Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/113/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200813 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200813.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: Výskumný ústav vodného hospodárstva, Nábrežie Arm. Gen. L. Svobodu 5, 812 49 Bratislava, IČO: 00156850, zastúpeného: Jurek, advokátska kancelária, s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 47253983 proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Ružová dolina 27, Bratislava, za účasti: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35697270, zastúpeného: Advokátska kancelária BG Partners, s.r.o., Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 47249561 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Z-27040/16 zo dňa 25.04.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. Ďalšiemu účastníkovi konania súd priznáva voči žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1.Spoločnosť Orange Slovensko, a.s., návrhom na záznam vecného bremena do katastra nehnuteľností doručeného Okresnému úradu Bratislava dňa 20.12.2016 navrhla, aby Okresný úrad Bratislava - katastrálny odbor vykonal záznam vecného bremena v prospech oprávneného z vecného bremena spoločnosti Orange Slovensko a.s. a to v rozsahu ust. § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, t.j. oprávnenia zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti - na streche nehnuteľnosti - stavby súpisné č. XXXX, umiestnenej na parcele č. XXXXX/XX, do katastra nehnuteľností v časti „C“ v okrese I. I. v obci BA - m.č. S. A. k.ú. S. A.. Návrh odôvodnila tým, že na základe licencie na zriadenie a prevádzkovanie verejnej telekomunikačnej siete a na poskytovanie telekomunikačných služieb na území SR v zmysle zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení zákona č. 308/2000 Z.z., ktorá sa v zmysle § 76 ods. 4 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách považuje za všeobecné povolenie podľa § 13 a za splnenie oznamovacej povinnosti podľa § 14 citovaného zákona, je spoločnosť Orange Slovensko a.s., ako podnik podľa § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (v spojení s § 78 ods. 7 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách aj podľa § 69 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách) oprávnená vo verejnom záujme a v nevyhnutnom rozsahu: - zriaďovať a prevádzkovať verejné siete (§ 2 ods. 1 a 2 zákona o elektronických komunikáciách) a stavať ich vedenia (ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách) na cudzej nehnuteľnosti. Poukázal, že povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa § 66 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách sú v zmysle § 66 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách zákonnými vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach, a preto podľa § 35 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) s poukazom na § 66 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách navrhol vykonať záznam predmetného vecného bremena. 2. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor oznámením č. Z-27040/16 zo dňa 25.04.2017 oznámil žalobcovi, že dňa 25.04.2017 bol vykonaný zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam do operátu katastra nehnuteľností na základe listiny č. Z-27040/16 v katastrálnych územiach: k.ú. S. A., list vlastníctva XXXX č. zmeny XXXX/XX. 3. Žalobca k návrhu na zápis vecného bremena podal dňa 11.01.2017 stanovisko, v ktorom nesúhlasil s predmetným návrhom spoločnosti Orange Slovensko, a.s. a žiadal, aby žalovaný jeho návrhu nevyhovel a vecné bremeno nezapísal. V stanovisku uviedol dôvody takmer obsahovo totožné s dôvodmi uvedenými v podanej žalobe. 4. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor záznamom č. Z - 27040/16 zapísal do katastra nehnuteľností na predmetnom pozemku vecné bremeno v prospech Orange Slovensko , a.s. v zmysle § 66 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, spočívajúce v práve zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na nehnuteľnosti - streche stavby Prevádzková budova súp. č. XXXX na parc. č. XXXXX/XX. 5. Žalovaný listom označeným ako „Oznámenie“ oznámil žalobcovi, že dňa 25.04.2017 bol vykonaný zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam do operátu katastra nehnuteľností na základe listiny č. Z - 27040-16 v katastrálnych územiach - S. A., LV č. XXXX. 6. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor na stanovisko žalobcu k návrhu na zápis vecného bremena sa vyjadril listom zo dňa 26.04.2017 adresovaným právnemu zástupcovi žalobcu, v ktorom uviedol, že s dôvodmi uvedenými v predmetnom stanovisku sa nestotožnil a zákonné vecné bremeno zapísal. Je názoru, že v záznamovom konaní č.k. Z-27040/2016 postupoval v súlade s právnymi predpismi a zápisom zákonného vecného bremena do operátu katastra na základe predložených listín neporušil ustanovenia katastrálneho zákona, ako aj vykonávacie vyhlášky ku katastrálnemu zákonu. II. Žaloba 7. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.05.2017 domáhal zrušenia záznamu (rozhodnutia) žalovaného označeného ako „Oznámenie“ č.k. Z-27040 zo dňa 25.04.2017. 8. Uviedol, že je správcom majetku štátu - nehnuteľnosti, prevádzkovej (administratívnej) budovy nachádzajúcej sa na E., okres I. 1, obec I. - m.č. S. A., k.ú. S. A., na p.č. XXXXX/XX, súpisné číslo budovy XXXX, zapísanej na LV č. XXXX ako vlastníctvo Slovenskej republiky. 9. Predmetná nehnuteľnosť bola predmetom nájmu na základe Zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa 28.4.2003 uzatvorenej podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi žalobcom a spoločnosťou Orange Slovensko, a.s., so sídlom: A. 8, XXX XX I., IČO: 35 69 72 70 do 31.12.2016 (ďalej aj „Orange"). Žalobca so spoločnosťou Orange opakovane rokoval v priebehu rokov 2016 a 2017, no k dohode nedošlo. Spol. Orange v súčasnosti užíva predmetnú nehnuteľnosť, a preto bol opakovane písomne vyzvaný, aby od neoprávneného užívania nehnuteľnosti upustil a zabezpečil odstránenie predmetných technických zariadení. 10. Žalobcovi bolo dňa 02.05.2017 doručené Oznámenie žalovaného, ktorým žalovaný oznamuje žalobcovi, že dňa 25.04.2017 bol vykonaný zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam do operátu katastra nehnuteľností na základe listiny č. Z - 27040-16 v katastrálnych územiach - S. A., LV č. XXXX. Poukázal, že v predmetnom oznámení absentuje skutkový a právny stav, na základe ktorého žalovaný zápis k nehnuteľnosti vykonal. Žalovaný mal na vydanie rozhodnutia zákonnú 60 dňovú lehotu, ktorá uplynula dňa 20.02.2017 (teda bol v omeškaní viac ako 2 mesiace). 11. Oznámenie podľa žalobcu možno označiť za rozhodnutie, nakoľko ide o správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie, alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje, alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. Predmetným rozhodnutím boli práva ako aj právom chránené záujmy žalovaného porušené, ako aj priamo dotknuté. V súvislosti s uvedeným poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžr/174/2011 zo dňa 10.10.2012 a 1Sžr/13/2012 zo dňa 18.07.2012. 12. V danom prípade tak „oznámenie" žalovaného vyvolalo právne účinky prejavujúce sa v zápise navrhovaného vecného bremena do katastra nehnuteľnosti. Verejnoprávne aspekty zákonného vecného bremena majú povahu núteného obmedzenia vlastníckeho práva a zapísať ich možno len výnimočne, ak vznikajú vo verejnom záujme, sú nevyhnutné. Vznik vecného bremena si vynútil Orange bez súhlasu žalobcu a v zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy SR čl. 20 a judikatúry, nemôže vecné bremeno vznikať zo zákona, ale na základe zákona - musí sa o ňom riadne rozhodnúť. To znamená, že takéto rozhodnutie musí mať všetky náležitosti rozhodnutia, teda aj výrok, rozhodnutie, odôvodnenie a poučenie. 13. Vzhľadom na uvedené je žalobca názoru, že rozhodnutie a postup žalovaného odporuje právnemu poriadku SR, v dôsledku čoho zasiahol do práv a oprávnených záujmov žalobcu. Je nepochybné, že záujem na ochrane vlastníckeho práva je nadradený záujmom podnikateľského subjektu - súkromnej obchodnej spoločnosti bez účasti štátu. Spoločnosti Orange nič nebráni, aby si zriadil svoje zariadenia niekde inde, keď je mu preukázateľne známe, že žalobca nemá záujem na tom, aby jeho nehnuteľnosť užíval. Postup Orange tak hodnotí ako šikanózny. 