KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava14. 3. 2018plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/47/2017 z 14. 3. 2018

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 14. marca 2018, sp. zn. 6S/47/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1017200325.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/47/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200325
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200325.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey
Kriškovej a sudcov Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: SATUR TRAVEL
a.s., so sídlom Miletičova 1, Bratislava, IČO: 35 787 201, zastúpený Advokátska kancelária Melničák a
Semančíková, s.r.o., so sídlom Miletičova 1, Bratislava, IČO: 36 860 891, proti žalovanému: Slovenská
obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom Prievozská 32,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. SK/0592/99/2016 zo dňa 19.12.2016, jednohlasne,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredný inšpektorát
Slovenskej obchodnej inšpekcie č. SK/0592/99/2016 zo dňa 19.12.2016 a rozhodnutie Slovenskej
obchodnej inšpekcie, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie č. P/0070/01/2016 zo dňa 12.09.2016
z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o
výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie ako príslušný orgán dozoru (ďalej len „správny
orgán"), podľa § 3 ods. 4, §4 ods. 1 a ods. 2 písm. h) zák.č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole
vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, v spojení s § 46
zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok"),
rozhodnutím č. P/0070/01/2016 zo dňa 12.09.2016, uznal žalobcu zodpovedným za porušenie
povinnosti predávajúceho, vybaviť reklamáciu spotrebiteľa v zákonom stanovenej 30- dňovej lehote
od jej uplatnenia pri výkone kontroly v dňoch 23.10.2015, 19.01.2016 a 23.02.2016, čím došlo k
porušeniu § 18 ods.4 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a podľa § 24 ods.1 zák.č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a uložil žalobcovi pokutu vo výške 500,-EUR.
Proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný
rozhodnutím č. SK/0592/99/2016 zo dňa 19.12.2016 rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a
prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

II. Žaloba.

2. Včas podanou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 07.03.2017, sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal spolu s prvostupňovým rozhodnutím
zrušiť pre nesprávne právne a skutkové posúdenie veci, že uložená pokuta je neprimeraná, nedôvodná
a rozhodnutia sú nedostatočne odôvodnené.



3. Žalobca odmieta záver správneho orgánu o údajnom nevybavení reklamácií spotrebiteľov, nakoľko
kontrolované reklamácie boli vybavené riadne a včas v 30-dňovej zákonnej lehote odo dňa ich
uplatnenia, keď:
- reklamáciu zo dňa 24.06.2015, doručenú žalobcovi dňa 24.06.2015 (pobyt na ostrove Sardinia, hotel
Parco Torre Chia, v termíne 11.06.- 22.06.2015, vo veci nespokojnosti so službami hotela), žalobca
vybavil listom „Vyjadrenie k reklamácii zájazdu“ zo dňa 08.07.2015, odoslaný poštovou prepravou dňa
09.07.2015;
- reklamáciu zo dňa 16.07.2015, doručenú žalobcovi dňa 17.07.2015 (zájazd do Turecka, hotel Yalihan,
v termíne 27.06.- 08.07.2015, vo veci nespokojnosti so zmenou letových časov a nevyčerpaním služieb
all inclusive), žalobca vybavil listom „Vyjadrenie k reklamácii zájazdu“ zo dňa 13.08.2015, odoslaný
poštovou prepravou dňa 14.08.2015.
Všetky doklady potrebné na preukázanie vyššie uvedených tvrdení boli žalobcom predložené
správnemu orgánu ako evidencia pošty, kópia z evidencie o reklamáciách, kópie z výpisu knihy odoslanej
pošty.

