Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/26/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200204 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200204.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, proti žalovanej: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova 8, P. O. BOX 155, 810 00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. RL/33/2016 zo dňa 25.10.2016, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalovanému súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Rada pre vysielanie a retransmisiu na svojom zasadnutí dňa 07.06.2016 prijala uznesenie o začatí správneho konania voči vysielateľovi Rozhlas a televízia Slovenska a to na základe zákona vo veci možného porušenia § 16 ods. 3 písm. b/ Zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) v súvislosti s tým, že dňa 16.03.2016 v čase o cca 19.00 hod. odvysielal na programovej službe Jednotka program Správy RTVS s príspevkom „Na Floride oslavoval Trump a Clintonová“, v ktorom mohlo dôjsť k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti spravodajského programu. 2. Oznámenie o začatí správneho konania bolo účastníkovi konania doručené dňa 28.06.2016 na základe čoho sa začalo správne konanie č. 476/SKO/2016. Účastník konania bol vyzvaný, aby sa v lehote najneskôr do 10 dní od doručenia oznámenia v súlade s § 33 ods. 1 a § 34 ods. 3 Zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní zaslal svoje stanovisko, prípadne navrhol dôkazy a vyjadril sa k podkladom pre rozhodnutie v predmetnom správnom konaní. Súčasne bol účastník konania upozornený, že pokiaľ svoje práva v stanovenej lehote nevyužije, Rada môže rozhodnúť vo veci aj bez jeho stanoviska, pokiaľ uzná, že podklady a dôkazy zhromaždené v správnom konaní sú dostačujúce podľa § 46 Správneho poriadku. Prílohou oznámenia o začatí správneho konania bol aj prepis/popis skutkového stavu. Dňa 05.08.2016 bolo Rade doručené vyjadrenie účastníka konania k predmetnému správnemu konaniu. Podkladmi pre rozhodnutie boli záznam vysielania programu Správy zo dňa 16.03.2016, prepis/popis skutkového stavu a vyjadrenie účastníka konania k predmetnému správnemu konaniu. Na základe takto zisteného skutkového stavu Rada vydala dňa 25.10.2016 rozhodnutie, ktorým uložila podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 308/2000 Z. z. sankciu - upozornenie na porušenie zákona za porušenie povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 písm. b/ Zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že dňa 16.03.2016 v čase o cca 19:00 hod. odvysielal na programovej službe Jednotka v rámci programu Správy RTVS príspevok Na Floride oslavoval Trump a Clintonová, informujúci o rozkole v republikánskej strane, v rámci ktorého boli prezentované negatívne vyjadrenia na adresu C. Q., ktoré neboli vyvážené, pričom nesprostredkoval informácie o obdobnej situácii v demokratickej strane, čím došlo k porušeniu povinnosti zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajského programu. 3. Keďže účastník konania s týmto rozhodnutím nesúhlasil v zmysle jeho poučenia podal na správnom súde žalobu o preskúmanie predmetného rozhodnutia orgánu verejnej správy. II. Žalobné dôvody 4. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 09.02.2017 sa žalobca domáhal preskúmania vyššie uvedeného a popísaného rozhodnutia, nakoľko má za to, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň má žalobca za to, že žalovaná pri vydaní napadnutého rozhodnutia prekročila svoje zákonné a ústavné právomoci a teda napadnuté rozhodnutie bolo vydané orgánom, ktorý na to nebol zákonom oprávnení. 5. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí predmetný príspevok vyhodnotila ako problematický v dvoch rovinách a síce odvysielanie negatívnych výrokov na adresu C. Q. bez zabezpečenia protichodného názoru a neprezentovanie stanoviska nespokojných voličov z radov demokratickej strany tak, ako vysielateľ urobil v prípade informovania o rozkole v radoch republikánov. 