Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/92/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200684 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200684.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a. s., so sídlom ul. Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, zastúpeného: JUDr. Petrom Škerlíkom, advokátom, ul. J. Ťatliaka 2051/8, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, P.O.Box 100, 810 05 Bratislava 15 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 15116/2015/B625-SV/32709/Pek zo dňa 29.06.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd voči žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1.Obec Krásnohorské podhradie dňa 14.01.2014 vydalo podľa § 39, § 39a stavebného zákona rozhodnutie o umiestnení stavby č. 1276/2013-03-výst., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.01.2014. Rozhodnutím o umiestnení stavby bola umiestnená stavba „Základňová stanica a RR bod RV KPO Krásnohorské Podhradie“ na pozemku parc. č. W. XXXX k.ú. W. L., tak, ako je zakreslené v návrhu umiestnenia stavby, pre Slovak Telekom a.s., Bratislava, zastúpenú spoločnosťou NEVITEL a.s. a N.. T. W.. Súčasne boli v rozhodnutí o umiestnení stavby stanovené podmienky pre umiestnenie stavby a projektovú prípravu. V bode 16 stanovených podmienok bolo uvedené, že „V zmysle § 56 písm. b) stavebného zákona stavebné povolenie ani ohlásenie sa nevyžaduje pri nadzemných a podzemných vedeniach elektronických komunikačných sietí, vrátane oporných a vytyčovacích bodov. 2. Okresnému úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky, bol dňa 20.02.2015 doručený spoločný podnet J. všetci bytom W. L. a dňa 05.03.2015 podnet P. U., bytom W. L. (ďalej „podnetca“) o preskúmanie rozhodnutia stavebného úradu Obce Krásnohorské podhradie č. 1276/2013-03-výst. zo dňa 14.01.2014, právoplatné 22.01.2014, ktorým bola podľa § 39, § 39a stavebného zákona umiestnená za tam stanovených podmienok „Základňová stanica a RR bod RV KPO Krásnohorské Podhradie“ v k.ú. W. L., pre Slovak Telekom a.s., Bratislava, zastúpenú spoločnosťou NEVITEL a.s., Dunajská Streda. 3. Po predbežnom preskúmaní veci, oznámil Okresný úrad listom č. OU-KE-OVBP2- 2015/012502 zo dňa 09.03.2015, podľa § 18 ods. 3 Správneho poriadku účastníkom konania začatie konania o preskúmaní podnetom napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania. 4. K začatiu konania sa vyjadril žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu JUDr. Petra Škerlíka. Namietal, že rozhodnutie stavebného úradu považuje za zákonné a k vyjadreniu priložil kópiu záznamu z porady konanej v roku 2008 na MVaRR SR z ktorej vyplýva, že podľa § 56 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, stavebné povolenie ani ohlásenie sa nevyžaduje pri nadzemných a podzemných vedeniach elektronických komunikačných sietí, vrátane oporných a vytyčovacích bodov. Súčasne poukázal na ust. § 2 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z. z ktorého vyplýva definícia vedenia elektronickej komunikačnej siete. Má za to, že nedošlo k porušeniu ust. § 125 stavebného zákona, pretože k predmetnej investícii sa súhlasne vyjadrilo aj Ministerstvo obrany SR vo svojom stanovisku č. ASMdpV- 1-68/2013 zo dňa 19.11.2013. K umiestneniu Základňovej stanice uviedol, že verejná elektronická komunikačná sieť každého operátora sa zhotovuje v súlade s najnovšími poznatkami vedy a praxe tak, aby čo možno najskôr bolo pokryté kvalitným signálom celé územie SR a teda aj z toho dôvodu bola Základňová stanica v Krásnohorskom Podhradí navrhnutá tam, kde je v súčasnosti rozostavaná. Uviedol tiež, že právoplatné rozhodnutie možno zrušiť alebo zmeniť len ak je v rozpore s hmotným právom. Investorovi však nie sú známe žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom. 5. Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky po preskúmaní rozhodnutia stavebného úradu Obce Krásnohorské Podhradie č. 1276/2013-03-výst. zo dňa 14.01.2014, ktorým bola podľa § 39, § 39a stavebného zákona umiestnená za tam stanovených podmienok „Základňová stanica a RR bod RV KPO Krásnohorské Podhradie“ v k.ú. W. L. pre Slovak Telekom a.s. Bratislava, zastúpenú spoločnosťou NEVITEL a.s., Dunajská Streda, podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku v konaní mimo odvolania a vydal rozhodnutie č. OU-KE-OVBP2- 2015/012502 zo dňa 01.04.2015, ktorým v konaní mimo odvolania zrušil rozhodnutie stavebného úradu Obce Krásnohorské podhradie č. 1276/2013-03- výst. zo dňa 14.01.2014, právoplatné 22.01.2014, z dôvodu porušenia § 39, § 39a, § 56 písm. b), § 60 a nasl. stavebného zákona, v spojení s § 32 správneho poriadku. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že stavebný úrad nezistením úplného a presného stavu veci, nedostatočným posúdením dokladov k žiadosti o územné rozhodnutie, vydal rozhodnutie, ktoré je v rozpore s ustanoveniami stavebného zákona, zákona o správnom konaní a zákona č. 610/2003 Z.z. v platnom znení. Pri preskúmavaní rozhodnutia Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý bol známy v čase vydania rozhodnutia, a preto pri zrušení napadnutého rozhodnutia nebolo možné prihliadať na práva nadobudnuté dobromyseľne, nakoľko nezákonnosť rozhodnutia existovala už v čase vydania rozhodnutia. 6. Proti rozhodnutiu podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo: 15116/2015/ B625-SV/32709/Pek zo dňa 29.06.2015 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-KE-OVBP2- 2015/012502 zo dňa 01.04.2015.V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že podrobne preskúmal formálnu aj vecnú stránku napadnutého rozhodnutia okresného úradu ako aj procesu, ktorý jeho vydaniu predchádzal a stotožnil sa s právnym názorom okresného úradu, že stavebný úrad pochybil, keď nesprávne klasifikoval predmetnú stavbu ako takú a pri jej začlenení nevychádzal z jej stavebnotechnického vyhotovenia a účelu podľa § 43a stavebného zákona vo väzbe na § 55 a § 56 stavebného zákona a § 2 ods. 13, 14 a 15, § 4 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z.. Nesprávna identifikácia predmetnej stavby stavebným úradom mala za následok porušenie hmotného práva - t.j. vydaním cit. rozhodnutia stavebného úradu bol porušený najmä stavebný zákon, ako príslušný hmotnoprávny predpis. Nakoľko žalovaný nezistil nesúlad napadnutého rozhodnutia okresného úradu, jeho výrokovej alebo dôvodovej časti, so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. II. Žaloba 7. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 13.8.2015 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 15116/2015/B625-SV/32709/Pek zo dňa 29.06.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-KE- OVBP2- 2015/012502 zo dňa 01.04.2015. Prvostupňovým rozhodnutím v konaní mimo odvolania bolo zrušené rozhodnutie stavebného úradu Obce Krásnohorské podhradie č. 1276/2013-03-výst. zo dňa 14.01.2014, právoplatné 22.01.2014, ktorým bola podľa § 39, § 39a stavebného zákona umiestnená za tam stanovených podmienok „Základňová stanica a RR bod RV KPO Krásnohorské Podhradie“ v k.ú. W., pre Slovak Telekom a.s. Bratislava, zastúpenú spoločnosťou NEVITEL a.s., Dunajská Streda, z dôvodu porušenia § 39, § 39a, § 56 písm. b), § 60 a nasl. stavebného zákona v spojení s § 32 správneho poriadku. 8. V žalobe uviedol, že rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, pretože na stavbu Základňovej stanice nie je potrebné stavebné povolenie, čo vyplýva i z ust. § 2 ods. 1, ods. 2 a ods. 13, § 4 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len ZEK) a z ust. § 43 ods. 3 písm. h) a § 56 písm. b) stavebného zákona. Zdôraznil, že: - Elektronická komunikačná sieť je funkčne prepojená sústava prenosových systémov, a ak je to potrebné, prepájacích alebo smerovacích zariadení, vrátane sieťových prvkov, ktoré nie sú aktívne, ktoré umožňujú prenos signálov po vedení, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami, vrátane družicových sietí, pevných sietí s prepájaním okruhov a s prepájaním paketov, internetu a mobilných pozemských sietí, sietí na rozvod elektrickej energie v rozsahu, v ktorom sa používajú na prenos signálov, sietí pre rozhlasové a televízne vysielanie a káblových distribučných systémov bez ohľadu na druh prenášaných informácií (§ 2 ods. 1 ZEK). - Verejná elektronická komunikačná sieť je tá, ktorá sa úplne alebo prevažne používa na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb, ktoré podporujú prenos signálov medzi koncovými bodmi siete (§ 2 ods. 2 ZEK) - Stavebné povolenie ani ohlásenie sa nevyžaduje pri nadzemných a podzemných vedeniach elektronických komunikačných sietí, vrátane oporných a vytyčovacích bodov (§ 56 písm. b), Stavebného zákona). - Vedením elektronickej komunikačnej siete sú líniové a inžinierske stavby sietí a verejné technické vybavenie územia, najmä nadzemné a podzemné vedenia, diaľkové a miestne prenosové systémy, káblové distribučné systémy a rádiové trasy vrátane ich príslušenstva a pridružených prostriedkov, oporné a vytyčovacie body; vedenie je súčasť siete (§ 2 ods. 13 ZEK). - Pridružené prostriedky sú pridružené služby, fyzická infraštrukťúra a iné zariadenia alebo prvky súvisiace so sieťou alebo službou, ktoré umožňujú alebo podporujú poskytovanie služieb prostredníctvom takejto siete alebo takejto služby, a zahŕňajú najmä budovy alebo vstupy do nich, vnútorné rozvody sietí, elektroinštalácie budov, elektroenergetické zariadenia a elektrické prípojky, antény, veže a iné nosné zariadenia, káblovody, káblové šachty, rúry, stožiare, vstupné šachty a rozvodné skrine (§ 4 ods. 4 ZEK) - Inžinierskymi stavbami sú diaľkové a miestne elektronické komunikačné siete a vedenia, telekomunikačné stožiare, transformačné stanice (§ 43a ods. 3 písm. h) Stavebného zákona). 9. Žalovaný okrem nesprávneho výkladu zákona popiera aj svoj oficiálny výklad týchto ustanovení, ktorý sám poskytuje nielen ústne na školeniach ale aj písomne. Práve žalovaný zjednotil dovtedy nejednotnú prax vo veciach povoľovania telekomunikačných stavieb stavebnými úradmi (napr. substanovisko žalovaného č. 2011/293O/V-447 zo dňa 11.04.2011, dôvodová správa k novele stavebného zákona z 08.06.2011, metodické usmernenie MDVRR SR z februára 2011 a ďalšie...). Ako vyplýva z rozhodnutia Ústavného súdu I. US 18/95 ani zákon nie je možné uplatňovať tak, aby došlo k porušeniu ústavných princípov „len z dôvodu legislatívnej nejasnosti textu, ktorú možno odstrániť výkladom v zmysle čl. 152 ods. 4 ústavy.“ Ak teda platí čo povedal Ústavný súd SR, potom aj v tomto konaní platí, že každý správny orgán, ktorý aplikuje § 56 písm. b) Stavebného zákona je povinný ho aplikovať rovnako. Každý iný názor je nutné vyhodnotiť ako postup odporujúci Ústave SR a poškodzujúci základné právo účastníka konania - právo na rovnosť pred zákonom. 10. Podľa žalobcu ani v prípade, že by stavba Základňovej stanice vyžadovala stavebné povolenie, postup OÚ Košice ani žalovaného nebol správny a územné rozhodnutie nemalo byť zrušené, pretože ak sa v rozhodnutí uvádza, že stavba Základňovej stanice nevyžaduje stavené povolenie a v tejto časti by bolo rozhodnutie neprávne, potom bol dôvod len na jeho zmenu (vypustenie nesprávnych častí). 11. Žalobca tvrdí, že žalovaný, OÚ Košice a ani stavebný úrad nie sú oprávnení posudzovať správnosť záväzného stanoviska vydaného KPÚ, ktoré je kladné a bolo vydané na základe ohliadky vykonanej 22.05.2013 zamestnancami KPÚ za účasti zástupcov stavebníka a starostu obce Krásnohorské Podhradie. Záväzné stanovisko je podľa § 140b Stavebného zákona pre stavebný úrad záväzný. Pokiaľ sa v odôvodnení tvrdí, že „výška predmetnej stavby je podľa cit. projektovej dokumentácie tvoriacej obsah spisového materiálu 18 m a podľa spomínaných limitov max. výška zástavby v tomto sektore však môže byť 2+1, t.j. 11,3 m. ...“, tak monorúrový stožiar nie možné považovať za zástavbu. Zástavba aj v zmysle ust. § 139a ods. 6 Stavebného zákona je vždy časť pokrytého priestoru stavbami, „...je ním najmä ulica, dvor a priestor vytvorený kompaktnou alebo rozvoľnenou zástavbou“. Monorúrový stožiar je technickým vybavením územia. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Pamiatkového úradu SR č. PÚ-11/68-28/1730/And z 15.03.2011, ktorým Pamiatkový úrad SR vyhlásil ochranu nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok, vrátane hradu Krásna Hôrka, v ktorom sa uvádza (časť B. bod 14), že: „Na území ochranného pásma je výstavba výškových objektov vylúčená. Prípadnú výstavbu výškových objektov subtílnej konštrukcie (stožiare a pod.) posúdi KPÚ individuálne na základe predložených zámerov najmä z hľadiska stanovených chránených pohľadov.“ KPÚ po individuálnom posúdení vydal kladné záväzné stanovisko k zhotoveniu Základňovej stanice. 12. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie je aj nedostatočne odôvodnené, čím je aj nepreskúmateľné. V prvostupňovom rozhodnutí je síce uvedené, že ktoré ustanovenia zákonov mali byť porušené - napr.§ 39, § 39a, § 56 písm. b), § 60 a nasl. Stavebného zákona v spojení s § 32 Správneho poriadku, no nie je v ňom uvedené ako, resp. čím boli porušené, čo neodstránil ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný tiež prehliadol, že OÚ Košice zdôvodňoval svoje prvostupňové rozhodnutie už 3 roky neplatným zákonom o elektronických komunikáciách (610/2003 Z.z.), hoci bol na to v odvolaní upozornený. Rozhodnutie žalovaného nezodpovedá požiadavke vyplývajúcej z ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, a preto ani skutočný stav nemožno považovať za dostatočne zistený. 13. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že v mimoodvolacom konaní podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku je možné zrušiť nezákonné rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s hmotným právom, pričom zákon vylučuje zmenu alebo zrušenie rozhodnutia ak by takýmto postupom boli významne narušené práva nadobudnuté dobromyseľne. Rozostavaním Základňovej stanice až do štádia, kedy už bolo potrebné na pripravený betónový podklad len namontovať stožiar a príslušnú technológiu, žalobca v dobrej viere začal vykonávať nielen práva vyplývajúce mu z Územného rozhodnutia, ale tiež práva a povinnosti, ktoré mu ako podniku poskytujúcemu elektronické komunikačné služby vo verejnom záujme ukladá ZEK a platná licencia, z ktorej o. i. vyplýva aj jeho povinnosť v čo možno najkratšom čase pokryť celé územie SR kvalitnými signálmi verejnej elektronickej komunikačnej siete a toto pokrytie udržiavať. 14. Poukázal, že napadnutým rozhodnutím na základe nezákonného výkladu zákona a v rozpore s vlastnými usmerneniami žalovaný nielen nedôvodne spochybnil právo žalobcu na dostavbu Základňovej stanice, ale núti ho postupovať podľa rovnakej právnej úpravy inak, ako v iných prípadoch a hľadať nové riešenia, čím nielen spomaľuje rozvoj siete, ale spôsobuje žalobcovi aj nemalú škodu a tiež právnu neistotu pri plnení si povinností v súvislosti s povinnosťou rozširovať verejnú elektronickú komunikačnú sieť. 15. S poukazom na uvedené žalobca navrhol, aby súd rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 15116/2015/B625-SV/32709/Pek zo dňa 29. 06. 2015, ako i rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-KE- OVBP2-2015/012502 zo dňa 01.04.2015 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 16. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 10.03.2016 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že podľa § 65 ods. 3 prvá veta Správneho poriadku pri preskúmavaní rozhodnutia v konaní mimo odvolania vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Preto nie je možné akceptovať námietky žalobcu týkajúce sa skutočností, ktoré nastali po 22.01.2014, teda po dátume, kedy podnetom napadnuté rozhodnutie stavebného úradu nadobudlo právoplatnosť. 17. Odvolávanie sa žalobcu na ústne výklady príslušných ustanovení stavebného zákona a na metodické usmernenia vydávané žalovaným k danej problematike, ktoré nie je vždy možné v daných konkrétnych prípadoch aplikovať, považuje žalovaný za irelevantné. 18. Žalovaný trvá na právnom názore vyjadrenom v rozhodnutí, že stavebný úrad nesprávne klasifikoval predmetnú stavbu ako „nadzemné a podzemné vedenie elektronických komunikačných sietí, vrátane oporných a vytyčovacích bodov“ - zo zatriedenia ktorého potom podľa § 56 písm. b) stavebného zákona vyplynula skutočnosť, že predmetná stavba nevyžaduje stavebné povolenie ani ohlásenie. Zo znenia § 2 ods. 13, 14, 15 a § 4 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. však jednoznačne vyplýva, že predmetná stavba je telekomunikačné zariadenie (§ 4 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z.) a nie vedenie sietí, a preto nie je možné v súvislosti s ďalšími povoľovacími procesmi týkajúcimi sa danej stavby postupovať podľa § 56 písm. b) stavebného zákona, ktorý platí len pre vedenia elektronických komunikačných sietí, a pre ktoré nie je vyžadované stavebné povolenie a ani ohlásenie. Uvedené pochybenie spôsobilo nielen nezákonnosť rozhodnutia stavebného úradu, ale táto nezákonnosť z hľadiska svojich účinkov presiahla rámec predmetného územného konania a rozhodovania, a preto v danom konkrétnom prípade takéto pochybenie nie je len formálnou vadou, ale ide o vadu, ktorá má vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Nesprávna identifikácia predmetnej stavby stavebným úradom mala za následok porušenie hmotného práva - t.j. vydaním rozhodnutia stavebného úradu bol porušený najmä stavebný zákon, ako príslušný hmotnoprávny predpis. Presná identifikácia predmetnej stavby ako „technologického zariadenia s anténnym systémom“ vyplýva aj z obsahu zjednodušeného projektu predmetnej stavby z júla 2013 vypracovaného N.. M. W.. 19. K námietke žalobcu, že okresný úrad mohol rozhodnutie stavebného úradu len zmeniť v rozsahu namietaných skutočností žalovaný uviedol, že Okresný úrad rozhodol správne, keď rozhodnutie stavebného úradu zrušil, pretože zmena rozhodnutia neprichádzala do úvahy, keďže rozhodnutie stavebného úradu nevychádzalo zo správne zisteného skutkového stavu veci, čím došlo zo strany stavebného úradu k porušeniu hmotného práva (stavebného zákona) a následne aj k vydaniu nezákonného rozhodnutia. 20. K námietke týkajúcej sa oprávnenia žalovaného posudzovať správnosť záväzného stanoviska vydaného KPU žalovaný uviedol, že stavebný úrad síce nie je oprávnený posudzovať správnosť záväzného stanoviska vo všeobecnosti, je však povinný podľa § 37 ods. 2 stavebného zákona okrem iného aj zabezpečiť súlad návrhu na vydanie územného rozhodnutia s podkladmi pre vydanie územného rozhodnutia podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona (v danom konkrétnom prípade so záväznou časťou ÚP Obce Krásnohorské Podhradie), ďalej podľa § 37 ods. 3 stavebného zákona je stavebný úrad povinný zabezpečiť vzájomný súlad vydaných záväzných stanovísk v predmetnej veci, z faktov ktorých logicky vyplýva, že stavebný úrad je povinný zabezpečiť aj vzájomný súlad záväzného stanoviska dotknutého orgánu s podkladmi pre vydanie územného rozhodnutia podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona. I v odôvodnení rozhodnutia bolo uvedené, že KPÚ sa vo svojom stanovisku č. KPUKE- 2013/16843-2/67913/DR,DU zo dňa 24.10.2013 k predmetnej stavbe nevyjadril k jej výške, pričom sám KPÚ svojím rozhodnutím č. PÚ-11/68-28/1730/And zo dňa 15.03.2011 začlenil do záväznej časti územného plánu obce Krásnohorské Podhradie okrem iných aj výškový limit prípadnej novej zástavby v sektore 07 (t.j. jedná sa o územie v okolí hradu Krásna Hôrka o polomere do cca 1 km) a práve v uvedenom sektore bola predmetná stavba územným rozhodnutím stavebného úradu umiestnená. 