Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/134/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200928 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200928.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave ako správny súd v právnej veci žalobcu: H. A., X.. XX. V. XXXX/X, XXX XX F., zastúpený: Advokátska kancelária KRAKOVSKÝ & PARTNERS, s.r.o., Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, IČO: 35 977 272, proti žalovanému: Ekonomická univerzita v Bratislave, Dolnozemská cesta 1, 852 35 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. R-133/2017 zo dňa 26.04.2017, takto r o z h o d o l : Správny súd sťažnosť žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/134/2017-75 zo dňa 11.01.2018 z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou podanou na tunajšom správnom súde dňa 16.06.2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. R-133/2017 zo dňa 26.04.2017, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie dekana Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave č. DNHF/05/2017 zo dňa 14.03.2017 o uložení disciplinárneho opatrenia žalobcovi spočívajúce v podmienečnom vylúčení zo štúdia od 14.03.2017 do 16.06.2017 s určením podmienky, že ak žalobca v čase podmienky predloží novú dizertačnú prácu, ktorá bez všetkej pochybnosti nebude obsahovať časti práce iných autorov bez náležitého citovania a viesť tak k mylnému dojmu, že dané časti práce sú originálnym výsledkom autora predloženej práce, bude podmienečné vylúčenie zo štúdia zrušené. Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie. 2. Keďže žalobca spolu s podaním žaloby nezaplatil súdny poplatok za žalobu v sume 70,- eur, správny súd ho pod následkom zastavenia konania vyzval na jeho zaplatenie v lehote 10 dní od doručenia, výzvou č. k. 1S/134/2017-59 zo dňa 11.12.2017, doručenou právnemu zástupcovi žalobcu dňa 15.12.2017. 3. Žalobca napriek výzve správneho súdu súdny poplatok v súdom určenej lehote, t. j. do 27.12.2017 nezaplatil. Správny súd preto postupoval v súlade s ust. § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) a predmetné konanie uznesením č. k. 1S/134/2017-75 zo dňa 11.01.2018 zastavil. Súd zároveň rozhodol o tom, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Predmetné uznesenie bolo odôvodnené tým, že žalobca napriek výzve a poučeniu o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku riadne a včas, v lehote určenej správnym súdom súdny poplatok za správnu žalobu nezaplatil. Predmetné uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 09.02.2018. Žalobca po doručení uznesenia o zastavení konania, dňa 23.02.2018 zaplatil súdny poplatok v sume 70,- eur. 4. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote sťažnosť v zmysle ust. § 152 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Sťažnosť odôvodnil tým, že výzva na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 70,- eur bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená dňa 15.12.2017, pomerne dlhú dobu po tom, ako súd začal konať vo veci samej. Poukázal na § 10 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch a mal za to, že súd začal konať vo veci samej bez toho, aby sa zaoberal otázkou splnenia procesnej podmienky zaplatenia súdneho poplatku za podanú žalobu. Mal za to, že v zmysle cit. zákonného ustanovenia súd nemal postupovať formou zastavenia konania, ale mal vydať uznesenie, ktorým by uložil žalobcovi povinnosť dodatočne zaplatiť súdny poplatok. V nadväznosti na tento právny názor poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.03.2014, sp. zn. 8Sži/18/2013. Ďalej okrem uvedeného namietal výšku súdneho poplatku, ktorá mu bola vyrubená nesprávne, nakoľko podaná žaloba má charakter správnej žaloby vo veciach správneho trestania podľa § ust. 194 a nasl. SSP, a preto mu mal byť vyrubený súdny poplatok podľa položky 10 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorého, zo správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy o priestupku je vo výške 35,- eur. 5. Podľa § 152 ods. 1 SSP, proti uzneseniu správneho súdu vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť, ak ju tento zákon nevylučuje. 6. Podľa § 153 SSP, sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2, ak bolo uznesenie vydané v ich neprospech. 7. Podľa § 158 SSP, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie právoplatnosť. 