Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/40/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200303 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200303.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Bratislava III, Vajnorská 47, Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Vajnory, Roľnícka 109, Bratislava, o vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava - Vajnory č.: 8/2015 zo dňa 16.12.2015 so zákonom, jednohlasne takto r o z h o d o l : Ustanovenia § 2 ods. 13 a 14, § 6 ods. 1, 2, 3, 4, § 7 ods. 1 a ods. 2 a § 11 ods. 1 Všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava- Vajnory č.8/2015 z 16.12.2015 o určení pravidiel času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území mestskej časti Bratislava - Vajnory, n i e s ú v s ú l a d e s § 4 ods. 3 písm. i/ a § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.03.2017 žiadal žalobca vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava - Vajnory č. 8/2015 zo dňa 16.12.2015 o pravidlách času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území Mestskej časti Bratislava - Vajnory (ďalej aj VZN) s § 4 ods. 3 písm. i/ a § 6 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 369/1990 Zb.). 2. Žalobca v žalobe uviedol, že po zistení nesúladu ustanovenia § 2 ods. 13 a 14, § 6 ods. 1, 2, 3, 4, § 7 ods. 1 a 2 a § 11 ods. 1 VZN, ktoré určujú pravidlá času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území mestskej časti Bratislava - Vajnory, s označenými ustanoveniami zákona č. 369/1990 Zb., podal podľa § 22 ods. 1 písm. a/ bod 2 a § 25 zák. č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 153/2001 Z.z.) dňa 22.06.2015 protest prokurátora proti predmetnému VZN. 3. Žalovaný žalobcovi doručil dňa 10.10.2016 oznámenie o nevyhovení protestu prokurátora proti VZN č. 8/2015 zo dňa 04.10.2016 spolu s Uznesením č. 99/2016 zo dňa 22.09.2016, ktorým protestu prokurátora nevyhovel. 4. Žalobca žalobu odôvodnil nasledovne: 5. Nesúlad § 2 ods. 13 a 14 VZN č.8/2015 - Existujúca platná úprava, t.j. zákon č. 355/2007 a ani vyhláška č. 549/2007 Z.z. žiadnym spôsobom nezverujú orgánom územnej samosprávy oprávnenie určovať všeobecne záväznými nariadeniami nočný čas za účelom ochrany obyvateľov a iných subjektov. Mestská časť Bratislava - Vajnory teda nemá právomoc upravovať problematiku ohľadne nočného času. resp. rušenia nočného pokoja a z toho dôvodu sú zbytočné aj definície pojmov - „nočný čas“ a „rušenie nočného kľudu“ v ustanoveniach § 2 ods. 13 a 14 VZN. 6. Nesúlad § 6 ods. 1 VZN č.8/2015 - Miestne zastupiteľstvo stanovilo v napádanom VZN povinnosť podnikateľov oznamovať predajnú alebo prevádzkovú dobu prevádzkarne. Uvedené ustanovenie je však v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá stanovuje, že povinnosti možno okrem iného ukladať zákonom. Zákon o obecnom zriadení oprávňuje obec - mestskú časť upraviť pravidlá času predaja v obchode a času prevádzky služieb. Úprava danej problematiky však musí korešpondovať s platnou právnou úpravou. Miestne zastupiteľstvo nie je oprávnené prostredníctvom všeobecne záväzných nariadení upravovať otázky a riešiť problematiku, na ktorú ju zákon nezmocnil. Obce svojou normotvornou činnosťou podľa čl. 68 Ústavy SR nemôžu obmedziť základné práva a slobody garantované Ústavou SR. Pokiaľ sa normotvornou činnosťou obce ukladajú povinnosti fyzickým osobám a právnickým osobám, aj pôvodná normotvorná pôsobnosť obce (mestskej časti) je limitovaná čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. V danej vec však VZN upravuje záležitosti podnikania takým spôsobom, že mestská časť Bratislava - Vajnory v ňom už nevystupuje ako orgán územnej samosprávy, ale ako subjekt ukladajúci povinnosť jednostranným príkazom smerujúcim voči podnikateľom. Ukladanie povinnosti v napadnutom VZN nemá oporu v žiadnom zákone. V danom prípade miestne zastupiteľstvo nie je oprávnené prostredníctvom VZN ukladať podnikateľom oznamovaciu povinnosť. Samotný zákon o obecnom zriadení neupravuje podrobnosti, ale len výsledok, t.z. určenie času predaja v obchode a času prevádzky služieb a neumožňuje obci (mestskej časti) v tomto smere prijať nariadenie, ktorým by stanovilo akékoľvek povinnosti podnikateľom. Uvedené sa rovnako týka aj ďalších povinností, ktoré boli v § 6 VZN stanovené pre podnikateľov. 