Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/21/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200150 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200150.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, ako správny súd v právnej veci žalobcu: Minister spravodlivosti Slovenskej republiky (v rozhodnom čase Lucia Žitňanská), so sídlom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská komora exekútorov - Disciplinárna komisia, so sídlom Šustekova 49, 851 04 Bratislava, za účasti: D.. E. M., súdny exekútor, L. úrad so sídlom U. XXXX/XX, XXX XX J., zastúpený: Mgr. Stanislav Hutňan, advokát, Moskovská 18, 811 08 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ODK 14/2015 zo dňa 24.10.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 30.01.2017 domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia Odvolacieho disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov č. ODK 14/2015 zo dňa 24.10.2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov (ďalej len „prvostupňový disciplinárny senát) č. DK 13/2011 zo dňa 15.11.2011. Prvostupňový disciplinárny senát rozhodnutím č. DK 13/2011 zo dňa 15.11.2011 vo veci disciplinárne obvineného súdneho exekútora D.. E. M. rozhodol, že disciplinárne obvinený súdny exekútor sa v zmysle bodu 1., 3. a 4. návrhu na začatie disciplinárneho konania nedopustil disciplinárneho previnenia, a preto mu za tieto skutky disciplinárne opatrenie neuložil. V zmysle bodu 2. návrhu na začatie disciplinárneho konania sa dopustil disciplinárneho previnenia v zmysle ust. § 220 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"), a preto mu v zmysle § 221 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku udelil disciplinárne opatrenie písomné pokarhanie. 2. Dňa 13.07.2011 Lucia Žitňanská, v tom čase Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky podala návrh na začatie disciplinárneho konania proti súdnemu exekútorovi D.. E. M., so sídlom exekútorského úradu J., U. XXXX/XX, XXX XX J., pretože pri výkone exekúcie EX XXXXX/XXXX, v ktorom súdny exekútor konal v prospech oprávneného: DOMINANT BB spol. s.r.o, ktorého pohľadávka na základe zmluvy o postúpení zo dňa 9.11.2010 prešla na Euroinvestor II. s.r.o., Hronského 1811, 093 01 Vranov nad Topľou, proti povinnej: C. G., T. X/a, XXX XX H., boli zistené skutočnosti, ktoré nasvedčovali záveru, že v exekučnom konaní súdny exekútor: 1) bezdôvodne nekonal najmenej 62 mesiacov od 20.02.2004, kedy telefonicky zisťoval trvalý pobyt povinnej do 28.08.2009, kedy požiadal o súčinnosť Sociálnu poisťovňu, 2) príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného z 20.11.2009 nedoručil platiteľovi mzdy do vlastných rúk, 3) vo výkone exekúcie pokračoval a exekúciu vykonal v prospech iného než toho ,kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, bez právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny, 4) poverenie na vykonanie exekúcie nevrátil bezodkladne súdu potom ako vymoženú sumu rozdelil a oprávnenému 26.01.2011 vyplatil pohľadávku, čiže exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. Teda súdny exekútor sa dopustil závažného disciplinárneho previnenia v zmysle § 220 ods. 2 Exekučného poriadku, keďže porušil; v bode 1) povinnosť vyplývajúcu z § 13 Exekučného poriadku, ktorú na seba prevzal zložením sľubu a síce povinnosť dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky a ostatné zákony, ako aj iné všeobecne záväzné právne predpisy a svojou nečinnosťou zasiahol do práva účastníkov exekučného konania vyplývajúceho v neposlednom rade z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd , v bode 2) porušil ustanovenia § 66 ods. 2 Exekučného poriadku a síce povinnosť doručiť príkaz na začatie exekúcie platiteľovi mzdy do vlastných rúk, v bode 3) porušil ustanovenia § 37 ods. 4 Exekučného poriadku a síce povinnosť pokračovať vo vykonaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia, v bode 4) porušil ustanovenia § 60 písm. c) Exekučného poriadku a síce povinnosť vrátiť súdu bez zbytočného odkladu vydané poverenie na vykonanie exekúcie. 3. Návrhom žiadala disciplinárny senát o vydanie rozhodnutia, ktorým exekútora vzhľadom na povahu vyššie opísaného konania a mieru zavinenia uzná za vinného zo spáchania závažného disciplinárneho previnenia pri výkone činnosti exekútora a uloží mu v zmysle ust. § 221 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu v sume 2000,- eur. 4. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že v bode 1. na podklade vykonaných úkonov súdneho exekútora, súhlasí s rozhodnutím prvostupňového disciplinárneho senátu, napriek pochybnostiam o efektívnosti vykonaných úkonov. K bodu 4. žalovaný zastáva právny názor, že súdny exekútor mohol vrátiť poverenie na vykonanie exekúcie súdu, ale ak sa domnieval, že súčasťou spisu má byť aj poverenie, exekučný spis mohol spolu s poverením zaslať žalobcovi. 