6. Žalobca uvádza, že spravodajskou podstatou daného príspevku bolo informovanie o čiastkových výsledkoch tzv. primariek dvoch najväčších politických strán v USA a síce demokratov a republikánov. 7. Sankcionovaný spravodajský príspevok nebol pokusom o profilovanie konkrétneho kandidáta, resp. kandidátov na prezidenta USA a uvedená skutočnosť je zrejmá priamo z obsahu príspevku. Charakter, resp. spravodajská podstata predmetného príspevku tak nemôže byť predmetom voľnej úvahy členov Rady, nakoľko táto vychádza z objektívne daných faktov. Objektívnym faktom je, že časť príspevku, v ktorej odzneli vyjadrenia, ktoré boli podľa žalovanej značne v neprospech C. Q. informovala o skutočnosti, že vzhľadom na výsledok primariek v predmetných štátoch odstúpil z ďalšieho boja Q. protikandidát E. S.. Vyjadrenie jeho sklamaných voličov je preto potrebné vnímať v kontexte, v ktorom odzneli a síce ako potvrdenie vlastných vyjadrení odstupujúceho E. S. o tom, že kandidatúra Q. za republikánsku stranu rozdelí tak stranu, ako aj celý národ. 8. Každému priemerne vnímavému divákovi bolo z príspevku jasné, že uvedené vyjadrenia predstavujú subjektívny názor porazeného kandidáta, respektíve jeho priaznivcov. Rovnako tak tieto vyjadrenia veľmi verne a presne prezentovali vnímanie osoby C. Q. zo strany porazeného kandidáta a jeho priaznivcov v danom čase. Účelom príspevku nebolo preniesť informácie o tom, ako je osoba C. Q. vnímaná v rámci celých republikánskych primárok, u všetkých relevantných predstaviteľov strany, resp. jej voličov. 9. Žalobca má za to, že žalovaná tak pri posudzovaní objektívnosti a nestrannosti vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď príspevok posudzovala ako informovanie o osobe C. Q., potencionálneho kandidáta na prezidenta USA. Predmetný príspevok neinformoval divákov o kvalitách alebo nedostatkoch C. Q. ako prezidentského kandidáta a neinformoval ani o vnímaní C. Q. medzi všetkými voličmi USA alebo aspoň medzi všetkými sympatizantami republikánskej strany. 10. Žalobca tiež uvádza, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovanej nie je zrejmé aké, resp. koho vyjadrenia v predmetnom príspevku absentovali. Žalovaná sa obmedzila na všeobecné konštatovanie typu „pluralita názorových spektier, názory jednej skupiny ľudí, alebo absentuje alternatívne názorové spektrum“, ktoré by konfrontovalo predmetné kritické tvrdenia. Takéto odôvodnenie je teda nevyhnutné považovať za nezrozumiteľné, resp. nedostatočné. 11. Podľa žalovanej druhou problematickou rovinou bolo „neprezentovanie stanoviska nespokojných voličov z radov demokratickej strany tak, ako vysielateľ urobil v prípade informovania o rozkole v radoch republikánov“. 12. Žalobca poukazuje na absurdnú svojvoľnosť žalovanej pri skonštatovaní uvedeného záveru, nakoľko tento nepodoprel žiadnym argumentom, hoci tento záver predstavoval jeden z dvoch žalovanou uvedených dôvodov nezákonnosti príspevku, tento záver ponechala vo forme eventuality. 13. Uvedená skutočnosť je o to závažnejšia, že skutková podstata predmetného správneho deliktu celkom jasne vyžaduje, aby došlo k dokonanému skutku a možnosti, že divák z obsahu príspevku nadobudne určitý dojem, tak v žiadnom prípade nie je postačujúca na naplnenie skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu. 14. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaná v danom prípade uplatnila svoju právomoc uložiť sankciu za porušenie § 16 ods. 3 písm. b/ Zákona č. 308/2000 Z. z. nad rámec ústavného rámca, tak ako ho vymedzil Ústavný súd SR v ústavnom náleze II. ÚS 307/2014-45. V danom náleze sa ústavný súd vyjadril k historickému vývoju požiadavky na objektívnosť a nestrannosť spravodajských a politicko-publicistických programov v slovenskom právnom poriadku. Ústavný súd v uvedenom náleze zdôraznil, že zákonné ustanovenie § 16 ods. 3 písm. b/ Zákona č. 308/2000 Z. z. a s tým súvisiacu právomoc žalovanej ukladá sankcie je možné vykladať iba striktne v súvislosti s ochranou práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranou verejného zdravia a mravnosti. Rovnako je vždy potrebné skúmať jednotlivo, vzhľadom na konkrétnosti daného prípadu a charakter nedodržania požiadavky na objektívne a nestranné informovanie, otázku, či nesplnenie požiadavky uloženej § 16 ods. 3 písm. b/ vyššie uvedeného zákona vysielateľa sa dostáva do kolízie s verejným záujmom v zmysle článku 26 ods. 4 Ústavy a článku 10 ods. 2 dohovoru. 15. Príspevky vo svojom výsledku priniesli divákovi iba už známe informácie o vnímaní osoby C. Q. medzi ostatnými kandidátmi v rámci republikánskej strany, resp. medzi voličmi E. S.. Príspevky korektne a nestranne vykreslili situáciu demokratických primárkach ako menej problematickú, kde sa očakáva hladké víťazstvo B.. Všetky tieto informácie boli v danom čase, v rovnakom výpovednom duchu zdieľané inými médiami a informačnými zdrojmi na celom svete. 16. Vzhľadom na uvedené a v zmysle nálezu Ústavného súdu nemalo v tomto prípade k skúmaniu proporcionality intenzity obmedzenia slobody prejavu žalobcu vôbec dôjsť, nakoľko chýbala referenčná norma na strane druhej, ktorý konkrétny záujem podľa článku 26 ods. 4 v spojení s článkom 31 Ústavy mohol byť odvysielaním predmetných príspevkov porušený, ktorými konkrétnymi vyjadreniami apod. 17. Vzhľadom na uvedené žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanej a konanie zastavil z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zákonom oprávnený, resp. alternatívny petit, ak sa konajúci súd nestotožní s argumentáciou žalobcu ohľadom prekročenia ústavného rámca žalovanej pri udeľovaní predmetnej sankcie žiada, aby súd rozhodnutie žalovanej zrušil pre nesprávne právne posúdenie a pre nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. III. Vyjadrenie žalovanej 18. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 15.05.2017 poukázala na ustanovenie § 16 ods. 3 písm. b/ Zákona č. 308/2000 Z. z., z ktorého vyplýva, že vysielateľ je povinný zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických programov; názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácii spravodajského charakteru. 19. Správne konanie bolo začaté z dôvodu, že predmetný príspevok obsahoval okrem iného aj negatívne vyjadrenia na adresu C. Q., čím mohlo prísť k nesplneniu povinnosti zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť v rámci spravodajského programu. Ustanovenie § 16 ods. 3 písm. b/ uvedeného zákona stanovuje požiadavku, aby boli spravodajské a politicko-publicistické programy nezávislé, že názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácii spravodajského charakteru. Pojmy objektívnosť, nestrannosť, názory a hodnotiace komentáre nie sú v zákone ani v súvisiacich právnych predpisov bližšie špecifikované a preto platí, že vymedzenie ich obsahu patrí do výlučnej kompetencie správneho orgánu v procese aplikácie práva. 20. Žalobca namietal, že žalovaná nesprávne vyhodnotila obsah príspevku a namieta „charakter, resp. spravodajská podstata predmetného príspevku tak nemôže byť predmetom voľnej úvahy členov RVR, nakoľko táto vychádza z objektívne daných faktov“. V súvislosti s argumentom žalobcu, žalovaná zdôraznila skutočnosť, že rozhodujúcim pre náležité zistenie skutkového stavu je výhradne to, čo bolo vysielateľom odvysielané v takej podobe, v akej ju mohli vnímať na televíznych obrazovkách diváci, čoho jediným dôkazom je záznam vysielania. 