Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/47/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200319 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200319.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Shadow, s.r.o., so sídlom Galvániho č. 2/A, 821 04 Bratislava IČO: 35 852 518, zastúpený: Advokátska kacelária MARCEL BIZNÁR, s.r.o., AK so sídlom Bajkalská č. 31, 827 25 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. I/222/9632-62706/2010/994275 -r zo dňa 24.06.2010, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Pezinok č. 608/230/12198/10/Fe zo dňa 30.03.2010, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. administratívne rozhodnutia 1. Žalovaný podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov rozhodnutím č. I/222/9632-62706/2010/994275 -r zo dňa 24.06.2010 potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Pezinok č.608/230/12198/10/Fe zo dňa 30.03.2010, ktorým prvostupňový orgán podľa § 44 ods.6 písm. b) bod 1 zákona č.511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2008 v sume XX XXX,XX €. 2. Predmetné rozhodnutie odôvodnil okrem zisteného skutkového stavu predovšetkým tým, že správca dane postupoval v súlade s ustanoveniami §§ 2, 15 a 29 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, dbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu a hodnotil všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Daňovú kontrolu, ktorou preveroval základ dane a iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správca dane vykonal v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie tohto účelu. Podľa § 29 ods. 1 a 2 cit. zákona dokazovanie vykonáva správca dane a dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňového subjektu. Dôkazné bremeno však znáša samotný daňový subjekt, ktorý podľa § 29 ods.8 cit. zákona preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Preverenie realizácie dodávok tovaru v spoločnosti GOLD MKM s.r.o. slúžilo pre správcu dane ako podporný dôkaz, ktorý mal potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia daňového subjektu. O existencii p. R. sa vyjadroval iba daňový subjekt. V priebehu konania sa nepodarilo skontaktovať s p. R. J., ktorý by potvrdil realizáciu celej dodávky v decembri 2008 a mohol by tak byť vypočutý. Prípadnou previerkou dodaného tovaru, z ktorého mala byť podľa vyjadrenia daňový subjekt časť tovaru stále na sklade na E. ul. v U., nebolo možné preukázať priame nadobudnutie tovaru od spoločnosti GOLD MKM, s.r.o., ktorá nemá na území SR žiadneho zástupcu a spomínaný p. Peter J. bol uvádzaný len na faktúrach dodávateľa, ktorý vytlačil predmetné faktúry a ktorý šifroval príjmové pokladničné doklady. Na základe uvedeného odvolací orgán potvrdil správnosť postupu správcu dane, ktorý neuznal výdavky za nákup tovaru od spoločnosti GOLD MKM s.r.o. za daňové výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom v zmysle § 2 ods. i) zákona č.595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov z dôvodu nepreukázania nadobudnutia predmetného tovaru od dodávateľa GOLD MKM s.r.o. v celkovej sume 2.508.000,- Sk bez DPH. II. žaloba a námietky 3. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 07.04.2010 mu bol doručený dodatočný platobný výmer Daňového úradu v Pezinku zo dňa 30.03.2010 č. 608/230/12198/10/Fe, ktorým bol mu bol vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008 v sume 16.226,71 €. Rozdiel dane z príjmov právnickej osoby bol žalobcovi vyrubený po vykonaní daňovej kontroly a v zmysle ustanovenia § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánoch (platného v čase vydania rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu). Proti uvedenému dodatočnému platobnému výmer podal dňa 19.04.2010 odvolanie. Žalovaný odvolanie proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu v Pezinku rozhodnutiami č. 1/222/9632 - 62706/2010/994275 - r zo dňa 24.06.2010 zamietol a rozhodnutie správcu dane potvrdil. Keďže žalovaný toto rozhodnutie nesprávne doručil, dňa 11.08.2010 vydal vo veci obsahovo totožné rozhodnutie s rovnakým číslom konania. Žalobca podal proti žalovanému (v tom čase Daňové riaditeľstvo SR) na Krajský súd v Bratislave žalobu o preskúmanie zákonnosti vyššie uvedeného rozhodnutia zo dňa 24.06.2010. Žalobca následne, po doručení rozhodnutia žalovaného zo dňa 11.08.2010 rozšíril svoj návrh o preskúmanie tohto rozhodnutia žalovaného. