Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Sa/24/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200543 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019200543.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: W.. W. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX, XXX XX Z., proti žalovanému: Slovenská advokátska komora, Kolárska 4, 813 42 Bratislava, právne zast. JUDr. Eva Bušová, Tobrucká 6, 811 02 Bratislava, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy zo dňa 23.05.2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave u k l a d á žalovanému, Slovenská advokátska komora, povinnosť doručiť žalobcovi, W.. W. J., rozhodnutie vo veci žiadosti žalobcu o zápis do zoznamu Rozhodcovského súdu Slovenskej advokátskej komory v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia. Žalovaný je povinný v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia doručiť súdu vydané rozhodnutie. Krajský súd v Bratislave konanie v časti týkajúcej sa žiadosti o sprístupnenie informácií žalovaným zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi p r i z n á v a úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Dňa 24.05.2017 bola Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „tunajší súd“) osobne doručená žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému doručenia rozhodnutia vo veci žiadosti žalobcu o zápis do zoznamu Rozhodcovského súdu Slovenskej advokátskej komory v znení: „Žalovaný je povinný doručiť žalobcovi riadne písomné rozhodnutie vo veci žiadosti žalobcu o zápis do zoznamu Rozhodcovského súdu Slovenskej advokátskej komory zo dňa 09.08.2016. Žalovaný je povinný doručiť žalobcovi riadne písomné rozhodnutie o odvolaní zo dňa 09.11.2016 proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií. 2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 31.10.2017 uviedol, že podľa štatútu účinného od 01.02.2010 a zverejneného v Obchodnom vestníku č. 65A/2010 zo dňa 07.04.2010 v znení neskorších zmien, Slovenská advokátska komora (ďalej len „SAK“) ako samosprávna stavovská organizácia a právnická osoba zriadená zákonom č. 586/2003 Z. z. o advokácii a zmene a doplnení zákona 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, je zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu v zmysle štvrtej hlavy prvej časti zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, s názvom Rozhodcovský súd Slovenskej advokátskej komory so sídlom v Bratislave, Slovenská republika. Tento štatút SAK pozmenila štatútom vydaným podľa § 12 ods. 2 a § 13 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 127/2016 dňa 01.07.2016. Žalovaný poukázal na to, že Rozhodcovský súd Slovenskej advokátskej komory (ďalej len „RS SAK“) je nezávislou organizačnou zložkou SAK, nemá právnu subjektivitu, nie je orgánom verejnej správy a rovnako tak SAK v rozsahu svojej funkcie zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu nekoná ako orgán verejnej správy. Zo znenia článku III bod (10) štatútu vyplýva, že o zápise rozhoduje Predsedníctvo RS SAK a nie žalovaný, súčasne podaním prihlášky alebo žiadosti o zápis nevzniká Predsedníctvu SAK zákonná povinnosť zapísať každého žiadateľa do zoznamu rozhodcov. Rovnako mu zo žiadneho predpisu nevyplýva povinnosť vydať rozhodnutie o nezapísaní s odôvodnením a poučením. Výsledok rozhodnutia Predsedníctva SAK o žiadosti resp. prihláške žalobcu mu bol oznámený tajomníkom RS SAK elektronicky dňa 20.10.2016 a následne listom zo dňa 15.03.2017. Podľa názoru žalovaného rozhodovanie Predsedníctva RS SAK o zápise či nezapísaní určitej osoby do zoznamu rozhodcov nie je administratívnym konaním orgánu verejnej správy, nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom konaní, keďže sa netýka verejnej ale súkromnej správy, preto je predmetná žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy neprípustná. Stály rozhodcovský súd nie je povinný zapísať do zoznamu každú osobu, ktorá spĺňa všeobecné podmienky podľa § 6 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z., ale stály rozhodcovský súd nesmie zapísať do zoznamu rozhodcov takú osobu, ktorá nespĺňa všeobecné podmienky podľa § 6 citovaného zákona. 