21. Výška predmetnej stavby je podľa projektovej dokumentácie 18 m a podľa spomínaných limitov max. výška zástavby v tomto sektore môže byť 2+1, t.j. max. 11,3 m. Stavebný úrad mal v územnom konaní zabezpečiť súlad záväzného stanoviska KPÚ so záväznou časťou územného plánu obce Krásnohorské Podhradie podľa ust. § 140b stavebného zákona vyžiadaním si ďalšieho stanoviska KPÚ k výške predmetnej stavby, ktorá nespĺňa kritériá limitov zakotvených v záväznej časti ÚP obce, prípadne sa mal po zistení tohto rozporu v danej veci obrátiť na príslušný nadriadený orgán KPÚ a územné konanie do doriešenia tejto závažnej skutočnosti prerušiť. Stavebný úrad teda v územnom konaní nedoriešil rozpor medzi cit. záväzným stanoviskom KPÚ a záväznou časťou ÚP, či vôbec stavba o nadlimitnej výške môže byť v sektore 07 umiestnená. 22. K žalobcom namietanému nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutí žalovaný uviedol, že odôvodnenie rozhodnutí dostatočne vysvetľuje, vychádzajúc z ustanovení Stavebného zákona a Správneho poriadku vymenovaných vo výroku ich rozhodnutí, prečo bolo rozhodnutie stavebného úradu o umiestnení predmetnej stavby vydané v rozpore so zákonom. Skutočnosť, že predmetná stavba „telekomunikačného zariadenia“ bola stavebným úradom nesprávne klasifikovaná ako „vedenie sietí“ a skutočnosť, že stavebný úrad nekonal v súlade so zákonom, keď nezabezpečil v predmetnom územnom konaní súlad cit. záväzného stanoviska KPÚ so záväznou časťou ÚP obce Krásnohorské Podhradie, bolo v odôvodnení rozhodnutí žalovaného a okresného úradu dôsledne analyzované a protizákonnosť cit. rozhodnutia stavebného úradu aj podrobne vysvetlená. 23. K princípu právnej istoty v zmysle ust. § 65 ods. 2 správneho poriadku žalovaný uviedol, že zákonnú povinnosť správneho orgánu dbať pri zrušovaní alebo zmene právoplatného rozhodnutia, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté, nemožno chápať tak, že tieto práva nemôžu byť dotknuté vôbec. Pokiaľ dôjde k závažnému porušeniu zákona, v takom prípade záujem na dodržiavaní zákona prevažuje nad právami nadobudnutými dobromyseľne. V danom prípade, kedy rozhodnutím bolo na základe nesprávneho určenia druhu stavby v územnom konaní a následne v územnom rozhodnutí stanovené, že nie je vyžadované pre predmetnú stavbu následné stavebné povolenie a ani kolaudačné rozhodnutie, došlo k závažnému porušeniu hmotnoprávneho predpisu - Stavebného zákona, ktorý jednoznačne taxatívnym spôsobom v ust. § 55 ods. 2 špecifikuje, ktoré druhy stavieb podliehajú ohláseniu a v ust. § 56 tohto zákona je opäť taxatívne vymenované, pre ktoré objekty sa stavebné povolenie ani ohlásenie nevyžaduje. 24. K tvrdeniu žalobcu, ktoré sa týka nevyhnutnosti rýchleho zriaďovania elektronických komunikačných sietí vo verejnom záujme žalovaný uviedol, že pre umiestňovanie stavieb platia príslušné ustanovenia Stavebného zákona ako osobitného hmotnoprávneho predpisu spolu s jeho vyhláškami a subsidiárne Správny poriadok, ako procesnoprávny predpis, a preto akákoľvek nevyhnutnosť rýchleho zriaďovania elektronických komunikačných sietí nemôže byť na úkor dôsledného dodržiavania zákona v povoľovacích procesoch týchto stavieb. Názor žalobcu, že uskutočňovanie telekomunikačných stavieb je vo verejnom záujme, nie je opretý o žiadne ustanovenie zák. č. 351/2011 Z.z. a ani Stavebného zákona. Charakter verejnoprospešnej stavby v danom prípade môže nadobudnúť vždy len konkrétna telekomunikačná stavba podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie. 25. S poukazom na uvedené žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. IV. Replika žalobcu k vyjadreniu žalovaného 26. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného v replike zo dňa 6.6.2016 uviedol, že vyjadrenie žalovaného je účelové a zavádzajúce, nereaguje na rozhodujúce skutočnosti uvedené v žalobe. Zdôraznil, že na postavenie Základňovej stanice je postačujúce územné rozhodnutie. Základňová stanica po dohotovení bude vedením elektronickej komunikačnej siete. Nie je ničím opodstatnený názor žalovaného, že Základňová stanica nie je, resp. že po dohotovení nebude súčasťou vedenia elektronickej komunikačnej siete, a že stavba je len telekomunikačným zariadením a nie vedením elektronickej komunikačnej siete. Základňová stanica je vyprojektovaná nedokončená stavba pozostávajúca z anténneho 18 m vysokého monorúrového stožiara, uchyteného k betónovému základu, na ktorom budú pripevnené príslušné zariadenia - najmä vysielacie a parabolické antény. Po dokončení a sprevádzkovaní sa stane súčasťou verejnej elektronickej komunikačnej siete. Aj keď súčasťou Základňovej stanice nesporne budú aj zariadenia, dominantným prvkom z hľadiska stavebného, je stavebná konštrukcia - betónová pätka a stožiar. Len tie je možné považovať za stavbu podľa Stavebného zákona. Vysielacie, či prijímacie antény, prípadne iné zariadenia na nich určite nie je možné považovať za stavbu. 27. Podľa žalobcu ani usmernenia žalovaného týkajúce sa povoľovania zhotovovania stavieb vedení elektronických komunikačných sietí - ústne i písomné metodické usmernenia stavebných úradov nie sú irelevantné. Tvrdenie žalovaného, že usmernenia (napríklad substanovisko MDVaRR SR z 11.04.2011) vzhľadom na neskoršie zmeny v legislatíve stratilo svoju aktuálnosť možno hodnotiť ako účelové najmä preto, že zásadné ustanovenie, za ktoré v tejto veci pokladáme ust. § 56 písm. b) Stavebného zákona, sa nemenilo vôbec. Po vydaní niektorých metodických usmernení síce došlo k zmene zákonnej úpravy elektronických komunikácií, zákon č. 610/2003 Z. z. bol nahradený zákonom č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, no táto zmena na aktuálnosť metodiky má len ten dopad, že to, čo do 01.11.2011, kedy nadobudol účinnosť ZEK, bolo potrebné riešiť výkladom a metodikou, po nadobudnutí účinnosti ZEK už riešil. Je to zrejmé aj z ods. 6 a 7 tohto stanoviska. 