KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava5. 3. 2018plný textcitované 1×

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/32/2017 z 5. 3. 2018

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 5. marca 2018, sp. zn. 5S/32/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1017200240.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/32/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200240
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200240.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu
JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: R. A., F.. XX.XX.XXXX, H.B. X,
XXX XX P., zastúpený: JUDr. Jozef Göbl, advokát, Jantárova 30, 040 01 Košice, proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-91/2016/OPK a č. KM-OLVS-90/2016/OPK zo dňa 14.12.2016,
takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalobcovi súd n e p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Žiadateľ R. A. písomnou žiadosťou zo dňa 12.04.2016 doručenou MV SR sekcia personálnych
a sociálnych činností odboru sociálneho zabezpečenia ako prvostupňovému orgánu dňa 06.06.2016
požiadal o priznanie výsluhového dôchodku a odchodného ako dávky výsluhového zabezpečenia od
01.06.2016 v súlade s ustanoveniami zákona číslo 328/2002 Z. z..

2. Dňa 02.09.2016 vydalo Ministerstvo vnútra SR sekcia personálnych a sociálnych činností a Osobný
úrad odbor sociálneho zabezpečenia Bratislava rozhodnutie číslo SPOU-OSZ-49864-1/2016-VZ, ktorým
bol priznaný žiadateľovi výsluhový dôchodok v zmysle ustanovenia § 143 a písm. a), § 143ab ods. 1,
§ 143ac ods. 1 písm. a) a § 58 v súlade s § 81 ods. 3 písm. a) zákona čísla 328/2002 Z. z. o výške
XXX,XX,- € mesačne.
Rozhodnutím č. SPOU-OSZ-49864-2/2016-VZ zo dňa 02.09.2016 bolo žiadateľovi priznané odchodné
vo výške XX.XXX,XX,- €

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žiadateľ odvolanie, v ktorom uviedol, že považuje priznanie
výsluhového dôchodku vo XXX,XX,- € mesačne za nesprávne, unáhlené a nedostatočne odôvodnené.
Podľa neho napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a z
nesprávneho právneho posúdenia veci a nezohľadňuje skutočnosti uvádzané v jeho žiadosti. Podľa
žiadateľa došlo pri spracovaní rozhodnutia k chybe pri výpočte najlepšieho priemerného mesačného
služobného platu. Do tohto platu by sa podľa jeho názoru mal zahrnúť aj celkový doplatok rozdielu,
o ktorý bol jeho priemerný mesačný služobný plat skrátený od 20.06.2001 do 06.01.2008 t.j. v čase
dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby.



Celkovú sumu XX.XXX,XX,- €, ktorá obsahuje aj sumy vyplatené žiadateľovi za dobu dočasného
pozbavenia výkonu štátnej služby a to za obdobie od 20.06.2001 do 06.01.2008 počas, ktorej mal
žalobca krátený služobný plat, a ktorá mu bola vyplatená jednorázovo v roku 2015 považuje žiadateľ za
najlepší príjem za posledných 10 rokov predo dňom skončenia služobného pomeru a je toho názoru, že
práve táto suma má byť podkladom pre výpočet dávok výsluhového zabezpečenia.
Nesprávne určená výška výsluhového dôchodku mala za následok aj nesprávny výpočet odchodného.

4. O odvolaní žiadateľa rozhodol orgán verejnej správy druhého stupňa a to Ministerstvo vnútra
SR Bratislava rozhodnutím číslo KM-OLVS-90/2016-OPK zo dňa 14.12.2016 a rozhodnutím č. KM-
OLVS-91/2016-OPK zo dňa 14.12.2016, ktorým zamietol odvolanie žiadateľa a potvrdil správnosť
rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa.
V odôvodnení svojich rozhodnutí orgán verejnej správy druhého stupňa uviedol, že v konaní o priznaní
výsluhového dôchodku a odchodného bolo zo zadovážených podkladov zistené, že personálnym
rozkazom riaditeľa OR PZ v Košiciach číslo 182 zo dňa 12.04.2016 bol odvolateľ podľa § 191 ods.
1 zákona číslo 73/1998 Z. z. uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru dňom
31.05.2016.

5. V súlade s § 58 ods. 1 písm. a) a b) zákona číslo 328/2002 Z. z. bola do doby trvania služobného
pomeru rozhodujúca na vznik nároku na výsluhový dôchodok a odvolateľovi započítaná doba výkonu
náhradnej vojenskej služby v trvaní od 01.04.1985 do 31.08.1985 a doba trvania služobného pomeru
od 01.09.1985 do 31.05.2016 tj. 31 rokov a 69 dní.

