Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/30/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200205 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200205.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a sudcov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: PYRONOVA s.r.o., so sídlom Landererova 8, Bratislava, IČO: 31 422 802, zastúpený advokátskou kanceláriou BAJO LEGAL, s.r.o., so sídlom Landererova 8, Bratislava, IČO: 36 860 581, proti žalovanému: Ekonomická univerzita v Bratislave, so sídlom Dolnozemská cesta 1, Bratislava, IČO: 00 399 957, o preskúmanie rozhodnutia č. 14/2016/SPI zo dňa 05.12.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Ekonomickej univerzity v Bratislave č. 14/2016/SPI zo dňa 05.12.2016 a fiktívne rozhodnutie Ekonomickej univerzity v Bratislave zo dňa 04.11.2016 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov. 1. Ekonomická univerzita v Bratislave elektronicky e-mailom zo dňa 04.11.2016 informovala žalobcu na elektronickú žiadosť zo dňa 03.11.2016 o sprístupnenie verejnej informácie „o absolvovaní štátnej skúšky, resp. informáciu o dosiahnutom vzdelaní pána V. P., K.. P.U. XX.XX.XXXX, O. Š. - B.. V prípade, ak u Vás vyššie menovaný pán neštudoval a neabsolvoval štátnu skúšku, prosím Vás o informáciu aj o tejto skutočnosti.“ s tým, že pokiaľ tak neustanovuje osobitný zákon, povinná osoba nemá povinnosť informáciu zverejniť. 2. Žalobca napadol rozhodnutie odvolaním zo dňa 13.09.2016 podľa § 18 ods. 3 a § 19 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „ZSI“), o ktorom rozhodol žalovaný pod č. 14/2016/SPI zo dňa 05.12.2016 tak, že rozhodnutie zo dňa 04.11.2016 o nesprístupnení požadovanej informácie, potvrdil. II. Žaloba. 3. Včas podanou žalobou zo dňa 07.02.2017, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 10.02.2017, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého fiktívneho rozhodnutia ako aj rozhodnutia č. 14/2016/SPI zo dňa 05.12.2016, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. 4. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné, keďže potvrdzuje fiktívne rozhodnutie, ktoré ani teoreticky nemôže mať náležitosti zákonného rozhodnutia a tým nemôže dôjsť k jeho zákonnému potvrdeniu (R 45/2002). E-mailovú odpoveď žalovaného na žiadosť o sprístupnenie informácie nemožno považovať za rozhodnutie v zmysle ZSI a Správneho poriadku, z dôvodu absencie podstatných náležitostí rozhodnutia ako aj pre formu tohto „rozhodnutia“. Ak zákonodarca hovorí o písomnom rozhodnutí o nesprístupnení informácie a ZSI nemá osobitnú úpravu náležitostí rozhodnutia, je potrebné aplikovať všeobecnú úpravu podľa Správneho poriadku. Preto e-mailovú odpoveď nemožno považovať za písomné rozhodnutie doručené do vlastných rúk, taktiež neobsahuje náležitosti rozhodnutia podľa § 47 Správneho poriadku (odôvodnenie a poučenie), ani úradnú pečiatku, podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Odvolací orgán na základe podaného odvolania mal povinnosť v zmysle § 59 Správneho poriadku napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu (výrokovú časť aj odôvodnenie) preskúmať jeho správnosť a zákonnosť. Keďže odvolací orgán týmto spôsobom nepostupoval, jeho konanie má za následok nezákonnosť odvolacieho konania ako aj nezákonnosť rozhodnutia o odvolaní (Rs 37/2003, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Sž 180/01). Okrem judikatúry žalobca poukázal aj na odbornú literatúru (In: Wilfling P., Babiaková K., Právo na informácie, Občan a demokracia, Bratislava, 2006, 88 s.) podľa ktorej „Nečinnosť povinnej osoby a spoliehanie sa na vznik fiktívneho rozhodnutia je vždy porušením zákona zo strany povinnej osoby. Túto skutočnosť mnohokrát potvrdili aj súdy. Potvrdili tiež, že každé fiktívne rozhodnutie je nezákonné a musí byť odvolacím orgánom alebo súdom zrušené, pretože neobsahuje odôvodnenie (je „nepreskúmateľné“).