4. Podľa žalobcu, v preskúmavanej veci je rozhodujúce znenie ustanovenia § 18 ods. 4 zákona o
ochrane spotrebiteľa obsahujúceho povinnosť predávajúceho, t.j. spoločnosti SATUR TRAVEL a. s.,
vybaviť reklamáciu do 30 dní odo dňa jej uplatnenia, keď predmetné zákonné ustanovenie neobsahuje,
nešpecifikuje a ani neurčuje spôsob, akým má byť reklamácia vybavená, či a ako má dôjsť k odovzdaniu
písomného dokladu o vybavení reklamácie spotrebiteľovi. V tejto súvislosti žalobca poukázal na názor
vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/188/2015 z 18.02.2016 v
zmysle ktorého „S poukazom na § 18 ods. 9 a §18 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z. odvolací súd uvádza, že v
§ 18 ods. 9 zák. č. 250/2007 Z.z. je iba uvedené, že predávajúci je povinný vydať o vybavení reklamácie
písomný doklad. V prípade, že by zákonodarca trval na tom, že predávajúci je povinný tento písomný
doklad spotrebiteľovi odovzdať (doručiť), tak by to v ust. § 18 ods. 9 zák. č. 250/2007 Z.z. aj výslovne
uviedol.“ Zároveň sa NS SR priklonil k názoru krajského súdu, že termín „vydať“ doklad sa pokladá
za termín, ktorý v rámci označenia pre písomný doklad nemusí mať na mysli vždy len odovzdanie (do
dispozičnej moci) niekomu, komu je takýto doklad určený, ale vydaním možno rozumieť aj publikovanie,
vytvorenie a vytlačenie. Žalobca poukázal aj na čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého nikoho nemožno
nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

5. Žalobca má zato, že v súlade s § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, vybavil predmetné
reklamácie v zákonnej 30- dňovej lehote odo dňa ich uplatnenia, zároveň v súlade s § 18 ods. 9 zákona
o ochrane spotrebiteľa vydal o vybavení reklamácií písomný doklad, ktorý odoslal prostredníctvom
poštovej prepravy ako obyčajnú poštovú zásielku. Keďže zákon explicitne neustanovuje spôsob
vybavovania reklamácií a odosielania písomného dokladu o vybavení reklamácie a súčasne v zmysle
Ústavy SR nikoho nemožno nútiť, aby konal, čo zákon neukladá, žalobca má za to, že informovaním
spotrebiteľa o spôsobe vybavenia reklamácie odoslaním písomnej odpovede na reklamáciu, v zákonom
stanovenej 30- dňovej lehote, formou obyčajnej listovej zásielky, konal plne v súlade s platnou právnou
úpravou.

6. Žalobca namieta názor správneho orgánu, že relevantným spôsobom nepreukázal vybavenie
reklamácie, keďže reklamáciu možno považovať za vybavenú vtedy, ak predávajúci vie preukázať, že
bolo reklamačné konanie ukončené. Podľa žalobcu k preukázaniu ukončenia reklamačného konania
došlo, nakoľko spoločnosť SATUR TRAVEL a.s. predložila všetky potrebné podklady preukazujúce
ukončenie reklamácie ako evidenciu reklamácií a kópie z výpisu knihy odoslanej pošty vybavených
reklamácií. V zmysle § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa má predávajúci jednoznačne stanovené
povinnosti pri uplatnení reklamácie, pričom práve toto ustanovenie zákona, upravuje len povinnosť
predávajúceho vybaviť reklamáciu ale neupravuje spôsob jej vybavenia. Preto listom „Vyjadrenie
k reklamácii“ ktorý bol preukázateľne odoslaný prostredníctvom služieb Slovenskej pošty a.s., si
predávajúci svoju povinnosť voči spotrebiteľovi splnil v plnej miere.

7. Ďalej žalobca poukázal na rozporné tvrdenia v rozhodnutí žalovaného, keď v odôvodnení rozhodnutia
v časti o uložení pokuty uvádza, že „nepopiera doručenie predmetných dokladov zo strany SATUR
TRAVEL a.s., avšak tieto doklady nepostačujú na jednoznačné preukázanie splnenia si povinnosti v
zmysle § 18 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa.“ ako i vyjadrenie, že „je nevyvrátiteľné, že účastník
konania odovzdal na poštovú prepravu obe vyjadrenia k reklamáciám.“ a zároveň napriek uvedenému
rozhodol o uložení pokuty vo výške 500,-EUR za údajné nesplnenie si predmetnej povinnosti. Zároveň



