Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/114/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200818 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200818.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: MPK Toys, s.r.o., Hviezdoslavova 5, Prievidza, IČO: 36 319 252, zastúpený advokátom: JUDr. Romanom Henčelom, G. Švéniho 8, Prievidza proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2017/3149 O-122/2017 zo dňa 29.03.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Národného inšpektorátu práce č. OPS/ BEZ/2017/3149 O-122/2017 zo dňa 29.03.2017 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Inšpektorátu práce Bratislava č. 2017/94 zo dňa 16.01.2017 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že Inšpektorát práce vykonal dňa 04.07.2015 inšpekciu práce u účastníka konania na prevádzke OC RETRO, Nevädzová, Bratislava a v dňoch 08.07.2015 a 17.07.2015 na inšpektoráte práce, zameranú na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania. Pri výkone inšpekcie práce bol zistený nedostatok spočívajúci v porušení povinnosti stanovenej právnymi predpismi upravujúcimi zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, bližšie špecifikovaný v protokole č.: IBA-104-71-1.2/P-E25-15 zo dňa 05.08.2015 v časti Zistené nedostatky bod 1), v znení dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 18.09.2015. Obsah protokolu bol prerokovaný s konateľom žalobcu dňa 05.08.2015, s poskytnutou lehotou na vyjadrenie a predloženie všetkých dôkazov na objasnenie skutkového stavu. Účastník konania sa vyjadril k protokolu listom zo dňa 11.08.2015, kde oneskorené prihlásenie dotknutého zamestnanca odôvodnil tým, že osoba zodpovedná za mzdovú a personálnu agendu sa nachádzala v čase od 27.02.2015 do 02.05.2015 mimo územia Slovenskej republiky. 2. Na základe výsledkov inšpekcie práce pristúpil inšpektorát práce z úradnej moci v zmysle § 18 správneho poriadku k začatiu správneho konania, a to upovedomením o začatí správneho konania, doručeným účastníkovi konania dňa 14.11.2016, vo veci uloženia pokuty za správny delikt, právne posúdený ako porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci. 3. Žalobca sa k upovedomeniu o začatí správneho konania vyjadril listom, doručeným inšpektorátu práce dňa 23.11.2016, v ktorom uviedol tie isté dôvody ako počas inšpekcie práce. Tvrdil, že osoba zodpovedná za mzdovú a personálnu agendu sa nachádzala v čase nástupu do práce dotknutej zamestnankyne na dovolenke mimo Slovenskej republiky. Účastník konania bol toho názoru, že síce išlo z jeho strany o oneskorené prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne, aj napriek tomu však toto prihlásenie napĺňalo obsah a cieľ zákona o nelegálnej práci. 4. Prvostupňovým rozhodnutím č.: 2017/94 zo dňa 16.01.2017 Inšpektorát práce Bratislava uložil žalobcovi v konaní podľa ustanovenia § 7 ods. 3 písm. i) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o inšpekcii práce) pokutu vo výške 2.000,- eur podľa ust. § 19 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce za spáchanie správneho deliktu, ktorého skutkovú podstatu naplnil protiprávnym konaním tak, že; - využíval závislú prácu J. U., r.č.XXXXXX/XXXX, trvalý pobyt I. XXX/XX, D., s ktorou dňa 27.02.2015 uzatvoril pracovnú zmluvu, na základe ktorej zamestnankyňa podľa evidencie pracovného času začala vykonávať činnosť 02.03.2015 o 08:30 hod., avšak účastník konania ako zamestnávateľ si nesplnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a neprihlásil zamestnankyňu do registra Sociálnej poisťovne pred začatím výkonu činnosti, ale až dňa 03.03.2015 o 11:12:40 hod, čím porušil zákaz nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona číslo 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o nelegálnej práci“) a tým naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 19 ods. 2, písm. a) bod 1 Zákona o inšpekcii práce. 5. Voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného č. OPS/BEZ/2017/3149 0-122/2017 zo dňa 29.03.2017 zamietnuté a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie. 6. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplynulo, že prvostupňový správny orgán zistil, že žalobca ako zamestnávateľ sa dopustil porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania. Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bolo preukázateľne zistené pri inšpekcii práce konanej dňa 04.07.2015 o 09:41 hod. v prevádzke OC RETRO, Nevädzová, Bratislava v dňoch 08.07.2015 a 17.07.2015. Z predloženého materiálu vyplynulo, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vychádzalo najmä z listinných dôkazov obstaraných počas výkonu inšpekcie a to z pracovnej zmluvy zo dňa 27.02.2015 uzatvorenej medzi účastníkom konania a menovanou zamestnankyňou, z registračného listu fyzickej osoby do Sociálnej poisťovne, z evidencie pracovného času, zo zoznamu kontrolovaných osôb a z prerokovaného protokolu v znení dodatku č. 1 k protokolu o výsledku inšpekcie práce. 7. Z priloženej pracovnej zmluvy zo dňa 27.02.2015 bolo zrejmé, že dohodnutým dňom nástupu do zamestnania dotknutej zamestnankyne bol 01.03.2015, pričom prihliadnuc na evidenciu pracovného času (zamestnávateľom predložená „kniha príchodov a odchodov“) bolo zrejmé, že menovaná zamestnankyňa pracovala odo dňa 02.03.2015 od 8:30 hod. Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania však vyplynulo najmä z registračného listu uvedeného zamestnanca do Sociálnej poisťovne, z ktorého bolo jednoznačne preukázané, že dotknutý zamestnanec pred výkonom začatia činnosti, v zmysle ust. § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, nebol prihlásený do registra poistencov a sporiteľov Sociálnej poisťovne, čo účastník konania počas správneho konania ani nepopieral. Priložený registračný list dokazuje, že dotknutý zamestnanec bol prihlásený do registra Sociálnej poisťovne až dňa 03.03.2015 o 11:12:40 hod., s dátumom vzniku poistenia dňa 01.03.2015. 8. Žalovaný považoval skutkový stav ustálený prvostupňovým správnym orgánom za spoľahlivo zistený, tak ako to predpokladá dikcia ust. § 3 ods. 5 prvá veta Správneho poriadku a správne právne posúdený. Stotožnil sa s pokutou vo výške 2 000,- eur uloženou účastníkovi konania za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ktorého sa dopustil tým, že využíval závislú prácu s fyzickou osobou identifikovanou ako J. U., s ktorou mal účastník konania založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - pracovnú zmluvu zo dňa 27.02.2015, avšak si nesplnil prihlasovaciu povinnosť do registra Sociálnej poisťovne podľa ust. § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení. 9. Ďalej žalovaný uviedol, že nakoľko ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 zákona o nelegálnej práci je kogentnou právnou normou, nedovoľujúcou sa odchýliť od pravidla v nej uvedeného, prvostupňový správny orgán nemohol hoc len jednodňové oneskorené prihlásenie zamestnancov posúdiť v rozpore s citovaným ustanovením. V tejto súvislosti považoval za potrebné opätovne upriamiť pozornosť na už v napadnutom rozhodnutí skonštatovaný princíp absolútnej objektívnej zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu, v dôsledku ktorého sa účastník konania nemôže zbaviť tejto zodpovednosti tým, že poukáže len na formálne oneskorené prihlásenie alebo na to, že k porušeniu došlo v dôsledku neprítomnosti tretej osoby majúcej na starosti príslušnú agendu. Porušenie povinnosti, ktoré bolo zistené, sa radí medzi správne delikty právnickej osoby, kde sa zavinenie (úmyselné či z nedbanlivosti) neskúma. Správnym deliktom právnickej osoby je protiprávne konanie právnickej osoby, ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú príslušnou administratívnoprávnou normou. Účastník konania nesie tzv. absolútnu objektívnu zodpovednosť, pri ktorej správny orgán preukazuje len samotné porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka konania, nie zavinenie. Pretože zákon neupravuje žiadne výnimky alebo liberačné dôvody, na základe ktorých by sa mohol účastník konania oslobodiť, zodpovedá za porušenie absolútne. Na to, aby sa zbavil zodpovednosti za porušenie povinnosti, musí predložiť také dôkazy, ktoré by dokazovali, že zistený správny delikt vôbec nespáchal. 