Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/25/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200172 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200172.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave ako správny súd v právnej veci žalobcu: Minister spravodlivosti Slovenskej republiky (v rozhodnom čase Lucia Žitňanská), so sídlom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská komora exekútorov - Disciplinárna komisia, Šustekova 49, 851 04 Bratislava, za účasti: A.. B. M., súdna exekútorka, Exekútorský úrad so sídlom X. Z. XXXX, XXX XX N., zastúpená: Advokátska kancelária AKAK s. r. o., Slowackého 56, 821 04 Bratislava, IČO: 47 236 230, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. DK 12/2016 zo dňa 06.12.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 03.02.2017 domáhala preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia Slovenskej komory exekútorov - Disciplinárneho senátu 4DS Disciplinárnej komisie č. DK 12/2016 zo dňa 06.12.2016, ktorým rozhodol, že disciplinárne obvinená súdna exekútorka A.. B. M. so sídlom Exekútorského úradu X. Z. XXXX, XXXXX N., v bode 1. až 5 návrhu na začatie disciplinárneho konania sa neuznáva vinnou, pretože sa disciplinárneho previnenia nedopustila a v zmysle § 228 ods. 4 Exekučného poriadku sa jej disciplinárne opatrenie neukladá. 2. Dňa 18.05.2016 žalobkyňa Lucia Žitňanská, v tom čase ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky podala návrh na začatie disciplinárneho konania proti súdnej exekútorke A.. B. M. pre závažné disciplinárne previnenie, ktorého sa mala dopustiť na skutkovom základe, že: 1) vykonávala exekúciu nad rozsah pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu a poverenia súdu na vykonanie exekúcie - 126 187,10 Sk (4 188,64 eura), pretože v písomnostiach, ktoré vydala 27. a 28. mája 2014 (upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie, príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie) a 16. a 19. marca 2015 (upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť, exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť, príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke) uviedla pohľadávku vo výške 4 806,48 eura, 2) neupovedomila oprávneného a povinných o ďalších trovách exekúcie, ktoré zrejme vznikli počas vykonávania exekúcie, pretože pôvodný exekútor v upovedomení o začatí exekúcie z 22. februára 1999 uviedol predbežné trovy exekúcie v sume 46 000,- Sk (1 526,92 eura) a disciplinárne obvinená v písomnostiach, ktoré vydala 27. a 28. mája 2014 (upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie, príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie) uviedla predbežné trovy exekúcie vo výške 5 587,80 eura, 3) na požiadanie právnej zástupkyne povinného v 3. rade z 29. júna 2015 nezaslala vyúčtovanie exekučného konania, 4) z prijatého plnenia z 26. marca 2015 v sume 2 494,02 eura na trovy exekútora použila 718,28 eura, čo je viac ako 24 % plnenia, 5) nepredložila vec súdu bezodkladne po tom, ako zistila, že povinný v 1. rade 20. mája 2014 predložil doklady o úhrade, právna zástupkyňa povinného v 3. rade doručila 29. júna 2015 oznámenie, že zo strany povinných došlo k viacerým dobrovoľným úhradám a určitá časť bola aj exekučne vymožená a oprávnený jej 23. novembra 2015 doručil vyjadrenie k aktuálnemu zostatku pohľadávky, ktoré bolo v rozpore s tvrdeniami povinných, teda zistila dôvody na čiastočné zastavenie exekúcie a teda sa dopustila zavineného porušenia povinností pri výkone činnosti exekútora, keďže - podľa bodu 1. porušila ust. § 61b ods. 1 Exekučného poriadku, - podľa bodu 2. porušila ust. § 202 ods. 1 Exekučného poriadku, - podľa bodu 3. porušila ust. § 46 ods. 7 Exekučného poriadku, - podľa bodu 4. porušila ust. § 46 ods. 5 Exekučného poriadku, - podľa bodu 5. porušila ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku. 3. Návrhom žiadala disciplinárny senát o vydanie rozhodnutia, ktorým exekútorku vzhľadom na povahu vyššie opísaného konania a mieru zavinenia uzná za vinnú zo spáchania závažného disciplinárneho previnenia, a to zavineného porušenia povinností pri výkone exekúcie a uloží jej v zmysle ust. § 221 ods. 2 písm. a) Exekučného poriadku disciplinárne opatrenie písomné pokarhanie. 4. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa názoru žalovaného nedošlo k naplneniu zákonných znakov disciplinárneho previnenia, pretože v bode 1. šlo o chybu v písaní a túto chybu exekútorka uviedla do súladu s exekučným titulom a poverením na vykonanie exekúcie opravnými doložkami. V bode 2. síce exekútorka vydala písomnosti, v ktorých uviedla vyššiu sumu predbežných trov exekúcie ako boli vyčíslené v upovedomení o začatí exekúcie, ale nevymohla na trovy exekúcie viac ako bola výška predbežných trov v upovedomení o začatí exekúcie a následne exekútorka vydala upovedomenie o ďalších trovách exekúcie. V bode 3. zamestnanec exekútorky telefonoval právnej zástupkyni povinného, prešli si nezrovnalosti vo vyúčtovaní, pričom bola poučená, že ide o ďalšie vyúčtovanie, ktoré je už spoplatnené a právna zástupkyňa povinného uviedla, že netrvá na svojej žiadosti o zaslanie vyúčtovania. V bode 4. podľa názoru žalovaného ustanovenie § 46 Exekučného poriadku sa nezaoberá sumou DPH, ktorá je spomenutá až v § 196 Exekučného poriadku a z uvedeného vyplýva, že trovy exekúcie vo výške 24 % z plnenia sa zvýšia o sumu DPH, pretože nie každý exekútor je platiteľom DPH. V bode 5. exekútorka potvrdila, že mala predmetné úhrady riadne špecifikované, vzájomne ustálené a ich výška a úhrada bola jasne určená, preto nebol dôvod posielať podnet exekučnému súdu. 5. Podľa žalobkyne napadnuté rozhodnutie disciplinárneho senátu je nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. e) SSP a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. f) SSP. 6. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že rozhodnutie považuje za správne a zákonné a preto trvá na dôvodoch, ktoré boli uvedené v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. 7. K žalobe sa vyjadrila aj súdna exekútorka A.. B. M., ktorá uviedla, že rozhodnutie žalovaného považuje za správne a dostatočne odôvodnené. V plnom rozsahu sa pridržiava odôvodnenia uvedeného v napadnutom rozhodnutí, ktoré vychádza z riadne zisteného skutkového stavu. Zdôraznila, že pokiaľ žalobkyňa poukazuje na povinnosť iniciovať zastavenie exekúcie aj v prípade vzniku pochybností, zdôraznila, že súdny exekútor je orgán verejnej moci, ktorý musí konať nezávisle a nestranne. Preto aj prípadný vznik pochybností musí mať reálnu oporu, preto navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 8. Primárnou úlohou správneho súdu v danej veci bolo skúmať, či sú v konaní splnené procesné podmienky konania, ktorých splnenie predstavuje predpoklad pre meritórne rozhodovanie o podanej správnej žalobe a pre naplnenie účelu správneho súdnictva, ktorým je poskytnutie ochrany právam a právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy tak, ako to predpokladá čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 10. Krajský súd v Bratislave ako správny súd na konanie podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP v prvom rade primárne skúmal prípustnosť žaloby z hľadiska jej predmetu, účelu a splnenie podmienok konania a zistil, že žalobu je potrebné odmietnuť, nakoľko nie sú splnené zákonné podmienky pre jej meritórne prejednanie. 11. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom § 2 ods. 1 SSP. 12. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 14. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 15. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 16. Podľa § 177 ods. 2 SSP, ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. 17. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 18. Konajúci správny súd vychádzajúc z obsahu žaloby jej predmetu a účelu po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu najskôr posudzoval, či žalobkyňa je osobou oprávnenou na podanie žaloby v súlade s ust. § 178 ods. 1 SSP, ktoré upravuje aktívnu žalobnú legitimáciu. Aktívna procesná legitimácia žalobkyne, ako procesná podmienka v zmysle § 178 ods. 1 SSP, ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady, a to postavenie účastníka v administratívnom konaní, ktoré bolo vydané napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy a súčasne ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. 