14. Poukázal i na právny názor Ústavného súdu SR, ktorý opakovane dáva v súvislosti s obmedzením vlastníckeho práva do pozornosti inštitút právneho štátu (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 16/95) a aj ústavnoprávny rámec ochrany vlastníckeho práva, ako aj judikatúru Ústavného súdu SR v otázke núteného obmedzenia vlastníckeho práva. V právnom štáte je neprípustné, aby zákonné obmedzenie vlastníckeho práva - zákonné vecné bremeno bolo možné zriadiť - vzniklo len „dňom oznámenia" povinnému. Podľa § 13a ods. 1 a 2 zákona o správe majetku štátu možno zriadiť inžiniersku stavbu uvedenú v § 43a ods. 2 písm. ŕ), g), h) a i) zákona č. 50/1976 Z.z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku na základe nájomnej zmluvy alebo vecného bremena podľa § 13a ods. 3 zákona o správe majetku štátu. Diaľkovú a miestnu elektronickú komunikačnú sieť a vedenie možno podľa zákona o správe majetku štátu prevádzkovať (prípadne aj zriadiť) na základe vecného bremena uzatvoreného podľa § 13a ods. 3 zákona o správe majetku štátu. III. Vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka 15. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.06.2018 uviedol, že katastrálny odbor pri zápise záznamom na základe verejnej listiny alebo inej listiny neposudzuje splnenie podmienok pre vznik práv uvedených v zákone, nakoľko záznam má len evidenčnú funkciu, čoho dôsledok je, že katastrálny odbor nie je príslušný rozhodovať vo veci, ale len formálne posúdi predloženú listinu v zmysle vyššie citovaných ustanovení. Na záznamové konanie sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní v zmysle ustanovenia § 34 ods. 3 katastrálneho zákona, a preto katastrálny odbor nie je príslušný rozhodovať o vykonaní zápisu, ale vykoná zápis záznamom v zmysle návrhu navrhovateľa. 16. Povinnosť vyznačiť predmet vecného bremena do katastra nehnuteľností je uložená v § 151o ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Spôsob vyznačenia je následne špecifikovaný v § 28 ods. 1 vyhlášky s odkazom na § 1 ods. 1 katastrálneho zákona a § 34 ods. 1 katastrálneho zákona. 17. Práva a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam, tak aj povinnosti podniku, ktorý poskytuje verejnú sieť, upravuje ustanovenie § 66 ods. 3, 4 ZEK. Splnenie povinnosti podniku, katastrálny odbor nie je oprávnený skúmať. 18. Úrad geodézie, kartografie a katastra SR (ďalej len „ÚGKK SR“) za účelom stanovenia jednotných pravidiel pre správy katastra pri zápisoch vecného bremena do katastra nehnuteľností v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov vydal dňa 31.07.2013 Stanovisko k zápisu zákonných vecných bremien do katastra nehnuteľností pod č. KO- 3908/2013-712, kde je uvedené: „Podľa § 66 ods. 2 ZEK, povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 písm. a) sú vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podá podnik. Vecné bremeno, ktoré vzniká zo ZEK viazne na dotknutých nehnuteľnostiach, nie na častiach nehnuteľností. Správa katastra nerozhoduje o rozsahu vecného bremena, jeho rozsah je iba právom účastníkov a v právomoci správy katastra je ho len zapísať. Z uvedeného vyplýva, že požiadavka na predloženie geometrického plánu je neopodstatnená. " 19. Na základe vyššie uvedeného katastrálny odbor posúdil predložený návrh na zápis vecného bremena v konaní pod č. Z-27040/16 za spôsobilý na vykonanie záznamu do operátu katastra nehnuteľností a dňa 25.04.2017 vykonal zápis vecného bremena do listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie S. A. pod číslom zmeny XXXX/XX, nasledovne: „Vecné bremeno v prospech oprávneného Orange Slovensko, a.s., IČO: 35697270 v zmysle ustanovenia § 66 ods. l písm. a) a ods.2 zákona č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v platnom znení, spočívajúce v práve zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na nehnuteľnosti - streche stavby Prevádzková budova súp.č.XXXX na parc.č. XXXXX/XX, Z-XXXXX/XXXX". Katastrálny odbor po vykonaní zápisu záznamom predloženej listiny, oznámil tým osobám, ktorých právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté, že vykonal zápis do katastra záznamom a to do 15 dní odo dňa zápisu práva do katastra v zmysle ustanovenia § 37 katastrálneho zákona. 