Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/43/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200289 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200289.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: FERRO CORE, a.s., IČO: 45 680 949, Grösslingova 45, 811 09 Bratislava, zastúpený: AK Antol, s.r.o., Kupeckého 2542/72, 902 01 Pezinok, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 104491171/2016 zo dňa 15.12.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 104491171/2016 zo dňa 15.12.2016 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 103914828/2016/9104408/Rohá zo dňa 14.09.2016 zrušuje a vec vracia Daňovému úradu Bratislava na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie a rozhodnutia správnych orgánov 1. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Daňový úrad Bratislava (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán” alebo „správca dane” alebo „daňový úrad”), vydal dňa 02.10.2012 oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH, ktorým žalobcovi oznámil, že dňa 18.10.2012 u neho začne daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie júl 2012 (zástupca žalobcu prevzal dňa 11.10.2012). Písomnosťou zo dňa 25.03.2013 žalobca podal sťažnosť na nečinnosť správcu dane, ktorá bola Daňovým úradom Bratislava dňa 19.08.2013 vyhodnotená ako neopodstatnená. Dňa 08.08.2013 vydal správca dane rozhodnutie o prerušení kontroly, dôvodiac zaslaním požiadaviek o medzinárodné výmeny daňových informácií. V dôsledku podania žaloby žalobcom na Krajský súd v Bratislave, konajúci súd uznesením č.k. 1S/132/2014 -23 zo dňa 16.10.2014 uložil Daňovému úradu Bratislava povinnosť konať a rozhodnúť vo veci konania o vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie júl 2012 v lehote 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti vydaného uznesenia (bolo prevzaté daňovým úradom dňa 25.11.2014). Oznámením zo dňa 12.01.2015 daňový úrad pokračoval v daňovej kontrole, ktorú ukončil vydaním Protokolu Číslo: 9104408/5/58425/2015/NecZ zo dňa 12.01.2015 (ďalej len „Protokol”), ktorý bol doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole (prevzal dňa 26.01.2015). Daňový subjekt (žalobca) toto právo využil a k Protokolu sa vyjadril písomným podaním zo dňa 16.02.2015. 2. Prvostupňový správny orgán - Daňový úrad Bratislava, preskúmavaným rozhodnutím číslo: 103914828/20169104408/Rohá zo dňa 14.09.2016 určil žalobcovi rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2012 v sume XX.XXX,XX Eur, nepriznal nadmerný odpočet za uvedené zdaňovacie obdobie v sume XX.XXX,XX Eur a vyrubil daň v sume XX.XXX,XX Eur. V odôvodnení rozhodnutia boli opísané uskutočnené úkony zo strany správcu dane smerujúce k zisteniu skutkového stavu veci. Následne bol uvedený zistený skutkový stav a skutočnosti z neho vyplývajúce, z ktorých správca dane pri oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu u platiteľa (žalobcu) v posudzovanom zdaňovacom období zistil porušenie ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH”). 3. V dôsledku žalobcom podaného odvolania zo dňa 18.10.2016 vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím Číslo: 104491171/2016 zo dňa 15.12.2016 tak, že v predchádzajúcom bode tohto rozsudku opísané rozhodnutie správcu dane potvrdil. II. Žaloba 4. Žalobca považoval rozhodnutia vydané v oboch stupňoch za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. 5. Namietal porušenie zákona zo strany Daňového úradu Bratislava vzhľadom na skutočnosť, že daňovú kontrolu vykonával bez súhlasu žalobcu dlhšie ako to ustanovuje zákon. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán nie je podľa žalobcu oprávnený zákonom stanovenú hranicu predlžovať. Z tohto dôvodu považoval daňovú kontrolu, ako aj napadnuté rozhodnutia za nezákonné. Dôvodil porušením základných zásad daňového konania zo strany Daňového úradu Bratislava, a to najmä § 3 ods. 2 a 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok”). Okrem toho nepovažoval dôvody na prerušenie daňovej kontroly za zákonné, a to z dôvodu uplynutia lehoty na výmenu informácií podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady 2011/16/EÚ, podľa ktorej dožiadaný orgán poskytne informácie čo najrýchlejšie, najneskôr však do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Vzhľadom na dĺžku prerušenia daňovej kontroly sa žalobca viacerými sťažnosťami na nečinnosť daňového úradu domáhal, aby mu daňový úrad oznámil skutočnosti, ktoré je potrebné v daňovom konaní preukázať za účelom zdokladovania oprávnenosti nároku na vyplatenie nadmerného odpočtu podľa podaného daňového priznania