28. Žalovaný síce jasne deklaruje, že ani on, a ani stavebné úrady nie sú oprávnené posudzovať správnosť rozhodnutia KPÚ, no pri rozhodovaní konali úplne opačne. Monorúrový stožiar nie je možné považovať za zástavbu. Žalovaný kladné stanovisko vydané KPÚ nielen hodnotil a to účelovo o čom svedčí aj to, že podľa Rozhodnutia Pamiatkového úradu SR č. PÚ-11/68-28/1730/And z 15.03.2011, ktorým Pamiatkový úrad SR vyhlásil ochranu nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok, vrátane hradu Krásna Hôrka, časti B. bodu 14 sa uvádza, že: „Na území ochranného pásma je výstavba výškových objektov vylúčená. Prípadnú výstavbu výškových objektov subtílnej konštrukcie (stožiare a pod.) posúdi KPÚ individuálne na základe predložených zámerov najmä z hľadiska stanovených chránených pohľadov“. Čiže KPÚ bol oprávnený individuálne posúdiť, čo aj urobil a potom vydal kladné záväzné stanovisko k zhotoveniu Základňovej stanice na čo bol plne oprávnený a prvostupňový orgán, ako aj žalovaný, to boli povinní rešpektovať. V. Právne posúdenie veci 29. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (SSP). 30. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 31. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 32. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 33. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 34. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutie žalovaného č. 15116/2015/B625-SV/32709/Pek zo dňa 29.06.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-KE-OVBP2- 2015/012502 zo dňa 01.04.2015. Prvostupňovým rozhodnutím v mimo odvolacom konaní bolo zrušené rozhodnutie stavebného úradu Obce Krásnohorské podhradie č. 1276/2013-03-výst. zo dňa 14.01.2014, právoplatné 22.01.2014, ktorým bola podľa § 39, § 39a stavebného zákona umiestnená za tam stanovených podmienok „Základňová stanica a RR bod RV KPO Krásnohorské Podhradie“ v k.ú. W. pre Slovak Telekom a.s. Bratislava, zastúpenú spoločnosťou NEVITEL a.s., Dunajská Streda, z dôvodu porušenia § 39, § 39a, § 56 písm. b), § 60 a nasl. zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, v spojení s § 32 správneho poriadku. 35. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná sieť (ďalej len "sieť") je funkčne prepojená sústava prenosových systémov, a ak je to potrebné, prepájacích alebo smerovacích zariadení, vrátane sieťových prvkov, ktoré nie sú aktívne, ktoré umožňujú prenos signálov po vedení, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami, vrátane družicových sietí, pevných sietí s prepájaním okruhov a s prepájaním paketov, internetu a mobilných pozemských sietí, sietí na rozvod elektrickej energie v rozsahu, v ktorom sa používajú na prenos signálov, sietí pre rozhlasové a televízne vysielanie a káblových distribučných systémov bez ohľadu na druh prenášaných informácií. 36. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 351/2011 Z.z., verejná sieť je sieť, ktorá sa úplne alebo prevažne používa na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb, ktoré podporujú prenos signálov medzi koncovými bodmi siete. 37. Podľa § 2 ods. 13 zák. č. 351/2011 Z.z., vedenie sietí (ďalej len "vedenie") sú líniové a inžinierske stavby sietí a verejné technické vybavenie územia, 3) najmä nadzemné a podzemné vedenia, diaľkové a miestne prenosové systémy, káblové distribučné systémy a rádiové trasy vrátane ich príslušenstva a pridružených prostriedkov, oporné a vytyčovacie body; vedenie je súčasť siete. (V zmysle poznámky pod čiarou k poznámke 3) je odkaz na ust. § 43a ods. 3 písm. h) a i), § 55 ods. 2 a § 139a ods. 10 písm. e) stavebného zákona.) 38. Podľa § 2 ods. 14 zák. č. 351/2011 Z.z., oporný bod nadzemného vedenia je konštrukcia nesúca alebo podopierajúca vodiče alebo káble. 39. Podľa § 2 ods. 15 zák. č. 351/2011 Z.z., vytyčovací bod podzemného vedenia je tabuľka, pätník alebo stĺpik určujúci polohu káblových súborov, križovatky káblov s pozemnými komunikáciami, dráhami alebo vodnými tokmi a polohovú zmenu trasy káblov v obciach alebo vo voľnom teréne. 40. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z., telekomunikačné zariadenie je technické zariadenie na vysielanie, prenos, smerovanie, príjem, prepojenie alebo spracovanie signálov šírených prostredníctvom vedení, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami. 41. Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 351/2011 Z.z., pridružené prostriedky sú pridružené služby, fyzická infraštruktúra a iné zariadenia alebo prvky súvisiace so sieťou alebo službou, ktoré umožňujú alebo podporujú poskytovanie služieb prostredníctvom takejto siete alebo takejto služby, a zahŕňajú najmä budovy alebo vstupy do nich, vnútorné rozvody sietí, elektroinštalácie budov, elektroenergetické zariadenia a elektrické prípojky, antény, veže a iné nosné zariadenia, káblovody, káblové šachty, rúry, stožiare, vstupné šachty a rozvodné skrine. 42. Podľa § 37 ods. 1 veta prvá stavebného zákona, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. 43. Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom (ods. 2). 44. Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou (ods. 3). 45. Ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne (ods. 4). 46. Podľa § 39 stavebného zákona, v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. 47. Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. 48. Podľa § 43a ods. 1 stavebného zákona, stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia na pozemné stavby a inžinierske stavby. 49. Podľa § 43a ods. 2 stavebného zákona, pozemné stavby sú priestorovo sústredené zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov, ktoré sú stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí; nemusia mať steny, ale musia mať strechu. Podľa účelu sa členia na bytové budovy a nebytové budovy. 50. Podľa § 43a ods. 3 písm. h) stavebného zákona, inžinierske stavby sú diaľkové a miestne elektronické komunikačné siete a vedenia, telekomunikačné stožiare, transformačné stanice. 51. Podľa § 54 stavebného zákona, stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. 52. Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. 