6. Základom na výpočet sumy výsluhového dôchodku bol v súlade s § 143ac ods. 1 písm. a) Zákona
číslo 328/2002 Z. z. priemerný mesačný služobný plat, ktorý odvolateľ dosiahol v období posledných 10
skončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru a to v príjmovo najlepšom
skončenom kalendárnom roku služobného pomeru rozhodujúcom období na zistenie základu na výpočet
výsluhového dôchodku, ktorým bol kalendárny rok 2015.

7. Do celkovej doby trvania služobného pomeru bolo započítané aj obdobie dočasného pozbavenia
výkonu štátnej služby odvolateľa a to práve z dôvodu, že rozsudkom Okresného súdu Košice 1, sp. zn.
2T 85/2005 zo dňa 03.11.2014 bol odvolateľ oslobodený spod obžaloby zo spáchania trestného činu
zneužívania právomoci verejného činiteľa.

8. Z doložených mzdových podkladov vyplýva, že súčasťou príjmov vyplatených odvolateľovi v roku
2015 je aj doplatok rozdielu, o ktorý bol jeho mesačný služobný plat krátený počas doby dočasného
pozbavenia výkonu štátnej služby tzn. od 20.06.2001 do 06.01.2008.
Rozhodujúcim obdobím na určenie základu podľa § 60 ods. 1 zákona 328/2002 Z. z. je u odvolateľa
10 skončených kalendárnych rokov služobného pomeru pred dňom skončenia služobného pomeru, tzn.
od 01.01.2006 do 31.12.2015.

9. Priemerným mesačným služobným platom odvolateľa určeným podľa § 60 ods. 2 vyššie uvedeného
zákona je podiel súčtu mesačných služobných platov, okrem súčtu služobných platov poskytnutých
za obdobie dočasnej neschopnosti, ktoré mu patrili v príslušných kalendárnych rokoch podľa ods. 1 a
celkového počtu kalendárnych dní, za ktoré tieto služobné platy patrili; takto zistený podiel sa vynásobí
koeficientom 30,417 a zaokrúhli sa na eurocent smerom na hor.
Z vedeného tak vyplýva, že priemerným mesačným služobným platom policajta je ten služobný plat, ktorý
je vypočítaný iba zo súčtu mesačných služobných platov, ktoré mu v danom kalendárnom roku patrili.

10. Námietky odvolateľa uplatnené v podanom odvolaní sú z hľadiska zákonnosti napadnutého
rozhodnutia neopodstatnené a nič nemenia na tom, že priznanie výsluhového dôchodku odvolateľovi od
01.06.2016 vo výške XXX,XX,- € mesačne bolo realizované správne a zákonným spôsobom.

II.
Žalobné dôvody

11. V čas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 20.02.2017 sa žalobca domáhal, aby súd
zrušil rozhodnutie žalovaného č. KM-OLVS-91/2016/OPK zo dňa 14.12.2016, rozhodnutie č. KM-
OLVS-90/2016/OPK zo dňa 14.12.2016, ktorými bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené



rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. SPOU-OSZ-49864-1/2016-VZ zo dňa 02.09.2016
a rozhodnutie č. SPOU-OSZ-49864-2/2016-VZ zo dňa 02.09.2016, ktorými bol žalobcovi priznaný
výsluhový dôchodok vo výške XXX,XX,- € a odchodné vo výške XX.XXX,XX,- €.

12. V žalobe žalobca poukázal na ustanovenie § 58 ods. 1 zákona 328/2002 Z. z., v ktorom sa
hovorí, že dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový príspevok,
odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a pri týchto dávok je doba
trvania služobného pomeru od 01.01.1993 ozbrojených bezpečnostných zborov Slovenskej informačnej
službe, v Národnom bezpečnostnom úrade a v ozbrojených silách SR, do doby trvania služobného
pomeru podľa odsekov 1 a 2 sa nezapočítavajú po a) policajta okrem hasiča doby prerušenia výkonu
funkcie, doby dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak mu nebol doplatený rozdiel, o ktorý bol
jeho služobný plat skrátený.

