Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/14/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200095 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200095.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Andrey Kriškovej a členov senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: Národná banka Slovenska, IČO: 30 844 789, so sídlom ul. Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Bratislave, IČO: 00 151 866, so sídlom Radlinského 6, 811 07 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: KRHZ-BA-OPP-999-005/2016 zo dňa 06. 12. 2016, takto jednohlasne r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie a rozhodnutia správnych orgánov 1. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že v dňoch 27.02.2013 - 05.04.2013 a 19.04.2013 vykonal Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) u žalobcu následnú protipožiarnu kontrolu, ktorá bola zameraná na preverenie splnenia opatrení uložených pri tematickej protipožiarnej kontrole vykonanej u žalobcu v dňoch 28.03.2012 - 22.04.2012 a 29.05.2012. V rámci tejto kontroly prvostupňový orgán zistil, že žalobca porušil povinnosti, ktoré mu vyplývali z ustanovení § 4 písm. h/ a § 5 písm. a/ zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi (ďalej len „zákon č. 314/2001 Z.z.“), následkom čoho prvostupňový orgán začal voči žalobcovi správne konanie vo veci uloženia pokuty podľa § 59 ods. 1 písm. e/ a ods. 2 písm. h/ zákona č. 314/2001 Z.z., a to oznámením doručeným žalobcovi dňa 19.04.2013 (list č. p. KRHZ-BA-HZUB5-1208/2016). V rámci tohto správneho konania prvostupňový orgán vydal rozhodnutie č. p. KRHZ-BA-HZUB5-1208/2012-003 zo dňa 13.05.2013, ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške 5.000 Eur. Voči tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal, na čo žalovaný rozhodnutím č. p. KRHZ- BA-OPP-652/2013-001 zo dňa 11.07.2013 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu o uložení pokuty potvrdil. 2. Krajský súd v Bratislave, v konaní začatom na základe žaloby žalobcu, rozsudkom č. k. 5S/219/2013-73 zo dňa 16.02.2016 zrušil rozhodnutie žalovaného č. p. KRHZ-BA-OPP-652/2013-001 zo dňa 11.07.2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný následne vydal rozhodnutie č. p. KRHZ- BA-OPP-415/2016 zo dňa 23.06.2016, ktorým rozhodnutie prvostupňového orgánu o uložení pokuty zrušil z dôvodu, že s poukazom na § 60 zákona č. 314/2001 Z.z. vo veci nebolo potrebné ďalej konať. 3. Následne po predložení veci prvostupňovému orgánu vydal ten rozhodnutie č. p. KRHZ-BA- HZUB5-2741/2016-005 zo dňa 15.11.2016 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správne konanie opísané v bode 1 tohto rozsudku zastavil podľa § 30 ods. 1 písm. h/ Správneho poriadku. Vo výroku tohto rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, že: „zastavuje správne konanie vo veci uloženia pokuty voči právnickej osobe Národná banka Slovenska, ul. Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava, IČO: 30 844 789 podľa § 59 ods. 1 písm. e/ a ods. 2 písm. h/ zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, ktorej začatie správneho konania jej bolo dňa 19.04.2013 oznámené listom č. p. KRHZ-BA-HZUB5-1208/2016 na základe zistení o nezabezpečení plnení povinností vyplývajúcich z predpisov o ochrane pred požiarmi počas následnej protipožiarnej kontroly, vykonanej v dňoch 27.02 - 05.04.2013 a 19.04.2013 a zaznamenaných v zápisnici z tejto kontroly pod č. p. KRHZ-BA- HZUB5-627/2012-002, prerokovanej a podpísanej dňa 19.04.2013. Správne konanie bolo zastavené z dôvodu uplynutia lehoty pre uloženie pokuty podľa § 60 zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, a to najneskôr do troch rokov odo dňa, kedy došlo k porušeniu povinnosti.“ Toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 21.11.2016 a v poučení tohto rozhodnutia bolo uvedené, že podľa § 30 ods. 2 Správneho poriadku sa proti nemu nemožno odvolať. Listom zo dňa 07.11.2016 pod č. NBS-OLP-217/2012, doručeným prvostupňovému orgánu a žalovanému dňa 01.12.2016, označeným ako „Opravný prostriedok proti prvostupňovému rozhodnutiu č. p. KRHZ-BA-HZUB5-2741/2016-005 zo dňa 15.11.2016“, sa žalobca domáhal zmeny výroku prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný následne listom č. p. KRHZ-BA-OPP-999-005/2016 zo dňa 06. 