a aby daňový úrad pokračoval v kontrole. Mal za to, že nekonanie daňového úradu vo veci daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie júl 2012 spôsobovalo žalobcovi finančné ťažkosti ohrozujúce jeho ďalšiu podnikateľskú činnosť. V tejto súvislosti žalobca poukázal na žalobu podanú na tunajšom súde v konaní vedenom pod sp. zn. 1S/133/2014, o ktorej tunajší súd rozhodol dňa 16.10.2014 vydaním uznesenia č.k. 1S/132/2014-23, ktorým uložil Daňovému úradu Bratislava povinnosť konať a rozhodnúť vo veci konania o vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie júl 2012 v lehote 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. S poukazom na odôvodnenie uvedeného uznesenia a tiež na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora Európskej únie žalobca zdôraznil, že porušenie čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je v tomto konaní nespochybniteľné. 6. K skutočnostiam uvedeným daňovým úradom ohľadom dodania tovaru pre spoločnosť A. C. G.. žalobca uviedol, že závery daňového úradu nie sú podložené dôkazmi obsiahnutými v administratívnom spise, priam závery daňového úradu sú priamo v rozpore s dôkazmi získanými daňovým úradom svojou vlastnou činnosťou. Daňový úrad, vzhľadom na skutočnosť, že sa mu nepodarilo prostredníctvom medzinárodného dožiadania zastihnúť p. L. T. na nejakej adrese, vyvodzuje záver o neuskutočnení obchodu a prepravy, pričom tento záver je v rozpore s pravidlami formálnej logiky a je absolútne neodôvodnený z obsahu administratívneho spisu. Zdôraznil, že obchodoval a dodával tovar do Maďarskej republiky podľa objednávok uvedenej spoločnosti cca od mája 2011 do novembra 2012. V čase vykonávania obchodov - dodávania stavebnej ocele, bol subjekt kontaktný, komunikoval so žalobcom, ako aj s inými subjektmi pôsobiacimi na trhu s hutníckymi výrobkami v Slovenskej republike, ako T. Z., V..Z.. Podľa žalobcu prostredníctvom tejto spoločnosti bolo možné overiť totožnosť p. T. a tiež kontaktnosť spoločnosti A. C. G.., čo ale daňový úrad v rámci dokazovania úplne odignoroval. 7. Poukázal tiež na to, že daňový úrad ignoruje objektívne skutočnosti zistené samotným daňovým úradom. Ide o skutočnosti zistené dožiadaním Prezídia Policajného zboru (odpoveď č. 1646431), ktoré výslovne potvrdili skutočnosť, že prepravy tak, ako ich žalobca deklaroval potvrdeniami CMR, sa uskutočnili podľa záznamov SkyToll, a.s. v smere Košice - Maďarsko (t.j. tovar opustil územie Slovenskej republiky a bol dodaný do Maďarskej republiky). Ďalej výpovede vodičov a prepravcov získaných na základe medzinárodnej výmeny informácií podľa žalobcu potvrdzujú uskutočnenie prepravy. Tiež poukázal na predloženú fotodokumentáciu a výpoveď L.. O. Č., podľa ktorých boli potvrdené všetky skutočnosti týkajúce sa dodania tovaru. Podľa žalobcu daňový úrad sám zistil, že tovar, ktorý žalobca predal, nakúpil do Z. Z. O., V..Z.., no nevysvetlil, kde by sa mohol nachádzať, ak by nebol predaný spoločnosti A. C. G.. a J. H., Z..F..P.., a to vzhľadom na uskutočnené množstvá prepráv, vykonané platby, počet subjektov zainteresovaných na nákupe, prevoze, naložení, vyskladnení a predaji tovaru. Žalobca namietal, že všetky uvedené činnosti sú zadokumentované daňovým úradom, a ten napriek tomu pochybuje o vykonaní prepráv a dodaní tovaru tak, ako to sám zistil (obsahom administratívneho spisu). Ďalej žalobca dôvodil, že daňový úrad ignoruje zistenia oznámené maďarským daňovým úradom, ktorý potvrdil že spoločnosť A. C. G.. priznala nadobudnutie tovaru od žalobcu. Uviedol, že nezabezpečoval prepravu tovaru ťahačom ŠPZ: R., a teda sa nevie vyjadriť k skutočnostiam týkajúcim sa prepravy prostredníctvom tohto vozidla. Zdôraznil, že ako predávajúci nie je oprávnený a ani nemá vybavenie a oprávnenia na kontrolu vlastníctva motorových vozidiel prichádzajúcich do jeho areálov. Záverom zdôraznil, že žiadal vykonať dôkazy výsluchom viacerých ním navrhnutých svedkov, na čo ale daňový úrad nereagoval. III. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 13.04.2017, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. S právnou argumentáciou žalobcu uvedenou v žalobe sa nestotožňoval. Trval na závere vyslovenom v napadnutom rozhodnutí, že žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu - nepreukázal splnenie zákonom stanovených podmienok uvedených v § 43 ods. 1 zákona o DPH na oslobodené dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet pre odberateľov J. H., Z..F..P.. (CZ) a A. C. G.. (C.). Poukázal na výkon daňovej kontroly zo strany správcu dane na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, ktorá sa začala dňa 18.10.2012 podľa § 46 ods. 2 daňového poriadku na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 02.10.2012. Poukázal tiež na rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly. Tiež na na žalobu podanú žalobcom na tunajší súd, o ktorej bolo rozhodnuté uznesením č.k. 1S/132/2014-23 zo dňa 21.11.2014, ktoré bolo správcovi dane doručené dňa 02.12.2014 a ktorým mu bola uložená povinnosť konať vo veci vrátenia nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie júl 2012. Podľa predložených dokladov bola v kontrolovanom zdaňovacom období júl 2012 hlavným predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu kúpa a predaj betonárskej ocele. V podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2012 spoločnosť žalobcu uviedla nadmerný odpočet vo výške XX.XXX,XX Eur v zmysle § 43 zákona o DPH. Žalobca deklaroval dodanie tovaru z tuzemska do iných členských štátov, a to pre odberateľa: 1. J. H., Z..F..P.., S. XXX/XX, A. L. W.: Y. v celkovej sume XX.XXX,XX Eur. Deklaroval pritom správcovi dane prepravu tovaru pri dodaní pre uvedeného českého odberateľa nákladnými listami, na ktorých bola ako prepravca uvedená spoločnosť N. H. Z..F..P.., Z. XXXX/X, Ž.. Zo zistení správcu dane vyplynulo, že konateľka spoločnosti N. H., Z..F..P.. L.. R. Š., do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9500401/5/2986055/2012 uviedla, že prepravy tovaru na základe predložených CMR spoločnosť N. H., Z..F..P.. nerealizovala, nakoľko vlastnila len jednu návesnú súpravu, ktorá bol na základe zmluvy o nájme dopravného prostriedku zo dňa 02.01.2012 v nájme spoločnosti J. H., Z..F..P.. a spoločnosť N. H., Z..F..P.. nezabezpečovala prepravu tovaru ani špedične. Preverovaním prostredníctvom zaslanej žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií bolo zistené, že platiteľ dane J. H., Z..F..P.. je nekontaktný, spoločnosť nemá žiadne firemné označenie, na adrese sídla spoločnosti sa nikto zo spoločnosti nezdržuje a splnomocnená zástupkyňa spoločnosti odmietla účasť na miestnom zisťovaní a obratom plnú moc vypovedala. Konateľ spoločnosti J. H., Z..F..P.. v čase od 03.06.2011 do 20.08.2012 N. M. na výzvy správcu dane nereagoval, nepodarilo sa ho predviesť ani OO PZ Považská Bystrica. Telefonicky sa menovaný správcovi dane vyjadril, že sa nemieni vyjadrovať k obchodnej spolupráci so žalobcom. 2. A. C. G. É., Z. G., Z. X. X, T. X/A, N. L. W.: C., v celkovej sume XXX.XXX,XX Eur. Z podkladov, ktoré boli poskytnuté k zahraničnej obchodnej spoločnosti A. C. G. G. z Prezídia PZ NAKA, národná jednotka finančnej polície zo dňa 12.11.2013 bolo zistené, že rumunský občan L. T., konateľ uvedeného maďarského daňového subjektu, nar. XX.XX.XXXX, ako osoba v evidencii obyvateľov F. neexistuje. Informácie boli preverované aj políciou v mieste trvalého pobytu tejto osoby. Neboli tam však zistené žiadne relevantné informácie, ktoré by pomohli túto osobu identifikovať. S vysokou mierou pravdepodobnosti ide o osobu s fiktívnou identitou, ktorá bola použitá na páchanie trestnej činnosti. Uvedená spoločnosť podľa zistení na základe medzinárodnej výmeny informácii nie je na adrese sídla dostupná, tento daňový subjekt nevykonával podnikateľskú činnosť a nemá žiadne skladovacie priestory. 9. Žalobca deklaroval prepravu tovaru pri dodaní - pre A. C. G. É., Z. G. medzinárodnými nákladnými listami, na ktorých boli ako prepravcovia spoločnosti N.Á. B. L., IČ DPH: C., O.V., N.-H. T. É. Z. G. T. H., O., IČ DPH C., W.- A. G. V. É. É. N. G. a N.. N.. R.. - H. G. IČ DPH: C.. Tovar mal byť prepravený do priestorov spoločnosti O.-J. T. T. H. I. G., O. IČ DPH C., ako aj - českého odberateľa O. A. Z.. F.. P.., IČ DPH: Y. bol prepravca O. A. IČ DPH: Y.. 10. Maďarský daňový subjekt O.-J. T. T. H. I. G.., nemal podľa maďarskej daňovej správy ekonomický kontakt so žalobcom, ani so spoločnosťou A. C. G. É., Z. G.. V preverovanom období nadobudol maďarský subjekt vystužnú oceľ od spoločnosti Ö. R. G.., vo fakturačnom reťazci boli objavené zmienené transakcie, na jeho konci bola spoločnosť, ktorá bola na vrchole svojho fakturačného reťazca, a to maďarská spoločnosť A. C. G. É., Z. G.. Vzhľadom na zložitosť fakturačného reťazca a skutočnosť, že došlé faktúry pochádzajú prevažne od spoločností, ktoré majú konateľov zahraničné osoby, bolo problematické zozbierať účtovníctvo, došlé doklady nie sú kompletné z hľadiska všetkých dokladov, ktoré by mali byť poskytnuté na preukázanie transakcií. Maďarská spoločnosť N.. N.. R.. H. G.. podľa zistení maďarskej daňovej správy má adresu na adrese sídla spoločnosti poskytujúcej službu virtuálneho sídla, konateľom spoločnosti je rumunský