7. Žalobca ďalej uviedol, že v napadnutých ustanoveniach § 6 ods. 2, 3 a 4 VZN žalovaný prijal v rámci VZN aj povinnosti, ktoré už podnikateľským subjektom ukladajú iné právne predpisy. V prípade takto prevzatých povinností preto podľa jeho názoru dochádza k tomu, že rovnaká povinnosť je uložená aj zákonom a aj nariadením. V prípade porušenia tejto povinnosti sa tak vytvára zákonodarcom nezamýšľaný postih takejto osoby nielen za porušenie zákona, ale aj za porušenie všeobecného záväzného nariadenia. Duplicitný postih za spáchanie rôznych deliktov na rovnakom skutkovom základe je podľa žalobcu vylúčený. 8. Nesúlad § 7 ods. 1 a 2 VZN č.8/2015 - Obec môže vykonať úpravu predajného a prevádzkového času len formou všeobecne záväzného nariadenia, ktorým budú upravené práva a povinnosti pre prípadne druhovo vymedzené, avšak konkrétne neurčené (neindividualizované) subjekty. Právna úprava obsiahnutá v § 7 VZN, podľa ktorej je možné určiť jednorazovú osobitnú prevádzkovú dobu prevádzkarne pri organizovaní neverejnej spoločenskej akcie pre uzavretú spoločnosť, o čom rozhoduje mestská časť na základe písomnej žiadosti podnikateľa, nemá oporu v zákone, pretože žiadny právny predpis neustanovuje zákonné splnomocnenie pre obec, resp. mesto, aby takého rozhodnutie, resp. súhlasné stanovisko vydávalo. 9. Rozhodovanie mestskej časti v predmetnom odseku 1 označené ako „určenie jednorazovej osobitnej prevádzkovej doby prevádzkarne" predstavuje neprípustný spôsob rozhodovania mestskej časti na úseku, ktorý má mestská časť upraviť len všeobecne záväzným nariadením podľa § 4 ods. 3 písm. i) zákona o obecnom zriadení. V tejto súvislosti dal žalobca do pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 56/00 z 18.10.2001. 10. Poukázal, že v zmysle § 4 ods. 3 písm. i) v spojení s § 11 ods. 4 písm. g) zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo určuje všeobecne záväzným nariadením pravidlá času predaja v obchode, času prevádzky služieb a spravuje trhoviská. Z čoho vyplýva, že obec môže určovať všeobecné pravidlá, ktorými sú povinné riadiť sa subjekty podnikajúce v územnej pôsobnosti obce, ktorá tieto pravidlá určí. Miestnemu zastupiteľstvu však zákon nezveril rozhodovanie v individuálnych prípadoch o určení jednorazovej osobitnej prevádzkovej doby prevádzkarne pri organizovaní neverejnej spoločenskej akcie pre uzavretú spoločnosť. Všeobecne záväzným nariadením ako záväzným právnym aktom nikdy nemožno riešiť konkrétny prípad (v tomto prípade mestská časť v konkrétnych prípadoch určí jednorazovú osobitnú prevádzkovú dobu prevádzkarne alebo naopak v iných prípadoch vydá nesúhlasné stanovisko k učeniu jednorazovej osobitnej prevádzkovej doby), ale rieši sa ním celá skupina prípadov, je určený na opakované používanie, má všeobecnú povahu. 11. Tým, že VZN č. 8/2015 zveruje v ustanovení § 7 ods. 1 mestskej časti rozhodovanie o povolení jednorazovej osobitnej prevádzkovej doby prevádzkarní a v súvislosti s tým, zaväzuje podnikateľa v ustanovení § 7 ods. 2 VZN č. 8/2015 uskutočňovať neverejnú spoločenskú akciu pre uzavretú spoločnosť len na základe určenia jednorazovej osobitnej prevádzkovej doby prevádzkarne mestskou časťou, je podľa názoru žalobcu v rozpore so zákonom, pretože mestská časť nie je oprávnená vydávať žiadne súhlasné stanoviská týkajúce sa určenia jednorazovej osobitnej prevádzkovej doby prevádzkarne pri organizovaní neverejnej spoločenskej akcie pre uzavretú spoločnosť. 12. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je preto celé ustanovenie § 7 VZN v rozpore so zákonom. 13. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S 72/10 z 28.03.2012, ktorý rieši rovnaký právny problém ako i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 8Svzn 1/2010 zo dňa 1.7.2010, ako aj na nález Ústavného súdu SR č. II. US 70/97 zo dňa 16.06.1998. 