20. Ďalší účastník vo vyjadrení k žalobe zo dňa 14.02.2018 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobca ako správca majetku štátu sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava II dňa 11.04.2017 proti žalovanému domáha zrušenia záznamu označeného ako „Oznámenie“ č.k.: Z-27040 zo dňa 25.04.2017, ktorým bol vykonaný zápis vecného bremena v prospech spoločnosti Orange Slovensko, a.s. - ďalšieho účastníka na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu - prevádzkovú (administratívnu) budovu nachádzajúcu sa na E.. W.. M.. L. S. 5, XXX XX I., okres: I. I, obec: I. - m.č. S. A., k. ú.: S. A., na p. č.: XXXXX/XX, súpisné číslo XXXX, vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len „nehnuteľnosť"). 21. Vyššie uvedená nehnuteľnosť bola predmetom nájmu na základe Zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa 28.04.2003 uzatvorenej podľa § 663 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník") a jej Dodatkov medzi Výskumným ústavom vodného hospodárstva - žalobcom a spoločnosťou Orange Slovensko, a.s. - ďalším účastníkom do 31.12.2016. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca do 30 dní po skončení nájmu (31.12.2016) nepodal návrh na vypratanie nehnuteľnosti na príslušný súd a žalobu podal až dňa 11.04.2017, teda po uplynutí lehoty na podanie návrhu na vypratanie nehnuteľnosti, nájomná zmluva sa obnovila za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná, a to o dobu jedného roka, t.j. do 31.12.2017. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že ďalší účastník - spoločnosť Orange Slovensko, a.s. neužíval nehnuteľnosť neoprávnene, ako sa žalobca mylne domnieva, túto nehnuteľnosť užíva v súlade so zákonom. 22. Ďalší účastník sa snažil vec riešiť mimosúdnou dohodou priamo, ako aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý rokoval s právnym zástupcom žalobcu, avšak neúspešne, nakoľko závery právneho zástupcu žalobcu (osôb zúčastnených na rokovaní) neboli jednotné, a ani postup dohodnutý ohľadne ďalšieho možného riešenia medzi právnymi zástupcami nebol zo strany žalobcu dodržaný, keď po spoločnom stretnutí a dohode o ďalších krokoch, zaslal dňa 04.04.2017 ďalšiemu účastníkovi opätovnú výzvu na odstránenie technologického zariadenia. Ďalší účastník teda v zmysle uvedeného výsledky mimosúdneho rokovania hodnotil ako neúspešné. Ďalší účastník počas celej doby mimosúdnych rokovaní objasnil žalobcovi režim vzniku a existencie zákonného vecného bremena, žalobcovi riadne preukázal existenciu zákonného vecného bremena, avšak žalobca túto skutočnosť neakceptoval. 23. V čase zriadenia základňovej stanice verejnej telekomunikačnej siete GSM - inžinierskej stavby na nehnuteľnosti žalobcu, ďalší účastník nehnuteľnosť užíval na základe platnej nájomnej zmluvy a jej dodatkov a súčasne zriadenie uvedenej základňovej stanice bolo vykonané v súlade s rozhodnutiami a povoleniami príslušných orgánov, teda v súlade s právnymi predpismi. 24. Vo vzťahu k žalobcovým tvrdeniam týkajúcich sa vykonania záznamu a skutočnosti, keď žalobca považuje oznámenie žalovaného o vykonaní záznamu vecného bremena za rozhodnutie správneho orgánu, uviedol, že sa nejedná o rozhodnutie správneho orgánu a v zmysle § 34 katastrálneho zákona: (1) práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín a (3) Na vykonanie záznamu sa nevyťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. IV. Replika žalobcu a ďalšieho účastníka 25. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného v replike doručenej súdu dňa 2.7.2018 upriamil pozornosť na to, že záznam žalovaného možno označiť za rozhodnutie, nakoľko ide o správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie, alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. Predmetným rozhodnutím boli práva ako aj právom chránené záujmy žalovaného porušené ako aj priamo dotknuté. 