Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/106/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200867 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200867.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobkyne: N.. V.. B. Š., K. XXX/XX, XXX XX A., zastúpený: JUDr. Juraj Bilický, advokát, Farská 8, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOU-P06-2017/001402-2 zo dňa 04.04.2017, takto r o z h o d o l : Napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SPOU-P06-2017/001402-2 zo dňa 04.04.2017 a personálny rozkaz Riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č. 176 zo dňa 19.05.2016 z r u š u j e. Žalobkyni súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100% O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Dňa 19.05.2016 bol vydaný personálny rozkaz Riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V č. 176, ktorým bolo pani B. Š. - žalobkyni oznámené, že dňom 01.01.2016 došlo k zmene názvu funkcií Starší referent - poverený policajt (XXXXX) Obvodného oddelenie Policajného zboru Bratislava W., odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave na starší referent - poverený policajt (XXXXX) obvodného oddelenie policajného zboru Bratislava T., odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave. 2. Proti uvedenému personálnemu rozkazu žalobkyňa dňa 08.06.2016 podala odvolanie, ktoré odôvodnila najmä tým, že napadnuté rozhodnutie v rozpore s ustanovením § 241 zák. 273/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o štátnej službe), nakoľko neobsahuje zákonné náležitosti rozhodnutia, napadnuté rozhodnutie je v rozpore s § 35 ods. 2 uvedeného zákona, nakoľko v zmysle článku 2 ods. 4 nariadenia Ministra vnútra SR č. 4/1998 sa za organizačnú zmenu nepovažuje zmena názvu funkcie a zároveň, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v rozpore s jeho výrokom, pretože opatrením Ministra vnútra SR č. 26/2015 neprišlo k zmene názvu funkcie. 3. Listom zo dňa 08.07.2016 označením ako N.. V.. B. Š., odvolanie, podanie správy - zaslanie sa riaditeľ OR PZ BA V. k podaniu odvolania vyjadril v tom zmysle, že personálny rozkaz ako oznámenie nemá povahu individuálneho právneho aktu a nie je rozhodnutím podľa § 241 zákona o štátnej službe, pričom oznámenie len deklaruje existenciu určitého právneho vzťahu alebo stavu, ktorý mal byť podľa názoru pisateľa nastolený účinnosťou Opatrenia Ministra vnútra SR č. 26/2015. 4. Proti postupu riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave V v súvislosti s podaným odvolaním proti personálnemu rozkazu č. 176 žalobkyňa dňa 30.11.2016 prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala sťažnosť podľa § 48 ods. 1 písm. e/ zákona o štátnej službe, v ktorej jednotlivo poukázala na pochybenie OR PZ BA V a navrhla, aby služobný úrad po riadnom prešetrení sťažnosti vyhovel a sám uskutočnil nápravu nezákonného stavu tak, aby došlo k odstráneniu nedostatkov o nezákonnom postupe. 5. Dňa 30.11.2016 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala nadriadenému orgánu podnet na preskúmanie rozhodnutia personálneho rozkazu č. 176 mimo odvolacieho konania podľa § 246 ods. 1 zákona o štátnej službe, v ktorom jednotlivo poukázala na vady personálneho rozkazu a navrhla jeho zrušenie z dôvodu jeho nezákonnosti. 6. Dňa 23.01.2017 bolo žalobkyni doručené vyjadrenie Ministerstva vnútra SR, Sekcia personálnych a sociálnych činností a osobného úradu personálneho odboru zo dňa 16.01.2017, č. SPOU- PO-655-3/2016 označené ako „Sťažnosť proti postupu riaditeľa OR PZ v Bratislave V v súvislosti s odvolaním žalobkyne proti personálnemu rozkazu - oznámenie, ktorým správny orgán vybavil sťažnosť tak, že uviedol len strohé a všeobecné odôvodnenie v tom zmysle, že v danom prípade ako už bolo uvedené sa nejedná o rozhodnutie podľa § 241 zákona, ide o rozhodnutie deklaratórne, ktorým sa oznamuje skutočnosť, s ktorou je zmena názvu funkcie menovanej. 