Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/16/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200110 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200110.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcu: P. Q., bytom XXX XX C. č. XX, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., Heydukova 12, 811 08 Bratislava proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 51897-5/2016-BA zo dňa 07.11.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie č. 51897-5/2016-BA zo dňa 07.11.2016 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 8639-23/2016-BAM zo dňa 02.06.2016 zrušuje podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1.Žalobca v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 17.10.2014 podaním žiadosti, ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava dňa 01.02.2016, si uplatnil nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 99 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 461/2003 Z.z.). Pracovný úraz zo dňa 17.10.2014 žalobca utrpel, keď pracoval na strmom svahu, bol istený bezpečnostným postrojom na práce vo výškach, vykonával montáž a usadenie potrubia na pozíciu. Podložie a podklad strmého svahu bol zložený zo skál a štrku. Počas práce sa uvoľnila sklala zo skalného masívu, ktorá padala nekontrolovateľne smerom k poškodenému zamestnancovi, t.j. k žalobcovi. Pri náraze mu poranila stehennú časť pravej nohy a žalobca bol helikoptérou prevezený na ošetrenie do nemocnice. 2. Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava dňa 18. februára 2016 žalobca doručil Lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 8. februára 2016, vyhotovený podľa zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len zákon č. 437/2004 Z.z.), P.. Q. P., psychiatrom psychiatrickej ambulancie v Leviciach (ďalej v texte aj posudzujúci lekár), ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu položkou č. 255 - „vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií“ počtom bodov 720 spolu s 50% navýšením na 1080 bodov - „pracovný úraz zásadným spôsobom zasiahol do života poškodeného, nielen do fyzickej integrity ale aj do celistvosti jeho osobnosti). Nejde pritom o prechodný stav, jednoznačne ide o celoživotný zásah, ktorý ho podstatným - invalidizujúcim spôsobom poznačil a ďalej bude poznačovať po každej stránke prežívania“. V lekárskom posudku posudzujúci lekár uviedol začiatok liečenia: 17.10.2014, ukončenie liečenia: podľa § 8 ods. 4 zákona číslo 437/2004 Z.z. možno považovať zdravotný stav za ustálený ku dňu 08.02.2016; poškodený ostáva v ambulantnom sledovaní, pričom pracovná neschopnosť trvala od 17.10.2014 do 21.09.2015. 3. Následne posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Levice vykonal dňa 31.03.2016 kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia stanoveného v lekárskom posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 8. februára 2016 vydanom P.. Q. P.. Výsledkom bol nesúhlas posudkového lekára sociálneho posúdenia s bodovým hodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia vykonaným posudzujúcim lekárom P.. Q. P. a bodové hodnotenie stanovil na počet bodov 0. V zdôvodnení nesúhlasu s lekárskym posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia posudkový lekár uviedol, že: 4. „Psychiater v odôvodnení uviedol, že: „pracovný úraz zásadným spôsobom zasiahol do života poškodeného, nielen do fyzickej integrity, ale aj do celistvosti jeho osobnosti. Nejde pritom o prechodný stav, jednoznačne ide o celoživotný zásah, ktorý ho podstatným - invalidizujúcim spôsobom poznačil a ďalej bude poznačovať po každej stránke prežívania“. Z uvedeného je zrejmé, že posudkový lekár považuje tento stav za trvalý, celoživotný, invalidizujúci. V čase posúdenia na účely invalidity bol žalobca tretí mesiac v liečbe psychiatra, teda nešlo o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Trvalá zmena osobnosti po otrasnom katastrofickom zážitku má podľa MKCH 10.verzia alfanumerický kód F 62.0, ktorá je definovaná nasledovne: „Po vystavení katastrofickému stresu, môžu vzniknúť pretrvávajúce zmeny osobnosti prítomné aspoň 2 roky. Stres musí byť taký extrémny, že nie je potrebné uvažovať o zvýšenej osobnej zraniteľnosti, aby sa vysvetlil jeho hlboký účinok na osobnosť. Poruchu charakterizuje nepriateľský alebo nedôverčivý postoj k