správny orgán uviedol, že hoci zákon o ochrane spotrebiteľa neurčuje, akým druhom poštovej zásielky
má účastník konania odovzdať na poštovú prepravu písomné vybavenie reklamácií, v rámci právnej
istoty je na jeho zodpovednosti zabezpečiť takú formu odosielania písomných vyjadrení k reklamáciám,
aby v prípade šetrenia vedel preukázať, že k doručeniu predmetných zásielok spotrebiteľom došlo.
Spoločnosť SATUR TRAVEL a.s. už v minulosti informovala SOI, že odpovede na reklamácie spoločnosť
odosiela ako obyčajné listové zásielky so zápisom v knihe odoslanej pošty, pričom uvedený postup nebol
nikdy hodnotený ako problematický a vždy bol SOI akceptovaný. SOI k takémuto spôsobu expedície
listových zásielok v minulosti nikdy nevyjadrila výhradu ani takýto postup neoznačila za porušenie
povinnosti cestovnej kancelárie.

8. Pokuta uložená Inšpektorátom SOI neplní represívnu funkciu, individuálnu ani generálnu prevenciu,
nakoľko nezodpovedá závažnosti situácie, resp. žiadna situácia odôvodňujúca uloženie pokuty
nenastala.

III. Vyjadrenie žalovaného.

9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo 07.06.2017, doručeným súdu dňa 16.06.2017 s tým, že
- dňa 23.10.2015 vykonali inšpektori SOI kontrolu v sídle žalobcu zameranú na prešetrenie podnetu
spotrebiteľa evidovaného pod č. 1011/2015, ktorej výsledok je popísaný v inšpekčnom zázname z
kontroly zo dňa 23.10.2015,
- dňa 19.01.2016 vykonali inšpektori SOI kontrolu v sídle žalobcu zameranú na prešetrenie podnetu
spotrebiteľa evidovaného pod č. 1595/2015, ktorej výsledok je popísaný v inšpekčnom zázname z
kontroly zo dňa 19.01.2016.
Dňa 23.02.2016 bol v sídle žalobcu spísaný dodatok k inšpekčnému záznamu z 23.10.2015 a z
19.01.2016. Kontroly boli zamerané na dodržiavanie zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v
spojení so zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane
spotrebiteľa“) a zák. č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a
cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

10. Pri výkone kontroly dňa 23.10.2015 a dňa 23.02.2016, na základe predložených dokladov bolo
zistené, že žalobca ako predávajúci reklamáciu spotrebiteľa (podnet č. 1011/2015), ako objednávateľa
zájazdu, uplatnenú dňa 24.06.2015 (potvrdenie o uplatnení reklamácie s dátumom prevzatia dňa
24.06.2015), zameranú na kvalitatívne nedostatky poskytnutej služby - pobytový zájazd Hotel PARCO
TORRE CHIA, Sardinia, Taliansko, 11 nocí/12 dní, v termíne od 11.06.2015 do 22.06.2015, nevybavil
najneskôr do 30 dní odo dňa jej uplatnenia. Konaním žalobcu tak došlo k porušeniu §18 ods. 4 zákona
o ochrane spotrebiteľa a za zistené nedostatky žalobca ako predávajúci v zmysle § 2 písm. b) zákona
o ochrane spotrebiteľa zodpovedá v plnom rozsahu.

11. Pri výkone kontroly dňa 19.01.2016 a dňa 23.02.2016, na základe predložených dokladov bolo
zistené, že žalobca ako predávajúci reklamáciu spotrebiteľa (podnet č. 1595/2015), ako objednávateľa
zájazdu, uplatnenú dňa 16.07.2015 (potvrdenie o uplatnení reklamácie s dátumom prevzatia dňa
17.07.2015), zameranú na kvalitatívne nedostatky poskytnutej služby - pobytový zájazd Hotel YALIHAN,
Alanya, Turecko, 11 nocí/12 dní, v termíne od 27.06.2015 do 08.07.2015, nevybavil najneskôr do 30 dní
odo dňa jej uplatnenia. Konaním žalobcu tak došlo k porušeniu §18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa
a za zistené nedostatky žalobca ako predávajúci v zmysle § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa
zodpovedá v plnom rozsahu.