5. V podanej žalobe žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí, vrátane exekučného konania v zmysle Exekučného poriadku, je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a poukázala na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/2000 zo dňa 13. júla 2000. Žalobkyňa zastáva názor, že je nevyhnutné aj v exekučnom konaní aplikovať čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, a to prerokovať vec bez zbytočných prieťahov. V nadväznosti na uvedené poukázala na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 15. novembra 2015 vo veci H. proti Slovenskej republike, v ktorom súd konštatoval porušenie sťažovateľovho práva podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor")v dôsledku dĺžky exekučného konania. Naviac exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle, t.j. nie je viazaný pokynmi oprávneného. Pri výkone svojej činnosti je v zmysle § 3 Exekučného poriadku viazaný len Ústavou SR, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy SR, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní a v zmysle § 46 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor sa postará o vykonanie exekúcie. 6. Podľa žalobkyne napadnuté rozhodnutie disciplinárneho senátu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, čím je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP). 7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že rozhodnutie považuje za správne a zákonné, a preto trvá na dôvodoch, ktoré boli uvedené v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. 8. K žalobe sa vyjadril aj súdny exekútor JUDr. E. M., ktorý uviedol, že základným cieľom šetrenia z jeho strany bolo zistenie trvalého pobytu povinnej, za účelom doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, vzhľadom na skutočnosť, že povinná viackrát zmenila adresu trvalého pobytu a pokusy o doručenie na známe adresy boli neúspešné. Doručenie upovedomenia o začatí exekúcie bolo nevyhnutné vo vzťahu k možnosti realizácie ďalších exekučných úkonov a výberu vhodného spôsobu exekúcie vzhľadom na výsledky šetrenia majetkových pomerov povinného, t. j. podmieňovalo rýchlosť konania. Takže aj keby bola frekvencia šetrenia intenzívnejšia, jej výsledky by nebolo možné zrealizovať bez vyriešenia základného predpokladu resp. podmienky t. j. doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. V súvislosti s tým má za to, že údaj získaný inou, ako písomnou formou má na rozdiel od názoru žalobcu, rovnakú informačnú hodnotu a je finančne efektívnejší. Zistiť trvalý pobyt povinnej, vzhľadom na technické, programové vybavenie a možnosti zodpovedajúce tej dobe bolo obtiažné, o čom svedčí aj skutočnosť, že aj príslušná pobočka Soc. poisťovne ešte v roku 2009 disponovala neaktuálnou adresou trvalého pobytu povinnej, nakoľko táto si neplnila oznamovaciu povinnosť vo vzťahu k orgánom a inštitúciám. Vzhľadom na neúspešný priebeh exekúcie, exekútor inicioval stretnutie s oprávneným, kde ho informoval o priebehu exekúcie, trovách exekúcie a oprávnený vyslovil požiadavku, aby z hľadiska hospodárnosti boli realizované len finančne nenáročné periodické úkony šetrenia majetkových pomerov povinného, aby v prípade neúspechu a zastavenia exekúcie nebol neúmerne zaťažený povinnosťou úhrady trov exekúcie. Povinná si priznala svoj podiel na vzniknutej situácii, že svojím konaním značne sťažila priebeh exekúcie resp. vymožiteľnosť práva v primeranej lehote a bez prieťahov a vyslovila súhlas a spokojnosť s priebehom exekučného konania. Celý proces previerkovej činnosti žalobcu začal v dôsledku exekútorovho nesprávneho výkladu dispozičnej zásady sťažovateľa vo vzťahu k možnosti a účinkom späťvzatia svojho podania, v dôsledku čoho neúmyselne nezaslal spis žalobcovi a tento predložil až na základe urgencie dňa 16.02.2011. Povinná uhradila vymáhaný nárok a trovy exekúcie dňa 11.01.2011. 9. Žalobca vyzval exekútora predložiť originál spis bez zbytočného odkladu dňa 14.01.2011. Keby bol spis predložený žalobcovi bez zbytočného odkladu, nestihol by exekútor zrealizovať požadované finančné, účtovné, daňové a evidenčné úkony súvisiace s ukončením exekúcie a teda v danom štádiu by žalobcovi musel predložiť spis aj s originálom poverenia na vykonanie exekúcie bez možnosti jeho vrátenia súdu. Nakoľko nechcel vzbudiť podozrenie, že urýchleným vrátením poverenia na vykonanie exekúcie chce zmariť prípadnú potrebu pokračovania v exekučnom konaní v závislosti na výsledku previerkovej činnosti, originál poverenia predložil žalobcovi spolu so spisom. Dôvodne sa preto domnieval, že i keď došlo k vymoženiu pohľadávky a trov exekúcie vzhľadom na prebiehajúcu previerkovú činnosť žalobcu nenastali právne skutočnosti, pre ktoré by mal poverenie na vykonanie exekúcie vrátiť súdu. V štádiu previerkovej činnosti žalobcu nebolo úmyslom exekútora dopustiť sa konania, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako disciplinárne previnenie. 10. Primárnou úlohou správneho súdu bolo skúmať, či sú v konaní splnené procesné podmienky konania, ktorých splnenie predstavuje predpoklad pre meritórne rozhodovanie o podanej správnej žalobe a pre naplnenie účelu správneho súdnictva, ktorým je poskytnutie ochrany právam a právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy tak, ako to predpokladá čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 11. Krajský súd v Bratislave ako správny súd bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) primárne skúmal prípustnosť žaloby z hľadiska jej predmetu, účelu a splnenia podmienok konania a zistil, že žalobu je potrebné odmietnuť, nakoľko nie sú splnené zákonné podmienky pre jej meritórne prejednanie. 12. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom § 2 ods. 1 SSP. 13. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 15. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 16. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 17. Podľa § 177 ods. 2 SSP, ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. 18. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánov verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 19. Konajúci správny súd vychádzajúc z obsahu žaloby jej predmetu a účelu po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu najskôr posudzoval, či žalobkyňa je osobou oprávnenou na podanie žaloby v súlade s ust. § 178 ods. 1 SSP, ktoré upravuje aktívnu žalobnú legitimáciu. Aktívna procesná legitimácia žalobkyne, ako procesná podmienka v zmysle § 178 ods. 1 SSP, ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady, a to postavenie účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy a súčasne ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. 20. Len samotné tvrdenia žalobkyne o nesprávnosti záverov rozhodnutia správneho orgánu a ich rozpor so zákonom nestačí. Súd preto v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných zákonných ustanovení jednotlivo posudzuje, či žalobkyňa spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve. 21. Prenesene na daný preskúmavaný prípad súd považuje za nesporné, že žalobkyňa, Lucia Žitňanská, v rozhodnom čase ministerka spravodlivosti bola účastníkom administratívneho konania, teda disciplinárneho konania, keďže na základe § 223 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku bola orgánom oprávneným na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania vedeného proti disciplinárne obvinenému súdnemu exekútorovi D.. E. M.. Uvedeným spĺňa prvú podmienku, resp. predpoklad aktívnej legitimácie žalobkyne, avšak nespĺňa druhý predpoklad aktívnej procesnej legitimácie žalobkyne, týmto je nesporné ukrátenie na subjektívnych právach, ktoré je nutné chápať v dvoch rovinách, a to v rovine subjektívneho práva a jeho ukrátenia. 22. Subjektívnym právom je potrebné rozumieť vlastné práva alebo právom chránené záujmy žalobcu. Inými slovami povedané fyzická a právnická osoba sa nemôže všeobecnou právnou žalobou domáhať ochrany subjektívnych práv inej osoby, resp. pod jej subjektívne práva nemožno podriadiť také účinky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré neovplyvňujú jej právnu pozíciu, t.j. nezasahujú do jej právnej sféry, ani nespôsobujú zmenu jej právneho postavenia ( bližšie pozri napr.: uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži 2/2011 z 24.02.2011). Skutočnosť, že musí ísť o vlastné subjektívne práva fyzickej alebo právnickej osoby súčasne vylučuje, aby pod tento druh aktívnej žalobnej legitimácie bolo možné podriadiť prípad, keď fyzická alebo právnická osoba, ako účastník administratívneho konania v jeho rámci realizuje jeho verejno-mocenské oprávnenia. Pritom pod ukrátením subjektívneho práva je nutné rozumieť taký stav, keď žalovaným rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy bolo priamo zasiahnuté do práv alebo právom chránených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby. 23. Podľa názoru krajského súdu žalobkyňa Lucia Žitňanská, v rozhodnom čase ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky bola účastníkom administratívneho konania, teda disciplinárneho konania, ktorého výsledkom je rozhodnutie, ktoré sa správnou žalobou napáda. V rámci uvedeného konania však realizovala svoje verejno - mocenské oprávnenie vyplývajúce z ust. § 223 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku t.j. oprávnenie podať návrh na začatie disciplinárneho konania. 24. Rozhodnutie, ktoré sa žalobou napáda, je výsledkom administratívneho konania, teda disciplinárneho konania, ktorého Lucia Žitňanská, v rozhodnom čase ministerka spravodlivosti bola účastníčkou, v rámci ktorého však realizovala svoje verejno - mocenské oprávnenie, a preto sa uvedené rozhodnutie nemôže týkať subjektívnych práv fyzickej osoby Lucie Žitňanskej, v rozhodnom čase ministerky spravodlivosti, ktoré by vychádzali z konkrétneho právneho predpisu, ovplyvňovali by jej právnu pozíciu, alebo by zasiahli do jej právnej sféry alebo spôsobili zmenu jej právneho postavenia, teda nespĺňa procesnú podmienku osoby oprávnenej na podanie žaloby, aktívnu procesnú legitimáciu žalobcu vyplývajúcu z ust. § 178 ods. 1 SSP, pre absenciu druhého predpokladu na splnenie podmienky aktívnej procesnej legitimácie, čím je nesporné ukrátenie na subjektívnych právach, ktoré je nutné chápať v dvoch rovinách, a to v rovine subjektívneho práva a jeho ukrátenia. 25. Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP ako podanú zjavne neoprávnenou osobou odmietol. 26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 27. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.