štátny občan s adresou trvalého pobytu v Rumunsku a je v likvidácii od 06.10.2014, na bankovom účte v preverovanom období neboli vykonané žiadne platby a likvidátor účtovníctvo spoločnosti neobdržal. Maďarský daňový subjekt N. B. L., IČ DPH: C. nemal žiadny kontakt so spoločnosťou Ferro Core, a.s., A. C. G.., ani s O. J. G.. Prepravu objednala spoločnosť I., Z..F..P.., ktorá tiež určila odkiaľ a kam sa má tovar dopraviť. Zamestnanci priestorov v Košiciach vedeli, aký druh tovaru mal byť naložený, vykládka sa uskutočnila v D. Ú., P.. CMR v bráne priestorov bola nejakou osobou opečiatkovaná pečiatkou spoločnosti A. C., G.. a tovar bol potom vyložený. Vyplnené CMR bolo prijaté v Košiciach, prepravné náklady boli hradené v hotovosti v Košiciach, N. B. L. nezaplatil za tovar. 11. Pri preverovaní obchodnej spolupráce medzi žalobcom a spoločnosťou A. C. G.. bolo zistené, že obchody za maďarskú spoločnosť uzatvárala osoba M. N.Á., ktorý volal z tel. čísla +XXXXXXXXXX5, neskôr mal nové číslo +XXXXXXXXXXX. Túto skutočnosť správcovi dane uviedol svedok L.. O. Č. O., člen predstavenstva žalobcu. Maďarská daňová správa uviedla, že predchádzajúci výkonný riaditeľ spoločnosti p. L. T. so správcom dane nekomunikuje, neboli zistené žiadne ekonomické vzťahy medzi N. M. a spoločnosťou A. C. G.., p. N. nebol poverenou osobou, ani zástupcom, ani zamestnancom, zostal neidentifikovaný. Daňový subjekt deklaroval vo svojich priznaniach k DPH nadobudnutia v obdobiach od januára 2012 do septembra 2012, súhrnné výkazy, ktoré daňový subjekt podal, daňová správa nespracovala, pretože neboli podané za správne daňové obdobia. Konateľom českého daňového subjektu J. H., Z..F..P.. bol v čase deklarovanej realizácie obchodných transakcií p. N. M.. Za účelom preverenia zistených a preukázaných skutočností správca dane predvolal na výsluch svedka predvolaním zo dňa 27.05.2015 p. M. a zároveň zaslal upovedomenie o vypočutí svedka zo dňa 27.05.2015 splnomocnenému zástupcovi. Svedok sa v stanovený termín bez ospravedlnenia nedostavil, preto bol opakovane predvolaný dňa 26.06.2015 a o vypočutí svedka zaslal upovedomenie splnomocnenému zástupcovi. Svedok sa opakovane na výsluch nedostavil. Z uvedeného dôvodu správca dane požiadal Národnú kriminálnu agentúru Prezídia PZ o predvedenie menovaného s tým, že predvedenie sa neporadilo zrealizovať z dôvodu, že pracovníkom NAKA sa nepodarilo zastihnúť svedka v mieste bydliska. 12. Správca dane mohol konanie prerušiť podľa § 61 daňového poriadku, najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. V priebehu kontroly boli zistené skutočnosti, na základe ktorých bolo potrebné preveriť cestou medzinárodnej výmeny daňových informácií ďalšie skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, a preto bolo potrebné konanie prerušiť. Daňová kontrola prebiehala v čase od 18.10.2012 do 13.08.2013 (300 dní), od 14.08.2013 do 09.12.2014 bola daňová kontrola prerušená a pokračovala od 10.12.2014 do 26.01.2015 (48 dní). Celkové trvanie daňovej kontroly predstavovalo 348 dní. To znamená, že daňová kontrola bola vykonaná v súlade so zákonom o správe daní a nebola prekročená zákonom stanovená maximálna povolená dĺžka trvania daňovej kontroly, preto protokol z nej nenadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku a mohol byť použitý. Vzhľadom na uvedené žalovaný nesúhlasil s upozornením Krajského súdu v Bratislave na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS/24/2010 a poukázaním na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 8Sžf/55/2011, nie je možné aplikovať závery na prejednávanú vec, nakoľko žalovaný rešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly. 13. Podľa ust. smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH je na strane dodávateľa dodanie do iného členského štátu oslobodené od dane podľa čl. 138 Smernice v prípade splnenia nasledovných podmienok: - tovar je odoslaný alebo prepravený mimo územia členského štátu a to predávajúcim alebo kupujúcim alebo na účet jedného z nich, - dodanie tovaru je uskutočňované pre inú osobu identifikovanú k dani v inom členskom štáte ako je štát, v ktorom sa začína odoslanie alebo preprava tovaru. Daná transakcia je spojená s prepravou iba vtedy, pokiaľ je tovar odoslaný alebo prepravený predávajúcim alebo kupujúcim na účet jedného z nich. Pre priradenie prepravy k danej transakcii je potrebné zistiť, či v rámci daného obchodu bola zabezpečená preprava, a to buď predávajúcim alebo kupujúcim. Žalobca nesplnil podmienky oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu pre odberateľov J. H., Z..F..P.. V. A. C. G.. a nepreukázal dodanie tovaru v sume XXX.XXX,XX Eur od dane oslobodeného podľa § 43 zákona o DPH. Nepriznaním práva na uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH nezanikla odvolávajúcemu sa povinnosť platiť daň pri vzniku daňovej povinnosti podľa § 8, § 19 a § 69 ods. 1 zákona o DPH, pretože bolo preukázané, že v prípade tovaru betonárskej ocele došlo v zmysle § 19 zákona o DPH ku vzniku daňovej povinnosti, pretože žalobca deklaroval dodanie tovaru a tým stratu práva nakladať s tovarom ako vlastník. 