8. Podľa § 161 ods. 1 SSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, správny súd sťažnosť zamietne. 9. Prípustnosť sťažnosti je viazaná na formu rozhodnutia (uznesenie), na to, ktorý súd ho vydal (správny súd) a kto ho vydal (vyšší súdny úradník) a musí ísť o uznesenie súdneho úradníka, ktoré sa doručuje. Sťažnosť je prípustná predovšetkým proti procesným uzneseniam, ktoré vydá súdny úradník z poverenia sudcu alebo na základe zákonného zmocnenia. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané a sťažnostná lehota je normatívne zakotvená na 15 dní. Sťažnosť sa podáva na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. 10. Podľa § 5 ods. l písm. a) zákona o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť vzniká podaním žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dovolateľ a ten, kto podal kasačnú sťažnosť. 11. Podľa § 8 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti. 12. Podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. 13. Podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch, pre nezaplatenie súdneho poplatku súd podľa § 9 konanie nezastaví, ak už začal konať vo veci samej. 14. Podľa § 10 ods. 3 prvej vety zákona o súdnych poplatkoch, prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak bol súdny poplatok zaplatený v lehote určenej súdom podľa odseku 1 alebo ak sú na to dôvody podľa odseku 2. 15. Podľa § 14 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch, v sťažnosti proti rozhodnutiu o zastavení súdneho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nemožno namietať skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku. 16. Podľa § 14 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie. 17. Po doručení sťažnosti žalobcu proti uzneseniu správneho súdu č.k. 1S/134/2017-75 zo dňa 11.01.2018 správny súd preskúmal podanú sťažnosť, napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. Čo sa týka samotnej sťažnosti, táto bola podaná proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon pripúšťa podanie sťažnosti, keďže napadnuté uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sťažnosť bola podaná v rámci zákonnej lehoty a osobou oprávnenou na podanie sťažnosti. 18. Žalobca vo svojej sťažnosti proti uzneseniu, ktorým súd zastavil konanie, žiadal zrušiť napadnuté uznesenie jednak z dôvodu, že súd nemal žalobcovi zasielať výzvu na zaplatenie súdneho poplatku ale mal vo veci vydať uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok v zmysle ust. § 10 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch a taktiež, že súd nemôže zastaviť konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku v prípade, ak už konal vo veci samej v zmysle ust. § 10 ods. 2 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch. Okrem toho namietal i nesprávne vyrubenú výšku súdneho poplatku, ktorá mu bola vyrubená výzvou v sume 70,- eur v zmysle položky č. 10 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov, pričom predmetom jeho žaloby je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie za disciplinárny priestupok a z toho dôvodu má za to, že v tomto prípade mu mal byť vyrubený súdny poplatok v zmysle položky 10 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov. 19. K námietke žalobcu, podľa ktorého správny súd nebol oprávnený zastaviť konanie, keďže už začal konať vo veci samej, správny súd uvádza, že v konaní je potrebné dôkladne rozlišovať úkony vykonané súdom, keďže nie každý úkon súdu vykonaný vo vzťahu k účastníkom konania, v rámci skúmania procesných podmienok konania, počas prípravy pojednávania alebo v inej fáze konania má automaticky účinky začatia konania vo veci samej. Žalobca vo svojej sťažnosti uviedol, že súdny poplatok za podanie správnej žaloby bol vyrubený až po tom, ako mu bolo doručené vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe zo dňa 18.09.2017. Následne súd uznesením zo dňa 12.10.2017 priznal žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného odkladný účinok a to až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. Po tomto úkone súd zaslal právnemu zástupcovi žalobcu predvolanie zo dňa 11.12.2017 na pojednávanie, ktoré súd vytýčil na termín 11.01.2018 o 10.30 hod. Z uvedeného podľa žalobcu je zrejmé, že súd začal konať vo veci samej bez toho, aby sa zaoberal otázkou splnenia procesnej podmienky zaplatenia súdneho poplatku za podanú žalobu. Pred správnym súdom však táto argumentácia žalovaného ako dôvod pre zrušenie napadnutého uznesenia nemôže obstáť. 