14. Nesúlad prechodného ustanovenia § 11 ods. 1 VZN č. 8/2015, v ktorom sa upravujú potvrdenia o prevádzkovej dobe odôvodnil žalobca tak, že obec cestou starostu a miestneho úradu nie je oprávnená žiadne takéto „potvrdenia" vydávať a vyžadovať. Mestská časť a jej orgány nie sú a ani neboli oprávnené vydávať žiadne individuálne právne akty v podobe potvrdení o prevádzkovej dobe, ktorými by sa konkrétnym prevádzkam povoľovala prevádzková doba individuálne. Preto nemôžu zostať v platnosti ani pred účinnosťou tohto VZN vydané individuálne právne akty o prevádzkovej dobe. 15. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že Miestne zastupiteľstvo prijalo uznesenie, ktorým nevyhovelo Protestu prokurátora č. Pd 68/16/1103- 2 z 07.07.2016 proti ustanoveniam § 2 ods. 13 a 14, § 6 ods. 1, 2, 3, 4, § 7 ods. 1 a 2 a § 11 ods. 1 Všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava - Vajnory č. 8/2015 z 16.12.2015 o určení pravidiel času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území mestskej časti Bratislava- Vajnory. 16. Podľa žalovaného zákon o obecnom zriadení oprávňuje obec - mestskú časť upraviť pravidlá času predaja v obchode a času prevádzky služieb. Úprava danej problematiky však musí korešpondovať s platnou právnou úpravou. Zastupiteľstvo mestskej časti je potom povinné pri prijímaní všeobecne záväzných nariadení súlad zamýšľaného s právnym poriadkom Slovenskej republiky a obsah prijímaného všeobecne záväzného nariadenia stanoviť tak, aby vychádzal zo zákonného splnomocnenia. Miestne zastupiteľstvo nie je oprávnené prostredníctvom všeobecne záväzných nariadení upravovať otázky a riešiť problematiku, na ktorú ju zákon nezmocnil. Samosprávu obce zákon o obecnom zriadení vymedzuje v ustanovení § 4 ods. 1, podľa ktorého jednotlivé obce samostatne rozhodujú a uskutočňujú všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, ak osobitný zákon takéto úkony nezveruje štátu alebo inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, a demonštratívnym spôsobom v ustanovení § 4 ods. 3, pod ktorého písm. i) je zahrnutá aj samosprávna funkcia upravená napádaným VZN. Obce svojou normotvornou činnosťou podľa čl. 68 Ústavy Slovenskej republiky nemôžu obmedziť základné práva a slobody garantované Ústavou. Pokiaľ sa normotvornou činnosťou obce ukladajú povinnosti fyzickým osobám a právnickým osobám, aj pôvodná normotvorná pôsobnosť obce (mestskej časti) je limitovaná čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Všeobecne záväzný právny predpis, jeden alebo v súhrne s ďalšími, stanovujú právnu normu, ktorá upravuje správanie sa neurčitého počtu osôb v istých spoločenských vzťahoch regulovaných práve touto právnou normou. Ani najlepšie pravidlo však nemôže vystihnúť všetky nuansy spoločenského života. Preto sa právna norma všade tam, kde je to potrebné uvádza do spoločenského života individuálnymi právnymi aktmi, v ktorých správny orgán zohľadňuje špecifiká konkrétneho spoločenského vzťahu. 17. Mestská časť pri plnení samosprávnych funkcií v zmysle vyjadrenia musí dbať na vyváženosť zabezpečenia potrieb svojich obyvateľov na úseku poskytovania služieb a na druhej strane trvať na svojom záujme zachovania verejného poriadku. Účelom ustanovenia § 7 je upraviť možnosť na jednorazové predĺženie prevádzkovej doby ako aj forma žiadosti o predĺženie prevádzkovej doby a upresnenie času na podanie žiadosti. V podmienkach mestskej časti to podľa žalovaného predstavuje akési moderačné právo, keďže záujmom mestskej časti bolo prijatím tohto nariadenia ochraňovať obyvateľstvo mestskej časti pred hlukom a vibráciami spôsobenými prevádzkou zariadenia. Predĺženie prevádzkovej doby predstavuje ojedinelú výnimku, ktorá sa udeľuje pri podujatiach rodinného alebo spoločenského charakteru (oslavy výročí, svadba a pod.). Zrušenie tejto právnej úpravy by podľa žalovaného spôsobilo, že takéto podujatia by sa v zariadeniach nemohli vôbec konať, alebo by mestská časť musela rezignovať na zabezpečovanie potrieb svojich obyvateľov na úseku poskytovania služieb a na druhej strane trvať na svojom záujme zachovania verejného poriadku. Takýto postoj je v podmienkach mestskej časti Bratislava - Vajnory neprijateľný, a preto nebolo možné podľa žalovaného Protestu prokuratúry vyhovieť. 18. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného a listín priložených žalobcom k podanej žalobe vyplynulo, že proti všeobecne záväznému nariadeniu Mestskej časti Bratislava - Vajnory č. 8/2015 zo dňa 16.12.2015 o určení pravidiel času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území Mestskej časti Bratislava - Vajnory podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III dňa 22.06.2016 protest z totožných dôvodov uvedených v žalobe. Protest bol prerokovaný na zasadnutí miestneho zastupiteľstva mestskej časti dňa 22.09.2016 a bolo prijaté Uznesenie č. 199/2016, ktorým miestne zastupiteľstvo žalovaného podanému protestu prokurátora nevyhovelo. 19. Podľa § 2 ods. 13 VZN nočným časom je časový úsek dňa, a to od 22.00 hod. do 06.00 hod., pre zabezpečenie zdravého a nerušeného pokoja a odpočinku obyvateľov mestskej časti v záujme dosiahnutia slušného občianskeho spolunažívania a dobrých susedských vzťahov. 20. Podľa § 2 ods. 14 VZN rušením nočného kľudu je šírenie neprípustného hluku a vibrácií v nočnom čase. 21. Podľa § 6 ods. 1 VZN podnikateľ, ktorý plánuje vykonávať podnikateľskú činnosť v prevádzkarni na území Mestskej časti Bratislava - Vajnory, je povinný písomne oznámiť mestskej časti predajnú alebo prevádzkovú dobu prevádzkarne, alebo zmenu prevádzkovej doby prevádzkarne najmenej päť pracovných dní pred otvorením prevádzkarne alebo uskutočnením zmeny prevádzkovej doby prevádzkarne na predpísanom tlačive, ktoré tvorí prílohu č. 1 tohto nariadenia. 22. Podľa § 6 ods. 2 VZN podnikateľ je povinný zabezpečiť, aby sa z prevádzkarne nešíril nadmerný hluk a aby neboli prekročené najvyššie prípustné hodnoty hluku nad únosnú a obvyklú mieru podľa osobitného predpisu č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 23. Podľa § 6 ods. 3 VZN podnikateľ je povinný zabezpečiť, aby v prevádzkami nedochádzalo k rušeniu nočného kľudu podľa osobitného predpisu č. 355/2007 Z.z. 24. Podľa § 6 ods. 4 VZN na dverách vchodu do prevádzkarne alebo na inom vhodnom a trvalé viditeľnom mieste musí byť uvedené: a/ obchodné meno, sídlo, prípadne miesto podnikania podnikateľa, b/ meno a priezvisko osoby zodpovednej za činnosť prevádzkarne, c/ predajná alebo prevádzková doba určená pre styk so zákazníkmi, d/ kategória a skupina pohostinských prevádzkarní, e/ kategória a trieda prevádzkarní poskytujúcich ubytovanie. 25. Podľa § 7 ods. 1 VZN mestská časť môže na základe písomnej žiadosti podnikateľa, ktorá tvorí Prílohu č. 2 tohto nariadenia určiť jednorazovú osobitnú prevádzkovú dobu prevádzkarne pri organizovaní neverejnej spoločenskej akcie pre uzavretú spoločnosť. Podnikateľ je povinný doručiť mestskej časti žiadosť najneskôr dva pracovné dni pred konaním akcie. Mestská časť bez zbytočného odkladu určí jednorazovú osobitnú prevádzkovú dobu prevádzkarne alebo vydá nesúhlasné stanovisko k určeniu jednorazovej osobitnej prevádzkovej doby prevádzkarne. 26. Podľa § 7 ods. 2 VZN podnikateľ môže uskutočňovať neverejnú spoločenskú akciu pre uzavretú spoločnosť len na základe určenia jednorazovej osobitnej prevádzkovej doby prevádzkarne. 27. Podľa § 11 ods. 1 VZN potvrdenia o prevádzkovej dobe, ktoré boli vydané pred účinnosťou tohto nariadenia a sú v súlade s prevádzkovou dobou určenou v tomto nariadení, zostávajú v platnosti. 28. Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. 29. Podľa čl. 68 Ústavy SR, vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona môže obec a vyšší územný celok vydávať všeobecne záväzné nariadenia. 30. Podľa § 4 ods. 3 písm. i/ zákona č. 369/1990 Zb. obec pri výkone samosprávy plní úlohy na úseku ochrany spotrebiteľa a utvára podmienky na zásobovanie obce; určuje nariadením pravidlá času predaja v obchode, času prevádzky služieb a spravuje trhoviská. 31. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. 32. Podľa § 27 ods. 1 písm. a/ zák. č. 355/2007 Z.z. fyzická osoba - podnikateľ a právnická osoba, ktoré používajú alebo prevádzkujú zdroje hluku, infrazvuku alebo vibrácií, správca pozemných komunikácií, prevádzkovateľ vodnej cesty, prevádzkovateľ dráhy, prevádzkovateľ letiska, a prevádzkovatelia ďalších objektov, ktorých prevádzkou vzniká hluk (ďalej len „prevádzkovateľ zdrojov hluku, infrazvuku alebo vibrácií“), sú povinní zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia bola čo najnižšia a neprekročila prípustné hodnoty pre deň, večer a noc ustanovené vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. m). 33. Podľa § 27 ods. 4 cit. zák. obce sú oprávnené objektivizovať expozíciu obyvateľov a ich prostredia hluku a vibráciám v súlade s požiadavkami ustanovenými vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. m). Objektivizáciu expozície obyvateľov a ich prostredia hluku, infrazvuku a vibráciám môžu vykonávať len osoby odborne spôsobilé na činnosť podľa § 15 ods. 1 písm. a) a ktoré sú držiteľom osvedčenia o akreditácii podľa § 16 ods. 4 písm. b). 34. Podľa § 57 ods. 19 zák. č. 355/ 2007 Z.z. správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí prevádzkovateľ zdrojov hluku, infrazvuku alebo vibrácií, ak poruší niektorú z povinností podľa § 27 ods. 1. 35. Podľa § 62 písm. m/ cit. zák. ministerstvo ustanoví všeobecne záväznými právnymi predpismi podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí. 36. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa na vhodnom a trvale viditeľnom mieste prevádzkarne musí byť uvedené a/ obchodné meno a sídlo predávajúceho alebo miesto podnikania fyzickej osoby, b/ meno a priezvisko osoby zodpovednej za činnosť prevádzkarne, c/ prevádzková doba určená pre spotrebiteľa, d/ kategória a trieda ubytovacieho zariadenia, ak ide o ubytovacie zariadenie 37. Podľa § 15 ods. 4 cit. zák. pri dočasnom uzavretí prevádzkarne je predávajúci povinný na mieste, kde je uvedená prevádzková doba, označiť začiatok a koniec uzavretia prevádzkarne, a to najneskôr 24 hodín pred dočasným uzavretím prevádzkarne za predpokladu, že prevádzkareň je uzavretá dlhšie ako jeden deň. Pri zrušení prevádzkarne je predávajúci povinný informovať najneskôr sedem dní pred zrušením prevádzkarne umiestnením oznamu v prevádzkarni na mieste, kde je uvedená prevádzková doba, o tom, kde a kto je povinný vyrovnať záväzky voči spotrebiteľom, najmä kde môže spotrebiteľ uplatniť svoju reklamáciu, a o dátume zrušenia prevádzkarne. Predávajúci o tom zároveň písomne informuje obec, na ktorej území je prevádzkareň umiestnená ak na tento účel obec sprístupní elektronickú službu verejnej správy, predávajúci môže informovať obec prostredníctvom tejto elektronickej služby. Obec je povinná na požiadanie tieto informácie poskytnúť spotrebiteľovi. 38. Podľa § 20 ods. 1 cit. zákona dozor nad dodržiavaním povinností ustanovených týmto zákonom vykonávajú orgány dozoru. Ak nemožno pôsobnosť orgánu dozoru určiť, je na výkon dozoru a kontroly príslušná Slovenská obchodná inšpekcia. 39. Podľa § 359 ods. 1 písm. a/ SSP ak obec alebo vyšší územný celok nezruší alebo nezmení na základe protestu prokurátora svoje všeobecne záväzné nariadenie, môže prokurátor vo veciach územnej samosprávy podať na súd žalobu na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom. Vo veciach pri plnení úloh štátnej správy môže prokurátor podať na súd žalobu na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. 