Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/3/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200019 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200019.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom v Tulčíku č. 310, IČO: 31 303 862, zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľ. Štúra č. 1, 812 35 Bratislava, za účasti: Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie Chochuľa - Hrochoť, so sídlom A. Sládkoviča 340/15, 976 37 Hrochoť, o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 7878/2016-9.2 (33/2016 - rozkl.) zo dňa 28.10.2016, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1/ Žiadosťou doručenou prvostupňovému orgánu verejnej správy dňa 13.06.2016 sa SPZ, Poľovnícke združenie Chochuľa Hrochoť požiadalo o udelenie výnimky v zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny za účelom regulačného lovu medveďa hnedého v roku 2016 o výnimku za účelom odstrelu jedného kusa chráneného živočícha - medveďa hnedého v rámci regulačného lovu medveďov v roku 2016 v revíre Chochuľa Hrochoť. Ako dôvody žiadateľ uviedol, že v súčasnosti dôsledkom premnoženia medveďov rozšírili svoje teritória aj do poľných častí, kde sa hlavne v lete a na jeseň stávajú stálou zverou, ktorá sa zdržuje v revíre po celý rok. V lete a na jeseň sa prechodne medvede združujú na poľnohospodárskych kultúrach, hlavne spôsobujú škodu na kukuriciach. Taktiež časté škody spôsobujú na ovocných stromoch, súkromných záhradách v krajných častiach obce. V minulosti dochádzalo aj k častým škodám na včelstve, spôsobené medveďmi, a preto včelári prestali vystavovať včelstvo v lokalite revíra. Škody sú spôsobené na poľnohospodárskych kultúrach. Za rok 2015 bola spôsobená škoda len na poľnohospodárskych kultúrach vo výške X.XXX,- eur a na ovocných drevinách vo výške XXX,- eur. Momentálny stav populácie medveďa hnedého v jeho okrajových častiach prírodného biotopu a kultúrnej krajiny je 14 kusov. Z individuálnej poľovačky posiedkou sa stala nočná mora pre poľovníkov. Je nemožné poľovať týmto spôsobom, z dôvodu nebezpečných stretov z medveďom hnedým. K žiadosti priložil potvrdenie o výške škôd spôsobených medveďom hnedým: 1/ v revíre Hrochoť spôsobil škodu do 18.08.2015 za X.XXX,- eur; 2/ do 24.08.2015 A. S. (M. F.) na ovocných drevinách XX,- eur; 3/ do 16.09.2015 A.Á. S. (Š.) na ovocných drevinách za XX,- eur; do 16.09.2015 Ľ. C. na ovocných drevinách za XX,- eur. 2/ Dňa 20.06.2016 doručil žalobca Oznámenie o účasti v správnom konaní, sp. zn. 6175/2016-2.3. 3/ Dňa 14.06.2016 požiadal prvostupňový orgán verejnej správy o stanovisko Štátnu ochranu prírody SR (ďalej len „ŠOP SR) k žiadosti PZ Chochuľa Hrochoť o povolenie usmrtiť jedného jedinca chráneného druhu živočícha - medveďa hnedého v poľovnom revíre Chochuľa Hrochoť v roku 2016. Stanovisko žiadal vypracovať v zmysle kritérií uvedených v materiáli „Návrh spôsobu riešenia vznikajúcich konfliktov a manažmentu populácie medveďa hnedého na Slovensku“ schváleného poradou vedenia MŽP SR dňa 05.05.2014. Zároveň vyhodnotiť umiestnenie poľovného revíru k územiam Európskeho významu. Dňa 22.07.2016 zaslala ŠOP SR odpoveď na žiadosť v ktorej uviedla, že na základe preverenia žiadosti, súčasného stavu a stanoviska správy CHKO Poľana zo dňa 06.07.2016 navrhol povoliť výnimku na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého. V správach CHKO Poľana posúdila tri povolenia výnimky na usmrtenie jedinca medveďa hnedého aj z hľadiska dopadu realizácie tejto výnimky na populáciu medveďa hnedého v územiach Európskeho významu v blízkosti ktorých usmrtenie sa navrhovalo. Skonštatovala, že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v uvedených lokalitách, kde sa navrhuje usmrtenie, pretože sa nachádza mimo UEV. Súčasťou stanoviska je aj rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica zo dňa 12.10.2016, ktorým bolo potvrdené nárok na náhradu škody spôsobenej chráneným živočíchom vo výške XX,- eur; protokol z miestneho šetrenia škody spôsobenej určenými živočíchmi; rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica zo dňa 14.09.2015, ktorým bol potvrdený nárok na náhradu škody spôsobených chráneným živočíchom vo výške XX,- eur; protokol z miestneho šetrenia škody spôsobenej určenými živočíchmi; rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica zo dňa 23.09.2015 o potvrdení nároku na náhradu škody spôsobenej chráneným živočíchom vo výške XX,- eur; protokol z miestneho šetrenia škody spôsobené určenými živočíchmi zo dňa 16.09.2015; rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica zo dňa 08.10.2015 o nároku na náhradu škody spôsobenej chráneným živočíchom vo výške X.XXX,- eur; zápisnica zo stretnutia ohľadom výskytu medveďa v blízkosti obce Hrochoť a cestovné príkazy. 