Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/116/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200933 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200933.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: LOJECT 5 s. r. o., Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, zastúpený: JUDr. Milan Škultéty, advokát, Hlaváčikova 43, 841 05 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100677468/2017 zo dňa 21.04.2017, takto r o z h o d o l : Napadnuté rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 100677468/2017 zo dňa 21.04.2017 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 100058342/2017 zo dňa 12.01.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a Daňovému úradu Bratislava na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Daňový úrad Bratislava rozhodnutím č. 100058342/2017 zo dňa 12.01.2017 vyrubil daňovému subjektu podľa § 79 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z. úrok v sume X.XXX,XX,- € zo sumy nadmerného odpočtu XXX.XXX,XX,- € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2011. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie máj 2011 vo výške XXX.XXX,XX,- € bol daňový úrad povinný vrátiť daňovému subjektu dňa 16.10.2016. Daňový úrad vrátil nadmerný odpočet vo výške XXX.XXX,XX,- € dňa 28.10.2016, čím daňový úrad nedodržal lehotu na vrátenie nadmerného odpočtu. 3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie, v ktorom uviedol, že rozhodnutie o priznaní úroku Daňovým úradom Bratislava je nezákonné a nie je eurokonformné, je v rozpore s článkom 183 smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Ďalej namieta nezákonnosť výpočtu priznaného úroku odo dňa 16.10.2016 do dňa vrátenia 28.10.2016. Podľa platiteľa dane mal byť priznaný úrok odo dňa 25.08.2011, čo je obvyklý termín vrátenia nadmerného odpočtu dane za zdaňovacie obdobie máj 2011. Sporným považuje začiatok lehoty, za ktorú má správca dane priznať úrok a sporným teda považuje aj postup výpočtu úroku. 4. O podanom odvolaní platiteľa dane rozhodlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 100677468/2017 zo dňa 21.04.2017, ktorým zmenilo výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy zo dňa 12.01.2017 tak, že „daňový úrad Bratislava podľa § 79 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe dane a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov priznáva daňovému subjektu LOJECT 5 s. r. o. Bratislava, úrok v sume X.XXX,XX,- € zo sumy nadmerného odpočtu XXX.XXX,XX,- € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2011. Priznaný úrok bude zaplatený do 15 dní od doručenia rozhodnutia o priznaní úroku alebo použitý podľa § 55 ods. 6, ods. 7 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní.“ 5. Na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 8Sžf/89/2014 zo dňa 28.04.2014, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 1S 236/2013-119, správca dane vrátil platiteľovi dane kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom priznaným vo vyrubovacom konaní a nadmerným odpočtom po daňovej kontrole v sume XXX.XXX,XX,- € rozhodnutím zo dňa 28.09.2016, č. 103993898/2016, ktorým určil platiteľovi dane rozdiel v sume X,XX,- € podľa zákona o DPH za zdaňovacie obdobie máj 2011. 6. Podľa § 79 ods. 6 zákona o DPH mal byť vrátený kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom priznaným vo vyrubovacom konaní a nadmerným odpočtom po daňovej kontrole v sume XXX.XXX,XX,- € do 10 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozhodnutia. Podľa § 79 ods. 6 zákona o DPH, ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa ods. 1, ods. 2 alebo ods. 5 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do 10 dní od skončenia daňovej kontroly a to vo výške zistenej daňovým úradom. 7. Dňa 05.10.2016 platiteľ dane podal elektronicky pod č. 6/11532451/2016 vzdanie sa odvolania voči rozhodnutiu č. 103993898/2016 v súlade s § 72 ods. 1 Daňového poriadku. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.10.2016, deň nasledujúci po dni, kedy bolo podané vzdanie sa odvolania. Kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom priznaným vo vyrubovacom konaní a nadmerným odpočtom po daňovej kontrole v sume XXX.XXX,XX,- € rozhodnutím zo dňa 28.09.2016 sa stal splatným dňa 16.10.2016. 8. Správca dane vrátil kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom priznaným vo vyrubovacom konaní a nadmerným odpočtom po daňovej kontrole v sume XXX.XXX,XX,- € dňa 28.10.2016, kedy došlo k odpísaniu uvedenej sumy z účtu správcu dane. 9. Dňa 05.12.2016 podal platiteľ dane elektronicky výzvu na vydanie rozhodnutia o priznanie úrokov. Správca dane dňa 12.01.2017 vydal platiteľovi dane rozhodnutie č. 100058342/2017, ktorým bol podľa § 79 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z. priznaný úrok v sume X.XXX,XX,- €. 