40. Podľa § 367 ods. 1 veta prvá SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením vysloví nesúlad všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia. 41. Podľa § 367 ods. 2 SSP ak správny súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi všeobecne záväzným nariadením a právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, stráca všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť, prípadne niektoré jeho ustanovenia účinnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu. 42. Podľa § 367 ods. 3 SSP obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, ktoré vydali všeobecne záväzné nariadenie, sú povinné do šiestich mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu podľa ods. 1 uviesť všeobecne záväzné nariadenie vydané vo veciach územnej samosprávy do súladu so zákonom a vo veciach plnenia úloh štátnej správy do súladu so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, inak všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenia po šiestich mesiacoch od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu podľa odseku 1 strácajú platnosť. 43. Z dôvodov žaloby vyplýva, že žalobca považuje za nesúladné so zákonom ustanovenia § 2 ods. 13 a 14, § 6 ods. 1, 2, 3. 4, § 7 ods. 1 a ods. 2 a § 11 ods. 1 Všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava - Vajnory č. 8/2015 z 16.12.2015 o určení pravidiel času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území mestskej časti Bratislava - Vajnory, a to z dôvodov uvedených v bodoch 5 až 14 tohto rozhodnutia. 44. Niet pochýb o tom, že právny poriadok Slovenskej republiky zveruje obciam široký katalóg samosprávnych kompetencií, ktorých účelom je primárne zabezpečiť starostlivosť o rozvoj územia obce a o potreby jej obyvateľov. Základným právnym nástrojom obce (mestskej časti) pre reguláciu času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území obce (mestskej časti) je oprávnenie obce (mestskej časti) prijať všeobecne záväzné nariadenie, ktorým sa záväzným spôsobom určia pravidlá času predaja v obchode a času prevádzky služieb jednotne pre všetkých podnikateľov prevádzkujúcich svoje prevádzky na území obce (mestskej časti), príp. jej jednotlivých ulíc, štvrtí a podobne. Krajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že splnomocňujúce ustanovenia § 4 ods. 3 písm. i/ zák. č. 369/1990 Zb. nie je možné vykladať tak, že obec môže nariadením určovať len čas predaja resp. prevádzky, teda len vymedziť časové intervaly pre jednotlivé typy prevádzok. Z uvedeného ustanovenia totiž výslovne vyplýva, že oprávnením obce je určovať pravidlá času predaja v obchode a času prevádzky služieb. 45. V časti týkajúcej sa § 2 ods. 13 a 14 VZN je krajský súd súd toho názoru, že zákonodarca v zákone č. 355/2007 Z.z. nezaradil orgány územnej samosprávy, t.j. obce a mestá medzi orgány s úlohami na úseku ochrany zdravia pred hlukom, infrazvukom a vibráciami, t.j. štát nepreniesol na orgány územnej samosprávy v tejto oblasti úlohy štátnej správy podľa zákona o obecnom zriadení, keďže ochrana osôb pred hlukom, infrazvukom, príp. vibráciami - a to v denných, večerných ako aj v nočných hodinách je zabezpečená právnou úpravou obsiahnutou v zákone č. 355/2007 Z.z. a vo vyhláške č. 549/2007 Z.z., ako aj v ďalších všeobecne záväzných právnych predpisoch prijatých Ministerstvom zdravotníctva SR v zmysle § 62 zákona č. 355/2007 Z.z. 46. Taktiež ochrana nočného kľudu je osobitne zabezpečená aj zákonom č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorý v § 47 ods. 1 písm. b) upravuje skutkovú podstatu priestupku. 47. Vzhľadom na uvedené je preto súd toho názoru , že oblasť, ktorú čiastkovo upravuje VZN č, 8/2015, t.j, stanovenie doby nočného času a s ním súvisiaca problematika (rušenie nočného kľudu, zodpovednosť za jeho porušenie, kontrola jeho dodržiavania) nepatrí podľa súčasnej platnej právnej úpravy do sféry samosprávy obce - a to s poukazom na § 4 ods. 3 zákona o obecnom zriadení, ale je súčasťou výkonu štátnej správy, preto predmetná úprava VZN je v rozpore s § 6 odsek 1 zákona o obecnom zriadení. Rovnako treba skonštatovať, že je v rozpore aj s ustanovením § 6 odsek 2 zákona o obecnom zriadení, pretože žiadny aktuálne platný zákon a ani iný všeobecne záväzný právny predpis nesplnomocňuje obec (mestskú časť) na vydanie VZN upravujúceho problematiku nočného kľudu. 