Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/66/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200552 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200552.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: O.. K. S., bytom K.Ý. Č.. X, XXX XX D., proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva SR, Limbová 2, P.O.BOX 52, 837 52 Bratislava 37, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SO 1979-OP-2017 zo dňa 09.03.2017, takto r o z h o d o l : Napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SO 1979-OP-2017 zo dňa 09.03.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100% O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na orgánoch verejnej správy 1. Žalobca žiadosťou zo dňa 18.11.2016 žiadal Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a. s. o sprístupnenie informácie v zmysle Zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a to všetky interné predpisy upravujúce podmienky poskytovania kúpeľnej starostlivosti a interné predpisy upravujúce podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti v Národnom rehabilitačnom centre v D.. 2. Listom zo dňa 22.11.2016 Všeobecnú zdravotnú poisťovňu v súlade s § 18 ods. 4 Zákona č. 211/2000 Z. z. zaslala podnet na vydanie rozhodnutia o nesprístupnenie informácie Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky na rozhodnutie. Všeobecná zdravotná poisťovňa a. s. informácie nesprístupnila. 3. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ako orgán verejnej správy prvého stupňa vydal rozhodnutie č. Z48672-2016-KO dňa 28.11.2016, ktorým nevyhovelo žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie s odôvodnením, že Všeobecná zdravotná poisťovňa a. s. je subjektom s obmedzenou informačnou povinnosťou vo vzťahu k zákonu o slobode informácii a preto nemá povinnosť sprístupňovať interné normy tretím osobám. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktorého dôvody sú totožné so žalobou a uviedol, že uvedené rozhodnutie je v rozpore s článkom 26, 34, 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, článkom 17 a 35 Listiny základných práv a slobôd a § 2 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a § 5 ods. 1 písm. e/ Zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. Ďalej poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 236/06 zo dňa 28. júna 2017. Ďalej poukázal na § 2 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Zákona o slobode informácii, ktoré majú v zásade ratione materiae plnú informačnú povinnosť v rozsahu svojej činnosti. Ďalej poukázal na § 5 ods. 1 písm. e/ Zákona č. 211/2000 Z. z., v ktorom sa uvádza, že každá povinná osoba podľa § 2 ods. 1, ods. 2 je povinná zverejniť prehľad predpisov, pokynov, inštrukcií, výkladových stanovísk, podľa ktorých povinná osoba koná a rozhoduje alebo ktoré upravujú práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb vo vzťahu k povinnej osobe. 5. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SO 1979-OP-2017 zo dňa 09.03.2017, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil správnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Keďže žalobca nesúhlasil ani s druhostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy podal na súd žalobu. II. Žalobné dôvody 6. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 12.04.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. SO 1979-OP-2017 zo dňa 09.03.2017, ktorým zamietol odovlanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zo dňa 28.11.2016 sp. zn. Z48672-2016- KO, ktorým nevyhovelo žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie a to všetkých interných predpisov upravujúcich podmienky poskytovania kúpeľnej starostlivosti a interné predpisy upravujúce podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti na Národnom rehabilitačnom centre v D.. 7. Žalobca má za to, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné a poukázal na článok 26 ods. 1, ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži 1/2011 zo dňa 15. decembra 2011, ako aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 236/06 zo dňa 28. júna 2007. 8. V žalobe ďalej uviedol, že zmyslom informovanosťou občanov o verejnej moci je pre túto moc samú esencionálnou spätnou väzbou kvalitným faktorom a zároveň aj poistkou proti zneužitiu. Nepopierateľným významom subjektívneho a tým aj vynútiteľného práva na informácie je jeho funkcia kontrolná vo vzťahu k fungovaniu verejnej moci. Dostatočne rozsiahly a rýchly prístup k informáciám má tiež priaznivý vplyv na dôveru občanov demokratickej inštitúcie a na ich ochotu podieľať sa na verejnom živote. Situácie, kedy samotné získavanie podkladových informácii robí občanom problém sú pre nich demotivujúce, pretože tým nadobúdajú pocit nemožnosti účinne ovplyvniť správu veci verejných. Právne informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovaným Ústavou Slovenskej republiky Listinou základných práv a slobôd a Dohovor o ochrane ľudských a základných slobôd. 