Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/18/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200126 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200126.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Praveen Balam, narodený 20.2.1988, štátny príslušník Malajzie, trvale bytom v Slovenskej republike, Bratislava, Búdková cesta 12, zastúpený spoločnosťou MAPLE & FISH s.r.o., IČO: 36718432, so sídlom v Bratislave, Dunajská 15/A, za ktorú koná advokát JUDr. Viliam Karas, PhD., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, IČO: 30794536, so sídlom v Bratislave, Špitálska 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2016/165907/18243/SSZOSK zo dňa 9.11.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny 2016/165907/18243/SSZOSK zo dňa 9.11.2016 spolu s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. BA1/OSO/SZBAI-III/ZAM/2016/53934 zo dňa 25.7.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovi sa p r i z n á v a úplná náhrada trov konania voči žalovanému. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca je štátnym príslušníkom Malajzie, teda tretej krajiny, ktorá nie je členským štátom EÚ, má udelený dlhodobý pobyt v členskom štáte EÚ po splnení podmienky predchádzajúceho nepretržitého pobytu na území SR v trvaní piatich rokov podľa zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 404/2011 Z.z.). V období rokov 2007-2013 študoval na území Slovenskej republiky na Univerzite Komenského zubné lekárstvo. Dňa 15.7.2016 požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, k žiadosti priložil potvrdenie o zamestnaní za obdobie od 14.1.2016 do 30.6.2016 v spoločnosti DENTALISSIMO, s.r.o., dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 31.5.2016 v spoločnosti DENTALISSIMO, s.r.o., doklad o povolení na pobyt platný do 12.7.2020. Okrem uvedeného zamestnávateľa pracoval v období od 1.9.2013 do 30.6.2015 aj u MUDr. U. U. ako stomatológ. 2. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. BA1/OSO/SZBAI-III/ZAM/2016/53934 zo dňa 25.7.2016 nezaradil žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 34 ods. 14 písm. i/ zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 5/2004 Z.z.). Dôvodom bolo nepredloženie dokladov osvedčujúcich skutočnosti uvedené v písomnej žiadosti žalobcu o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie zo dňa 15.7.2016. Do evidencie uchádzačov o zamestnanie môže byť zaradený len príslušník tretej krajiny, ktorému bol pridelený azyl, ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana alebo ktorému sa poskytlo dočasné útočisko a žalobca tieto podmienky nespĺňal. 3. Žalovaný rozhodnutím č. 2016/165907/18243/SSZOSK zo dňa 9.11.2016 zmenil prvostupňové rozhodnutie č. BA1/OSO/SZBAI-III/ZAM/2016/53934 zo dňa 25.7.2016 tak, že nezaradil žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 34 ods. 14 písm. h/ v súvislosti s § 34 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. Citovaný zákon ustanovuje, že občania členských štátov EÚ a ich rodinní príslušníci majú rovnaké postavenie v právnych vzťahoch ako občania SR, neustanovuje však, že aj príslušníci tretích krajín majú rovnaké postavenie v právnych vzťahoch ako občania SR. Z § 34 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. vyplýva, že žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie si podáva občan, ktorým je občan SR a členského štátu EÚ. Do evidencie uchádzačov o zamestnanie môže byť zaradený len príslušník tretej krajiny, ktorému bol udelený azyl, poskytnutá doplnková ochrana alebo ktorému sa poskytlo dočasné útočisko alebo ktorý je rodinným príslušníkom občana SR alebo členského štátu EÚ. Príslušník tretej krajiny, ktorý nespĺňa podmienky uvedené v predchádzajúcej vete, aj keď má na území SR trvalý pobyt, nemôže byť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie; to je aj prípad žalobcu. Prvostupňový správny orgán vo výroku rozhodnutia nesprávne uviedol ustanovenie, podľa ktorého žalobcu nezaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie, preto zmenil prvostupňové rozhodnutie podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok) a správne označil ustanovenie § 34 ods. 14 písm. h/ zákona č. 5/2004 Z.z., podľa ktorého rozhodol. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 4. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2016/165907/18243/SSZOSK zo dňa 9.11.2016, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že ukončil vysokoškolské štúdium v odbore stomatológia a v tomto odbore sa aj zamestnal: od 2.9.2013 do 30.6.2015 pracoval v spoločnosti MUDr. Magdaléna Muráňová, s.r.o., a od 14.1.2016 do 30.6.2016 v spoločnosti DENTALISSIMO, s.r.o. Po skončení pracovného pomeru dohodou ku dňu 30.6.2016 požiadal o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, správne orgány oboch stupňov mu nevyhoveli. V zmysle § 20 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 461/2003 Z.z.) jeho bývalí zamestnávatelia za neho odvádzali poistné na poistenie v nezamestnanosti. Po skončení pracovného pomeru má podľa svojho názoru nárok na príspevok v nezamestnanosti. Keďže štát ho nezaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a teda za neho po skončení pracovného pomeru odmietol platiť poistné na zdravotné poistenie, je povinný si ho platiť sám, čím mu vznikli nemalé výdavky, ktoré by v prípade jeho zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol povinný platiť štát. 5. Namietal formálne nedostatky rozhodnutia spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení, ktoré nemá náležitosti podľa § 47 ods. 3 SP. Žalovaný sa nevysporiadal s jeho námietkami, len opísal skutkový stav, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia, poukázal len na ustanovenia § 2 ods. 2 a § 34 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z., ale neoznačil skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. Rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v tej súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 12/2009 zo dňa 17.12.2009. 6. Podľa jeho názoru žalovaný vychádzal z nesprávnych skutkových zistení a vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na § 11 ods. 1, ods. 2 písm. a/ zákona č. 5/2004 Z.z., podľa ktorých má žalovaný a úrad práce v kompetencii pomoc účastníkom trhu práce pri hľadaní zamestnania, obsadzovaní voľných miest aj pri uplatňovaní aktívnych opatrení na trhu práce. Účastníkmi trhu práce sú všetky fyzické osoby, ktoré nejakým spôsobom participovali, participujú alebo budú participovať na trhu práce v SR bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť. Pod aktívne opatrenia na trhu práce patrí aj sprostredkovanie zamestnania. Nevyhnutným predpokladom na vykonávanie aktívnych opatrení na trhu práce vo vzťahu ku konkrétnej fyzickej osobe je, aby bola uchádzačom o zamestnanie, a teda sa vyžaduje jej evidencia ako uchádzača o zamestnanie. 7. Poukázal na Smernicu Rady 2003/109/ES z 25.11.2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom (ďalej aj len Smernica 2003/109/ES) a jej ustanovenie čl. 11 upravujúce rovnaké zaobchádzanie osôb s dlhodobým pobytom ako so štátnymi príslušníkmi vo vzťahu k prístupu k zamestnaniu. Z uvedeného dôvodu má právny nárok na rovnaké zaobchádzanie v prístupe k zamestnaniu aj k podmienkam zamestnávania. Povinnosťou členských štátov bolo transponovať uvedenú smernicu do vnútroštátneho práva najneskôr do 23.1.2006. Ak je slovenská právna úprava v rozpore so smernicou, uplatní sa priamy účinok smernice, v opačnom prípade sa členský štát EÚ dopustí porušenia záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv. Ak si členský štát EÚ nesplnil povinnosť a netransponoval smernicu správne alebo včas, nemôžu následky tohto protiprávneho konania znášať fyzické osoby alebo právnické osoby. 8. Poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-41/74 Van Duyn proti Home Office týkajúce sa zachovania priameho účinku komunitárneho práva pri neimplementovaní smernice členskými štátmi riadne a včas. Okrem citovaného rozhodnutia poukázal aj na rozhodnutia C-148/78, C-8/81 a C-571/10. 9. V závere poukázal na novelu zákona č. 5/2004 Z.z. a č. 404/2011 Z.z., schválenú vládou SR dňa 11.1.2017, v zmysle ktorej už aj občan tretej krajiny, ktorý má na území SR udelený dlhodobý pobyt, má rovnaké postavenie ako občan SR v právnych vzťahoch vznikajúcich podľa zákona č. 5/2004 Z.z. a môže požiadať o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Slovenská republika zmenenou právnou úpravou transponovala Smernicu 2003/109/ES. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. V podrobnostiach sa pridržiaval odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie si podáva občan a žalobca túto základnú podmienku nespĺňal. 