10. Žalovaný mal za to, že pri ukladaní pokuty a pri určovaní jej výšky zohľadnil prvostupňový správny orgán jej preventívne pôsobenie a zároveň prihliadal na všetky kritériá v zmysle ust. § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce v nadväznosti na ust. § 3 ods. 5 správneho poriadku. Predovšetkým prihliadol na závažnosť zisteného porušenia právneho predpisu a závažnosť jeho následkov, kde konštatuje: „...v prípade fenoménu nelegálneho zamestnávania ide o celospoločenský záujem na potieraní takýchto protiprávnych konaní, ktoré ohrozujú záujem spoločnosti spočívajúci v ochrane zamestnancov a zároveň existuje aj nutnosť efektívneho zvyšovania právneho povedomia zamestnávateľov vo všeobecností ako aj vo vzťahu k tejto problematike tak, aby si riadne plnili povinnosti súvisiace s prihlásením zamestnancov na sociálne poistenie a aby nedochádzalo k narúšaniu istoty zamestnancov ohľadne ich sociálneho poistenia a s tým súvisiacich nárokov na prípadné dávky vyplývajúce z tohto poistenia. ..." Žalovaný ďalej konštatoval, že prvostupňový správny orgán ďalej prihliadol na celkový počet zamestnancov (v počte 14), počet kontrolovaných zamestnancov a počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb. Nakoľko predmetný nedostatok bol zistený len u jednej z dvoch kontrolovaných fyzických osôb, inšpektorát práce ho posúdil v prospech účastníka konania ako ojedinelý. Ako poľahčujúce okolnosti bolo v prospech účastníka konania zohľadnené aj to, že išlo o prvý prípad nelegálneho zamestnávania a tento nedostatok bol napravený z vlastnej iniciatívy samotným účastníkom konania krátko po tom, čo sa nelegálneho zamestnávania dopustil (doba trvania protiprávneho stavu). Z obsahu prvostupňového správneho rozhodnutia je zreteľné, že pri hodnotení jednotlivých kritérií prvostupňový správny orgán použil dôkladný myšlienkový proces v súlade so zásadami logického uvažovania a vo výške uloženej pokuty zhodnotil aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, čo je v súlade s judikatúrou súdnych rozhodnutí. V tejto súvislosti žalovaný dodal, že v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu postupovať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zákon o inšpekcii práce obligatórne ustanovuje pre správny orgán v ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 povinnosť uložiť pokutu vo výške v rámci stanoveného rozsahu, ak zistí nedodržanie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2000,- až do výšky 200 000,- eur. Zákon mu nepriznáva oprávnenie rozhodovať o tom, či ju uloží alebo nie. Zároveň je správny orgán povinný dbať aj na princíp legitímneho očakávania upraveného v ust. § 3 ods. 5 druhá veta správneho poriadku. V jeho zmysle sú správne orgány v zásade povinné postupovať v rovnakých alebo obdobných prípadoch zhodne tak, aby bol dodržaný ústavný princíp rovnosti osôb pred zákonom. II. Žaloba 11. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.05.2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: OPS/BEZ/2017/3149, O-122/2017 zo dňa 29.03.2017 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Inšpektorátu práce Bratislava, č. 2017/94 zo dňa 16.01.2017 z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. 12. Žalobca poukázal na to, že žalovaný, ako odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v podanom odvolaní žalobca uviedol tie isté skutočnosti, ako vo svojom vyjadrení k upovedomeniu o začatí konania. S uvedeným sa však žalobca nestotožnil, nakoľko táto skutočnosť sa nezakladá na pravde. V podanom odvolaní namietal, že konanie, pre ktoré mu bola uložená pokuta nie je správnym deliktom, pretože vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu sa nemôže jednať o také protiprávne konanie, ktoré má vyšší stupeň tzv. spoločenskej nebezpečnosti. Žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia k uvedenej námietke vôbec nevyjadril a posudzoval konanie žalobcu len z pohľadu formálneho naplnenia znakov skutkovej podstaty právneho deliktu, nie aj z pohľadu, či sa vzhľadom na konkrétne okolnosti vôbec jedná o správny delikt. 13. Z obsahu žaloby bolo zrejmé, že žalobca v rámci odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu namietal, že zákonodarca v súvislosti s prijatím zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní nemal záujem sankcionovať drobné administratívne pochybenia pri splnení oznamovacej povinnosti, ale sankcionovať subjekty, ktoré nelegálne využívajú tzv. „čiernu prácu“. Aj keď samotný § 19 ods. 2, písm. a) bod 1. zákona o inšpekcii práce ukladá povinnosť inšpektorátu práce za zistenie porušenia zákazu nelegálnej práce v rozpätí od 2.000,- do 200.000,- eur u právnickej osoby, žalobca mal za to, že posúdenie oneskoreného prihlásenia zamestnanca do Sociálnej poisťovne o 1 deň nie je tak závažné porušenie, aby mu musela byť uložená pokuta 2.000.