7. Dňa 19.01.2017 bolo žalobkyni doručené rozhodnutie Ministra vnútra SR zo dňa 11.01.2017, č. SPOU- PO-655-2/2016 označené ako podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania - oznámenie, v ktorom minister uviedol tie isté dôvody, ktoré boli už uvedené v liste zo dňa 16.01.2017. 8. Dňa 07.03.2017 žalobkyňa voči oznámeniu podala sťažnosť proti spôsobu vybavenia sťažnosti podľa článku 14 nariadenia Ministra vnútra SR č. 163/2011 o vybavovaní sťažnosti vo veciach výkonu štátnej služby v spojení s ust. § 22 zákona č. 9/2010 Z.z., ktorú odôvodnila tým, že správny orgán pri vybavovaní sťažnosti porušil ust. článku 12 ods. 3 a ods. 5 nariadenia MV SR č. 163/2011, ako aj ust. § 18 a § 20 zákona č. 9/2010. 9. Dňa 07.03.2017 žalobkyňa voči rozhodnutiu o podnete podala rozklad podľa § 244 zákona o štátnej službe v spojení s ust. § 61 zákona č. 71/1967 Zb., ktorý odôvodnila tým, že rozhodnutie o podnete je v rozpore s ust. § 47 správneho poriadku, ako aj ust. § 241 zákona o štátnej službe, nakoľko neobsahuje zákonné náležitosti rozhodnutia, ako aj tým, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia o nespôsobilosti personálneho rozkazu. 10. Dňa 10.04.2017 bolo žalobkyni doručené rozhodnutie Ministerstva vnútra SR zo dňa 04.04.2017 č. SPOU-P06-2017/001402-2 označené ako rozklad proti rozhodnutiu SPOU-PO6-655-2/2016 - odpoveď, v ktorom ministerstvo okrem iného uviedlo „rozklad ako opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu nadriadeného, proti individuálnemu právnemu aktu podľa § 241 zákona. Personálny rozkaz riaditeľa OR PZ v Bratislave č. 176 zo dňa 19.05.2016 nemal takýto charakter. V danom prípade Minister vnútra SR oznámil spôsob vybavenia Vášho podnetu registratúrnym záznamom nie je rozhodnutím, ako uvádzate v bode I. podaného rozkladu. Registratúrny záznam nemá v žiadnom prípade povahu rozhodnutia. Nie je preto možné proti nemu podať opravný prostriedok.“ II. Žalobné dôvody 11. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 02.06.2017 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 04.04.2017 č. SPOU-PO6-2017/001402-2, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a to personálny rozkaz č. 176 zo dňa 19.05.2016. 12. Žalobkyňa považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné, nakoľko je v rozpore s ust. § 47 správneho poriadku v spojení s ust. § 241 zákona o štátnej službe a zároveň i v rozpore s ust. § 61 ods. 2 SP v spojení s § 244 zákona o štátnej službe, nakoľko neobsahuje zákonné náležitosti rozhodnutia, nevychádza z návrhu osobitne ustanovenej komisie, ako aj tým, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia o nespôsobilosti Personálneho rozkazu riaditeľa OR PZ v Bratislave V č. 176 zo dňa 19.05.2016 byť predmetom prieskumu. Zároveň ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, nakoľko o rozklade mal rozhodnúť Minister vnútra SR osobne. 13. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje výrok, poučenie o odvolaní, neuvádza ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté a neobsahuje ani náležitosti odôvodnenia s uvedením skutočností, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, odôvodnenie preklenuté úvahami ministra pri aplikovaní právnych predpisov na konkrétny skutkový stav a nevychádza z návrhu osobitne ustanovenej komisie. 14. Žalobkyňa má za to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia povahu Personálneho rozkazu riaditeľa OR PZ v Bratislave V č. 176 zo dňa 19.05.2016, ako individuálneho právneho aktu, ktoré malo vplyv na nesprávne právne posúdenie o jeho údajnej nespôsobilosti byť predmetom prieskumu. 15. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR výsledok činnosti štátneho orgánu má povahu individuálneho právneho aktu - rozhodnutia, ak má za následok vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu alebo by ním mohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Žalobkyňa má za to, že správny orgán OR PZ BA V autoritatívne rozhodol v oblasti právne determinovaných subjektívnych práv so záväznými právnymi dôsledkami pre žalobkyňu. Personálny rozkaz sa teda priamo dotýka práv, či právom chránených záujmov žalobkyne. 16. Žalobkyňa poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 01.08.2012, sp. zn. 10Sžd/36/2011, ktorý v odôvodnení uviedol „V preskúmavanej veci bolo potrebné posúdiť otázku, či je možné považovať upovedomenie Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát č. KRP-133/ DI-1-2009 zo dňa 23.10.2009 za rozhodnutie a či je možné ho súdne preskúmať. Pri posudzovaní tejto otázky vychádzal odvolací súd zo skutočnosti, že pojem rozhodnutie je označením technickým a je potrebné k nemu pristupovať vždy z hľadiska jeho obsahu a nie formy. Nie je rozhodujúce ako správny orgán svoj akt označil, alebo či vec označil formálnym prípisom, (či formálne nedokonalým rozhodnutím, napr. bez odôvodnenia, či poučenia o opravnom prostriedku) domnienke, že nie je jeho povinnosťou vydať rozhodnutie o určitej procesnej forme. Takýto akt môže byť tiež podrobený súdnemu prieskumu. Taktiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.01.2015, sp. zn. 4Sžd/5/2013 v odôvodnení, ktorého okrem iného bolo uvedené „podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné vychádzať z toho, že pre posúdenie podmienok preskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy ja podstatné, či oznámenie (list) žalovaného bol vydaný orgánom štátnej správy pri výkone jeho právomoci zverených mu zákonom a či takýmto oznámením (listom) správny orgán autoritatívne zasiahol do právnej sféry žalobcu a či svojím charakterom je spôsobilé vyvolať ním požadované účinky, t. j. vynútiť si splnenie uloženej povinnosti a nepochybne tak citeľne zasiahnuť do žalobcovej sféry práv a povinností, čo je v zmysle § 244 ods. 3 O.s.p. predpokladom pre jeho preskúmateľnosť súdom. V danom prípade tomu tak bolo, pretože list žalovaného zasiahol do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces.“ 17. Žalobkyňa sa nestotožňuje s názorom OR PZ BA V, že existencia individuálneho právneho vzťahu mala byť nastolená účinnosťou opatrenia Ministra vnútra SR č. 26/2015, nakoľko sa jedná o vnútorný predpis, ktorý je osobitným prípadom normatívnych právnych aktov nesmerujúcich voči subjektom stojacim mimo systému vzťahov organizačnej nadriadenosti a podriadenosti vo verejnej správe, navyše s nižšou právnou silou ako zákon o štátnej službe. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sžo/264/2009 zo dňa 05.04.2011, ktorý v odôvodnení okrem iného uviedol „z personálneho rozkazu i z druhostupňového správneho rozhodnutia je zrejmé, že odvolanie žalobcu z funkcie a jeho ustanovenie do inej funkcie sa uskutočnilo z dôvodu organizačných zmien, ktoré sa realizovali nariadením riaditeľa SIS č. XX/ XXXX a teda základom pre personálny rozkaz jednoznačne bolo práve toto nariadenie riaditeľa SIS. Ide o vnútorný predpis, ktorý je osobitným prípadom normatívnych právnych aktov nesmerujúcich voči subjektom stojacim mimo systému vzťahov organizačnej nadriadenosti a podriadenosti vo verejnej správe. Smeruje len voči subjektom ovládaným organizačnou podriadenosťou vo vzťahu k správnemu orgánu, ktorý takýto normatívny akt vydal. Jedná sa o abstraktné formy vnútornej činnosti verejnej správy s povahou interných normatívnych aktov. Od normatívnych právnych aktov, ktoré majú vonkajšie právne účinky sa vnútorné predpisy odlišujú najmä tým, že ich právne účinky smerujú výlučne voči služobne podriadeným subjektom, i keď individuálne nešpecifikovaným a v tomto sú aktami internými. Vzhľadom k tomu, že nemajú všeobecnú záväznosť, nie sú prameňmi práva, ale sú pre ich adresátov záväzné a nesmú byť v rozpore so zákonom. Nariadenie riaditeľa SIS preto nemá povahu všeobecne záväzného právneho predpisu. 