Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/36/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200263 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200263.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: Transparency International Slovensko, Bajkalská 25, 827 18 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, za účasti: Národná diaľničná spoločnosť, a. s., Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 169/2016 zo dňa 20.12.2016, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalobcovi a ďalšiemu účastníkovi konania sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Žiadosťou zo dňa 27.10.2016 požiadal žiadateľ Národnú diaľničnú spoločnosť o sprístupnenie informácii v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o slobode informácii), konkrétne o sprístupnenie mena a priezviska predávajúcich od ktorých Národná diaľničná spoločnosť vykúpila pozemky, ktoré boli identifikované v žiadosti za účelom výstavby diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7. 2. Národná diaľničná spoločnosť v odpovedi zo dňa 02.11.2016 uviedla, že požadované informácie nesprístupní z dôvodu ochrany osobných údajov predavajúcich a v súlade s § 18 ods. 4 zákona o slobode informácii podala Ministerstvu dopravy a výstavby SR podnet na vydanie rozhodnutia. Ministerstvo dopravy a výstavby následne vydalo rozhodnutie č. 26543/2016/A232-OK/71968 zo dňa 15.11.2016, ktorým nevyhovelo žiadosti žiadateľa o sprístupnenie informácii z dôvodu ochrany osobných údajov. 3. Proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy podal žiadateľ rozklad, v ktorom namietal nesprávne právne posúdenie otázky, či je možné požadované informácie sprístupniť aj bez súhlasu dotknutých osôb. 4. O rozklade rozhodol orgán verejnej správy druhého stupňa rozhodnutím č. 169/2016 dňa 20.12.2016, ktorý zamietol rozklad žiadateľa a potvrdil správnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a stotožnil sa s jeho právnym názorom, že požadované informácie sú údajne o konkrétnych fyzických osobách a predstavujú ekonomickú a sociálnu identitu týchto osôb. Sprístupnenie osobných údajov týchto fyzických osôb neustanovil osobitný zákon a povinná osoba nedisponovala predchádzajúcim písomným súhlasom takejto osoby. Keďže žiadateľ s týmto rozhodnutím nesúhlasil, podal na súde správnu žalobu. II. Žalobné dôvody 5. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 23.02.2017 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 169/2016 zo dňa 20.12.2016, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. 26543/2016/A232-OK/71968 zo dňa 15.11.2016, ktorým nevyhovel žalobcovi a nesprístupnil ním požadované informácie. 6. Žalobca žiadal sprístupniť informácie a to meno a priezvisko predávajúcich, od ktorých Národná diaľničná spoločnosť, a. s., vykúpila za účelom výstavby diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 tieto pozemky: - Pozemok, parcela registra C, par. č. XXXX/XX, zapísaný na LV XXXX, kat. územie U. Q., obec Bratislava - m. č. U. Q., okres Bratislava II; - Pozemok, parcela registra C, par. č. XXXX/XX, zapísaný na LV XXXX, kat. územie U. Q., obec Bratislava - m. č. U. Q., okres Bratislava II; - Pozemok, parcela registra C, par. č. XXXX/XX, zapísaný na LV XXXX, kat. územie U. Q., obec Bratislava - m. č. U. Q., okres Bratislava II; - Pozemok, parcela registra C, par. č. XXXX/XX, zapísaný na LV XXXX, kat. územie U. Q., obec Bratislava - m. č. U. Q., okres Bratislava II; - Pozemok, parcela registra C, par. č. XXXX/XX, zapísaný na LV XXXX, kat. územie U. Q., obec Bratislava - m. č. U. Q., okres Bratislava II; - Pozemok, parcela registra E, par. č. XXXX/X, zapísaný na LV XXXX, kat. územie U. Q., obec Bratislava - m. č. U. Q., okres Bratislava II; - Pozemok, parcela registra E, par. č. XXXX/X, zapísaný na LV XXXX, kat. územie U. Q., obec Bratislava - m. č. U. Q., okres Bratislava II; - Pozemok, parcela registra C, par. č. XXXXX/XX, zapísaný na LV XXXX, kat. územie D., obec D., okres Senec; - Pozemok, parcela registra C, par. č. XXXX/XX, zapísaný na LV XXXX, kat. územie M. B., obec R.