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 13.09.2012, č.k. 1S/182/2010- 63, 15/127/2012 konanie o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 24.06.2010 právoplatne zastavil. Následne Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 11.09.2014 č.k. 1S/127/2012 - 110 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.11.2016 spis. zn. 3Sžf/108/2015 rozhodnutie žalovaného zo dňa 11.08.2010 zrušil podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný v prílohe listu zo dňa 04.01.2017 č. listu 6312/2017, ktorý bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 09.01.2017 zaslal žalobcovi rozhodnutie zo dňa 24.06.2010. Tento deň je dňom oznámenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. S poukazom na ustanovenie § 69 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) právo na vyrubenie dane zaniklo. Napadnutým rozhodnutím žalovaného bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Pezinok týkajúce sa dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2008. Protokol z daňovej kontroly, ako úkon smerujúci k vyrubeniu dane bol vypracovaný dňa 04.03.2010 v znení dodatku zo dňa 19.03.2010. Päťročná lehota na vyrubenie dane teda uplynula dňom 31.12.2015. Napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo preto podľa žalobcu potrebné považovať za nezákonné. 4. Žalobca predovšetkým namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nedostatočne zisteného, resp. nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu, ako aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Jednotlivé zisťovania a následne dôkazy boli vo veci vykonávané účelovo, na základe subjektívnej úvahy v jeho neprospech. Dôkazy ktoré predkladal žalobca neboli vôbec akceptované. Správca dane dodatočnú daňovú povinnosť odôvodnil neuznaním výdavkov za nákup tovaru od spoločnosti GOLD MKM, s.r.o. za daňové výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom v zmysle § 2 písm. i) zákona č. 595/2004 Z. z. o dani z príjmov. Správca dane vykonal u žalobcu v zmysle § 15 a nasl. zákona o správe daní daňovú kontrolu, ktorej predmetom bolo a) dodržiavanie ustanovení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve - účtovné obdobie kalendárny rok 2008, b) daň z príjmov právnickej osoby - rok 2008 a c) preverenie účtovníctva spoločnosti formou EDP kontroly pomocou software IDEA. Kontrola bola vykonávaná v dňoch od 27.11.2009 do 19.03.2010. Dôkazom uvedeného je protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly zo dňa 04.03.2010, č. 608/320/8206/2010/koc v znení dodatku č. 1 zo dňa 19.03.2010. Pri výkone vyššie uvedenej daňovej kontroly správca dane nevykonal dokazovanie tak, ako mu ukladá ustanovenie § 29 zákona o správe daní. Výsledná daňová povinnosť preto nezodpovedá skutočnému stavu. Nebol preto naplnený účel daňovej kontroly, a to správne určenie dane, resp. vznik daňovej povinnosti. Návrhy a námietky žalobcu neboli zo strany správcu dane akceptované. Na tieto skutočnosti žalobca poukázal v námietke zo dňa 15.03.2010. I keď správca dane na základe podanej námietky spracoval dodatok č. 1 k protokolu, namietané vady odstránené neboli. Správca dane neuznal výdavky za nákup tovaru od spoločnosti GOLD MKM, s.r.o. za daňové výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom v zmysle § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v celkovej výške X.XXX.XXX,- Sk. K uvedenému záveru dospel správca dane na základe tej skutočnosti, že spoločnosť GOLD MKM, s.r.o. nespolupracuje s miestne príslušným daňovým úradom od augusta 2008. Daňovému úradu sa tiež nepodarilo zabezpečiť R. J., t.j. osobu uvedenú na predmetných odberateľských daňových dokladoch. Správca dane neuznal predmetné daňové výdavky i napriek tej skutočnosti, že daňový subjekt predložil všetky požadované listiny a poskytol všetky požadované vysvetlenia k uskutočneniu predmetných daňových plnení. Daňový subjekt predložil všetky daňové doklady v ich origináloch ako aj inventúrny súpis zásob k 31.12.2008. Okrem