- eur (aj keď ide o spodnú hranicu pokuty). V tejto súvislosti žalobca uviedol, že v odvolaní poukázal na skutočnosť, že bez toho, aby inšpektorát práce, resp. iný orgán zistil, že dňa 02.03.2015 zamestnankyňa vykonávala prácu napriek tomu, že nebola prihlásená v Sociálnej poisťovni, si dňa 03.03.2015 žalobca dobrovoľne splnil zákonnú povinnosť. Toto oneskorené prihlásenie zamestnankyne do poisťovne a skutočnosť, že jeden deň pred prihlásením vykonávala prácu pre zamestnávateľa bolo zistené až následne pri kontrole, ktorá bola vykonaná dňa 04.07.2015. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca nemal záujem niekoho nelegálne zamestnávať a k náprave nedošlo na základe upozornenia, ale z jeho vlastnej iniciatívy. Ďalej žalobca v odvolaní poukázal na skutočnosť, že aj keď pojem správny delikt nemá zákonnú definíciu, z právnej praxe je zrejmé, že sa musí jednať o protiprávne konanie, ktoré má vyšší stupeň tzv. spoločenskej nebezpečnosti. V danom prípade je toho názoru, že aj keď konanie žalobcu formálne napĺňa znaky porušenia § 2 ods. 2, písm. b) zákona o nelegálnej práci, pretože si nesplnil oznamovaciu povinnosť, ktorá je daná osobitným predpisom, svojim konaním však nespôsobil žiadnu škodu alebo iný následok, sám protiprávny stav dobrovoľne (bez upozornenia) v nasledujúci deň odstránil, posúdenie tohto konania ako správneho deliktu je neprimerane prísne. V tomto konkrétnom prípade sa žalobca nedopustil konania, ktoré by malo vyšší stupeň spoločenskej nebezpečnosti, pretože z jeho správania je zrejmé, že nemal záujem niekoho nelegálne zamestnávať. 14. Žalobca bol presvedčený, že konanie pre ktoré mu bola uložená pokuta nie je správnym deliktom z dôvodu, že s poukazom na konkrétne okolnosti prípadu nemôže ísť o také protiprávne konanie, ktoré má vyšší stupeň tzv. spoločenskej nebezpečnosti. Odvolací orgán (žalovaný) sa s týmto v rámci rozhodnutia o odvolaní nevysporiadal a vôbec túto skutočnosť neposudzoval (vôbec sa k tomu nevyjadril). Z uvedeného dôvodu považoval tak prvostupňové rozhodnutie, ako aj rozhodnutie odvolacieho orgánu za nezákonné. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 15. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 07.02.2018 zotrval na doterajšom právnom posúdení skutkového stavu v predmetnej veci, pretože žalobca neprihlásil menovanú zamestnankyňu do registra Sociálnej poisťovne v rozhodujúcom čase, čím objektívne porušil zákaz nelegálneho zamestnávania a ani počas inšpekcie práce a ani počas správneho konania nepredložil dôkaz, ktorý by dokazoval, že predmetný správny delikt nespáchal. Námietky žalobcu považoval za neopodstatnené. 16. Žalovaný uviedol, že v predmetnom administratívnom deliktuálnom konaní tak prvostupňový, ako i druhostupňový správny orgán postupoval v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi, účastníka konania nijakým spôsobom neukrátili na jeho procesných právach, napadnuté rozhodnutia vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a zo správneho právneho posúdenia veci, boli vydané za riadnej akceptácie zásady materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia dôkazov v intenciách ustanovení § 3 ods. 1, 2, 3 a 4, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1 a 2 a § 46 zákona č. 71/1967 Z.z. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a výška uloženej pokuty bola uložená v medziach s ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov s prihliadnutím na všetky zákonné kritériá ust. § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce a v neposlednom rade v súlade so zásadou legitímneho očakávania vyjadrenou v ust. § 3 ods. 5 druhá veta správneho poriadku. 