Á. C., okres Senec; - Všetkých pozemkov nachádzajúcich sa v kat. území B., obec B., okres R. P.. 7. Žalobca má za to, že žalovaný nesprávne posúdil otázku, či žalobcom požadované informácie sú osobnými údajmi. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo 250/2008 zo dňa 25.11.2009, v ktorom Najvyšší súd definoval, že „osobným údajom je informácia týkajúca sa fyzickej osoby, ktorá je určená alebo určiteľná, resp. ktorá je na základe určitého súboru rôznych údajov konkrétne identifikovateľná a nezameniteľná s inou osobou. Súbor údajov, na základe ktorých nie je fyzická osoba priamo alebo nepriamo určená, alebo určiteľná a na jej určenie je nevyhnutné získať ďalší údaj, alebo ďalšie údaje s vynaložením vysokého úsilia sa nepovažuje za osobné údaje fyzickej osoby“. Obdobné referenčné kritérium pre určenie, či informácia je osobným údajom obsahuje aj smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46EHS o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov, z ktorej vychádza vnútroštátny ZOOU. 8. Žalobca od NDS požadoval sprístupnenie informácii skladajúcich sa z dvoch kategórii informácii a to z mena predávajúceho a informácie o predávanom pozemku. Meno a priezvisko samé o sebe nie sú osobnými údajmi. Spornou teda zostáva otázka, či údaje o pozemku sú takými údajmi, na základe ktorých v spojení s menom a priezviskom je možné identifikovať konkrétnu fyzickú osobu bez nutnosti získať ďalšie údaje s vynaložením s neúmerne vysokého úsilia. 9. V zmysle § 7 písm. c/ zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej ako KatZ) obsahuje údaje o vlastníkoch nehnuteľností a iných oprávnených osobách, pričom ak ide o fyzické osoby, tak obsahuje ich údaje v rozsahu meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu. Pri poskytovaní osobných údajov z katastra sa však rozsah poskytovaných údajov v zmysle § 68 ods. 2 KatZ zužuje iba na meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia a miesto trvalého pobytu. Toto je maximálny rozsah údajov, ku ktorým má verejnosť prístup prostredníctvom katastra nehnuteľností. 10. Údaje o minulých vlastníkov pozemkov sú prístupné verejnosti len v obmedzenom rozsahu, len na základe žiadosti, a len po zaplatení správneho poplatku. Toto predstavuje značnú časovú aj finančnú prekážku pre získanie týchto informácii. Získanie informácii o všetkých minulých vlastníkov pozemkov vykupovaných v NDS pre účely výstavby diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 by vyžadovalo finančné náklady pohybujúce sa v radoch tisícoch eur. Ide teda o prekážku v prístupe k osobným údajom minulých vlastníkov pozemkov vyžadujúcu vynaloženie neúmerne vysokého úsilia. 11. Ako lex specialis vo vzťahu k § 10 ZOOU vystupuje § 68 KatZ, v ktorom je zakotvená zásada verejnosti katastrálneho operátu. Tzn., že každý má právo nahliadať do katastra. Ako už žalobca uviedol, z katastra sa poskytujú aj osobné údaje v rozsahu meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia a adresa trvalého pobytu. Keďže ide o údaje verejné, ktorých verejnosť je daná zákonom, tak v zmysle § 10 ods. 3 písm. e/ ZOOU je možné ich spracúvať bez súhlasu dotknutej osoby. 12. Slovenská správa ciest zverejňuje zmluvy vrátane mena a priezviska predávajúce a identifikácie predávaného pozemku. Slovenská správa ciest teda proaktívne zverejňuje informácie v rovnakom rozsahu ako žalobca žiadal sprístupniť od NDS. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a chce, aby súd uložil národnej diaľničnej spoločnosti a. s. sprístupniť žalobcovi všetky informácie požadované v žiadosti o sprístupnenie informácie zo dňa 27.10.2016. III. Vyjadrenie žalovaného 13. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 22.05.2017 uviedol, že žalobca sa v podanej žalobe nestotožňuje s právnym posúdením veci žalovaným v dvoch otázkach 1./ Nesprávne posúdenie otázky, či požadované informácie sú osobnými údajmi, 2./ Pokiaľ sú požadované informácie osobnými údajmi, nesprávne posúdenie otázky, či môžu byť sprístupnené bez súhlasu dotknutých osôb. 14. Čo sa týka bodu 1./ žalovaný poukázal na článok 19 odsek 2, odsek 3 a článok 16 Ústavy Slovenskej republiky, z ktorých vyplýva, že má každý právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov svojej osobe. Z článku 16 Ústavy vyplýva nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, ktoré je zaručené, pričom ide najmä o nedotknuteľnosť súkromia v spojitosti s celou intímnou oblasťou osobného života a nie iba v zmysle ochrany obydlia. 15. Poukázal na § 4 ods. 1 ZOOU, v zmysle ktorého sú osobnými údajmi údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej, či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzický, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. 16. Žalovaný poukázal na vyjadrenie úradu č. 04045/2012/Op-1 zo dňa 25.01.2012, v ktorom sa uvádza: „z vecnej stránky sa pojem osobných údajov vzťahuje na také údaje, ktoré sa týkajú identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, t. j. určenej alebo určiteľnej, či už priamo alebo nepriamo. Z pohľadu osobných údajov sa určiteľnosť rozumie taký stav, keď na základe jedného alebo viacerých údajov možno osobu identifikovať. Identifikácia sa teda realizuje prostredníctvom konkrétnych charakteristických znakov tzv. identifikátorov, ktoré možno pridať ku konkrétnej fyzickej osobe. Miera, do akej sú určité identifikátory dostačujúce pre dosiahnutie identifikácie konkrétnej fyzickej osoby závisí od komplexného posúdenia dostupných údajov v ich vzájomnej súvislosti a zároveň aj situácie ako celku. Fyzickú osobu považujeme za určenú, keď na základe dostupných údajov je jednoznačne identifikovaná a odlišená od ostatných osôb v danom informačnom systéme. 17. Žalovaný preto nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že meno a priezvisko jednotlivých dotknutých osôb v spojení s ďalšími údajmi o pozemku nie sú osobným údajom. V kontexte predchádzajúcich argumentov žiadaná informácia sa totiž týka konkrétne identifikovanej fyzickej osoby u ktorej zákon chráni jej osobné údaje. 18. Čo sa týka druhého bodu žalovaný poukázal na ust. § 9 ods. 1 zákona o slobode informácii, v ktorom sa uvádza, že informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Sžo 250/2008. 19. Účelom citovaných ustanovení § 9 ods. 1, ods. 2 zákona je chrániť informácie týkajúce sa súkromia a osobných údajov fyzických osôb. Právo na ochranu súkromia je právo osoby rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či, v akom rozsahu a akým spôsobom majú byť v skutočnosti jej osobného súkromia sprístupnené iným. 20. Národná diaľničná spoločnosť v súvislosti so zverejňovaním osobných údajov v zmluvách súvisiacich s majetkoprávnym vysporiadaním diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 požiadala úrad o usmernenie, nakoľko v kontexte zabezpečenia transparentného sprístupnenia informácii v zmysle zákona o slobode informácii, ako aj v kontexte iných dopytov na základe verejného záujmu umožnila širokej verejnosti nahliadnutie k ním na svojom webovom sídle a to nadrámec zákona o slobode informácii. Z vyjadrenia úradu vyplýva, že nakoľko NDS nedisponuje súhlasmi dotknutých osôb na zverejňovanie ich osobných údajov v zmluvách je potrebné zabezpečiť ich anonymizáciu v rozsahu aby zverejňované zmluvy neobsahovali osobné údaje v rozpore so ZOOU „Na základe uvedeného je prevádzkovateľ povinný pred zverejnením zverejňovanej zmluvy, v ktorejkoľvek časti zverejňovanej zmluvy osobné údaje dotknutých osôb minimálne v rozsahu označenia predávajúceho meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, trvalé bydlisko a jeho podpis“,... „S poukazom na citované ustanovenia katastrálneho zákona je na mieste dodať, že dotknuté osoby vo zverejňovaných zmluvách môžu byť identifikovateľné aj na základe listu vlastníctva, prípadne čísla parcely v spojení s opisom predmetu prevodu kúpnej zmluvy...