12. 2016 (žalobou napadnutý akt správneho orgánu) žalobcovi s poukazom na § 30 ods. 2 Správneho poriadku oznámil, že proti rozhodnutiu o zastavení konania sa nemožno odvolať. II. Žaloba 4. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutia za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Mal za to, že žalovaný vec po právnej a skutkovej stránke nesprávne posúdil a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné. 5. Namietal, že prvostupňovým rozhodnutím bolo zastavené správne konanie kvôli dôsledkom nenávratného márneho uplynutia prekluzívnej lehoty na meritórne sankčné konanie a rozhodovanie orgánov štátneho požiarneho dozoru ustanovenej v § 60 zákona č. 314/2001 Z.z., ale nad rámec zastavenia konania a napriek uplynutiu prekluzívnej lehoty priamo vo výroku prvostupňového rozhodnutia boli nezákonne uvedené meritórne tvrdenia o údajnom nezabezpečení plnenia zákonných povinností (teda o údajnom protiprávnom konaní a spáchaní správneho deliktu žalobcom) na úseku ochrany pred požiarmi. Toto tvrdenie o údajnom protiprávnom konaní podľa žalobcu hrubo odporuje zvukovému záznamu z rokovania sp. zn. PHZ-OPP-2013-/000575-015 o zabezpečovaní akcieschopnosti a funkčnosti stabilných hasiacich zariadení a o protipožiarnych kontrolách vykonávaných Hasičským a záchranným zborom zameraných na stabilné hasiace zariadenia, ktoré sa konalo dňa 22.03.2013 na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky (Prezídiu Hasičského a záchranného zboru) za účasti žalobcu a ďalších dotknutých subjektov. Žalobca poukázal na opravný prostriedok proti prvostupňovému rozhodnutiu, o ktorom rozhodol žalovaný formálne nekvalifikovaným napadnutým rozhodnutím, ktoré nie je nijako členené na výrok, odôvodnenie a poučenie a ktorým žalovaný podaný opravný prostriedok žalobcu odmietol. Podľa žalobcu žalovaný vo svojom odmietavom napadnutom rozhodnutí ignoroval skutočnosť, že priamo výrok prvostupňového rozhodnutia obsahuje tvrdenia o údajnom nezabezpečení plnení povinností vyplývajúcich z predpisov o ochrane pred požiarmi zo strany žalobcu. Žalobca namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí obmedzil len na formalistické tvrdenia, že správne konanie začaté prvostupňovým orgánom oznámením zo dňa 19.04.2013 bolo zastavené výlučne z dôvodu uplynutia lehoty podľa § 60 zákona č. 314/2001 Z.z. Pritom však žalovaný ignoroval meritórne skutkové výrokové tvrdenia o údajnom porušení povinností zo strany žalobcu. 6. Žalobca mal za to, že žalovaný sa v rozpore s princípmi a pravidlami pre materiálnu spravodlivosť nezaoberal a nevysporiadal so všetkými relevantnými skutkovými a právnymi otázkami súvisiacimi s predmetom a podstatou rozhodnutia o zastavení konania, ktoré nad rámec zastavenia nemôže obsahovať meritórne skutkové tvrdenia o neplnení povinností žalobcom. Žalovaný sa zároveň nevysporiadal ani s podstatnými argumentmi a námietkami žalobcu o skutočnostiach svedčiacich o nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia. Okrem toho je napadnuté rozhodnutie žalovaného v podstatných aspektoch nepreskúmateľné, a to jednak pre nedostatok dôvodov a tiež pre nezrozumiteľnosť. Žalobca v závere žaloby poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o postupe správnych orgánov pri uplynutí príslušných prekluzívnych lehôt a tiež o postupe v rámci správneho trestania. III. Vyjadrenie žalovaného 7. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 14.03.2017, žalobu považoval za nedôvodnú a navrhoval ju zamietnuť. Uviedol, že v dňoch 27.02.2013 - 05.04.2013 a 19.04.2013 vykonal prvostupňový orgán u žalobcu následnú protipožiarnu kontrolu zameranú na preverenie splnenia opatrení uložených pri tematickej protipožiarnej kontrole vykonanej u žalobcu v dňoch 28.03.2012 - 22.04.2012 a 29.05.2012. Pri tejto kontrole bolo zistené, že žalobca porušil povinnosti, ktoré mu vyplývali z ustanovení § 4 písm. h/ a § 5 písm. a/ zákona č. 314/2001 Z.z., za čo mu prvostupňový orgán uložil pokutu vo výške 5.000 Eur. Rozhodnutie o uložení uvedenej pokuty bolo po odvolaní žalobcu potvrdené