18. Žalobkyňa ďalej poukázala na znenie § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe, kde organizačnou zmenou na účely tohto zákona sa rozumie zmena, pri ktorej sa zrušila doterajšia funkcia policajta a nevytvorila sa nová funkcia alebo sa zrušila doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti alebo sa zrušila doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s rovnakou náplňou činnosti v inom mieste výkonu štátnej služby. 19. Vychádzajúc z právneho názoru žalovaného nedošlo k zmene názvu funkcie, ale k organizačnej a systemizačnej zmene v rámci ktorej sa zrušila doterajšia funkcia odvolateľky a vytvorila sa nová funkcia s rovnakou náplňou činnosti v rámci KR PZ v Bratislave. Názov funkcie zostal teda nezmenený a síce „starší referent - poverený policajt“. 20. Nakoľko v zmysle článku 2 ods. 4 nariadenia Ministra vnútra SR č. 4/1998 sa za organizačnú zmenu nepovažuje zmena názvu funkcie, možno konštatovať, že strohé odôvodnenie personálneho rozkazu vo forme odkazu na opatrenie Ministra vnútra SR č. 26/2015 je jednak v rozpore s jeho samotným výrokom a zároveň v rozpore s § 35 ods. 1 a ods. 2 zákona o štátnej službe. Pri vydávaní personálneho rozkazu bol porušený zákon, nakoľko individuálny právny akt je v rozpore s interným normatívnym predpisom, na základe ktorého bol vydaný. Žalobkyňa má za to, že oznámením o zmene názvu funkcie ako bolo uvedené v personálnom rozkaze nemôže dôjsť zároveň k organizačnej zmene spočívajúcej v zmene pôsobiska, resp. miesta výkonu štátnej služby. 21. Ďalej žalobkyňa namietala, že na preloženie na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby neboli v prípade žalobkyne naplnené zákonné podmienky, nakoľko návrh na preloženie nebol vopred prerokovaný s príslušným odborovým orgánom, správny orgán neuviedol dôvody, prečo nie je žalobkyňu možné previesť na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, na preloženie do iného miesta výkonu štátnej služby žalobkyňa nedala súhlas. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sžo/21/2013 zo dňa 20.03.2014 a rozsudok sp. zn. 4Sžo/21/2012 zo dňa 30.07.2012. 22. K otázke posúdenia pojmu obec v súvislosti s miestom výkonu štátnej služby poukázala žalobkyňa na § 22a ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a poukázala na zoznam obcí vedenom Ministerstvom vnútra SR, kde sa nachádzajú aj jednotlivé mestské časti Bratislavy. Žalobkyňa má za to, že miestom výkonu štátnej služby policajta je obec, ktorou sa rozumejú aj jednotlivé mestské časti Bratislavy, ktoré majú postavenie obce a nie Bratislava ako celok, ktoré má osobitné postavenie Hlavného mesta SR. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj personálny rozkaz č. 176 zo dňa 19.05.2016 a priznal jej náhradu trov konania. III. Vyjadrenie žalovaného 23. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 07.08.2017 uviedol, že Ministrom vnútra SR bolo vydané personálne opatrenie č. 26/2015 zo dňa 16.12.2015, ktorým za účelom zabezpečenia kvalitnejšieho a efektívnejšieho výkonu štátnej služby, súčinnosťou od 01.01.2016 boli vykonané systemizačné a organizačné zmeny v tabuľke zloženia a počtov v rámci Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave. V rámci systemizačných zmien boli medzi jednotlivými okresnými riaditeľstvami v pôsobnosti Krajského riaditeľstva PZ Bratislava funkcie starších referentov - poverených policajtov presystemizované. Jednalo sa o zmeny, ktoré boli vykonané v tom istom mieste výkonu štátnej služby. V konkrétnom prípade menovanej sa jej funkcia starší referent - poverený policajt Obvodného oddelenia PZ Bratislava W. odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave V Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave presystemizovala na funkciu starší referent - poverený