4/ Dňa 28.07.2016 bolo doručené žalobcovi Oboznámenie sa s podkladmi pre rozhodnutie podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Dňa 09.08.2016 obdržal žalovaný vyjadrenie k podkladom rozhodnutia sp. zn. 6175/2016-2.3, v ktorom žalobca uviedol, že s udelením výnimky na odstrel jedného medveďa hnedého v roku 2016 v poľovnom revíri Chochuľa - Hrochoť nesúhlasí. Zásadne nesúhlasí s umožnením lovu na vnadisku. Pri vnadení sa môžu do oblasti zastávaného územia miest s výskytom ľudí schádzať medvede zo širokého okolia a zvyšovať tak riziko vzniku konfliktných situácii. Ako preventívne opatrenia na predchádzanie vzniku konfliktných situácií, zníženie populačnej hustoty medveďov a zamedzenie postupnej synantropizácie medveďov je potrebné v poľovnom revíre Chochuľa - Hrochoť zlikvidovať krmoviská a vnadiská s potravou aktívnou pre medvede. Prikrmovanie a vnadenie zvierat poľovníkmi potravou aktívnou pre medvede podporuje závislosť medveďov na antropických zdrojov potravy a umele zvyšuje úživnosť prostredia. Usmrtenie náhodne vybratých medveďov na vnadisku nemožno pokladať za preventívne opatrenie slúžiace k predchádzaniu vzniku závažnosť škôd alebo slúžiace v záujme ochrany zdravia, bezpečnosti ľudí. Vnadenie naopak pokladá za aktivitu priamo ohrozujúcu zdravie a bezpečnosť ľudí. Všetky vnadiská, na ktorých sa koncentrujú medvede bez ohľadu na vegetačné obdobie predstavujú významný medzičlánok smerujúci k postupnej synantropizácie hlavne mladších a dospievajúcich medveďov. Táto skutočnosť niekoľkonásobne zvyšuje riziko nebezpečenstva stretu s človekom. Medzi základné opatrenia na elimináciu problémov, škôd a zníženie vzniku nebezpečných situácii patrí predovšetkým: - zákaz prikrmovania a vnadenia zvierat poľovníkmi a to minimálne 5 km od obývaných sídiel, - ochrana hospodárskych zvierat, včelínov a poľnohospodárskych kultúr, - zabezpečenie nádob s komunálnym odpadom, - odplašovanie medveďov z blízkosti ľudských sídiel a predchádzanie vzniku problémových jedincov, - ochrana biotopov medveďa, - usmrtenie medveďa spôsobujúceho škody alebo ohrozujúceho zdravie ľudí realizované čo najskôr od vzniku konfliktnej závažnej škody alebo po ohrození človeka. Vzhľadom na uvedené navrhuje pre zachovanie zdravej populácie medveďov prirodzené zníženie ich populačnej hustoty, zamedzenie vzniku návykov na antropické zdroje potravy, je nutné zlikvidovať všetky krmoviská a vnadiská v poľovnom revíri Chochuľa - Hrochoť, na ktorý medvede nachádzajú umelé zdroje potravy. 5/ Dňa 05.09.2016 vydal prvostupňový orgán rozhodnutie na základe žiadosti SPZ, Poľovného združenia Chochuľa - Hrochoť zo dňa 13.06.2016 v súlade s § 40 ods. 2, ods. 3 písm. b/, c/ zák. č. 543/2002 a § 46 Správneho poriadku o povolenie výnimky zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. b/ a c/ zákona. Výnimkou sa povoľuje žiadateľovi usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Chochuľa - Hrochoť, držať ho a prepravovať a ďalej stanovil podmienky rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12 zákona. Rozhodnutie platí do 15.12.2016. 6/ Prvostupňový orgán verejnej správy v rozhodnutí uviedol, že podľa 40 ods. 2 zákona môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozuje zachovanie populácie dotknutých druhov. Z dostupných údajov ŠOP SR, žiadateľa, ako aj z informácii predložených žiadateľom je zrejmé, že populácia medveďa hnedého v predmetnom revíri nie je ohrozená. Naopak však nasvedčuje tomu, že tento chránený druh živočícha v tomto revíri prosperuje a jeho populácia narastá. Pokiaľ ide o posúdenie otázky existencie inej alternatívy k povoleniu výnimky vykonať rôzne opatrenia je nepochybne žiaduce a mali by mať prednosť pred usmrtením chránených druhov živočíchov. Prvostupňový orgán verejnej správy sa v súvislosti s posúdením existencie alternatívy k povoleniu výnimky zaoberalo možnosťou odchytu medveďov a ich prípadného umiestnenia do ZOO alebo do iných lokalít. Boli oslovené všetky ZOO v Slovenskej a v Českej republike, či by v prípade odchytu medveďa hnedého mohli takéhoto medveďa umiestniť vo svojich zariadeniach. Všetky ZOO odpovedali, že buď medvede nechovajú alebo majú plné stavy. Prvostupňový orgán pri rozhodovaní o výnimkách z podmienok ochrany chráneného druhu odôvodnil vydanie výnimky podľa ust. § 40 ods. 3 písm. b/, c/ zákona a uviedol, že na to, aby sa predišlo stretom medveďov s ľuďmi je podľa jeho názoru potrebné dodržiavať populáciu medveďa v takom počte a v takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu tam, kde nie je dostatok prirodzenej potravy, kde však je omnoho väčšia ponuka potravy pre medveďa z umelých zdrojov. V prípade, ak by k tomu dochádzalo, výraznou mierou by sa zvyšovala hrozba toho, že sa medveď bude zabezpečovať potravou práve z takýchto zdrojov, čím by sa zároveň omnoho zvýšila ich hrozba napadnutia ľudí a tým obava o zdravie a bezpečnosť obyvateľov. Poľovný revír Chochuľa Hrochoť má výmeru 2009,33 ha, z toho je LPF 839,30 ha a PPF 1070,03 ha. Revír sa nachádza v 1., 2., a 4. stupni ochrany, zasahuje do SKUEV Poľana, kde predmetom ochrany je druh - medveď hnedý. Po zhodnotení všetkých žiadostí, pri ktorých sa odporúča povolenie výnimky aj to v súvislosti s rozhodnutiami z predchádzajúcich období, ŠOP SR konštatovala, že zhodnotením kumulatívneho vplyvu povolených výnimiek nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v žiadnom z území Európskeho významu. ŠOP SR komisionálne overovala a posudzovala zdôvodnenie žiadosti žiadateľa z dôvodu vzniku škôd na poľnohospodárskych kultúrach. V jesennom období sa výrazne zvyšuje početnosť medveďov v tomto poľovnom revíre, čo je spôsobené migráciou jedincov medveďa hnedého z okolia za ľahko dostupnou potravou. Keďže ide o rozsiahle plochy kukurice je obtiažné riešiť ochranou elektrickými oplôtkami. PD Hrochoť snažiť sa takto snaží chrániť aspoň časť honov s kukuricou. Čas lovu prvostupňový orgán verejnej správy určil do 30.11.2016 postriežkou. Prvostupňový orgán verejnej správy poveril ŠOP SR, aby prostredníctvom svojich organizačných zložiek vykonávala úlohy uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia a následne kontrolovala splnenie podmienok. 