20. V zmysle konštantnej rozhodovacej praxe a právneho názoru všeobecných súdov Slovenskej republiky možno spravidla za okamih začatia konania vo veci samej považovať úkon súdu, resp. predsedu senátu (samosudcu), ktorým otvára pojednávanie a vyzve žalobcu na prednes žaloby. Až v tejto fáze konania (po ukončení prípravy pojednávania a zistení predpokladov pre rozhodovanie o merite veci) možno hovoriť o konaní vo veci samej. Doručovanie vyjadrení účastníkov konania predstavuje úkony vykonávané v súvislosti a za účelom prípravy pojednávania, resp. rozhodnutia bez pojednávania tam, kde to príslušné ustanovenia SSP pripúšťajú. V žiadnom prípade však nemožno tvrdiť, že doručovaním podaní účastníkov (hoci aj podaní vo veci samej) sa správne súdne konanie dostáva do fázy konania vo veci samej. Podobne ani pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe súd meritórne nepreskúmava žalobu ani iné vyjadrenia účastníkov konania. Predpoklady priznania odkladného účinku správnej žalobe tak, ako sú upravené v ust. § 185 SSP, nevyžadujú meritórne posudzovanie žalobných dôvodov a návrhov. Preto ani vydanie uznesenia č. k. 1S/134/2017-54 zo dňa 12.10.2017, ktorým tunajší súd priznal odkladný účinok žalobe, v danej veci neiniciovalo meritórne preskúmavanie veci, ktoré by malo za následok vznik prekážky pre rozhodnutie o zastavení konania podľa ust. § 10 ods. 2 písm. a) Zákona o súdnych poplatkov. Všetky žalobcom označené úkony správneho súdu smerovali „len“ ku príprave pojednávania, k dočasnej úprave pomerov strán a k poskytnutiu dočasnej preventívnej ochrany žalobcovi pred prípadne negatívnymi dôsledkami napadnutého rozhodnutia. Ku konaniu vo veci samej v konaní vedenom pod sp. zn. 1S/134/2017 však dosiaľ nedošlo. 21. Žalobca poukázal v sťažnosti na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sži/18/2013 zo dňa 20.03.2014, z ktorého vyplýva, že uznesením (§ 10 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch) na zaplatenie súdneho poplatku sa účastníkovi ukladá povinnosť zaplatiť súdny poplatok s tým, že jeho vydanie je zákonom taxatívne obmedzené na prípady, kedy: - už súd začal konať vo veci samej, - vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi, ktorému súd ustanovil opatrovníka, pretože nie je známy jeho pobyt, alebo sa mu nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine, - došlo k rozšíreniu návrhu alebo podaniu vzájomného návrhu v tej istej veci potom, ako začal konať vo veci samej, - ide o opravný prostriedok proti rozhodnutiu správnych orgánov, - žiada zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto zákona, - vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Z uvedeného vyplýva, že uznesenie, ktorým sa vyrubuje súdny poplatok, je vydávané v prípadoch, kedy súdu zo zákona vyplýva povinnosť o návrhu konať bez ohľadu na zaplatenie súdneho poplatku, alebo kedy došlo k situácii, že súd napriek nezaplatenému súdnemu poplatku konanie nezastavil, ale v ňom pokračoval a preto správny súd aj v spojení s vyššie uvedenou konštatáciou je názoru, že v danej veci o takýto prípad nešlo. 22. Na základe uvedeného posudzoval súd námietku žalobcu ohľadom rozporu napadnutého uznesenia o zastavení konania s ust. § 10 ods. 2 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch za nedôvodnú. 23. V zmysle ust. § 10 ods. 3 prvá veta Zákona o súdnych poplatkoch (v znení účinnom od 01.07.2017) platí, že prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak bol súdny poplatok zaplatený v lehote určenej súdom podľa odseku 1 alebo ak sú na to dôvody podľa odseku 2. Zo znenia ust. § 10 ods. 3 Zákona o súdnych poplatkoch bola teda predmetnou novelou vypustená možnosť zrušiť uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za žalobu, ak bol poplatok zaplatený v lehote na podanie odvolania proti uzneseniu, ktorým bolo konanie zastavené. To znamená, že ak po 01.07.2017 poplatník nezaplatí súdny poplatok za podanú žalobu v lehote určenej súdom a súd konanie zastaví, dodatočné zaplatenie súdneho poplatku počas plynutia lehoty na odvolanie proti predmetnému uzneseniu bude irelevantné a nebude môcť byť dôvodom pre zrušenie takého rozhodnutia. 