policajt Obvodného oddelenia PZ Bratislava T. odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II KR PZ BA. 24. Organizačnou zmenou sa podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. rozumie okrem iného aj zmena, keď sa zrušila doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s rovnakou náplňou činnosti v inom mieste výkonu štátnej služby. Atribúty tohto ustanovenia nie sú v danom prípade naplnené. Nová funkcia sa nevytvorila o čom svedčí aj ID číslo funkcie, ktoré ju charakterizuje. Nezmenilo sa ani miesto výkonu štátnej služby, ktorým ostáva naďalej Bratislava. Zmenil sa len názov funkcie. 25. Podľa Nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 4/1998 v znení nariadenia č. 10/2000, ktorým sa upravuje postup pri vykonávaní organizačných zmien sa za organizačnú zmenu nepovažuje zmena názvu organizačného celku alebo jeho zložiek, zariadení, ani zmena názvu funkcie (čl. 2 ods. 4). 26. Na základe uvedeného nebolo dôvodné v prípade menovanej uplatňovať ustanovenie o prevedení a preložení policajta na inú funkciu podľa § 35 ods. l písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. z dôvodu organizačných zmien. Tieto zmeny sa uskutočňujú personálnym rozkazom príslušného nadriadeného, ktorý je určený v nariadení ministra vnútra Slovenskej republiky č. 174/2010 o rozsahu pôsobnosti nadriadených vo veciach služobného pomeru v štátnej službe príslušníkov Policajného zboru (personálna pôsobnosť). 27. Personálny rozkaz je formou rozhodnutia príslušného orgánu vo veciach služobného pomeru v štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Personálny rozkaz slúži ako publikačný prostriedok, v ktorom sa vydáva jednak rozhodnutie podľa § 241 zákona, ktoré vydáva nadriadený vo veciach vzniku, zmien a skončenia služobného pomeru policajtov. Ide o individuálny právny akt, ktorý je právne záväzný, spôsobuje vznik oprávnení a právnych povinností, ktoré bezprostredne zaväzujú subjekty, ktorých sa to týka, jednak oznámenie, ktoré deklaruje určitú právne relevantnú skutočnosť a slúži pre evidenčné účely v oblasti personálnej, mzdovej, finančnej. 28. Personálny rozkaz ako oznámenie sa vydáva sa aj v prípade zmeny názvu funkcie policajta, alebo zmene názvu útvaru. Vydáva ho príslušný nadriadený. Nie je sporné, že uvedené opatrenie ministra nie je individuálnym právnym aktom. Má povahu interného normatívneho aktu., ktorým sa realizovali zmeny v systemizácii krajského riaditeľstva. Ako uvádza menovaná, až na základe tohto aktu sa vydávajú individuálne rozhodnutia. Vo vzťahu k menovanej bol takýto úkon urobený vydaním oznamovacieho personálneho rozkazu riaditeľa okresného riaditeľstva, ktorým jej bola oznámená zmena názvu funkcie. 29. Proti takémuto oznámeniu nie je možné sa odvolať. Z hľadiska ustanovenia § 246 zákona č. 73/1998 Z. Z. z. nie je možné takýto personálny rozkaz preskúmať mimo odvolacieho konania, nakoľko nie sú naplnené zákonné podmienky. Preskúmaniu podlieha výlučne právoplatné rozhodnutie, ak sa dodatočne zistí, že je v rozpore s právnymi predpismi. 30. Ďalej menovaná namieta posúdenie pojmu obec, pričom sa odvoláva na zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení ako aj zákon č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave. 31. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. je miestom výkonu štátnej služby na účely zákona o štátnej službe obec, v ktorej je policajt zaradený na výkon štátnej služby. Obcou, v ktorej je menovaná zaradená na výkon štátnej služby je Bratislava. Argumentácia vychádzajúca z vyššie uvedených osobitných právnych úprav, že obcou je aj mestská časť je účelová a nenáležitá a pre úpravu štátnej služby príslušníkov PZ podľa zákona č. 73/1998 Z.z. neakceptovateľná. Pri osobitnej právnej úprave o obecnom zriadení, ako aj o hlavnom meste SR Bratislave je potrebné rovnako vychádzať z ich účelu a okruhu regulovaných vzťahov. Miestom výkonu štátnej služby policajta je obec, kde vykonáva štátnu službu, a to je v prípade menovanej Bratislava. 