9. Ďalšou námietkou žalobcu bolo nedostatočne zdôvodnené rozhodnutie žalovaného. Má za to, že v rozhodnutí absentuje a nevyplýva z neho, prečo aplikoval určité ustanovenie právneho predpisu a prečo ho v konkrétnych okolnostiach tohto prípadu vykladal práve týmto spôsobom. Ďalej žalobca v žalobe rozoberá, čo musí obsahovať súdne rozhodnutie. Na základe uvedených skutočností žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 10. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 10.07.2017 zhrnul skutkový stav, ktorý prebiehal na orgánoch verejnej správy a v krátkosti zhrnul žalobné dôvody. K žalobným dôvodom žalovaný uviedol, že rozklad žalobcu zo dňa 22.12.2016 obsahoval poukaz na všeobecnú právnu úpravu v oblasti realizácie práva na prístup k informáciám, citáciu z nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj judikatov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sú aj obsahom žaloby. Žalovaný nemohol v takto koncipovaného rozkladu zisťovať prípadné námietky žalobcu obsiahnuté v ním citovaných judikatoch a nálezoch. Žalovaný sa zaoberal v odvolacom konaní rozkladom v súlade so správnym poriadkom. Trvá na tom, že napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa vo veci je dostatočne odôvodnené a poskytuje žalobcovi zrozumiteľné zdôvodnenie výroku. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného poukazuje na rozsah povinnosti povinnej osoby sprístupňovať informácie s poukazom na § 2 ods. 1 a § 3 ods. 2 Zákona o slobode informácii s konštatovaním, že povinná osoba má obmedzenú informačnú povinnosť. 11. Namietanie nedostatočného zdôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalobcom súvisí pravdepodobne s tým, že tento sa nestotožňuje so spôsobom aplikácie § 2 ods. 1, ods. 3 a § 3 ods. 2 Zákona o slobode informácii žalovaným. Uvedené ustanovenia sú legálnou definíciou, ktorá vymedzuje osobnú pôsobnosť Všeobecnej zdravotnej poisťovne a. s., ako povinnej osoby podľa zákona o slobode informácii. Za všeobecné ustanovenia, podľa ktorého je Všeobecná zdravotná poisťovňa a. s. povinnou osobou možno považovať jej vymedzenie ustanovením § 2 ods. 3 Zákona o slobode informácii, podľa ktorého povinnými osobami sú aj právnické osoby založené povinnými osobami podľa odseku 1 a 2 Zákona o slobode informácii. Zároveň však zákon upresňuje povinnosť tohto subjektu sprístupňovať informácie a to vecným vymedzením kategórie sprístupňovaných informácii. Všeobecná zdravotná poisťovňa a. s. v zmysle danej úpravy patrí do skupiny povinných osôb, ktoré sprístupňujú informácie v rozsahu svojej rozhodovacej činnosti a o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu, majetkom vyššieho územného celku a majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a obsahu plnení a činnosti vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy (§ 2 ods. 1, § 3 ods. 2 Zákona o slobode informácii). 12. Žalovaný ma za to, že rozhodnutia orgánov verejnej správy sú dostatočne zdôvodnené a na svojom právnom názore, ktoré bolo v týchto vyjadrený trvá a žiada, aby súd žalobu ako bezdôvodnú zamietol. IV. Právna úprava 13. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 Správneho súdneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 14. Dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok. Podľa § 491 ods. 1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté podľa piatej časti občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 15. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (článok 46 ods. 2 Ústavy SR). 16. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 17. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 19. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 20. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. 21. Podľa ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky čl. 17 ods. 1, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 22. Podľa čl. 17 ods. 5 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, štátne orgány a orgány územnej samosprávy sú povinné primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti. Podmienky a vykonanie ustanoví zákon. 23. Podľa § 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. 24. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. 25. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona. 26. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby založené povinnými osobami podľa odseku 1 a 2. 27. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z. z., osobitný zákon môže ustanoviť povinnosť sprístupňovať informácie aj inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe. 28. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 29. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, 3a) o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy. 30. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. V. Právne posúdenie krajského súdu 31. Úlohou súdu v tomto konaní bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky Bratislava č. SO 1979-OP-2017 zo dňa 09.03.2017, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy č. Z48672-2016-KO zo dňa 28.11.2016, ktorým nevyhovelo žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie v zmysle Zákona č. 211/2000 Z. z. 32. Súd po preskúmaní žalobných dôvodov a rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žalobca v žalobe napádal nesprávne právne posúdenie a nedostatočne zdôvodnené rozhodnutie žalovaného. 