“ 5. Napadnuté rozhodnutie o odvolaní podľa žalobcu z pohľadu náležitostí podľa § 47 Správneho poriadku nemožno považovať za súladné so zákonom, keďže v ňom absentuje riadne odôvodnenie tak, ako ho predpokladá § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ale aj poučenie o odvolaní resp. o preskúmateľnosti rozhodnutia súdom podľa § 47 ods. 4 Správneho poriadku. V zmysle uvedeného, postup žalovaného pri prejednaní žiadosti žalobcu bol v rozpore so zákonom, čo malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia resp. nezákonných rozhodnutí. 6. Skutočnosť, že vo veci nebolo vydané riadne rozhodnutie nespochybňuje ani žalovaný, keď vo svojom rozhodnutí o odvolaní uvádza, že „EU v Bratislave bez zbytočného odkladu odpovedala na doručenú žiadosť neformálne, nakoľko z obsahu žiadosti bolo zrejmé, že požadovanú informáciu nie je možné s odvolaním sa na § 9 poskytnúť.“ Aj v ďalšom texte svojho rozhodnutia o odvolaní sa žalovaný odvoláva na existenciu fiktívneho rozhodnutia. Tieto skutočnosti však odporujú výroku rozhodnutia, podľa ktorého žalovaný potvrdzuje rozhodnutie zo dňa 04.11.2016 o nesprístupnení požadovanej informácie, ktoré bolo žiadateľovi oznámené elektronicky na adresu H..W..D.. 7. Žalobca poukázal na tvrdenie žalovaného v rozhodnutí, podľa ktorého žiadosť o sprístupnenie informácie nemala v zmysle § 14 ods. 2 ZSI všetky náležitosti, keďže z nej nebolo zrejmé, kto ju podáva a hoci žalovaný mohol žiadateľa v zmysle § 14 ods. 3 vyzvať na jej doplnenie, čo neurobil, nakoľko mu bolo zrejmé, že žiadosti nevyhovie. Z ust. § 14 ods. 3 ZSI je zrejmé, že výzva na doplnenie neúplnej žiadosti nie je zo strany povinnej osoby fakultatívna, ale naopak, jedná sa o zákonnú povinnosť povinnej osoby takúto výzvu urobiť. Preto keď žalovaný mal za to, že žiadosť je neúplná a žalobcu nevyzval na jej doplnenie, došlo z jeho strany ku konaniu v rozpore so zákonom. 8. Napriek uvedenej právnej argumentácii žalobca má zato, že tvrdenie o neúplnej žiadosti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia žalovaného, nakoľko z podanej žiadosti z e-mailovej adresy H..W..D. je zrejmé, že je podaná za spoločnosť PYRONOVA s.r.o.. Pani Š. bola ako zamestnanec, v tomto prípade oprávnená konať za spoločnosť a podať predmetnú žiadosť, v zmysle § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. 9. Dôvod nesprístupnenia požadovanej informácie podľa § 9 ZSI v spojení so zák.č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov, postup žalovaného považuje žalobca za nezákonný, ide o nesprávne právne posúdenie veci. Požadovaná informácia sa netýka osobného údaja dotknutej osoby, ale ide o informáciu o absolvovaní (resp. neabsolvovaní) štátnej skúšky na predmetnej vysokej škole. Predmetom žiadosti nie je ani výsledok štátnej skúšky, ale iba informácia či V. P. štátnu skúšku absolvoval (resp. či sa jej zúčastnil) alebo nie. V prípade, ak by mal žalovaný za to, že informácia o dosiahnutom vzdelaní V. P. je osobným údajom, mal žiadosti nevyhovieť len v tejto časti a sprístupniť iba informáciu o absolvovaní štátnej skúšky. V tejto súvislosti žalobca upozornil na skutočnosť, že podľa § 63 ods. 2 zák. č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách, priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné. Štátna skúška teda nepodlieha žiadnej špeciálnej zákonnej ochrane. 10. K druhej časti žiadosti o sprístupnenie informácie „V prípade, ak u Vás vyššie menovaný pán neštudoval a neabsolvoval štátnu skúšku, prosím Vás o informáciu aj o tejto skutočnosti.