7/ Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal rozklad žalobca, ktorý uviedol, že sa správny orgán v konaní nevysporiadal s návrhmi a námietkami uvedenými žalobcom v stanovisku zo dňa 03.08.2016. 8/ Dňa 28.10.2016 vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie, ktorým zamietol rozklad žalobcu proti rozhodnutiu č. 6175/2016-6.3 z 05.09.2016, ktorým v súlade s § 40 ods. 2, ods. 3 písm. b/, c/ zákona č. 543/2002 Z.z. a § 46 Správneho poriadku SPZ, Poľovnícke združenie Chochuľa Hrochoť povolilo výnimku zo zákazov ustanovených v § 33 ods. 1 písm. b/, c/ zákona, t. j. povolilo mu usmrtiť - odstreliť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíre Chochuľa - Hrochoť, držať ho a prepravovať a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdilo. 9/ Dňa 28.12.2016 doručilo SPZ, Poľovnícke združenie Chochuľa Hrochoť hlásenie o usmrtení medveďa hnedého, ktoré vyhotovil dňa 12.12.2016 pracovník ŠOP SR A. C. II. Žaloba 10/ Dňa 03.01.2017 e-mailom obdržal Krajský súd v Bratislave žalobu žalobcu, ktorá následne podal dňa 04.01.2017 na poštovú prepravu. V žalobe navrhol zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 28.10.2016, ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu zo dňa 05.09.2016 a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Žalobca uviedol, že 08.06.2016 požiadal žiadateľ o udelenie výnimky zo zakázaných činností podľa § 35 zákona spočívajúcej v umožnení usmrtiť - odstreliť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíre Chochuľa Hrochoť, ktorú zdôvodnil potrebou ochrany zdravia a bezpečnosti a častým ohrozovaním obyvateľov obce Hrochoť a častým výskytom škôd na poľnohospodárskych kultúrach spôsobených medveďom hnedým. Žalobca sa k žiadosti vyjadril podaním zo dňa 03.08.2016, v ktorom nesúhlasil s udelením výnimky a vyjadril zásadný nesúhlas s umožnením lovu na vnadisku, keďže vnadením sa môžu do blízkosti zastavaného územia a miest s výskytom ľudí schádzať medvede zo širokého okolia a zvyšovať tak riziko vzniku konfliktov. Prvostupňový orgán povolil rozhodnutím zo dňa 05.09.2016 výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b/, e/ zákona, teda usmrtiť jedného jedinca medveďa hnedého v uvedenom poľovnom revíre, pričom stanovil podmienky týkajúce sa časovej platnosti udelenej výnimky, parametrov jedincov, ktorých možno usmrtiť a povinnosti žiadateľa označiť čas lovu a aj odstrel medveďa ŠOP SR. Proti rozhodnutiu podal žalobca rozklad a poukázal na to, že prvostupňový orgán sa nevysporiadal s jeho argumentáciou proti udeleniu výnimky. Poukázal však na to, že ŠOP SR sa nevyjadrila k tomu aký vplyv majú vnadiská na správanie medveďov. K tejto otázke sa vyjadrila iná zložka ŠOP SR, a to správa TANAPU k stanovisku TANAP 1062/2015 zo dňa 21.07.2015, z ktorého žalobca citoval. Dňa 03.11.2016 bolo žalobcovi doručené napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 28.10.2016, ktorým tento zamietol rozklad žalobcu zo dňa 23.09.2016 a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného aj prvostupňové rozhodnutie je nezákonné z dôvodu uvedeného v § 191 ods. 1 písm. c/, e/ a f/ SSP 11/ Žalobca poukázal v žalobe na čl. 44 odsek 1 Ústavy SR, § 2 ods. 1, ods. 2 písm. i/, za, § 35 ods. 1 písm. b/, § 40 ods. 2, 3 zákona a § 3 ods. 5, 32 ods. 1 a § 45 Správneho poriadku. a uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie nie sú v súlade s ust. § 40 ods. 2, ods. 3, zároveň ani v súlade s § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 45 Správneho poriadku. Žalobca namietal, že v konaní nebolo zistené, či realizácia rozhodnutia o udelení výnimky, ktoré umožňuje usmrtenie medveďa hnedého postriežkou, teda na vnadisku, a jeho podmienkach obmedzuje vnadenie len na zákaz mäsitej návnady, nepovedie naopak k zvýšeniu nebezpečenstva pre zdravie a bezpečnosť ľudí. Umožnením lovu na vnadisku sa vytvorí nebezpečenstvo, že v blízkosti zastavaného územia a miest s výskytom ľudí sa budú schádzať medvede za návnadou aj zo širšieho okolia, čím sa na jednej strane znemožní usmrtenie medveďov, ktoré by mali byť potenciálnym zdrojom nebezpečenstva pre zdravie a bezpečnosť obyvateľstva a na druhej strane koncentrácia medveďov putujúcich za návnadou v skutočnosti zvýši pravdepodobnosť stretov medveďov s obyvateľstvom. 12/ Žalobca podaním doručeným súdu dňa 12.01.2017 opravil bod 24 žaloby, pretože došlo zrejmej nesprávnosti. III. Vyjadrenie žalovaného 13/ Žalovaný s tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je potrebné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie z dôvodov ustanovených v § 191 ods. 1 písm. c), e) a f) nesúhlasí. 