetom súdneho prieskumu. VI. Právne posúdenie žaloby. 24. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods.1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 25. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 26. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 28. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 29. Podľa čl.26 ods.1 zák.č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 30. Podľa čl.26 ods. 4 zák.č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. 31. Podľa čl.46 ods. 1 zák.č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 32. Podľa čl.46 ods. 2 zák.č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. 33. Podľa § 1 zák.č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. 34. Podľa § 3 ods.1 zák.č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 35. Podľa § 18 ods. 1 zák.č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. 36. Podľa § 18 ods. 2 zák.č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená ( § 14 ods. 3). 37. Podľa § 18 ods. 3 zák.č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti ( § 17). 38. Podľa § 82a ods. 5 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, súdy sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti podľa osobitného zákona všetky súdne rozhodnutia, vrátane neprávoplatných rozhodnutí a rozhodnutí, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej. Súdy pritom robia opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov. 39. Podľa § 1zák.č. 482/2011 Z.z. vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR o zverejňovaní súdnych rozhodnutí, táto vyhláška upravuje postup súdov pri zverejňovaní súdnych rozhodnutí a kategórie údajov, ktoré sa zo súdnych rozhodnutí pred zverejnením vylúčia. VII. Závery správneho súdu. 40. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu, na základe ktorých bola žalobcovi ako žiadateľovi podľa ZSI sprístupnená informácia - anonymizovaný neprávoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 16C/279/2012 z 29.06.2016. Zásadnými otázkami ktoré sú medzi účastníkmi konania sporné, je rozsah anonymizácie rozsudku v dôsledku ktorej je sprístupnený rozsudok nezrozumiteľný a bez právneho významu, otázka rozhodnutia o čiastočnom obmedzení sprístupnenia informácie v rozsahu anonymizácie sprístupnenej informácie. 41. Podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám upravuje § 1 ZSI. Otázka práva na informácie je upravená v § 3 ods.1 ZSI, ktorý v súlade s čl. 26 Ústavy SR ustanovuje osobný rozsah práva na informácie, v zmysle ktorého má právo na prístup k informáciám "každý", s ohľadom na výnimky, ktoré síce nepopierajú právo na informácie, ale predpokladajú osobitné vlastnosti žiadateľov a im zodpovedajúci spôsob sprístupnenia informácií. Keďže pojem "informácia" nie je v ZSI definovaný, je treba vychádzať z logického výkladu v synergii so ZSI, únijných aktov, odporúčaní Rady Európy. Nemalý význam má aj existujúca judikatúra, ktorá uchopila pojem "informácia" ako napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/16/2004, sp. zn. 1SžoNS/1/2006, sp. zn. 2Sžo/19/2008, sp. zn. 5Sži/4/2010, v ktorých Najvyšší súd SR vyslovil názor, že podľa obsahu slova je informáciou správa, údaj alebo poučenie, ktoré fyzická osoba alebo právnická osoba odovzdáva inej fyzickej alebo právnickej osobe a dovtedy jej nebola známa. Informácia je základom vzájomného vymieňania údajov, ktoré má za cieľ získanie nového poznania. K otázke pojmu „mať k dispozícii“ treba uviesť, že povinná osoba má povinnosť sprístupniť informáciu ktorú drží a s ktorou pracuje, t.j., že povinná osoba má požadované informácie k dispozícii (§ 3 ods. 1 ZSI), s negatórnym vymedzením obmedzenia sprístupnenia informácie alebo nesprístupnenie informácie (§ 11 ZSI). Inak povedané, oprávnené osoby môžu požadovať len informácie o takých im neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii a ktoré je povinná na žiadosť poskytnúť. 42. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca sa domáhal práva na informácie zaručené Ústavou SR v spojení so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, keď žiadal sprístupniť neprávoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 16C/279/2012 z 29.06.2016. 