“ žalobca poukázal na citáciu ust. § 15 ods. 1 ZSI s tým, že v prípade, ak by mal žalovaný informáciu o absolvovaní štátnej skúšky dotknutej osoby k dispozícii, túto mohol nesprístupniť podľa § 9 ZSI (hoci podľa názoru žalobcu táto informácia nie je osobným údajom). V prípade, ak dotknutá osoba u žalovaného neštudovala, informáciu o absolvovaní štátnej skúšky nemôže mať k dispozícii, preto mal povinnosť odmietnuť žiadosť o sprístupnenie informácii z dôvodu podľa § 15 ods. 1 a o tomto vydať písomné rozhodnutie s odôvodnením svojho postupu. III. Vyjadrenie žalovaného. 11. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 09.03.2017, doručeným súdu dňa 14.03.2017 v ktorom uviedol, že elektronická správa doručená dňa 03.11.2016 z adresy H..W..D., náležitosti stanovené ust. § 14 ods. 2 ZSI, nespĺňala. Z textu žiadosti nebolo jasné a jednoznačné, či žiadosť podáva fyzická osoba alebo právnická osoba. Podľa Obchodného zákonníka je oprávnený konať v mene spoločnosti s ručením obmedzeným jej konateľ. Konateľ žiadateľa však túto žiadosť EU v Bratislave neadresoval a v elektronickej správe nebolo uvedené, že by bola pani H. Š. poverená konateľom spoločnosti na vystavenie a odposlanie predmetnej žiadosti v mene spoločnosti (žalobcu). Žiadosť bola napísaná v ženskom rode, v jednotnom čísle a nebola formulovaná ako úradná písomnosť právnickej osoby. 12. K námietke postupu v zmysle § 14 ods. 2 ZSI žalovaný uviedol, že nechcel spôsobovať vo vybavení veci prieťahy a bez zbytočného odkladu odpovedal na žiadosť na druhý deň po doručení neformálne, nakoľko z obsahu žiadosti bolo zrejmé, že požadovanú informáciu nie je možné bez súhlasu dotknutej osoby s odvolaním sa na § 9 ZSI poskytnúť. Za žalovaného napísala dňa 04.11.2016 správu pani Š. (na adresu: H..W..D.) zamestnankyňa žalovaného pani Č. z pedagogického oddelenia, v ktorej vyzvala pisateľku elektronickej správy, aby predložila k žiadosti doplňujúce údaje. Pani H. Š. nepredložila žalovanému doplňujúce údaje k žiadosti, ani sa k veci nevyjadrila, nevyjadril sa ani žalobca. Žalovaný uznal, že mal vydať vo veci rozhodnutie o nesprístupnení informácie, avšak keďže nebolo zrejmé, či žiadosť podala fyzická alebo právnická osoba a na elektronickú výzvu zo 04.11.2016 nedostal žiadnu odpoveď, s vecou sa viac nezaoberal vychádzajúc z tretej vety § 14 ods. 3 ZSI „ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží.“ 13. Žalovaný poukázal na situáciu upravenú zákonom v § 18 ods. 3 pre prípad, ak povinná osoba žiadanú informáciu nesprístupní, ani nevydá rozhodnutie o nesprístupnení informácie, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu a za deň doručenia rozhodnutia sa považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17). Keďže žalovanému bolo dňa 24.11.2016 doručené odvolanie, vydal v zákonom určenej lehote dňa 05.12.2016 rozhodnutie o odvolaní, v ktorom potvrdil svoje rozhodnutie o nesprístupnení informácie. V odôvodnení uviedol, že ak aj nebolo v uvedenej veci vydané rozhodnutie o nesprístupnení požadovanej informácie so všetkými právnymi náležitosťami, platí, že vydal rozhodnutie, ktorým odmietol poskytnúť informáciu s odvolaním sa na § 9 ZSI. Žalobca požadoval sprístupniť informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, ktoré žalovaný oprávnený sprístupniť len s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. 14. Žalovaný vzniesol námietku premlčania s odkazom na § 181 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok s tým, že rozhodnutie o odvolaní zo dňa 05.12.2016 bolo doručené žalobcovi dňa 08.12.2016 (potvrdzuje žalobca v bode 7. žaloby) a žaloba bola doručená súdu dňa 10.02.2017. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. IV. Replika žalobcu. 15. V replike doručenej súdu dňa 31.03.2017, žalobca poukázal, že odôvodnenie nesprávneho a nezákonného postupu pri vybavovaní žiadosti o sprístupnenie informácie žalovaným, nepovažuje za relevantné. Ak mal žalovaný za to, že žiadosť nemá všetky náležitosti podľa ZSI, mal postupovať podľa § 14 ods. 3 ZSI a vyzvať žalobcu na doplnenie neúplnej žiadosti, spolu so stanovením lehoty a poučením. Napriek uvedenému žalobca opäť zdôraznil, že žiadosť obsahovala všetky vyžadované náležitosti, bolo z nej zrejmé kto ju podáva - spoločnosť PYRONOVA s.r.o., prostredníctvom zamestnanca oprávneného za spoločnosť konať (H. Š.). 