3. K riadnemu nevybaveniu žalobcovej žiadosti o sprístupnenie informácií žalovaný uviedol, že žalobca nezaslal túto žiadosť žalovanému ale RS SAK. Tento mu však žiadané informácie neposkytol, pretože sa nepovažoval za povinnú osobu podľa § 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií (ďalej len „zákon o slobode informácii“). O odvolaní proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií, ktoré žalobca predložil žalovanej podaním zo dňa 09.11.2016 žalovaný nerozhodoval s poukazom na to, že ak RS SAK nie je povinnou osobou, nie je ani žalovaný odvolacím orgánom podľa § 19 ods. 3 o slobode informácií. Aj keby bol RS SAK povinnou osobou, žalovaný nie je jeho nadriadeným orgánom a o opravnom prostriedku nemôže rozhodovať. 4. Žalovaný navrhol, aby súd konanie zastavil podľa § 99 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) pre absenciu podmienok konania, keďže podľa žalobcu žaloba nesmeruje voči rozhodnutiu, ani inému aktu orgánu verejnej správy, ktorý by podliehal prieskumu v správnom konaní. Pre prípad, že sa súd nestotožní s návrhom na zastavenie konania žalovaný navrhol, aby súd žalobu podľa § 99 SSP odmietol alebo alternatívne podľa § 249 SSP zamietol. 5. S vyjadrením žalovaného žalobca v podaní zo dňa 18.12.2017 nesúhlasil a žiadal súd o rozhodnutie vo veci nečinnosti orgánu verejnej správy. 6. Žalovaný podaním zo dňa 19.03.2018 zotrval na obsahu svojho vyjadrenia zo dňa 31.10.2017. 7. Uznesením č. k. 7Sa/43/2017-97 zo dňa 19.06.2018 Krajský súd v Bratislave konanie v časti týkajúcej sa žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy podanej proti žalovanému, Slovenská advokátska komora zastavil, v časti týkajúcej sa žiadosti o sprístupnenie informácií žalovaným odmietol a určil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. 8. Žalobca podal proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 7Sa/43/2017-97 zo dňa 19.06.2018 kasačnú sťažnosť zo dňa 28.06.2018, v ktorej navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil prvý výrok uznesenia č. k. 7Sa/43/2017-97 zo dňa 19.06.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ďalej uviedol, že správny súd podľa jeho názoru vec nesprávne právne posúdil, keď uviedol, že orgánom verejnej správy, voči ktorému žaloba smerovala, je RS SAK. RS SAK nie je orgánom verejnej moci, nemôže byť ani orgánom verejnej správy, pretože je jeho podkategóriou. SAK ako zriaďovateľ RS SAK je osobou, ktorú zákon ako orgán záujmovej samosprávy považuje za orgán verejnej správy, voči ktorému má žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy smerovať a ktorý zodpovedá za nečinnosť, ktorej odstránenia sa žalobca domáhal žalobou. 9. Žalovaný sa k podanej kasačnej sťažnosti nevyjadril. 10. Uznesením č. k. 6Sžk/23/2018-120 zo dňa 20.03.2019 Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 7Sa/43/2017-97 zo dňa 19.06.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 11. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona SSP, na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. 12. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy. 14. Podľa § 32 ods. 2 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy určený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. 15. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 16. Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. 17. Podľa § 245 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie. 18. Podľa § 250 ods. 1 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží žalovanému, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon, prípadne začal z úradnej povinnosti administratívne konanie. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť vydané rozhodnutie, opatrenie alebo oznámenie o vykonanom úkone, prípadne o začatí administratívneho konania. 19. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. Stály rozhodcovský súd zapíše do zoznamu rozhodcov osobu, ktorá spĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1. 20. Podľa čl. I ods. 3 Štatútu RS SAK rozhodcovský súd je nezávislou organizačnou zložkou Komory a nemá právnu subjektivitu. 21. Podľa čl. V ods. 1 tretia veta Štatútu RS SAK o zápise do zoznamu rozhodcov a vyčiarknutí zo zoznamu rozhodcov rozhoduje Predsedníctvo po prerokovaní na predsedníctve Komory. 22. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 23. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. 24. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 25. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy. 26. Podľa § 12 zákona o slobode informácií, všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. 27. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 28. Krajský súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto aplikujúc § 250 SSP uložil žalovanému, aby v určenej lehote konal. Súčasne správny súd na základe citovaných právnych predpisov dospel k záveru, že fiktívne rozhodnutie žalovaného o nesprístupnení informácií trpí vadou nepreskúmateľnosti spôsobenou nedostatkom dôvodov, ktorá má za následok jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. 29. Pred rozhodnutím vo veci sa súd podrobne oboznámil so žalobou, jej prílohami, vyjadreniami žalovaného i žalobcu a administratívnym spisom žalovaného. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že dňa 09.08.2016 podal žalobca prihlášku RS SAK na zapísanie do zoznamu rozhodcov v zmysle štatútu RS SAK, pričom prihláška bola postúpená Predsedníctvu SAK. Žalobca dňa 20.10.2016 prostredníctvom e-mailovej pošty žiadal žalovaného o informácie o stave vybavenia prihlášky. Z odpovede žalovaného vyplynulo, že na základe selektívneho výberu Predsedníctvo RS SAK rozhodlo v prvom kole len o zápise 10 rozhodcov, medzi ktorými žalobca nebol. Žalobca dňa 20.10.2016 žiadal o doručenie zamietavého rozhodnutia spolu s riadnym odôvodnením, prečo nevyhovel podmienkam pre zápis. Súčasne žiadal od žalovaného sprístupnenie informácií podľa zákona o slobode informácií, konkrétne: a) Koľko žiadostí o zápis za rozhodcu RS SAK bolo doručených do 13.09.2016. b) Na základe akých ďalších kritérií boli vyselektovaní 10 uchádzači. c) Aké kritériá nenaplnili neúspešní uchádzači. d) Boli zo strany RS SAK vyrozumení neúspešní uchádzači a akým spôsobom. e) Aký bol dôvod pre výmaz dvoch rozhodcov zo zoznamu rozhodcov. 30. Žalovaný nedoručil žalobcovi rozhodnutie o vybavení prihlášky ani mu neposkytol požadované informácie v zmysle žiadosti o sprístupnenie informácií. Žalobca následne podal sťažnosť na postup vybavovania svojej žiadosti o zapísanie do zoznamu rozhodcov RS SAK a tiež odvolanie voči rozhodnutiu o nezapísaní do zoznamu rozhodcov RS SAK a odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií. Žalobca opakovane žiadal o riadne doručenie riadne vyhotoveného rozhodnutia s riadnym odôvodnením a poučením o možnosti podať opravný prostriedok, avšak takéto rozhodnutie mu doručené nebolo, ako ani nebola riadne vybavená jeho žiadosť o sprístupnenie informácií. 31. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie však nie je absolútne a možno ho obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR). 32. Zákon o slobode informácií samotné sprístupnenie až nesprístupnenie informácií odstupňováva tak, že: a. požadovaná informácia sa sprístupní; ak informáciu nemožno v celom jej rozsahu sprístupniť, potom: b. sprístupnenie požadovanej informácie sa obmedzí; ak zákon výslovne určuje, že takúto informáciu nemožno sprístupniť ani v obmedzenom rozsahu, potom: c. požadovaná informácia sa nesprístupní. 