Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/34/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200228 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200228.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: PYRONOVA s.r.o., Landererova 8, 811 09 Bratislava, IČO: 31 422 802, zast.: BAJO LEGAL s.r.o., Landererova 8, 811 09 Bratislava, IČO: 36 860 581, proti žalovanému: Vysoká škola múzických umení, Ventúrska 3, 813 01 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5502/2016/ SPI/07/2016 zo dňa 06.12.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovanej Vysokej školy múzických umení č. 5502/2016/ SPI/07/2016 zo dňa 06.12.2016 ako aj fiktívne rozhodnutie žalovanej o odmietnutí sprístupnenia informácií žalobcovi na základe žiadosti zo dňa 03.11.2016 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Súd p r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1. Žiadosťou o sprístupnenie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o slobode informácií“) žalobca dňa 03.11.2016 požiadal žalovaného o sprístupnenie informácie o absolvovaní štátnej skúšky, resp. informácie o dosiahnutom vzdelaní pána Z. B., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko Š. - K. s tým, že ak u žalovaného vyššie menovaný p. Z. B. neštudoval a neabsolvoval štátnu skúšku, požiadal informáciu aj o tejto skutočnosti. 2. Žalobca doručil žalovanému dňa 01.12.2016 odvolanie zo dňa 29.11.2016 proti fiktívnemu rozhodnutiu v zmysle § 18 ods. 3 a § 19 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Odvolanie odôvodnil skutočnosťou, že požadované informácie neboli sprístupnené a ani o žiadosti o sprístupnenie informácie žalobcu v stanovenej lehote nebolo rozhodnuté a preto za použitia subsidiárneho správneho poriadku žiadal rozhodnúť o odvolaní. Upozornil žalovaného, že požadovaná informácia sa netýka žiadneho osobného údaju dotknutej osoby, ale ide iba o informáciu o absolvovaní (resp. neabsolvovaní) štátnej skúšky na požiadanej vysokej škole. Zároveň uviedol, že predmetom žiadosti nie je ani výsledok štátnej skúšky, ale iba informácia, či Z. B. štátnu skúšku absolvoval alebo nie. Ďalej uviedol, že v prípade ak má žalovaný informáciu o absolvovaní štátnej skúšky dotknutej osoby k dispozícii, túto môže nesprístupniť podľa § 9 zákona o slobodnom prístupe k informáciám (s čím sa však žalobca nestotožnil). Pre prípad, ak dotknutá osoba u žalovaného neštudovala, informáciu o absolvovaní štátnej skúšky teda žalovaný nemá k dispozícii, ale má povinnosť odmietnuť žiadosť o sprístupnenie informácií z dôvodu podľa § 15 ods. 1 a o tomto vydať písomné rozhodnutie aj s odôvodnením svojho postupu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca žiadal požadovanú informáciu sprístupniť alebo alternatívne vydať rozhodnutie o nemožnosti sprístupnenia informácie, nakoľko takouto informáciu žalovaný nedisponujete. 3. Napadnutým rozhodnutím č. 5502/2016/SPI/07/2016 zo dňa 06.12.2016 žalovaný s poukazom na § 18 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám uviedol, že ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Z toho vyplýva, že ak aj žalovaný v uvedenej veci nevydal rozhodnutie, resp. ak požadované informácie žiadateľovi nesprístupnil, zo zákona platí, že žalovaný vydal rozhodnutie, ktorým odmietol poskytnúť informáciu. 4. Žalovaný po preskúmaní obsahu odvolania žalobcu konštatoval, že požadovanú informáciu nie je možné žalobcovi ako žiadateľovi s poukazom na § 9 zákona sprístupniť a odvolaniu preto nie je možné vyhovieť. II. Žaloba 5. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave v zákonnej lehote domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 5502/2016/SPI/07/2016 zo dňa 06.12.2016, podľa ktorého požadovanú informáciu žalobcovi nie je možné s poukazom na § 9 zákona o slobodnom prístupe k informáciám poskytnúť a preto odvolaniu žalobcu nebolo možné ani vyhovieť. 6. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné už zo svojej podstaty, keďže potvrdzuje fiktívne rozhodnutie. Mal za to, že vydaniu fiktívneho rozhodnutia predchádza nezákonný postup, keďže fiktívne rozhodnutie existuje iba preto, že povinná osoba si v ustanovenej lehote nesplní svoju zákonnú povinnosť. Bol názoru, že keď podal proti fiktívnemu rozhodnutiu odvolanie, žalovaný ako odvolací orgán bol povinný preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a tiež zákonnosť konania, v rámci ktorého bolo predmetné rozhodnutie vydané, avšak žalovaný týmto spôsobom nepostupoval, čo spôsobuje jeho nezákonnosť. 