Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/84/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200725 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200725.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: NAVAL spol. s r. o., Čermeľská cesta 1, 040 01 Košice, zastúpený: JUDr. Dušan Kolesár, advokát, Laurinská 12, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 041 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2017/2838, O-65/2017 zo dňa 03.03.2017, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalovanému sa právo náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na orgánoch verejnej správy 1. Inšpektorát práce vykonal v dňoch 08.04.2015, 15.04.2015, 06.05.2015, 12.05.2015, 13.05.2015, 28.05.2015 a 05.06.2015 u účastníka konania NAVAL spol. s r. o., IČO: 36 778 214 na prevádzke Y. Eurovea, Pribinova 8, Bratislava inšpekciu práce zameranú na kontrolu ustanovení upravujúcich pracovno-právne vzťahy a na kontrolu zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. 2. Pri výkone inšpekcie práce boli zistené nedostatky spočívajúce v porušení povinností stanovených pracovno-právnymi predpismi a zákonom o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní bližšie špecifikované v protokole č. IBA-20-69-2.3/P-E24,25-15 zo dňa 28.05.2015 v znení dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 16.06.2015. Protokol o výsledku inšpekcie práce bol dňa 05.06.2015 prerokovaný so splnomocneným zástupcom účastníka konania s tým, že sa k nemu písomne vyjadrí v lehote do 12.06.2015. 3. Na základe zistených skutočností inšpektorát práce v zmysle ust. § 18 Správneho poriadku začal správne konanie upovedomením o začatí správneho konania o uložení pokuty zo dňa 28.10.2016 doručeným účastníkovi konania dňa 31.10.2016 vo veci uloženia pokuty za správne delikty právne posúdené ako porušenie ust. § 75 ods. 2, § 119 ods. 1 v spojení s § 223 ods. 2 Zákonníka práce a ust. § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. 4. Účastník konania sa k upovedomeniu o začatí správneho konania písomne vyjadril listom, v ktorom uviedol, že nechcel poškodiť zamestnancov, len nesprávne krátil mzdu, keďže išlo o plný pracovný úväzok, kde sa kráti mzda, podľa toho o aký hodinový úväzok ide. Tento nedostatok už odstránil. K ďalšiemu porušeniu uviedol, že si plní povinnosti vyplývajúce z ust. § 75 ods. 2 Zákonníka práce, doklady zamestnancov sa niekedy dostavia s menším oneskorením z dôvodu, že ich vyhotovuje externá mzdová učtáreň, ale vystavia a doručia sa vždy. Je toho názoru, že nepoškodil svojím konaním zamestnancov a nešlo o vedomé alebo úmyselné porušenie povinnosti. Ďalej uviedol, že v žiadnom prípade nechcel nelegálne zamestnávať, len z dôvodu neprítomnosti mzdovej učtárne boli zamestnanci prihlásený neskôr, ale s dátumom nástupu práce. 5. Po preskúmaní a zhodnotení zisteného skutkového stavu vydal prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutie č. k. 2016/177, 2016/18751 zo dňa 16.12.2016, ktorým uložil účastníkovi konania pokutu podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1/ Zákona o inšpekcii práce vo výške X.XXX,- € za najzávažnejší správny delikt, ktorým je porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a v zmysle absorpčnej zásady aj za porušenie ust. § 75 ods. 2 a § 119 ods. 1 v nadväznosti na ust. § 223 ods. 2 Zákonníka práce. Predmetné rozhodnutie bolo účastníkovi konania doručené dňa 27.12.2016. 6. Proti vydanému rozhodnutiu podal účastník konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namieta, že z upovedomenia o začatí správneho konania o uložení pokuty nevyplýva výška navrhovanej pokuty a teda mu bola odňatá možnosť vyjadriť sa k výške a primeranosti navrhovanej pokuty. Uvedenú sankciu považuje za neprimerane prísnu, nakoľko zo strany účastníka konania išlo len o administratívnu chybu, nešlo o úmyselné nelegálne zamestnávanie, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že k dodatočnému prihláseniu došlo ku dňu vzniku pracovných pomerov a nie na podnet inšpektora práce, ale samotným účastníkom konania. Ďalej účastník konania namietal, že sa nejednalo o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, tak ako je to uvedené v napadnutom rozhodnutí a považuje uplatnenie spodnej hranice za spáchaný delikt vo výške 5.000,- € za nezákonné a taktiež uloženie zvyšku sankcie až do sumy 6.600,- € za menej závažné porušenie povinnosti za neprimerane prísne. 7. Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán v zmysle § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal napadnuté prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu, zhodnotil právny a skutkový stav, vyhodnotil priložené listinné dôkazy a posúdil, či prvostupňový správny orgán pri svojom konaní a rozhodovaní postupoval v súlade s platnými procesno-právnymi a hmotno-právnymi ustanoveniami. Odvolací orgán dospel k záveru, že námietky účastníka konania nie sú dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého prvostupňového rozhodnutia a účastník konania nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci a preto vydal rozhodnutie č. OPS/BEZ/2017/2838, O-65/2017 zo dňa 03.03.2017, ktorým zamietol odvolanie účastníka konania a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zo dňa 16.12.2016, č. 2016/177, 2016/18751. II. Žalobné dôvody 8. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 10.05.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. OPS/BEZ/2017/2838, O-65/2017 zo dňa 03.03.2017, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil správnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa č. 2016/177, 2016/18751 zo dňa 16.12.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 9. V žalobe poukázal na upovedomenie o začatí správneho konania o uložení pokuty zo dňa 28.10.2016, ktorým správny orgán upovedomuje žalobcu, že v súlade s ust. § 18 ods. 1 SP začína správne konanie proti účastníkovi konania vo veci uloženia navrhnutej pokuty. Z uvedeného upovedomenia o začatí správneho konania o uložení pokuty však nevyplýva výška navrhovanej pokuty a teda žalobcovi bola odňatá možnosť vyjadriť sa k výške a primeranosti navrhovanej pokuty. Uvedenú výšku pokuty považuje za neprimerane prísny postih, nakoľko sa jednalo len o administratívnu chybu zamestnávateľa - žalobcu, v žiadnom prípade nešlo o úmysel, ktorý by bolo možné posudzovať ako nelegálne zamestnávanie v pravom slova zmysle. 10. Inšpektorát práce nezistil porušenie povinnosti v čase kontroly, ktoré by pretrvávalo, ak k splneniu povinnosti nedošlo na podnet inšpektora práce, ale samotným účastníkom konania, nakoľko kontrola bola vykonaná po prihlásení zamestnancov do systému sociálnej poisťovne. Dôkazom toho, že zamestnávateľ nemal v úmysle dopustiť sa správneho deliktu spočívajúceho v nelegálnom zamestnávaní je skutočnosť, že zamestnanci boli prihlásený ku dňu vzniku pracovného pomeru. 11. Žalobca poukázal na znenie ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b/ zák. č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je nelegálna práca ohraničená dňom vzniku pracovného pomeru a splnením povinnosti podľa osobitného predpisu, v tomto prípade § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a to prihlásenie zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov do starobného dôchodkového sporenia, teda prihlásením zamestnanca do uvedeného registra, nelegálna práca v zmysle uvedeného zákona zaniká. 12. Kontrolou bolo preukázané, že účastník konania zamestnal F. V. dňa 20.06.2014 a do príslušného registra ju prihlásil dňa 27.06.2014 a Z. B. žalobca zamestnal dňa 22.07.2014 a do príslušného registra ju prihlásil dňa 25.07.2014. Z uvedeného vyplýva, že kontrolou nebolo preukázané, že by u žalobcu sa jednalo o legálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, tak ako to pri ukladaní sankcie predpokladá ust. § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1/ druhá a tretia časť vety Zákona o inšpekcii práce. Z uvedeného má žalobca za to, že uplatnenie spodnej hranice za spáchaný delikt vo výške X.XXX,- € nie je zákonné a uloženie pokuty za menej závažné porušenie povinnosti vo zvyšku až do sumy X.XXX,- € je neprimerane prísne aj z dôvodu, že podľa ust. § 19 ods. 1 písm. a/ Zákona o inšpekcii, správny orgán uložiť pokutu nemusí a najmä vzhľadom aj na hospodárske výsledky účastníka konania za rok 2015 považuje výšku pokuty za likvidačnú. 13. Čo sa týka postupu pri ukladaní pokuty zneužitím absorpčnej zásady žalobca uvádza, že aj keď je výška uloženej pokuty vecou voľného uváženia správneho orgánu, táto nemôže byť výsledkom svojvôle správneho orgánu a má byť primeraná a spravodlivá aj vo vzťahu k iným subjektom v rámci individuálnej a všeobecnej prevencie. Na základe uvedených skutočností žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 14. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 24.07.2017 uviedol, že v predmetnom administratívnom deliktuálnom konaní prvostupňový, ako aj druhostupňový orgán verejnej správy postupoval v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi, účastníka konania nijakým spôsobom neukrátili na jeho procesných právach, napadnuté rozhodnutia vychádzali z dostatočne zisteného stavu veci a zo správneho právneho posúdenia veci a výška uloženej pokuty bola uložená v medziach ust. § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1/ zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práca a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní za použitia absorpčnej zásady preklenutej aj do správneho trestania s prihliadnutím na všetky zákonité kritériá ust. § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce a v súlade so zásadou legitímneho očakávania vyjadrenou v ust. § 3 ods. 5 druhá veta Správneho poriadku. 15. Žalovaný k predmetným vyjadreniam žalobcu uvádza, že pokuta vo výške 6.600,- € bola žalobcovi uložená za správny delikt najzávažnejšieho charakteru, ktorým je práve z hľadiska závažnosti zisteného porušenia, závažnosti jeho následkov a z hľadiska zákonom chráneného záujmu, proti ktorému správny delikt smeruje porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania upraveného v ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci, ktorého sa žalobca dopustil tým, že ako právnická osoba dňa 20.06.2014 v čase o 10:00 hod. na prevádzke Y. Z., Eurovea, Pribinova 8, 811 09 Bratislava využíval závislú prácu fyzickej osoby identifikovanej ako F. V., s ktorou mal založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce na základe pracovnej zmluvy zo dňa 19.06.2014, na druh práce predavačka a závislú práce fyzickej osoby identifikovanej ako Z. B., s ktorou mal založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce na základe dohody o brigádnickej práci študenta zo dňa 22.07.2014, na pracovnú úlohu predavačky, pričom účastník konania neprihlásil menované zamestnankyne najneskôr pred začatím výkonu ich činnosti(F. V. začala pre žalobcu vykonávať činnosť dňa 20.06.2014 o 10:00 hod a Z. B. dňa 22.07.2014 o 10:00 hod.) do registra poistencov a sporiteľov starobné dôchodkového sporenia podľa § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 a bod 5 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Účastník konania prihlásil zamestnankyňu F. V. do príslušného registra až dňa 27.06.2014 v čase o 11:24:29 hod. s účinnosťou do 20.06.2014 a zamestnankyňu Z. B. dňa 25.07.2014 v čase o 16:28:21 hod. s účinnosťou od 22.07.2014. 16. Registračné listy fyzických osôb ako dôkazy obstarané počas inšpekcie práce nesporne preukazujú tú skutočnosť, že žalobca svoju zákonnú povinnosť plynúcu mu z ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení nesplnil v rozhodujúcom čase, t. j. najneskôr pred výkonom činnosti menovaných zamestnancov. 17. Taktiež vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobca ani počas inšpekcie práve a ani v priebehu správneho konania nepredložil relevantné dôkazy na podporu svojich tvrdení tak, ako mu to ukladá ust. § 34 ods. 3 správneho poriadku, ktoré by spochybnili závery žalovaného ohľadne oneskoreného prihlásenia dotknutých osôb do Sociálnej poisťovne a dokazovali by, že správny delikt mu vytýkaný nespáchal, možno objektívne usúdiť, že skutkový stav veci, z ktorého orgány inšpekcie práce pri rozhodovaní vychádzali, bol zistený spoľahlivo tak, ako to od správneho orgánu vyžaduje dikcia § 3 ods. 5 prvá veta správneho poriadku. 