svetu, sociálna izolácia, pocity prázdnosti a beznádejnosti, chronický pocit jestvovania na hrane, akoby v stálom ohrození a odcudzenie. Patrí sem zmena osobnosti po skúsenostiach v koncentračnom tábore, prírodných pohromách, prolongovanom zajatí s hroziacou možnosťou usmrtenia, v prolongovanom vystavení situáciám ohrozujúcim život, mučení“. Na túto diagnózu poškodený nikdy liečený nebol. .... Podľa predložených odborných psychiatrických nálezov od P.. Q. P., žalobca je v jeho liečbe od 16.07.2015 pre stredne ťažkú depresívnu poruchu bez psychotických príznakov, F 32.2. Posledné vyšetrenie s rovnakou diagnózou je zo dňa 10.02.2016, teda nelieči sa ani na posttraumatickú stresovú poruchu, ktorá má alfanumerický kód podľa MKCH 10.verzia F 43.1, ani na trvalú zmenu osobnosti po katastrofickom zážitku, ktorá má alfanumerický kód podľa MKCH 10, verzia F 62.0. V prílohe č. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v časti II. sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia pri úrazoch je uvedená položka 255, ktorá slúži pre najzávažnejšie duševné poruchy, ktorou rozhodne podľa žalovanej stredne ťažká depresívna porucha, na ktorú je žalobca liečený, nie je.“ 5. Lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia bol následne zaslaný na opravu posudzujúcemu lekárovi so zdôvodnením nesúhlasu posudkového lekára sociálneho poistenia. P.. P. v liste zo dňa 20. mája 2016 zotrval na svojom pôvodnom bodovom ohodnotení SSU žalobcu tak, ako uviedol vo svojom lekárskom posudku zo dňa 8. februára 2016. 6. Posudkový lekár sociálneho poistenia taktiež zotrval naďalej na svojom stanovisku uvedenom v posudku zo dňa 31.03.2016, v ktorom ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu s celkovým počtom bodov 0. 7. Na základe takto zisteného skutkového stavu Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodnutím č. 8639-23/2016-BAM zo dňa 02.06.2016 podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení rozhodla tak, že žalobca nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 17.10.2014. 8. Voči tomuto prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. 9. Na účely posúdenia zdravotného stavu poškodeného na základe podaného odvolania vykonala posudková lekárka ústredia dňa 11. októbra 2016 kontrolu bodového hodnotenia. V zápisnici uviedla, že poškodený nebol liečený z dôvodu trvalej zmeny osobnosti po otrasnom katastrofickom zážitku, ale z dôvodu depresívnej poruchy. Dodala, že zmene osobnosti musí predchádzať posttraumatická stresová porucha, pričom v zdravotnej dokumentácii poškodeného nie sú záznamy preukazujúce výskyt posttraumatickej stresovej poruchy u poškodeného, resp. že táto porucha bola liečená, neexistujú ani záznamy dokumentujúce zmenu osobnosti po katastrofickom zážitku a jej liečbu. Posudková lekárka ústredia ďalej konštatovala, že v lekárskych záznamoch vystavených P.. P. je uvedené, že poškodený je v jeho ambulantnej starostlivosti odo dňa 6. júla 2015 pre stredne ťažkú depresívnu poruchu, ktorá sa rozvinula do ťažkej depresie bez psychotických príznakov (Dg. F 32.2). Na záver posudková lekárka ústredia zhrnula, že hodnotenie následkov pracovného úrazu položkou 255 sa používa pri najzávažnejších poruchách, ktorou rozhodne nie je ani stredne ťažká depresívna porucha, ani ťažká depresívna porucha. V nadväznosti na uvedené posudková lekárka ústredia navrhla sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného hodnotiť počtom bodov 0. 10. Žalovaná na základe takto zisteného skutkového stavu rozhodnutím č. 51897-5/2016-BA zo dňa 07.11.2016 potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 8639-23/2016-BAM zo dňa 02.06.2016 a odvolanie žalobcu zamietla. II. Žaloba 11. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.01.2017 domáhal preskúmania zákonnosti a následne aj zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 51897-5/2016-BA zo dňa 07.11.2016, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 8639-23/2016-BAM zo dňa 02.06.2016, ktorým žalobcovi nebol priznaný nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 17.10.2014. 12. V žalobe poukázal, že s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy ako i rozhodnutím žalovanej sa nestotožnil a je názoru, že rozhodnutím žalovanej došlo k neoprávnenému zásahu do práv žalobcu, pričom nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej spočíva v neúplnom zistení skutkového stavu veci žalovanou a v nepreskúmateľnosti rozhodnutia a v nesprávnom právnom posúdení veci žalovanou. 