48. V časti namietaného nesúladu §6 ods. 1 VZN súd zastáva názor, že uvedené ustanovenie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá stanovuje, že povinnosti možno okrem iného ukladať zákonom. Zákon o obecnom zriadení oprávňuje obec - mestskú časť upraviť pravidlá času predaja v obchode a času prevádzky služieb. Úprava danej problematiky však musí korešpondovať s platnou právnou úpravou. Miestne zastupiteľstvo nie je oprávnené prostredníctvom všeobecne záväzných nariadení upravovať otázky a riešiť problematiku, na ktorú ju zákon nezmocnil. Ukladanie povinnosti v napadnutom VZN nemá oporu v žiadnom zákone. V danom prípade miestne zastupiteľstvo nie je oprávnené prostredníctvom VZN ukladať podnikateľom oznamovaciu povinnosť. 49. K nesúladu § 6 ods.2 VZN súd udáva v súlade s názorom žalobcu, že povinnosť podnikateľa zabezpečiť, aby sa z prevádzkarne nešíril nadmerný hluk a aby neboli prekročené najvyššie prípustné hodnoty hluku nad únosnú a obvyklú mieru vyplýva zo zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z.z.“-). Povinnosť vyplýva z ustanovenia § 27 ods. 1 písm. a) cit. zákona, pričom porušenie tejto povinnosti zakladá vznik zodpovednosti za správny delikt podľa § 57 ods. 19 predmetného zákona, na prejednanie ktorého sú oprávnené regionálne úrady verejného zdravotníctva (§ 6 ods. 3 písm. 1). Z uvedeného vyplýva, že správne delikty na tomto úseku prejednáva regionálny úrad verejného zdravotníctva v zmysle zákona č. 355/2007 Z.z.. Práva a povinnosti fyzických osôb - podnikateľov a právnických osôb na úseku ochrany proti hluku sú stanovené zákonom č. 2/2005 Z. z. o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí a v zákone č. 355/2007 Z. z.. Oba tieto zákony nezmocňujú obec stanovovať formou VZN povinnosti a zákazy na úseku ochrany proti hluku preto je toto ustanovenie v nesúladné. 50. Ďalej povinnosť podnikateľa upravená v § 6 ods. 3 VZN zabezpečiť, aby v prevádzkarni nedochádzalo k rušeniu nočného kľudu vyplýva zo zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (§ 47). 51. Povinnosť podnikateľa (spôsob označenia prevádzkarne) uvedená v § 6 ods. 4 VZN tak ako uviedol žalobca vyplýva zo zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, konkrétne podľa jej ustanovenia § 15 ods. 1. Spôsob označenia prevádzkarne ustanovuje aj Obchodný zákonník (zákon č. 513/1991 Zb.) v ustanovení § 7 ods. 3. 52. Mestská časť Bratislava - Vajnory - žalovaný, teda podľa názoru súdu prijal v rámci VZN § 6 ods. 2, 3 a 4 aj povinnosti, ktoré už podnikateľským subjektom ukladajú iné právne predpisy. V prípade takto prevzatých povinností dochádza k tomu, že rovnaká povinnosť je uložená aj zákonom a aj nariadením. 53. Zároveň je potrebné uviesť, že obce sú oprávnené podľa § 27 ods. 4 zákona č. 355/2007 Z.z. výlučne objektivizovať expozíciu obyvateľov a ich prostredia hluku a vibráciám v súlade s požiadavkami obsiahnutými vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí (ďalej len „vyhláška č. 549/2007 Z.z.“). Takúto objektivizáciu môže vykonať len osoba odborne spôsobilá. Obec v zmysle zákona č. 355/2007 Z.z. nie je orgánom na ochranu zdravia oprávneným vykonávať kontroly hluku vo vonkajšom prostredí. Podľa zákona č. 355/2007 Z.z. orgánmi na ochranu zdravia, do pôsobnosti ktorých patrí aj problematika ochrany pred hlukom, sú regionálne úrady verejného zdravotníctva. 54. Pokiaľ ide o navrhovateľom namietaný nesúlad ustanovení § 7 ods. 1 a 2 VZN so zákonom, krajský súd sa stotožňuje so žalobcom, že platná právna úprava neumožňuje mestskej časti, aby rozhodovala individuálnym právnym aktom o osobitnej a taktiež o jednorazovej osobitnej prevádzkovej dobe, či jednorazovom čase predaja alebo prevádzky služieb u konkrétneho podnikateľa a to ani pri riešení ojedinelých výnimiek zo štandardného stavu. Rovnako ako žalobca poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 72/2010-72 zo dňa 28.03.2012, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Svzn/2/2012 zo dňa 29.04.2013, kde išlo o nesúlad všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves so zákonom, v ktorom krajský súd za podobných skutkových a právnych okolností