10. Keďže ustanovenia § 2 ods. 2 a ods. 5 zákona č. 5/2004 Z.z. neberú ohľad na konkrétnu štátnu príslušnosť rodinného príslušníka občana EÚ, potom štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je rodinným príslušníkom občana EÚ a na území SR sa zdržiava na základe platného dokladu o pobyte, môže žiadať o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie príslušný úrad práce. Predpokladom jeho zaradenia je však splnenie zákonom stanovených podmienok vyplývajúcich z § 34 ods. 14 zákona č. 5/2004 Z.z. a metodického usmernenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zo dňa 25.5.2016. Zákon č. 5/2004 Z.z. neupravuje rovnoprávne postavenie občanov tretích krajín a občanov SR v prístupe k službám zamestnanosti. Príslušník tretej krajiny môže byť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie len v prípade, že mu bol udelený azyl, udelená doplnková ochrana alebo ktorému sa poskytlo dočasné útočisko, čo u žalobcu nebolo splnené. Žalovaný preto postupoval správne a zákonne v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. IV. Replika žalobcu 11. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na argumentoch uvedených v žalobe a doplnil, že zamestnávanie štátnych príslušníkov tretích krajín sa nespravuje len zákonom č. 5/2004 Z.z., ale aj Smernicou 2003/109/ES. Žalovaný mu odoprel právo na zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie v rozpore s citovanou smernicou. V. Pojednávanie 12. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) rozhodol na pojednávaní dňa 13.6.2018 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a poverenej zástupkyne žalovaného. VI. Relevantné právne predpisy 13. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 14. Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. trvalý pobyt oprávňuje štátneho príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa, vycestovať a opätovne vstupovať na územie Slovenskej republiky v čase, na ktorý mu bol policajným útvarom udelený, ak tento zákon neustanovuje inak. 15. Podľa § 42 ods. 2 písm. c/ zákona č. 404/2011 Z.z. trvalý pobyt je pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny s priznaným postavením osoby s dlhodobým pobytom Európskej únie (ďalej len "dlhodobý pobyt"). 16. Podľa čl. 11 ods. 1 písm. a/ Smernice 2003/109/ES osoby s dlhodobým pobytom majú nárok na rovnaké zaobchádzanie ako štátni príslušníci vo vzťahu k prístupu k zamestnaniu a samostatnej zárobkovej činnosti, pokiaľ takéto činnosti nezahŕňajú, hoci aj na prechodnú dobu, vykonávanie verejnej moci a k podmienkam zamestnávania a pracovným podmienkam, vrátane podmienok, ktoré sa týkajú prepustenia a odmeňovania. 17. Podľa čl. 11 ods. 3 Smernice 2003/109/ES Členské štáty môžu obmedziť rovnaké zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi v týchto prípadoch: členské štáty môžu zachovať obmedzenia prístupu k zamestnaniu alebo samostatnej zárobkovej činnosti v prípadoch, keď v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo právnymi predpismi spoločenstva, sú tieto činnosti vyhradené pre štátnych príslušníkov, občanov EÚ alebo občanov EHP (písm. a/); členské štáty môžu požadovať dôkaz o zodpovedajúcej jazykovej znalosti pre prístup ku všeobecnému vzdelávaniu a odbornému vzdelávaniu. Prístup na univerzitu môže byť predmetom splnenia osobitných predpokladov na vzdelanie (písm. b/). 18. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016 občan členského štátu Európskej únie a jeho rodinní príslušníci majú rovnaké právne postavenie v právnych vzťahoch vznikajúcich podľa tohto zákona ako občan Slovenskej republiky, ak tento zákon neustanovuje inak. 19. Podľa § 34 ods. 14 písm. h/ zákona č. 5/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016 do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa nezaradí občan, ktorý nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 a 2. 20. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016 uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu (ďalej len "evidencia uchádzačov o zamestnanie") a ktorý nie je zamestnanec, ak v odseku 2 písm. a) nie je ustanovené inak (písm. a/), nie je v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo nevykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak (písm. b/), neprevádzkuje alebo nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť (písm. c/), nevykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine (písm. d/). 21. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016 uchádzač o zamestnanie môže vykonávať zárobkovú činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, ak mzda alebo odmena za vykonávanie týchto činností nepresiahne 75% zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu platnej k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo odmeny (písm. a/), poskytovať údaje pre štatistiku rodinných účtov, ktorú vykonáva Štatistický úrad Slovenskej republiky, na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (písm. b/), vykonávať dobrovoľnú vojenskú prípravu podľa osobitného predpisu (písm. c/), alebo byť zaradený do aktívnych záloh, vykonávať pravidelné cvičenie alebo plniť úlohy ozbrojených síl Slovenskej republiky počas zaradenia do aktívnych záloh podľa osobitného predpisu (písm. d/). 22. Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. VII. Posúdenie veci správnym súdom 23. V predmetnej právnej veci ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zmenené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o nezaradení žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 34 ods. 14 písm. h/ zákona č. 5/2004 Z.z. Medzi účastníkmi bola spornou otázka priamej aplikácie Smernice 2003/109/ES a v tom kontexte aj zaradenie žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie na území SR. 24. V zmysle čl. 288 Zmluvou o fungovaní EÚ na účely výkonu právomocí Únie inštitúcie prijímajú nariadenia, smernice, rozhodnutia, odporúčania a stanoviská. Nariadenie má všeobecnú platnosť; je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu; rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je určené, je záväzné len pre nich. Odporúčania a stanoviská nie sú záväzné. 25. Je nepochybné, že právo EÚ (komunitárne právo) má podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR prednosť pred zákonmi SR a štátne orgány členských štátov sú povinné ho prednostne aplikovať. Zároveň je nespochybniteľná povinnosť štátnych orgánov konať na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, vyplývajúca z čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. 26. Ustanovenie čl. 7 ods. 2 Ústavy SR je osobitnou ústavnou normou upravujúcou vzťah SR k EÚ aj k právu EÚ. V predmetnej právnej veci je podstatnou druhá veta tohto ustanovenia, ktorá upravuje vzťah zákonov SR k právu EÚ tak, že určuje prednosť právne záväzných aktov EÚ pred zákonmi SR. Smernice sú sekundárnym právom EÚ a ich záväznosť je určená už citovanou Zmluvou o fungovaní EÚ v čl. 288. 27. Smernice majú priamy účinok v členských štátoch EÚ, ak sú súčasne (kumulatívne) splnené nasledovné podmienky (ktoré vyplývajú napríklad z rozsudkov Súdneho dvora EÚ vo veciach C-168/95, C-41/74): a. uplynula transpozičná lehota, b. smernica nie je transponovaná včas, v celom rozsahu alebo je transponovaná chybne, c. ustanovenia smernice zakladajúce právo pre jednotlivca alebo povinnosť pre členský štát sú dostatočne jasné, presné a nepodmienené, d. priama aplikácia nesmie mať za následok uloženie povinnosti fyzickej osobe alebo právnickej osobe. Hoci sú nariadenia priamo uplatniteľné, a preto môžu mať vzhľadom na svoju povahu priame účinky, neznamená to, že ostatné kategórie aktov nemôžu mať nikdy obdobné účinky. Bolo by nezlučiteľné so záväzným účinkom, ktorý smernici priznáva článok 288, aby bolo možné v zásade vylúčiť možnosť dotknutých osôb domáhať sa povinnosti, ktorú smernica ukladá. Najmä vtedy, keď orgány Spoločenstva zaviazali smernicou členské štáty správať sa určitým spôsobom, by potrebný účinok takéhoto aktu bol oslabený, ak by sa jednotlivcom bránilo domáhať sa ho na súdoch a ak by sa vnútroštátnym súdom bránilo odvolávať sa naň ako na súčasť práva Spoločenstva. V každom jednotlivom prípade treba preskúmať, či sú povaha, systematika a znenie predmetného ustanovenia spôsobilé vyvolať priamy účinok na vzťahy medzi členskými štátmi a jednotlivcami (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-41/74). 28. Je nevyhnutné si uvedomiť, že prednostnú aplikáciu smerníc vo vnútroštátnom práve sú povinné realizovať nielen súdy (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Simmenthal C-106/77), ale aj orgány verejnej správy príslušného štátu v rámci ich právomocí (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-356/05, čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 7 ods. 2 druhá veta Ústavy SR). Platí pritom nevyvrátiteľná právna domnienka znalosti právne záväzných aktov, ktoré v boli v úradnom vestníku uverejnené. 29. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí C-106/77 konštatoval, že existencia komunitárnych noriem spôsobuje automaticky neuplatniteľnosť ľubovoľného ustanovenia národného práva, a má za následok neplatnosť schválenia každého nového národného zákona, ktoré je v nesúlade s komunitárnym právom. Každý národný súd musí v rámci svojej jurisdikcie uplatniť komunitárne právo v jeho celej súvislosti a chrániť práva, ktoré priznáva jednotlivcom a musí primerane zanedbať každé ustanovenie národného práva, ktoré s ním môže byť v nesúlade, bez ohľadu na to, či bolo prijaté pred alebo po komunitárnom ustanovení. 30. V zmysle zásady prednosti práva EÚ pred vnútroštátnym právom, vrátane judikatúry Súdneho dvora EÚ, vyjadrenej v čl. 7 ods. 2 druhá veta Ústavy SR sú orgány verejnej moci členských štátov EÚ povinné vykladať všetky vnútroštátne ustanovenia eurokonformným spôsobom tak, aby ich aplikácia prispela k realizácii požiadavky na zabezpečenie účinnej súdnej a správnej ochrany práv, ktoré fyzickým a právnickým osobám vyplývajú z komunitárneho právneho poriadku, pričom právo EÚ má v prípade kolízie jeho právnych noriem s právnymi normami členského štátu prednosť pred vnútroštátnymi právnymi normami. Niet pochybností ani o tom, že rozpor v rozhodnutiach vnútroštátneho orgánu členského štátu s judikatúrou Súdneho dvora EÚ zakladá zodpovednosť členského štátu za škodu, ktorá jednotlivcovi vznikla porušením práva EÚ. 31. Povinnosťou členských štátov EÚ bolo transponovať Smernicu 2003/109/ES do vnútroštátneho práva najneskôr do 23.1.2006, tak ako to vyplýva z čl. 26 Smernice. Na Slovensku bol čl. 11 ods. 1 citovanej Smernice transponovaný do § 2 a § 34 ods. 14 zákona č. 5/2004 Z.z. až zákonom č. 82/2017 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.5.2017. 32. Je nesporné, že ustanovenie § 34 ods. 14 písm. h/ zákona č. 5/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016 nebolo v čase rozhodovania žalovaného a prvostupňového správneho orgánu v súlade s čl. 11 ods. 1 písm. a/ Smernice 2003/109/ES z hľadiska prístupu žalobcu ako občana tretej krajiny s trvalým pobytom na území SR (má udelený dlhodobý pobyt v členskom štáte EÚ podľa zákona č. 404/2011 Z.z.) k zamestnaniu a k podmienkam zamestnávania. Posúdením podmienok priamej aplikovateľnosti smerníc v členskom štáte EÚ správny súd dospel k záveru, že tieto sú splnené: a. Smernica 2003/109/ES mala byť z hľadiska jej cieľa a účelu transponovaná do slovenského právneho poriadku do 23.1.2006, transpozičná lehota teda v čase rozhodovania žalovaného uplynula, b. z hľadiska prístupu k zamestnaniu občanmi tretích krajín, ktorí sa zdržiavajú na území členského štátu oprávnene, nebola citovaná smernica transponovaná správne, pretože s nimi nebolo rovnako zaobchádzané ako s občanmi EÚ, konkrétne nemohli byť zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie ako občania EÚ, pokiaľ nemali udelený azyl, doplnkovú ochranu alebo poskytnuté dočasné útočisko. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v prípade žalobcu neexistovali podmienky obmedzenia jeho práva na prístup k zamestnaniu vyplývajúce z čl. 11 ods. 3 Smernice 2003/109/ES, teda nešlo o zamestnanie vyhradené pre štátnych príslušníkov SR, občanov EÚ alebo občanov EHP (žalobca je stomatológ), nevyžadovala sa osobitná jazyková znalosť pre prístup ku všeobecnému vzdelávaniu, odbornému vzdelávaniu alebo univerzitnému vzdelávaniu, c. ustanovenie čl. 11 ods. 1 písm. a/ Smernice 2003/109/ES dostatočne jasne, presne a nepodmienene zakladá právo občanov tretích krajín, ktorí sa zdržiavajú na území členského štátu oprávnene, na prístup k zamestnaniu, d. priama aplikácia čl. 11 ods. 1 písm. a/ Smernice 2003/109/ES nemá za následok uloženie povinnosti fyzickej osobe alebo právnickej osobe, v tomto prípade žalobcovi; naopak, ide o uloženie povinnosti členskému štátu a jeho orgánom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so štátnymi občanmi tretích krajín legálne sa zdržiavajúcimi na území členského štátu EÚ v prístupe k zamestnaniu. 