13. Vo vzťahu k neúplnému zisteniu skutkového stavu veci žalovanou poukázal na ust. § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z., podľa ktorého, ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. Súčasne poukázal i na ust. § 196 ods. 3 a § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. 14. V žalobe ďalej uviedol, že v konaní pred Sociálnou poisťovňou bol predložený posudok o sťažení spoločenského uplatnenia (ďalej aj len SSU) vypracovaný ošetrujúcim lekárom žalobcu v súlade so zákonom č. 437/2004 Z.z., ktorý považuje žalobca za vecne správny. Zastáva názor, že posudkový lekár žalovanej nie je oprávnený krátiť bodové hodnotenie SSU, pretože táto kompetencia nevyplýva zo žiadneho normatívneho ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. V prípade, ak vznikli pochybnosti o správnosti posudku o SSU, bola žalovaná povinná požiadať o vydanie znaleckého posudku a poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Sžso/13/2010, sp.zn. 9Sžso/70/2011 i na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 24S/93/2012, na ktoré paradoxne poukazuje v rozhodnutí o odvolaní i žalovaná. 15. Hoci lekárska posudková činnosť posudkových lekárov Sociálnej poisťovne podľa § 153 ods. 4 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. umožňuje kontrolu bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch, nemožno toto oprávnenie stotožňovať s kompetenciou posudkového lekára meniť bodové ohodnotenie, stanovené v lekárskom posudku vydanom v súlade s relevantnou právnou úpravou, na ktoré je oprávnený iba znalec v zmysle § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z. a poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. 7Sžso/13/2010 i na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/118/2013-52. 16. K nepreskúmateľnosti rozhodnutia a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalovanou žalobca poukázal na § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. 17. Žalobca i odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považuje v rozpore s právnou úpravou, nakoľko neuznanie žalobcovho nároku na náhradu škody na zdraví titulom SSU bez riadneho odôvodnenia bolo neoprávnené. Pokiaľ sa posudkoví lekári nestotožnili s názorom ošetrujúceho lekára, že diagnóza žalobcu spadá pod položku č. 255, mali subsumovať zistenú diagnózu pod správnu položku a nie a priori nepriznať žiadne bodové ohodnotenie a tak úplne odmietnuť žalobcov nárok na náhradu škody na zdraví titulom SSU. Posudkoví lekári Sociálnej poisťovne svoje tvrdenie o nemožnosti hodnotenia ťažkej depresie bez psychotických príznakov položkou č. 255 nepodložili žiadnou konkrétnou odbornou literatúrou a ich medicínsky záver neverifikovali ani potom, ako o to žalobca vo svojom odvolaní požiadal. S poukazom na uvedené je názoru, že žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezdôvodnila svoj právny záver, ani záver posudkových lekárov. Odôvodnenie neakceptovateľnosti položky č. 255 len konštatovaním o nepodloženosti nároku lekárskymi správami žalobca považuje za nepostačujúce a nenáležité. Ošetrujúci lekár obodovanie spornej položky riadne zdôvodnil. Závery posudkového lekára žalovanej nie sú nadradeným ostatným dôkazným prostriedkom a na podporu svojej argumentácie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1So/10/2005, podľa ktorého „Nadradenosť záverov i jeho posudkových orgánov nad inými dôkazmi o zdravotnom stave nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. ....“. 18. S poukazom na uvedené žalobca žiadal, aby Krajský súd v Bratislave zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie a žalovanú zaviazal na náhradu trov konania žalobcovi a zároveň, aby vyslovil právny názor, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi škodu na zdraví peňažným odškodnením sťaženia spoločenského uplatnenia v neuznanej výške 27.799,50 eur s úrokom z omeškania 5,0 % p.a. zo sumy 18.533,- eur od 23.11.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. III. Vyjadrenie žalovanej 19. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 20.06.2017 žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Poukázala, že rozhodnutie zo dňa 07.11.2016 je zákonné a vecne správne. Z ust. § 153 ods. 4 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že kontrola bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch spadá pod lekársku posudkovú činnosť úrazového poistenia, ktorú v zmysle § 153 ods. 5 zákona vykonáva posudkový lekár Sociálnej poisťovne. Cieľom inštitútu kontroly bodového hodnotenia bolo vytvorenie kontrolného mechanizmu slúžiaceho na odstránenie chýb v lekárskych posudkoch a tým v konečnom dôsledku zabezpečenie účelného vynakladania finančných prostriedkov Sociálnou poisťovňou, ktorá ako verejno-právna inštitúcia nakladá z verejnými financiami. Zdôraznila, že v zmysle rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 24S/93/2012, „Kontrolou bodového hodnotenia možno odhaliť pochybenie na strane lekárskeho posudku. Zákonným mechanizmom na odstránenie chýb je vrátenie posudku lekárovi na opravu“. Poukázala, že posudková lekárka Sociálnej poisťovne, pobočka Levice nevykonala „krátenie bodového hodnotenia“, ako namieta žalobca, ale postupovala v medziach svojich kompetencií, ktoré jej priznáva zákon a v súlade s ustálenou súdnou praxou preskúmala zdravotnú dokumentáciu žalobcu, jeho zdravotný stav posúdila objektívnym vyšetrením a na základe tohto medicínskeho prieskumu dospela k záveru, že bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia uvedené v posudku nezodpovedá zistenému zdravotnému stavu žalobcu, a preto požiadala P., ktorý vystavil lekársky posudok o jeho opravu. Po odmietnutí posudzujúceho lekára vykonať opravu lekárskeho posudku, posudková lekárka pobočky Levice a aj posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredie vyjadrili svoj nesúhlas s posudkom P.. P.. Obidve posudkové lekárky svoj nesúhlas zdôvodnili tým, že sťaženie spoločenského uplatnenia v ňom hodnotené nemá oporu v zdravotnej dokumentácii žalobcu, nakoľko v tejto absentuje akýkoľvek záznam preukazujúci výskyt posttraumatickej stresovej poruchy u žalobcu, resp. o jej liečbe, ako aj záznam dokumentujúci zmenu osobnosti po katastrofickom zážitku, jej liečbu. V lekárskych záznamoch vystavených P.. P. je totiž uvedené, že žalobca je v jeho ambulantnej starostlivosti odo dňa 06.07.2015 pre stredne ťažkú depresívnu poruchu, ktorá sa rozvinula do ťažkej depresie bez psychotických príznakov (dg F.32.2), pričom takéto duševné poruchy podľa posudkových lekárov Sociálnej poisťovne nezodpovedajú hodnoteniu položkou č. 255, uvedenému v posudku. 20. V predmetnej veci je spornou otázka, akému hodnoteniu zodpovedá sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu následkom predmetného pracovného úrazu. Ide o medicínsku otázku, jej posúdenie prináleží posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne. Kontroly bodového hodnotenia boli vykonané odborníkmi, kompetentnými v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. s odbornou kvalifikáciou požadovanou legislatívou SR a ich závery vychádzajú z konkrétnych lekárskych nálezov tvoriacich zdravotnú dokumentáciu žalobcu, ktoré sú v zápisniciach z kontrol bodového hodnotenia zdokumentované. 21. K požiadavke žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania žalovaná uviedla, že v zmysle § 196 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok. Zákon teda žalovanej dáva možnosť nariadenia znaleckého dokazovania a v žiadnom prípade jej neukladá povinnosť. Keďže v predmetnej veci došlo k zhodnému záveru posudkovej lekárky pobočky Levice a posudkovej lekárky ústredia a tieto tvrdenia zohľadňujú a opierajú sa o konkrétne lekárske závery, ktoré sú súčasťou zdravotnej dokumentácie žalobcu, Sociálna poisťovňa nemá pochybnosti o správnosti záverov svojich posudkových lekárov. Nariadenie znaleckého dokazovania by vzhľadom na uvedené bolo v tomto prípade nehospodárne a z medicínskeho a posudkového hľadiska bezpredmetné. 22. K požadovaným úrokom z omeškania žalovaná uviedla, že inštitút úrokov z omeškania patrí medzi inštitúty občianskeho práva, pričom v správnom súdnictve súdy preskúmavajú zákonnosť napadnutých rozhodnutí, nerozhodujú o výške istiny, resp. žalovanej sumy. Vzhľadom na túto skutočnosť žalovaná považuje predmetnú požiadavku právneho zástupcu žalobcu za neopodstatnenú. IV. Replika žalobcu 23. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovanej v replike zo dňa 20.07.2017 zotrval na svojich dôvodoch uvedených v žalobe a zdôraznil, že v predmetnej právnej veci vznikli pochybnosti o správnom hodnotení SSU u žalobcu, kvôli rozporom v posudkoch ošetrujúceho lekára žalobcu P.. Q. P. a posudkových lekárov (pobočky a ústredia). Žalovaná preto ako poskytovateľka náhrady za SSU mala o zdravotnom stave žalobcu zabezpečiť nestranný znalecký posudok na posúdenie sporných otázok medicínskeho charakteru (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.05.2016, sp. zn. 9Sžso/58/2014). Paradoxne vyznieva, že tento záver potvrdzuje tiež rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 11.01.2013, sp. zn. 24S/93/2012, ktorým žalovaná obhajuje svoje postupy v predloženom vyjadrení „Je úlohou žalovanej vyhodnotiť, či kontrola bodového hodnotenia obsahuje také dôvody, ktoré sú, alebo nie sú spôsobilé spochybniť správnosť bodového hodnotenia v lekárskom posudku. V kladnom prípade je nevyhnutné pre zistenie skutočného stavu vykonať dokazovanie znalecky.“ 24. Poukázal, že žalovaná síce priznala existenciu psychiatrickej diagnózy žalobcu, avšak napriek tomu en bloc zamietla nárok žalobcu na odškodnenie SSU. Je presvedčený, že pokiaľ sa posudkoví lekári nestotožnili s názorom ošetrujúceho lekára, podľa ktorého je nárok žalobcu na náhradu za položku č. 255 plne legitímny, mali subsumovať zistenú diagnózu pod inú, vhodnejšiu položku a nie apriori nepriznať žiadne bodové hodnotenie. Žalovaná bez potrebného dokazovania ohľadom zdravotných ťažkostí žalobcu považovala za správne len bodové hodnotenie SSU obsiahnuté v záveroch jej posudkových lekárov. Nevykonaním potrebného dokazovania došlo k popretiu odborných záverov uvedených v lekárskom posudku ošetrujúceho lekára. 25. Žalobca s poukazom na správny súdny poriadok účinný od 01.07.2016 upravil petit žaloby zo dňa 20.01.2017, ktorým navrhol, aby krajský súd rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie a žalovanú zaviazal povinnosťou nahradiť žalobcovi účelne vynaložené trovy konania. V. Právne posúdenie 26. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28. Podľa § 99 zák. č. 461/2003 Z.z., poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu. (Osobitným predpisom v zmysle poznámky pod čiarou je zákon č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov). 29. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. 30. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. 31. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov. 32. Podľa § 7 ods. 3 a 4 zák. č. 437/2004 Z.z., o vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať poškodený. (ods. 4) O vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá, alebo poskytovateľ náhrady, iba ak im poškodený dá súhlas. 33. Podľa § 7 ods. 6 zák. č. 437/2004 Z.z., ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. (Osobitným predpisom v zmysle poznámky pod čiarou je zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). 34. Podľa § 153 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia. 35. Podľa § 153 ods. 4 písm. c) zák. č. 461/2003 Z.z., lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch. 36. Podľa § 153 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z., lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného. 37. Podľa § 153 ods. 8 zák. č. 461/2003 Z.z., posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. 38. Podľa § 195 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. 39. Podľa § 196 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, (osobitným predpisom v zmysle poznámky pod čiarou je zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok. 40. Podľa § 209 ods. 1 veta druhá zák. č. 461/2003 Z.z., rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 41. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej č. 51897-5/2016-BA zo dňa 07.11.2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 8639-23/2016-BAM zo dňa 02.06.2016, ktorým žalobcovi nebol priznaný nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 17.10.2014. 42. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP). 43. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 44. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov a na pojednávaní konanom dňa 13.12.2018 dospel k záveru, že žalobe je potrebné priznať úspech. 45. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd preukázané a napokon medzi účastníkmi konania ani nebolo sporné, že žalobca dňa 17.10.2014 utrpel pracovný úraz a v tejto súvislosti si dňa 16.02.2016 uplatnil nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 99 zákona číslo 461/2003 Z.z. 46. Medzi účastníkmi bola sporná výška bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu. Táto spornosť medzi účastníkmi konania sa odvíja od rozdielneho ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu psychiatrom MUDr. Q. P., ktorý v lekárskom posudku zo dňa 8. februára 2016 ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu položkou č. 255 počtom bodov 720 spolu s 50 % navýšením na 1080 bodov a posudkovými lekármi sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, pobočka Levice a ústredia, ktorí v rámci kontroly bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia nesúhlasili s bodovým ohodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia vykonaným P.. Q. P. a navrhli sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu hodnotiť počtom bodov 0. Žalovaná na základe vykonanej kontroly bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia P.. Q. P., posudkovými lekármi sociálneho poistenia nepriznala žalobcovi nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 17.10.2014. 47. Z uvedeného vyplýva, že v preskúmavanej veci naďalej pretrváva rozpor medzi bodovým ohodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v dôsledku utrpenia pracovného úrazu dňa 17.10.2014 jeho ošetrujúcim lekárom, psychiatrom P.. Q. P. v lekárskom posudku zo dňa 8. februára 2016 a bodovým ohodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v dôsledku toho istého pracovného úrazu posudkovými lekármi sociálneho poistenia žalovanej, čo nakoniec nepoprela ani samotná žalovaná, keď vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20. júna 2017 uviedla, že v predmetnej veci je spornou medicínska otázka a to, akej položke zodpovedá sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného vzniknuté následkom pracovného úrazu zo dňa 17. októbra 2014. 48. Podľa žalovanej posúdenie tejto medicínskej otázky spadá podľa zákona č. 461/2003 Z.z. do kompetencie posudkových lekárov Sociálnej poisťovne, ktorí (posudková lekárka pobočky Levice a posudková lekárka ústredia) sa v predmetnej veci zhodli, že posudok a sťaženie spoločenského uplatnenia v ňom hodnotené nemá oporu v zdravotnej dokumentácii poškodeného, nakoľko v tejto absentuje akýkoľvek záznam preukazujúci výskyt posttraumatickej stresovej poruchy u poškodeného, resp. o jej liečbe, ako aj záznam dokumentujúci zmenu osobnosti po katastrofickom zážitku, jej liečbu. V lekárskych záznamoch vystavených P.. P. je totiž uvedené, že poškodený je v jeho ambulantnej starostlivosti odo dňa 6. júla 2015 pre stredne ťažkú depresívnu poruchu, ktorá sa rozvinula do ťažkej depresie bez psychotických príznakov (Dg. F 32.2), pričom takéto duševné poruchy podľa posudkových lekárov Sociálnej poisťovne nezodpovedajú hodnoteniu položkou 255, uvedenému v posudku P.. P.. 49. Ku kontrole bodového ohodnotenia sa vyjadril P.. P. v liste zo dňa 20. mája 2016, v ktorom nesúhlasil s bodovým ohodnotením SSU žalobcu posudkovou lekárkou sociálneho poistenia, Sociálna poisťovňa, pobočka Levice. Uviedol, že poškodený je v ambulantnej psychiatrickej starostlivosti od 06.07.2015, kde anamnéza ochorenia sa datuje od doby pracovného úrazu - 17. októbra 2014. Poukázal, že pri prvotnom vyšetrení je v popredí obrazu depresívna symptomatológia, zahájená liečba, kde pri nasledujúcej kontrole je konštatované, že depresívny stav sa neupravuje, zmena liečby, obraz hodnotený ako aktuálne epizóda ťažkej depresie. Pri ďalších kontrolách naďalej prítomné depresívne ladenie, v popredí komplex mínusovej symptomatológie, strata záujmov, snaha o izoláciu sa, pocity menejcennosti, beznádejnosti k možnosti návratu do pôvodného zdravotného stavu. Naďalej sa pokračuje v liečbe. V diagnostických záveroch nie je udávaný záver posttraumatickej stresovej poruchy, nakoľko vedúcim príznakom bola ťažká forma depresie (F32.2), ktorá vyžadovala akútnu liečbu. Stav je prítomný aj pri poslednom vyšetrení dňa 2. mája 2016. Vzhľadom na uvedené zotrval na závere, že ide o posttraumatickú stresovú poruchu, ktorá napriek liečbe vykazuje známky vleklého prechodu do trvalých osobnostných zmien, pacient má doživotné psychiatrické následky, pracovný úraz utrpel v jeho produktívnom veku, vyradili ho z pracovného procesu a zanechali trvalé následky. 