10. Finančné riaditeľstvo SR ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje na fakt, že NR SR schválila dňa 12.10.2016 zákon č. 297/2016 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o DPH, ktorým bol doplnený § 79a, ktorý upravuje náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly. Podľa tohto ustanovenia nárok na úrok z nadmerného odpočtu platiteľovi vznikne, ak je obdobie zadržania nadmerného odpočtu viac ako 6 mesiacov od uplynutia posledného dňa lehoty na vrátenie lehoty nadmerného odpočtu, ktorá je stanovená v § 79 ods. 1, ods. 2, ods. 5 zákona o DPH. Výpočet úrokov z nadmerného odpočtu sa stanovuje percentom zo sumy nadmerného odpočtu vrátený platiteľovi dane za každý deň zadržania až do jeho vrátenia. Počiatočným dňom nároku na úrok z nadmerného odpočtu je deň nasledujúci po uplynutí 6 mesiacov odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu. 11. Prechodné ustanovenie § 85ke zák. č. 297/2016 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o DPH stanovuje, že platiteľ má nárok na úrok z nadmerného odpočtu podľa § 79a, aj keď daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, ods. 2 alebo ods. 5 začala pred prvým januárom 2017 a k prvému januáru 2017 nebola skončená. Ustanovenie § 79a sa neuplatní, ak daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, ods. 2 alebo ods. 5 bola skončená do 31.012.2016 vrátane. Účinnosť § 79a, § 85ke zákona o DPH je od 01.01.2017. 12. Z vyššie uvedených ustanovení zák. č. 297/2016 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o DPH jednoznačne vyplýva, že nárok na úrok z nadmerného odpočtu sa neuplatní na daňové kontroly ukončené do 31.12.2016, odvolávajúci sa platiteľ dane teda nespadá ani pod právnu úpravu o priznaní úroku z nadmerného odpočtu podľa § 79a zákona o DPH. 13. Finančné riaditeľstvo SR nespochybňuje doktrínu eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva, ale v danom prípade je zrejmé, že správcovi dane v zmysle § 79 ods. 3 daňového poriadku vyplynula povinnosť priznať úrok zo sumy XXX.XXX,XX,- €, ktorá bola uhradená platiteľovi dane 12 dní po lehote splatnosti. Právny poriadok teda neukladá správcovi dane povinnosť v tomto konkrétnom prípade platiť úrok z nadmerného odpočtu na základe aplikácie rozsudku ESD vo veci C-107/10, Enel Maritsa Iztok z 12.05.2011, spojených veciach C-286/94, C-340/95, C-401/95 a C-47/96 zo dňa 18.12.1997 bod 62 rozsudku, vo veci C-25/07 zo dňa 10.07.2008 s poukázaním na bod 17. 14. Keďže daňový subjekt nesúhlasil s druhostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy, podal včas na správny súd správnu žalobu. II. Žalobné dôvody 15. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.06.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutia finančného riaditeľstva SR, č. 100677468/2017 zo dňa 21.04.2017, ako aj rozhodnutia Daňového úradu Bratislava č. 100058342/2017 zo dňa 12.01.2017, ktorým vyrubil žalobcovi úrok v sume X.XXX,XX,- € zo sumy nadmerného odpočtu XXX.XXX,XX,- € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2011. 16. V žalobe žalobca uviedol, že podstatou právneho posúdenia v danej veci je určenie dňa, od ktorého je potrebné platiteľovi dane priznať úrok (kompenzáciu) zo zadržaného nadmerného odpočtu, ako aj spôsobu určenia výšky úroku (jeho výpočtu), pokiaľ sa v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu začne daňová kontrola a následne nedôjde k jeho včasnému vráteniu, alebo k vráteniu dôjde pre nezákonnosť medzičasom vydaného rozhodnutia až neskôr. Veľmi zjednodušene povedané, podľa § 79 zákona o DPH, správca dane vráti nadmerný odpočet platiteľovi dane vo všeobecnej lehote 30 dní, ktorá v našom prípade pripadla na 25.08.2011. V prípade začatia daňovej kontroly, opäť zjednodušene do 10 dní po skončení daňovej kontroly alebo právoplatnosti príslušného rozhodnutia. Na účely daňového poriadku sa nadmerný odpočet DPH považuje za daňový preplatok. Ustanovenie § 79 ods. 3 tohto zákona určuje správcovi dane, ktorý vrátil daňový preplatok po uplynutí zákonných lehôt, povinnosť rozhodnúť o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku vo výške minimálne 10% p. a. 17. Žalobca vo výzve a odvolaní argumentoval, že daňové orgány v rozhodnutiach síce priznali úrok zo sumy daňového preplatku za obdobie 12 dní, ale podľa aplikovateľnej judikatúry a požiadaviek úniového práva mali priznať úrok za obdobie odo dňa uplynutia všeobecnej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu, t. j. od 25.08.2011 do dňa faktického vrátenia nadmerného odpočtu, t. j. 28.10.2016 spolu za 1.890 dní vypočítaného podľa § 79 ods. 3 daňového poriadku. 18. Žalobca poukázal na článok 183 smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty „ak za dané zdaňovacie obdobie výška odpočítanej dane prevyšuje výšku splatnej DPH, členské štáty môžu rozdiel, buď preniesť do nasledujúceho obdobia, alebo ho vrátiť v súlade s podmienkami, ktoré určia. 