12. K námietkam žalovaný uviedol, že k zisteniu porušenia § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa
došlo na základe kontroly SOI vykonanej na podnet spotrebiteľa, ktorý nebol v 30-dňovej lehote
žiadnym spôsobom oboznámený s tým, že došlo k ukončeniu reklamačného konania, pričom vykonanou
kontrolou bol namietaný protiprávny stav potvrdený. Doklady predložené žalobcom len preukazovali
zaslanie vyjadrení k reklamáciám, avšak nepotvrdilo sa ich doručenie do dispozičnej moci spotrebiteľov.

13. K odkazu žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. l0Sžo/188/2015 z
18.02.2016 žalovaný vyslovil názor, keďže predmetný rozsudok riešil otázku, či zaslanie SMS správy
spotrebiteľovi o tom, že na predajni je pripravený písomný doklad o vybavení reklamácie vydaný v rámci
30-dňovej zákonnej lehoty, možno považovať za vybavenie reklamácie v zákonom stanovenej lehote
a za vydanie písomného dokladu o vybavení reklamácie najneskôr do 30 dní odo dňa jej uplatnenia,



nie je možné aplikovať na predmetný prípad. Žalovaný v súvislosti s ukončením reklamačného konania
v 30-dňovej zákonnej lehote poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Sžo/203/2010 z 22.06.2011 v ktorom sa uvádza, že „žalobca, vystupujúci v reklamačnom konaní
v pozícii predávajúceho, mal v prípade pasivity spotrebiteľov aktívne využiť ďalší spôsob ukončenia
reklamačného konania a zaslať spotrebiteľom v rámci tridsaťdňovej hmotnoprávnej lehoty písomnú
výzvu na prevzatie plnenia, pričom jej preukázaným zaslaním spotrebiteľom (v danom prípade,
vzhľadom na povahu lehoty je potrebné, aby sa zásielka dostala do dispozície adresáta), by reklamačné
konania boli žalobcom legitímne ukončené.“
Žalovaný nevyvracia tvrdenie žalobcu ohľadom spôsobu, akým vybaví reklamáciu a zabezpečí
doručenie dokladu, avšak žalobca je vystavený riziku, že nepreukáže jej doručenie spotrebiteľovi,
ktorý sa v zákonnej 30-dňovej lehote nedozvie, akým spôsobom bolo reklamačné konanie ukončené.
Žalobcom predkladané dôkazy vo forme evidencie pošty, kópie výpisu z evidencie o reklamáciách, kópie
z výpisu knihy odoslanej pošty sú len jednostrannými dokladmi viažucimi sa k odoslaniu zásielok, ale
nepreukazujú ich reálne doručenie spotrebiteľom a tým ukončenie reklamačného konania.

14. Podľa žalovaného, možno reklamáciu považovať za vybavenú vtedy, ak predávajúci vie preukázať,
že reklamačné konanie bolo ukončené. Doklady predložené žalobcom preukazovali, že žalobca písomne
vypracoval a odoslal vyjadrenia k reklamáciám v zákonnej lehote, avšak sa nedostali do dispozičnej
sféry spotrebiteľov, čo malo za následok neukončenie reklamačného konania. Ak o výsledku vybavenia
reklamácie má vedomosť iba žalobca vo forme písomného vyjadrenia k reklamácii a podá ho na poštovú
prepravu s tým, že sa v 30-dňovej lehote nedostane do dispozičnej moci spotrebiteľa, spotrebiteľ je v
domnení, že k vybaveniu reklamácie v zákonnej lehote nedošlo. Preto jednostranné splnenie povinnosti
vydaním dokladu a jeho odovzdanie na poštovú prepravu je nedostačujúce.

15. Žalovaný nespochybňuje vydanie dokladu o vybavení reklamácie a jeho odovzdanie na poštovú
prepravu, ale poukazuje na skutočnosť, že spotrebiteľ sa v zákonnej 30-dňovej lehote nedozvedel,
akým spôsobom bola jeho reklamácia vybavená. V prípade objektívnej zodpovednosti žalobcu ako
predávajúceho je jeho rizikom, či v prípade šetrenia vybavenia reklamačného konania bude vedieť
objektívne preukázať, že spotrebiteľovi sa dostal do jeho dispozičnej moci písomný doklad o vybavení
reklamácie, čomu sa prikláňa už citovaný rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo/203/2010 z 22.06.2011.