14/ Prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím v súlade s § 40 ods. 2, ods. 3 písm. b/, c/ zákona povolil výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b/, e/ zákona, t. j. povolilo žiadateľovi usmrtiť - odstreliť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Chochuľa Hrochoť, držať ho a prepravovať a v súlade s § 82 ods. 12 zákona stanovilo podrobnejšie podmienky vykonávania povolenej činnosti a v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol konkrétne skutočnosti, ktoré viedli k rozhodnutiu o povolení výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b/, e/ zákona v súlade s podmienkami ustanovenými v § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. b/, c/ zákona. 15/ Žalovaný k námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ani prvostupňového orgánu verejnej správy, nie sú v súlade s ust. § 40 ods. 2, 3 zákona a zároveň ani v súlade s ust. § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 45 (pozn. žalobca mal zrejme na mysli § 46) Správneho poriadku uviedol, že v rámci konania vo veci vydania napadnutého rozhodnutia sa opieral o skutočnosti a dôkazy zistené v priebehu konania od žiadateľa, účastníkov konania a ŠOP SR, ktorá v zmysle § 65a zákona ako odborná organizácia ochrany prírody a krajiny s celoslovenskou pôsobnosťou zabezpečuje úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny podľa zákona a osobitných predpisov vrátane spracúvania odborných stanovísk pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody. Vychádzal najmä zo žiadosti žiadateľa zo dňa 08.06.2016 a jej príloh. Zo stanoviska ŠOP SR č. ŠOPSR/2802/2016 zo dňa 19.07.2016 jednoznačne vyplýva záver, že vplyv povolenia výnimky na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého bol skúmaný aj z hľadiska dopadu realizácie tejto výnimky na populáciu medveďa hnedého v územiach európskeho významu (SKUEV 0319 Poľana), v blízkosti ktorých sa usmrtenie navrhuje (lokality usmrtenia sú mimo území európskeho významu). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný výnimku spočívajúcu v odstrele jedného jedinca medveďa hnedého povolilo na základe skutočnosti, že v správnom konaní bolo jednoznačne preukázané splnenie podmienok na povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. b/ a c/ zákona. Výnimka bola udelená aj v súlade s § 40 ods. 2 zákona, t. j. pri neexistencii inej alternatívy, pričom výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie medveďa hnedého v jeho prirodzenom areáli. Splnenie zákonných podmienok na udelenie výnimky jednoznačne vyplýva tak z administratívneho spisu, ako aj z odôvodnenia oboch napadnutých rozhodnutí. Preto neobstoja ani námietky žalobcu o rozpore týchto rozhodnutí so Správnym poriadkom. Splnenie zákonných podmienok na udelenie výnimky jednoznačne vyplýva tak z administratívneho spisu, ako aj z odôvodnenia oboch napadnutých rozhodnutí. Preto neobstoja ani námietky žalobcu o rozpore týchto rozhodnutí so správnym poriadkom. 16/ Žalobca v žalobe namietal, že v konaní nebolo zistené, či realizácia rozhodnutia o udelení výnimky, ktoré umožňuje usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého postriežkou, teda na vnadisku, a v jeho podmienkach obmedzuje vnadenie len na zákaz mäsitej návnady, nepovedie naopak k zvýšeniu nebezpečenstva pre zdravie a bezpečnosť ľudí. Umožnením lovu na vnadisku sa vytvorí nebezpečenstvo, že do blízkosti zastavaného územia a miest s výskytom ľudí sa budú schádzať medvede za návnadou aj zo širšieho okolia, čím sa na jednej strane znemožní usmrtenie medveďov, ktoré mali byť potenciálnym zdrojom nebezpečenstva pre zdravie a bezpečnosť obyvateľstva a na druhej strane koncentrácia medveďov putujúcich za návnadou v skutočnosti zvýši pravdepodobnosť stretov medveďov s obyvateľstvom. Žalobca svoje tvrdenia opiera o stanovisko Správy TANAPu č. TANAP 1062/2015 zo dňa 21.7.2015, ktoré bolo vypracované v súvislosti so žiadosťou iného žiadateľa, o ktorej žalovaný konal a teda muselo byť žalovanému známe z jeho činnosti. 17/ Žalovaný uviedol, že postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v intenciách Správy CHKO Poľana ktorá určila ako lokality, kde je možné loviť medveďa na návnadu, iba lokality, ktoré vyhodnotila pre tento spôsob lovu ako bezrizikové s ohľadom na možné ohrozovanie ľudí medveďmi prilákanými na vnadisko a súčasne za miesta vnadenia určila iba miesta, odkiaľ jedince medveďa hnedého prenikajú do blízkosti intravilánu obce Hrochoť mimo území SKUEV a to iba lokalitu D., ktorá bola vyhodnotená pre tento spôsob lovu ako bezriziková s ohľadom na možné ohrozovanie ľudí medveďmi prilákanými na vnadisko. Žalovaný uviedol, že na lokalitách prikrmovania, ktoré je mimochodom zakázané mimo obdobia núdze, sa vyskytuje množstvo aj neprirodzenej potravy (čokolády, cukrárenský odpad, tropické ovocie, repa, silážna kukurica a pod.), ktorá vo väčšine prípadov láka aj medvede za účelom získania ľahko dostupnej potravy. Na takéto lokality sa schádzajú medvede zo širokého okolia a čiastočne takýto spôsob obhospodarovania poľovných revírov môže spôsobovať zmenu správania u týchto jedincov. ŠOP SR je zásadne proti prikrmovaniu takýmto spôsobom a mimo doby núdze. Takéto vnadenie a prikrmovanie mala ŠOP SR (Správa TANAPu) na mysli v stanovisku č. TANAP 1062/2015 zo dňa 21.07.2015, na ktoré sa žalobca odvoláva. Žalovaný považoval za potrebné uviesť, tak ako to vyplýva z formulára k stanovisku ŠOP SR č. ŠOP SR/2802/2016 zo dňa 19.07.2016, že odstrel medveďa sa sústreďuje v priestoroch s najväčšími škodami na poľnohospodárskych plodinách. Týmto spôsobom je zabezpečená adresnosť odstrelu problematických jedincov medveďa hnedého, nakoľko sa pri poľnohospodárskych plodinách pohybujú predovšetkým synantropné jedince medveďa. 