Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/4/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200021 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200021.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: S. S., nar. XX.XX.XXXX, t. č. B. G. G. H., zastúpený: JUDr. Jozef Sabó, advokát, AK Obchodná 187/6, 078 01 Sečovce, proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Šagátova 1, 813 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia č. GRZVJS-4-1210/21-2016 zo dňa 28.11.2016, jednohlasne takto r o z h o d o l : Správny súd konanie zastavuje. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec postúpená Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou podanou na správnom súde dňa sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného č. GRZVJS-4-1210/21-2016 zo dňa 28.11.2016 o jeho premiestnení do ÚVTOS v Banskej Bystrici - Kráľovej. Zároveň sa domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanému doručiť mu rozhodnutie č. GRZVJS-4-1210/21-2016 zo dňa 28.11.2016 ako opomenutému účastníkovi podľa § 179 ods. 1 SSP. 2. Žaloba bola odôvodnená predovšetkým tým, že po uznaní rozsudku súdu Českej republiky žalobca vykonával od 22.05.2015 do 15.07.2016 trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov v ústave so stredným stupňom stráženia v ÚVTOS a ÚVV v Leopoldove. Dňa 15.07.2016 bol žalobca z neznámych dôvodov premiestnený do UVTOS a ÚVV Ilava, kde bol držaný v úplnej sociálnej a relatívnej zmyslovej izolácii na klaustrofobickej cele v nevyhovujúcich podmienkach. Dňa 01.12.2016 bol žalobca opäť, a z neznámych dôvodov, premiestnený do ďalšieho ústavu (UVTOS Banská Bystrica - Kráľová), v ktorom je rovnako držaný v úplnej sociálnej a relatívnej zmyslovej izolácii v nevyhovujúcich podmienkach, v mnohých ohľadoch ešte ponižujúcejších ako v UVTOS a UVV Ilava. Premiestneniu žalobcu do UVTOS a ÚVV Ilave predchádzalo množstvo jeho podaní voči ÚVTOS a ÚVV v Leopoldove, ktorými sa domáhal ochrany svojich subjektívnych práv, stretol sa s rôznymi formami nátlaku, aby stiahol tieto podania (boli mu zakazované návštevy príbuzných, voľno časové aktivity, došlo k svojvoľnej zmene programu zaobchádzania a v pochybnom konaní mu bol uložený disciplinárny trest), a najmä bol zastrašovaný premiestnením do ÚVTOS v ÚVV v Ilave s tým, že mu tam zariadia príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „ZVJS“) ešte horšie podmienky, k čomu fakticky aj došlo. V súvislosti s premiestňovaním odsúdených do ÚVTOS a ÚVV Ilava, pokiaľ sa títo v iných ústavoch domáhajú svojich práv nad rámec určený zaužívanou praxou (teda pokiaľ napíšu napr. sťažnosť, žalobu, podnet prokurátorovi vykonávajúcemu dozor nad zákonnosťou v ústave a pod.) žalobca akcentoval, že sa jedná o zaužívané praktiky, ktorých následkom je spravidla vždy vystavovanie takéhoto odsúdeného ponižujúcemu zaobchádzaniu (držanie v izolácii, výrazné poškodenie reputácie odsúdeného nekontrolovateľnými zápismi a pod.). Takýmto spôsobom býva odsúdený spravidla vždy dotlačený k tomu, že sa viac svojich práv nedovoláva, nezriedka býva vystavovaný aj násiliu, a ústavy takto postupujú až do tzv. zlomenia osobnosti odsúdeného. Uvedeným spôsobom tak možno takéhoto „nepohodlného“ odsúdeného fakticky zničiť, pokiaľ nie je mimoriadne psychicky odolný a právne gramotný, pričom býva o ňom systematicky vykonštruovaný taký obraz, ktorý de facto aj de iure vylučuje možnosť jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody a ďalších benefitov plynúcich z tzv. vzorného správania, pod čím sa v praxi však rozumie úplné podvolenie sa akýmkoľvek praktikám ústavu - drvivá väčšina odsúdených sa teda správa účelovo, čo je istým predpokladom kladného hodnotenia ich osoby. 3. Rovnakým spôsobom sa potom postupuje aj v ÚVTOS a ÚVV Ilava, resp. v inom ústave, do ktorého bol odsúdený proti svojej vôli premiestnený len z dôvodu domáhania sa svojich práv, ak od týchto aktivít aj napriek zhoršeniu životných podmienok neupustí, a dochádza tak k jeho ďalšiemu premiestňovaniu a stupňovaniu nátlaku na jeho osobu. Vzhľadom na ponižujúce podmienky detencie sa domáhal žalobca súdnej ochrany aj vo vzťahu k UVTOS a ÚVV Ilava, podával podnety a trestné oznámenia, čoho dôsledkom bolo jeho ďalšie premiestnenie do ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová. Žalovaný teda nepochopiteľne nepremiestnil žalobcu späť do ÚVTOS a ÚVV v Leopoldove, ako ústavu s celami vybavenými v súlade so štandardami CPT, ale stupňoval nátlak na jeho osobu izoláciou (samoväzbou) v ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová. Naviac žalovaný v napadnutom rozhodnutí určil držanie žalobcu v OBR, čo pochybnosť o legitimite jeho postupu zvýrazňuje (viď označenie „OBR“ v napadnutom rozhodnutí tučným písmom). Od 01.12.2016 je žalobca držaný v ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľova v cele disciplinárnych trestov a v podmienkach blízkych samoväzbe. Ďalším konsekventom premiestnenia žalobcu do ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľova je znemožnenie jeho kontaktu