16. K uloženej pokute žalovaný uviedol, že pokuta bola uložená v zmysle § 24 ods. 1 zákona o ochrane
spotrebiteľa, v zmysle ktorého je správny orgán povinný uložiť pokutu do výšky 66.400,-EUR, pričom
správny orgán uložil pokutu na spodnej hranici zákonnej sadzby, vo výške 500,-EUR. Správny orgán v
prípade zisteného porušenia zákona je povinný uložiť postih.

17. Žalovaný má za to, že napadnuté rozhodnutie SOI, Ústredného inšpektorátu SOI so sídlom
v Bratislave č. SK/0592/99/2016 zo dňa 19.12.2016 bolo vydané na základe spoľahlivo zisteného
skutkového stavu, v súlade s platnými právnymi predpismi, preto navrhuje žalobu zamietnuť a žalobcovi
právo na náhradu trov konania nepriznať.

IV. Administratívne konanie.

18. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že na základe elektronicky vyplneného formulára
zo dňa 25.08.2015 vo veci nedodržania 30-dňovej lehoty na vybavenie reklamácie začala SOI kontrolu
vo veci dodržiavania zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Súčasťou administratívneho spisu je
zmluva o obstaraní zájazdu Hotel PARCO TORRE CHIA, Sardinia, Taliansko, 11 nocí/12 dní, v termíne
od 11.06.2015 do 22.06.2015, záznam reklamácie priamo v mieste zájazdu, písomná reklamácia
adresovaná žalobcovi po návrate zo zájazdu, potvrdenie o prijatí reklamácie dňa 24.06.2015, vyjadrenie
k reklamácii zo dňa 08.07.2015 adresované sťažovateľke v ktorom sa žalobca v desiatich bodoch
vyjadril k nedôvodnosti reklamovaných služieb, výpis z poštovej knihy zo dňa 09.07.2015 o odoslaní
vyjadrenia sťažovateľke, opätovné vyjadrenie zo dňa 04.08.2015 k vybaveniu reklamácie adresované
sťažovateľke (žalobca odkazuje na odpoveď vybavenej reklamácie zaslanej dňa 09.07.2015) s
návrhom na kompenzáciu, opätovné vyjadrenie zo dňa 19.08.2015 k vybaveniu reklamácie adresované
sťažovateľke.

19. Rovnako súčasťou administratívneho spisu je písomná reklamácia zo dňa 16.07.2015 adresovaná
žalobcovi po návrate zo zájazdu, zmluva o obstaraní zájazdu Hotel YALIHAN, Alanya, Turecko, 11



nocí/12 dní, v termíne od 27.06.2015 do 08.07.2015, záznam reklamácie priamo v mieste zájazdu,
vyjadrenie k reklamácii zo dňa 13.08.2015 adresované sťažovateľke v ktorom sa žalobca vyjadril k
nedôvodnosti reklamovaných služieb, výpis z poštovej knihy zo dňa 14.08.2015 o odoslaní vyjadrenia
sťažovateľke, opätovné vyjadrenie zo dňa 09.10.2015 k vybaveniu reklamácie adresované sťažovateľke
(žalobca odkazuje na odpoveď už vybavenej reklamácie), výpis z poštovej knihy zo dňa 12.10.2015 o
odoslaní vyjadrenia sťažovateľke.

V. Verejné vyhlásenie rozsudku

20. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 ods. 1 SSP rozhodol vo veci
rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 15.03.2018, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP.
Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci, súdom boli poučení, ak sa výslovne
nevyjadria, že žiadajú o nariadenie pojednávania, bude mať súd za to, že súhlasia s rozhodnutím vo
veci bez nariadenia pojednávania.

VI. Právne posúdenie žaloby.

21. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods.1
SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

22. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

25. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách
§ 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a)
SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy
pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť
rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V
rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,
najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí
smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.