21. Žalovaná v prípade skúmania splnenia požiadavky objektívnosti a nestrannosti spravodajských príspevkov posudzuje obsah a spracovanie príspevkov vzhľadom na celkové znenie všetkých relevantných príspevkov podávaných, informácii a neobmedzuje sa na posúdenie objektivity a nestrannosti výhradne tej informácie, ktorá mala byť podľa vysielateľa nosnou. Žalovaná pri výkone svojich zákonných právomocí rešpektuje skutočnosť, že obsah a tvorba spravodajských príspevkov je v plnej redakčnej kompetencii vysielateľa a je súčasťou jeho slobody prejavu. Žalovaná nespochybnila spravodajský zámer vysielateľa a to príspevkom podať informáciu o výsledku straníckych primárok. Predmetný príspevok však okrem informácie o výsledku v jednotlivých straníckych táboroch obsahoval aj vyjadrenia a názory týkajúce sa jednotlivých kandidátov a informácie o rozkole v republikánskej strane. Správa o výsledku tak síce bola primárnou avšak nie výhradnou informáciou a argument žalobcu o spravodajskej podstate možno považovať za bezpredmetný. 22. Žalovaná v rámci správneho konania náležite posúdila skutkový stav. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla problematické výroky príspevku a poukázala na skutočnosť, že okrem informácie o výsledku tzv. primáriek, dvoch najväčších politických strán USA bola dôležitou informáciou aj správa o rozkole v republikánskej strane, spôsobenom v dôsledku nespokojnosti voličov s výsledkom straníckych primárok. Ako vyplýva zo záznamu vysielania i prepisu/popisu skutkového stavu, obsah príspevku tvorili aj negatívne vyjadrenia na adresu kandidáta republikánskej strany C. Q.. Rada v rámci zákonom dovolenej správnej úvahy skonštatovala, že divák nadobudol z celkového vyznenia príspevku dojem, že C. Q. predstavuje nekompetentného kandidáta na zastavanie postu amerického prezidenta. 23. Žalovaná je toho názoru, že žalobca sa snaží účelovo navodiť dojem, že žalovaná neoprávnene zasiahla do jeho ústavného práva na slobodu prejavu. Z rozhodovacej praxe žalovanej potvrdenej rozsiahlou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR vyplýva, že v prípade ak príspevok informuje o jednostranných politických vyhranených názoroch je potrebné zabezpečiť ich náležitú konfrontáciu. Príspevok síce informoval o výsledku z obidvoch straníckych táborov, avšak obsah týchto informácii bol s ohľadom na celkové vyznenie príspevku značne nevyvážený. 24. Žalovaná je podľa ustanovenia § 4 ods. 2 Zákona č. 308/2000 Z. z. povinná dbať o uchovávanie plurality informácii spravodajských programoch a zároveň je orgánom splnomocneným na dohľad nad dodržiavaním právnych predpisov upravujúcich vysielanie. Je teda zrejmé, že úlohou žalovanej je sledovať obsah vysielania a v prípade zistenia protiprávneho konania na strane vysielateľa vydať o tejto skutočnosti rozhodnutie. Zabezpečiť, aby v programe odznelo relevantné vyjadrenie dotknutej strany je len jedným zo spôsobov ako možno zabezpečiť vyvážené informovanie diváka a objektívne uvádzanie faktov. Účelom sprostredkovania rôznorodých informácii vo vysielaní je zabezpečiť, aby si divák na prezentovanú tému alebo udalosť mohol vytvoriť vlastný názor a to na základe informácii sprostredkovaných vysielateľom. Uvedenému zodpovedá aj skutočnosť, že skutkový stav, ktorý je pri hodnotení povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. b/ uvedeného zákona rozhodujúci, je výlučne to, čo bolo odvysielané. Na naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu uvedeného ustanovenia je postačujúce také konanie vysielateľa, kedy v rámci vysielania spravodajského resp. politicko- publicistického programu nevytvorí pre divákov podmienky, aby si na ním podávanú tému mohli vytvoriť objektívny a ucelený názor. 25. Úlohou žalovanej nebolo v predmetnom správnom konaní vysporiadať sa s výrokmi C. Q., v ktorých sa vymedzoval voči iným kandidátom a ktoré netvorili obsah posudzovaného príspevku. V rámci príspevku boli v súvislosti so situáciou v republikánskej strane a politickými kvalitami C. Q. sprostredkované názory len určitej skupiny a to sympatizantov E.. S. a divák si tak nemohol vytvoriť vlastný objektívny názor na jeho osobu. 