uvedeného daňový subjekt žiadal vykonať miestne zisťovanie v sklade daňového subjektu za účelom kontroly tovaru nadobudnutého od spoločnosti GOLD MKM, s.r.o. Správca dane si túto povinnosť nesplnil. Správca dane uvádzal, že spoločnosť GOLD MKM, s.r.o. nemá na území SR žiadneho splnomocneného zástupcu. Ďalej osoba, ktorá je uvedená na daňových dokladoch (R. J.) sa nenachádza v Registri obyvateľov SR. Na základe uvedených zistení Správca dane vyvodil záver, že deklarované zdaniteľné plnenia sa neuskutočnili. Tvrdeniami konateľa spoločnosti p. N. U. o uskutočnení zdaniteľných plnení Správca dane vyhodnotil ako nepravdivé, pričom tiež uviedol, že osoba R. J. je neexistujúca a je nepravdepodobné, že by konateľ spoločnosti odovzdal takú veľkú sumu peňazí osobe, ktorú nepozná a nevie o koho ide, nakoľko nepovažoval od neho žiaden doklad totožnosti. Uvedené závery Správcu dane žalobca považoval za účelové. Skutočnosť, že osoba R. J. sa nenachádza v Registri obyvateľov SR neznamená, že takáto osoba neexistuje. Rovnako tak nie je povinnosťou daňového subjektu vyžadovať od svojich obchodných partnerov doklady totožnosti. Naopak, je povinnosťou správcu dane vykonať všetky potrené úkony na zistene skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti. Podľa názoru žalobcu rozhodujúcou skutočnosťou v danom prípade je existencia tovaru. Napriek tomu, že daňový subjekt časť tovaru nadobudnutého od spoločnosti GOLD MKM, s.r.o. mal v čase výkonu daňovej kontroly na sklade, správca dane miestne zisťovanie nevykonal, pričom uviedol, že daňový subjekt v registri Správcu dane nemá uvedenú žiadnu prevádzku ani sklad, čím si nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť. Podľa § 3 ods. 13 Daňového poriadku každý správca dane je v obvode svojej územnej pôsobnosti príslušný vykonať miestne zisťovanie podľa § 14. Miestne zisťovanie mimo obvodu územnej pôsobnosti, a to aj bez delegovania (§ 4), môže správca dane vykonať na základe písomného poverenia daňového riaditeľstva na účely dodržiavania osobitného predpisu, ako aj v mieste, v ktorom daňový subjekt, u ktorého nedošlo k zmene miestnej príslušnosti, podniká mimo svojho sídla alebo trvalého pobytu. Z uvedeného ustanovenia zákona nevyplýva, že správca dane je oprávnený vykonať miestne zisťovanie len v prevádzkach, ktoré sú v jeho evidencii, navyše keď správca dane z písomností daňového subjektu mal vedomosť o jeho skladových priestoroch nachádzajúcich sa mimo sídla daňového subjektu. Postup správcu dane považoval preto za nezákonný a účelový. Nie je teda odôvodnené tvrdenie správcu dane, že „nie je preukázané nadobudnutie tovaru", keďže správca dane nevykonal úkony za účelom prekontrolovania tovaru. K neovereniu totožnosti osoby konajúcej za spoločnosť GOLD MKM, s.r.o. považoval za potrebné uviesť, že daňový subjekt si o tejto spoločnosti zisťoval všetky dostupné informácie vrátane skutočnosti, či táto spoločnosť je v zozname platiteľov DPH. Daňový subjekt realizoval úhradu za dodanie tovaru pri prevzatí tovaru, t.j. nebolo potrebné preverovať osobu, ktorá vystupovala za dodávateľa. 5. Ďalšie pochybenie správcu dane videl žalobca v tom, že daňovú kontrolu vykonával v rozpore s účelom Daňového poriadku. Predmetom podnikania daňového subjektu je najmä obchodná činnosť, nákup a predaj tovarov rôzneho druhu. Preto aby daňový subjekt mohol vystaviť odberateľské faktúry musel predmet fakturácie nadobudnúť. Postup správcu dane je tiež v rozpore s ust. § 29 ods. 6 cit. zákona, keď správca dane nevyužil všetky dostupné prostriedky na správne určenie daňovej povinnosti. Ak v danom prípade nebolo možné daňovú povinnosť určiť pomocou daňových dokladov, mali byť na správne určenie daňovej povinnosti využité aj pomôcky. Postup, keď správca dane neuznal daňovému subjektu výdavky za nákup tovaru len z dôvodu nespolupráce dodávateľského daňového subjektu s miestne príslušným správcom dane je tiež v rozpore s platnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ktorý v judikáte publikovanom pod č. R 93/1994 vyslovil právny názor, že tam kde nie je hodnoverný doklad o nákupe tovaru, nie je možné bez ďalšieho vyvodiť záver, že nebol nakúpený vôbec žiadny tovar. V takom prípade kontrolný