26. Podľa žalobcu „oznámenie“ žalovaného vyvolalo právne účinky prejavujúce sa v zápise navrhovaného vecného bremena do katastra nehnuteľností. Vznik vecného bremena si vynútil Orange bez súhlasu žalobcu a v zmysle Ústavy SR (čl. 20 ods. 4) a judikatúry nemôže vecné bremeno vznikať zo zákona, ale na základe zákona - musí sa o ňom riadne rozhodnúť. To znamená, že takéto rozhodnutie musí mať všetky náležitosti rozhodnutia. Naviac k návrhu na záznam absentovali potrebné prílohy, ako opis nehnuteľnosti a pod. Je názoru, že postup žalovaného odporuje právnemu poriadku SR, v dôsledku čoho zasiahol do práv a oprávnených záujmov sťažovateľa. Je nepochybné, že záujem na ochrane vlastníckeho práva je nadradený záujmom podnikateľského subjektu - súkromnej obchodnej spoločnosti bez účasti štátu a je absolútne neprípustné, aby žalovaný rozhodol o vecnom bremene, pričom odplatou sa nikto nezaoberal. Taktiež nejde o verejný záujem, nakoľko služby spoločnosti Orange nie sú pre bežný život občana SR nevyhnutné, nenahraditeľné a ani nepostrádateľné, ako je to v prípade elektrickej energie alebo vody. 27. V súvislosti s ústavnoprávnym rámcom ochrany vlastníckeho práva v otázke núteného obmedzenia vlastníckeho práva poukázal na nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. mája 1995. 28. Poukázal, že v danej veci podal ústavnú sťažnosť, na podklade ktorej Ústavný súd SR vo svojom Uznesení I.ÚS 583/2017-23 zo dňa 15.11.2017 uviedol, že v danej veci je daná právomoc všeobecného súdu v správnom súdnictve a to s poukazom na ustanovenie § 252 ods. 1 SSP. 29. Ďalší účastník v reakcii na vyjadrenie žalovaného zo dňa 02.07.2018 (ďalší účastník mal zrejme na mysli žalobcu, ktorý podal repliku dňa 02.07.2018, žalovaný podal vyjadrenie zo dňa 14.02.2018) doručenej súdu dňa 12.10.2018 uviedol, že katastrálny odbor pri zápise záznamom na základe verejnej listiny alebo inej listiny neposudzuje splnenie podmienok pre vznik práv uvedených v zákone, nakoľko záznam má len evidenčnú funkciu, čoho dôsledok je, že katastrálny odbor nie je príslušný rozhodovať vo veci, ale len formálne posúdi predloženú listinu v zmysle vyššie uvedeného. Na záznamové konanie sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní v zmysle ustanovenia § 34 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, ako sa žalobca mylne domnieva, a preto katastrálny odbor nie je príslušný rozhodovať o vykonaní zápisu, ale po splnení zákonných podmienok, vykoná zápis záznamom v zmysle návrhu navrhovateľa. 30. Z tohto dôvodu, keďže sa na uvedené záznamové konanie nevzťahuje zákon o správnom konaní, nejde o rozhodnutie (akt správneho orgánu) ako také v zmysle správneho poriadku, keďže aplikácia týchto predpisov je vylúčená. 31. Povinnosť vyznačiť predmet vecného bremena do katastra nehnuteľností je uložená v § 151 o ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Spôsob vyznačenia je ďalej špecifikovaný v § 34 ods. 1 katastrálneho zákona. 32. Ďalší účastník poukázal na § 66 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej aj „ZEK“), v zmysle ktorého je ďalší účastník oprávnený zriaďovať a prevádzkovať siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti, pričom povinnosti zodpovedajúce uvedeným oprávneniam sú vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podá podnik, teda ďalší účastník, pričom kataster nehnuteľností vykoná zápis záznamom. 33. Zápis v katastri nehnuteľností má teda deklaratórnu povahu. Zo znenia zákona o elektronických komunikáciách, pre vznik vecného bremena nie je podstatná ani jeho evidencia v katastri nehnuteľností, nakoľko vzniká zo zákona a jeho záznam (nie konštitutívny vklad) v katastri je len deklaratórny. Záznam vecného bremena podniku do katastra nehnuteľností nevyplýva zo zákona ako povinnosť (aj vzhľadom na jeho deklaratórnu povahu), ale v prípade návrhu na jeho záznam je povinnosťou príslušnej správy katastra uvedené vecné bremeno zapísať. 34. Katastrálny odbor posúdil predložený návrh na zápis vecného bremena v konaní pod č. Z-27040/16 za spôsobilý na vykonanie záznamu do operátu katastra nehnuteľností a dňa 25.04.2017 vykonal zápis vecného bremena do listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie S. 35. Poukázal, že z ústavnej sťažnosti podanej žalobcom vyplýva, že táto bola ÚS SR odmietnutá pre nedostatok právomoci ÚS SR, a súčasne zo záveru Uznesenia vyplýva, že aj ÚS SR potvrdil, že petit navrhovaný žalobcom, je nevykonateľný. 