konštatoval, že „....prokurátorom napadnuté články VZN, týkajúce sa povolenia, predĺženia alebo skrátenia prevádzkovej doby starostom mestskej časti, nie sú v súlade s § 4 ods. 3 písm. d/,i/ a § 11 ods. 4 písm. g/ zákona č. 369/1990 Zb., pretože neobsahujú konečnú úpravu všeobecne záväzných pravidiel času predaja v obchode a času prevádzky služieb, ktoré by boli vopred jasné a záväzné pre každého, koho sa môžu týkať. Citované ustanovenia VZN naopak vytvárajú priestor pre starostu, na ktorého presúvajú rozhodovanie o individuálnom predĺžení alebo skrátení prevádzkovej doby vo forme individuálneho správneho aktu, k čomu nemá obec (mestská časť) ani jej starosta zákonné oprávnenie. Obec je v zmysle § 4 ods. 3 písm. d/ zákona č. 369/1990 Zb. oprávnená vydať len súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej či inej činnosti, aj to len vtedy, ak tak ustanovuje osobitný predpis. K vydaniu individuálneho správneho aktu (v akejkoľvek forme) o predĺžení alebo skrátení prevádzkovej doby konkrétnej prevádzky zákon obec (mestskú časť) ani jej starostu nesplnomocňuje. Ustanovenie § 4 ods. 3 písm. i/ uvedeného zákona predpokladá len určenie pravidiel času predaja v obchode a času prevádzky služieb všeobecne záväzným nariadením (teda pre bližšie neurčených adresátov), ktoré je v zmysle § 11 ods. 4 písm. g/ zákona č. 369/1990 Zb. oprávnené vydať iba obecné (miestne) zastupiteľstvo.....“ Krajský súd taktiež poukazuje na obdobný rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 13/2014-76 zo dňa 03.12.2014 , ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu sp. zn. .zo dňa 26.10.2015. 55. So zreteľom na uvedené je podľa názoru krajského súdu potrebné dať za pravdu žalobcovi, že právny poriadok umožňuje obci (mestskej časti) v rámci originálnej samosprávnej kompetencie upraviť pravidlá času prevádzky služieb, avšak len vo forme všeobecne záväzného nariadenia prijatého obecným (miestnym) zastupiteľstvom, a to takým spôsobom, že určí všeobecné pravidlá adresované neurčitému počtu subjektov bez toho, aby zakladalo orgánom obce (mestskej časti) právomoc rozhodovať v danej súvislosti o konkrétnych právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb formou individuálneho právneho aktu. V podobnom duchu judikoval Najvyšší súd SR aj v iných podobných prípadoch a preto možno konštatovať, že ide o ustálenú súdnu prax vo vzťahu k posudzovaniu súladu všeobecne záväzných nariadení obcí (mestských častí) so zákonom pokiaľ ide o vytvorenie právomoci orgánom obce (mestskej časti) rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb o otázkach, o ktorých patrí rozhodovať len zastupiteľstvu vo forme všeobecne záväzného nariadenia. 56. Nesúlad § 11 ods. 1 VZN súd vyhodnotil zhodne so žalobcom tak, že mestská časť nie je oprávnená vydávať žiadne súhlasné stanoviská týkajúce sa určenia jednorazovej osobitnej prevádzkovej doby prevádzkarne pri organizovaní neverejnej spoločenskej akcie pre uzavretú spoločnosť a preto je v rozpore s § 4 ods.3 písm. i /a § 6 ods.1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. 57. Dôvody uvádzané žalovaným v jeho vyjadrení súd vyhodnotil tak, že žalovaný vo vyjadrení okrem citovania zákonných ustanovení a zotrvaní na obsahu napadnutého VZN neuviedol žiadne právne relevantné skutočnosti ktorými by spochybnil nesúlad napadnutých ustanovení VZN. 58. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci v konaní podľa § 367 ods. 1 SSP k záveru, že namietané ustanovenia § 2 ods. 13 a 14,§ 6 ods. 1, 2, 3, 4, § 7 ods. 1 a ods. 2 a § 11 ods. 1 Všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava - Vajnory č. 8/2015 zo 16.12.2015 o určení pravidiel času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území mestskej časti Bratislava - Vajnory nie sú v súlade s § 4 ods. 3 písm. i/ a § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. 59. O trovách konania rozhodol súd podľa § 170 písm. c/ SSP a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania. 60. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.