Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/124/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200997 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200997.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobkyne: Ľ. H., bytom F. XXX, XXX XX F., zastúpená: JUDr. M. U., advokátka, T. V.K. XX, XXX XX F., proti žalovanému: Krajský súd Bratislava, Záhradnícka 10, 813 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. L..XXXX/XX-L. zo dňa 17.12.2007, takto r o z h o d o l : Žaloba sa o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom (druhým v poradí) zo 4. septembra 2014 č. k. 8 C 68/2008-406 návrh žalobkyne zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa v konaní domáhala určenia neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a následne tak určenia, že štátnozamestnanecký pomer trvá naďalej. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne došlo rozhodnutím vydaným predsedníčkou Krajského súdu v Bratislave č. L.. XXXX/XX-L.. zo 17. decembra 2007 podľa ust. § 40 ods. 2 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe (účinný do 21.10.2009, ďalej len „zákon č. 312/2001 Z. z.“). Súd vyhodnotil návrh žalobkyne v tejto časti ako právne nedôvodný, vzhľadom k tomu, že žalobkyňa proti tomuto rozhodnutiu, ktoré je administratívnym individuálnym aktom, nepodala odvolanie, a to i napriek tomu, že o možnosti podať proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok podľa ust. § 137 zákona č. 312/2001 Z. z. bola poučená priamo v rozhodnutí, naopak, 18. decembra 2007 sa žalobkyňa písomne vzdala tohto svojho práva, z čoho vyplýva, že v danom čase toto rozhodnutie považovala za zákonné. Poznamenal, že žalobkyňa nevyužila ani možnosť danú jej ustanovením § 144 zákona č. 312/2001 Z. z. a nepodala ani žalobu na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že je viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, na základe ktorého bol štátnozamestnanecký pomer žalobkyne skončený a nie je oprávnený preskúmavať už právoplatné a vykonateľné rozhodnutie žalovaného o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Preskúmavať toto rozhodnutie by bol oprávnený jedine Krajský súd v Bratislave na základe podania odvolania podľa ust. § 137 zákona č. 312/2001 Z. z.; alebo následne už právoplatné rozhodnutie by mohol preskúmať príslušný správny súd. Neexistuje tak právny základ, na základe ktorého by súd mohol v tejto časti návrhu rozhodnúť inak, ako jeho zamietnutím. K nárokom žalobkyne na vyplatenie funkčného platu, na zaplatenie náhrady príspevku na stravovanie a zaplatenia náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku s príslušenstvom súd prvej inštancie uviedol, že návrh v týchto uvedených častiach, bez ďalšieho právneho vyhodnotenia v merite veci zamietol s poukazom na to, že neexistuje právny základ (určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne), na základe ktorého by žalobkyni prináležali finančné a iné nároky. K zaplateniu úrokov z omeškania z neoprávnene zrazenej mzdy žalovaným uviedol, že aj v tejto časti je návrh žalobkyne nedôvodný, keď mal za preukázané, že žalovaný vykonával zrážky zo mzdy žalobkyne v súlade s ich dohodou o dobrovoľnej zrážke na pôžičku zo 17. decembra 2004 v sume X.XXX,- Sk, počnúc januárom 2005. K nároku žalobkyne, ktorým sa domáhala zaplatenia odmeny podľa ust. § 94 ods. 1 písm. d/ zákona č. 312/2001 Z. z. v spojení s ustanovením časť B, bod 5 Kolektívnej zmluvy. Súd i tento nárok žalobkyne vyhodnotil ako právne nedôvodný a návrh v tejto časti zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 5. mája 2015 sp. zn. 14 Co 49/2015 rozsudok súdu prvej inštancie v žalovanej časti o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a s tým súvisiacich finančných nárokov, vyplatenia odchodného a odmeny potvrdil. Rozsudok v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške XXX,XX eur z neoprávnene zrazenej mzdy zrušil a v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. K námietke žalobkyne, že súd prvej inštancie mal podľa jej názoru konanie vo veci zastaviť a vec postúpiť príslušnému orgánu v súlade s § 103 a 104 O.s.p. odvolací súd konštatoval, že v súvislosti s predmetom sporu by prichádzalo do úvahy postúpenie veci príslušnému správnemu súdu na správne konanie podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne u žalovaného nadobudlo právoplatnosť 18. decembra 2007 a žalobkyňa podala žalobu na súd o neplatnosť tohto skončenia 31. marca 2008, kedy už uplynula dvojmesačná lehota podľa § 250b ods. 1 O.s.p. na podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia správnym súdom, pričom túto lehotu nemožno odpustiť. Uviedol, že v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. môže byť súdnemu prieskumu podrobené akékoľvek rozhodnutie správneho orgánu, ktorým sa končí konanie v určitej veci, nemusí ísť o rozhodnutie s náležitosťami podľa Správneho poriadku alebo iného procesného predpisu, podľa ktorého správny