26. Čo sa týka námietky žalobcu, že žalovaná sankcionovaním žalobcu za porušenie ustanovenia § 16 ods. 3 písm. b/ uvedeného zákona rozhodla nadrámec uviedla, že ustanoveniu § 16 ods. 3 písm. b/ bolo do zákona č. 308/2000 Z. z. vložené v rámci implementácie Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii, ktorý bol podpísaný členskými štátmi Rady Európy a ďalšími zmluvnými štátmi Európskeho kultúrneho dohovoru. Požiadavka, aby názory odvysielané v spravodajských programoch boli objektívne a nestranné, vyplýva konkrétne z článku 7 ods. 3 predmetného Dohovoru, cit.: „prevádzkovateľ vysielania je povinný zabezpečiť, aby spravodajské relácie objektívne uvádzali fakty a udalosti a podporovali slobodné utváranie názorov“. Obdobne aj Rezolúcia č. 428 (1970) Parlamentného zhromaždenia Rady Európy v časti A. Štatút a nezávislosť tlače a ostatným masmédií v bode 3. V súvislosti s uplatňovaním slobody prejavu uvádza, cit.: „toto právo musí zahrňovať slobodu vyhľadávať, prijímať, oznamovať, publikovať a šíriť informácie a myšlienky, z čoho vyplýva pre verejné orgány povinnosť sprístupniť, v rozumných medziach, informácie týkajúce sa otázok verejného záujmu a pre masmédiá povinnosť poskytovať úplné a všeobecné informácie o verejných veciach. 27. V zmysle vyššie uvedených skutočností žalovaná má za to, že názor Ústavného súdu SR vyjadrený v náleze č. II. ÚS 307/2014-45, na ktorý poukázal žalobca, v súvislosti s výkladom ustanovenia § 16 ods. 3 písm. b/, tak na základe uvedeného odporuje súčasným trendom európskeho práva. Otázka Ochrany práva verejnosti na informácie, ktoré sú objektívne a nestranné je stále aktuálna a v uvedených európskych aktov je jednoznačne formulovaná požiadavka na reguláciu spravodajských informácii. V súlade s európskym trendom tak nemožno akceptovať názor Ústavného súdu, že pre zjednodušenie prístupu verejnosti k informáciám a rozvoj nových médií nie je odôvodnená ochrana práva verejnosti na informácie v takom zmysle a rozsahu, v akom ju rada v rámci výkonu svojej právomoci na základe v medziach zákona vynucuje. 28. Na záver žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že správny súd je oprávnený rozhodnutie správneho orgánu preskúmať len do tej miery, či správny orgán aplikoval správnu úvahu na základe a v medziach zákona. Účelom správneho súdnictva nie je skúmať správnosť takéhoto rozhodnutia. Na základe uvedených skutočností žalovaná žiada, aby súd žalobu, ako nedôvodnú zamietol. IV. Právne posúdenie krajského súdu 29. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo v súlade so zákonom. 30. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy, opatrenie orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 31. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 32. Podľa § 16 ods. 3 písm. b/ Zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisií a o zmene zákona o telekomunikáciách č. 195/2000 Z. z. vysielateľ je povinný zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických programov; názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácii spravodajského charakteru. 33. Podľa § 64 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 308/2000 Z. z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi Rada ukladá sankciu upozornenie na porušenie zákona. 34. Podľa § 71 ods. 1 Zákona č. 308/2000 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovenia § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, § 53, § 54, § 56 až § 68 Zákona o správnom konaní. 35. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 36. Podľa § 32 ods. 3 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 37. Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadky. 38. Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú známe. 39. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej č. RL/33/2016 zo dňa 25.10.2016, ktorým uložila žalobcovi sankciu v zmysle § 64 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 308/2000 Z. z. upozornenie na porušenie zákona za porušenie povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 písm. b/ Zákona č. 308/2000 Z. z. 40. Súd po preskúmaní spisového materiálu administratívneho spisu žalovanej, ako aj rozhodnutia žalovanej dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. 