7. Ďalej poukázal na absenciu výrokovej časti a odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Uviedol, že v prípade ak žalovaný nechcel podanému odvolaniu vyhovieť, výrok mal znieť, že odvolanie zamieta a fiktívne rozhodnutie potvrdzuje. Žalovaný mal povinnosť túto výrokovú časť rozhodnutia aj riadne odôvodniť, tak ako predpokladá § 47 ods. 3 správneho poriadku, k čomu však nedošlo. Rovnako absentuje v rozhodnutí poučenie, čo predstavuje tiež rozpor so zákonom. 8. V súvislosti so samotným dôvodom nesprístupnenia požadovanej informácie postup žalovaného považoval žalobca za nezákonný, pretože z jeho strany ide o nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že požadovaná informácia sa netýka žiadneho osobného údaju dotknutej osoby, ale ide iba o informáciu o absolvovaní (resp. neabsolvovaní) štátnej skúšky na predmetnej vysokej škole. Predmetom žiadosti dokonca ani nie je výsledok štátnej skúšky, ale iba informácia, či Z. B. štátnu skúšku absolvoval (resp. či sa jej zúčastnil) alebo nie. Podľa názoru žalobcu uvedená informácia v žiadnom prípade nie je osobným údajom. V prípade, ak by mal žalovaný za to, že informácia o dosiahnutom vzdelaní pána Z. B. je osobným údajom, mal žiadosti nevyhovieť len v tejto časti, a sprístupniť iba informáciu o absolvovaní štátnej skúšky. V tejto súvislosti žalobca upozornil na skutočnosť, že podľa § 63 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné. Štátna skúška teda nepodlieha žiadnej špeciálnej zákonnej ochrane. 9. Ďalej poznamenal, že v prípade ak dotknutá osoba u žalovaného neštudovala, túto informáciu o absolvovaní štátnej skúšky nemôže mať k dispozícii, žiadosť o sprístupnenie informácií mal z dôvodu podľa § 15 ods. 1 odmietnuť a o tomto vydať písomné rozhodnutie aj s odôvodnením svojho postupu. 10. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj fiktívne rozhodnutie zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 15.06.2017 uviedol, že na účely aplikácie zákona o slobodnom prístupe k informáciám v podmienkach žalovaného vydal rektor VŠMU dňa 23.01.2001 vnútorný predpis s označením Interný predpis Vysokej školy múzických umení vydaný na realizáciu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý platil v období od 01.02.2001 do 30.11.2016. Podľa článku 5 starého predpisu miestom pre podávanie žiadostí o sprístupnenie informácií o VŠMU je sekretariát rektora VŠMU, o fakulte VŠMU je príslušný sekretariát dekana. Starý predpis bol v roku 2016 nahradený novým vnútorným predpisom, ktorý platí od 01.12.2016. Žalovaný poznamenal, že v odvolaní žalobca neuviedol akou formou doručil žalovanému žiadosť o sprístupnenie informácie zo dňa 03.11.2016 a v prípade, ak by žalovaný vychádzal z toho, že by malo ísť o žiadosť o sprístupnenie informácie zo dňa 03.11.2016, tak aj vzhľadom na dátum vystavenia odvolania (29.11.2016) a adresu, na ktorú bolo odvolanie zaslané, možno usúdiť, že žiadosť o sprístupnenie informácie zo dňa 03.11.2016, ak existuje a ak bola VŠMU doručená, bola podaná za účinnosti starého predpisu. Žalovaný uviedol, že potom, ako mu bolo doručené odvolanie, vykonal kontrolu všetkých VŠMU poštou doručených zásielok, avšak v pošte sa nenachádzala žiadna poštová zásielka doručená od žalobcu a takisto sa nenachádzala ani medzi elektronicky doručenými zásielkami. 12. Konštatoval, že na odvolanie žalobcu reagoval v dobrej viere, rozhodol o odvolaní dňa 06.12.2016 obratom, hoci nemal vedomosť o tom a ani na základe vykonanej kontroly doručenej pošty preukázané, že mu bola žiadosť o sprístupnenie informácie zo dňa 03.11.2016 skutočne aj doručená. Žalovaný však vychádzal z toho, že ak by aj bol dostal žiadosť o sprístupnenie informácie zo dňa 03.11.2016 od žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu, a táto by bola mala všetky náležitosti podľa § 14 ods. 2 zákona, požadované informácie nebol by mohol bez súhlasu dotknutej fyzickej osoby sprístupniť. Žalobca sa v odvolaní domáhal poskytnutia informácií, ktoré sa dotýkajú súkromia fyzickej osoby, pritom k odvolaniu nepriložil písomný súhlas dotknutej osoby tak, ako to požaduje § 9 zákona. S poukazom na tieto skutočnosti žalovaný odvolaniu v zmysle § 9 zákona nevyhovel. 