26. Podľa § 2 písm. m) zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, účinný v čase uplatnených
reklamácií, na účely tohto zákona sa rozumie vybavením reklamácie ukončenie reklamačného konania
odovzdaním opraveného výrobku, výmenou výrobku, vrátením kúpnej ceny výrobku, vyplatením
primeranej zľavy z ceny výrobku, písomná výzva na prevzatie plnenia alebo jej odôvodnené zamietnutie.

27. Podľa § 3 ods. 1 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na výrobky
a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho
zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru,
dohľadu a kontroly (ďalej len "orgán dozoru") a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.

28. Podľa § 18 ods. 4 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ak spotrebiteľ uplatní reklamáciu,
predávajúci alebo ním poverený zamestnanec alebo určená osoba je povinný poučiť spotrebiteľa o
jeho právach podľa všeobecného predpisu; na základe rozhodnutia spotrebiteľa, ktoré z týchto práv



spotrebiteľ uplatňuje, je povinný určiť spôsob vybavenia reklamácie podľa § 2 písm. m) ihneď, v zložitých
prípadoch najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa uplatnenia reklamácie, v odôvodnených prípadoch,
najmä ak sa vyžaduje zložité technické zhodnotenie stavu výrobku alebo služby, najneskôr do 30 dní
odo dňa uplatnenia reklamácie. Po určení spôsobu vybavenia reklamácie sa reklamácia vybaví ihneď,
v odôvodnených prípadoch možno reklamáciu vybaviť aj neskôr; vybavenie reklamácie však nesmie
trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má
spotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za nový výrobok.

29. Podľa § 18 ods. 5 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci je povinný na požiadanie
orgánu dozoru preukázať kópiu potvrdenia o prijatí reklamácie, dôvody, pre ktoré nie je možné rozhodnúť
o spôsobe vybavenia reklamácie ihneď a pre ktoré nie je reklamáciu možné vybaviť ihneď po určení
spôsobu vybavenia reklamácie, zaslanie alebo výsledky odborného posúdenia a kópiu dokladu o
vybavení reklamácie.

30. Podľa § 18 ods. 9 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci je povinný o vybavení
reklamácie vydať písomný doklad najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie.

31. Podľa § 18 ods. 10 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci je povinný viesť
evidenciu o reklamáciách a predložiť ju na požiadanie orgánu dozoru na nazretie. Evidencia o reklamácii
musí obsahovať údaje o dátume uplatnenia reklamácie, dátume a spôsobe vybavenia reklamácie a
poradové číslo dokladu o uplatnení reklamácie.

VII. Závery správneho súdu.

32. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného
aj prvostupňového správneho orgánu, ktorými bolo konštatované porušenie povinnosti žalobcu ako
predávajúceho vybaviť reklamáciu v zákonom stanovenej 30- dňovej lehote od jej uplatnenia, čím malo
dôjsť k porušeniu § 18 ods.4 zákona o ochrane spotrebiteľa, v dôsledku toho bola podľa § 24 ods.1
zákona o priestupkoch uložená žalobcovi pokuta vo výške 500,-EUR.

33. Medzi žalobcom a žalovaným nie je sporné, že žalobca reklamáciu prijatú dňa 24.06.2015 vybavil
listom z 08.07.2015 adresovaným sťažovateľke, daný na prepravu poštou dňa 09.07.2015. Rovnako
žalobca reklamáciu prijatú dňa 17.07.2015 vybavil listom z 13.08.2015 adresovaným sťažovateľke, daný
na prepravu poštou dňa 14.08.2015. Spornou ostala otázka, že listy o vybavení reklamácií sa nedostali
do dispozícií sťažovateľov v zákonom stanovenej 30- dňovej lehote od uplatnenia reklamácií.