18. Napadnutým rozhodnutím ďalej žalovaný po preskúmaní predloženého listinného materiálu zistil, že závery prvostupňového správneho orgánu o tom, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v ust. § 75 ods. 2 Zákonníka práce, keďže nevydal dotknutým zamestnankyniam pri skončení pracovného pomeru potvrdenie o zamestnaní, sú správne tak, ako ich aj riadne odôvodnil v prvostupňovom správnom rozhodnutí, čo žalobca v odvolaní a ani v žalobnom návrhu nerozporuje. Najneskorším dňom pre vydanie potvrdenia o zamestnaní je deň skončenia pracovného pomeru. Z priložených dokladov je však preukázané, že dotknutá zamestnankyňa W.. M. ukončila pracovný pomer ku dňu 28.02.2015 doručením priloženého písomného oznámenia o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe žalobcovi, ktorý vystavil dotknutej zamestnankyni predložené potvrdenie o zamestnaní (zápočtový list, potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti o preddavkoch na daň, o daňovom bonuse na vyživované dieťa, potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti) až dňa 05.03.2015. Takisto z odvolacieho spisu bolo preukázané, že dotknutá zamestnankyňa F.. V.Á. ukončila so žalobcom pracovný pomer ku dňu 02.02.2015 priloženou dohodou, pričom účastník konania vystavil dotknutej zamestnankyni predložené potvrdenie o zamestnaní (zápočtový list, potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti o preddavkoch na daň, o daňovom bonuse na vyživované dieťa, potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti) až dňa 27.03.2015. 19. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí taktiež zhodne s výrokom prvostupňového správneho rozhodnutia skonštatoval, že z predloženého listinného materiálu je preukázateľne zistené, že účastník konania vyplácal dotknutej zamestnankyni za prácu v období júl 2014 až február 2015 nižšiu odmenu ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom tak, ako to riadne odôvodnil v rozhodnutí prvostupňový správny orgán, pričom porušenie tejto povinnosti žalobca vo svojom odvolaní a ani v žalobnom návrhu nenamietol. 20. Prvostupňový správny orgán tak rešpektujúc zásadu absorbcie sadzieb v správnom trestaní uložil pokutu len za správny delikt najzávažnejšieho charakteru, ktorým je práve z hľadiska závažnosti zisteného porušenia, závažnosti jeho následkov a s ohľadom na zákonom chránený záujem, proti ktorému správny delikt smeruje, porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Prvostupňový správny orgán pritom neuložil pokutu vo výške X.XXX,- € podľa v ust. § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce za nelegálne zamestnávania dvoch fyzických osôb súčasne, alebo vzhľadom na to, že žalobca sa v kontrolovanom období dopustil nelegálneho zamestnávania vo vzťahu k dvom fyzickým osobám, hoci nie súčasne, túto skutočnosť posúdil správny orgán ako priťažujúcu okolnosť, nakoľko sa nejednalo o ojedinelý výskyt inšpekciou práce zisteného nedostatku. Taktiež rešpektujúc judikatúru súdnych rozhodnutí bol prvostupňový správny orgán povinný zohľadniť vo výške pokuty aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, v ktorých boli v súlade so zásadami správneho trestania posúdené aj jednotlivé aspekty porušenia ďalších ustanovení pracovnoprávnych predpisov. 21. Odvolací orgán preskúmal aj to, či účastník konania nebol ukrátený na procesných právach a zistil, že v predmetnom upovedomení bol účastník konania riadne poučený o práve vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia v zmysle ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku a vyzvaný, aby navrhol na podporu svojich tvrdení dôkazy podľa ust. § 34 ods. 3 Správneho poriadku. 22. Správnemu orgánu nevyplýva z právnych predpisov povinnosť vyčísliť výšku pokuty už v prvom štádiu správneho konania, ku dňu jeho začatia, čo logicky vyplýva zo samotného priebehu správneho konania najmä vzhľadom na to, že účastník konania ešte neuplatnil svoje procesné právo vyjadriť sa a nepredložil na podporu svojich tvrdení dôkazy a taktiež správny orgán nepristúpil k vykonávaniu dôkazov a hodnoteniu výsledkov dokazovania, čo má podstatný vplyv na zistenie skutočného stavu veci počas správneho konania a následne v prípade preukázanie spáchania správneho deliktu aj na určenie samotnej výšky pokuty. 23. Žalovaný preto pokladá za potrebné poznamenať, že výsledná suma sankcie je vecou voľného uváženia správneho orgánu. Ten je povinný posudzovať všetky okolnosti prípadu, vrátane tých, ktoré boli účastníkom konania predostreté ako súčasť jeho návrhu na postih. Preto, ak by došlo k určeniu konkrétnej sumy pokuty ešte pred tým, ako dostal účastník konania možnosť reagovať na nedostatky, ktoré sa mu kladú za vinu, na okolnosti ich vzniku, správny orgán by sa dopúšťal prejudikovania svojich záverov, čo predstavuje jav právne neakceptovateľný. Práve správne konanie slúži na to, aby správny orgán po dôkladnom zhodnotení skutkových zistení a tiež účastníkom konania predostretých námietok, či preložených dôkazov ustálil, aká pokuta je vzhľadom na okolnosti prípadu primeraná, plniaca tak svoju preventívnu, ako aj represívnu funkciu. 24. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. IV. Právne posúdenie krajského súdu 25. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy boli v súlade so zákonom. Rozsudok bol verejne vyhlásený podľa § 137 ods. 4 SSP dňa 24.04.2018 o 09.15 hod. 26. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutia orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 28. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. OPS/ BEZ/2017/2838, O-65/2017 zo dňa 03.03.2017 a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. 2016/177, 2016/18751 zo dňa 16.12.2016. 29. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. 30. Súd vyhodnotil žalobné námietky uvedené v žalobe ako nedôvodné. Žalobca v žalobe namietal, že obe rozhodnutia orgánu verejnej správy sú nepreskúmateľné, správne orgány pri ich vydávaní postupovali nezákonne. Správny orgán už v upovedomení o začatí správneho konania mal vyjadriť výšku navrhovanej pokuty. Tento údaj o upovedomení o začatí správneho konania absentuje, čím mu bola odňatá možnosť vyjadriť sa k výške a k primeranosti navrhovanej pokuty. 31. Žalobca ďalej namieta, že v prípade konštatovania porušenia povinnosti nedodržania zákazu nelegálneho zamestnávania konkrétne ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezobral na zreteľ všetky okolnosti prípadu v kontexte s účelom zákona o nelegálnej práci a to, že sa jednalo len o administratívnu chybu žalobcu, nie o úmysel nelegálne zamestnávať fyzické osoby, preto nemožno takýto nedostatok podľa názoru žalobcu považovať za nelegálne zamestnávanie v pravom slova zmysle. V súvislosti s výškou uloženej pokuty ju žalobca považuje za neprimerane prísnu, likvidačnú a nezákonnú, nakoľko má za to, že správny orgán prvého stupňa ju uložil za nelegálne zamestnávanie dvoch fyzických osôb súčasne vo výške XX,- € a za menej závažné porušenie povinnosti vo svojom zvyšku až do sumy X.XXX,- €. 32. Konajúci súd pri preskúmavaní napadnutých rozhodnutí posudzoval, či orgány verejnej správy pri svojom konaní a rozhodovaní postupovali v súlade s platnými procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi ustanoveniami. 33. Podľa ust. § 75 ods. 2 zákonníka práce: „Pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom najmä a) Dobu trvania pracovného pomeru b) Druh vykonávaných prác, c) Či sa zo mzdy zamestnanca vykonávajú zrážky, v čí prospech, v akej výške a v akom poradí je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať, d) Údaje o poskytnutej mzde za vykonanú prácu, o poskytnutej náhrade mzdy a náhrade za čas pracovnej pohotovosti, o zrazených preddavkoch na daň z príjmov a o ďalších skutočnostiach rozhodujúcich pre ročné zúčtovanie preddavkov na daň zo závislej činnosti a z funkčných požitkov a pre výpočet podpory v nezamestnanosti, e) Údaj o záväzku o zotrvaní v pracovnom pomere u zamestnávateľa po určitú dobu, po vykonaní záverečnej skúšky alebo maturitnej skúšky, alebo po skončení štúdia, alebo prípravy na povolanie vrátane údaja o tom, kedy sa táto doba skončí (§ 53 ods. 2), f) Údaj o poskytnutí odchodného podľa § 76a.“ 34. Podľa ust. § 119 ods. 1 Zákonníka práce: „Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom.“ 35. Podľa ust. § 223 ods. 2 Zákonníka práce: „Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia prvej časti, § 85 ods. 1 a ods. 2, § 90 ods. 10, § 91 až § 95, § 98, § 119 ods. 1 a šiestej časti. Pracovný čas zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 8 hodín. Zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nemožno nariadiť ani s nimi dohodnúť pracovnú pohotovosť a prácu nadčas. Ak ide o dôvody neprítomnosti zamestnanca v práci uvedené v § 141 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ až písm. g/, ktoré zasiahli do času, na ktorý zamestnávateľ určil výkon práce, zamestnávateľ je povinný ospravedlniť túto neprítomnosť zamestnanca v práci. Za tento čas zamestnancovi náhrada odmeny nepatrí. Na splatnosť odmeny, výplatu odmeny a zrážky z odmeny sa primerane uplatnia ustanovenia § 129 až § 132.