14. Od žalobcu nebolo požadované, aby zodpovedal za konania svojich obchodných partnerov. Išlo o požiadavku preukázať právo na odpočítanie dane a nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Žalobca si uplatnil nárok na vyplatenie XXX.XXX,XX I. zo štátneho rozpočtu vo forme nadmerného odpočtu, preto bolo jeho povinnosťou tento nárok aj riadne preukázať. Ak sa správcovi dane pri hodnotení obsahu listinných dôkazov javilo potrebné preveriť ich vierohodnosť, je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z vykonaného dokazovanie z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Odberatelia J. H., Z..F..P.. a A. C. G.. nepreukázali nadobudnutie tovaru od žalobcu, rovnako nepreukázali, že vykonávajú ekonomickú činnosť, nepreukázali ani, ako s tovarom naložili, či majú prijatie tovaru zaúčtované vo svojom účtovníctve a v záznamoch DPH, nepreukázali ani, kde bol tovar skladovaný a rovnako nepreukázali žiadne relevantné skutočnosti. Zo zistení českej a maďarskej správy vyplýva, že daňové subjekty, ktoré mali byť odberateľmi predmetného tovaru v inom členskom štáte sú nekontaktné, so správcom dane nespolupracujú, za príslušné zdaňovacie obdobia nepodali daňové priznania a neumožnili finančnej správe, aby preverila skutočnosti potrebné k preukázaniu nadobudnutia tovaru týmito daňovými subjektmi. Správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach. Na základe vykonaného dokazovania a preukázaných kontrolných zistení správca dane dospel k záveru, že žalobca nepreukázal právo na oslobodenie od DPH v zmysle § 43 zákona o DPH z deklarovaného dodania tovaru - betonárskej ocele a plechov od dodávateľa Z. Z. O., V..Z.. do iných členských štátov odberateľom J. H. , Z..F..P.. (CZ) a A. C. G.. (C.). Zároveň mal za to, že skutková podstata posudzovaných prípadov bola zistená riadne a viedla správcu dane k správnym právnym záverom. Daňové orgány zadovážili dostatok dôkazov na prijatie záveru, že žalobca bol súčasťou fakturačných reťazcov spoločností, ktoré napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v zákone o DPH zneužili princíp fungovania mechanizmu dane z pridanej hodnoty s cieľom získania daňovej výhody. Žalobca bol aktívnym článkom tohto reťazca a uplatnením si nadmerného odpočtu v sume XX.XXX,XX Eur profitoval z realizácie týchto fakturácií, ktoré okrem podvodného odčerpania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, nemali iné ekonomické opodstatnenie. V. Posúdenie veci 15. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 16. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 18. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 19. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 20. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 21. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 22. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 23. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 24. Podľa § 46 ods. 1 veta prvá daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. 25. Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov. 26. Podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 27. Podľa § 6 ods. 5 zákona č. 442/2012 Z. z. je príslušný orgán daného štátu povinný poskytnúť požadovanú informáciu čo najrýchlejšie, najneskôr však do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Ak však dožiadaný orgán tieto informácie má, je potrebné ich zaslať do dvoch mesiacov od uvedeného dňa. 28. Úlohou súdu v danom prípade je preskúmať zákonnosť postupu správnych orgánov pri vydávaní preskúmavaných rozhodnutí ako aj zákonnosť týchto rozhodnutí v zmysle žalobných námietok. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe realizovanom v zákonom stanovenej lehote je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať všetky zákonom požadované náležitosti. 