19. Súdny dvor EU sa k interpretácii článku 183 smernice vyjadril napr. rozhodnutím vo veci C-107/10 Enel Maritsa Iztok 3 bod (53)...lehota na vrátenie nadmerného odpočtu DPH môže byť v zásade predĺžená na účely vykonania daňovej kontroly bez toho, aby bolo nutné považovať túto lehotu za neprimeranú, ak toto predĺženie neprekračuje medze toho, čo je nevyhnutné na riadne vykonanie tejto daňovej kontroly (pozri analogický rozsudok Sosnowska už citovaným v bode 27). Keďže však zdaniteľná osoba dočasne nemôže disponovať finančnými prostriedkami vo výške nadmerného odpočtu DPH, je postihnutá hospodárskym znevýhodnením, ktoré by malo byť kompenzované zaplatením úrokov, čím je zaručené dodržanie zásady daňovej neutrality. 20. Súdny dvor EÚ v uznesení vo veci Kovozber s. r. o. proti daňovému úradu Košice C-120/15 poskytol záväzný výklad smernice v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky. V prvom rad zopakoval existujúcu judikatúru k problematike oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu a doplnil, že „bod 25 z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že uplatniteľnej vnútroštátnej úpravy vo veci samej sa nadmerný odpočet DPH musí v zásade vrátiť zdaniteľnej osobe v lehote 30 dní od podania daňového priznania DPH. V prípade začatia daňovej kontroly sa môže táto lehota predĺžiť na 6 mesiacov s možnosťou jej predĺženia o 6 mesiacov alebo dokonca 12 mesiacov pre zahraničné zdaniteľné osoby. Nadmerný odpočet sa podľa § 79 ods. 2 zák. č. 222/2004 o DPH vráti v lehote 10 dní od skončenia tejto kontroly. Bod 29 avšak vyplýva z judikatúry citovanej v bode 22 tohto uznesenia pri výpočtu úrokov sa musí zobrať do úvahy ako počiatočný okamih deň, keď by mal byť nadmerný odpočet DPH v súlade so smernicou o DPH obvykle vrátený. Bod 32...keď dôjde k vráteniu nadmerného odpočtu DPH zdaniteľnej osobe po uplynutí primeranej lehoty, zásada neutrality daňového systému DPH vyžaduje, aby takto generované finančné straty na ujmu zdaniteľnej osoby, ktoré vyplývajú z nemožnosti disponovať s predmetnými peňažnými sumami, boli kompenzované zaplatením z úrokov z omeškania (pozrie rozsudok Rafinaria Steaua Romańá, C 431/12, EÚ:C:2013:686, bod 23, uznesenie Delphi Hungary Autóalkatrész Gyártó, C 654/13, EU:C:2014:2127, bod 32). 21. Podľa žalobcu z uvedených rozhodnutí SDEÚ je okrem iného potrebné vyvodiť jednoznačné závery, že podľa úniového práva, aj keď štát má právo vykonávať daňovú kontrolu v primeranom trvaní, daňovým subjektom patria úroky zo súm predstavujúcich zadržané nadmerné odpočty DPH od uplynutia všeobecných lehôt na vrátenie odpočtov a to až do dňa vrátenia zadržaných súm nadmerných odpočtov. Tento záver sa opiera predovšetkým o zásadu neutrality DPH, v zmysle ktorej kontrola dane vykonaná orgánmi štátu, spojená so zadržaním nadmerného oprávneného nadmerného odpočtu, nesmie byť kontrolovanému daňovému subjektu na ujmu bez primeranej kompenzácie. Takýto výklad akceptovali a potvrdili viaceré rozhodnutia domácich súdov, napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sžf/96/2015, 8Sžf/114/2014. 22. Žalobca v žalobe poukázal aj na judikatúru českých súdov a to rozhodnutie Nejvyššího správního soudu z 25.08.2014, č. j. 7 Aps 3/2013-34, v ktorom súd analyzoval, čo do princípov identickú situáciu ako je v danom prípade. 23. Žalobca sa vyjadril aj k nemožnosti postupovať podľa zák. č. 297/2016 Z.z. Právna úprava § 79a zákona o DPH účinná od 01.01.2017, upravuje kompenzáciu (úroku) zo zadržaného nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly, ktorá sa považuje za primeranú po dobu 6 mesiacov (úroková sadzba cca 1,5% ročne). S ohľadom na prechodné ustanovenie k novele zákona o DPH vykonanej zákonom č. 297/2016 Z.z., však túto právnu úpravu nie je možné použiť v prípadoch, kedy daňová kontrola bola skončená pred 01. januárom 2017, čo je situácia žalobcu. 24. Táto právna úprava sa podobá na reakciu českého zákonodarcu na rozpor s úniovým právom a súvisiacu judikatúru českých súdov. Aj v ČR daňové orgány argumentovali, rovnako ako finančné riaditeľstvo, že v dôsledku prechodných ustanovení porovnateľného novelizačného zákona nie je možné priznať úroky zo zadržiavaného nadmerného odpočtu z minulosti. 25. České súdy sa však s touto novelou vysporiadali tak, že v prípadoch, kedy uplynula primeraná lehota daňovej kontroly pred zmenou zákona, daňové orgány majú postupovať v zmysle vyššie citovaného rozhodnutia Nejvyššího správního soudu z 25.08.2014, č. j. 7Aps 3/2013-34, keďže nárok vznikol v minulosti. Pre úplnosť zmena českého zákona rovnako ustanovila, že daňová kontrola sa považuje za primeranú najviac po dobu 5 mesiacov. Súd túto lehotu na situácie z minulosti, na ktoré sa novela nevzťahuje, nepovažoval za vhodné aplikovať. Inými slovami a rovnako ako argumentovali české súdy, nepovažuje žalobca za vhodné a správne vzťahovať novelu kvázi eurokonformným výkladom na jeho nárok na úrok zo zadržiavaného nadmerného odpočtu. Viedlo by to okrem iného k pravej retroaktivite, ktorá je ospravedlniteľná iba v prospech subjektívnych práv jednotlivca (rozsudok NS SR, sp. zn. 8Sžf/114/2014 z 25.10.2016.) 26. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil obe rozhodnutia orgánov verejnej správy a vec mu vrátil na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 27. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu 20.09.2017 uviedol, že súhlasí so všeobecným opisom skutkového stavu v bode 1 až 8 v časti I. správnej žaloby a uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2011 na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „daňová kontrola“), v lehote na vykonanie daňovej kontroly podľa platnej legislatívy v tom čase. Daňová kontrola bola ukončená v lehote šesť mesiacov od začatia daňovej kontroly. 28. Nadmerný odpočet zistený správcom dane po daňovej kontrole bol v sume XXX,XX eur. Správca dane vydal dňa 17.02.2012 dodatočný platobný výmer č. 9102407/1/ 156349/12/Dov, ktorý bol doručený dňa 05.03.2012, ktorým žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a v nadväznosti na § 165 ods. 2 daňového poriadku znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie máj 2011 o sumu XXX XXX,XX eur a priznal nadmerný odpočet v sume XXX,XX eur. Proti tomuto dodatočnému platobnému výmeru mal možnosť platiteľ dane v súlade s § 46 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia. Platiteľ dane toto právo nevyužil, čo možno považovať za fakt, že platiteľ dane nemal námietky voči kontrolným zisteniam v dodatočnom platobnom výmere č. 9102407/1/156349/12/Dov. 29. Až dňom 05.12.2012 bol správcovi dane doručený podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania proti dodatočnému platobnému výmeru č. 9102407/1/156349/12/Dov. 30. Žalovaný berie na vedomie, že žalobca nežiada a netrvá na nariadení pojednávania vo veci správnej žaloby. 31. Žalovaný v zásade súhlasí s bodmi 12 - 14. časti III. správnej žaloby. V bode 15. časti III. správnej žaloby žalovaný nesúhlasí s formuláciou žalobcu v prvej vete. 32. Žalovaný opakovane uvádza, že daňové orgány ako štátne orgány, sú povinné postupovať zmysle zásady zákonnosti, ktorá vyplýva z § 3 daňového poriadku. Správca dane bol v zmysle tejto zásady povinný pri správe daní postupovať na základe zákona a zákonom určeným spôsobom. Táto zásada je konkretizáciou ústavného princípu, ktorý deklaruje obmedzenie štátnej moci vykonávanej štátnymi orgánmi nad rozsah a spôsob ustanovený zákonom. Zásada zákonnosti vychádza z článku 2 ods. 2 Ústavy SR, ktorý stanovuje, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v j ej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 33. Žalovaný zároveň nespochybňuje doktrínu eurokomformného výkladu vnútroštátneho práva, ale v danom prípade je zrejmé, že správcovi dane v zmysle § 79 ods. 3 daňového poriadku vyplynula povinnosť priznať úrok zo sumy XXX XXX,XX eur, ktorá bola uhradená platiteľovi dane 12 dní po lehote splatnosti. Právny poriadok SR neukladá správcovi dane povinnosť v tomto konkrétnom prípade, platiť úrok z nadmerného odpočtu na základe aplikácie rozsudkov ESD (napríklad: vo veci C-107/10 Enel Maritsa Iztok z 12.05.2011). 34. Žalovaný trvá na svojom rozhodnutí a to, že správca dane správne vypočítal výšku priznaného úroku v súlade s § 79 ods. 3 daňového poriadku, nakoľko oneskorene vrátil kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom priznaným vo vyrubovacom konaní a nadmerným odpočtom po daňovej kontrole v sume XXX XXX,XX eur. 35. Správca dane mal kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom priznaným vo vyrubovacom konám a nadmerným odpočtom po daňovej kontrole v sume XXX XXX,XX eur vrátiť do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti. Tým, že správcovi dane bolo dňa 05.10.2016 žalobcom doručené vzdanie sa odvolania voči rozhodnutiu č. 103993898/2016, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 06.10.2016 a splatnosť dňa 16.10.2016. Správca dane kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom priznaným vo vyrubovacom konaní a nadmerným odpočtom po daňovej kontrole v sume XXX XXX,XX eur vrátil až dňa 28.10.2016, teda s 12 - dňovým omeškaním. 36. Podľa názoru žalovaného bolo rozhodnutie č. 100677468/2017 zo dňa 21.04.2017, ktorým Finančné riaditeľstvo SR potvrdilo rozhodnutie Daňového úradu Bratislava číslo č. 100058342/2017 zo dňa 12.01.2017, vydané v súlade splatnou a účinnou legislatívou v danom čase. Žalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu žalobcu a nepriznal trovy konania. IV. Právne posúdenie krajským súdom a relevantné právne predpisy 37. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia orgánu verejnej správy bolo potrebné zrušiť. Súd rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 16.10.2018 o 10.00 hod. s tým, že oznámil a miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote 5 dní pred jeho vyhlásením podľa § 137 ods. 4 SSP. Žalobca v žalobe nežiadal nariadenie pojednávania podľa § 182 ods. 1 písm. g/ SSP a žalovaný sa v prvom úkone urobenom voči správnemu súdu výslovne nevyjadril, že žiada na prejednanie veci nariadiť pojednávanie. 38. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými a administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 39. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 40. Podľa článku 7 odsek 2 Ústavy SR Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. 