“ 21. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu ako bezpredmetnú zamietol. 22. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca replikou zo dňa 27.06.2017, v ktorom opätovne zhrnul a uviedol svoj právny názor na vec, tak ako to aj uviedol v žalobe. 23. K žalobe a k vyjadreniu žalovaného sa vyjadril ďalší účastník konania a to Národná diaľničná spoločnosť vyjadrením zo dňa 01.03.2018, ktoré bolo súdu doručené dňa 02.03.2018, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou žalobcu v žalobe ani v jeho replike a v súvislosti s charakterizovaním termínu osobný údaj poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Sži/29/2013 zo dňa 30.04.2014, v ktorom sa uvádza: „zákon o ochrane osobných údajov neupravuje taxatívne zoznam údajov, ktoré majú charakter osobných údajov, pričom však sama definícia tohto pojmu obsiahnutá v zákone vyžaduje pre poskytnutie ochrany údaju ako osobnému údaju, aby na jeho základe, resp. na základe súboru údajov, bola osoba určiteľná, či už priamo alebo nepriamo. Vychádzajúc z požiadavky určenia alebo určiteľnosti konkrétnej osoby na základe jedného alebo viacerých údajov, najvyšší súd má za to, že priezvisko a meno v spojení s uvedením povolenia predstavujú súbor takých údajov, ktoré umožňujú konkretizáciu osoby, jej odlíšenie od iných osôb s rovnakým menom a priezviskom. Súčasne ide o charakteristiky alebo znaky tvoriace identitu osoby.“ 24. Z hľadiska ochrany osobných údajov sa vyžaduje, aby fyzická osoba bola identifikovaná alebo identifikovateľná, t. j. určená alebo určiteľná, či už priamo alebo nepriamo. Nepriama identifikovateľnosť zahŕňa identifikátory, ktoré sa týkajú a určujú fyzickú osobu alebo situáciu a sú spôsobilé označiť aj inú fyzickú osobu. Určiteľnou je fyzická osoba aj vtedy, ak nebola ešte určená, ale na základe dostupných údajov, či charakteristík je možné ju určiť. 25. Zložka definície pojmu osobné údaje napomáha presne určiť, ktoré vzťahy sú podstatné a akým spôsobom ich rozlišovať. Existujú situácie, kedy údaje týkajúce sa jednotlivca nie sú vždy evidentné. Napríklad údaje týkajúce sa veci alebo udalosti, ktoré súvisia s konkrétnou fyzickou osobou. V takýchto prípadoch možno vnímať údaje ako údaje týkajúce sa fyzickej osoby nepriamym spôsobom (napr. hodnota doma, ktorá nepriamym spôsobom označuje ekonomickú situáciu človeka). 26. NDS tiež poukázala na vyjadrenie úradu zo dňa 25.05.2012, z ktorého vyplýva, že fyzickú osobu je možné určiť - identifikovať už na základe jedného údaja. Právny názor úradu je tak v rozpore tvrdením žalobcu o kumulatívnom uvedení všetkých ním špecifikovaných údajov. K námietke žalobcu, že usmernenie má len odporúčací charakter a nie je právne záväzné, uvádza, že takýto názor žalobcu je potrebné považovať za účelový s cieľom vytvoriť ďalší priestor pre argumentáciu žalobcu. Usmernenie je nutné považovať za relevantný dokument a právny názor orgánu, ktorého agendou je výlučne ochrana osobných údajov a preto adekvátnu právnu váhu a je potrebné naň prihliadať. 27. Čo sa týka bodu 3./ repliky žalobcu, účastník konania poukázal na § 2 ods. 4 a § 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. a na ust. § 10 ods. 3 písm. e/ zákona o ochrane osobných údajov. Tvrdenie žalobcu o tom, že informácie o mene a priezvisku predávajúcich uvedené v žiadosti sú už zverejnenými informáciami ako súčasť katastrálneho operátu podľa § 68 ods. 2 katastrálneho zákona nie je v súlade s vyššie spomínaným výkladom zákona o ochrane osobných údajov podanými osobami, ktorí sa podieľali na príprave daného zákona. Na vyššie ust. § 68 ods. 2 katastrálneho zákona neustanovuje, že katastrálny operát má obsahovať aj informácie o predchádzajúcich vlastníkov nehnuteľností. Účastník konania má za to, že rozhodnutie žalovaného č. 169/2016 zo dňa 20.12.2016 je vecne a právne správne a nie sú dôvody na jeho zrušenie. IV. Právne posúdenie krajského súdu 28. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 Ssp) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 Ssp) a dospel k záveru, že rozhodnutia orgánov verejnej správy boli v súlade so zákonom. Súd vo veci rozhodol bez pojednávania podľa § 137 ods. 4 Ssp, nakoľko boli splnené podmienky, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke. 29. Podľa § 6 ods. 1 Ssp správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy, opatrení orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 30. Podľa § 177 ods. 1 Ssp správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 31. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného č. 169/2016 zo dňa 20.12.2016, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil správnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa č. 26543/2016/A232-OK/71968 zo dňa 15.11.2016, ktorým nevyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie. 32. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu verejnej správy, ako aj rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom rozklade. 33. Súd vyhodnotil žalobné námietky uvedené v žalobe ako nedôvodné. Žalobca namietal nesprávne posúdenie otázky, či požadované informácie sú osobnými údajmi a pokiaľ sú požadované informácie osobnými údajmi, nesprávne posúdenie otázky, či môžu byť sprístupnené bez súhlasu dotknutých osôb. 34. Podľa § 9 ods. 2 zákona o slobode informácii, informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. 35. Podľa § 21b ods. 2 zákona o slobode informácii, informáciou je akýkoľvek obsah alebo jeho časť, najmä obsah záznamu na listine, záznamu uloženého v elektronickej podobe, v podobe zvukového záznamu, zvukovo-obrazového záznamu alebo audiovizuálneho diela, v akejkoľvek forme, zaznamenané na akomkoľvek nosiči. 36. Podľa § 4 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov sú osobnými údajmi údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne používateľného identifikátora alebo na základe jednej, či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. 37. Podľa § 68 ods. 1 katastrálneho zákona je katastrálny operát verejný. Každý má právo doň nahliadať a robiť si z neho výpisy, odpisy alebo náčrty. 38. Podľa § 68 ods. 2 katastrálneho zákona pri nahliadaní do katastrálneho operátu alebo pri poskytovaní osobných údajov z katastra sa osobné údaje sprístupňujú alebo poskytujú v rozsahu meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia a miesto trvalého pobytu. Tento rozsah osobných údajov sa vzťahuje aj na zverejňovanie osobných údajov z katastrálneho operátu. 39. Súd má za to, že požadované informácie žalobcom sú osobné informácie a tieto by mohli byť sprístupnené len ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby (§ 9 ods. 2 zákona o slobode informácii). 40. Žalobca chcel sprístupniť meno a priezvisko osôb, ktoré predali Národnej diaľničnej spoločnosti pozemky, ktoré v žiadosti identifikoval. Takto požadované informácie sú údajmi o konkrétnych fyzických osobách a predstavujú ekonomickú a sociálnu identitu týchto osôb. Sprístupnenie osobných údajov týchto fyzických osôb neustanovuje osobitný zákon a povinná osoba nedisponovala predchádzajúcim písomným súhlasom takejto osoby. Súd taktiež ako žalovaný poukazuje na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo 43/2011 a 6Sžo 44/2011 zo dňa 20.06.2012, cit.: „sú osobnými údajmi údaje, týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. Účelom zákona o ochrane osobných údajov je jednak zabezpečiť právo každého na ochranu