36. Zdôraznil, že žaloba podaná žalobcom je nedôvodná, žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď vykonal záznam vecného bremena v prospech ďalšieho účastníka, keďže boli splnené všetky zákonné podmienky v zmysle ZEK, OZ ako i katastrálneho zákona na vykonanie záznamu vecného bremena. Je názoru, že preukázal, že je oprávnený zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti, pričom povinnosti zodpovedajúce uvedeným oprávneniam sú zákonnými vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach, a preto žiadal súd, aby žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal mu trovy konania. V. Právne posúdenie veci 37. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 38. Podľa § 3 ods. 1 písm. b), c) a e) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté, e) iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 39. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 40. Podľa § 6 ods. 2 SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o a) správnych žalobách, b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania, c) správnych žalobách v sociálnych veciach, d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, e) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, f) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy, g) žalobách vo volebných veciach, h) žalobách vo veciach územnej samosprávy, i) žalobách vo veciach politických práv, j) kompetenčných žalobách, k) návrhoch v iných veciach. 41. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 42. Podľa § 190 ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 43. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 44. Podľa § 254 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami. 45. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 46. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. 47. Podľa § 4 katastrálneho zákona, 1) Práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka"). 2) zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. 3) Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona. 48. Podľa § 5 ods. 2 katastrálneho zákona, záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. 49. Podľa § 18 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona, Okresný úrad spravuje a aktualizuje kataster v súlade s právnym stavom a so skutočným stavom na základe ohlásených zmien, zmien zistených pri prešetrovaní údajov katastra, zmien zistených pri revízii údajov katastra a zmien zistených pri obnove katastrálneho operátu; kataster spravuje a aktualizuje v súčinnosti s vlastníkmi, s inými oprávnenými osobami, obcami a so štátnymi orgánmi. 50. Podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. 51. Podľa § 34 ods. 3 katastrálneho zákona, na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 52. Podľa § 35 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona, okresný úrad vykoná záznam bez návrhu, prípadne na návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby. Podľa ods. 2, návrh na vykonanie záznamu sa musí podať písomne a musí obsahovať a) meno (obchodný názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) navrhovateľa, b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný, c) verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, d) označenie príloh. 53. Podľa § 36 ods. 1 a 2, katastrálneho zákona, okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona. Podľa ods. 2, ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, správa katastra vykoná záznam do katastra. 54. Podľa § 37 katastrálneho zákona, okresný úrad oznámi tým osobám, ktorých právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté, že vykonala zápis do katastra záznamom, a to do 15 dní odo dňa zápisu práva do katastra. 55. Podľa § 28 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 461/2009 Z. z. Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva katastrálny zákon (ďalej len „vyhláška“), na vykonanie záznamu na návrh podľa § 34 ods. 1 zákona sú spôsobilé najmä: návrh, ak ide o práva k cudzím veciam, 56. Podľa § 151o ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. 57. Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len ZEK), podnik môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme a) zriaďovať a prevádzkovať verejne siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti, b) vstupovať v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení na cudziu nehnuteľnosť, c) vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu, najmä odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť vedenia, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník alebo užívateľ pozemku. 58. Podľa § 66 ods. 2 ZEK, povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 písm. a) sú vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podá podnik. 59. Podľa § 5 ods. 1 ZEK, podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá poskytuje sieť alebo službu; poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním. 60. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 190 SSP. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 1 SSP. 61. Z ust. § 2 ods. 2 SSP vyplýva, že porušenie alebo priame dotknutie na právach alebo právom chránených záujmoch fyzickej alebo právnickej osoby môže nastať rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy. Uvedené vyplýva i z ust. § 6 ods. 1 SSP, podľa ktorého správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť: - rozhodnutí orgánov verejnej správy, - opatrení orgánov verejnej správy a - iných zásahov orgánov verejnej správy. 62. Rozhodnutím orgánu verejnej správy sa v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. b) SSP rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie, alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 63. Opatrením orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú, alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté (§ 3 ods. 1 písm. c) SSP). 64. Iným zásahom orgánu verejnej správy sa rozumie faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú, alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté (§ 3 ods. 1 písm. e) SSP). 65. Z uvedeného vyplýva, že poskytovanie súdnej ochrany v konaní pred správnym súdom je založené na typových žalobách (§ 6 ods. 2 SSP), ktoré upravujú právny režim tejto ochrany. Z podanej žaloby musí byť zrejmé typové vymedzenie dotknutého práva žalobcu tak, aby ju bolo možné podradiť a prideliť jej niektorý z právnych režimov právomoci podľa ust. § 6 ods. 2 písm. a) až j) SSP). Ust. § 6 ods. 2 SSP rozlišuje druhy žalôb, o ktorých správne súdy rozhodujú v konaniach: - o všeobecných správnych žalobách podľa ust. § 177 až 193 SSP, ktorá sa uplatní tam, kde nemožno žalobe priradiť niektorý z osobitných režimov typovej ochrany podľa § 6 ods. 2 písm. b) až k) SSP, - o žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa ust. § 252 až § 263 SSP. 66. Všeobecná správna žaloba podľa ust. § 182 ods. 1 písm. h) SSP musí obsahovať žalobný návrh spočívajúci v presnej formulácii výroku rozsudku, ktorý žalobca žiada, aby správny súd vyhlásil, teda aby súd napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 67. Osobitné náležitosti žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy sú upravené v <aspi:// module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523257'&ucin-k-dni='30.12.9999'> § 257 SSP. V žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy je potrebné označiť, že ide o žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy a žalobný návrh (petit žaloby) proti inému zásahu je potrebné formulovať tak, aby správny súd vyslovil zákaz pokračovať v porušovaní práv žalobcu, a ak je to možné, aby orgán verejnej správy obnovil stav pred zásahom. 68. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zrušenia oznámenia žalovaného zo dňa 25.04.2017, ktoré žalobca považuje za rozhodnutie žalovaného a ktorým boli vyvolané účinky zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností záznamom. 69. Nemožno poprieť, že záznam o vzniku vecného bremena k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu bol vykonaný orgánom verejnej správy pri uplatňovaní jeho právomoci. Vykonaním záznamu o vzniku vecného bremena k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu a to v prospech tretej osoby, podľa názoru súdu jednoznačne došlo k zásahu do práv žalobcu. 