29. Súd pri ďalšom odôvodnení poukazuje, že na tunajšom súde prebehli konania pod sp.zn. 1S/161/2016, ukončené rozsudkom vydaným dňa 02.02.2017, sp. zn. 6S/81/2017, ukončené rozsudkom vydaným dňa 14.12.2017 a sp. zn. 2S/41/2017, ukončené rozsudkom vydaným dňa 20.09.2017, týkajúce sa totožných účastníkov a ktorých predmetom bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného o znížení nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie jún 2011, júl 2011, resp. august 2012 a súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vychádza z odôvodnení týchto vyššie uvedených rozsudkov (uvedené rozsudky zrušili preskúmavané rozhodnutia žalovaného ako aj správcu dane). 30. Pri posúdení veci súd musí poukázať na všeobecné zásady a princípy daňového konania - daňovej kontroly, ktorej účelom je zistiť alebo preveriť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržanie osobitných predpisov. Daňová kontrola je z tohto pohľadu jedným z najvýznamnejších nástrojov štátu v podmienkach správy daní, ktorá slúži na ochranu fiškálnych záujmov štátu pri súčasnom zachovaní práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb a zároveň predstavuje verejno-mocenský zásah do individuálnej sféry daňového subjektu, ktorý v konečnom dôsledku najčastejšie smeruje k dorubovaniu daní a sekundárne k ukladaniu sankcií. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt preukazuje aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie. Inštitút daňovej kontroly slúži na zistenie alebo overenej si skutočností a údajov rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo dodržiavanie hmotnoprávnych daňových predpisov a zároveň predstavuje nástroj na overenie pravdivosti a úplnosti podaného daňového priznania. Ohľadom prerušenia daňovej kontroly z dôvodu získania medzinárodnej výmeny informácií súd považuje za potrebné uviesť, že pri procese medzinárodnej výmeny informácií by mal správca dane prerušiť daňovú kontrolu dňom odoslania žiadosti o poskytnutie informácie príslušnému orgánu cudzieho štátu a v daňovej kontrole pokračovať dňom doručenia odpovede na túto žiadosť. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na ust. § 44 daňového poriadku, podľa ktorého sa daňová kontrola vykonáva vždy len v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR), čo znamená, že správca dane by nemal pri jej výkone zbytočne zaťažovať daňový subjekt, no zároveň ju musí vykonať v takom rozsahu, aby čo najpresnejšie a najobjektívnejšie zistil potrebné skutočnosti na splnenie jej účelu. Rozsah a spôsob daňovej kontroly, ktorý zvolí správca dane musí spĺňať požiadavku nevyhnutnosti, primeranosti a účelnosti. Ustanovenie § 44 daňového poriadku je potrebné vykladať v spojitosti s jednou z jeho základných zásad (§ 3 ods. 2 druhá veta daňového poriadku), podľa ktorej je správca dane povinný vybaviť vec bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré najmenej zaťažujú daňový subjekt a ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 31. Na posúdenie, či bola dodržaná maximálna možná dĺžka trvania daňovej kontroly je dôležité presne vymedziť deň jej začatia a deň jej skončenia. V prejednávanej veci mal súd z obsahu administratívneho spisu nesporne za preukázané, že daňový úrad začal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie júl 2012 dňa 18.10.2012 a ukončil ju dňa 26.01.2015, kedy žalobca (kontrolovaný daňový subjekt) prevzal Protokol (daňová kontrola je ukončená spravidla dňom doručenia protokolu z daňovej kontroly - § 48 ods. 2 daňového poriadku, takto tomu bolo v prejednávanej veci). 32. Daňový poriadok umožňuje daňovú kontrolu prerušiť, pričom rozlišuje obligatórne a fakultatívne prerušenie daňovej kontroly. Daňová kontrola je prerušená dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení kontroly. Správca dane následne v daňovej kontrole pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet kontrolovaného daňového subjektu v prípade, ak pominuli dôvody, pre ktoré bolo konanie prerušené. Keď je daňová kontrola prerušená, lehota na jej vykonanie neplynie, t.j. daňová kontrola sa predlžuje o čas, po ktorý bola prerušená. Prerušenie daňovej kontroly znamená, že časový interval medzi jej začatím a jej ukončením môže byť dlhší než jeden rok, čo je maximálna zákonná dĺžka uskutočnenia daňovej kontroly. Súd v prípade, ak daňová kontrola trvala dlhšie než jeden rok, musí skúmať dôvodnosť (zákonnosť) takéhoto prerušenia. 33. V prejednávanej veci súd z pripojeného administratívneho spisu má za preukázané, že daňová kontrola bola prerušená rozhodnutím daňového úradu č. 9104408/5/3732066/2013 zo dňa 08.08.2013 v zmysle ust. § 61 ods. 1 daňového poriadku, dôvodiac začatím konania o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, ktorou bola skutočnosť, že daňový úrad zaslal dožiadania do Českej a Maďarskej republiky, ktorých predmetom bolo preverovanie posudzovaných intrakomunitárnych dodávok tovarov. Z dôvodu pretrvávajúcej nečinnosti správcu dane pri výkone daňovej kontroly sa žalobca obrátil na Krajský súd v Bratislave so žalobou o odstránenie nečinnosti správcu dane, čomu súd vyhovel a uznesením č.k. 1S/132/2014-23 zo dňa 16.10.