18/ Žalovaný k námietke žalobcu, že žiadateľ usmrtil v posledných rokoch 7 medveďov hnedých, uviedol, že žiadateľ v dotknutom území usmrtil 7 jedincov medveďa hnedého spolu za roky 2001-2016, t. j. spolu 7 jedincov za posledných 16 rokov svojej činnosti. Ako uvádza žalobca, žiadateľ Lesy Slovenskej republiky za rok 2015 usmrtil 5 jedincov, z toho 4 na základe povolenia výnimky a v jednom prípade bol nariadený ochranný odstrel. Žiadateľ Lesy Slovenskej republiky požiadal za rok 2015 o povolenie výnimky na dostrel 6 jedincov medveďa hnedého, avšak povolený bol iba odstrel troch jedincov (rozh. č. 6710/2016-9.2 (17/2016)). Žiadateľ odstrelil v roku 2016 na základe výnimky jedného jedinca, nie dvoch, ako sa domnieva žalobca. Rovnako bol za rok 2016 usmrtený jeden jedinec medveďa hnedého poľovníckym združením Očová - Háj, pričom žiadateľ Lesy Slovenskej republiky usmrtil dvoch jedincov medveďa hnedého. ŠOP SR realizuje pravidelný monitoring priamo v teréne podľa organizačných jednotiek. Z uvedeného titulu a na základe realizácie vlastných monitoringov, komunikáciou s miestnou samosprávou, farmármi, poľovníckou verejnosťou, chovateľmi hospodárskych zvierat a včiel, turistami a inými dotknutými subjektmi dokáže z odborného hľadiska posúdiť potrebu, resp. nutnosť realizácie výnimky na usmrtenie medveďa v rôznych lokalitách. ŠOP SR, Správa CHKO Poľana vo svojom stanovisku zo dňa 04.07.2016 uviedla, že v danom území je zvýšená migrácia medveďov hnedých. IV. Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 19/ Účastník administratívneho konania Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie Chochuľa Hrochoť (ďalej iba „účastník“) vo vyjadrení k žalobe zo dňa 17.03.2017 uviedol, že počas pôsobenia poľovného združenia sa v poľovnom revíre č. 4 neustále zväčšujú stavy medveďa hnedého o čom svedčí veľa informácii nielen od poľovníkov, ktorí pravidelne navštevujú poľovný revír v katastrálnom území obce Hrochoť, ale aj od miestnych obyvateľov a okolitých obcí X., M., S., ktorí sa tiež sťažujú na častý výskyt medveďa hnedého. Podklady o týchto stretnutiach, materiálnych škodách, zničení ovocných stromov a ohrozovanie v blízkosti obydlí boli vždy súčasťou žiadosti o povolení výnimky zo zákona na usmrtenie chráneného živočícha. Žiadosťou zo dňa 08.06.2016 požiadal o povolenie výnimky orgán verejnej správy zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 zákona spočívajúcej v usmrtení jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri č. 4 Chochuľa Hrochoť. Žaloba podaná zo strany žalobcu proti žalovanému a účastníkovi je postavená hlavne na problematike vnadenia zveri a nesprávnom posúdení zo strany prvostupňového orgánu. Vnadenie zveri v každom poľovnom revíre je stanovené zákonom č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, konkrétne § 26 ods. 1 písm. d/ s následným upozornením na represiu v prípade nesplnenia tejto povinnosti. Zákon nehovorí o prípadoch, kedy dochádza k vnadeniu medveďa hnedého za účelom jeho usmrtenia v prípade udelenia výnimky, ale o prikrmovaní zveri celkovo. Poľovníci nemôžu rozlišovať prikrmovanie iba určitého druhu zveri, pretože medveď hnedý je všežravec a práve on svojím výskytom, pôsobením a pohybom na krmoviskách pre raticovú zver pôsobí negatívne a ostatnej lesnej zveri zabraňuje prístupu na krmovisko, čím spôsobuje jej strádanie. V poľovnom revíri Chochuľa - Hrochoť je medveď hnedý značne premnožený, kedy nie je problém vidieť niekoľko jedincov pohromade a preto nie je potrebné osobitné vnadenie tejto šelmy. V. Relevantné právne predpisy 20/ Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 ods. 1, § 10 SSP rozhodol na pojednávaní dňa 19.06.2018 v prítomnosti povereného zástupcu žalovaného rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil. 21/ Podľa § 2 ods. 1, ods. 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 22/ Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ SSP rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 23/ Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 24/ Podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo na priaznivé životné prostredie. 25/ Podľa § 35 ods. 1 písm. b/, e/ zákona č. 543/2002 Z.z., chráneného živočícha je zakázané úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli, držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu. 26/ Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z., orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli. 27/ Podľa § 40 ods. 3 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z.z., výnimku podľa odseku 2 možno povoliť pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku. 28/ Podľa § 40 ods. 3 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z., výnimku podľa odseku <aspi:// module='ASPI'&link='543/2002%20Z.z.