Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/89/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200750 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200750.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: KEN-EX, spol. s r. o., Železničiarska 3802/37, 080 01 Prešov, IČO: 36 454 672, zastúpený advokátskou kanceláriou: IURISTICO s. r. o., Cimborkova 13, 040 01 Košice, IČO: 36 588 041, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti zápisnice o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 13102-7000/2016-OK/9 zo dňa 13.03.2017, takto r o z h o d o l : Správny súd žalobu o d m i e t a Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 15.05.2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti zápisnice o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 13102-7000/2016-OK/9 zo dňa 13.03.2017 (ďalej aj ako „zápisnica“) s návrhom na jej zrušenie. 2. Ku skutkovým okolnostiam prípadu žalobca uviedol, že v období od 09.09.2016 do 08.12.2016 vykonal žalovaný kontrolu postupu zadávania podlimitnej zákazky s využitím elektronického trhoviska na uskutočnenie stavebných prác po uzavretí zmluvy na predmet zákazky „Tréningová zimná športová hala“ zverejnenej na webovej stránke www.eks.sk <http://www.eks.sk> dňa 12.04.2016 pod identifikačným číslom Z20168558 žalobcom podľa zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZVO“). O výsledku kontroly spísal žalovaný protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 13102-7000/2016-OK/4 zo dňa 08.12.2016, ku ktorému umožnil žalobcovi vyjadriť sa v lehote desiatich pracovných dní. Protokol bol žalobcovi doručený dňa 28.12.2016 prípisom zo dňa 20.12.2016, č. 13102-7000/2016-OK/5. Žalobca sa vyjadril k protokolu listom č. 01-01/1/2017 zo dňa 10.01.2017. Následne žalobca listom č. 01-02/1/2017 požiadal žalovaného o pozdržanie ukončenia výkonu kontroly z dôvodu predloženia ďalších nových relevantných dokumentov týkajúcich sa kontrolovanej zákazky, ktoré nemohol z časového hľadiska predložiť v rámci vyjadrenia sa ku kontrolným zisteniam. Žalovaný reagoval na vyjadrenie žalobcu v písomnom stanovisku zo dňa 27.02.2017, č. 13102-7000/2016- OK/6, v zmysle ktorého žalobca neuviedol také skutočnosti a neposkytol také dôkazy, ktoré by vyvrátili kontrolné zistenia uvádzané v protokole, a preto na jeho obsahu a znení žalovaný zotrval. Listom zo dňa 06.03.2017 žalobca doplnil svoje predchádzajúce vyjadrenie. Dňa 13.03.2017 došlo k prerokovaniu protokolu, v rámci ktorého predložil žalobca písomne svoje výhrady (list zo dňa 13.03.2017), pričom žalovaný nezobral do úvahy vyjadrenia žalobcu zo 06.03.2017 a 13.03.2017 a zároveň s vyjadrením z 10.01.2017 sa vysporiadal nesprávne. O výsledku prerokovania protokolu spísal žalovaný zápisnicu o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 13102-7000/2016-OK/9 zo dňa 13.03.2017. 3. Žalobca dôvodil, že protokol doplnený o stanovisko spolu so zápisnicou o prerokovaní protokolu tvoria jeden celok v tom zmysle, že spoločne majú obsahovať popis kontrolných zistení, vyjadrenie žalobcu a stanovisko žalovaného k vyjadreniu žalobcu. Mal za to, že protokol doplnený o stanovisko spolu so zápisnicou majú povahu opatrenia orgánu verejnej správy, pretože nie sú formálne označené ako rozhodnutie a nie sú za rozhodnutie považované podľa osobitného predpisu, sú však vydané v administratívnom konaní žalovaným, ktorý je orgánom verejnej správy a zakladajú, menia, resp. autoritatívne deklarujú práva, právom chránené záujmy a povinnosti žalobcu, nakoľko sa vyjadrujú o kontrolných zisteniach, ktorými sa konštatuje nesúlad vykonaného verejného obstarávania so zákonom, pričom dodržanie uvedených pravidiel má závažné právne účinky aj vo vzťahu k posúdeniu splnenia povinností žalobcu vo vzťahu k Prešovskému samosprávnemu kraju, ktorý na účely uvedenej zákazky poskytol finančné prostriedky a nehnuteľný majetok. Nie sú zároveň ani iným zásahom orgánu verejnej správy, pretože majú podobu písomného záznamu, a teda nemajú povahu faktického postupu. Proti protokolu doplneného o stanovisko spolu so zápisnicou nie sú prípustné žiadne riadne opravné prostriedky. 