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.12.2014, uložil Daňovému úradu Bratislava povinnosť konať a rozhodnúť vo veci konania o vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie júl 2012 v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení predmetného rozhodnutia zároveň správny súd konštatoval, že „Takýmto postupom správcu dane dochádza k porušovaniu jednej zo základných zásad daňového konania, a to v zmysle § 3 ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorého je správca dane povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy dani, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Súd konštatoval, že v danom prípade trvanie kontroly začatej dňom 18.10.2012, bez možnosti odhadu reálneho ukončenia veci (žiadna urgencia z administratívneho spisu nevyplýva), nie je možné chápať ako aktívnu činnosť žalovaného, keďže túto nerealizuje v súlade so zákonom“ Žalovaný obdržal dňa 24.04.2013 sťažnosť z 25.03.2013 a výzvu na vrátenie neoprávnene zadržiavanej DPH. Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia, resp. že dožiadaný orgán poskytne informácie čo najrýchlejšie, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Takýmto postupom správcu dane dochádza aj k porušovaniu jednej zo základných zásad daňového konania a to v zmysle § 3 ods. 2 DP, podľa ktorého je správca dane povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy dani, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Oznámením zo dňa 12.01.2015 daňový úrad pokračoval v daňovej kontrole, ktorú ukončil vydaním Protokolu zo dňa 12.01.2015 (žalobca ho prevzal 26.01.2015). 34. Zákonom stanovená lehota jedného roka na vykonanie daňovej kontroly je lehotou zákonnou (maximálnou) a je pre správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu záväzným limitom determinujúcim zákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly. Uvedenú lehotu nemožno porovnávať so stanovenými lehotami na rozhodnutie. Daňová kontrola ako proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku (protokolu), ktorý nie je procesom meritórneho rozhodovania o daňovej povinnosti daňového subjektu totiž predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany orgánu daňovej správy, čo celkom jednoznačne vyplýva z charakteru povinnosti kontrolovaného daňového subjektu počas daňovej kontroly. Cieľ daňovej kontroly tak nie je možné dosahovať na úkor práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. 35. Zákaz prekročiť zákonom ustanovený časový rámec pre výkon daňovej kontroly však platí bezvýnimočne len za podmienky, že kontrolovaný daňový subjekt poskytne správcovi dane vykonávajúcemu daňovú kontrolu potrebnú súčinnosť. Ak teda správca dane nerešpektuje maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, poruší tým nielen ustanovenie o maximálnej dĺžke trvania, ale aj zásadu primeranosti (proporcionality) a zásadu zákonnosti pri správe daní. Potom je treba konštatovať, že daňová kontrola v takom prípade nie je vykonaná v súlade so zákonom, t.j. v rámci zákonom maximálne povolenej dĺžky trvania daňovej kontroly a protokol z nej tak nadobúda povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. 36. V tejto súvislosti súd upozorňuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS/24/2010 zo dňa 29.06.2010, z ktorého vyplýva, že „...ak teda daňový úrad v sťažovateľovom prípade nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil tým nielen ustanovenie § 30a ods. 7 zákona o správe daní a poplatkov, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti v daňovom konaní. Daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť a contratio § 29 ods. 4 veta prvá zákona o správe daní a poplatkov. V prípade, že použitý bol, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole je rovnako nezákonné...“. 