41. Podľa článku 183 smernice č. 2006/112/ES ak za dané zdaňovacie obdobie výška odpočítanej dane prevyšuje výšku splatnej DPH, členské štáty môžu rozdiel buď preniesť do nasledujúceho obdobia, alebo ho vrátiť v súlade s podmienkami, ktoré určia. 42. Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016 ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný po dať daňové priznanie (§ 78 ods. 1) za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Ak platiteľovi vznikne nadmerný odpočet v poslednom zdaňovacom období, v ktorom prestal byť platiteľom, nadmerný odpočet daňový úrad vráti do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie. Na účely tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru. 43. Podľa § 79 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016 daňový úrad vráti nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, ak zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac (písm. a/), platiteľ bol platiteľom najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol (písm. b/), a platiteľ nemal v období 6 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, daňové nedoplatky a colné nedoplatky voči daňovému úradu a colnému úradu a nedoplatky na povinných odvodoch poistného podľa osobitných predpisov v súhrne viac ako 1 000 eur (písm. c/). 44. Podľa § 79 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016 ak platiteľ uplatňuje nadmerný odpočet alebo zvyšuje nadmerný odpočet dodatočným daňovým priznaním podaným po podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom tento nadmerný odpočet vznikol, daňový úrad vráti nadmerný odpočet alebo sumu, o ktorú sa zvýšil nadmerný odpočet, do 30 dní od podania dodatočného daňového priznania. Ak po vrátení nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 2 platiteľ zvýši nadmerný odpočet dodatočným daňovým priznaním, daňový úrad vráti sumu, o ktorú sa zvýšil nadmerný odpočet, do 30 dní od podania dodatočného daňového priznania. Ak v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu je zaslaná výzva na odstránenie nedostatkov v podanom dodatočnom daňovom priznaní alebo na odstránenie nedostatkov v podanom dodatočnom kontrolnom výkaze, lehota na vrátenie nadmerného odpočtu neplynie odo dňa doručenia výzvy až do dňa odstránenia nedostatkov. 45. Podľa § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016 ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom; ak bola časť nadmerného odpočtu vrátená podľa odseku 7, vráti daňový úrad rozdiel medzi nadmerným odpočtom vo výške zistenej daňovým úradom a nadmerným odpočtom vráteným podľa odseku 7. Ak po vrátení nadmerného odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety, vráti daňový úrad tento rozdiel do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak daňový úrad daňovou kontrolou, ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5, nezistí nadmerný odpočet a právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti daňový úrad nadmerný odpočet uvedený v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do troch mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom tretieho mesiaca a to vo výške, v akej jeho vznik bol uplatnený v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní. 46. Podľa § 65 ods. 1, ods. 2 DP orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní rozhodne bezodkladne, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa začatia konania, ak to povaha vecí pripúšťa a je tak možné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom; inak rozhodne do 30 dní odo dňa začatia konania. V osobitne zložitých prípadoch orgán príslušný na rozhodnutie rozhodne do 60 dní (ods. 1). Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote do 60 dní, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Ak rozhoduje druhostupňový orgán, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť ministerstvo, a ak rozhoduje ministerstvo, minister (ods. 2). 47. Podľa § 66 DP ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní je v tomto konaní nečinný a nerozhodne ani v lehotách ustanovených v § 65 ods. 1 a 2 a nápravu nemožno dosiahnuť inak a povaha veci to nevylučuje, je príslušný vo veci rozhodnúť druhostupňový orgán. 48. Podľa § 79 ods. 3 DP v znení účinnom do 31.12.2016 ak správca dane vráti daňový preplatok po lehote ustanovenej v odseku 2, je povinný v lehote do 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku, ak jeho výška presiahne sumu 5 eur. Pri výpočte úroku sa použije trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma daňového preplatku podľa tohto zákona vrátená; ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10%, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10%. Úrok sa priznáva za každý deň omeškania. Správca dane tento úrok zaplatí do 15 dní od doručenia rozhodnutia o priznaní úroku. Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu daňový nedoplatok, použije tento úrok alebo jeho časť v lehote na jeho zaplatenie podľa § 55 ods. 6 a 7. Rovnako správca dane zaplatí daňovému subjektu úrok aj v prípadoch oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie, ak sa nadmerný odpočet a spotrebná daň nepoužijú podľa § 55 ods. 6 a 7. 