4. Žalobca sa žalobou domáhal ochrany svojich subjektívnych práv proti opatreniu žalovaného, nakoľko ako účastník administratívneho konania, ktoré viedlo k vydaniu napadnutého opatrenia, bol uvedeným opatrením ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, opatrenie považoval za nezákonné, ukracujúce ho na jeho právach, a preto opatrenie napadol v celom rozsahu a žiadal správny súd, aby preskúmal zákonnosť opatrenia z hľadiska žalobných bodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). 5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom krajskému súdu dňa 04.08.2017 uviedol, že zo žaloby nie je zrejmé, ktoré konkrétne opatrenie žalobca podanou žalobou napáda, keďže neoznačil v súlade s ust. § 182 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté opatrenie a neuviedol deň jeho vydania. Žalobu považoval za zmätočnú, keď žalobca v texte žaloby smeroval svoju argumentáciu proti protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 13102-7000/2016-OK/4 zo dňa 08.12.2016 a v petite žiadal zrušiť zápisnicu o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 13102-7000/2016-OK/9 zo dňa 13.03.2017. Žalovaný mal za to, že žaloba nespĺňa základné náležitosti v zmysle SSP. Ďalej vyjadril pochybnosť, či žalobca spĺňa definičné znaky aktívne legitimovaného subjektu predpokladané ust. § 178 ods. 1 SSP, nakoľko žalobca v žalobe neuviedol, akým spôsobom boli jeho práva a právom chránené záujmy dotknuté, resp. aká reálna ujma vznikla žalobcovi na jeho subjektívnych právach. Žalovaný dôvodil, že podľa § 178 ods. 1 SSP je definičným znakom aktívnej legitimácie žalobcu skutočnosť, že žalobou napadnuté rozhodnutie zasiahlo do sféry subjektívnych práv a právom chránených záujmov žalobcu. Ukrátenie na subjektívnych právach žalobcu spôsobené rozhodnutím orgánu verejnej správy predstavuje definičný znak aktívnej legitimácie na podanie správnej žaloby. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR (uznesenia sp. zn. 6Sžf/36/2010 zo dňa 26.10.2011, sp. zn. 6Sžo/227/2010 zo dňa 26.10.2011, sp. zn. 2Sžp/23/2011 zo dňa 22.08.2012) a nález Ústavného súdu SR II. ÚS 259/2011-34 zo dňa 04.07.2012. Žalobca v žalobe neuviedol, aké konkrétne subjektívne práva boli zápisnicou, resp. postupom, ktorý jej predchádzal, porušené. Podľa názoru žalovaného v uvedenom prípade žalobu podala neoprávnená osoba, čo zakladá dôvod na zastavenie konania podľa § 99 písm. b) SSP. 6. Žalovaný tiež zastával názor, že protokol a zápisnica a postup, ktorý predchádzal ich vydaniu, nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/135/2016-202 zo dňa 13.09.2016, v zmysle ktorého: „Protokol ani vyjadrenie žalovaného nie je rozhodnutím orgánu verejnej moci (individuálnym správnym aktom), ktorý by zakladal, menil alebo rušil práva a povinnosti žalobcu alebo sa ich priamo dotýkal.“ Ďalej argumentoval tým, že kontrola postupu zadávania zákazky po uzavretí zmluvy podľa § 146 a nasl. ZVO predstavuje jednu z dohľadových kompetencií žalovaného, avšak zároveň predstavuje diametrálne odlišný dohľadový postup žalovaného ako konanie o námietkach, resp. správne konanie o uložení pokuty, ktoré majú povahu rozhodovacích procesov vo verejnej správe. V protokole a zápisnici sa žalobcovi neukladajú žiadne povinnosti. V zápisnici je iba súhrn priebehu kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní. 7. Žalovaný dal pozornosti uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/204/2013-127 zo dňa 17.03.2015, v ktorom správny súd uviedol: „Konajúci súd je toho názoru, že protokol a zápisnica o prerokovaní protokolu ako taký nepodliehajú prieskumu v správnom súdnictve, pretože o sebe nepredstavujú zásah do práva, právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. Prieskumu by podliehala tá časť obsahujúca uloženie povinnosti alebo sankcie a takáto časť by bola vylúčená spod