%252340'&ucin-k-dni='30.12.9999'> 2 možno povoliť v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie. 29/ Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikli neodôvodnené rozdiely. 30/ Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 31/ Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. VI. Posúdenie veci správnym súdom 32/ Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 7877/2016-9.2(33/2016-rozkl.) zo dňa 28.10.2016, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu a prvostupňové rozhodnutie č. 6175/2016-6.3 zo dňa 05.09.2016 potvrdil. 33/ Povinnosťou žalovaného v konaní o povolení výnimky zo zákazov ustanovených zákonom č. 543/2002 Z. z. je postupovať podľa Správneho poriadku, ktorého právnemu režimu toto konania podlieha. Jednou z povinností žalovaného v predmetnom konaní bolo postupovať v súčinnosti s účastníkmi tohto konania, teda aj so žalobcom. Inštitút súčinnosti je upravený na viacerých miestach Správneho poriadku (§ 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností účastníka správneho konania, ktorý má právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, pričom nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti podmieňujúcej výsledok konania. Nesplnenie tejto povinnosti však nezbavuje správny orgán zistiť vo veci skutočný stav, keďže túto povinnosť správnemu orgánu ukladá zákonodarca v ustanovení § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti, aj keď je účastník nečinný a správnemu orgánu nepredkladá žiadne dôkazy. 34/ Z preskúmavaných rozhodnutí a z administratívneho spisu vyplýva, že okrem stanoviska ŠOP SR zo dňa 19.07.2016 boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného o žiadosti aj k nej pripojené prílohy týkajúce sa nežiaduceho správania sa medveďa hnedého v danom území. Je nesporné, že žalobcovi boli tieto podklady v priebehu konania doručené s tým, aby sa k nim vyjadril. Žalovaný postupoval v súlade s § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2 Správneho poriadku a dňa 28.07.2016 doručil žalobcovi podklady pre rozhodnutie, aby sa žalobca mohol pred vydaním rozhodnutia vyjadriť ku všetkým podkladom, o ktoré správny orgán oprel svoje rozhodnutie, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Žalobca dňa 09.08.2016 doručil žalovanému vyjadrenie k podkladom rozhodnutia sp. zn. 6175/2016-2.3. 35/ Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že zásadne nesúhlasí s umožnením lovu na vnadiská, pretože pri vnadení sa môžu do blízkosti zastaveného územia a miest s výskytom ľudí schádzať medvede zo širšieho okolia a zvyšovať tak riziko vzniku konfliktných situácií Správne orgány vychádzali zo stanoviska ŠOP SR, s ktorým bol žalobca oboznámený a v ktorom ŠOP SR individuálne zhodnotila žiadosť o povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého prihliadajúc na stav populácie tohto živočícha v danej lokalite v predchádzajúcich rokoch a tiež s ohľadom na spôsobené škody a nebezpečné strety ľudí s medveďom hnedým v danej lokalite. ŠOP SR odporúča iba vnadenie na lokalitách, kde pravdepodobne nedôjde k vzniku konfliktných situácií, tak ako je vyššie uvedené. Tieto lokality sú veľmi precízne vyberané a časovo obmedzené, aby k takýmto konfliktným situáciám nedošlo. 36/ Pokiaľ ide o hmotnoprávnu stránku veci, správny súd konštatuje, že celoročná druhová ochrana medveďa hnedého ako chráneného živočícha európskeho významu je zabezpečená zákonom č. 543/2002 Z. z., ktorý ustanovuje v súvislosti s uvedeným živočíšnym druhom zakázané činnosti a zároveň aj podmienky, za ktorých možno povoliť výnimku z ochrany. Povoliť výnimku možno len za predpokladu, že neexistuje iná alternatíva a zároveň udelená výnimka neohrozí zachovanie populácie dotknutého druhu, pričom pre povolenie výnimky musí byť súčasne splnený niektorý z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 40 ods. 3 zákona. 37/ Naďalej platí, že populáciu medveďa hnedého v rámci celého Slovenska je potrebné udržiavať v takom počte a na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu do tej oblasti, kde nie je dostatok prirodzenej potravy, kde je však omnoho väčšia ponuka potravy z umelých zdrojov, ktorých preferenciou by sa zvyšovala hrozba vzniku závažných škôd na majetku i na bezpečnosti a zdraví obyvateľstva. Povolenie výnimky z dôvodu podľa § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona je možné len vtedy, keď z konkrétnych okolností existujúcich v danom území, pre ktoré sa výnimka požaduje, možno vyvodiť ohrozenie záujmu na ochrane bezpečnosti a zdravia obyvateľov daného územia. Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má mať predovšetkým preventívny charakter, jej realizáciou sa má predchádzať nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest jeho prirodzeného výskytu, najmä v intraviláne obcí a v blízkosti ľudských obydlí. 