34. Súd je názoru, že z obsahu listín o vybavení reklamácií (prvá reklamácia list zo dňa 08.07.2015 a
druhá reklamácia list zo dňa 13.08.2015) nesporne vyplýva spôsob vybavenia reklamácií t.j., že všetky
reklamačné dôvody boli v obidvoch reklamačných konaniach vybavené ako nedôvodné, takže žalobca
vydal písomné doklady o tom (list zo dňa 08.07.2015 a list zo dňa 13.08.2015), že obidve reklamácie
zamietol. V tejto súvislosti je nevyhnuté konštatovať, že listy z 08.07.2015 a z 13.08.2015 sú písomnými
dokladmi o spôsobe vybavenia reklamácií v súlade s § 18 ods. 4 vety druhej v spojení s § 9 a § 2 písm.
m) zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré boli vydané v zákonom stanovenej lehote 30- dňovej lehote od
uplatnenia reklamácií, o čom žalobca informoval sťažovateľov zaslaním poštovou prepravou.

35. Pokiaľ ide o vybavenie reklamácie v zákonom stanovenej 30- dňovej lehote od jej uplatnenia
(§ 18 ods.4 zákona o ochrane spotrebiteľa), súd prisvedčil žalobcovi. Zákon o ochrane spotrebiteľa
totiž explicitne neupravuje spôsob vybavenia reklamácie a odosielania písomného dokladu vybavenia
reklamácie, preto odoslanie písomnej odpovede o vybavení reklamácie v zákonom stanovenej 30-
dňovej lehote formou obyčajnej listovej zásielky, je v súlade s platnou právnou úpravou. Správny
súd má zato, že i zákonné ust.§ 18 ods.9 zákona o ochrane spotrebiteľa ukladá predávajúcemu
povinnosť o vybavení reklamácie vydať písomný doklad, pričom zákon neupravuje povinnosť, aby sa
v zákonnej lehote 30 - dní dostal doklad o vybavení reklamácie do dispozície spotrebiteľa, resp. že
predávajúci má doklad o vybavení reklamácie nielen vystaviť, ale ho má spotrebiteľovi aj odovzdať.
Ak by zákonodarca takýto úmysel mal, tak by túto povinnosť predávajúcemu uložil zákonom tak,
ako je to v ust. § 18 ods. 8 vety prvej zákona o ochrane spotrebiteľa (Predávajúci je povinný pri



uplatnení reklamácie vydať spotrebiteľovi potvrdenie.). Akákoľvek polemika o disponovaní spotrebiteľa
dokladom o vybavení reklamácie je preto mimo zákonnej úpravy. K pojmu „vydať“ písomný doklad
o vybavení reklamácie súd odkazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/167/2013 z
18.02.2015 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/188/2015 z 28.09.2016 s tým,
že termín „vydať“ písomný doklad neznamená vždy požiadavku na jeho odovzdanie do dispozičnej
moci niekoho, ale vydaním možno rozumieť aj jeho vytvorenie, uverejnenie, vyhlásenie. Správny súd
podporne odkazuje aj na zákonné ust. § 2 písm. m) zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré pre účely
zákona o ochrane spotrebiteľa pod vybavením reklamácie rozumie ukončenie reklamačného konania,
napríklad jej odôvodnené zamietnutie.
Preto názor správneho orgánu, že žalobca relevantným spôsobom nepreukázal vybavenie reklamácie,
keďže reklamáciu možno považovať za vybavenú, ak predávajúci vie preukázať, že bolo reklamačné
konanie ukončené, súd považuje za nesprávny, nakoľko nemá oporu v zákone o ochrane spotrebiteľa.
Obranu žalovaného, že v preskúmavanej veci nie je možné aplikovať rozsudok NS SR sp. zn.
l0Sžo/188/2015 z 18.02.2016 ktorý riešil otázku, či zaslanie SMS správy spotrebiteľovi, že na predajni
je pripravený písomný doklad o vybavení reklamácie vydaný v rámci 30-dňovej zákonnej lehoty, možno
považovať za vybavenie reklamácie v zákonom stanovenej lehote a za vydanie písomného dokladu o
vybavení reklamácie najneskôr do 30 dní odo dňa jej uplatnenia, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Ani
pri zaslaní SMS správy spotrebiteľovi sa predajca nedozvie o tom či správa adresátovi prišla a či si
správu prečítal, rovnako ako pri zaslaní písomného dokladu o vybavení reklamácie poštou. V konečnom
dôsledku sa NS SR ako aj prvostupňový správny súd všeobecne zaoberal termínom „vydať“ písomný
doklad o vybavení reklamácie ako i povinnosti predávajúceho doručiť spotrebiteľovi písomný doklad
o vybavení reklamácie a v týchto otázkach vyslovil jednoznačný právny názor. Preto správny súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia aplikoval a odkázal na predmetný rozsudok NS SR.