“ 36. Podľa ust. § 3 ods. 2 prvá veta zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní: „Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a ods. 3 37. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní: „Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu.“ 38. Podľa ust. § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 Zákona o inšpekcii práce: „Inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2.000,- € do 200.000,- €, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000,- €.“ 39. Podľa ust. § 19 ods. 1 písm. a/ Zákona o inšpekcii práce: „Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ prvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100.000,- €, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33.000,- €.“ 40. Podľa ust. § 19 ods. 6 písm. a/ až písm. e/ Zákona o inšpekcii práce: „Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, počet zamestnancov zamestnávateľ a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a/ prvého bodu, skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, opakované zistenie toho istého nedostatku.“ 41. Podľa ust. § 19 ods. 2 Správneho poriadku: „Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti.“ 42. Podľa ust. § 32 Správneho poriadku: „Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.“ 43. Podľa ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku: „Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.“ 44. Podľa ust. § 34 ods. 1 až ods. 5 Správneho poriadku: „Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej náležitosti.“ 45. Podľa ust. § 46 Správneho poriadku: „Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.“ 46. Podľa ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku: „V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.“ 47. Súd mal za preukázané a žalobca to ani nerozporoval, že žalobca prihlásil zamestnankyňu F. V. do príslušného registra dňa 27.06.2014 v čase o 11:24:29 hod. s účinnosťou od 20.06.2014 a pracovnú zmluvu s ňou uzavrel dňa 19.06.2014. Zamestnankyňu Z. B. prihlásil do príslušného registra dňa 25.07.2014 v čase o 16:28:21 hod. s účinnosťou od 22.07.2014 a pracovnú zmluvu s ňou uzavrel dňa 22.07.2014. 48. Výkon závislej práce zamestnankyne F. V. vyplýva z pracovnej zmluvy zo dňa 19.06.2014 s dohodnutým druhom práce a s dňom nástupu do práce 20.06.2014. Z predloženej evidencie pracovného času uvedené zamestnankyne za obdobie jún 2014 je preukázané, že dňa 20.06.2014, 21.06.2014, 22.06.2014, 25.06.2014 a 26.06.2014 túto prácu skutočne pre žalobcu vykonávala. Ako vyplýva z registračného listu uvedenej zamestnankyne do sociálnej poisťovne menovaná bola prihlásená až 27.06.2014 o 11:24:29 hod., čiže zamestnankyňa najskôr pred začatím výkonu činnosti, tak ako to predpokladá ust. § 231 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení nebola prihlásená do registra poistencov a spojiteľov sociálnej poisťovne v čase nástupu do práce. 49. V prípade zamestnankyne Z. B., jej výkon závislej práce vyplýva z uzatvorenej dohody o brigádnickej práce študentov zo dňa 22.07.2014 s dohodnutou pracovnou úlohou predavačka a s termínom začatia pracovnej úlohy dňa 22.07.2014. Preskúmaním žalobcom predloženej evidencie pracovného času dotknutej zamestnankyne za obdobie júl 2014 je preukázané, že dňa 22.07.2014 a dňa 25.07.2014 túto pracovnú úlohu pre žalobcu vykonávala. Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bolo zistené overením si splnenia prihlasovacej povinnosti žalobcu v registri sociálnej poisťovne. Zamestnankyňa najneskôr pred začatím výkonu činnosti, tak ako to predpokladá ust. § 231 ods. 1 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení nebola prihlásená do registra poistencov a sporiteľov sociálnej poisťovne. Z registračného listu vyplýva, že bola prihlásená do sociálnej poisťovne až dňa 25.07.2014 o 16:28 hod. s dátumom vzniku poistenia odo dňa 22.07.2014. 50. Z uvedeného vyplýva, že žalobca si nesplnil svoju zákonnú povinnosť plynúcu mu z ust. § 231 ods. 1 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení a to, že v rozhodujúcom čase t.j. najneskôr pred výkonom činnosti menovanej zamestnankyne neprihlásil do sociálnej poisťovne. Objektívna zodpovednosť právnických osôb za porušenie administratívnych noriem predpokladá niesť následky za protiprávne konanie alebo opomenutie bez ohľadu na zavinenie, či už úmyselné alebo z nedbanlivosti a bez možnosti liberácie z dôvodov upravených zákonom. Žalobca sa mohol zbaviť zodpovednosti za správny delikt a to preukázaním, že účastník správneho konania správny delikt vôbec nespáchal. Takýto dôkaz však žalobca nepredložil. 