33. Vo všeobecnosti teda platí, že podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, sa sprístupňujú všetky informácie, ktoré majú povinné osoby k dispozícii (písmeno a. predchádzajúceho odseku). S cieľom zachovania informačnej povinnosti povinnej osoby a aj práva na prístup k informáciám oprávnenej osoby je nevyhnutné v ďalšom štádiu skúmať, či informáciu ako takú možno sprístupniť v obmedzenom rozsahu podľa § 9, § 11 a § 12 zákona o slobode informácií (písmeno b. predchádzajúceho odseku). Ak informáciu nemožno sprístupniť ani v obmedzenom rozsahu, potom povinná osoba informáciu nesprístupní podľa § 8, § 10, § 11 (písmeno c. predchádzajúceho odseku). Spoločným menovateľom pre čiastočné alebo úplné obmedzenie práva na informácie je, že sú v súlade so zákonom (test legality) a s cieľom sledovaným zákonom (test legitimity) za súčasného zohľadnenia podstaty a zmyslu práva na informácie. Všeobecnými cieľmi sú opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR) a ďalšie ciele vymedzené v § 8 až § 13 zákona o slobode informácií. 34. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poznamenať, že zmyslom zákona o slobode informácií je úprava podmienok, postupu a rozsahu slobodného prístupu k informáciám. Cieľom zákona o slobode informácií a pre žiadateľa podstatným, je rozhodnutie o poskytnutí (neposkytnutí, obmedzení) informácie, ktorou disponuje povinná osoba. Fiktívne rozhodnutie je vzhľadom na svoju fiktívnu povahu a s tým spojenú absenciu základných formálnych a materiálnych náležitosti nepreskúmateľné a preto nezákonné. Zároveň nie je pre oprávnenú osobu vysvetlením postoja povinnej osoby, predpokladá sa len zamietnutie žiadosti o sprístupnenie informácie. Tento právny stav však nevychádza zo základnej požiadavky práva na informácie vyjadrenej čl. 26 Ústavy SR a zákona o slobode informácií a vzhľadom na to fiktívne rozhodnutie nemožno považovať za vydané podľa práva. 35. Súd pokladá za potrebné na základe uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6Sžk/23/2018-120 zo dňa 20.03.2019 poukázať na skutočnosť, že Rozhodcovský súd Slovenskej advokátskej komory je iba organizačnou zložkou bez právnej subjektivity podľa čl. I ods. 3). Štatútu RS SAK. Napriek tomu, že je nezávislou organizačnou zložkou, účinky jeho rozhodnutí sa viažu na právny subjekt v ktorom pôsobí, a tým je Slovenská advokátska komora. 36. Žalovaný bol vo svojom postupe v konaní vo vzťahu k žalobcovi opakovane nečinný, pričom ani po podaní sťažnosti zo dňa 09.11.2016 žalovaný nedoručil žalobcovi meritórne rozhodnutie i keď mu v tom nič nebránilo a nevybavil ani žiadosť o sprístupnenie informácií, preto správny súd dospel k presvedčeniu, že žaloba bola podaná dôvodne, a rozhodol podľa § 250 ods. 1 SSP tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia a súčasne uložil žalovanému v zmysle § 250 ods. 1 SSP povinnosť v lehote troch mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia doručiť súdu vydané rozhodnutie. Zároveň správny súd konanie v časti fiktívneho rozhodnutia žalovaného o nesprístupnení informácií zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vrátil veci žalovanému na ďalšie konanie, aby sa žalovaný v ďalšom konaní zameral na riadne odôvodnenie svojho rozhodnutia, tak aby bolo jasné, či a ako vyhodnotil možnosť sprístupnenia požadovaných informácií alebo ho konkrétne dôvody viedli k absolútnemu nesprístupneniu požadovaných informácií. 37. O trovách žalobcu súd rozhodol vzhľadom na výsledok tohto súdneho konania podľa § 167 ods. 1 SSP. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal právo na úplnú náhradu trov konania. Poučenie: Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 2 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia uznesenia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu (§439 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP). Podľa § 251 SSP: (1) Ak žalovaný svoju nečinnosť v určenej lehote bezdôvodne neodstráni, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. Pred rozhodnutím o pokute si správny súd môže vyžiadať stanovisko orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanému. (2) Ak orgán verejnej správy správnemu súdu preukáže odstránenie nečinnosti, správny súd konanie uznesením zastaví.