49. Pred hmotnoprávnym posúdením veci sa správny súd zaoberal otázkou prípustnosti súdneho preskúmania napadnutých správnych aktov. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základy žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Pre účely posúdenia prípustnosti súdneho preskúmania nie je rozhodujúce, ako je rozhodnutie alebo opatrenia správneho orgánu označené, alebo či obsahuje zákonom predpísané formálne náležitosti. 50. Napadnuté oznámenia správnych orgánov oboch stupňov nepochybne obsahujú konečnú informáciu o tom, že úrok zo súm predstavujúcich nadmerné odpočty DPH, ktoré správca dane zadržal po dobu trvania daňovej kontroly, nebudú žalobcom priznané, pretože podľa mienky žalovaného slovenský právny poriadok takýto postup orgánov správy daní neumožňuje. Napriek tomu, že tieto oznámenia sú reakciou žalovaného na návrhy žalobcov na prijatie opatrení proti nečinnosti v zmysle § 66 DP, možno ich považovať za správne akty orgánu verejnej správy, ktoré sú opatreniami priamo sa dotýkajúcimi práv, povinností a právom chránených záujmov žalobcu v súvislosti s úrokmi z nadmerného odpočtu DPH zadržaného na čas vykonávania daňovej kontroly, ktoré si žalobca uplatnil voči orgánom správy daní tvrdiac, že im toto právo vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EÚ interpretujúcej vyššie citované ustanovenie smernice. Je zrejmé, že žalovaný považoval vydaním týchto oznámení otázku uplatneného práva na úroky za uzavretú, bez možnosti ich napadnutia riadnym opravným prostriedkom. Keďže ide o autoritatívne opatrenia o právach a právom chránených záujmov žalobcu podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP, nemožno ich vylúčiť zo súdneho preskúmania správnym súdom za súčasnej neexistencie výnimiek z generálnej klauzuly vyjadrených v § 7 SSP. 51. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 100677468/2017 zo dňa 21.04.2017 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 100058342/2017 zo dňa 12.01.2017. 52. Súd po preskúmaní spisového materiálu administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy dospel k záveru, že bolo potrebné obe rozhodnutia orgánu verejnej správy vyššie citované zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 53. Úlohou súdu v danej preskúmavanej veci bolo právne posúdiť a určiť deň, od ktorého je potrebné priznať žalobcovi úrok zo zadržiavaného nadmerného odpočtu. 54. Žalobca namietal nezákonnosť výpočtu priznaného úroku odo dňa 16.10.2016 do dňa vrátenia 28.10.2016. Podľa žalobcu mal byť priznaný úrok odo dňa 25.08.2011, čo bol obvyklý termín vrátenia nadmerného odpočtu dane za zdaňovacie obdobie máj 2011. Ďalej namietal nezákonnosť rozhodnutia Daňového úradu Bratislava, ktoré je v rozpore s článkom 183 smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006. 55. Z ustanovenia § 79 zák. č. 222/2004 Z.z. účinného do 31.12.2016 vyplýva, že ak platiteľovi vznikne v zdaňovacom období nadmerný odpočet a platiteľ ho nemôže odpočítať od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, vráti daňový úrad neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Z tohto pravidla platí výnimka, podľa ktorej daňový úrad vráti daňový odpočet už do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, ak je zdaňovacím obdobím platiteľa kalendárny mesiac a ak sú splnené ostatné zákonné podmienky (§ 79 ods. 2 písm. b/, písm. c/ zákona č. 222/2004 Z.z.). Zákon tiež stanovuje, že ak daňový úrad v rámci uvedených lehôt začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do 10 dní od jej skončenia. 56. Zákon č. 222/2004 Z.z. platný a účinný v čase vykonávania daňovej kontroly u žalobcu a následného vrátenia uplatneného nadmerného odpočtu neobsahoval osobitné ustanovenie o povinnosti daňového úradu zaplatiť daňovému subjektu úrok zo sumy zadržaného nadmerného odpočtu DPH počas vykonávania daňovej kontroly. Inštitút náhrady za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly bol do zákona č. 222/2004 Z.z. zakomponovaný až s účinnosťou od 1.1.2017. V zmysle § 79a novelizovaného zákona č. 222/2004 Z.z. má platiteľ nárok na náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu v podobe úroku z nadmerného odpočtu vo výške 2-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, najmenej vo výške 1,5% ročne zo sumy vráteného nadmerného odpočtu za každý deň od uplynutia 6 mesiacov odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na vrátenie odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo 5, až do jeho vrátenia. Podľa prechodného ustanovenia k uvedenej právnej úprave účinnej od 1.1.2017 sa však § 79a neuplatní, ak daňová kontrola bola skončená do 31.12.2016. V prípadoch nadmerného odpočtu DPH zadržaného žalobcovi počas vykonávania daňovej kontroly preto uvedenú právnu úpravu § 79a aplikovať nemožno. 