41. Súd vyhodnotil žalobné námietky uvedené v žalobe ako nedôvodné. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie žalovanej a nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 42. Žalobca odvysielal dňa 16.03.2016 v čase o 19.00 hod. na programovej službe Jednotka v rámci programu Správy RTVS príspevok s názvom „Na Floride oslavoval Q. a B.“. Predmetný príspevok informoval o aktuálnej volebnej situácii pri voľbách o post prezidenta v USA a síce o stranícky primárkach, ktoré prebehli v piatich štátoch USA, Florida, Illinois, Severná Karolína, Missouri a Ohio. Práve stranícke primárky republikánskej i demokratickej strany rozhodnú o tom, kto sa stane oficiálnym nominantom do súboja o prezidentské kreslo USA. Z radov republikánov sa víťazom stal C. Q., ktorý stratil post víťaza len v štáte Ohio. Za demokratov bola úspešná U. B., tá vyhrala nad Berniem Sandersom vo všetkých piatich štátoch. Redaktorka uviedla, že momentálne to vyzerá na konečný súboj medzi Q. a B.. 43. Súd po vypočutí nahrávky a po preštudovaní prepisu nahrávky z administratívneho spisu, že nebola zabezpečená objektívnosť a nestrannosť daného príspevku v rámci spravodajského programu. Ustanovenie § 16 ods. 3 písm. b/ Zákona č. 308/2000 Z. z. stanovuje požiadavku, aby boli spravodajské a politicko-publicistické programy nezávislé a názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácii spravodajského charakteru. Tak ako skonštatovala aj žalovaná, súd je toho názoru, že pojem objektívnosť, nestrannosť, názory a hodnotiace komentáre nie sú v zákone ani v súvisiacich právnych predpisov bližšie špecifikované a preto ich vymedzenie obsahu patrí do výlučnej kompetencie správneho orgánu. Redaktorka citovala vyjadrenie porazeného kandidáta Republikánskej strany E. S., v ktorom sa otvorene vyhradil voči osobe C. Q.. Žalobca na citované kritické tvrdenia na adresu znalca C. Q. nezabezpečil vyváženie či už vo forme prezentovania stanoviska jeho sympatizantov alebo informovaním o jeho politických kvalitách. Na základe takto koncipovaného príspevku bol Q. vykreslený ako kandidát, ktorý nedisponuje kvalitami hodnými na zastavanie postu prezidenta USA, vyvoláva v ľuďoch negatívne pocity a je pre sympatizantov republikánskej strany extrémnym sklamaním. 44. V radoch demokratov redaktorka avizovala jednoznačnú výhru U. B. nad Berniem Sandersom v každom z piatich predmetných štátov. V rámci príspevku bol odvysielaný jej výrok z víťazného príhovoru, v ktorom odznela kritika na jej prípadného protikandidáta Q.. V celom príspevku nebol na adresu víťazky z radov liberálov B. okrem oznámenia výsledku volieb poskytnutý iný názor a celkový príspevok vyznieval s jej osobou v dôsledku prezentovania jej jednoznačného víťazstva pozitívne. Žalobca v príspevku zabezpečil správu o výsledkoch z obidvoch straníckych táborov, avšak neinformoval o vzťahu voličov k víťazovi straníckych primárok v rámci demokratickej strany. V príspevku tak absentovali akékoľvek vyjadrenia, ktoré by prezentovali nesúhlas s víťazom B.. 45. Žalovaná je podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 308/2000 Z. z. povinná dbať o uchovávanie plurality informácii v spravodajských programoch a zároveň orgánom splnomocneným na dohľad na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie. Zabezpečiť aby v programe odznelo relevantné vyjadrenie dotknutej strany je jedným zo spôsobov ako možno zabezpečiť vyvážané informovanie diváka a objektívne uvádzanie faktov. 