s rodinou formou návštev - vzhľadom na vzdialenosť od trvalého bydliska, ročné obdobie a charakter ciest ho jeho blízki nemôžu navštíviť (každá z povolených návštev žalobcu sa vždy uskutočnila, a jeho rodina, ako aj blízki priatelia, ho navštevovať chcú). Fakticky tak dochádza k odopretiu jeho práva na prijímanie návštev, pričom vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu sa žalobcove tvrdenie o zámernom nátlaku žalovaného javí ako dôvodné. Skutočnosť, že premiestnením žalobcu do ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľova došlo k zásadnému zhoršeniu jeho životných podmienok a zaobchádzania s ním, je nesporná - je preukázateľne zadržiavaný v podstatne horších podmienkach ako väzni odsúdení na doživotie, a ako pri jeho detencii v ÚVTOS a UW v Leopoldove, pričom treba zdôrazniť, že žalobca nikdy nežiadal o premiestnenie z ÚVTOS a UW Leopoldov, a brojil proti určitým spôsobom zaobchádzania s ním, no nie však proti materiálnym podmienkam detencie. Uvedené znamená, že napadnuté rozhodnutie sa dotýka práv a právom chránených záujmov žalobcu - bezprostredným dôsledkom napadnutého rozhodnutia je tak dotknutie žalobcovej právnej sféry v oblasti jedného z najdôležitejších základných práv, práva nebyť vystavovaný zlému zaobchádzaniu, a práva na súkromie. 4. Podľa § 3 ods. 1 písm. b/, písm. c/ SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka (písm. b/), opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté (písm. c/). 5. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 6. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 7. Podľa § 7 písm. b/ SSP, správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa § 7 písm. e/ SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 9. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 10. Podľa § 99 ods. 1 písm. b) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/20170501>. 11. Podľa § 96 zákona č. 475/2005 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/475/> dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu. 12. Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 153/2001 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2001/153/> o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 153/2001 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/153/> Z. z.“) pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu. 17. Podľa § 18 ods. 1 písm. a/ zákona č. 153/2001 Z. z. <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/153/>, prokurátor dozerá na to, aby v celách policajného zaistenia, v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné liečenie, ochranná výchova alebo detencia, boli držané alebo umiestnené osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy. 13. Podľa § 18 ods. 3 písm. c/ zákona č. 153/2001 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2001/153/> prokurátor je povinný písomným príkazom zrušiť rozhodnutie alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo odseku 2, alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom. 14. Podľa § 18 ods. 6 zákona č. 153/2001 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/153/> pri vykonávaní dozoru je prokurátor oprávnený preverovať, či rozhodnutia a opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odsekoch 1 a 2 zodpovedajú zákonom a ostatným všeobecne záväzným právnym predpisom, žiadať od zamestnancov orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odsekoch 1 a 2 potrebné vysvetlenia, predloženie spisov a rozhodnutí týkajúcich sa pozbavenia alebo obmedzenia osobnej slobody osôb držaných v mieste, ktorého správu tieto orgány vykonávajú. 15. Podľa § 47 ods. 1, 2 zákona č. 153/2001 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/153/> na vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená (§ 18), je príslušný krajský prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori. Miestne príslušný na vykonávanie dozoru je krajský prokurátor tej prokuratúry, v ktorej obvode má sídlo orgán vykonávajúci správu miesta uvedeného v odseku 1. 16. V správnom súdnictve je právo na prístup k správnemu súdu determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). 17.Z administratívneho spisu súd zistil, že na základe opatrenia generálneho riaditeľstva zo dňa 28.11.2016, písomnosť č. GR ZVJS-4-1210/21-2016 bol žalobca dňa 01. 12. 2016 premiestnený do ústavu Banská Bystrica - Kráľova a dňa 06. 12. 