negatívnej enumerácie § 248 O.s.p. (rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf 26/2012). Súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že kontrolu postupu zadávania zákazky po uzavretí zmluvy nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe a výsledné materiály z vykonanej kontroly za rozhodnutia vydané v takomto konaní, keďže kontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní. Súd má za to, že výsledné materiály z vykonanej kontroly a postup pri ich vypracovaní nepodliehajú súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva v Občianskom súdnom poriadku. Keďže nie sú rozhodnutím správneho orgánu v zmysle O.s.p. Kontrola postupu zadávania zákazky po uzavretí zmluvy podľa § 146a až 146d ZVO účinného v čase vyhlásenia predmetného verejného obstarávania, t. j. ku dňu 16.11.2010 predstavuje jednu z dohľadových kompetencií žalovaného, ale zároveň predstavuje odlišný dohľadový postup žalovaného ako konanie o námietkach resp. správne konanie o uložení pokuty, ktoré majú povahu rozhodovacích procesov vo verejnej správe.“ Ďalej uviedol, že k totožnému záveru dospel Krajský súd v Bratislave aj v ďalších prípadoch (napr. uznesenia sp. zn. 5S/201/2014 zo dňa 13.10.2015, sp. zn. 5S/284/2014 zo dňa 13.10.2015, sp. zn. 5S/47/2015-91 zo dňa 01.12.2015, sp. zn. 2S/168/2013 zo dňa 01.07.2016, sp. zn. 5S/135/2016 zo dňa 13.09.2016), v ktorých krajský súd konštatoval, že „Protokol a Zápisnica nemôžu byť predmetom preskúmavania súdu. Kontrolu po uzavretí zmluvy nemožno v žiadnom prípade považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe a Protokol, ktorý je výsledkom kontroly za rozhodnutie vydané v tomto konaní.“ 8. Žalovaný tiež konštatoval, že žalobca v zmysle petitu žiadal zrušiť iba zápisnicu, ktorá je len aktom deklaratórnej povahy zachytávajúca priebeh prerokovania protokolu. Poukázal na to, že zrušením zápisnice ako deklaratórneho aktu by sa na subjektívnych právach žalobcu nič nezmenilo. Kontrola je v zmysle § 146c ods. 5 ZVO skončená prerokovaním protokolu, t. j. samotným aktom prerokovania protokolu a nie vydaním zápisnice. Zápisnicou sa žalobcovi neuložili nijaké povinnosti, jej obsahom je len prerokovanie protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní. 9. Podľa názoru žalovaného protokol a zápisnica nie sú individuálnym správnym aktom (rozhodnutím ani opatrením), ktoré by zasahovali do práv a právom chránených záujmov žalobcu a nepodliehajú súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva v SSP, keďže nie sú rozhodnutím správneho orgánu v zmysle SSP. Záverom vyjadril žalovaný presvedčenie, že postupoval zákonne, riadne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, na základe čoho všetky úkony, ktoré uskutočnil pri výkone kontroly, boli uskutočnené v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. Z uvedených dôvodov a s poukazom na rozhodovaciu prax konajúceho súdu žiadal žalobu ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietnuť. 10. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci, primárne riešil otázku prípustnosti súdneho preskúmania žalobou napadnutej zápisnice, príp. protokolu. 11. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 13. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 14. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 17. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 18. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 19. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základy správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval správny orgán podľa zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (správny poriadok) alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde. 20. Žalovaný v prejednávanej veci vykonal v rámci dohľadu nad procesom verejného obstarávania u žalobcu kontrolu postupu zadávania predmetnej zákazky po uzavretí zmluvy v súlade s § 146 ods. 6 ZVO a nakoľko kontrolou zistil porušenia zákona, o výsledku kontroly spracoval protokol, ku ktorému umožnil žalobcovi sa písomne vyjadriť a ktorý so štatutárnym orgánom žalobcu aj ústne prerokoval. 