70. Keďže na záznamové konanie sa nevzťahuje zákon o správnom konaní, oznámenie žalovaného o vykonaní záznamu nemožno považovať za rozhodnutie (akt orgánu verejnej správy) ako také v zmysle správneho poriadku, ktorým sú, alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté, ale ide o faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy v zmysle ust. § 37 katastrálneho zákona. Podľa názoru súdu záznam a ani oznámenie o vykonaní záznamu nie je možné považovať za rozhodnutie, ale za iný zásah žalovaného, ktorý voči žalobcovi vyvoláva právne účinky. Oznámenie žalovaného ako také žiadne právne účinky vo vzťahu k vykonanému záznamu nevyvoláva, má len oznamovací charakter v zmysle ust. § 37 katastrálneho zákona. Žalovaný ním len oznámil osobe, ktorej právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté, že vykonal zápis do katastra záznamom. 71. Základnou úlohou súdu aplikujúceho ustanovenie § 252 a nasl., ktorý koná v správnom súdnictve o žalobe smerujúcej proti tvrdenému zásahu orgánu verejnej správy je preveriť, či sa žalobca skutočne prostredníctvom svojej žaloby domáha súdnej ochrany proti nezákonnej aktivite verejnej správy (materiálna stránka verejnej správy) a či žalobcom označená verejná správa skutočne takúto aktivitu vykonala (formálna stránka verejnej správy). 72. Uvedené je dôležité z toho hľadiska, že Správny súdny poriadok obsahuje viacero rôznych prostriedkov súdnej nápravy pochybení alebo nedostatkov verejnej správy, pričom výber konkrétneho prostriedku je ponechaný celkom na dispozičnej vôli účastníka. Súd konajúci v správnom súdnictve nesmie vo vzťahu k zvolenému prostriedku súdnej nápravy účastníkom zaujať žiadne iné hodnotiace stanovisko ako iba to, či tento prostriedok bol účastníkom zvolený správne, pričom ho nesmie v konaní upozorňovať na prípadnú nevhodnosť ním zvoleného prostriedku súdnej ochrany, resp. mu radiť iný konkrétny prostriedok. 73. Zmyslom tejto právnej úpravy je posilnenie ochrany fyzických a právnických osôb pred takými zásahmi, ktoré nie sú založené na konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy, ale spočívajú vo faktickej činnosti proti nej a vyžadujúci súdnu pomoc vo forme nápravy tohto pre navrhovateľa spoločensky neúnosného stavu. 74. Podľa názoru súdu záznam žalovaného podlieha súdnemu prieskumu na základe žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa ust. § 252 až § 263 IV. časti, I. hlava SSP a nie na základe všeobecnej správnej žaloby podľa ust. § 177 až 193 SSP tak, ako sa domáhal žalobca vo svojej podanej žalobe, keď žiadal zrušiť oznámenie žalovaného zo dňa 25.04.2017, ktoré podľa žalobcu možno označiť za rozhodnutie, ktoré vyvolalo právne účinky prejavujúce sa v zápise navrhovaného vecného bremena do katastra nehnuteľnosti. 75. Uvedený právny názor správneho súdu nachádza oporu i v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 583/2017-23 zo dňa 15.11.2017, na ktorý sa odvolával i sám žalobca v podanej replike zo dňa 02.07.2018. Z odôvodnenia citovaného uznesenia ústavného súdu bod 12. a 13. vyplýva, že, z ust. § 252 ods. 1 SSP vyplýva, že „vo veci sťažovateľa je daná právomoc všeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať o jeho správnej žalobe“, teda o žalobe podľa ust. § 252 ods. 1 SSP, ktorou sa domáha ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy. 76. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby, ktorá bola podaná ako všeobecná správna žaloba a žalobca na jej základe chcel zrušiť záznam, ktorý považoval za rozhodnutie označené ako oznámenie žalovaného a nie je oprávnený meniť rozsah podanej žaloby (ani posudzujúc ju podľa jej obsahu). 77. Z uvedeného vyplýva, že správny súd teda nie je oprávnený k jej posúdeniu podľa § 252 a nasl. SSP, a preto žalobu postupom podľa § 190 SSP zamietol. 78. V konaní úspešnému žalovanému orgánu verejnej správy súd právo na náhradu trov konania nepriznal podľa § 168 SSP. O trovách konania ďalšieho účastníka bolo rozhodnuté podľa § 169 SSP. 79. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.