17. K námietkam žalobcu uviedol, že pokuta vo výške 2 000,- eur bola žalobcovi uložená za správny delikt kvalifikovaný ako porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania upraveného v ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci, ktorého sa žalobca dopustil tým, že ako právnická osoba využíval závislú prácu fyzickej osoby identifikovanej ako J. U., s ktorou mal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - pracovnú zmluvu zo dňa 27.02.2015, avšak žalobca si nesplnil prihlasovaciu povinnosť do registra Sociálnej poisťovne podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení. Menovaná zamestnankyňa začala vykonávať pracovnú činnosť dňa 02.03.2015 o 08:30 hod., avšak žalobca ju neprihlásil do registra Sociálnej poisťovne pred začatím výkonu jej činnosti, ale prihlásil ju až dňa 03.03.2015 o 11:12:40 hod. 18. Inšpektorát práce Bratislava a následne žalovaný vychádzal pri posúdení skutkového stavu z viacerých podkladov obstaraných počas inšpekcie práce, najmä z pracovnej zmluvy zo dňa 27.02.2015 uzatvorenej medzi žalobcom a menovanou zamestnankyňou, z registračného listu fyzickej osoby do Sociálnej poisťovne, z evidencie pracovného času, zo zoznamu kontrolovaných osôb a z prerokovaného protokolu v znení dodatku č. 1 k protokolu o výsledku inšpekcie práce. Taktiež vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobca ani počas inšpekcie práce a ani v priebehu správneho konania nepredložil relevantné dôkazy na podporu svojich tvrdení tak, ako mu to ukladá ust. § 34 ods. 3 správneho poriadku, ktoré by spochybnili závery žalovaného ohľadne oneskoreného prihlásenia dotknutej osoby do Sociálnej poisťovne a dokazovali by, že vytýkaný správny delikt nespáchal, možno objektívne usúdiť, že skutkový stav veci, z ktorého orgány inšpekcie práce pri rozhodovaní vychádzali, bol zistený spoľahlivo tak, ako to od správneho orgánu vyžaduje dikcia § 3 ods. 5 prvá veta správneho poriadku. Dodal, že zistený skutkový stav nie je medzi účastníkmi súdneho konania sporný. Žalovaný v súvislosti s právnym posúdením predmetnej veci uviedol, že registračný list fyzickej osoby do Sociálnej poisťovne ako dôkaz obstaraný počas inšpekcie práce nesporne preukazuje tú skutočnosť, že žalobca svoju zákonnú povinnosť plynúcu mu z ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení nesplnil v rozhodujúcom čase, t. j. najneskôr pred začatím výkonu činnosti menovaného zamestnanca. 19. V nadväznosti na uvedené sa žalovaný nestotožnil s tvrdeniami žalobcu, že v uvedenom prípade konanie žalobcu len formálne napĺňa znaky porušenia ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci v znení účinnom v čase spáchania skutku, nakoľko zákonodarca explicitne upravuje čas, dokedy najneskôr je zamestnávateľ povinný splniť prihlasovaciu povinnosť, pričom táto povinnosť je upravená bez akýchkoľvek výnimiek. Pre naplnenie skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci je rozhodujúce splnenie, resp. nesplnenie prihlasovacej povinnosti a rozhodujúcou skutkovou okolnosťou je čas prihlásenia zamestnanca do registra Sociálnej poisťovne zamestnávateľom tak, ako to vyplýva nielen s použitím gramatického, ale aj logického a systematického výkladu z citovaného ustanovenia v spojení s ust. § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení. Taktiež princíp absolútnej objektívnej zodpovednosti právnických osôb za správne delikty vylučuje zo skúmania subjektívnu stránku deliktu, teda prípadnú existenciu úmyslu či nedbanlivosti pri spáchaní protiprávneho konania. Je nepodstatné, či k pochybeniu došlo následkom úmyselného alebo nedbanlivostného konania samotného žalobcu, resp. ním poverených osôb, ani to, aké okolnosti k nemu viedli, alebo či došlo k jeho následnému odstráneniu. Spomenutý princíp a jeho upotrebiteľnosť pri rozhodovaní o deliktoch z oblasti inšpekcie práce už viackrát judikovali aj súdy Slovenskej republiky. Jedinou možnosťou zbavenia sa takto koncipovanej zodpovednosti právnických osôb za správne delikty je preukázať, že účastník správneho konania správny delikt vôbec nespáchal. Dôkaz, ktorý by jednoznačne dokazoval uvedené, však žalobca počas inšpekcie práce a ani počas správneho konania nepredložil. 