32. Na základe vyššie uvedených skutočností je potrebné uviesť, že žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaný považuje za vydané v súlade so zákonom a navrhuje žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. IV. Právne posúdenie krajského súdu 33. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd konštatoval, že v prejednávanej veci boli splnené podmienky rozhodnutia bez pojednávania podľa § 137 ods. 4 SSP, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke dňa 22.01.2018. 34. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 35. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánu verejnej správy. 36. Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov minister môže policajta zaradeného v útvare inšpekčnej služby a ak to vyžaduje dôležitý záujem služby, aj nadriadeného, previesť na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné preložiť na inú funkciu do iné miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu aj bez uvedenia dôvodu po predchádzajúcom prerokovaní s odborovým orgánom. 37. Podľa § 35 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. organizačnou zmenou na účely tohto zákona sa rozumie zmena, pri ktorej sa zrušila doterajšia funkcia policajta a nevytvorila sa nová funkcia alebo sa zrušila doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti alebo sa zrušila doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s rovnakou náplňou činnosti v inom mieste výkonu štátnej služby. 38. Podľa § 35 ods. 9 vyššie uvedeného zákona prevedenie na inú funkciu alebo preloženie na inú funkciu sa vykoná odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením alebo vymenovaním do inej funkcie podľa § 33. 39. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené otlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka SIS alebo toho, kto rozhodnutie vydal má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. 40. Konajúci súd mal za preukázané, že personálnym rozkazom č. 176 zo dňa 19.05.2006 bolo žalobkyni oznámené, že došlo k zmene názvu funkcie dňom 01.01.2016 z funkcie starší referent - poverený policajt (XXXXX) Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava W. odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave na funkciu starší referent - poverený policajt (XXXXX) obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava T. odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ Bratislava II Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave. V odôvodnení uvedeného personálneho rozkazu bolo uvedené, že organizačným opatrením Ministra vnútra SR č. 26/2015 zo dňa 16.12.2015 dňom 01.01.2016 došlo k zmene názvu funkcie. Proti personálnemu rozkazu podala žalobkyňa odvolanie dňa 08.06.2016. Dňa 08.07.2016 listom žalobkyňa žiadala o podanie správy ako bolo rozhodnuté o jej odvolaní. Dňa 30.11.2016 žalobkyňa podala sťažnosť proti postupu riaditeľa OR PZ v Bratislave v súvislosti s podaným odvolaním zo dňa 08.06.2016 proti personálnemu rozkazu. Dňa 30.11.2016 podala žalobkyňa podnet na preskúmanie rozhodnutia - personálneho rozkazu OR PZ v Bratislave č. 176 zo dňa 19.05.2016 mimo odvolacieho konania. Dňa 11.01.2017 žalovaný reagoval listom na podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Dňa 07.03.2017 podala žalobkyňa sťažnosť proti spôsobu vybavenia sťažnosti a zároveň podala rozklad proti rozhodnutiu Ministra vnútra Slovenskej republiky zo dňa 11.01.2017. Dňa 04.04.2017 žalovaný listom č. SPOU-PO6-2017/001402-2 zo dňa 04.04.2017 rozhodol o rozklade a nazval toto svoje rozhodnutie ako odpoveď. 