pred neoprávneným zásahom do svojho súkromia a taktiež uviesť práva a povinnosti vymedzené týmto zákonom do súladu so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EC z 24. Októbra 1995 o ochrane jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov. Zákon o ochrane osobných údajov je svojou podstatou implementáciou smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky s tým, že vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa dodržiavania jej ustanovení môže domáhať každý, kto tvrdí, že nesúladným spracovaním osobných údajov bola jeho garantovaná ochrana porušená.“ 41. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži/29/2013 zákon o ochrane osobných údajov neupravuje taxatívne zoznam údajov, ktoré majú charakter osobných údajov, pričom však sama definícia tohto pojmu obsiahnutá v zákone vyžaduje pre poskytnutie ochrany údaju ako osobnému údaju, aby na jeho základe, resp. na základe súboru údajov, bola osoba určiteľná, či už priamo, alebo nepriamo. Vychádzajúc z požiadavky určenia, alebo určiteľnosti konkrétnej osoby na základe jedného alebo viacerých údajov, najvyšší súd má za to, že priezvisko a meno v spojení s uvedením povolania predstavujú súbor takých údajov, ktoré umožňujú konkretizáciu osoby, jej odlíšenie od iných osôb s rovnakým menom a priezviskom. Súčasne ide o charakteristiky alebo znaky tvoriace identitu osoby. 42. Účelom zákona o ochrane osobných údajov je zabezpečiť právo každého na ochranu pred neoprávneným zásahom do svojho súkromia a uviesť práva a povinnosti vymedzené týmto zákonom do súladu so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EC zo dňa 24.10.1995 o ochrane jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov. 43. Z uvedeného vyplýva, že osobným údajom je informácia týkajúca sa fyzickej osoby, ktorá je „určená“ alebo „určiteľná“, resp. ktorá je na základe určitého súboru rôznych údajov konkrétne identifikovateľná a nezameniteľná s inou osobou. Ochrana osobných údajov sa teda v zmysle ZOOU vzťahuje na informácie týkajúcej sa osoby, ktorá je na základe určitého súboru údajov konkrétne identifikovateľná a nezameniteľná s inou osobou. 44. Vzhľadom na skutočnosť, že v prípade sprístupnenia mena a priezviska predávajúcich by žiadateľ disponoval aj číslom listu vlastníctva a konkrétnym parcelným číslom, t. j. konkrétnym predmetom prevodu kúpnej zmluvy, dotknuté osoby by boli jednoznačne identifikovateľné aj prostredníctvom uvedeného údaju. 45. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že informácie o mene a priezvisku predávajúcich, s ktorými Národná diaľničná spoločnosť uzatvorila kúpne zmluvy na nehnuteľnosti uvedené v žiadosti sú už zverejnenými informácia ako súčasť katastrálneho operátu podľa § 68 ods. 2 katastrálneho zákona. Súčasťou katastrálneho operátu je informácia o aktuálnom vlastníkovi nehnuteľnosti, pričom sú zverejnené údaje v rozsahu podľa § 68 ods. 2 katastrálneho zákona. Ustanovenie § 68 ods. 1, ods. 2 katastrálneho zákona neustanovuje, že katastrálny operát má obsahovať aj informácie o predchádzajúcich vlastníkov nehnuteľností. Nie je preto možné sprístupniť informácie požadované žalobcom ako osobné údaje už zverejnené na základe osobitného predpisu. 46. Žalobca sa žiadosťou o sprístupnenie uvedených informácii chcel vyhnúť zaplateniu správnych poplatkov, nakoľko údaje o minulých vlastníkov pozemkov sú sprístupnené verejnosti len v obmedzenom rozsahu, len na základe žiadosti a len po zaplatení správneho poplatku. 47. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgány verejnej správy dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu v celom rozsahu podľa § 190 Ssp zamietol. 48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 Ssp tak, že žalobcovi nepriznal voči žalovanému náhradu trov konania, nakoľko nemal v danej veci úspech. 49. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.