57. Na účely Daňového poriadku sa nadmerný odpočet DPH považuje za daňový preplatok. Ustanovenie § 79 ods. 3 tohto zákona určuje správcovi dane, ktorý vrátil daňový preplatok po uplynutí zákonných lehôt, povinnosť do 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku vo výške minimálne 10% ročne. Žalobca sa v žalobe dovoláva priznania úroku na základe tohto ustanovenia Daňového poriadku, jeho výkladom v duchu judikatúry Súdneho dvora EÚ vo veciach C-107/10 (Enel Maritsa) a C-120/15 (Kovozber), ktoré interpretujú článok 183 smernice 2006/112/ES. Ide o právne záväzný výklad smernice č. 2006/112/ES, ktorého účinky pôsobia ex tunc, teda odo dňa jej prijatia, a sú prameňom práva na území všetkých členských štátov EÚ. Rozsudky Súdneho dvora EÚ týkajúce sa prejudiciálnych otázok sú spolu s výkladom alebo posúdením platnosti práva Únie, ktoré sa v ňom nachádzajú, záväzné pre vnútroštátny súd, ktorý podal prejudiciálnu otázku (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Benedetti, 52/76, 3.2.1977, Zb. s. 163, bod 26), ako aj pre súdy, ktoré budú rozhodovať v tej istej veci (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Milch, Fett a Eierkontor, 29/68, 24.6.1969, Zb. s. 165, bod 2). Súdny dvor výkladom úniového ustanovenia objasňuje zmysel a pôsobnosť vykladaného ustanovenia už od okamihu, kedy toto ustanovenie nadobudlo účinnosť. Súdnym dvorom interpretované ustanovenie musia vnútroštátne súdy aplikovať aj na právne vzťahy, ktoré vznikli alebo boli založené pred vynesením prejudiciálneho rozsudku. Prejudiciálny rozsudok teda nemá konštitutívny, ale len deklaratórny charakter a pôsobí ex tunc (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veciach Kempter, C-2/06, 12.2.2008, Zb. s. I-411, bod 35; Kuhne a Heitz, C-453/00, 13.1.2004, Zb. s. I-837, bod 21; Blaizot, 24/86, 2.2.1988, Zb. s. 379, bod 27). Z uvedených dôvodov sú závery Súdneho dvora EÚ vyjadrené v citovaných rozsudkoch C-107/10 a C-120/15 aplikovateľné aj v predmetnej právnej veci. 58. V zmysle zásady prednosti práva EÚ pred vnútroštátnym právom, vrátane judikatúry Súdneho dvora EÚ, vyjadrenej v čl. 7 ods. 2 druhá veta Ústavy SR sú orgány verejnej moci členských štátov EÚ povinné vykladať všetky vnútroštátne ustanovenia eurokonformným spôsobom tak, aby ich aplikácia prispela k realizácii požiadavky na zabezpečenie účinnej súdnej a správnej ochrany práv, ktoré fyzickým a právnickým osobám vyplývajú z komunitárneho právneho poriadku, pričom právo EÚ má v prípade kolízie jeho právnych noriem s právnymi normami členského štátu prednosť pred vnútroštátnymi právnymi normami. Niet pochybností ani o tom, že rozpor v rozhodnutiach vnútroštátneho orgánu členského štátu s judikatúrou Súdneho dvora EÚ zakladá zodpovednosť členského štátu za škodu, ktorá jednotlivcovi vznikla porušením práva EÚ. 59. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí vo veci C-120/15 (Kovozber), ktoré sa týka slovenského právneho poriadku, vyslovuje jednoznačný záver, že čl. 183 smernice č. 2006/112/ES sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej úprave, ktorá upravuje výpočet úrokov z omeškania pri vrátení nadmerného odpočtu DPH až od uplynutia lehoty 10 dní po skončení daňovej kontroly. V dôvodoch tohto rozhodnutia Súdny dvor EÚ odkazuje na staršiu judikatúru (Enel Maritsa, body 51, 52, 53, ďalej Rafinäria Steaua Romänä, C-431/12, bod 23, Delphi Hungary Autóalkatrész Gyártó, C-654/13, bod 32) a konštatuje, že lehota na vrátenie nadmerného odpočtu DPH môže byť v zásade predĺžená na účely vykonania daňovej kontroly bez toho, aby bolo nutné ju považovať za neprimeranú, ak toto predĺženie neprekračuje medze toho, čo je nevyhnutné na riadne vykonanie tejto daňovej kontroly. Súdny dvor však zdôraznil, že nakoľko zdaniteľná osoba dočasne nemôže disponovať finančnými prostriedkami vo výške nadmerného odpočtu DPH, je postihnutá hospodárskym znevýhodnením, ktoré by malo byť kompenzované zaplatením úrokov, čím je zaručené dodržanie zásady daňovej neutrality. Podľa Súdneho dvora EÚ z existujúcej judikatúry vyplýva, že pri výpočte úrokov sa musí zobrať do úvahy ako počiatočný okamih deň, keď mal byť nadmerný odpočet DPH v súlade so smernicou obvykle vrátený (bod 29). Súdny dvor EÚ sa vyjadril i k otázke neutrality systému DPH, na ktorú musia členské štáty prihliadať pri stanovení podmienok vrátenia nadmerných odpočtov DPH. Tieto podmienky musia umožniť, aby mohla byť zdaniteľnej osobe za primeraných podmienok vrátená celá suma vyplývajúca z nadmerného odpočtu DPH, čo znamená, že vrátenie sa uskutoční v primeranej lehote vyplatením finančnej hotovosti alebo porovnateľným spôsobom, pričom prijatý spôsob vrátenia nesmie v nijakom prípade pre zdaniteľnú osobu predstavovať žiadne finančné riziko (bod 21). 60. Uvedené rozhodnutie Súdneho dvora EÚ je podľa názoru správneho súdu nutné vykladať v súlade s jeho znením tak, že ak si to vyžaduje riadne vykonanie daňovej kontroly, môže byť lehota na vrátenie nadmerného odpočtu predĺžená. Nakoľko však po dobu trvania daňovej kontroly nemôže zdaniteľná osoba disponovať s finančnými prostriedkami, je znevýhodnená v porovnaní s inými daňovými subjektmi, u ktorých daňová kontrola vykonaná nebola. Toto znevýhodnenie je podľa Súdneho dvora EÚ nevyhnutné kompenzovať zaplatením úrokov, čím sa zaručí dodržanie zásady daňovej neutrality. 61. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že podľa práva EÚ (smernice interpretovanej rozhodnutiami súdneho dvora) žalobcovi patria úroky zo sumy predstavujúcej zadržaný nadmerný odpočet DPH od uplynutia všeobecných lehôt na vrátenie odpočtu podľa § 79 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z., a to až do dňa vrátenia zadržanej sumy žalobcovi. Tento záver sa opiera predovšetkým o zásadu neutrality DPH, v zmysle ktorej kontrola dane vykonaná orgánmi štátu, spojená so zadržaním oprávneného nadmerného odpočtu, nesmie byť kontrolovanému daňovému subjektu na ujmu bez primeranej kompenzácie. 62. V tomto zmysle judikoval ešte pred rozhodnutím Súdneho dvora EÚ vo veci Kovozber i Najvyšší súd SR vo veci sp. zn. 8Sžf/115/2013, keď potvrdil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S 979/2012 zo dňa 24.4.2013, podľa ktorého by bolo v rozpore s princípmi právneho štátu, keby tým daňovým subjektom, u ktorých bola vykonaná daňová kontrola, bol vrátený nadmerný odpočet z dôvodu výkonu daňovej kontroly neskôr bez akejkoľvek kompenzácie. Práve na tento účel slúži štátom platený úrok zo zadržiavanej sumy za obdobie odo dňa uplynutia všeobecnej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu až do jeho vrátenia. 63. Správny súd je toho názoru, že zásadu daňovej neutrality by mala rešpektovať i výška kompenzácie za zadržanie nadmerného odpočtu DPH po dobu trvania daňovej kontroly. Tak ako v zmysle citovanej judikatúry Súdneho dvora EÚ nesmie byť daňový subjekt výkonom daňovej kontroly ekonomicky znevýhodnený, nemôže mu výkon daňovej kontroly spojený so zadržaním uplatneného nadmerného odpočtu DPH (pri zachovaní neutrality dane) priniesť ani ekonomickú výhodu. Zadržanie finančných prostriedkov po dobu nevyhnutnú na vykonanie daňovej kontroly je aj podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ oprávnené a legitímne, nakoľko slúži na preverenie skutočností potrebných pre správne určenie dane a na predchádzanie a odhaľovanie daňových podvodov. Výška náhrady za toto zadržanie by podľa názoru správneho súdu mohla zodpovedať priemernej úrokovej sadzbe, ktorú by platiteľ dosiahol pri krátkodobom vklade finančných prostriedkov vo výške zadržaného nadmerného odpočtu v peňažnom ústave. 64. Túto kompenzáciu, ktorá patrí poctivému daňovníkovi po dobu zákonného preverovania údajov uvedených v jeho daňovom priznaní, je nutné odlíšiť od úroku z nadmerného odpočtu DPH podľa § 79 DP, ktorý patrí platiteľovi pri vrátení odpočtu od uplynutia zákonných lehôt v prípadoch, keď sa daňová kontrola vôbec nezačala alebo bola riadne ukončená bez nálezu. V takých prípadoch zákon jasne určuje lehoty, v ktorých je správca dane povinný nadmerný odpočet vrátiť a nedodržanie týchto lehôt má povahu sankcie pre správcu dane za porušenie povinnosti stanovenej zákonom. Kompenzácia vo forme úroku zo zadržaných finančných prostriedkov po dobu trvania daňovej kontroly však nemôže mať povahu sankcie pre kontrolujúci orgán správy dane, pretože počas daňovej kontroly ešte nie je jasné, či bude táto ukončená bez nálezu a nadmerný odpočet bude vrátený, alebo bude platiteľovi vyrubený rozdiel dane. 65. Pri uplatnení zásady prednosti práva EÚ pred vnútroštátnym právom, ktorú sú povinné rešpektovať nielen súdy, ale aj orgány verejnej správy všetkých členských štátov EÚ, je teda vo svetle zmienenej judikatúry Súdneho dvora EÚ k výkladu čl. 183 smernice č. 2006/112/ES (najmä rozhodnutia vo veci C-120/15 Kovozber), nutné interpretovať § 79 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z. a § 79 ods. 3 DP tak, že žalobcovi patrí úrok zo sumy nadmerného odpočtu už od uplynutia zákonom č. 222/2004 Z.z. stanovených všeobecných lehôt na vrátenie nadmerných odpočtov až do ich vrátenia žalobcovi. Vo vnútroštátnom právnom poriadku však v čase zadržania nadmerných odpočtov DPH žalobcom neexitovala právna úprava výšky kompenzácie za toto ekonomické znevýhodnenie. Ani správny súd nie je v prípade absencie práva oprávnený určiť primeranú výšku úroku, ktorý by mali daňové orgány žalobcom priznať, pretože nemá normotvornú právomoc v oblasti verejného hmotného práva. Kľúč k riešeniu situácie má len zákonodarca, ktorý ako jediný môže prijať zodpovedajúcu legislatívu, ktorá bude v naznačenom smere riešiť aj prípady daňových kontrol skončených predo dňom 31.12.2016. Pokiaľ sa riešenie nenájde a z dôvodu absencie právnej úpravy úroky zo zadržaných nadmerných odpočtov DPH priznané nebudú, nemožno vylúčiť, že štát bude čeliť žalobám dotknutých daňových subjektov o náhradu škody z titulu porušenia práva EÚ. 66. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalovaný vychádzal pri rozhodovaní o návrhu žalobcu z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto súd postupoval podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 67. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 68. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100% voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 69. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.