53. Podľa § 55 ods. písm. e) a písm. f) stavebného zákona, ohlásenie stavebnému úradu postačí e) pri stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení) umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 m, šírku 2,5 m a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby, f) pri prízemných stavbách elektronických komunikačných siestí, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 4,5 m, 54. Podľa § 56 písm. b) stavebného zákona, stavebné povolenie ani ohlásenie sa nevyžaduje pri nadzemných a podzemných vedeniach elektronických komunikačných sietí, vrátane oporných a vytyčovacích bodov. 55. Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. 56. Podľa § 65 Správneho poriadku, rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustavenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2). 57. Správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté (ods. 2). 58. Pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo (ods. 3). 59. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov na pojednávaní dňa 28.6.2018 a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 190 SSP. 60. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne preukázané, že žalobca v zastúpení spoločnosťou NEVITEL, a.s., a N.. T. W. návrhom zo dňa 9.9.2013 doručeným Obci Krásnohorské Podhradie dňa 17. 9. 2013 podal návrh na vydanie rozhodnutia o umiestení stavby „Základňová stanica a RR bod RV KPO Krásnohorské Podhradie“ podľa § 56 písm. b), § 39 a § 39a stavebného zákona. 61. Podľa zjednodušeného projektu „Základňová stanica a RR bod Krásnohorské Podhradie RV KPO“ vypracovaného N.. T. W. (dátum: júl 2013), časť B. bod 2 Základné údaje o stavbe: „ ...navrhovaná výstavba bude pozostávať z vybetónovania základu pod monorúru a pod technologické zariadenie, z osadenia kontajnera pre technológiu, zmontovania a osadenia oceľovej 25m monorúry, osadenia anténnych nosičov a antén na monorúru ...“. Podľa bodu 1 čať. B, navrhovaná stavba je jednou zo sústavy základňových staníc Slovenska a má zabezpečiť šírenie signálu VRS v okolí obce Krásnohorské Podhradie. Šírenie signálu VRS bude zabezpečené systémom GSM 900, 1 800 MHz a UMTS. Okrem anténneho systému, ktorý bude zabezpečovať šírenie signálu VRS, bude vybudované aj zariadenie rádioreleového spoja, ktoré zabezpečí prepojenie novovybudovanej Základňovej stanice Krásnohorské Podhradie na RR bod Dievčia skala. 62. Rozhodnutím č. 1276/2013-03-výst. zo dňa 14.01.2014 Obec Krásnohorské podhradie podľa § 39, § 39a stavebného zákona umiestnila stavbu „Základňová stanica a RR bod RV KPO Krásnohorské Podhradie“ na pozemku parc. č. W. XXXX k.ú. W. tak, ako je zakreslené v návrhu umiestnenia stavby, pre Slovak Telekom a.s., Bratislava, zastúpenú spoločnosťou NEVITEL a.s. a N.. T. W.. Podľa bodu 16 podmienok stanovených pre umiestnenie stavby a projektovú prípravu, ktoré sú súčasťou rozhodnutia, sa v zmysle § 56 písm. b) stavebného zákona, stavebné povolenie ani ohlásenie nevyžaduje pri nadzemných a podzemných vedeniach elektronických komunikačných sietí, vrátane oporných a vytyčovacích bodov. 63. Následne na základe podnetu Okresný úrad Košice, Odbor výstavby a bytovej politiky po preskúmaní rozhodnutia o umiestnení Základňovej stanice v mimoodvolacom konaní dospel k záveru, že rozhodnutie stavebného úradu nie je v súlade so zákonmi, pretože stavebný úrad v rozhodnutí o umiestnení predmetnej stavby nesprávne klasifikoval predmetnú stavbu ako „nadzemné a podzemné vedenie elektronických komunikačných sietí, vrátane oporných a vytyčovacích bodov“ zo zatriedenia ktorého potom podľa § 56 písm. b) stavebného zákona vyplynula skutočnosť, že predmetná stavba nevyžaduje stavebné povolenie ani ohlásenie. Podľa žalovaného predmetná stavba je telekomunikačné zariadenie a nie vedenie sietí, pričom poukázal na ust. § 2 ods. 13, 14, 15 a § 4 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z., a preto nie je možné postupovať podľa § 56 písm. b) stavebného zákona. Okresný úrad Košice, Odbor výstavby a bytovej politiky preto rozhodnutie Obce Krásnohorské podhradie č. 1276/2013-03-výst. zo dňa 14.01.2014 zrušil rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2- 2015/012502 zo dňa 01.04.2015, ktoré žalovaný ako vecne správne potvrdil rozhodnutím č. 15116/2015/B625-SV/32709/Pek zo dňa 29.06.2015. 64. Medzi účastníkmi tak vznikla sporná otázka, či „Základňovú stanicu a RR bod Krásnohorské Podhradie RV KPO“, tak ako je označená v zjednodušenom projekte vypracovaného N.. T. W. je možné považovať za vedenie elektronických komunikačných sietí vrátane oporných a vytyčovacích bodov v zmysle ust. § 2 ods. 1, ods. 2, ods. 13, ods. 14, ods. 15 zák. č. 351/2011 Z.z., tak ako tvrdí žalobca, alebo sa jedná o telekomunikačné zariadenie v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z., čo vyplýva i z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí žalovaného. 65. Po preskúmaní súdneho a administratívneho spisu žalovaného súd musí konštatovať, že rozhodnutie Okresného úradu Košice, Odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-KE-OVBP2- 2015/012502 zo dňa 01.04.2015 v spojení s rozhodnutím žalovaného je zákonné a vecne správne, keď rozhodnutie stavebného úradu, Obce Krásnohorské podhradie č. 1276/2013-03-výst. zo dňa 14.01.2014 zrušil podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku pre jeho rozpor s ust. § 39, § 39a, § 56 písm. b), § 60 a nasl. stavebného zákona v spojení s ust. § 32 správneho poriadku. 66. Podľa názoru súdu stavbu „Základňová stanica a RR bod Krásnohorské Podhradie RV KPO“, tak ako je označená v zjednodušenom projekte vypracovaného N.. T. W.: „ ...navrhovaná výstavba bude pozostávať z vybetónovania základu pod monorúru a pod technologické zariadenie, z osadenia kontajnera pre technológiu, zmontovania a osadenia oceľovej 25m monorúry, osadenia anténnych nosičov a antén na monorúru ...