Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/67/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200490 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200490.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Minister spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava proti žalovanému: Slovenská komora exekútorov - Disciplinárna komisia, so sídlom Šustekova 49, 851 04 Bratislava, za účasti: H.. S. Y., súdny exekútor, X. 6, XXX XX U., zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Gr? sslingova 4, 811 09 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 8DS/DK 21/2016 zo dňa 14.02.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 03.04.2017 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Slovenskej komory exekútorov - Disciplinárnej komisie č. 8DS/DK 21/2016 zo dňa 14.02.2017 vydaného vo veci disciplinárneho konania vedeného proti disciplinárne obvinenému súdnemu exekútorovi H.. S. Y., so sídlom exekútorského úradu v U., X. č. 6, ktorým ten nebol uznaný za vinného, že: - pri výkone exekúcie vedenej na jeho úrade pod sp. zn. EX 320/02 bezdôvodne nekonal najmenej 122 mesiacov od 04.11.2014, kedy prijal uznesenie OS Bratislava I. o zamietnutí námietok povinného proti exekúcii do 20.01.2014, kedy vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, - pri výkone exekúcie vedenej na jeho úrade pod sp. zn. EX 321/02 bezdôvodne nekonal najmenej 99 mesiacov od 09.09.2004, kedy prijal uznesenie OS Bratislava I. o zamietnutí námietok povinného proti trovám exekúcie do 20.01.2014, kedy vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, - pri výkone exekúcie vedenej na jeho úrade pod sp. zn. EX 342/02 bezdôvodne nekonal najmenej 117 mesiacov od 12.03.2004, kedy prijal uznesenie OS Bratislava I. o zamietnutí námietok povinného proti exekúcii do 20.01.2014, kedy vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, - pri výkone exekúcie vedenej na jeho úrade pod sp. zn. EX 343/02 bezdôvodne nekonal najmenej 116 mesiacov od 01.04.2004, kedy prijal uznesenie OS Bratislava I. o zamietnutí námietok povinného proti exekúcii do 20.01.2014, kedy vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, čím nespáchal disciplinárne previnenie podľa § 220 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), a preto mu žalovaným nebolo uložené disciplinárne opatrenie. 2. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že skutok, ktorý sa disciplinárne obvinenému kladie za vinu v danom čase, nie je možné považovať za disciplinárne previnenie, nakoľko definícia disciplinárneho previnenia v znení § 220 ods. 1 Exekučného poriadku druhá veta, bola prijatá zákonom NR SR č. 299/2013 Z.z. s účinnosťou od 1. novembra 2013, kedy sa definícia disciplinárneho previnenia rozšírila o novú skutkovú podstatu ,,Disciplinárnym previnením je aj zavinené konanie exekútora, ktoré má za následok prieťahy v exekučnom konaní alebo disciplinárnom konaní“, a preto podľa žalovaného disciplinárnu zodpovednosť za takéto zavinené konanie možno vyvodzovať až po 1. novembri 2013. Mal za to, že disciplinárne obvinený svojím konaním nenaplnil obligatórne pojmové znaky skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia podľa § 220 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku po stránke objektívnej aj subjektívnej, nakoľko nevykonanie úkonov v predmetných exekučných spisoch od 1. novembra 2013 do 20.januára 2014 sa nepovažuje za prieťah v exekučnom konaní. 3. Dňa 26.08.2016 S. M., v tom čase ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky podala návrh na začatie disciplinárneho konania proti súdnemu exekútorovi H.. S. Y.. Návrhom žiadala disciplinárny senát o vydanie rozhodnutia, ktorým exekútora vzhľadom na povahu vyššie opísaného konania a mieru zavinenia uzná za vinného zo spáchania závažného disciplinárneho previnenia pri výkone činnosti exekútora a uloží mu v zmysle ust. § 221 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu v sume 3000,- eur. 4. V podanej žalobe ministerka spravodlivosti poukázala na skutočnosť, že nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí, vrátane exekučného konania v zmysle Exekučného poriadku, je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a poukázala na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/2000 zo dňa 13.júla 2000. Zastáva názor, že je nevyhnutné aj v exekučnom konaní aplikovať čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, a to prerokovať vec