orgán určí daňovému subjektu daňovú povinnosť na základe vlastných podkladov, alebo preukázaných skutočností, prípadne aj overovaním ďalších skutočností rozhodujúcich pre výpočet dane. Na základe uvedených skutočností mal žalobca zato, že žalovaný na základe zhodnotenia skutkového stavu dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca nepreukazoval uskutočnenie zdaniteľného plnenia len formálne ako aj materiálne, tovarom samotným, ktorý však správca dane skontrolovať odmietol. Týmto bolo podľa jeho názoru porušené právo žalobcu predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia v zmysle ustanovenia § 15 ods. 5 Daňového poriadku. Nemožno preto súhlasiť s názorom žalovaného, že správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v zmysle platných právnych predpisov. Je nesporné, že žalobca predmetný tovar nadobudol a tento tovar ďalej odpredal. Nemožno preto súhlasiť s takým postupom, že správca dane neuznal výdavky vynaložené na nadobudnutie predmetného tovaru, avšak prijmi za predaj tohto tovaru akceptoval v plnej výške. V neposlednom rade poukázal aj na skutočnosť, že postup žalovaného bol tiež v rozpore s tlačovým komuniké Súdneho dvora Európskej únie č. 85/12 zo dňa 21.6.2012. III. Zhrnutie argumentov žalovaného 6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v zmysle právneho poriadku SR jednotlivé úkony možno vykonať len v lehote ustanovenej zákonom. Lehoty na premlčanie práva niečo vykonať alebo splniť v právnom poriadku Slovenskej republiky nie sú jednotné a ich dĺžka vzhľadom na povahu jednotlivých práv a povinností je uvedená v jednotlivých hmotnoprávnych zákonoch, vrátane zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, účinného do 31.12.2011, t.j. v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného. O premlčacej dobe v oblastí daní a poplatkov, resp. uplatniť právo na vyrubenie dane alebo rozdielu dane správcom dane alebo uplatniť právo daňového subjektu na vrátenie daňového preplatku správcom dane v ustanovenej lehote pojednáva Daňový poriadok v ustanovení § 45, podľa ktorého ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť ani rozdiel dane alebo priznať nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo vrátenie dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla daňovému subjektu povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane je možné najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie. Úkon na predĺženie prekluzívnej päťročnej lehoty sa v zmysle § 15 ods. 13 cit. zákona o správe daní považuje doručenie protokolu o kontrole podľa ods. 2. Po uplynutí už predĺženej lehoty na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo na vrátenie nadmerného odpočtu alebo vrátenie dane právo vyrubiť daň už zaniká. Podľa ustanovenia § 246d zákona č. 99/1963 Z. z. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak osobitný zákon upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty určuje lehoty pre zánik zodpovednosti, prípadne pre rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tejto časti neplynú. Obdobne to platí o lehotách pre zánik práva vo veciach daní, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu verejných fondov, rozpočtov obcí, miest a vyšších územných celkov. Lehota, uplynutím ktorej zaniká právo vyrubiť daň bola do roku 2011 upravená v § 45 zákona o správe daní. Účinok spočívania uvedených lehôt má začatie niektorého podľa piatej časti OSP, ktorý upravuje aj okamih začatia konania, napr. § 249 konanie na základe žaloby. Lehoty neplynú počas konania až do jeho ukončenia právoplatným rozhodnutím. V deň nasledujúci po dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia plynutie lehôt pokračuje. Z uvedeného vyplýva, že vo veciach daní a poplatkov počas konania v rámci správneho súdnictva spočíva (t.j. neplynie) lehota, ktorej uplynutím dochádza k zániku pláva vyrubiť daň. 7. Žalobca Shadow, s.r.o. bol podľa § 41 ods. 1 a § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov povinný podať za zdaňovacie obdobie roku 2008 daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovaného obdobia, t.j. do 31.03.2009. Podaním daňového priznania dňa 23.03.2009 žalobca zákonnú lehotu dodržal. V zmysle