odvolacím orgánom. Následne na základe žaloby žalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 5S/219/2013-73 zo dňa 16.02.2016 zrušil napadnuté druhostupňové rozhodnutie č. p. KRHZ- BA-OPP-652/2013-001 zo dňa 11.07.2013 a vec vrátil druhostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Druhostupňový orgán následne napadnuté rozhodnutie o uložení pokuty zrušil z dôvodu, že vo veci nebolo potrebné ďalej konať, a to s poukazom na § 60 zákona č. 314/2001 Z.z. Konanie o uložení sankcie za správny delikt podľa § 59 ods. 1 písm. e/ a ods. 2 písm. h/ zákona č. 314/2001 Z.z., ktoré bolo začaté prvostupňovým orgánom na základe oznámenia č. p. KRHZ-BA-HZUB5-1208/2016 zo dňa 19.04.2013, bolo následne prvostupňovým rozhodnutím zastavené z dôvodu, že uplynula lehota podľa § 60 zákona č. 314/2001 Z.z. a pokutu už nemožno uložiť. Keďže ustanovenie § 30 ods. 2 Správneho poriadku vylučuje podanie opravného prostriedku, prvostupňové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.11.2016 a nie je možné sa voči nemu odvolať. Tieto skutočnosti oznámil žalovaný žalobcovi listom č. p. KRHZ-BA-OPP-999-005/2016 zo dňa 06.12.2016 ako odpoveď na jeho list č. NBSD- OLP-217/2012 zo dňa 07.11.2016. Žalobca tento list formuloval ako „Opravný prostriedok“ napriek tomu, že v poučení rozhodnutia o zastavení konania (prvostupňového rozhodnutia) bolo uvedené, že proti tomuto rozhodnutiu nie je možné sa odvolať. 8. Žalovaný zdôraznil, že jeho list zo dňa 06.12.2016, ktorý žalobca žiada preskúmať ako „druhostupňové rozhodnutie“ má povahu bežnej korešpondencie - odpovede na podanie. Nemá náležitosti individuálneho správneho aktu, pretože podľa žalovaného ani takýmto aktom nie je, a preto s poukazom na § 7 písm. e/ SSP správny súd takýto list nepreskúmava. Taktiež s poukazom na § 7 písm. b/ SSP žalovaný v tejto súvislosti dôvodil, že prvostupňové rozhodnutie je rozhodnutím o zastavení konania, teda rozhodnutím procesnej povahy a správny súd takéto rozhodnutie nepreskúmava. IV. Posúdenie veci 9. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 10. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 13. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 14. Podľa § 4 písm. h/ zákona č. 314/2001 Z.z. právnická osoba a fyzická osoba-podnikateľ na účely predchádzania vzniku požiarov je povinná, ak tento zákon neustanovuje inak, splniť opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov uložené orgánom vykonávajúcim štátny požiarny dozor alebo obcou v nimi určených lehotách. 15. Podľa § 5 písm. a/ zákona č. 314/2001 Z.z. právnická osoba a fyzická osoba-podnikateľ na účely zabezpečenia podmienok na účinné zdolávanie požiarov je povinná, ak tento zákon neustanovuje inak, obstarávať a inštalovať v objektoch, zariadeniach a priestoroch so zreteľom na nebezpečenstvo vzniku požiaru vhodné druhy požiarnych zariadení, hasiace látky, hasičskú techniku, vecné prostriedky ochrany pred požiarmi, prevádzkovať ich v akcieschopnom stave, zabezpečovať vykonávanie ich kontroly a údržby osobou s odbornou spôsobilosťou, ak tak ustanovuje tento zákon, viesť a uchovávať dokumentáciu o ich prevádzkovaní; vlastnosti, podmienky projektovania, inštalácie, označovania a prevádzkovania požiarnych zariadení a vlastnosti a podmienky prevádzkovania hasičskej techniky, vecných prostriedkov ochrany pred požiarmi vrátane podmienok zabezpečenia ich akcieschopnosti a podmienok, za ktorých je možné dočasne neprevádzkovať uvedené zariadenia, obsah kontroly vrátane lehôt, rozsah údržby, spôsob vedenia dokumentácie o ich prevádzkovaní, vzory dokladov o údržbe a kontrole týchto zariadení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. 16. Podľa § 59 ods. 1 písm. e/ zákona č. 314/2001 Z.z. krajské riaditeľstvo alebo okresné riaditeľstvo môže uložiť pokutu do 8 298 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá poruší povinnosť ustanovenú v tomto zákone tým, že neobstaráva a neinštaluje v objektoch, zariadeniach a v priestoroch so zreteľom na nebezpečenstvo vzniku požiaru požiarne zariadenia, hasiace látky, hasičskú techniku, vecné prostriedky ochrany pred požiarmi, neprevádzkuje ich v akcieschopnom stave, nezabezpečuje vykonávanie ich kontroly a údržby osobou s odbornou spôsobilosťou, ak tak ustanovuje tento zákon, nevedie a neuchováva o ich prevádzkovaní dokumentáciu. 