20. Žalovaný zastával rovnaký názor ako vyslovil už v napadnutom rozhodnutí a poukázal na znenie čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Vzhľadom na obligatórny charakter dikcie § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona o inšpekcii práce Inšpektorát práce Bratislava bol povinný uložiť žalobcovi pokutu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Inšpektorát práce Bratislava bol povinný posudzovať skutok podľa zákona účinného v čase spáchania skutku a nemohol za takýto skutok, napĺňajúci skutkovú podstatu nelegálneho zamestnávania, pokutu neuložiť, nakoľko by postupoval v rozpore so zákonom. 21. Žalovaný taktiež zotrval na svojich záveroch tak, ako ich uviedol v napadnutom rozhodnutí a uloženú sankciu vo výšku 2 000,- eur považoval za zákonnú, dôvodnú, primeranú a minimálnu, súčasne náležite odôvodnenú a konštatoval, že správna úvaha inšpektorátu práce sa v časti odôvodnenia výšky pokuty neprieči obsahu spisu. Správny orgán prihliadal aj na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a pri určovaní pokuty postupoval za použitia logického myšlienkového procesu a v neposlednom rade v súlade s ust. § 3 ods. 5 druhá veta správneho poriadku tak, aby v obdobnom prípade nevznikali neodôvodnené rozdiely. 22. Žalovaný záverom dodal, že pokiaľ sa jedná o samotné žalobné dôvody, nevidí dôvod na to, aby bolo jeho rozhodnutie a prípadne aj prvostupňové rozhodnutie ako nezákonné zrušené. Inšpektorát práce okrem toho, že spoľahlivo zistil skutočný stav veci a dospel k správnym skutkovým zisteniam, aj správne vec právne posúdil a následne uložil pokutu tak, ako to predpokladá ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce. Žalovaný potom v rámci odvolacieho konania preskúmal prvostupňové rozhodnutie, pričom usúdil, že tak, ako je koncipované, je aktom vecne správne vyvodeným, ústavne aj zákonne konformným, zachovávajúcim zásady správneho konania a trestania, za súčasného pridržiavania sa požiadaviek súdnej praxe. 23. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. IV. Replika žalobcu 24. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 05.03.2018, v ktorom reagoval na vyjadrenia žalovaného uviedol, že zo samotného obsahu správnej žaloby je zrejmé, že žalobca opiera dôvodnosť podanej žaloby najmä z pohľadu, že správny orgán, pri posúdení konania žalobcu nezohľadnil závažnosť porušenia povinnosti, konanie žalobcu posúdil len formálne a jeho konanie označil za správny delikt. Žalobca nespochybnil, že sa konania dopustil, ale už v rámci svojich vyjadrení prezentovaných v prvostupňovom konaní (aj v odvolacom konaní) ozrejmil okolnosti, za ktorých k porušeniu povinnosti došlo. Naďalej však zastával názor, že vzhľadom na okolnosti porušenia povinnosti, ktoré sú uvedené v žalobe, ako aj na to, čo konštatoval sám žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 02.02.2018 (str. 4 - záver a str. 5), že predmetný nedostatok bol zistený len u jedného zamestnanca a tento nedostatok vyhodnotil ako ojedinelý a že sa jedná o prvý prípad nelegálneho zamestnávania, ktorý nedostatok sám žalobca odstránil z vlastnej iniciatívy, krátko po tom ako sa nelegálneho zamestnávania dopustil (nie ako následok kontroly), sa nemôže jednať o tak závažné konanie, ktoré by malo znaky správneho deliktu. 25. Žalobca napriek zásade „súd pozná právo“ dal do pozornosti správnemu súdu novelu zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení zákona č. 294/2017 Z.z., ktorá konkrétne tento prípad upravila tak, že v § 2 ods. 2 písm. b.) sa za nelegálne zamestnávanie považuje zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra alebo.... 26. Teda z novely zákona o nelegálnom zamestnávaní je zrejmé, že podľa tohto zákona, už konanie, pre ktoré bol žalobca postihnutý, by nebolo možné kvalifikovať ako nelegálne zamestnávanie a nemohla by mu byť uložená pokuta za takéto konanie. V. Právna úprava 27. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ďalej SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Vec rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bol oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP). 28. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 29. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 30. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 31. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 32. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 33. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 34. Podľa článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. 35. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 36. Podľa článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. 37. Podľa článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 38. Zákon č. 82/2005 Z.z. vymedzuje nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanovuje zákaz vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, výkon kontroly, povinnosti kontrolného orgánu a postih za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania (§ 1). 39. Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania skutku, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu 40. Podľa § 3 ods. 2 prvá veta zákona o nelegálnej práci, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. 41. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c). 42. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000,- eur do 200 000,- eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000,- eur. 43. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z. (Trestný zákon), trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. VI. Právne posúdenie veci 44. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí ako aj konania, ktoré vydaniu rozhodnutí predchádzalo v intenciách námietok vznesených žalobcom dospel k záveru o potrebe zrušenia žalobou napadnutých rozhodnutí, nakoľko správne orgány vec nesprávne právne posúdili, čo malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. 45. Pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca bol sankcionovaný za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona číslo 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čím naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona o inšpekcii práce tým, že využíval závislú prácu KO. s ktorou dňa 27.02.2015 uzatvoril pracovnú zmluvu, na základe ktorej zamestnankyňa podľa evidencie pracovného času začala vykonávať činnosť 02.03.2015 o 08:30 hod., avšak žalobca ako zamestnávateľ si nesplnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a neprihlásil zamestnankyňu do registra Sociálnej poisťovne pred začatím výkonu činnosti, ale až dňa 03.03.2015 o 11:12:40 hod. Za tento správny delikt mu bola uložená pokuta podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce vo výške 2 000,- eur. 46. Krajský súd konštatoval, že skutkový stav zistený správnym orgánom medzi účastníkmi sporný nebol, sporným zostal iba výklad ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci, ktorý definuje nelegálne zamestnávanie. 47. Vychádzajúc zo stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v článku 1 Ústavy Slovenskej republiky princíp právnej istoty a spravodlivosti (princíp materiálneho právneho štátu), ktorý spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. II. ÚS10/99, II. ÚS234/03). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb v orgány verejnej moci. 48. Z článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. V právnej praxi preto môže v činnosti orgánov aplikujúcich právo dochádzať k situácii, že prameň práva, ktorý je vo formálnom súlade s ústavou nie je interpretovaný ústavne konformným spôsobom, pričom orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva a Európskej únie. 49. Z vyššie citovanej ústavnej úpravy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musia byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. 50. Zmyslom a účelom zákona o nelegálnej práci je vymedziť nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanoviť zákaz ich vykonávania, zabezpečiť výkon kontroly a ustanoviť postih v prípade porušenia zákazu vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Cieľom je chrániť nielen spoločnosť pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním jej odhalovaním a postihovaním v prípadoch, kedy dochádza zo strany zamestnávateľov k snahe ušetriť náklady na pracovnú silu spojenú s daňovými a odvodovými povinnosťami zamestnanca a zo strany zamestnancov k snahe o získanie nezdaneného príjmu bez splnenia odvodových povinností, ale aj chrániť fyzické osoby, pre ktoré nelegálna práca prináša sociálnu neistotu. 