33. O nedôslednom transponovaní citovanej smernice do právneho poriadku SR v období do 30.4.2017 svedčí aj dôvodová správa k zákonu č. 82/2017 Z.z., ktorým bol s účinnosťou od 1.5.2017 novelizovaný zákon č. 5/2004 Z.z.: „V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/109/ES z 25.11.2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom, sa navrhuje upraviť rovnaké právne postavenie týchto osôb aké majú občania SR a občania členských štátov EÚ, a to v súvislosti s poskytovaním služieb zamestnanosti. Uvedené sa navrhuje najmä v súvislosti s čl. 11 ods. 1 písm. d) uvedenej smernice, v zmysle ktorého majú osoby s dlhodobým pobytom nárok na rovnaké zaobchádzanie vo vzťahu k sociálnemu zabezpečeniu, ako je vymedzené vo vnútroštátnom práve. Vzhľadom na to, že vznik nároku na dávku v nezamestnanosti, ktorá je súčasťou sociálneho zabezpečenia, je v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov podmienený vedením v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“), je potrebné v zákone o službách zamestnanosti upraviť podmienky pre zaradenie týchto štátnych príslušníkov tretích krajín do evidencie uchádzačov o zamestnanie.“ 34. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán boli teda v prípade žalobcu povinní prednostne aplikovať čl. 11 ods. 1 písm. a/ Smernice 2003/109/ES, keďže ide o občana tretej krajiny, ktorý sa na území SR (aj EÚ) zdržiaval oprávnene na základe udeleného dlhodobého pobytu podľa zákona č. 404/2011 Z.z., a poskytnúť mu prístup k zamestnaniu. Prístupom k zamestnaniu sa rozumie právo občana (teda aj štátneho príslušníka tretieho štátu, ktorý sa zdržiava na území členského štátu oprávnene), ktorý chce pracovať, môže pracovať a hľadá zamestnanie, na služby podľa zákona č. 5/2004 Z.z. zamerané na pomoc a podporu uľahčenia jeho vstupu na trh práce vrátane pomoci a podpory vstupu a zotrvania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie na trhu práce najmenej počas obdobia šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Z princípu prednosti práva EÚ vyplýva pre správny súd aj pre správne orgány oboch stupňov povinnosť neaplikovať žiadne vnútroštátne ustanovenie, ktoré je v rozpore s právom EÚ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-106/77), v tomto prípade ustanovenie § 34 ods. 14 písm. h/ zákona č. 5/2004 Z.z., ktoré bolo v rozpore s čl. 11 ods. 1 písm. a/ Smernice 2003/109/ ES. Ak napriek týmto záverom správne orgány oboch stupňov postupovali výlučne podľa vnútroštátnej úpravy a žalobcu nezaradili do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 34 ods. 14 písm. h/ zákona č. 5/2004 Z.z., lebo mu nebol udelený azyl, doplnková ochrana alebo poskytnuté dočasné útočisko, pochybili a svoje rozhodnutia zaťažili vadou nezákonnosti, pretože prednostne neaplikovali právo EÚ, tak ako im to ukladá čl. 7 ods. 2 Ústavy SR v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Inými slovami, vec nesprávne právne posúdili. 35. Neobstojí námietka žalovaného, že vo veci bez ďalšieho postupoval podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Citované ustanovenie nemožno vykladať izolovane od iných ustanovení Ústavy SR, v tomto prípade od čl. 7 ods. 2, najmä s ohľadom na členstvo SR v EÚ od 1.5.2004 a s ohľadom na princíp prednosti práva EÚ pred zákonmi SR. Preto aj keď čl. 2 ods. 2 Ústavy SR zaväzuje orgány štátu postupovať na základe a v medziach Ústavy SR, ktorá v čl. 7 ods. 2 zakotvuje princíp prednosti práva EÚ pred zákonmi SR, bolo ich povinnosťou postupovať podľa práva EÚ - Smernice 2003/109/ES - po vyhodnotení podmienok pre jeho priamu aplikáciu na území SR. Je pravdou, že do kompetencie žalovaného ani prvostupňového správneho orgánu nepatrí podávať prejudiciálne otázky Súdnemu dvoru EÚ podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, no rozpor vnútroštátneho práva s právom EÚ možno riešiť aj bezprostrednou priamou aplikáciou práva EÚ za predpokladu, že komunitárne právo jasne, presne a nepodmienene zakladá právo fyzických a právnických osôb, čo sa v tomto prípade stalo. Nič preto nebránilo žalovanému ani prvostupňovému správnemu orgánu priamo aplikovať čl. 11 ods. 1 písm. a/ Smernice 2003/109/ES na prípad žalobcu. 36. Sumarizujúc správny súd uvádza, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je dôvodom na jeho zrušenie spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktoré trpí rovnakou nezákonnosťou ako druhostupňové rozhodnutie, podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 37. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP). V ďalšom konaní správny orgán opätovne vec posúdi v intenciách Smernice 2003/109/ES, vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní, tak aby obsahovali všetky náležitosti zákonom naň kladené (§ 46 a § 47 SP). 38. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 39. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).