bez zbytočných prieťahov. Obdobný názor vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý v jednom zo svojich rozhodnutí vyslovil názor, že výkon rozsudku alebo rozhodnutia súdu treba považovať za integrálnu súčasť procesu v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor"). V nadväznosti na uvedené poukázala na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 15. novembra 2015 vo veci R. proti Slovenskej republike, v ktorom súd v súvislosti s porušením sťažovateľovho práva podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru konštatoval, že dĺžka exekučného konania, ktoré trvalo bez 17 dní 3 roky, bola neprimeraná. V spojitosti s názorom žalovaného vyjadrenom v odôvodnení napádaného rozhodnutia o tom, že disciplinárnu zodpovednosť za prieťahy v exekučnom konaní možno vyvodzovať až po 1. novembri 2013, poukázala na závery Disciplinárneho senátu Slovenskej komory exekútorov obsiahnuté v rozhodnutí pod č. DK1/2008, kde disciplinárny senát uložil disciplinárne opatrenie okrem iného aj pre spôsobenie prieťahov v exekučnom konaní. Uvedené rozhodnutie úplne vyvracia právny názor žalovaného o možnosti vyvodzovať disciplinárnu zodpovednosť za prieťahy v konaní, ktoré nastali výlučne až po 1. novembri 2013. 5. Napadnuté rozhodnutie disciplinárneho senátu preto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia z pohľadu ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čím je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku. 6. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že rozhodnutie považuje za správne a zákonné, a preto trvá na dôvodoch, ktoré boli uvedené v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. 7. K žalobe sa vyjadril aj súdny exekútor H.. S. Y., ktorý uviedol, že žalobca v návrhu na začatie disciplinárneho konania explicitne hodnotiacim spôsobom vyhodnotil skutkové okolnosti, ktorými mal porušiť čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s § 13 a 46 ods. 1 Exekučného poriadku. Takýmito formuláciami však porušil právo súdneho exekútora H.. S. Y. na prezumpciu neviny a prekročil rozsah svojich právomocí, nakoľko len Ústavný súd Slovenskej republiky môže rozhodovať o porušení Ústavy Slovenskej republiky alebo Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto považuje žalobu na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia za protizákonnú. Má za to, že podanou žalobou sa naďalej a pravdepodobne aj vedome porušuje prezumpcia neviny a je možné vyvodiť aj logický predpoklad, že sa tak vedome koná v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, s Odporúčaním Výboru ministrov rady Európy R (91) 1 a Exekučným poriadkom. Tento záver je možné odôvodniť takými skutočnosťami ako napr. odborným, personálnym zabezpečením, ako aj jej ústavným postavením, nakoľko ministerka spravodlivosti sama predkladala novelu Exekučného poriadku, zákona č.299/2013 Z.z. a dôvodovú správu, kde explicitným a dostatočne zrozumiteľným spôsobom upravila novú skutkovú podstatu disciplinárneho previnenia PRIEŤAHOV V EXEKUČNOM KONANÍ a tiež jej samotné intertemporálne ustanovenia k tomuto zákonu. Napriek týmto skutočnostiam však zákonné rozhodnutie vydané Disciplinárnym senátom č. 8 Slovenskej komory exekútorov sp. zn. 8DS/DK21/2016 zo dňa 14.2.2017 napadla ako nezákonné správnou žalobou. Z uvedených dôvodov navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 8. Po doručení správnej žaloby na súd bolo primárnou úlohou správneho súdu skúmať, či sú v konaní dané procesné podmienky konania, ktorých splnenie predstavuje predpoklad pre meritórne rozhodovanie o podanej správnej žalobe a pre naplnenie účelu správneho súdnictva, ktorým je poskytnutie ochrany právam a právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy tak, ako to predpokladá čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 9. Krajský súd v Bratislave, ako správny súd bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) primárne skúmal prípustnosť žaloby z hľadiska jej predmetu, účelu a splnenie podmienok konania a zistil, že žalobu je potrebné odmietnuť, nakoľko nie sú splnené zákonné podmienky pre jej meritórne prejednanie. 10. Úlohou správneho súdu v správnom súdnictve je poskytnutie ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhodovať o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP). 11. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 13. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 14. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 15. Podľa § 177 ods. 2 SSP, ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. 16. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánov verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 17. Konajúci správny súd vychádzajúc z obsahu žaloby, jej predmetu a účelu, po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu najskôr posudzoval, či žalobca je osobou oprávnenou na podanie žaloby v súlade s ust. § 178 ods. 1 SSP, ktoré upravuje aktívnu žalobnú legitimáciu. Aktívna procesná legitimácia žalobcu, ako procesná podmienka v zmysle § 178 ods. 1 SSP, ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady, a to postavenie účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy a súčasne ukrátenie na subjektívnych právach spojených s vydaním napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. 18. Len samotné tvrdenia žalobcu o nesprávnosti záverov rozhodnutia správneho orgánu a ich rozpor so zákonom nestačí. Súd preto v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných zákonných ustanovení jednotlivo posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve. 19. Prenesene na daný preskúmavaný prípad, súd má za nesporné, že žalobca S., v rozhodnom čase ministerka spravodlivosti, bola účastníkom administratívneho konania, teda disciplinárneho konania, keďže na základe § 223 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, bola orgánom oprávneným na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania vedeného proti disciplinárne obvinenému súdnemu exekútorovi H.. S. Y.. Uvedeným spĺňa prvú podmienku, resp. predpoklad aktívnej legitimácie žalobcu, avšak nespĺňa druhý predpoklad aktívnej procesnej legitimácie, a to nesporné ukrátenie na subjektívnych právach. Ukrátenie na subjektívnych právach je nutné chápať v dvoch rovinách, a to v rovine subjektívneho práva a v rovine jeho ukrátenia. 20. Subjektívnym právom je potrebné rozumieť vlastné práva alebo právom chránené záujmy žalobcu. Inými slovami povedané, fyzická a právnická osoba sa nemôže všeobecnou správnou žalobou domáhať ochrany subjektívnych práv inej osoby, resp. pod jej subjektívne práva nemožno podriadiť také účinky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré neovplyvňujú jej právnu pozíciu, t.j. nezasahujú do jej právnej sféry, ani nespôsobujú zmenu jej právneho postavenia (bližšie pozri napr.: uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži 2/2011 z 24.02.2011). Skutočnosť, že musí ísť o vlastné subjektívne práva fyzickej alebo právnickej osoby súčasne vylučuje, aby pod tento druh aktívnej žalobnej legitimácie bolo možné podriadiť prípad, keď fyzická alebo právnická osoba, ako účastník administratívneho konania realizuje svoje verejno-mocenské oprávnenia. Pritom pod ukrátením subjektívneho práva je nutné rozumieť taký stav, keď žalovaným rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy bolo priamo zasiahnuté do práv alebo právom chránených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby. 21. Podľa názoru krajského súdu, žalobca, v rozhodnom čase S. M., ako ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky bola síce účastníkom disciplinárneho konania, ktorého výsledkom je rozhodnutie, ktoré sa správnou žalobou napáda, v rámci uvedeného konania však realizovala len svoje verejno- mocenské oprávnenie vyplývajúce z ust. § 223 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie podať návrh na začatie disciplinárneho konania, a preto sa uvedené rozhodnutie nemôže týkať subjektívnych práv fyzickej osoby S. M., v rozhodnom čase ministerky spravodlivosti, ktoré by vychádzali z konkrétneho právneho predpisu, ovplyvňovali by jej právnu pozíciu, alebo by zasiahli do jej právnej sféry alebo spôsobili zmenu jej právneho postavenia. Teda žalobca nespĺňa procesnú podmienku osoby oprávnenej na podanie žaloby a tým aktívnej procesnej legitimácie žalobcu vyplývajúcu z ust. § 178 ods. 1 SSP, pre absenciu druhého predpokladu splnenia podmienky aktívnej procesnej legitimácie, ktorým je nesporné ukrátenie na subjektívnych právach. 22. Zo žiadneho zákonného ustanovenia zároveň nevyplýva ani, že by žalobca bol subjektom oprávneným na podanie žaloby podľa § 177 ods. 2 SSP. 23. Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP ako podanú zjavne neoprávnenou osobou odmietol. 24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 25. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.