16. Žalovaný v bodoch 3. a 4. vyjadrenia nespochybňuje, že došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 ZSI, ktorým odmietol poskytnúť informáciu, že žalobca podal proti fiktívnemu rozhodnutiu odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol tak, že napadnuté fiktívne rozhodnutie sa ako vecne správne potvrdil, žalobca napáda okrem nezákonného postupu pri prejednaní žiadosti, práve rozhodnutie žalovaného o podanom odvolaní. Žalobca opakovane zdôraznil dôvody v podanej žalobe, že k potvrdeniu fiktívneho rozhodnutia v odvolacom konaní dôjsť nemôže, keďže fiktívne rozhodnutie nemôže mať zákonné náležitosti, preto je nezákonné. 17. Vznesenú námietku premlčania považuje žalobca za neopodstatnenú, nakoľko žaloba bola podaná v dvojmesačnej lehote podľa § 181 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. Uvedená lehota má procesný charakter, je zachovaná podaním žaloby v posledný deň lehoty na poštovú prepravu. Keďže napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 08.12.2016, dvojmesačná lehota na podanie žaloby uplynula dňa 08.02.2016, t.j. deň, kedy žaloba bola podaná na poštovú prepravu. V. Administratívne konanie. 18. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalovanému bol elektroniky doručený e-mail dňa 03.11.2016 o 14.54 hod. s predmetom „Žiadosť o sprístupnenie informácií“ z adresy H..W..D., so žiadosťou o sprístupnenie verejnej informácie o absolvovaní štátnej skúšky, resp. informácie o dosiahnutom vzdelaní V. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š.-B. s tým, ak menovaný neštudoval a neabsolvoval štátnu skúšku aby informácia bola aj o tejto skutočnosti. Žiadosť žalovaný zaevidoval pod číslom 14/2016/SPI. U žalovaného prebehla interná komunikácia a následne zamestnankyňa žalovaného pani Č. podala dňa 04.11.2016 elektronickú správu (e-mail) na adresu: H..W..D. s tým, že v zmysle zákona o ochrane osobných údajov treba doložiť súhlas menovaného na poskytnutie informácií o jeho osobe a treba doplniť názov fakulty, formu štúdia, rok ukončenia, príp. sken diplomu. Dňa 23.11.2016 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu spísal odvolanie, ktoré podal na poštovú prepravu dňa 23.11.2016, o ktorom rozhodol žalovaný pod č. 14/2016/SPI dňa 05.12.2016. VI. Verejné vyhlásenie rozsudku 19. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 ods. 1 SSP rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 29.03.2018, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP. Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci, súdom boli poučení, ak sa výslovne nevyjadria, že žiadajú o nariadenie pojednávania, bude mať súd za to, že súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. VII. Právne posúdenie žaloby. 20. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 21. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný. 24. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 25. Podľa čl. 17 ods. 1 zák. č. 23/1991 Zb. ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 26. Podľa čl. 17 ods. 5 zák. č. 23/1991 Zb. ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, štátne orgány a orgány územnej samosprávy sú povinné primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti. Podmienky a vykonanie ustanoví zákon. 27. Podľa § 1 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. 28. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 29. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. 30. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. 31. Podľa § 14 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. 