38/ ŠOP SR vo svojom stanovisku č. ŠOPSR/2802/2016 zo dňa 19.07.2016 navrhla vydanie výnimky na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Chochuľa Hrochoť, k. ú. D., S., M., D. E., M., C., pričom uviedla: „Na základe preverovania žiadosti, súčasného stavu a stanoviska Správy CHKO Poľana zo dňa 06.07.2016 navrhujeme povoliť výnimku na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého. Správa CHKO Poľana posúdila vplyv povolenia výnimky na usmrtenie jedinca medveďa hnedého aj z hľadiska dopadu realizácie tejto výnimky na populáciu medveďa hnedého v územiach európskeho významu (SKUEV 0319 Poľana), v blízkosti ktorých usmrtenie navrhujeme. Po zhodnotení žiadosti môžeme konštatovať, že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky, nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v uvedených lokalite kde navrhujeme usmrtenie. Lokality usmrtenia sa nachádzajú mimo spomenutého UEV. Všetky potrebné podklady na vydanie výnimky sú súčasťou žiadosti PZ Chochuľa Hrochoť a stanoviska ŠOP SR.“ 39/ Povolenie odstrelu jedného jedinca medveďa hnedého bolo odôvodnené škodami na poľnohospodárskych kultúrach (v r. 2014 a 2015) a ovocných drevinách (v r. 2015) boli komisionálne posúdené OÚŽP Banská Bystrica za účasti pracovníkov ŠOP SR, Správy CHKO Poľana, Zvolen. V jesennom období sa výrazne zvyšuje početnosť medveďov v poľovnom revíri. Zo strany PD Hrochoť je problematické riešiť ochranu kukuričných lánov elektrickými oplôtkami - rozsiahle plochy. Odstrel medveďov sa v posledných rokoch sústreďuje v priestoroch s najväčšími škodami na poľnohospodárskych plodinách. 40/ Žiadateľ odôvodnil svoju žiadosť narastajúcim počtom medveďov, migrácie z oblasti Poľany, z k. ú. S., Č. B. X.; opakované - každoročné škody na poľnohospodárskych kultúrach (kukurica) koncom leta a v jesennom období, komisionálne zdokumentované a vyčíslené škody v roku 2015 na poľnohospodárskych kultúrach vo výške XXXX,- eur, škody na ovocných stromoch v záhradách vo výške XXX,- eur, každoročné sťažnosti obyvateľov na výskyt medveďov, obavy poľovníkov loviť zver individuálnym spôsobom, pretože je častý stret s medveďmi. 41/ Prvostupňové rozhodnutie zrozumiteľne zdôvodnilo všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania a v zmysle platnej legislatívy stanovilo podmienky výkonu povolenej výnimky. ŠOP SR posúdila žiadosť a na základe znalosti konkrétnych lokalít a skutočností odporučila povoliť požadovanú výnimku vzhľadom na preukázané pretrvávajúce ohrozovanie zdravia a bezpečnosti osôb pohybujúcich sa v daných lokalitách. ŠOP SR v zmysle čl. 3 písm. b/ a i/ Štatútu štátnej ochrany prírody SR vydaného rozhodnutím ministra životného prostredia SR č. 76/2007-1.8. zo dňa 05.12.2007, ako odborná organizácia zabezpečuje aj spracovávanie odborných stanovísk a podkladov pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody a vykonávanie prieskumu a výskumu osobitne chránených častí prírody a krajiny vrátane zhromažďovania, uchovávania a vyhodnocovania údajov o ich stave. 42/ Žalovaný každoročne posudzuje žiadosti užívateľov poľovných revírov z podkladov, ktoré mu pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na území SR i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch, vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom na hospodárskych zvieratách, ale aj možného ohrozenia obyvateľov. Jednotlivé správy chránených oblastí, ktoré sú súčasťami ŠOP SR, hodnotí pri žiadostiach s prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu medveďa hnedého v lokalitách špecifikovaných v žiadosti s prihliadnutím na opodstatnenosť povolenia výnimky na odstrel medveďa hnedého pri súčasnom splnení podmienok ustanovených v § 40 ods. 3 zákona. Výskyt aj väčšieho počtu jedincov medveďa v danom území nie je odôvodneným prípadom pre povolenie výnimky na odstrel, pokiaľ nie sú splnené podmienky vyššie citovaného ustanovenia zákona. 43/ Náhodné strety medveďa hnedého s ľuďmi, prípadne jeho prítomnosť mimo priestor jeho prirodzeného výskytu, nie je možné vždy zdokumentovať tak, aby mohol žalovaný poukázať na konkrétneho jedinca medveďa hnedého (stresové situácie pri strete, prípadne škody spôsobené medveďom zistené neskôr), ktorého sa bude predmetná výnimka týkať. Vo viacerých prípadoch ide o prenikanie viacerých jedincov, nie len jedného a toho istého, na územia mimo jeho prirodzený výskyt, čo je spôsobené práve vyšším počtom týchto jedincov uvádzaných v konkrétnych prípadoch orgánom ochrany prírody a krajiny. 44/ Výsledný počet jedincov medveďa hnedého k určitému časovému momentu nie je možné zatiaľ explicitne určiť (napriek tomu, že táto potreba je naliehavá), nakoľko v danom poľovnom revíri môžu byť pozorované aj iné jedince (nielen tie, ktoré sú registrované príslušným správcom poľovného revíra a ŠOP SR), prechádzajúce z jedného poľovného revíra do iných susediacich revírov (migrácia v rámci susediacich poľovných revírov). 45/ Správny súd sa stotožnil s názorom Najvyššieho súdu SR uvedenom v rozsudku sp. zn. 10Sžp/2/2013 zo dňa 17.07.2013, podľa ktorého „vážne strety človeka s medveďom, pri ktorých je ohrozený majetok, či dokonca zdravie a život človeka, sú nepochybne zadokumentované na obecných úradoch, v nemocniciach, Policajnom či Hasičskom a záchrannom zbore, minimálne však v miestnej tlači. Odtiaľ je povinný správny orgán čerpať zdroje informácií. Pritom ale nepostačuje samotné stretnutie medveďa s človekom, ale musí ísť o stretnutie atypické nielen miestom (napr. v mestskej časti či záhradkárskej lokalite, kde je veľká migrácia ľudí), ale aj a najmä správaním sa medveďa voči človeku (agresivita a nedostatok prirodzenej plachosti).