46. Formovanie jednotlivých príspevkov a výber ich obsahu je súčasťou slobody prejavu vysielateľa. Sloboda prejavu je podľa článku 26 Ústavy SR garantovaná do tej miery, pokiaľ v neprimeranom rozsahu nezasahuje do základných práv a slobôd a právom chránených záujmov iných alebo neohrozuje bezpečnosť štátu, verejného poriadku alebo ochranu verejného zdravia a mravnosti. Ani v demokratickej spoločnosti tak nemá sloboda prejavu absolútny charakter. Ustanovenie § 16 ods. 3 písm. b/ Zákona č. 308/2000 Z. z. predstavuje zákonné obmedzenie slobody prejavu, účelom ktorého však nie je zakázať šírenie určitých informácii, či názorov, ale zabezpečiť, aby tieto informácie a názory boli prezentované objektívne a nestranné. 47. Súd má za to, že ak príspevok informuje o jednostranných politických vyhranených názoroch je potrebné zabezpečiť ich náležitú konfrontáciu. Príspevok informoval o výsledku z obidvoch straníckych táborov, ale obsah týchto informácii bol s ohľadom na celkové vyznenie príspevku značne nevyvážený. Súd dal za pravdu žalovanej, že v danom prípade nebolo rozhodujúce koho výroky mali byť prezentované. Sprostredkovať vo vysielaní stanovisko prezentovaním informácie dotknutej strany resp. sympatizantov Q. je len jednou z možností ako zabezpečiť vyvážené a objektívne informovanie diváka. V danom prípade nebolo nevyhnutné a ani účelné kontaktovať priamo voličov Q., avšak bolo možné s účastníkom konania z dostupných zdrojov sprostredkovať divákovi informácie z odlišného uhla pohľadu a pokiaľ nespracovať príspevok neutrálne, spôsobom, ktorý by nenavodzoval výhradne negatívny dojem v súvislosti s osobou C. Q.. 48. Ustanovenie § 16 ods. 3 písm. b/ bolo do Zákona č. 308/2000 Z. z. vložené v rámci implementácie Európskeho dohovoru od zahraničnej televízii, ktorý bol podpísaný členskými štátmi Rady Európy. Požiadavka, aby názory odvysielané v spravodajských programov boli objektívne a nestranné vyplýva z článku 7 ods. 3 predmetného dohovoru. Právo verejnosti na pluralitné informácie v médiách vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý vyslovil názor, že občanom, ako pasívnym recipientom informácii musí byť umožnené prijímať rozmanité informácie, aby si spomedzi nich mohli vybrať a utvoriť si pre danú otázku svoj vlastný názor, pričom práve pluralita myšlienok a informácii je to, čo robí demokratickú spoločnosť demokratickou. (Prípad Cetýn a ostatný proti Turecku, sťažnosť č. 40153/98 a 40160/98, bod 64). 49. Neobstojí námietka žalobcu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané orgánom, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Žalovaná je podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 308/2000 Z. z. povinná dbať o uchovávanie plurality informácii spravodajských programoch a zároveň je orgánom splnomocneným na dohľad nad dodržiavaním právnych predpisov upravujúcich vysielanie. Súčasťou činnosti rady je sledovať obsah vysielania a v prípade zistenia protiprávneho konania na strane vysielateľa vydať o tejto skutočnosti rozhodnutie. 50. Taktiež neobstojí námietka žalobcu, že rozhodnutie žalovanej je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Rozhodnutie žalovanej bolo vydané v zmysle § 46 a § 47 Správneho poriadku. Bolo vydané v súlade so zákonom a s ostatnými právnymi predpismi, vydal ho orgán na to príslušný a tento vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci a rozhodnutie má predpísané náležitosti. Rozhodnutie žalovanej je zrozumiteľné a riadne zdôvodnené. Žalovaná opísala vo svojom rozhodnutí skutkový stav, posúdila jeho právny význam, vyslovila úsudok o predmete konania a odôvodnila použitie právnej normy. Výrok rozhodnutia taktiež spĺňal náležitosti ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku a riadne bol zdôvodnený. 51. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalovaná dostatočne zistila skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdila. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovanej bolo z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol. 52. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 os. 1 SSP tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. 53. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.