13. Taktiež poukázal na ustanovenie § 60 ods. 1, 2 zákona č. 328/2002 a uviedol, že žalovaný porušil
ustanovenia § 58 ods. 1, § 60 ods. 1, 2 zákona č. 328/2002 Z. z. a to má vplyv na celkový výpočet
výsluhového dôchodku a odchodného. Nestačí len zrealizovať len doplatky, ale je potrebné nanovo
prerátať a prepočítať odchodné a výsluhový dôchodok žalobcu.
Ďalej žalobca poukázal na svojvôľu správneho orgánu a to rozpor v hodnotení postupe aplikácii a výklade
práva. Ide tu o logický a racionálny ako aj vecný rozbor. Správny orgán nesprávne vyhodnotil skutkové
zistenia, ktoré odvodil z vykonaných dôkazov a preto následne aj došlo k nesprávnym právnym záverom.

14. Žalobca má za to, že správny orgán dostatočne nepreukázal svoj záver uvedený v danom
napadnutom rozhodnutí. Nezaoberá sa skutkovým stavom a následkami oslobodzujúceho rozsudku OS
Košice 1 zo dňa 03.11.2014 sp. zn. 2T 85/2005 právoplatným dňa 14.01.2015, ktorým bol žalobca
oslobodený spod žaloby zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa.
Taktiež sa nezaoberal rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach zo dňa 28.01.2015, ktorým
riaditeľ OR PZ v Košiciach rozhodol, že žalobcovi patrí doplatok rozdielu, o ktorý bol jeho mesačný
služobný plat skrátený od 20.06.2001 do 06.01.2008 v čase dočasného pozbavenia výkonu štátnej
služby.
Na základe uvedenej skutočnosti žalobca žiada, aby súd zrušil obe rozhodnutia žalovaného, ako aj
orgánom verejnej správy prvého stupňa a prizná mu náhradu trov konania.

III.
Vyjadrenie žalovaného

15. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 25.04.2017 uviedol, že
žalobca bol personálnym rozkazom riaditeľa OR PZ v Košiciach č. 182 zo dňa 12.04.2016 uvoľnený zo
služobného pomeru príslušníka policajného zboru dňom 31.05.2016.

16. Žiadosťou doručenú prvostupňovému orgánu verejnej správy dňa 06.06.2016 žalobca požiadal
o priznanie výsluhového dôchodku a odchodného ako dávok výsluhového zabezpečenia v súlade
ustanoveniami zákona č. 328/2002 Z. z..

17. Žalobca v období od 20. júna 2001 do 06.01.2008 bol personálnym rozkazom riaditeľa KR PZ v
Košiciach č. 11/2001 dočasne pozbavený výkonu štátnej služby z dôvodu prebiehajúceho trestného
konania voči jeho osobe.

18. Dňa 06.01.2008 bolo u žalobcu ukončené dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby podľa § 46
ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. personálnym rozkazom riaditeľa KR PZ v Košiciach č. 9/2008.
V období dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby v dobe od 20. júna 2001 do 06.01.2008 patril
žalobcovi krátený služobný plat vo výške minimálnej mzdy.

19. Po skončení obdobia dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby v roku 2008 nebol žalobcovi
doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat v tomto období krátený práve s poukázaním na tú
skutočnosť, že trestné konanie vedené voči žalobcovi nebolo právoplatne skončené.
Až rozsudkom Okresného súdu Košice 1 zo dňa 03.11.2014 sp. zn. 2T 85/2005, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňom 14.01.2015 bol žalobca oslobodený spod obžaloby.



20. Na základe uvedeného skutkového stavu bolo OR PZ v Košiciach vydané rozhodnutie č. CPKE-
OP-2015/001360-001 zo dňa 28.01.2015 podľa, ktorého žalobcovi patrí doplatok rozdielu, o ktorý bol
jeho mesačný služobný plat krátený od 20. júna 2001 do 06.01.2008.

21. Z doložených mzdových podkladov vyplýva, že súčasťou všetkých príjmov vyplatených žalobcovi
v roku 2015 je aj doplatok rozdielu, o ktorý bol jeho mesačný služobný plat krátený práve v období
dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby a to v dobe od 20. júna 2001 do 06.01.2008.
Rozhodujúcim obdobím na určenie základu podľa § 60 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. je u žalobcu 10
skončených kalendárnych rokov služobného pomeru pred dňom skončenia služobného pomeru tj. od
01.01.2006 do 31.12.2015.
Z uvedeného vyplýva, že obdobie od 20.06.2001 do 31.12.2005, za ktoré bol žalobcovi v roku 2015
doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho mesačný služobný plat v tomto období krátený nie je rozhodujúcim
obdobím v zmysle § 60 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z.
Za obdobie od 01.01.2006 do 06.01.2008 bol žalobcovi v roku 2015 doplatený práve iba rozdiel, o ktorý
bol jeho mesačný služobný plat v tomto období krátený.