33. Súd sa stotožnil s právnym názorom žalobcu, že žalovaný nesprávne právne posúdil danú vec a jeho rozhodnutie bolo nedostatočne zdôvodnené. 34. Žalovaný vo svojom rozhodnutí zhrnul priebeh správneho konania pred orgánom verejnej správy prvého stupňa, obsah rozkladu žalobcu a odcitoval ustanovenie § 2 ods. 1, § 3 ods. 2, ods. 3 Zákona č. 211/2000 Z. z., Zákon č. 580/2004 Z. z. a Zákon č. 95/2002 Z. z. Vôbec nezdôvodnil, prečo rozhodol v zmysle citovaných ustanovení citovaných zákonov. 35. V ustanovení § 47 ods. 3 Správneho poriadku sa uvádza, čo musí obsahovať odôvodnenie rozhodnutia. Zmyslom a účelom odôvodnenia je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre výrok rozhodnutia, preto v ňom správny orgán musí uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré vykonal ale reagovať aj na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Odôvodnenie má poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Odvolací orgán by mal pri formulácii odôvodnenia svojho rozhodnutia dbať na jeho presvedčivosť a náležite vysvetliť a odôvodniť svoj názor na prejednávanú vec. Za náležité odôvodnenie nemožno považovať také, ktoré je len reprodukciou znenia zákona, na základe ktorého sa rozhoduje, rovnako nie je súdne preskúmateľné rozhodnutie, odôvodnenie, ktoré obsahuje len odkaz na to, že napadnuté rozhodnutie bolo preskúmané a jeho dôvody uznané za správne. Rozhodnutie žalovaného je z uvedených dôvodov nepreskúmateľné. 36. Čo sa týka právneho názoru žalovaného, že povinná osoba - Všeobecná zdravotná poisťovňa a. s. má obmedzenú informačnú povinnosť a preto požadované informácie nespadajú pod informačné povinnosti podľa § 2 ods. 1 resp. § 3 ods. 2 Zákona o slobode informácii a povinná osoba ich nebola povinná sprístupniť, súd s týmto právnym názorom žalovaného nesúhlasí. 37. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., bola založená zakladateľskou listinou zo dňa 22.3.2005 spísanou vo forme notárskej zápisnice č. N 76/2005, NZ 12289/2005, Ncrls 12160/2005 v zmysle ust. § 68 a nasl. zákona č. 581/2004 Z. z. a § 154 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov transformáciou Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Jediným akcionárom Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. je Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom zdravotníctva SR (výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I.). 38. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, zdravotná poisťovňa je akciová spoločnosť so sídlom na území SR, založená na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia, na základe povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia. 39. Nie je sporné, že Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. je povinnou osobou podľa ust. § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií, podľa ktorého povinnými osobami sú aj právnické osoby založené povinnými osobami podľa odseku 1 a 2 zákona o slobode informácií. 40. Všeobecná zdravotná poisťovňa hospodári s verejnými prostriedkami, nakladá s majetkom štátu ako aj s prostriedkami poistencov. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na nález Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 236/06, z ktorého vyplýva záver, že plná informačná povinnosť voči každému je z hľadiska čl. 26 ods. 4 ústavy namieste, buď vtedy, keď ide o subjekt, ktorý hospodári s verejnými financiami, resp. nakladá s majetkom štátu alebo obcí, alebo vtedy, ak ide o subjekt, ktorý bol kreovaný zákonom alebo na základe zákona, ktorý patrí do oblasti verejného práva. V týchto prípadoch je daný verejný záujem na plnej informačnej povinnosti, ktorý potláča do úzadia prípadný záujem týchto subjektov na ochrane ich práv a slobôd. Ochrana práv a slobôd subjektu, ktorý má informačnú povinnosť by totiž inak mohla byť legitímnym dôvodom na obmedzenie práva každého na informácie podľa čl. 26 ods. 4 ústavy. Hospodárenie s verejnými financiami a štátnym resp. obecným majetkom zakladá verejný záujem na transparentnosti fungovania takéhoto subjektu kvôli možnosti verejnej kontroly zo strany občanov a posilnenia dôvery občanov v zákonné nakladanie s verejnými prostriedkami a majetkom. Napokon je podstatné, že takýto subjekt nebol kreovaný na uplatňovanie súkromných záujmov, ale v prvom rade na realizáciu verejných záujmov. 41. Na základe uvedených skutočností krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP, nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia danej veci a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 42. V ďalšom konaní správny orgán vec opätovne prejedná a rozhodne v súlade s právnym názorom krajského súdu prezentovaným v odôvodnení tohto rozhodnutia, ktorým je správny orgán v zmysle § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný. 43. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100%, nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech. 44. Podľa § 175 ods. 2 správneho poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 45. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.