21. Správny súd konštatuje, že zo žaloby nevyplýva, na akých konkrétnych subjektívnych právach bol žalobca opatrením, resp. postupom žalovaného ukrátený. V protokole zo dňa 08.12.2016 nebola žalobcovi uložená žiadna povinnosť, jeho obsahom je len kontrolné zistenie, ktoré viedlo žalovaného k záveru o porušení zákona v postupe verejného obstarávateľa a oprávnenie žalobcu vyjadriť sa ku kontrolnému zisteniu, pričom pre žalobcu z neho bezprostredne nevyplývajú žiadne konkrétne práva a povinnosti. 22. Podľa názoru krajského súdu protokol ani zápisnica o jeho prerokovaní nie sú rozhodnutiami ani opatreniami orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, ktoré by zakladali, menili, rušili alebo deklarovali práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu alebo sa ich priamo dotýkali. Ide o opatrenia predbežnej povahy, ktoré samy osobe nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pretože slúžia len ako prípadný podklad pre ďalší postup žalovaného, ktorý na základe zistených porušení zákona mohol voči žalobcovi začať správne konanie o uloženie pokuty podľa § 149 ZVO. Uloženie pokuty by nepochybne bolo zásahom do právneho postavenia žalobcu, do jeho práv a právom chránených záujmov či povinností. K takémuto zásahu však nemôže dôjsť už vydaním samotného protokolu o výsledkoch kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní ani zápisnicou o jeho prerokovaní, ktoré nemajú povahu rozhodnutí alebo opatrení týkajúcich sa práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu, ktoré by nepriaznivo zasahovali do jeho právnej sféry. Preto sú zo súdneho preskúmania v správnom súdnictve vylúčené. Ak by došlo na základe protokolu k vydaniu rozhodnutia žalovaného o uložení pokuty pre zistené porušenie zákona o verejnom obstarávaní, takéto rozhodnutie sa môže nepriaznivo prejaviť v právnej sfére žalobcu a možno ho na základe žaloby podrobiť súdnemu preskúmaniu v správnom súdnictve. 23. Vzhľadom na to, že zápisnica ani protokol sa priamo nedotýkajú práv a právom chránených záujmov žalobcu, nemôžu mať za následok ujmu na jeho subjektívnych právach, a preto súdnemu prieskumu v správnom súdnictve nepodliehajú. Podľa Správneho súdneho poriadku je neprípustnosť súdneho preskúmania žalobou napadnutého opatrenia, resp. opatrení správneho orgánu dôvodom pre odmietnutie žaloby. Keďže správny súd dospel k záveru, že napadnutý správny akt, resp. akty žalovaného zákon zo súdneho preskúmania vylučuje, postupoval podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP a správnu žalobu žalobcu odmietol. S ohľadom na uvedený záver sa súd nezaoberal námietkami žalobcu o nezákonnosti kontrolného zistenia uvedeného v protokole, pretože tieto je možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona v postupe verejného obstarávateľa, ak boli, resp. budú na základe protokolu vydané rozhodnutia s priamym dopadom na právne postavenie žalobcu. 24. Je potrebné dodať, že súdna prax v minulosti pripustila i súdne preskúmanie protokolu Úradu pre verejné obstarávanie o kontrole dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní (rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 5Sžf/26/2012), avšak za situácie, keď úrad uložil kontrolovanému v záveroch protokolu povinnosť uviesť zistené nedostatky do súladu so zákonom (priamo zasiahol do právnej sféry kontrolovaného) a kontrolovaný nemal k dispozícii žiaden iný prostriedok ochrany svojich práv v rámci správneho súdnictva, pretože úrad nevyvodil voči kontrolovanému deliktuálnu zodpovednosť za zistené porušenia zákona a poskytovateľ finančného príspevku bez ďalšieho odmietol akceptovať výsledky verejného obstarávania a bez rozhodnutia podľa zákona č. 528/2008 Z. z. odstúpil od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. 25. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 26. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.