37. Okrem účelnosti a dôvodnosti prerušenia daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií je potrebné posudzovať aj primeranosť samotnej dĺžky prerušenia daňovej kontroly. V súvislosti s posudzovaním dĺžky konania daňovej kontroly súd uvádza, že v spojitosti s implementáciou smernice Rady č. 2011/16/EÚ z 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a o zrušení smernice č. 77/799/EHS bol prijatý zákon č. 442/2012 Z. z., ktorý reflektuje rozsah vyššie uvedenej smernice. V rámci medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní bol vyššie uvedeným zákonom zavedený nový inštitút pravidelnej výmeny vopred určeného druhu informácií týkajúcich sa osôb majúcich trvalý pobyt alebo sídlo v inom členskom štáte a zároveň boli ustanovené lehoty na vybavenie žiadostí o výmenu informácií, na poskytovanie informácií bez žiadosti, ako aj lehoty na oznámenie výsledku využitia poskytnutých informácií. Tieto právne predpisy boli prijaté s cieľom zefektívniť a zrýchliť spoluprácu pri výmene informácií medzi členskými štátmi Európskej únie v daňových záležitostiach. Z tohto dôvodu sú v smernici stanovené konkrétne lehoty na poskytnutie informácie na základe žiadosti cudzieho štátu. Podľa čl. 7a ust. § 6 ods. 5 zákona č. 442/2012 Z. z. je príslušný orgán daného štátu povinný poskytnúť požadovanú informáciu čo najrýchlejšie, najneskoršie však do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Ak však dožiadaný orgán tieto informácie má, je potrebné ich zaslať do dvoch mesiacov od uvedeného dňa. 38. Súd uvádza, že úvaha správcu dane o tom, či je prerušenie daňovej kontroly opodstatnené nie je neobmedzená. Jednoznačným a pre správcu záväzným motívom pri úvahách o ďalšom procesnom postupe musí byť zásada proporcionality. Správca dane je povinný dôsledne posúdiť a zdôvodniť, či existujú také dôvody, pre ktoré je nutné daňovú kontrolu prerušiť, čo je významné nielen pre rozhodnutie vo veci, v rámci ktorej daňová kontrola prebieha, ale aj pre samotný priebeh, efektivitu a účelnosť daňovej kontroly. 39. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že prerušenie daňovej kontroly musí byť v súlade so zákonom, musí byť účelné a nevyhnutné na preukázanie takých skutočností, ktoré správcovi dane nie sú známe a ktoré majú vplyv na zistenie potrebných skutočností za účelom ktorých je daňová kontrola vykonávaná. V prejednávanej veci súd ustálil, že daňová kontrola bola začatá dňa 18.10.2012. Dňa 26.01.2015 bola daňová kontrola ukončená (žalobcovi bol doručený Protokol), a to po predchádzajúcom prerušení z dôvodov uvedených v bode 33 tohto rozsudku. Za postup správcu dane, ktorý bol v rozpore so zásadou proporcionality, súd jednoznačne považoval skutočnosť, že správca dane síce správne požadoval od príslušných orgánov cudzieho štátu (Českej republiky a Maďarskej republiky) informácie v dvoch žiadostiach, avšak po rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly zo dňa 08.08.2013 správca dane až do ukončenia daňovej kontroly doručením Protokolu žalobcovi dňa 26.01.2015 nevykonal akýkoľvek ďalší úkon smerujúci k prekonaniu prekážky brániacej rozhodnutiu vo veci vrátenia nadmerného odpočtu DPH. Navyše v daňovej kontrole bolo pokračované celkom zjavne len v dôsledku rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, ktorý svojím uznesením č.k. 1S/132/2014-23 zo dňa 16.10.2014 nariadil správcovi dane pokračovať v kontrole a ukončiť ju vydaním rozhodnutia v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto jeho rozhodnutia. Preto je treba konštatovať, že takýto postup správneho orgánu, kedy daňová kontrola bola prerušená neúmerne dlho, bol neefektívny a nadbytočný a jeho dôsledkom bolo neúmerné predlžovanie daňovej kontroly, ktorá neodôvodnene zaťažovala daňový subjekt (žalobcu). Podľa názoru súdu (vyplýva to z administratívneho spisu) neexistoval žiadny zákonný dôvod na skoro pol druha ročné prerušenie daňovej kontroly (správca dane v nej pokračoval až po tom, čo mu to prikázal správny súd) a potom takéto prerušenie objektívne nie je možné pokladať za súladné so zákonom. 40. Z obsahu administratívneho spisu súd nemal za preukázané, že by žalobca so správcom dane nespolupracoval, resp. že by mu nebol poskytoval primeranú súčinnosť. Na každú výzvu správcu dane uskutočnenú voči žalobcovi tento v primeranej lehote reagoval a sám navrhoval správcovi dane vykonať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Ak teda správca dane nerešpektoval zákonom stanovenú maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil tým daňový poriadok (zásadu proporcionality a zákonnosti v daňovom konaní). 41. Potom na základe zistených skutočností v tomto konaní súd dospel záveru, že napadnuté preskúmavané rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci opätovne konať, vyhodnotiť všetky len zákonne získané dôkazy a vydať rozhodnutie, ktoré oprie len o tie dôkazy, ktoré boli získané v zákonnej lehote na vykonanie daňovej kontroly a len týmito dôkazmi rozhodnutie odôvodní. Ostatnými hmotnoprávnymi námietkami žalobcu sa súd vzhľadom na vyššie uvedené nezaoberal. 42. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením po skončení veci. 43. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).