Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Sa/43/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200802 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200802.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Z.. Z. U., bytom N. XX, XXX XX C., advokát, vykonávajúci činnosť prostredníctvom MF Legal s.r.o., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, proti žalovanej: Slovenská advokátska komora, Kolárska 4, 813 42 Bratislava, zastúpená: JUDr. Eva Bušová, Tobrucká 6, 811 02 Bratislava, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie v časti týkajúcej sa žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy podanej proti žalovanej Slovenskej advokátskej komore zastavuje. Krajský súd v Bratislave konanie v časti týkajúcej sa žiadosti o sprístupnenie informácií žalovanou odmieta. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Dňa 24.05.2017 bola Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu doručená žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť doručiť žalobcovi riadne písomné rozhodnutie vo veci žiadosti žalobcu o zápis do zoznamu Rozhodcovského súdu Slovenskej advokátskej komory (ďalej „RS SAK“) zo dňa 09.08.2016 a riadne písomné rozhodnutie o odvolaní zo dňa 09.11.2016 proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií. 2. Žalobca v žalobe uviedol, že zaslal RS SAK na pokyn jej tajomníka elektronicky prihlášku na zapísanie do zoznamu rozhodcov v zmysle Štatútu RS SAK, pričom prihláška bola prijatá a postúpená predsedníctvu RS SAK. Nakoľko ani po dvoch mesiacoch mu nebola poskytnutá odpoveď na prihlášku, dňa 20.10.2016 sa prostredníctvom e-mailu informoval o stave jej vybavenia. V ten istý deň mu bola doručená odpoveď, že výber rozhodcov bol selektívny, ktorého podmienkam nevyhovel. Na túto odpoveď reagoval žiadosťou o doručenie zamietavého rozhodnutia spolu s riadnym odôvodnením, prečo nevyhovel podmienkam pre zápis a zároveň zaslal aj žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií). Nakoľko zo strany žalovaného ani po vyššie uvedenom postupe žalobcu nedošlo k doručeniu rozhodnutia o vybavení prihlášky a k poskytnutiu požadovaných informácií, žalobca dňa 09.11.2016 podal sťažnosť na postup vybavovania svojej žiadosti o zapísanie do zoznamu rozhodcov RS SAK, odvolanie voči rozhodnutiu o nezapísaní do zoznamu rozhodcov RS SAK, odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií. Dňa 15.03.2017 mu bola doručená neoficiálna informácia o výsledku prerokovania podania elektronicky formou e-mailu, ku ktorému bol pripojený dokument označený ako „prerokovanie podania zo dňa 09.11.2016“, v ktorom sa uvádza, že podanie žalobcu bolo prerokované Predsedníctvom Slovenskej advokátskej komory (ďalej len „Predsedníctvo SAK“) a následne uznesením odstúpené Predsedníctvu RS SAK. V ďalšom texte bola len zopakovaná informácia, že Predsedníctvo RS SAK rozhodlo, že žalobcu do zoznamu rozhodcov v tomto období nezapíše. V súvislosti s fiktívnym rozhodnutím o nesprístupnení informácie bolo uvedené, že SAK ani RS SAK nie je povinnou osobou v zmysle zákona o slobode informácií. Žalobca následne ešte niekoľko krát požadoval riadne doručenie riadne vyhotoveného rozhodnutia s odôvodnením a poučením o možnosti podať opravný prostriedok, konkrétne dňa 15.03.2017, 04.04.2017, 25.04.2017 a 26.04.2017, avšak do dňa podania tejto žaloby mu požadované rozhodnutie doručené nebolo, preto nie je naplnený predpoklad pre podanie žaloby voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy. Žalobca podal voči postupu RS SAK sťažnosť aj dňa 11.05.2017, pričom až na jeho urgenciu mu bola poskytnutá informácia, že agenda RS SAK nespadá do agendy sťažnostného oddelenia SAK, a preto bola postúpená predsedovi SAK. V tejto veci žalobca nebol zo strany SAK viac informovaný. 3. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 31.10.2017 uviedla, že v danom spore nie je pasívne legitimovaná, SAK nerozhoduje o zápise do zoznamu rozhodcov a rozhodnutie vo veci žiadosti žalobcu o zápis do zoznamu RS SAK zo dňa 09.08.2016 mu nemôže doručiť. Podľa štatútu účinného od 01.02.2010 a zverejneného v Obchodnom vestníku č. 65A/2010 zo dňa 07.04.2010 v znení neskorších zmien, SAK ako samosprávna stavovská organizácia a právnická osoba zriadená zákonom č. 586/2003 Z.z. o advokácii a zmene a doplnení zákona 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, je zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu v zmysle štvrtej hlavy prvej časti zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, s názvom Rozhodcovský súd Slovenskej advokátskej komory so sídlom v Bratislave, Slovenská republika. Tento štatút SAK pozmenila štatútom vydaným podľa § 12 ods. 2 a § 13 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 127/2016 dňa 01.07.2016. Žalovaná poukázala na to, že RS SAK je nezávislou organizačnou zložkou SAK, nemá právnu subjektivitu, nie je orgánom verejnej správy a rovnako tak SAK v rozsahu svojej funkcie zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu nekoná ako orgán verejnej správy, rovnako tak nekonajú ani iní zriaďovatelia stálych rozhodcovských súdov. Zo znenia článku III bod (10) štatútu vyplýva, že o zápise rozhoduje Predsedníctvo RS SAK a nie žalovaná, súčasne podaním prihlášky alebo žiadosti o zápis nevzniká Predsedníctvu SAK zákonná povinnosť zapísať každého žiadateľa do zoznamu rozhodcov. Rovnako mu zo žiadneho predpisu nevyplýva povinnosť vydať rozhodnutie o nezapísaní s odôvodnením a poučením. Výsledok rozhodnutia Predsedníctva SAK o žiadosti resp. prihláške žalobcu mu bol oznámený tajomníkom RS SAK elektronicky dňa 20.10.2016 a následne listom zo dňa 15.03.2017. Žalovaná poukázala na to, že rozhodovanie Predsedníctva RS SAK o zápise či nezapísaní určitej osoby do zoznamu rozhodcov nie je administratívnym konaním orgánu verejnej správy, nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom konaní, keďže sa netýka verejnej ale súkromnej správy, preto je predmetná žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy neprípustná. Podľa názoru žalovanej neobstojí záver žalobcu, že z § 15 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. vyplýva, že ak preukáže splnenie všeobecných podmienok zápisu podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, RS SAK je povinný zapísať žalobcu do zoznamu rozhodcov. Toto ustanovenie sa však nemá vykladať tak, že stály rozhodcovský súd je povinný zapísať do zoznamu každú osobu, ktorá spĺňa všeobecné podmienky podľa § 6 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., ale iba, že stály rozhodcovský súd nesmie zapísať do zoznamu rozhodcov takú osobu, ktorá nespĺňa všeobecné podmienky podľa § 6 citovaného zákona. 4. K riadnemu nevybaveniu žalobcovej žiadosti o sprístupnenie informácií žalovaná uviedla, že žalobca nezaslal túto žiadosť žalovanej ale RS SAK. Tento mu však žiadané informácie neposkytol, pretože sa nepovažoval za povinnú osobu podľa § 2 zákona o slobode informácií. O odvolaní proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií, ktoré žalobca predložil žalovanej podaním zo dňa 09.11.2016 žalovaná nerozhodovala s poukazom na to, že ak RS SAK nie je povinnou osobou, nie je ani žalovaná odvolacím orgánom podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií. Aj keby bol RS SAK povinnou osobou, žalovaná nie je jeho nadriadeným orgánom a o opravnom prostriedku nemôže rozhodovať. Žalovaná navrhla, aby súd konanie zastavil podľa § 99 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) pre absenciu podmienok konania, keďže žaloba nesmeruje voči rozhodnutiu, ani inému aktu orgánu verejnej správy, ktorý by podliehal prieskumu v správnom konaní. Pre prípad, že sa súd nestotožní s návrhom na zastavenie konania žalovaná navrhuje, aby súd žalobu podľa § 99 SSP odmietol alebo alternatívne podľa § 249 SSP zamietol. 