36. Správny súd má zato, že z ust. § 18 ods.9 zákona o ochrane spotrebiteľa nevyplýva povinnosť
žalobcu doručiť spotrebiteľovi písomný doklad o vybavení reklamácie (vydanie dokladu o vybavení
reklamácie nemožno stotožňovať s jeho doručením spotrebiteľovi); preto písomný doklad o vybavení
reklamácie z 08.07.2015 ktorá bola uplatnená dňa 24.06.2015, ako i písomný doklad o vybavení
reklamácie z 13.08.2015 ktorá bola uplatnená dňa 17.07.2015, žalobca reklamáciu vybavil v súlade
s citovaným zákonným ustanovením a v zákonnej 30 - dňovej lehote. V tejto súvislosti je potrebné
konštatovať s odkazom na obsah administratívneho spisu, že žalobca, hoci zákon neupravuje ako
má predajca s vybavenou reklamáciou ďalej nakladať, naplnil príslušné ustanovenia zákona logickým
výkladom, keď písomný doklad o vybavení reklamácie, t.j. list z 08.07.2015 (preskúmavaná prvá
reklamácia) a list z 13.08.2015 (preskúmavaná druhá reklamácia) nielen vystavil ale aj sťažovateľom
doručil. Preukázal to v prípade vybavenej reklamácie listom z 08.07.2015 výpisom z poštovej knihy
zo dňa 09.07.2015 o odoslaní vyjadrenia sťažovateľke a to v zákonnej 30 - dňovej lehote. A v
prípade vybavenej reklamácie listom z 13.08.2015 výpisom z poštovej knihy zo dňa 14.08.2015 o
odoslaní vyjadrenia sťažovateľke a to v zákonnej 30 - dňovej lehote. Rozhodujúcim pre posúdenie
splnenia povinnosti v zmysle § 18 ods. 9 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre orgán dozoru deň, kedy
bola zásielka obsahujúca doklad o vybavení reklamácie odovzdaná, na poštovú prepravu, čo žalobca
hodnoverným dôkazom (výpisom z poštovej knihy) preukázal.

37. Dôvodom uloženia pokuty bolo porušenie povinnosti predávajúceho vybaviť reklamácie spotrebiteľov
v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote od ich uplatnenia, keď v rámci inšpekcie žalobca nepreukázal,
že písomné doklady o vybavení reklamácií z 08.07.2015 a z 13.08.2015 sa v zákonnej 30 - dňovej lehote
dostali do dispozície sťažovateľov. V tejto námietke súd teda prisvedčil žalobcovi, pričom k samotnému
termínu vydať doklad o vybavení reklamácie spotrebiteľovi sa súd podrobne zaoberal v odseku 35. toho
rozhodnutia a v spojení s ostatnými dôvodmi odôvodnenia tohto rozsudku, keďže ust. § 18 ods. 4 a ods.9
zákona o ochrane spotrebiteľa sa vzájomne prelínajú a spolu súvisia, správny súd dospel k názoru, že u
žalobcu nedošlo k naplneniu porušenia povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa tak,
ako má na mysli ust. §24 ods.1 zákona o ochrane spotrebiteľa, preto uloženie pokuty nebolo dôvodné.

38. Krajský súd v Bratislave s poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná a rozhodnutie žalovaného aj rozhodnutie prvostupňového orgánu ako nezákonné podľa § 191
ods.1 písm. c) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je viazaný právnym
názorom súdu vysloveným v tomto rozsudku (§ 191 ods.6 SSP).

VIII. Trovy konania.



39. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že
úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady
trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

40. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákonač.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP, § 145 ods. 2 písm. c/ SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem
všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh).

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1017200325)