ustanovenia § 45 Daňového poriadku začala plynúť päťročná lehota na vyrubenie dane do 31.12.2014. Správca dane vykonal kontrolu dane z príjmov za sledované obdobie a protokol č. 608 320/8206/2010/ Koc zo dňa 04.03,2010 doručil žalobcovi dňa 08.03.2010 a prerokoval spolu s Dodatkom č. 1 k protokolu dňa 19.03.2010. Z dôvodu vykonania úkonu smerujúceho na vyrubenie dane sa prekluzívna päťročná lehota predĺžila do 31.12.2015. Vo veciach daní a poplatkov počas konania v rámci správneho súdnictva spočíva, t.j. neplynie lehota, ktorej uplynutím dochádza k zániku práva vyrubiť daň. V danom prípade sa jedná o časové obdobie od podania žaloby na Krajský súd v Bratislave dňa 23.07.2010 až do dňa právoplatnosti rozsudku NS SR, t.j. do dňa 08.12.2016. Z uvedeného vyplýva, že odo dňa 23.07.2010 do 31.12.2015 neplynie predĺžená päťročná lehota, čo predstavuje 1.953 dní. V deň nasledujúci po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku NS SR, t.j. po 08.12.2016 plynutie lehôt pokračuje a lehota na právo vyrubiť daň sa predlžuje. Na základe uvedeného žalovaný považoval námietku žalobcu o nezákonnom rozhodnutí žalovaného z dôvodu uplynutia päťročnej lehoty na vyrubenie dane v zmysle § 69 ods. 1 Daňového poriadku za nepravdivú a irelevantnú. V zmysle záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 3Sžf/l 08/2015 žalovaný listom č. 6312/2017 zo dňa 04.01.2017 zaslal splnomocnenému zástupcovi žalobcu rozhodnutie č. 1/222/9632-62706/2010/994275-r zo dňa 24.06.2010, ktoré prevzal dňa 09.01.2017. Žalobca súhlasil so závermi správcu dane, ktorý zvýšil základ dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008 o nesprávne zaúčtované reprezentačné v sume X.XXX,XX,- Sk, o nákup PC nesprávne zaúčtovaný do daňových výdavkov v sume XX.XXX,XX Sk, zmluvné poistenie zaúčtované do nesprávneho zúčtovacieho obdobia v sume X XXX,XX Sk a v sume X.XXX,XX,- Sk, t.j. v celkovej sume XX.XXX,XX,- Sk. Žalovaný zúčtoval do nákladov roku 2008 dodávateľské faktúry z decembra 2008 od spoločnosti GOLD MKM s.r.o. v celkovej sume X.XXX.XXX,- Sk bez DPH za nákup sortimentu nože, mačety, meče, brúsky, ďalekohľady, prívesky. Dodávateľa zastupoval R. J., ktorý doručil predmetný tovar, podpísal príjmové pokladničné doklady a po fyzickej kontrole tovaru prebral úhradu v hotovosti. Na predložených výdavkových pokladničných dokladoch spoločnosti Shadow, s.r.o. chýbali podpisy zodpovedných pracovníkov, ktorí výdavkové doklady vyhotovili, schválili a absentoval aj podpis príjemcu finančných prostriedkov za spoločnosť GOLD MKM s.r.o. Žalovaný sa napriek požiadavke správcu dane nevyjadril k spôsobu dopravy tovaru. Správca dane vykonanou kontrolu zistil, že R. J., s ktorým žalovaný rokoval, nebol konateľom spoločnosti dodávateľa. Na základe potvrdenia Registra obyvateľov v Banskej Bystrici č. p. RE-1-1616/2010 sa takáto osoba nenachádza ani v registri obyvateľov. Prípadnou previerkou dodaného tovaru, ktorý mal podľa vyjadrenia žalobcu na sklade na E. ul. v U., nie je možné preukázať priame nadobudnutie tovaru od spoločnosti GOLD MKM, s.r.o., ktorá nemá na území SR žiadneho zástupcu a spomínaný Peter Marcus je uvádzaný len na faktúrach dodávateľa, ktorý vytlačil predmetné faktúry a ktorý šifroval príjmové pokladničné doklady. Žalovaný ani správca dane nikdy netvrdili, že vykonaným šetrením bola spochybnená existencia tovaru, s ktorým sa malo obchodovať, ale tvrdili, že bol spochybnený a v konečnom dôsledku relevantnými dôkazmi úplne vylúčený dodávateľ, ktorý mal žalobcovi dodať, t.j. vylúčil, že dodávateľom tohto tovaru bola spoločnosť GOLD MKM s.r.o. 8. Žalovaný upriamil pozornosť na názor Najvyššieho súdu SR, vyslovený v rozsudku č. k. 3 Sžf/85 2013 zo dňa 03.06.2014, podľa ktorého žalobca uskutočnil platby osobe, ktorej identitu neoveril a ktorej právny vzťah s dodávateľom nie je preukázaný. I v prípade, že by sa preukázala existencia tovaru, tak výdavok v danom prípade, keďže nešlo o platbu cez účet, nesmeroval k tvrdenému dodávateľovi, ale k neznámej osobe. Tieto okolnosti neumožňujú a nejde o špecifickú situáciu, kedy na základe judikatúry by bolo možné presunúť dôkazné bremeno z daňového subjektu na správcu dane. Správca dane vychádzal zo správneho