51. Krajský súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov dospel k záveru, že správne orgány v danom prípade postupovali prísne formalisticky, pričom formalistickým výkladom právnej úpravy nelegálneho zamestnávania stanovenej v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 zákona konštatovali v danom prípade nelegálne zamestnávanie žalobcom. 52. Podľa názoru krajského súdu bolo v súlade s vyššie uvedeným, povinnosťou žalovaného vykonať výklad a aplikáciu právnej normy ustanovenej v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. nielen formálne, vychádzajúc z gramatického znenia právnej normy, ale aj v kontexte s účelom tohto zákona s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu. Z obsahu spisu nevyplýva, že by bolo v úmysle žalobcu vyhnúť sa plneniu odvodových povinností, keďže svoju zamestnankyňu prihlásil deň po nástupe do práce a to v čase dávno pred vykonaním kontroly zo strany žalovaného. Čisto formálna aplikácia ust. § 2 ods. 2 písm. b/ v spojení s ust. § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci zo strany žalovaného za daného skutkového stavu nie je ústavne udržateľná a vedie k neprimerane prísnemu uplatňovaniu práva, vybočujúc zo zmyslu a účelu zákonodarcom sledovaného v uvedenej právnej úprave, zvlášť keď si žalobca plnil odvodové povinnosti od začatia výkonu práce zamestnancom podľa uzavretej pracovnej zmluvy a tak to bolo po celú dobu do vykonanej kontroly. 53. Krajský súd ďalej v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok sp. zn. 8/Sžo/28/2007 zo 06.03.2008, sp. zn. 7Sžo/55/2014 z 26.11.2015, sp. zn. 6Sžf/16/2015 z 26.10.2016, sp. zn. 10Sžo/58/2016 z 31.05.2017), vychádzajúc z článku 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,Dohovor“), z Odporúčania R (91) 1 Výboru ministrov členským štátom o správnych sankciách prijatého Výborom ministrov 13. februára 1991 na 452. zasadaní zástupcov ministrov (ďalej len „Odporúčanie o správnych sankciách“), ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (rozsudok vo veci Öztürk proti SRN z 21. februára 1984, číslo sťažnosti 8544/79), poukazuje na to, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť. V prípade správneho trestania sa použije analógia legis so zásadami v trestnom konaní v takom rozsahu, v akom chýba špeciálna úprava v jednotlivých zákonoch upravujúcich administratívnu zodpovednosť za správne delikty. 54. Zároveň v tejto súvislosti krajský súd poukazuje na zásadu vyplývajúcu z § 2 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorej „ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší“. Uvedená zásada je zákonným odrazom článku 50 ods. 6 veta druhá Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého „Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.“ Ide o zásadu nepravej retroaktivity, ktorá sa uplatní v prípade, ak neskoršia právna úprava je pre páchateľa deliktu priaznivejšia. 55. Vzhľadom na plnú jurisdikciu uplatňujúcu sa v správnom trestaní krajský súd je presvedčený, že neskoršia platná právna úprava obsiahnutá v ust. § 2 ods. 2 písm. b) zák. č. 82/2005 Z.z. v znení zák. č. 294/2017 účinného od 01.01.2018, podľa ktorej „nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra“ je pre žalobcu, ktorý sa dopustil správneho deliktu priaznivejšia, pretože obsahuje určitú liberáciu vo vzťahu k tým zamestnávateľom, ktorí si splnili prihlasovaciu povinnosť v lehote siedmich dní od uplynutia lehoty na splnenie povinnosti podľa § 231 ods. 1 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z., najneskôr však do začatia výkonu kontroly nelegálneho zamestnávania začatej pred uplynutím tejto sedemdňovej lehoty. 56. Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval žalobu za dôvodnú a rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v súlade s ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 57. V ďalšom konaní správny orgán vo veci rozhodne v súlade s právnym názorom krajského súdu prezentovaným v odôvodnení tohto rozhodnutia, ktorým je správny orgán podľa § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný. 58. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 167 ods. 1 SSP tak, že správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal vo veci plný úspech. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 59. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.