17. Podľa § 59 ods. 2 písm. h/ zákona č. 314/2001 Z.z. krajské riaditeľstvo alebo okresné riaditeľstvo môže uložiť pokutu do 16 596 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá poruší povinnosť ustanovenú v tomto zákone tým, že nesplní povinnosti vyplývajúce pre ňu z opatrení uložených orgánom vykonávajúcim štátny požiarny dozor alebo obcou. 18. Podľa § 60 zákona č. 314/2001 Z.z. pokutu podľa § 59 možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa o porušení povinnosti dozvedel orgán vykonávajúci štátny požiarny dozor, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. 19. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 20. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 21. Podľa § 30 ods. 1 písm. h/ Správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu. 22. Podľa § 30 ods. 2 Správneho poriadku proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa odseku 1 písm. b), c), f), g) a h) sa nemožno odvolať. 23. Podľa § 7 písm. b/ SSP správne súdy neprekúmavajú správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak. 24. Podľa § 7 písm. e/ SSP správne súdy neprekúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 25. Úlohou súdu bolo v tomto prípade v prvom rade vysporiadať sa s otázkou spôsobilosti žalobou napadnutého listu žalovaného zo dňa 06.12.2016 byť predmetom súdneho prieskumu. Ide o akt žalovaného, ako odvolacieho správneho orgánu, ktorým bolo žalobcovi odpovedané na jeho opravný prostriedok proti prvostupňovému rozhodnutiu o zastavení konania. Toto rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo vydané na základe § 30 ods. 1 písm. h/ Správneho poriadku, keďže odpadol dôvod konania (uplynula prekluzívna lehota podľa § 60 zákona č. 314/2001 Z.z.). Prípadný list, ktorým odvolací správny orgán odpovedá účastníkovi konania o vybavení jeho opravného prostriedku, je podľa názoru súdu potrebné považovať za akt správneho orgánu, ktorým môžu byť práva účastníka konania dotknuté. Predovšetkým preto, že prípadným nesprávnym posúdením opravného prostriedku by účastník konania bol ukrátený na svojom práve podať odvolanie podľa § 53 Správneho poriadku, keďže by o jeho odvolaní (opravnom prostriedku) nebolo vôbec rozhodnuté. 26. Súd na tomto mieste poukazuje na rozsah preskúmavacej činnosti súdu v správnom súdnictve, ktorý je vymedzený tak, že preskúmavaniu podliehajú zásadne všetky rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Ďalšou podmienkou je, že fyzická osoba alebo právnická osoba musí tvrdiť (procesne), že bola ukrátená na svojich právach. Súdna prax trvá na tom, že k ukráteniu musí dôjsť na subjektívnych právach žalobcu. Pojem „svojich právach“ treba vysvetľovať reštriktívne. Musí ísť o práva, a nie o záujmy alebo oprávnené záujmy. Toto subjektívne právo sa opiera alebo vychádza zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Vylúčenie postupu správnych orgánov, ktorým neboli priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zo súdneho prieskumu súvisí s tým, že bez priamej spojitosti by došlo k neprimeranému rozšíreniu možnosti napádať postupy správnych orgánov v správnom súdnictve. Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, s výnimkou tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomocí pri preskúmaní správnych rozhodnutí je teda obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú. Rozhodnutia, ktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v ustanovení § 7 SSP. Predmetné ustanovenie v písmene a) až h) obsahuje taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/19/2017 zo dňa 23.11.2017) 27. I keď v tomto prípade nie je žalobou napadnutý list žalovaného rozhodnutím s náležitosťami podľa § 47 Správneho poriadku, vzhľadom na možnosť ukrátenia práva žalobcu (viď bod 25 tohto rozsudku) je nutné ho považovať za akt (opatrenie) orgánu verejnej správy, ktorým sa rozhodlo o žalobcových právach. Z dôvodov uvedených v predchádzajúcich bodoch súd preskúmal žalobou napadnutý list žalovaného z hľadiska toho, či žalovaný posúdil opravný prostriedok žalobcu v kontexte prvostupňového rozhodnutia správne. 