“, nie je možné zaradiť, resp. zatriediť ako vedenie elektronických komunikačných sietí, vrátane oporných a vytyčovacích bodov v zmysle ust. § 2 ods. 1, ods. 13, ods. 14 a ods. 15 zák. č. 351/2011 Z.z. Z uvedenej charakteristický základňovej stanice je jednoznačne preukázané, že ide o technologické zariadenie slúžiace na šírenie signálu VRS v okolí obce Krásnohorské Podhradie, t.j. ide o technické zariadenie na vysielanie, prenos, smerovanie, príjem, prepojenie alebo spracovanie šírených signálov, a preto jednoznačne predmetná stavba je telekomunikačné zariadenie a spadá pod charakteristiku v zmysle ust. § 4 ods. 1 v spojení s ust. § 4 ods. 4 zák. č. 351/2011 Z.z. a nejedná sa o vedenie sietí. Keďže predmetná stavba nie je vedenie sietí, nie je preto možné v súvislosti s ďalšími povoľovacími procesmi týkajúcimi sa danej stavby postupovať podľa § 56 písm. b) stavebného zákona, ktorý platí len pre vedenia elektronických komunikačných sietí, a pre ktoré nie je vyžadované stavebné povolenie a ani ohlásenie. 67. K žalobcom namietanému substanovisku žalovaného č. 2011/2930/V-447 zo dňa 11.4.2011 správny súd uvádza, že uvedené substanovisko na predmetnú vec nebolo nemožné aplikovať, pretože sa v ňom rieši povoľovanie elektronických komunikačných sietí, ktoré podľa tohto stanoviska podlieha rozhodovaniu stavebného úradu iba v územnom konaní, výsledkom ktorého je rozhodnutie o umiestení stavby. V uvedenom stanovisku sa tiež uvádza, že stavebný zákon v ust. § 56 písm. b) stanovuje zásadnú úľavu z povoľovania realizácie stavby spočívajúcu v tom, že nadzemné a podzemné vedenia elektronických komunikačných sietí nevyžadujú stavebné povolenie ani ohlásenie. Keďže v predmetnej veci sa nejedná o vedenie elektronických komunikačných sietí ale ide o telekomunikačné zariadenie, ktorým umiestňovaná základňová stanica nesporne je, pretože ide o technické zariadenie na šírenie signálu, uvedené stanovisko bolo v preskúmavanej veci bezpredmetné. 68. Správny súd dospel k totožnému záveru so žalovaným, že na danú stavbu nie je možné aplikovať ani ust. § 55 ods. 2 písm. e) stavebného zákona, ktorý síce platí pre nosiče telekomunikačných zariadení, ale len v prípadoch, keď sú tieto umiestnené na existujúcich objektoch - daná stavba uvedenej podmienke nevyhovuje, a preto nepostačuje ani jej ohlásenie stavebnému úradu. Obdobne nie je možné na predmetnú stavbu aplikovať § 55 ods. f) stavebného zákona, ktorý síce platí pre prízemné stavby telekomunikačných zariadení, ale o zastavanej ploche max. do 25 m2 a o výške do 4,5 m. Keďže základňová stanica má výšku 18m, nevyhovuje ani tejto podmienke, nakoľko jej výška presahuje i tento limit, a preto nepostačuje ani jej ohlásenie stavebnému úradu. Pre realizáciu predmetnej stavby je preto potrebné stavebné povolenie a po jej zhotovení i kolaudačné rozhodnutie. Okresný úrad preto podľa názoru súdu správne konštatoval, že stavebný úrad pochybil, keď nesprávne klasifikoval predmetnú stavbu ako takú a pri jej začlenení nevychádzal z jej stavebnotechnického vyhotovenia a účelu podľa § 43a stavebného zákona vo väzbe na § 55 a § 56 stavebného zákona a § 2 ods. 13, 14 a 15, § 4 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 351/2011 Z.z. 69. Podľa názoru súdu nesprávna kvalifikácia predmetnej stavby stavebným úradom v rozhodnutí o umiestnení stavby predstavuje výrazné porušenie hmotného práva - stavebného zákona, ktoré zakladalo dôvod jeho zrušenia. Jeho následkom bolo nezákonné rozhodnutie o umiestnení stavby, podľa ktorého na predmetnú stavbu nie je potrebné stavebné povolenie a následne ani kolaudačné rozhodnutie (podmienka č. 16 a č. 18 výroku rozhodnutia) a ktorá nezákonnosť sa prejavila i v následnom postupe stavebného úradu, keď nekonal o predmetnej stavbe v stavebnom konaní, aj keď konať mal a týka sa aj následného kolaudačného konania a kolaudačného rozhodnutia po dokončení predmetnej stavby. Nemožno sa preto stotožniť s námietkou, že išlo len o porušenie predpisov procesného charakteru. 70. Správny súd má za potrebné tiež uviesť, že podkladom rozhodnutia o umiestnení stavby bolo aj Záväzné stanovisko Krajského pamiatkového úradu Košice č. KPUKE-2013/16843-2/67913/DR,DU zo dňa 24.10.2013 (ďalej aj len KPÚ K), podľa ktorého: Zámer úpravy nehnuteľnosti v ochrannom pásme nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok v Krásnohorskom Podhradí, v rozsahu: umiestnenie GSM stanice Slovak Telekom, a.s. -Základňová stanica a RR bod Krásnohorské Podhradie RV-KPO, je prípustný a pre prípravu a vykonanie úpravy nehnuteľnosti: umiestnenie GSM stanice Slovak Telekom, a.s. - stavby Základňovej stanice a RR bod Krásnohorské Podhradie RV-KPO, na parc. č. XXXX, nachádzajúcej sa v ochrannom pásme národných kultúrnych pamiatok v Krásnohorskom Podhradí, ho možno vykonať na základe predloženej zjednodušenej projektovej dokumentácie, ktorú vypracovala inžinierka T. W., inžinierska činnosť v júli 2013. Krajský pamiatkový úrad Košice súčasne určil podmienky na vykonanie úprav nehnuteľnosti v ochrannom pásme. V odôvodnení záväzného stanoviska dotknutý orgán uviedol, že navrhovaná výstavba bude pozostávať z vybetónovaného základu pod monorúru a pod technologické zariadenie, z osadenia technológie RBS 6102, zmontovania a osadenia 25m monorúry, osadenie anténových nosičov a antén na monorúru. Výber miesta na osadenie stavby dotknutý orgán s investorom prerokoval priamo v teréne s tým, aby zariadenie stavby pod hradným kopcom pôsobilo čo najmenej rušivo a bolo čo najmenej vnímateľné v diaľkových pohľadoch. Zároveň dotknutý orgán požadoval, aby oceľové konštrukcie boli natreté hnedozeleným farebným náterom. Dotknutý orgán na základe súčasného stupňa poznania kultúrnohistorických hodnôt prostredia, v ktorom sa predmetná nehnuteľnosť nachádza usúdil, že zámer úpravy nehnuteľnosti je z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom prípustný. 71. Podľa názoru súdu stavebný úrad vydaním predmetného rozhodnutia o umiestnení stavby porušil aj ust. § 37 a § 140b stavebného zákona, tak ako správne konštatoval i žalovaný, keď neposúdil súlad záväzného stanoviska vydaného Krajským pamiatkovým úradom Košice so záväznou časťou územného plánu obce Krásnohorské Podhradie. 