19. Len samotné tvrdenia žalobkyne o nesprávnosti záverov rozhodnutia správneho orgánu a ich rozpor so zákonom nestačí. Súd preto v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných zákonných ustanovení jednotlivo posudzuje, či žalobkyňa spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve. 21. Prenesene na daný preskúmavaný prípad súd považuje za nesporné, že žalobkyňa, Lucia Žitňanská, v rozhodnom čase ministerka spravodlivosti bola účastníkom administratívneho konania, teda disciplinárneho konania, keďže na základe § 223 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku bola orgánom oprávneným na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania vedeného proti disciplinárne obvinenej súdnej exekútorke A.. B. M.. Uvedeným spĺňa prvú podmienku, resp. predpoklad aktívnej legitimácie žalobkyne, avšak nespĺňa druhý predpoklad aktívnej procesnej legitimácie žalobkyne, týmto je nesporné ukrátenie na subjektívnych právach, ktoré je nutné chápať v dvoch rovinách, a to v rovine subjektívneho práva a jeho ukrátenia. 22. Subjektívnym právom je potrebné rozumieť vlastné práva alebo právom chránené záujmy žalobcu. Inými slovami povedané fyzická a právnická osoba sa nemôže všeobecnou správnou žalobou domáhať ochrany subjektívnych práv inej osoby, resp. pod jej subjektívne práva nemožno podriadiť také účinky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré neovplyvňujú jej právnu pozíciu, t.j. nezasahujú do jej právnej sféry ani nespôsobujú zmenu jej právneho postavenia (bližšie pozri napr.: uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži 2/2011 z 24.02.2011). Skutočnosť, že musí ísť o vlastné subjektívne práva fyzickej alebo právnickej osoby súčasne vylučuje, aby pod tento druh aktívnej žalobnej legitimácie bolo možné podriadiť prípad, keď fyzická alebo právnická osoba, ako účastník administratívneho konania v jeho rámci realizuje jeho verejno-mocenské oprávnenia. Pritom pod ukrátením subjektívneho práva je nutné rozumieť taký stav, keď žalovaným rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy bolo priamo zasiahnuté do práv alebo právom chránených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby. 23. Podľa názoru krajského súdu žalobkyňa Lucia Žitňanská, v rozhodnom čase ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky bola účastníkom administratívneho konania, teda disciplinárneho konania, ktorého výsledkom je rozhodnutie, ktoré správnou žalobou napáda. V rámci uvedeného konania však realizovala svoje verejno - mocenské oprávnenie vyplývajúce z ust. § 223 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku t.j. oprávnenie podať návrh na začatie disciplinárneho konania. 24. Rozhodnutie, ktoré sa žalobou napáda, je výsledkom administratívneho konania, teda disciplinárneho konania, ktorého Lucia Žitňanská, v rozhodnom čase ministerka spravodlivosti bola účastníčkou, v rámci ktorého však realizovala svoje verejno - mocenské oprávnenie, a preto sa uvedené rozhodnutie nemôže týkať subjektívnych práv fyzickej osoby Lucie Žitňanskej, v rozhodnom čase ministerky spravodlivosti, ktoré by vychádzali z konkrétneho právneho predpisu, ovplyvňovali by jej právnu pozíciu, alebo by zasiahli do jej právnej sféry alebo spôsobili zmenu jej právneho postavenia, teda nespĺňa procesnú podmienku osoby oprávnenej na podanie žaloby, aktívnu procesnú legitimáciu žalobcu vyplývajúcu z ust. § 178 ods. 1 SSP, pre absenciu druhého predpokladu na splnenie podmienky aktívnej procesnej legitimácie, čím je nesporné ukrátenie na subjektívnych právach, ktoré je nutné chápať v dvoch rovinách, a to v rovine subjektívneho práva a jeho ukrátenia. 25. Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP ako podanú zjavne neoprávnenou osobou odmietol. 26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 27. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.