28. V danom prípade je nepochybné, že prvostupňový orgán bol v rámci svojich kompetencií oprávnený zastaviť konanie podľa okolností prípadu. Zastavenie konania predstavuje v tomto prípade rozhodnutie, ktorým sa konanie vo veci uloženia pokuty podľa § 59 ods. 1 písm. e/ a ods. 2 písm. h/ zákona č. 314/2001 Z.z. končí. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný ako odvolací správny orgán sa na základe jeho opravného prostriedku vôbec nevysporiadal s prípadnou nezákonnosťou výroku prvostupňového rozhodnutia o zastavení konania. Súd v tejto súvislosti uvádza, že prípadné zrušenie prvostupňového rozhodnutia by nepredstavovalo pre účastníka konania (žalobcu) reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie, ktoré by bolo viac v jeho prospech a zároveň by to bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Žalobca sa v podstate domáhal len nápravy čo do odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Súd aj správny orgán musia pritom zásadu zisťovania skutočného stavu veci uplatňovať súčasne so zásadou hospodárnosti tak, aby nedochádzalo k zbytočnému predlžovaniu konania a aby sa neprimerane nezvyšovali náklady konania. Iný výklad zákona by smeroval len k formálnemu zopakovaniu konania bez toho, aby umožňovalo účastníkovi konania reálnu možnosť dosiahnuť materiálne iné rozhodnutie v jeho prospech a bolo by v rozpore aj zo zásadou hospodárnosti správneho konania, ktorá je zakotvená v § 3 ods. 3 Správneho poriadku. 29. Súd, podobne ako žalovaný, preskúmal napadnuté prvostupňové rozhodnutie z hľadiska jeho odôvodnenosti. Prvostupňový orgán svoje rozhodnutie zastaviť konanie z dôvodu, že odpadol dôvod konania, nakoľko uplynula lehota, v rámci ktorej bolo možné uložiť žalobcovi pokutu za správny delikt, riadne odôvodnil. Podľa názoru súdu prvostupňový orgán pritom poskytol vyčerpávajúce odôvodnenie a poskytol správnu úvahu o tom, akým spôsobom dospel k uvedenému záveru. Zo samotného výroku prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že prvostupňový orgán len identifikoval konanie, ktoré zastavuje, bez toho, aby autoritatívne vyslovil porušenie zákonných povinností žalobcom tak, ako žalobca mylne uvádza. Prvostupňové rozhodnutie sa týka konkrétnych individuálnych práv a povinností žalobcu. Neupravuje jeho práva do budúcnosti ani vo všeobecnej rovine. Ide o rozhodnutie, ktorým prvostupňový orgán zastavil konanie, preto súd nemôže nahradiť v tomto štádiu konania rozhodnutie orgánu verejnej správy vo veci samej. 30. Krajský súd tiež poukazuje na názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.11.2016 sp. zn. 7Sžo/136/2015, kde najvyšší súd zdôraznil, že zákonným predpokladom podania správnej žaloby v správnom súdnictve je skutočnosť, že žalobca bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím, ktoré je nezákonné. Správny súd musí preukázanie ukrátenia práv žalobcu nezákonným rozhodnutím skúmať ex offo. V tomto prípade žalobca nemohol preukázať ukrátenie na svojich právach, ktoré mu vzniklo rozhodnutím o zastavení konania. Rozhodnutím o zastavení konania sa samotné konanie končí, a to bez vyrieknutia porušenia zákona a bez uloženia sankcie. Išlo o zastavenie konania z dôvodu podľa § 30 ods. 1 písm. h/ Správneho poriadku, keďže uplynula prekluzívna lehota na uloženie pokuty za prípadne spáchaný predmetný správny delikt, a teda odpadol dôvod konania. 31. Záverom súd poukazuje na názor vyslovený v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 502/2015, podľa ktorého správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého (konanie už bolo zastavené). Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná. V danom prípade bolo konanie o spáchaní správneho deliktu zastavené, žiadne právo žalobcu teda nebolo porušené. 32. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. 33. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní, nepriznal ich náhradu a žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá nárok. 34. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 S.s.p., § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 S.s.p. uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).