50. Z obsahu administratívneho spisu mal súd nesporne preukázané, že Sociálna poisťovňa pobočka Bratislava a ani žalovaná na vyjadrenie posudzujúceho lekára P.. P. a jeho zdôvodnenie bodového ohodnotenia SSU žalobcu vôbec neprihliadla a ani sa s ním, rovnako ako ani posudkoví lekári sociálneho poistenia vykonávajúci kontrolu bodového ohodnotenia SSU, nevysporiadali a ani neodstránili pretrvávajúci rozpor medzi lekárskym posúdením zdravotného stavu poškodeného žalobcu v dôsledku pracovného úrazu a s tým súvisiacim bodovým ohodnotením jeho SSU posudkovými lekármi sociálneho poistenia a MUDr. P.. 51. Vzhľadom na pretrvávajúci rozpor v stanovení výšky bodového ohodnotenia SSU žalobcu posudkovými lekármi sociálneho poistenia a MUDr. P. možno konštatovať, že žalovaná a ani prvostupňový orgán verejnej správy si nezadovážili dostatok podkladov pre zistenie skutočného stavu veci (§ 195 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.). 52. Podľa § 195 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. je žalovaná povinná zadovážiť potrebné podklady na rozhodnutie a vykonať dokazovanie podľa § 196 uvedeného zákona. Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpoveď účastníka konania, odborné posudky a znalecké posudky, ktoré majú v konaní tohto druhu, vzhľadom na potrebu skúmania medicínskych podmienok poberania dávky, osobitný význam. Okrem dôkazov navrhnutých účastníkom konania je organizačná zložka poisťovne povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastník konania nenavrhol, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. 53. Lekárska posudková činnosť úrazového poistenia vykonávaná posudkovými lekármi sociálneho poistenia má osobitný význam, lekársky posudok posudkového lekára sociálneho poistenia je však dôkazný prostriedok, ktorým súd nie je viazaný a ktorý posudzuje podľa svojej úvahy jednotlivo, ale tiež v jeho súvislosti s ostatnými dôkazmi. Dokazovanie posudkom súdneho znalca sa nariaďuje spravidla v prípade pretrvávajúcich alebo podstatných rozporov pri zisťovaní a vyhodnocovaní zdravotného stavu. 54. Vzhľadom na potrebu odborného posúdenia skutočností dôležitých pre rozhodnutie a pre pretrvávajúci rozpor v bodovom ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v dôsledku utrpenia pracovného úrazu medzi posudzujúcim lekárom a posudkovými lekármi sociálneho poistenia bolo potrebné v administratívnom konaní vykonať dokazovanie posudkom súdneho znalca. 55. Tvrdenie žalovanej, že nariadenie znaleckého dokazovania by vzhľadom na uvedené bolo v tomto prípade nehospodárne a z medicínskeho a posudkového hľadiska bezpredmetné, súd vyhodnotil ako účelové. 56. Správny súd považuje za potrebné v tejto súvislosti pripomenúť, že zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva nadradenosť posudkových záverov posudkových orgánov nad inými dôkazmi vykonanými v konaní o priznanie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu podľa § 99 zák. č. 461/2003 Z.z. Vykonanie dokazovania pritom patrí do pôsobnosti žalovanej, ktorá vedie konanie o priznanie žiadanej dávky. V takomto konaní je povinná vykonať všetky dôkazy, ktoré pomôžu zistiť skutočný stav veci a dospieť k nepochybným záverom o zistení medicínskych podmienok pre priznanie dávky. Žalovaná nemôže preferovať len posudky vlastných posudkových orgánov a nevykonať dokazovanie aj na skutočnosti tvrdené žalobcom. 57. Správny súd s poukazom na uvedené postupom podľa ust. § 191 ods. 1 písm. e) SSP preskúmavané rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 58. Bude povinnosťou žalovanej po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je žalovaná podľa ust. § 191 ods. 6 veta prvá SSP viazaná, v ďalšom postupovať podľa vyššie uvedeného právneho názoru súdu a za účelom stanovenia jednoznačného bodového ohodnotenia SSU žalobcu nariadiť znalecké dokazovanie, v ktorom znalec posúdi a stanoví bodové ohodnotenie SSU žalobcu v dôsledku utrpenia pracovného úrazu. Týmto sa odstráni doposiaľ pretrvávajúci rozpor a akákoľvek pochybnosť o správnom, respektíve nesprávnom ohodnotení SSU posudzujúcimi posudkovými lekármi sociálneho poistenia, respektíve P.. Q. P.. 59. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi súd priznal právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. 60. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.