72. Pamiatkový úrad SR rozhodnutím č. PÚ-11/68-28/1730/And z 15.03.2011, vyhlásil ochranné pásmo nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok, vrátane hradu Krásna Hôrka, súčasne vymedzil podmienky ochrany. V zmysle vymedzených podmienok ochrany, časť B. bod 14: „Na území ochranného pásma je výstavba výškových objektov vylúčená. Prípadnú výstavbu výškových objektov subtílnej konštrukcie (stožiare a pod.) posúdi KPÚ individuálne na základe predložených zámerov najmä z hľadiska stanovených chránených pohľadov“. Uvedeným rozhodnutím Pamiatkový úrad Slovenskej republiky súčasne stanovil limity zástavby pre jednotlivé sektory a pre Sektor 07 - „Okolie hradu v polomere do cca 1km“ stanovil, že „...výškový limit prípadnej novej zástavby stanoví KPÚ individuálne na základe posúdenia zámerov najmä z hľadiska stanovených chránených pohľadov s tým, že výška nových objektov v sektore nesmie prekročiť limit 2+1“. Súčasne boli prijaté odporúčania pre celé územie ochranného pásma tak, že na celom území ochranného pásma sa odporúča eliminovať vzdušné elektrické vedenie a nahradiť ho káblovým uložením v zemi. Uvedeným rozhodnutím č. PÚ-11/68-28/1730/And zo dňa 15.03.2011 bol do záväznej časti územného plánu obce Krásnohorské Podhradie začlenený aj výškový limit prípadnej novej zástavby v sektore 07, územie v okolí hradu Krásna Hôrka o polomere do cca 1 km. 73. Napriek stanovenému výškovému limitu pre Sektor 07 - „Okolie hradu v polomere do cca 1km“ v rozhodnutí Pamiatkového úradu SR č. PÚ-11/68-28/1730/And z 15.03.2011, ktorý sa nesmie prekročiť, sa KPÚ vo svojom stanovisku č. KPUKE-2013/16843- 2/67913/DR,DU zo dňa 24.10.2013 nevyjadril k výške predmetnej stavby, hoci práve v uvedenom sektore bola predmetná stavba územným rozhodnutím stavebného úradu umiestnená. Výška predmetnej stavby je podľa projektovej dokumentácie 18 m, a podľa výškových limitov max. výška zástavby v tomto sektore môže byť 2+1, t.j. max. 11,3 m. Z uvedeného vyplýva, že medzi záväzným stanoviskom KPÚ a územným plánom pred rozhodnutím o umiestnení predmetnej stavby sa vyskytol nesúlad, ktorý bol stavebný úrad postupom podľa § 140b stavebného zákona povinný odstrániť, a to vykonaním dopytu na KPÚ, resp. vyžiadať si ďalšie stanovisko k výške predmetnej stavby, ktorá nespĺňa kritériá limitov zakotvených v záväznej časti UP obce. Je možné konštatovať, že zo strany stavebného úradu došlo k závažnému pochybeniu, ktoré taktiež odôvodňovalo zrušenie rozhodnutia v mimo odvolacom konaní. 74. Súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že okresný úrad spochybnil správnosť záväzného stanoviska KPÚ. Súd je názoru, že KPÚ sa nevyjadril k výške predmetnej stavby, a preto toto stanovisko nemožno považovať za postačujúce, čo sa týka posúdenia výškového limitu pre Sektor 07 - „Okolie hradu v polomere do cca 1km“, keďže predmetná stavba o nadlimitnej výške má byť v danom sektore umiestnená. Uvedeným postupom stavebný úrad skutočný stav veci nezistil presne a úplne v súlade s ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku. 75. Súd neprisvedčil ani ďalšej námietke žalobcu, že z rozhodnutia nie je zrejmé ako a čím boli porušené ust. § 39, § 39a, § 56 písm. b), § 60 a nasl. Stavebného zákona v spojení s § 32 Správneho poriadku. V odôvodnení jednak prvostupňového a jednak druhostupňového rozhodnutia je dostatočne zrozumiteľne a výstižne opísané porušenie jednotlivých ustanovení stavebným úradom a napadnuté rozhodnutie z tohto dôvodu nie je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Práve naopak v odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy podrobne a zrozumiteľným spôsobom opísal a vysvetlil, v čom spočíva nezákonnosť rozhodnutia o umiestnení stavby a z odôvodnenia je zrejmé, na základe akej správnej úvahy orgán verejnej správy dospel k právnemu posúdeniu veci a ako vyvodil z neho aj správny právny záver. 76. K žalobcom namietanej právnej istote správny súd uvádza, že v zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu je povinnosťou orgánu verejnej správy pri rozhodovaní podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku zvážiť, či práva nadobudnuté na základe právoplatného rozhodnutia boli nadobudnuté dobromyseľne a či môžu byť zmenou alebo zrušením rozhodnutia dotknuté. Túto povinnosť orgánu verejnej správy však nemožno chápať tak, že tieto práva nemôžu byť dotknuté vôbec. V preskúmavanej veci došlo nezákonným rozhodnutím o umiestnení stavby k zásadnému porušeniu ustanovení stavebného zákona, keď na základe nesprávneho určenia druhu stavby stavebným úradom v územnom konaní a následne v územnom rozhodnutí bolo stanovené, že nie je vyžadované pre predmetnú stavbu stavebné povolenie a ani kolaudačné rozhodnutie. Z preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že orgán verejnej správy pri rozhodovaní podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku zvážil, či práva nadobudnuté na základe právoplatného rozhodnutia boli nadobudnuté dobromyseľne a či môžu byť zrušením nezákonného rozhodnutia dotknuté. Podľa žalovaného pokiaľ dôjde k závažnému porušeniu zákona, v takom prípade záujem na dodržiavaní zákona prevažuje nad právami nadobudnutými dobromyseľne a ak žalobcovi vznikla skutočná škoda, môže si jej náhradu nárokovať podľa všeobecných predpisov o náhrade škody. 77. Záverom správny súd k námietke žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie bolo odôvodňované neplatným zákonom o elektronických komunikáciách uvádza, že odvolacie konanie tvorí jeden celok s konaním na prvom stupni. Odvolací orgán považoval prvostupňové rozhodnutie za vecne správne, a preto ho potvrdil, pričom v odôvodnení rozhodnutia poukázal na správne zákonné ustanovenia, podľa ktorých aj rozhodol. Skutočnosť, že Okresný úrad Košice v prvostupňovom rozhodnutí citoval ust. § 4 ods. 15 zák. č. 610/2003 Z.z. sama osebe nemôže spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže žalovaný v napadnutom rozhodnutí dôslednejšie ozrejmil zistený skutkový stav i správnu úvahu, na základe ktorej dospel k správnemu právnemu záveru. Zároveň správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž 98-102/02, podľa ktorého dôvodom k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. 78. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že žalobcove námietky neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie a v ňom prijaté závery boli súladné so zákonom, s námietkami žalobcu sa orgány verejnej správy vysporiadali dostačujúcim spôsobom ako v prvostupňovom, tak aj v druhostupňovom rozhodnutí a z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí je zrejmé, na základe akej správnej úvahy orgán verejnej správy skutkový stav posúdil. S poukazom na uvedené správny súd postupom podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 79. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 167 SSP a v konaní neúspešnemu žalobcovi súd právo na náhradu trov konania nepriznal. 80. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.