2016 a umiestnený do oddielu s bezpečnostným režimom, kde sa nachádza doposiaľ. Premiestňovanie odsúdených upravuje § 10 zákona č. 475/2005 Z. z., pričom zákon v uvedenom ustanovení presne definuje, kedy môže byť odsúdený premiestnený na výkon trestu do iného ústavu a kto o jeho premiestnení rozhoduje. V danom prípade premiestnenia žalobcu o jeho premiestnení rozhodol žalovaný v súlade s § 10 ods. 3 písm. c) zákona generálne riaditeľstvo z iných dôvodov. Podľa názoru správneho súdu pri zabezpečovaní výkonu trestu odňatia slobody Zbor väzenskej a justičnej stráže nie je orgánom verejnej správy (orgánom verejnej moci), pretože nerozhoduje v oblasti verejnej správy, ale zabezpečuje výkon trestu uloženého v trestnom konaní. Právne postavenie žalovaného upravuje zákon č. 4/2001 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/4/> Z. z. v znení neskorších predpisov. V zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. a) až s) tohto zákona zbor v rámci svojej pôsobnosti predovšetkým zabezpečuje výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody, ochranu objektov zboru a objektov detenčného ústavu, stráženie obvinených vo výkone väzby a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody, zabezpečuje penitenciárnu starostlivosť o odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody, taktiež činnosti zamerané na zamestnávanie obvinených a odsúdených, vybavuje sťažnosti obvinených a odsúdených podľa tohto zákona a sťažnosti podané podľa osobitného zákona. Ide teda o činnosti, ktoré súvisia s plnením funkcii na úseku výkonu trestu odňatia slobody a väzby v zmysle § 1 tohto zákona. Napokon v ust.§ 4 ods. 1 až pod písmenom t) zákon ustanovuje, že žalovaný plní aj úlohy orgánu štátnej správy a iné úlohy, ak tak ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. Správny súd je toho názoru, že samotný zákon č. 4/2001 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/4/> Z. z. neobsahuje ustanovenie, ktoré by stanovovalo pre zbor takéto úlohy na úseku štátnej správy. Rozhodovacia činnosť generálneho riaditeľstva o premiestnení odsúdeného, t. j. činnosť týkajúca sa podmienok a spôsobu výkonu trestu odňatia slobody, v zmysle úpravy zákona č. 475/2005 Z.z. patrí do oblasti právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a nie je možné ju považovať za rozhodovanie orgánu verejnej správy. Správny súd poukazuje na to, že „takéto rozhodnutia a postupy, prijaté v rámci výlučnej právomoci týkajúcej sa realizácie výkonu trestu odňatia slobody majú normatívny základ v trestnej oblasti a sú len pokračovaním výkonu trestnej politiky štátu voči páchateľom trestných činov, ktorá sa formalizovane prejavuje počnúc prípravným konaním, pokračujúc konaním pred súdom, prijatím právoplatného rozsudku o vine a treste, ktorý sa v prípade trestu odňatia slobody vykonáva za zákonom ustanovených podmienok v určených zariadeniach. Podradenie takéhoto rozhodovania pod správne právo a jeho následné preskúmavanie správnymi súdmi by z dogmatického hľadiska znamenalo nesprávnu unifikáciu dvoch dichotomických právnych odvetví s odlišnými právnymi zásadami a odlišným spoločenským účelom“. Rovnako správny súd uvádza, že „z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva nevyplynulo, že by musela byť vo veci ochrany práv odsúdeného poskytnutá ochrana výlučne v rámci správneho súdnictva a prostriedkami správneho súdnictva. V rozhodnutí Ganci proti Taliansku pritom súdny prieskum rozhodnutia v rámci správneho súdnictva vyplynul priamo z vnútroštátnej úpravy a teda nejde o taký prípad ako je v prejednávanej veci. Súčasne správny súd uvádza, že nie je vylúčené, aby sa žalobca domáhal súdnej ochrany mimo rámec správneho súdnictva, na všeobecnom súde“ / z rozsudku KS v Trenčíne zo dňa 06.06.2017, spis. zn. 13S/32/2016/. Za rozhodnutia podliehajúce prieskumu je možné považovať rozhodnutia podľa ôsmej časti zákona č. 475/2005 Z. z., kedy v týchto prípadoch ide o konania vo veciach súvisiacich s výkonom trestu (o disciplinárnej odmene, o disciplinárnom previnení, o náhrade škody, o zvýšených a zavinených trovách, o zhabaní veci) /napr. uznesenie NS SR 4Sžo/68/2014/. 18. Správny súd poukazuje na to, že jednotlivé prostriedky, resp. nástroje, ktorými prokurátor disponuje pri výkone tohto dozoru vyplývajú zo zákona č. 153/2001 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/153/> Z. z., v zmysle ktorého je prokurátor oprávnený zrušiť rozhodnutie, na základe ktorého bol odsúdený umiestnený do oddielu s bezpečnostným režimom. Z uvedeného vyplýva, že prokuratúra má právomoc preskúmať a prípadne aj zrušiť uvedené rozhodnutie z dôvodu jeho nezákonnosti, v prípade, že bude zistené, že nebolo vydané v súlade so zákonom resp., že jeho ďalšie uplatňovanie nie je v súlade so zákonom a predstavuje nezákonný zásah do práv a slobôd žalobcu, ktorý je toho času stále vo výkone trestu odňatia slobody. Nástroje, ktorými prokurátor disponuje pri výkone dozoru, sú stanovené v § 18 ods. 3 písm. c/ zákona č. 153/2001 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/153/ > a patrí medzi sem aj povinnosť písomným príkazom zrušiť alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov zboru alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom. 19.S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru, že nie je daná jeho právomoc na konanie o veci a preto mu nezostávalo nič iné ako konanie zastaviť a vec postúpiť orgánu, v ktorého kompetencii je vec riešiť t.j. Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici. 20.O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. b) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie bolo zastavené. 21. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.