rozloženia dôkazného bremena. Daňový subjekt pre prípad daňovej kontroly si neuchoval relevantné dôkazné prostriedky, ktoré s ohľadom na povahu transakcie bolo možné od neho očakávať nielen na základe zákona, ale i na základe rozumnej odbornej starostlivosti o vlastné daňové záležitosti. Uvedený právny názor k meritu veci je citovaný aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 3 Sžf/104/2015 zo dňa 23.11.2016, ktorý potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/150/2013-41 zo dňa 07.04.2015 o zamietnutí žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu v tej istej veci na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2008. „S prihliadnutím na zhodnosť účastníkov konania, na zhodnosť obchodných transakcií v spojení s podstatnými skutkovými zisteniami, ako i na zhodnosť právnej otázky primeranosti dôkazného bremena kladeného na žalobcu, najvyšší súd v tomto odvolacom konaní zotrváva na vyššie uvedenom právnom názore. Zároveň konštatoval, že nie je možné a ani účelné z pohľadu možnosti dosiahnutia priaznivejšieho rozhodnutia vo veci pre žalobcu, prisvedčiť požiadavke žalobcu na doplnenie dokazovania dodatočným preverením skladových zásob. Podľa odvolacieho súdu zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokiaľ sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom z dôvodu preverenia základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane.“ Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 3 Daňového poriadku, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností týkajúcich sa prijatia sporných zdaniteľných plnení žalobcom od ním deklarovaného dodávateľa urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom na základe výsledkov vykonaného preverenia a dokazovania absentuje reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení v kontrolovanom zdaňovacom období december 2008, ako i pochybnosti o vierohodnosti účtovnej evidencie vedenej žalobcom (§29 ods. 8 zákona o správe daní). IV. Konanie pred správnym súdom 9.Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný § 9 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci dňa 05.12.2018 rozsudkom. V. Relevantné právne predpisy 10. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 11. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20100101.html> alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak, 12. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní (Daňový poriadok), v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. 13. Podľa § 2 ods. 3 a ods. 6 Daňového poriadku, Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. 14. Podľa § 29 ods. 2 a ods. 4 Daňového poriadku, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 15. Podľa § 29 ods. 8 a 9 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovom konaní neprihliada. 16. Podľa § 45 ods. 1 a 2 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo priznať nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo vrátenie dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo nárok na vrátenie dane; ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty podľa osobitného predpisu, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná. Ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane je možné najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu, alebo nárok na vrátenie dane. VI. Posúdenie veci správnym súdom 17. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov, resp. daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov, resp. v súčasnosti daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. I/222/9632-62706/2010/994275 -r zo dňa 24.06.2010, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Pezinok č. 608/230/12198/10/Fe zo dňa 30.03.2010. Druhostupňový orgán rozhodnutím zo dňa 24.06.2010 takto potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Pezinok č. 608/230/12198/10/Fe zo dňa 30.03.2010, ktorým prvostupňový orgán podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyrubil rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2008 v sume XX.XXX,XX € daňovému subjektu Shadow, s.r.o. (žalobca). 