41. Žalobkyňa namieta v žalobe, že personálny rozkaz č. 176 zo dňa 19.05.2016, ktorý považuje za rozhodnutie nemal náležitosti rozhodnutia v zmysle ust. § 244 ZŠSPZ, nebol vydaný príslušným orgánom, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia. 42. Úlohou súdu bolo posúdiť, či personálny rozkaz č. 176 zo dňa 19.05.2016 bol rozhodnutím orgánu verejnej správy, ktoré vydáva nadriadený vo veciach vzniku, zmien a skončenia služobného pomeru policajta, čiže individuálny právny akt, alebo je to oznámenie ako tvrdí žalovaný, ktoré deklaruje určitú právne relevantnú skutočnosť a slúži pre evidenčné účely v oblasti personálnej, mzdovej a finančnej. 43. Súd po preskúmaní Personálneho rozkazu č. 176 zo dňa 19.05.2016 a listu žalovaného zo dňa 04.04.2017 č. SPOU-PO6-2017/001402-2 má za to, že oba akty orgánu verejnej správy sú rozhodnutia a sú preskúmateľné súdom. 44. V prvom rade treba poukázať na nesprávnosť interpretácie orgánu verejnej správy, že došlo k zmene názvu funkcii. Podľa súdu k tomuto nedošlo, funkcia starší referent - poverený policajt (XXXXX) zostala nezmenená, ale zmenilo sa miesto výkonu funkcie a to z Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava W., odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ Bratislava V Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave na obvodné oddelenie policajného zboru Bratislava T., odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ Bratislava II Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave. 45. Tak ako aj žalobkyňa aj konajúci súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Sžd/5/2013, v ktorom uviedol, že „je potrebné vychádzať z toho, že pre posúdenie podmienok preskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je podstatné, či oznámenie (list) žalovaného bol vydaný orgánom štátnej správy pri výkone jeho právomoci zverených mu zákonom a či takýmto oznámením (listom) správny orgán autoritatívne zasiahol do právnej sféry žalobcu a či svojím charakterom je spôsobilé vyvolať ním požadované účinky, t.j. vynútiť si splnenie uloženej povinnosti a nepochybne tak cielene zasiahnuť do žalobcovej sféry práv a povinností, čo je v zmysle § 244 ods. 3 O.s.p. predpokladom pre jeho preskúmateľnosť súdom.“ Súd má za to, že v danom prípade list žalovaného zasiahol do práva žalobkyne na spravodlivý súdny proces. 46. Konajúci súd poukazuje aj na súdnu prax najvyššieho súdu, ktorý vo viacerých svojich rozhodnutiach ustálil, že pojem rozhodnutie je označením technickým a je potrebné k nemu pristupovať vždy z hľadiska jeho obsahu a nie formy. Nie je rozhodujúce ako správny orgán svoj akt označil alebo či vec označil neformálnym prípisom, či formálne nedokonalým rozhodnutím napr. bez odôvodnenia, poučenia o opravnom prostriedku v domnienke, že nie je jeho povinnosťou vydať rozhodnutie v určitej procesnej forme. Takýto akt môže byť tiež podrobený súdnemu prieskumu. 47. Konajúci súd má za to, že ako predmetný personálny rozkaz, tak aj list žalovaného zo dňa 04.04.2017 podlieha súdnemu prieskumu. Obe tieto rozhodnutia mali spĺňať kritéria v zmysle § 241 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov. 48. Súd dal za pravdu žalobkyni, že neboli splnené ani ďalšie podmienky pri vydávaní personálneho rozkazu a to, že preloženie do iného miesta výkonu, resp. ako to nazval správny orgán, zmenu funkcii, nebolo vopred prerokované s príslušným odborovým zväzom v zmysle ust. § 225 ods. 2 písm. b/. Na preloženie do iného miesta výkonu štátnej služby žalobkyňa nedala súhlas. 49. Krajský súd v Bratislave na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a preto zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. c/, písm. g/ SSP. 50. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal žalobkyni voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100%, nakoľko žalobkyňa mala vo veci plný úspech. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti konania, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 51. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.