43. V prvom rade správny súd vychádzal z charakteru „informácie“, ktorou bol neprávoplatný rozsudok, ktorý sa podľa § 11 ods.1 písm. d) ZSI sprístupňuje podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 757/2004 Z.z. o súdoch (v zmysle § 82a ods.5) a ktorý je vo vzťahu k ZSI lex specialis lex generalis. Preto pri sprístupnení súdnych rozhodnutí treba vychádzať z § 82a ods.5 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch podľa ktorého, súdy sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti podľa ZSI všetky súdne rozhodnutia, vrátane neprávoplatných, po vykonaní opatrení na ochranu práv a právom chránených záujmov vymedzených v § 8 až § 12 ZSI. 44. Hoci z rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV písomnosť - sprístupnenie informácií pod Spr. 6043/2016 zo dňa 28.09.2016 je nepochybné, že rozhodnutie bolo sprístupnené podľa ZSI v spojení s § 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, napriek tomu žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia pod Spr. 6242/16 z 25.10.2016, otázku zabezpečenia ochrany práv a právom chránených záujmov oprel postup súdu o Vyhlášku. Správny súd je názoru, že Vyhláška upravuje výslovne postup súdov pri zverejňovaní súdnych rozhodnutí (na verejnosti dostupnom mieste t.j. webová stránka ministerstva prostredníctvom informačných systémov, ktorých prevádzkovateľom je ministerstvo), preto ani analogicky nemožno túto aplikovať pri sprístupňovaní súdnych rozhodnutí v prípade žiadostí podľa ZSI. Pred sprístupnením súdnych rozhodnutí dochádza k vylúčeniu tých informácií ktoré sú uvedené v § 8 až § 11 ZSI a tieto určujú rozsah anonymizácie pri sprístupnení súdneho rozhodnutia. 45. S námietkou žalobcu, že podľa § 5 ods. 3 Vyhlášky, v administratívnom spise absentuje písomný pokyn sudcu alebo vyššieho súdneho úradníka na vykonanie anonymizácie, sa správny súd nezaoberal z dôvodu jej bezvýznamnosti, nakoľko ako súd vyššie vyslovil svoj právny názor, Vyhlášku v prípade sprístupnenia informácií na základe žiadosti podľa ZSI, nemožno aplikovať a z obsahu rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV pod Spr. 6043/2016 zo dňa 28.09.2016 je zrejmé, že okresný súd pri svojom rozhodnutí Vyhlášku nepoužil. 46. Právny názor správneho súdu vyslovený v odseku 44. tohto rozhodnutia dáva aj právny rámec pre námietku žalobcu uvedenú v odseku 8. tohto rozhodnutia, že v prípade vykonanej anonymizácie rozhodnutí, vydávajú povinné osoby rozhodnutia o čiastočnom odmietnutí sprístupnenia informácie. Túto námietku súd vyhodnotil ako dôvodnú s tým, že v prípade anonymizácie súdnych rozhodnutí sprístupnených na základe žiadosti podľa ZSI, je potrebné vydať rozhodnutie s uvedením dôvodov vymedzených v § 8 až § 11 ZSI, pre ktoré niektoré informácie neboli sprístupnené v rozsahu vykonanej anonymizácie. Inak povedané, anonymizácia pri sprístupňovaní súdnych rozhodnutí musí byť riadne odôvodnená. 47. Námietka žalobcu uvedená v odseku 5. tohto rozhodnutia, že rozsah anonymizácie bol tak veľký, že rozsudok bol obsahovo nezrozumiteľný a fakticky bez právneho aj praktického významu, nemohla byť predmetom súdneho prieskumu, nakoľko anonymizovaný neprávoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 16C/279/2012 z 29.06.2016, ktorý bol žalobcovi na základe žiadosti podľa ZSI sprístupnený po vykonaní opatrení na ochranu práv a právom chránených záujmov, nie je súčasťou administratívneho spisu. 48. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní administratívneho spisu a rozhodnutí správnych orgánov dospel k záveru, že v konaní pred Okresným súdom Bratislava IV pod Spr. 6043/2016, pri rozhodnutí zo dňa 28.09.2016 nebolo vydané rozhodnutie s uvedením dôvodov vymedzených v § 8 až § 11 ZSI, pre ktoré niektoré informácie neboli sprístupnené v rozsahu vykonanej anonymizácie. V konaní pred Krajským súdom v Bratislave pod Spr. 6242/16 v odôvodnení rozhodnutia z 25.10.2016 bol nesprávne aplikovaný právny predpis, Vyhláška pri otázke zabezpečenia ochrany práv a právom chránených záujmov. Nakoľko uvedené pochybenia môže odstrániť žalovaný, rovnako zabezpečenie anonymizovaného neprávoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 16C/279/2012 z 29.06.2016, ktorý bol žalobcovi na základe žiadosti podľa ZSI sprístupnený, správny súd zrušil len rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c), f) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je viazaný vysloveným právnym názorom súdu podľa § 191 ods. 6 SSP a bude povinný vo veci opätovne konať, vec nanovo právne posúdiť a vydať nové rozhodnutie. VIII. Trovy konania. 49. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 167 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. 50. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).