18. K námietke žalobcu o zániku práva na vyrubenie dane správny súd uvádza, že žalobca podal daňové priznanie za rok 2008 v zákonom stanovenej lehote, t.j. do 31.03.2009. Podľa ust. § 45 ods. 1 Daňového poriadku päťročná lehota na vyrubenie dane plynula do 31.12.2014. V zmysle ust. § 45 ods. 2 Daňového poriadku, ak bol pred uplynutím 5 ročnej lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, plynú lehoty podľa ods. 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Správca dane doručil protokol č. 608 320/8206/2010/Koc zo dňa 04.03. 2010 žalobcovi dňa 08.03.2010 a prerokoval spolu s Dodatkom č. 1 k protokolu dňa 19.03.2010. Z dôvodu vykonania úkonu smerujúceho na vyrubenie dane sa prekluzívna päťročná lehota predĺžila do 31.12.2015. Daňový úrad Pezinok na základe výsledkov zistených pri daňovej kontrole vyrubil žalobcovi dodatočným platobným výmerom č. 608/230/12198/10/Fe zo dňa 30.03.2010 rozdiel dane z príjmov právnickej osoby v sume XX. XXX,XX €. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím orgánom druhého stupňa č. 1/222/9632-62706/2010/994275-r zo dňa 24.06.2010. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR dňa 23,07.2010: Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 1S 182/2010-40 konanie zastavil; Najvyšší súd SR uznesením č. k. 3 Sžf/9/2012 uznesenie KS v Ba zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie; Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S 182/2010-63 1S 127/2012 konanie v časti žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č, 1/222/9632- 62706/2010/994275-r zo dňa 24.06.2010 zastavil a v časti žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 1/222/9632- 62706/2010/994275-r zo dňa 11.08.2010 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie; Najvyšší súd SR uznesením č. k. 3 Sžf/90/2012 rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie; Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S 127/2012-87 rozhodnutie žalovaného č. I/222/9632-62706/2010/994275-r zo dňa 11.08.2010 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie; Najvyšší súd SR uznesením č. k. 3 Sžf/85/2013 rozsudok KS v BA zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie; Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S 127/2012-110 žalobu zamietol; Najvyšší súd SR rozsudkom č. k. 3Sžf/l08/2015 rozsudok KS v BA zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č. 1/222/9632-62706/2010/994275-r zo dňa 11.08.2010 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok NS SR nadobudol právoplatnosť dňa 08.12.2016. Správny súd dodáva, že počas súdneho konania od podania žaloby na Krajský súd v Bratislave dňa 23.07.2010 až do dňa právoplatnosti rozsudku NS SR, t.j. do dňa 08.12.2016 neplynula lehota, ktorej uplynutím dochádza k zániku práva vyrubiť daň. 19. Ako vyplýva z listín založených v administratívnom spise, daňový subjekt (žalobca) zaúčtoval do nákladov v roku 2008 dodávateľské faktúry č. XXX, XXX, XXX, XXXX, XXX z decembra 2008 do spoločnosti GOLD MKM, s.r.o. a to v sume X.XXX.XXX,-Sk bez DPH za nákup týchto vecí: nože, mačety, meče, brúsky, ďalekohľady a prívesky. Správca dane vykonal dokazovanie za účelom preverenia realizácie označených dodávok tovaru. Z odpovede príslušného správcu dane č. 600/321/196717/09/ Bez,Stre zo dňa 10.11.2009 bolo zistené, že spoločnosť GOLD MKM s.r.o., Zámocká č. 22, 81101 Bratislava nepreberá korešpondenciu, nakoľko listová zásielka sa vrátila s odôvodnením „adresát neznámy“. Ďalej podľa výpisu z Obchodného registra došlo odo dňa 21.10.2008 k zmene sídla spoločnosti, konateľov a spoločníkov a od 21.10. 2008 sa stal jediným spoločníkom p. S. D. W. N., O. Z. J. XXX, N. XXX XX, J.. Daňový subjekt nemá na území SR žiadneho splnomocneného zástupcu. Správcovi dane sa takto realizáciu dodávok predmetného tovaru u dodávateľa nepodarilo preveriť. Spoločnosť GOLD MKM s.r.o. na uvedenej adrese nesídli, nemá žiadne označenie na budove ani na schránke a zasielané listové zásielky nepreberá. Od dátumu zmeny majiteľov spoločnosť GOLD MKM s.r.o. nespolupracuje so správcom dane, nepodala žiadne daňové priznanie a nevykázala žiadnych zamestnancov. Dôležité je rovnako, že daňový subjekt v odpovedi na Výzvu na predloženie dokladov zo dňa 03.12.2009, ktorej prílohu tvorili faktúry a príjmové pokladničné