13. Ďalej žalovaný poukázal na to, že rozhodnutie o odvolaní bolo doručené žalobcovi dňa 12.12.2016, na adresu právneho zástupcu dňa 15.12.2016, pričom žalobca doručil žalobu zo dňa 15.02.2017 Krajskému súdu v Bratislave dňa 16.02.2017 a s poukazom na ustanovenia § 69 ods. 1 a § 181 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej SSP), posledným dňom na podanie žaloby bol deň 12.02.2017. Mal za to, že žalobca podal žalobu oneskorene a preto vzniesol námietku premlčania. 14. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu vzhľadom na uvedené skutočnosti zamietnuť. IV. Replika 15. Žalobca dňa 07.07.2017 doručil vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného a uviedol v súvislosti s neevidovaním žiadosti o poskytnutie informácií žalobcu v systéme doručenej pošty žalovaného, že predmetnú žiadosť, ktorá bola odoslaná elektronickou formou na e-mailovú adresu žalovaného X..sk túto doručil, o čom predložil aj v replike dôkaz s tým, že táto adresa je uvedená v časti „skrytá kópia“ v skrátenom označení „rektorat“. Predmetná e-mailová adresa žalovaného je uvedená priamo na webovej stránke žalovaného R..F..K..sk v časti kontakty (webová stránka aktuálna v čase podávania žiadosti) Podotkol, že žalovaný nemá na webovej stránke v časti kontakty uvedenú žiadnu osobitnú e-mailovú adresu na doručovanie žiadosti o informácie. 16. Vo vzťahu k odvolaniu sa žalovaného vo vyjadrení na svoj vnútorný predpis, ktorý vydal za účelom realizácie zákona o slobodnom prístupe k informáciám uviedol, že tento predpis predstavuje iba predpis interný, t.j. organizačný správny akt, ktorý nie je všeobecne záväzný, ale jeho záväznosť je obmedzená iba na členov subjektu, ktorý tento akt vydal. 17. Mal za to, že právne úvahy žalovaného v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania sú nesprávne, pretože právnemu zástupcovi žalobcu bolo napadnuté rozhodnutie doručené dňa 15.12.2016, pričom nie je smerodajné, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené spoločnosti žalobcu. Uviedol, že lehota na podanie správnej žaloby bola dva mesiace od doručenia rozhodnutia právnemu zástupcovi žalobcu a teda posledný deň na podanie žaloby bol 15.02.2017 (procesnoprávna lehota), v ktorý deň aj žaloba bola podaná. V. Duplika 18. Žalovaný dňa 16.02.2018 doručil vyjadrenie k replike žalobcu, v ktorom ohľadom vyjadrenia žalobcu, že žiadosť o informácie poslal žalovanému elektronickou formou na e-mailovú adresu žalovaného X..sk ako „skrytú kópiu“ v skrátenom označení „rektorat“ o čom priložil aj dôkaz, konštatoval, že po podrobnom preskúmaní dokumentu dospel k tomu, že tento dokument uvedené tvrdenie žalobcu nepotvrdzuje. Z textu žiadosti nevyplýva, že žiadateľom informácie je žalobca, pretože z uvedeného vyplýva, že žiadosť podala fyzická osoba U. Š.. V žiadosti nie je uvedené, že by bola pani U. Š. poverená konateľom žalobcu na odposlanie žiadosti v mene žalobcu. Uviedol, že eviduje prípad, kedy žiadosť o sprístupnenie podala fyzická osoba elektronicky, žalovaný odpovedal tejto fyzickej osobe písomne a následne táto osoba oznámila žalovanému, že nikdy žiadosť žalovanému o sprístupnenie informácie neodposlala ani poštou ani elektronicky. Preto z uvedeného vyplýva, že žiadosť musí byť podaná v zmysle § 14 zákona o slobode informácií. Musí byť jasná a jednoznačná, aby bolo možné bez akýchkoľvek pochybností určiť, ktorej povinnej osobe je žiadosť určená a kto ju podáva, teda kto je žiadateľom. Z dôvodu, že žiadosť podala fyzická osoba U. Š., nie žalobca, namietal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie predmetnej žaloby. 19. Žalovaný naďalej zotrval na svojich tvrdeniach o námietke premlčania s tou argumentáciou, že žalobca doručil žalobu krajskému súdu až 16.02.2017. VI. Právna úprava 20. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP vec rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 21. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 24. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 25. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 26. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. 27. Podľa ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky čl. 17 ods. 1, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 28. Podľa čl. 17 ods. 5 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, štátne orgány a orgány územnej samosprávy sú povinné primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti. Podmienky a vykonanie ustanoví zákon. 29. Podľa § 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. 30. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 31. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti ( § 17). 32. Podľa § 47 ods. 1 zákona č 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 33. Podľa § 47 ods. 2 zákona č 71/1967 Zb., výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 34. Podľa § 47 ods. 3 zákona č 71/1967 Zb., v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 35. Podľa § 47 ods. 4 zákona č 71/1967 Zb., poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. 36. Podľa § 47 ods. 5 zákona č 71/1967 Zb., v písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, neobsahuje úradnú pečiatku a podpis, ale je správnym orgánom autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia. VII. Právne závery správneho súdu 37. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 5502/2016/SPI/07/2016 zo dňa 06.12.2016, ktorým potvrdil fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácie žalobcovi. 38. Žalobca požiadal o sprístupnenie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. žiadosťou zo dňa 03.11.2016 podanou elektronickou formou a keďže žalovaný v lehote na vybavenie žiadosti požadované informácie neposkytol a takisto nevydal rozhodnutie, že požadované informácie nesprístupňuje, bolo vydané fiktívne rozhodnutie o odmietnutí sprístupnenia informácií v zmysle § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií. Z dôvodu neposkytnutia požadovaných informácii žalovaným v lehote na vybavenie žiadosti, žalobca podal odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu. Napadnutým rozhodnutím žalovaný odvolaniu žalobcu nevyhovel a konštatoval, že požadovanú informáciu s poukazom na § 9 zákona o slobodnom prístupe k informáciám nie je možné sprístupniť. 39. V prvom rade súd poukazuje na ust. § 17 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií, ktorý upravuje lehotu a postup povinnej osoby pri vybavovaní žiadosti o sprístupnenie informácie. Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie v zmysle § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, je povinná vydať o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie, či nevydala rozhodnutie ani informáciu nesprístupnila, t.j. zostala nečinná, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla informácie poskytnúť, resp. sprístupniť. Po uplynutí zákonnej lehoty automaticky potom vzniká tzv. fikcia zamietavého rozhodnutia, hoci riadne písomné rozhodnutie povinná osoba nevydala. Platí to aj v prejednávanom prípade, kedy povinná osoba nevydala v zákonnej lehote žiadne rozhodnutie. V takom prípade vzniká fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácie, proti ktorému sa možno odvolať. Žalobca v prejednávanom prípade podal proti fiktívnemu rozhodnutiu žalovaného o nesprístupnení informácií odvolanie, o ktorom žalovaný ako povinná osoba rozhodol v zákonnej lehote žalobou napadnutým rozhodnutím. Zákon o slobode informácií výslovne ukladá povinnosť vždy o nesprístupnení informácií vydať písomné rozhodnutie. Zákon o slobode informácií síce predpokladá vydanie fiktívneho rozhodnutia ako následok nečinnosti povinnej osoby, takýto postup povinnej osoby nie je zákonom dovolený, je teda nezákonný, pričom každé fiktívne rozhodnutie musí byť odvolacím orgánom alebo súdom zrušené, pretože neobsahuje odôvodnenie a je nepreskúmateľné (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Sži/3/2011 zo dňa 03.05.2011). 40. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. V danom prípade Zákon o slobodnom prístupe k informáciám upravuje aplikáciu správneho poriadku v konaniach o žiadostiach o poskytnutie informácií v ust. § 22 ods. 1, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 41. Náležitosti rozhodnutia stanovuje ustanovenie § 47 správneho poriadku. Podľa § 47 ods.1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Výrok musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať vyriešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania. Aby rozhodnutie mohlo vyvolať zamýšľané právne účinky, musí spĺňať predpoklady stanovené zákonom. Zo žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva, že preskumávané rozhodnutie výrok rozhodnutia neobsahuje. V súvislosti s tým súd uvádza, že práve výrok je najdôležitejšou časťou rozhodnutia, pretože obsahuje rozhodnutie vo veci, ktorá musí byť jednoznačne špecifikovaná. Iba vo výroku rozhodnutia možno vysloviť vznik, zmenu alebo zánik individuálneho právneho vzťahu, ktorým sa zakladajú práva, určujú povinnosti, prípadne menia právne vzťahy. 