32. Podľa § 14 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží. 33. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak. 34. Podľa § 18 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti ( § 17). 35. Podľa § 47 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 36. Podľa § 47 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 37. Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 38. Podľa § 47 ods. 4 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. 39. Podľa § 47 ods. 5 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, neobsahuje úradnú pečiatku a podpis, ale je správnym orgánom autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia. VIII. Závery správneho súdu. 40. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného, ktorým nebolo vyhovené žiadosti žalobcu o poskytnutie informácie v zmysle zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý v § 1 upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám, v § 9 upravuje slobodný prístup k informáciám dotýkajúcich sa osobnosti, súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, osobných údajov fyzickej osoby spracúvaných v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, ako i postup povinnej osoby pri vybavení žiadosti upravený v § 18 ZSI. 41. Základom pre posúdenie žiadosti o sprístupnenie informácií je zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý v § 14 upravuje žiadosť, jej formu, náležitosti a ako postupuje povinná osoba v prípade, keď žiadosť nemá zákonom predpísané náležitosti. Zároveň ZSI v § 9 upravuje podmienky prístupu k informáciám v súvislosti s ochranou osobných údajov s princípom, že povinná osoba zverejňuje, resp. sprístupňuje len tie osobné údaje, ktoré jej ukladá zákon (nielen len ZSI ale ako v danom prípade aj zák. č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách) alebo na poskytnutie osobných údajov disponuje povinná osoba disponuje písomným súhlasom dotknutej osoby. 42. V prejednávanej veci žalobca požiadal o sprístupnenie informácie podľa zák. č. 211/2000 Z.z. elektronicky podanou žiadosťou zo dňa 03.11.2016, ktorú žalovaný v zákonnej lehote na vybavenie (§ 17 ods. 1 ZSI) neposkytol a ani nevydal rozhodnutie, že žiadosti nevyhovie (§ 18 ods. 2 ZSI). Preto ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie ani nevydala rozhodnutie, zostala nečinná a predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla informácie poskytnúť, resp. sprístupniť. Po uplynutí zákonnej lehoty automaticky nastáva tzv. fikcia zamietavého rozhodnutia, hoci riadne písomné rozhodnutie povinná osoba nevydala. Proti fiktívnemu rozhodnutiu možno podať odvolanie, čo žalobca využil a dňa 23.11.2016 podal proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií odvolanie, o ktorom žalovaný ako povinná osoba rozhodol pod č. 14/2016/ SPI dňa 05.12.2016. 43. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám výslovne ukladá povinnosť o nesprístupnení informácií vydať písomné rozhodnutie (§18 ods. 2 ZSI), zároveň zákon síce predpokladá vydanie fiktívneho rozhodnutia ako následok nečinnosti povinnej osoby (§18 ods. 3 ZSI), avšak takýto postup povinnej osoby má právne následky s tým, že je nezákonný, preto každé fiktívne rozhodnutie musí byť odvolacím orgánom alebo súdom zrušené, nakoľko neobsahuje odôvodnenie a je nepreskúmateľné (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Sži/3/2011 z 03.05.2011). Účelom inštitútu fiktívneho rozhodnutia (§ 18 ods. 3 a § 19 ods. 3 ZSI) nie je "legalizovať" nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa ZSI, ale poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu o sprístupnenie informácií (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 19S 31/2002 zo 16.05.2002). 44. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, ako aj žalovaného spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. V danom prípade Zákon o slobodnom prístupe k informáciám upravuje (§ 22 ods. 1 ZSI) aplikáciu všeobecného predpisu o správnom konaní (zák. č. 71/1967 Zb.), ktorý v § 47 ods. 1 upravuje, čo rozhodnutie musí obsahovať (výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade)). Z rozhodnutia žalovaného, ktoré je predmetom súdneho prieskumu je nepochybné, že výrok rozhodnutia neobsahuje (iba vo výroku možno vysloviť vznik, zmenu alebo zánik individuálneho právneho vzťahu, ktorým sa zakladajú práva, určujú povinnosti, prípadne menia právne vzťahy), neobsahuje ani odôvodnenie (v odôvodnení sa hodnotia všetky skutočnosti, dáva prehľad o priebehu konania, akými úvahami sa správny orgán riadil pri hodnotení dôkazov a pod.). Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. V konečnom dôsledku obligatórnou náležitosťou rozhodnutia je poučenie o odvolaní (rozklade), ktoré rovnako v preskúmavanom rozhodnutí absentuje (údaj o tom, či je rozhodnutie konečné alebo či je možné proti nemu podať opravný prostriedok). Absencia zákonných náležitostí rozhodnutia správneho orgánu má za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 45. S poukazom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie, ktoré vyhodnotil ako fiktívne, už vo svojej podstate nespĺňa náležitosti rozhodnutia podľa § 47 správneho poriadku a druhostupňové rozhodnutie absentuje zákonné náležitosti rozhodnutia upravené v § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a takýto nedostatok spravidla bráni posúdeniu dôvodnosti ďalších meritórnych námietok, preto sa správny súd s vecnými námietkami nesprístupnenia požadovanej informácie v zmysle § 9 ZSI nezaoberal. 46. K tvrdeniu žalovaného, že zo žiadosti nebolo jednoznačné, či žiadosť podáva fyzická osoba alebo právnická osoba, s poukazom na rozhodnutie z 05.12.2016 adresované žalobcovi, súd toto tvrdenie vyhodnotil ako účelové a nemajúce ani oporu v zákone. Ak povinná osoba po podaní žiadosti o sprístupnenie informácií mala za to, že žiadosť je neúplná, resp. nemá náležitosti upravené v § 14 ods. 2 ZSI, mala postupovať podľa § 14 ods. 3 ZSI, t.j. vyzvať žiadateľa, aby v určenej lehote neúplnú žiadosť doplnil pod hrozbou odloženia žiadosti. 47. Vznesenú námietku premlčania podanej žaloby opísanú v odseku 14. tohto rozhodnutia správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V administratívnom spise sa nenachádza doklad o doručení rozhodnutia č. 14/2016/SPI zo dňa 05.12.2016 žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi, pričom sám žalovaný pri vznesenej námietke premlčania vychádzal z informácie o doručení rozhodnutia zo žaloby, v ktorej žalobca uviedol, že predmetné rozhodnutie mu bolo doručené dňa 08.12.2016. Je nepochybné, že lehota na podanie správnej žaloby podľa § 181 ods. 1 SSP je procesnou lehotou čo znamená, že včasné podanie žaloby je zachované podaním žaloby v posledný deň lehoty na poštovú prepravu. Keďže napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 08.12.2016 a dvojmesačná lehota na podanie žaloby uplynula dňa 08.02.2016, kedy žaloba bola podaná na poštovú prepravu, bola podaná včas. Súd v plnej miere prisvedčil námietke žalobcu uvedenej v odseku 17. tohto rozhodnutia. 48. Krajský súd v Bratislave s poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a rozhodnutie žalovaného vyhodnotil ako nezákonné v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP a toto v spojení s fiktívnym rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je viazaný právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozsudku (§ 191 ods. 6 SSP). IX. Trovy konania. 49. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 50. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP, § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).