doklady, uviedol, že tovar mu bol doručený pracovníkom firmy GOLD MKM s.r.o. do skladu na E. X/a, U.. Dodávateľa, okrem pána zo zahraničia, ktorého bližšie nedefinoval, zastupoval p. R. J., ktorý doručil predmetný tovar, podpísal iba príjmové pokladničné doklady a po fyzickej kontrole tovaru prebral úhradu v hotovosti. Na predložených výdavkových pokladničných dokladoch spoločnosti Shadow s.r.o. č. R na XXX XXX,- Sk zo dňa 02.12.2008, č.P44 na sumu XXX.XXX,- Sk zo dňa 05.12.2008, Č.P45 na sumu XXX.XXX,- Sk zo dňa 17.12.2008 ač.P46 na sumu XXX. XXX,- Sk zo dňa 20.12.2008 chýbali podpisy zodpovedných pracovníkov, ktorí výdavkové doklady vyhotovili, schválili a absentuje aj podpis príjemcu finančných prostriedkov za spoločnosť GOLD MKM s.r.o. Daňový subjekt sa napriek požiadavke správcu dane nevyjadril k spôsobu dopravy tovaru. Rovnako z dôvodu overenia tvrdenia daňovníka sa správca dane listom č, 608/320/3087/10/Koc zo dňa 01.02.2010 obrátil na Register obyvateľov SR, aby zistil, kde má osoba menom R. evidovaný na území SR trvalý pobyt. V odpovedi č. RE-1 -1616/2010 zo dňa 05.02.2010 centrálne pracovisko registra konštatovalo, že uvedená osoba sa v registri nenachádza. 20. Vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu správny súd konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí. Správny súd takto považuje právne posúdenie preskúmavanej veci žalovaným za správne a súladné so zákonom. V danej veci bolo rozhodujúce, že nebola spochybnená existencia dodaného tovaru, ale bol spochybnený a v konečnom dôsledku relevantnými dôkazmi úplne vylúčený dodávateľ, ktorý mal tovar žalobcovi dodať, t.j. na základe výsledkov dokazovania žalovaný správne vylúčil, že dodávateľom tohto tovaru bola spoločnosť GOLD MKM s.r.o. Žalovaný ako aj správca dane v uvedenom zdaňovacom období postupovali v súlade s ust. § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z. a § 29 ods. 9 zákona č. 511/1992 Zb. a správne nezahrnuli do výdavkov daňovníka v roku 2008 hotovostný nákup tovaru od označeného dodávateľa v sume X.XXX.XXX,- Sk ako výdavok. Zo skutkových zistení v danom prípade vyplýva, že pokiaľ žalobca výdavky v uvedenej sume zahrnul do svojich daňových výdavkov podľa § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z., išlo z jeho strany o úkon, ktorý mal za následok nesprávne určenie základu dane, ktorý bol potom následne premietnutý do dodatočného platobného výmeru správcu dane, kedy mu bola správcom dane upravená daňová povinnosť zistená správcom dane po vykonanej daňovej kontrole. Záverom je možné sumarizovať, že žalobca ako daňový subjekt jednoznačne nepreukázal, že tvrdené skutočnosti existujú na materiálnom základe tak ako ich deklaroval na predložených dokladoch. K oprávnenosti uznania deklarovaných výdavkov súd považuje za potrebné uviesť, že na to, aby mohol byť výdavok uznateľný za daňový výdavok musí byť splnená okrem podmienky zaúčtovania v účtovníctve alebo zaevidovania v evidencii príjmov a výdavkov aj podmienka preukázateľnosti stanovená v § 2 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov. Znamená to, že na vznik nároku na uznateľnosť výdavkov nepostačuje len samotná existencia dokladov, ktoré predložil žalobca, ale musí ísť o výdavok preukázateľne vynaložený daňovníkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje daňové výdavky preukázateľným spôsobom, ktoré znižujú zdaniteľné príjmy, je povinný tieto výdavky v zmysle § 32 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov preukázať. Taktiež je žalobca povinný vierohodným a nespochybniteľným spôsobom preukázať, že tovar uvedený na dodávateľských faktúrach reálne dodal dodávateľ uvedený na faktúre. V tomto smere žalobca, vo vzťahu k zisteniam správcu dane neuviedol také dôkazy, ktorými by vyvrátil pochybnosti o tom, že sa zdaniteľné obchody reálne uskutočnili a taktiež ani z vykonaného dokazovania správnych orgánov nebolo jednoznačne preukázané, že zdaniteľný obchod bol reálne a preukazným spôsobom uskutočnený dodávateľom, ktorý fakturoval zdaniteľný obchod. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods.1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 22. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).