22. Priemerným mesačným služobným platom žalobcu určeným podľa § 60 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.
z. je podiel súčtu mesačných služobných platov, okrem súčtu služobných platov poskytnutých za obdobie
dočasnej neschopnosti, ktoré mu patrili v príslušných kalendárnych rokoch podľa ods. 1 a celkového
počtu kalendárnych dní, za ktoré tieto služobné platy patrili; takto zistený podiel sa vynásobí koeficientom
30,417 a zaokrúhli sa na eurocent smerom na hor.

23. V súlade s uvedeným bol doplatok rozdielu, o ktorý bol mesačný služobný plat žalobcovi krátený v
období dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, pripočítaný k už vyplateným služobným platom
za uvedené obdobie tak, ako keby žalobcovi služobný plat nebol krátený a patril by v danom čase bez
akéhokoľvek krátenia z dôvodu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby.

24. Žalobca poukázal na skutočnosť, že úhrn príjmov zo závislej činnosti vyplatený žalobcovi v celkovej
sume XX XXX,XX € v roku 2015 pozostáva nielen z platových nárokov, ktoré mu patrili v kalendárnom
roku 2015, ale aj z platových nárokov, ktoré mu patrili a boli dodatočne vyplatené za obdobie od 20.
júna 2001 do 06.01.2008.
Taktiež sú v tejto sume zahrnuté doplatky náležitosti služobného príjmu, ktoré nie sú služobným platom,
z ktorého sa určuje priemerný mesačný služobný plat podľa § 60 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z..
Vo vyjadrení žalovaného ako aj v jeho druhostupňovom rozhodnutí je uvedená tabuľka, na ktorú
poukázal kde je urobený výpočet priemerného zárobku za roky 2006 - 2015, na ktorú žalovaný poukazuje
a kde je zahrnutý aj doplatok služobného platu, ktorý bol za príslušný kalendárny rok vyplatený v roku
2015 v eurách.

25. Vzhľadom na skutočnosť, že celková doba trvania služobného pomeru zhodnotená na vznik nároku
na výsluhový dôchodok žalobcu predstavuje celkom 31 rokov a 69 dní v súlade s § 143ab ods. 1 zákona
č. 328/2002 Z. z. výsluhový dôchodok predstavuje 60,50 % zo základu na jeho výpočet tzn. zo sumy X
XXX,XX € čo je v konečnom dôsledku suma XXX,XX €.

26. Napriek k tomu, že celková doba trvania služobného pomeru zhodnotená na vznik nároku na
odchodné u žalobcu predstavuje celkom 31 rokov a 69 dní pre určenie jeho výšky mohla byť v súlade
s § 33 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. účinného do 30.04.2013 zhodnotená doba služobného pomeru
v rozsahu najviac 30 rokov, priznané odchodné tak predstavuje 13,5 násobku základu tzn. X XXX,XX
€ X 13,5 čo je suma XX XXX,XX €.

27. Žalovaný nesúhlasí s námietkou žalobcu, že pri výpočte dávok výsluhovému zabezpečenia nebral
do úvahy tú skutočnosť, že do doby trvania služobného pomeru mu nezapočítal dobu dočasného
pozbavenia výkonu štátnej služby. Poukázal na § 58 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 328/2002 Z. z. v zmysle,
ktorého bola do doby trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový dôchodok
a odchodné započítaná doba výkonu náhradnej vojenskej služby od 01.04.1985 do 31.08.1985 a doba
trvania služobného pomeru od 01.09.1985 do 31.05.2016. Z uvedeného vyplýva, že do doby trvania
služobného pomeru bolo započítané aj obdobie dočasného pozbavenia výkonu služby žalobcu a to



práve z dôvodu, že žalobca bol predmetným rozsudkom OS Košice 1 z pod žaloby oslobodený a bol
mu doplatený uvedený rozdiel v služobnom plate.
Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

IV.
Právne posúdenie krajského súdu

28. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konaní vo veci (§10 SSP) na
nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§
182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia orgánu verejnej správy boli v súlade zo zákonom.
Súd vo veci rozhodol bez pojednávania podľa § 137 ods. 4 SSP nakoľko boli splnené podmienky pričom
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuly súdu a na jeho webovej
stránke.

29. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutiu orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy a iným zásahov orgánu verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

30. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, alebo opatrení orgánu verejnej správy.

31. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-91/2016/
OPK zo dňa 14.12.2016, rozhodnutí č. KM-OLVS-90/2016/OPK zo dňa 14.12.2016 ako aj rozhodnutia
orgánu verejnej správy prvého stupňa č. SPOU-OSZ-49864-1/2016-VZ zo dňa 02.09.2016 a rozhodnutie
č. SPOU-OSZ-49864-2/2016-VZ zo dňa 02.09.2016.

32. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy ako aj
rozhodnutí žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy dospel k záveru, že neboli zistené
žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu, alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí. Žalovaný sa
vo svojom rozhodnutí vysporiadal, zo všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní.

33. Súd vyhodnotil žalobné námietky uvedené v žalobe ako nedôvodné. Žalobca namietal nesprávne
právne posúdenie orgánu verejnej správy pri výpočte výsluhového dôchodku a odchodného a
nedostatočné vysporiadanie sa žalovaného s námietkami žalobcu, ktoré uviedol v odvolaní.

34. Podľa § 143aa písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. policajt, alebo profesionálny vojak, ktorého služobný
pomer vznikol pre 1. májom 2013 a skončí po 30. apríli 2013, má nárok na výsluhový dôchodok, ak jeho
služobný pomer trval najmenej 15 rokov pred 1. májom 2013.

35. podľa § 143ab ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. výsluhový dôchodok policajta a profesionálneho
vojaka uvedeného v § 143aa písm. a) je za 15 rokov trvania služobného pomeru 30% základu zisteného
podľa § 143ac ods. 1 písm. a) za 16. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený
rok trvania služobného pomeru až do 20. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa
výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 2% základu zisteného podľa § 143ac ods. 1 písm. a), za 21.
skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až
do 25. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje
o 3% základu zisteného podľa § 143 ac ods. 1 písm. a) za 26. skončený rok trvania služobného pomeru a
za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 30. skončeného roka trvania služobného
pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 1% základu zisteného podľa § 143ac ods.
1 písm. a), za 31. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania
služobného pomeru sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 0,5% základu zisteného podľa § 143ac
ods. 1 písm. a) najviac do 65% základu zisteného podľa § 143ac ods. 1 písm. a).

36. Podľa § 143ac ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. základ na výpočet odchodného, úmrtného,
výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku policajta a profesionálnej vojaka, ktorých
služobný pomer vznikol pred 1. májom 2013 a skončí po 30. apríli 2013, sa u policajta zistí z
priemerného mesačného služobného platu podľa § 60 ods. 2 a u profesionálneho vojaka z priemerného



mesačného služobného platu podľa § 60 ods. 4 dosiahnutého v období posledných desiatich skončených
kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru (ďalej len „rozhodujúce obdobie na
zistenie základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia“), a to v príjmovo najlepšom skončenom
kalendárnom roku služobného pomeru v rozhodujúcom období na zistenie základu na výpočet dávok
výsluhového zabezpečenia od do 30. apríla 2013 služobný pomer trval najmenej 15 skončených rokov.

37. Podľa § 58 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona č. 328/2002 Z. z. dobu trvania dobu trvania služobného
pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok
a invalidný dôchodok a pre výšku týchto dávok je doba výkonu základnej vojenskej služby alebo
náhradnej vojenskej služby, alebo prípravnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným
predpisom platným v dobe jej výkonu a doba trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných
zboroch, v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách Československej republiky, Československej
socialistickej republiky a Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pred 1. januárom 1993.

38. Podľa § 46 ods. 4 zákona 73/1998 Z. z. ak sa dočasne dočasné pozbavenie výkonu štátnej
služby skončí, doplatí sa policajtovi rozdiel, o ktorý bol jeho mesačný služobný plat skrátený; to neplatí,
ak bolo konanie, pre ktoré bol policajt dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, trestným činom, za
ktorý bol právoplatne odsúdený, alebo ak trestné stíhanie o tomto trestnom čine nebolo právoplatne
skončené, alebo ak bol pre konanie, pre ktoré bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby prepustený
zo služobného pomeru.

39. Podľa § 60 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. základ na výpočet výsluhového príspevku, odchodného,
úmrtného, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku sa zistí z primeraného
mesačného služobného platu dosiahnutého v období posledných desiatich skončených kalendárnych
rokov pred dňom skončenia služobného pomeru u policajta podľa ods. 2 a u profesionálneho vojaka
podľa ods. 4.

40. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. priemerným služobným platom policajta je podiel
súčtu mesačných služobných platov, okrem súčtu služobných platov poskytnutých za obdobia dočasnej
neschopnosti, ktoré mu patrili v príslušných kalendárnych rokoch podľa ods. 1 a celkového počtu
kalendárnych dní, za ktoré tieto služobné platy patrili; takto zistený podiel sa vynásobí koeficientom
30,417 a zaokrúhli sa na eurocent smerom na hor.

41. Čo sa týka námietky žalobcu, že žalovaný nesprávne vypočítal výsluhový dôchodok a odchodné
keď nezahrnul do výpočtu celkový doplatok rozdielu, o ktorý bol jeho priemerný mesačný služobný
plat skrátený od 20. júna 2001 do 06.01.2008 súd nesúhlasil a plne sa stotožnil s právnym názorom
žalovaného.

42. Orgány verejnej správy pri výpočte výsluhového dôchodku správne vychádzali z ustanovenia §
60 ods. 1, ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z., z ktorých vyplýva, že základ na výpočet výsluhového
príspevku, odchodného, úmrtného výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku sa
zistí z priemerného mesačného služobného platu dosiahnutého v období posledných 10 skončených
kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru u policajta podľa ods. 2 a u
profesionálneho vojaka podľa ods. 4.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia priemerným mesačným služobným platom policajta je podiel
súčtu mesačných služobných platov, okrem súčtu služobných platov poskytnutých za obdobia dočasnej
neschopnosti, ktoré mu patrili v príslušných kalendárnych rokoch podľa ods. 1 a celkového počtu
kalendárnych dní za ktoré tieto služobné platy patrili; takto zistený podiel sa vynásobí koeficientom
30,417 a zaokrúhli sa na eurocent smerom nahor.

43. Rozhodujúcim obdobím na určenie základu podľa § 60 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. je u žalobcu
10 skončených kalendárnych rokov služobného pomeru predo dňom skončenia služobného pomeru, t.
j. že od 01.01.2006 do 31.12.2015.

44. Žalobcovi bol priemerný mesačný služobný plat za jednotlivé kalendárne roky rozhodného obdobia
vypočítaný podľa § 60 ods. 1, ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. v súlade s § 84 ods. 3 zákona č. 73/1998
Z.z., tak ako je to uvedené v jeho druhostupňovom rozhodnutí v tabuľke na str. 8.



Z uvedenej tabuľky vyplýva, že za rok 2006, 2007, 2008 bol do priemerného platu zahrnutý aj doplatok
služobného platu, ktorý bol za príslušný kalendárny rok vyplatený v roku 2015 v eurách.
Priemerným mesačným služobným platom policajta je ten služobný plat, ktorý je vypočítaný iba zo súčtu
mesačných služobných platov, ktoré mu v danom kalendárnom roku patrili.

45. Z uvedenej tabuľky v druhostupňovom rozhodnutí žalovaného vyplýva, že doplatok rozdielu o ktorý
bol mesačný služobný plat žalobcovi krátený v období dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby bol
pripočítaný k už vyplateným služobným platom za uvedené obdobie tak, ako keby žalobcovi služobný
plat nebol krátený a patril mu v danom čase bez akéhokoľvek krátenia z dôvodu dočasného pozbavenia
výkonu štátnej služby.

46. Čo sa týka žalobcom uvádzané dôvody v žalobe, že zo strany žalovaného došlo k predčasnému
postaveniu mimo služby a že maximálna doba trvania postavenia mimo služby je 6 mesiacov + 3 mesiace
so súhlasom ministra, konajúci sudca v tomto konaní s týmito dôvodmi nemôže zaoberať.

47. Námietka žalobcu, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s jeho námietkami uvedenými v
odvolaní taktiež neobstojí.
Žalovaný sa riadne so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní vysporiadal. Jeho
argumentáciu a právny názor považuje konajúci súd za správny a dostatočný.
Vo svojich rozhodnutiach žalovaný zhrnul obsah správneho konania, poukázal na právne predpisy, z
ktorých vychádzal, zdôvodnil prepočet výsluhového dôchodku, ako aj ďalšie svoje závery.

48. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgány
verejnej správy dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd
má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo z
pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie
napadnutého rozhodnutia, žalobu v celom rozsahu podľa § 190 Ssp zamietol. O trovách konania súd
rozhodol podľa § 167 ods. 1 Ssp tak, že žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému nepriznal,
nakoľko vo veci nemal úspech.

49. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.
1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1017200240)

  1. 5. 3. 2018Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/32/2017 z 5. 3. 2018 (toto rozhodnutie)
  2. 5. 3. 2018Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/32/2017 z 5. 3. 2018