51. Konajúci súd, tak ako aj žalovaný sa nemôže stotožniť s tvrdeniami žalobcu, že v prípade len formálne oneskoreného prihlásenia zamestnancov nie je naplnená skutková podstata nelegálneho zamestnávania, nakoľko zákonodarca explicitne upravuje čas, do kedy najneskôr je zamestnávateľ povinný splniť prihlasovaciu povinnosť, pričom táto povinnosť je upravená bez akýchkoľvek výnimiek. Taktiež princíp absolútnej objektívnej zodpovednosti právnických osôb za správne delikty vylučuje zo skúmania subjektívnu stránku deliktu, teda prípadnú existenciu úmyslu, či nedbanlivosti pri páchaní protiprávneho konania. Je nepodstatné, či k pochybeniu došlo následkom konania samotného žalobcu, resp. ním poverených osôb, ani to, aké okolnosti k nemu viedli. Spomenutý princíp a jeho upotrebiteľnosť pri rozhodovaní o deliktoch z oblasti inšpekcie práce už viackrát judikovali aj súdy Slovenskej republiky. Pre naplnenie skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania podľa ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci je rozhodujúce splnenie, resp. nesplnenie prihlasovacej povinnosti a rozhodujúcou skutkovou okolnosťou je čas prihlásenia zamestnanca do registra Sociálnej poisťovne zamestnávateľom tak, ako to vyplýva nie len s použitím gramatického, ale aj logického a systematického výkladu z citovaného ustanovenia v spojení s ust. § 231 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd považuje námietky žalobcu týkajúce sa porušenia dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania za neopodstatnené. 52. Súd má z administratívneho spisu preukázané, že uvedeným zamestnankyniam vyplácal za prácu v období júl 2014 až február 2015 nižšiu odmenu ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom. 53. Čo sa týka výšky pokuty orgány verejnej správy správne rešpektovali zásadu absorpcie sadzieb v správnom trestaní a uložili pokutu len za správny delikt najzávažnejšieho charakteru, ktorým je z hľadiska závažnosti zisteného porušenia, závažnosti jeho následkov a s ohľadom na zákonom chránený záujem, proti ktorému správny delikt smeruje porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Prvostupňový správny orgán uložil sankciu vo výške X.XXX,- € a túto sankciu považoval za zákonnú vzhľadom na to, že zákonné rozpätie pokuty je od 2.000,- € do 200.000,- €. Prvostupňový správny orgán správne vyhodnotil situáciu a neuložil pokutu podľa ust. § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1. Zákona o inšpekcii práce za nelegálne zamestnávanie dvoch fyzických osôb súčasne, ale vzhľadom na to, že žalobca sa v kontrolovanom období dopustil nelegálneho zamestnávania vo vzťahu k dvom fyzickým osobám hoci nie súčasne, túto skutočnosť posúdil ako priťažujúcu okolnosť, nakoľko sa nejednalo o ojedinelý výskyt inšpekciou práce zisteného nedostatku. Správne orgány pri ukladaní pokuty prihliadali na poľahčujúce a aj priťažujúce okolnosti za použitia logického myšlienkového procesu v súlade s § 3 ods. 5, druhá veta Správneho poriadku. 54. Čo sa týka námietky žalobcu v žalobe, že v upovedomení o začatí správneho konania absentovala výška pokuty a preto sa k nej nemohol vyjadriť, či mu bola odňatá možnosť vyjadriť sa k výške navrhovanej pokuty, súd uvádza, že povinnosť uviesť, resp. vyčísliť výšku pokuty v upovedomení o začatí správneho konania, táto povinnosť zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva pre žalovaného, resp. správny orgán prvého stupňa. K výške pokuty sa orgán verejnej správy prvého stupňa dopracuje tým, že zistí skutkový stav veci, správne vec právne posúdi a po vykonanom dokazovaní určí výšku pokuty. Nebolo povinnosťou orgánu verejnej správy prvého stupňa v upovedomení o začatí konania určiť výšku pokuty. 55. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgány verejnej správy dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu prvého stupňa bolo z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne nevznikli. 56. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.