5. S vyjadrením žalovanej žalobca nesúhlasil a žiadal súd o rozhodnutie vo veci nečinnosti. 6. Žalovaná podaním zo dňa 19.03.2018 zotrvala na obsahu svojho vyjadrenia zo dňa 31.10.2017. 7. Podľa § 32 ods. 2 SSP žalovaným je orgán verejnej správy určený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa § 245 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie. 9. Podľa čl. I ods. 3 Štatútu RS SAK rozhodcovský súd je nezávislou organizačnou zložkou Komory a nemá právnu subjektivitu. 10. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. Stály rozhodcovský súd zapíše do zoznamu rozhodcov osobu, ktorá spĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1. 11. Podľa čl. V ods. 1 tretia veta Štatútu RS SAK o zápise do zoznamu rozhodcov a vyčiarknutí zo zoznamu rozhodcov rozhoduje Predsedníctvo po prerokovaní na predsedníctve Komory. 12. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. 13. Podľa § 99 písm. b) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1. 14. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 15. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 16. Podľa § 107 SSP predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, vykonáva dokazovanie, to vyžaduje verejný záujem, je to na prejednanie veci potrebné alebo tak ustanovuje tento zákon. V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania. 17. Krajský súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania pretože nerozhodoval vo veci samej. Rozhodnutia, ktoré sa netýkajú veci samej, teda sa v nich nerozhoduje o vecnej stránke žaloby možno vydať bez toho, aby vydaniu rozhodnutia predchádzalo ústne pojednávanie. 18. Žalobca podal žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorou sa domáhal, aby súd uložil žalovanej Slovenskej advokátskej komore povinnosť doručiť žalobcovi riadne písomné rozhodnutie vo veci žiadosti žalobcu o zápis do zoznamu RS SAK. Z vyššie uvedeného ustanovenia § 15 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. vyplýva, že pasívne legitimovaný je rozhodcovský súd. Žalobca sa nedomáha prerokovania jeho veci na predsedníctve SAK, ale sa domáha vydania rozhodnutia a jeho doručenia, na ktoré má kompetenciu RS SAK. Správny súdny poriadok v § 12 ods. 2 a v § 245 pasívnu legitimáciu nepodmieňuje právnou subjektivitou. Preto táto skutočnosť nie je prekážkou na konanie s RS SAK ako žalovaným v konaní o nečinnosť podľa § 242 a nasl. SSP. Nakoľko ide o neodstrániteľný nedostatok podanej žaloby, súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 99 písm. b) SSP. 19. K časti týkajúcej sa žiadosti o sprístupnenie informácií žalovanou a doručenia riadneho písomného rozhodnutia o odvolaní zo dňa 09.11.2016 proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií súd konštatuje, že zákon č. 211/2000 Z.z. pri nečinnosti upravuje vznik fiktívneho rozhodnutia v 1. aj 2. stupni, ktoré možno napadnúť všeobecnou správnou žalobou podľa § 177 a nasl. SSP a nie žalobou o nečinnosť podľa § 242 a nasl. SSP. V tomto osobitnom prípade konania o info žiadosti zákonodarca upravil pri nečinnosti povinných subjektov vznik fiktívnych rozhodnutí. Žalobcovi nič nebránilo, aby proti takémuto fiktívnemu rozhodnutiu o odvolaní (§ 19 ods. 3 zákona o slobode informácií) podal všeobecnú správnu žalobu. Vzhľadom na to, že žalobca môže podať proti fiktívnemu rozhodnutiu o odvolaní podľa zákona o slobode informácií všeobecnú správnu žalobu o jeho preskúmanie, súd konanie v tejto časti odmietol. 20. O trovách konania rozhodol súd podľa § 170 písm. a), b) tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá, konanie bolo zastavené. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.