“ 46/ Najvyšší súd SR na označenie hlásení o stretoch s medveďmi alebo hlásení o škodách spôsobených medveďom hnedým použil slová... „príhody zo života“. Je nepodstatné, ako a kým sa „strety medveďov s ľuďmi“ označia, podstatné je, že hlásenia, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, sú spisované obyvateľmi dotknutých obcí, resp. samotnými obcami. Aj napriek javiacemu sa neodbornému charakteru týchto hlásení, ich nemožno považovať za nekvalifikovaný prejav a neodôvodnený prípad pre povolenie predmetnej výnimky. Tieto hlásenia sú relevantným podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu, nakoľko aj nimi sa preukazuje odôvodnená obava ohrozenia života a zdravia, t. j. predmetná výnimka bola povolená v záujme verejnej bezpečnosti ľudí. 47/ Jednotlivé hlásenia, a to aj v tomto prípade, preukazujú, že išlo o miesta stretov, ktoré sú atypické, t. j. územia mimo jeho prirodzený výskyt (intravilán obce, v blízkosti ľudských obydlí) a taktiež je nepochybné, že jedinec pohybujúci sa v intraviláne obce, či v blízkosti ľudských sídiel je synantropným jedincom, nevykazujúcim žiadne, prípadne výrazne minimalizované znaky plachosti. 48/ Agresivitu konkrétneho jedinca skúmať netreba. V zmysle § 40 ods. 3 písm. b/ a c/ zákona je vznik škodlivého účinku na zdraví a živote ľudí irelevantný, pretože keď následok na zdraví alebo živote vznikne, uvedené ustanovenie stráca na význame. Ide o preventívne opatrenie, preto povolenie predmetnej výnimky až po útoku medveďa hnedého na človeka (t. j. jedinca vykazujúceho agresívne správanie) bude opatrením nedostatočným a v príkrom rozpore s ustanovením § 40 ods. 3 písm. b/ a c/ zákona. 49/ Žalovaný musí v každom individuálnom prípade skúmať naplnenie odôvodnenosti prípadu pre povolenie výnimky a skúmať, či z hľadiska ochrany prírody (t. j. či nebude ohrozená populácia medveďa hnedého), je potrebné prijať v konkrétnych lokalitách určité opatrenia, ktoré sú nevyhnutné s ohľadom na verejnú bezpečnosť ľudí. Žalovaný mal za preukázané, že v oblasti PR Chochuľa Hrochoť vo výmere 2009,33 ha sú zdokumentované škody na poľnohospodárskych kultúrach. V centrálnej časti S., kde sa koncentruje najviac medveďov, tak dochádza k stretom medveďov s ľuďmi a k škodám na poľnohospodárskych kultúrach za rok 2015 vo výške XXXX,- eur a na ovocných drevinách vo výške XXX,- eur. V danom prípade je preukázané zrealizovanie povolenej výnimky. 50/ Správny súd napriek rozdielnej rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR sa teda stotožnil s názorom vysloveným napríklad v rozsudku sp. zn. 4Sžo/70/2015 zo dňa 05.04.2016, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že „Rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť pred uplynutím časovej platnosti výnimky a podľa názoru súdu uplynutie časovej platnosti súhlasu nemá za následok „anulovanie“ účinkov právoplatnosti rozhodnutia žalovaného a automatické vylúčenie zo súdneho prieskumu.“ 51/ Časová platnosť výnimky bola v danom prípade stanovená tak, že začala plynúť od nadobudnutia právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (05.09.2016) a jej platnosť trvala do 15.12.2016. Odstrel bol realizovaný dňa 12.12.2016. Žaloba bola podaná na správnom súd dňa 03.01.2017. Je potrebné dodať, že zastavením konania z dôvodu odstrelu medveďa hnedého by mohlo viesť k účelovému postupu súdov, ktoré by počkali na jej uplynutie a konanie by následne bez prieskumu zastavili. Aj v tomto prípade je potrebné zopakovať, že podľa čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy SR je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu vyjadril v právnom názore: „V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jeho úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané“ (napr. I. ÚS 17/1999, nález zo dňa 22.09.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s 365, zhodne I. ÚS 44/1999, nález z 13.10.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382). Z hľadiska princípu právnej istoty podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (napr. nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 30.04.2008, nález Ústavného súdu sp. zn. Pl. ÚS 12/05 zo dňa 28.11.2007). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (m.m. nález Ústavného súdu SR sp. zn. Pl. ÚS 16/06 zo dňa 24.06.2009, nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/04 zo dňa 06.02.2008). Podľa názoru súdu je teda podstatná aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť. Z pohľadu materiálneho právneho štátu potom nemôže byť rozdiel v preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pred 15.12.2016 a po tomto dátume. Prieskum nemôže byť závislý od toho, či sa súd vecou bude zaoberať predtým ako uplynie časová platnosť výnimky alebo neskôr. Ak by sa prijal opačný záver, znamenalo by to, že aj pri napríklad niekoľko ročnej platnosti výnimky by bolo možné účelovo počkať s rozhodnutím a potom (bez prieskumu) jednoducho konanie zastaviť. 52/ Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 190 SSP zamietnuť, nakoľko preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňovali ich zrušenie. 53/ O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému a účastníkovi konania nepriznal právo na náhradu trov konania. 54/ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.