42. Žalobou napadnuté rozhodnutie okrem výroku rovnako neobsahuje odôvodnenie. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať. 43. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo, či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. 44. Je preto potrebné súhlasiť s námietkami žaloby, že napadnuté rozhodnutia trpia vadou nepreskúmateľnosti. Prvostupňové ako fiktívne rozhodnutie už zo svojej podstaty nespĺňa náležitosti rozhodnutia podľa § 47 správneho poriadku. Taktiež v druhostupňovom rozhodnutí žalovaného absentujú zákonné náležitostí rozhodnutia zadefinované v § 47 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Správny súd nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov pri rozhodovaní vrátane odôvodňovaní rozhodnutí. Vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho konania. Tieto nedostatky spôsobujú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 45. Všeobecne platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla posúdeniu dôvodnosti ďalších meritórnych námietok a preto sa správny súd samotným dôvodom nesprístupnenia požadovanej informácie v zmysle § 9 zákona o slobode informácií nezaoberal. 46. Žalovaný vo svojich vyjadreniach tvrdil, že o odvolaní žalobcu rozhodol i napriek tej skutočnosti, že nemal vedomosť o tom, že mu bola žiadosť o sprístupnenie informácie zo dňa 03.11.2016 doručená ako aj to, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, keďže následne po podaní žaloby zistil, že žiadosť o sprístupnenie informácie podala fyzická osoba a nie žalobca. Tieto tvrdenia žalovaného nepodporuje jeho procesný postup v správnom konaní o poskytnutie informácie ohľadom odvolania žalobcu a jeho následné vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia a preto súd tieto námietky vyhodnotil ako účelové. Okrem toho je potrebné uviesť, že žalobu podala spoločnosť žalobcu aj žalobou napadnuté rozhodnutie je smerované voči spoločnosti žalobcu a teda ide o totožný subjekt. Pokiaľ však žiadosť o informácie nemá predpísané náležitosti, (ako uvádzal žalovaný), je potom na povinnej osobe (žalovanom), aby postupovala v zmysle § 14 ods. 3 citovaného zákona a vyzvala žiadateľa na doplnenie neúplnej žiadosti. 47. Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil súd námietku žalovaného vo vzťahu k podaniu žaloby po lehote stanovenej zákonom. Z obsahu súdneho ako aj administratívneho spisu vyplynulo, že právnemu zástupcovi žalobcu žalobou napadnuté rozhodnutie bolo doručené dňa 15.12.2016. V zmysle § 25 ods. 5 správneho poriadku vyplýva, že ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomuto zástupcovi. Potom nie je podstatné, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené samotnému žalobcovi (dňa 12.12.2016). Z podacej pečiatky pošty vyplýva, že žaloba bola na poštovú prepravu odovzdaná dňa 15.02.2017, teda v zákonnej lehote na podanie správnej žaloby, ktorá je v zmysle § 181 ods. 1 SSP dva mesiace od oznámenia rozhodnutia dotknutému subjektu, (v danom prípade právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 15.12.2016), teda posledný deň na podanie žaloby bol deň 15.02.2017, čo zo strany žalobcu v prejednávanej veci bolo splnené. To, že na žalobe je uvedená podacia pečiatka krajského súdu s dátumom 16.02.2017 je na posúdenie včasnosti podania žaloby s poukazom na znenie § 69 ods. 6 SSP a vzhľadom na vyššie uvedenú konštatáciu súdu právne irelevantné. 48. Krajský súd s poukazom na uvedené skutočnosti dospel k záveru o nezákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí a rozhodol v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP tak, že rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým fiktívnym rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 49. V ďalšom konaní správny orgán vec opätovne prejedná a rozhodne v súlade s právnym názorom krajského súdu prezentovaným v odôvodnení tohto rozhodnutia, ktorým je správny orgán v zmysle § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný. 50. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP, tak, že žalobcovi priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd samostatným uznesením v súlade s ust. § 175 SSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 51. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.