24. Okrem toho je potrebné poukázať na ust. § 14 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch, ktorý jednoznačne uvádza, že v sťažnosti proti rozhodnutiu o zastavení súdneho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nemožno namietať skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku. Teda zaplatenie súdneho poplatku za podanú správnu žalobu v lehote na podanie odvolania je pre posudzovanie dôvodnosti sťažnosti celkom irelevantná a žalobca sa viac nemôže tejto skutočnosti pred súdom účinne dovolávať. 25. Ďalším argumentom, ktorým žalobca odôvodňoval sťažnosť proti uzneseniu o zastavení konania, bola výška súdneho poplatku, ktorá mu bola vyrubená výzvou v sume 70,- eur v zmysle položky 10 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov, pričom zastáva názor, že žaloba má charakter správnej žaloby vo veciach správneho trestania podľa § 194 a nasl. SSP a v takomto prípade, mal súd postupovať, resp. vyrubiť súdny poplatok zo správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy o priestupku podľa položky 10 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov. 26. Súd k tejto námietke žalobcu uvádza, že v zmysle ust. § 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené. Predmetné ustanovenie vymedzuje, aké konanie je priestupkom a naopak, aké konanie priestupkom nie je, pričom priestupok možno definovať ako jeden z druhov správnych deliktov. Podľa právnej teórie sa považuje za správny delikt obvykle protiprávne konanie fyzickej alebo právnickej osoby, ktorého znaky sú uvedené v zákone a ktoré je postihnuteľné sankciou (trestom) uloženým orgánom verejnej správy na základe zákona. Teória správneho práva člení správne delikty z rôznych hľadísk do viacerých skupín na priestupky a iné správne delikty. Žalobca správnou žalobou napadol rozhodnutie žalovaného - disciplinárne opatrenie, ktoré patrí do skupiny iné správne delikty, ktoré sa od seba líšia druhom sankcií ukladaných za ne a rozdielnym procesným režimom trestania, pričom v danom prípade nejde o priestupok a nemožno preto aplikovať postup uvedený žalobcom a vyrubiť súdny poplatok zo správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy o priestupku podľa položky 10 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov. 27. Na základe uvedeného posudzoval súd námietku žalobcu ohľadom nesprávne vyrubeného súdneho poplatku v zmysle pol. č. 10 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení vo výške 70,- eur za nedôvodnú. 28. Pre celkové posúdenie dôvodnosti sťažnosti žalobcu je dôležité to, že žalobca bol riadne vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za podanú správnu žalobu v lehote 10 dní od doručenia výzvy, pričom výzva bola doručená právnemu zástupcovi žalobcu dňa 15.12.2017. Napriek poučeniu o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku podľa ust. § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch, žalobca súdny poplatok riadne a včas nezaplatil. Žalobca, zastúpený advokátom, si musel byť vedomý následkov súvisiacich s nezaplatením súdneho poplatku za žalobu. Prípadné spoliehanie sa na to, že podľa pôvodnej právnej úpravy bolo možné súdny poplatok dodatočne zaplatiť v lehote na podanie odvolania proti uzneseniu o zastavení konania, predstavuje konanie, ktoré je jednoznačne v rozpore s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania. K tomu je treba taktiež dodať, že k novele ust. § 10 ods. 3 Zákona o súdnych poplatkoch došlo s účinnosťou od 01.07.2017, k zastaveniu tohto konania uznesením zo dňa 11.01.2018. Aj po novelizácii predmetného ustanovenia mal teda žalobca dostatok času na to, aby súdny poplatok zaplatil pred tým, ako správny súd konanie zastavil, aby tým odvrátil následky spojené s týmto úkonom súdu. Konanie žalobcu, ktorý napriek tejto skutočnosti zaplatil poplatok až po zastavení konania, nemôže preto požívať ochranu ani zákona, ani súdu. 29. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka o zastavení konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za podanú správnu žalobu bolo vecne správne. Vzhľadom na to, že ani po vydaní predmetného uznesenia nebola preukázaná žiadna skutočnosť, s ktorou by platný právny poriadok Slovenskej republiky spájal dôvod pre zrušenie predmetného rozhodnutia, rozhodol správny súd tak, že podanú sťažnosť v zmysle ust. § 161 ods. 1 SSP ako nedôvodnú zamietol. 30. So zreteľom na uvedené skutkové a právne zistenia bolo rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka o zastavení konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku správne, a preto správny súd sťažnosť žalobcu zo dňa 23.02.2018 ako nedôvodnú zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 162 SSP).