orgán v konaní v danej veci postupuje. Pre prípustnosť prieskumu hoci aj neformálneho rozhodnutia musí byť splnená podmienka, že sa ním zakladajú, menia alebo rušia práva a povinnosti účastníka správneho konania a účastník nemá k dispozícii riadny opravný prostriedok, ktorým by mohol zjednať nápravu v rámci správneho konania. Odvolací súd konštatoval, že v prejednávanej veci žalobkyňa nevyužila právo podať proti spornému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok. Neboli tak splnené podmienky pre postúpenie veci na prejednanie príslušnému správnemu súdu. Nad rámec dôvodov prvoinštančného rozsudku zdôraznil, že podľa jeho názoru neexistuje v občianskom súdnom konaní ani naliehavý právny záujem na určení neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe právoplatného rozhodnutia správneho orgánu za situácie, kedy žalobca nevyužil všetky dostupné zákonné možnosti prostriedkami správneho súdnictva v zákonom stanovených lehotách. 3. Proti potvrdzujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) 11. augusta 2015 (na pošte) dovolanie. Namietala, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a postupom súdu došlo k porušeniu jej práv a oprávnených záujmov. Uviedla, že sa nestotožňuje s názorom odvolacieho súdu a tvrdila, že postupom súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu došlo v konaní k procesným vadám, ktorými sa žalobkyni znemožnila realizácia jej procesných práv priznaných v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia jej práv a právom chránených záujmov a práva na spravodlivý proces. Poznamenala, že k ukončeniu jej štátnozamestnaneckého pomeru došlo právoplatne podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z. z. 18. decembra 2007. S poukazom na § 144 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. mala za to, že okresný súd nebol vecne príslušný na vydanie rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo a odvolací súd mal takýto rozsudok zrušiť. 4. O dovolaní žalobkyne rozhodol NS SR uznesením sp. zn. 2Cdo 1291/2015 zo dňa 20.12.2016, ktorým zrušil rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co 49/2016 zo dňa 05.05.2015 vo výroku, ktorým rozsudok Okresného súdu Bratislava 1 zo 04. septembra 2014 č. k. 8C 68/2008-406 potvrdil a v tejto časti aj rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo 4. septembra 2014 sp. zn. 8C 68/2008 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia Najvyššieho súdu SR uviedol, že v danom prípade súdy oboch nižších inštancií vo veci samej riešili otázku určenia neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Obsah žalobného návrhu, ako aj obsah dovolania nasvedčujú tomu, že žalobkyňa sa domáhala určenia nezákonnosti rozhodnutia žalovaného o skončení štátnozamestnaneckého pomeru k 18. decembra 2007 z dôvodov uvedených v žalobe (podľa § 249 a nasl. O.s.p.). V zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. v znení platnom v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne (18. decembra 2007) právne vzťahy štátnych zamestnancov pri vykonávaní štátnej služby sú verejnoprávnymi vzťahmi štátnych zamestnancov k štátu. Konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru (§ 125 označený ako predmet konania ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z.) sa vzťahuje na veci týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a na uvedené konanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 125 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z. z.). Podľa § 131 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe účinného od 1. novembra 2009, ktorý zrušil zákon č. 312/2001 Z. z., v konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru začatom pred l. novembrom 2009 sa postupuje podľa predpisov platných do 31. októbra 2009. 5. Konanie v danej veci o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne na základe rozhodnutia predsedníčky Krajského súdu v Bratislave č. L.. XXXX/XX-L.. zo 17. decembra 2007 podľa ust. § 40 ods. 2 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z. z. sa začalo doručením žaloby na súd 31. marca 2008 a vzhľadom na predmet tohto konania vyplývajúci z obsahu žalobného návrhu na začatie konania podľa zákona č. 312/2001 Z. z, dovolací súd je toho názoru, že v danej veci súdy nižších inštancií nevyriešili otázku vecnej príslušností súdu na prejednanie a rozhodnutie správne. O preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného o skončení štátnozamestnaneckého pomeru podľa zákona č. 312/2001 Z. z. v prvej inštancii rozhodoval Okresný súd Bratislava I, hoci na konanie o žalobe v zmysle § 249 a nasl. O.s.p. bol v prvej inštancii vecne príslušný krajský súd (§ 246 ods. 1 O.s.p v znení zákona č. 757/2004 Z. z.). Túto vadu neodstránil ani krajský súd, ktorý vo veci konal ako súd odvolací, aj keď konštatoval v odôvodnení svojho rozhodnutia, že v súvislosti s predmetom sporu by prichádzalo do úvahy postúpenie veci príslušnému správnemu súdu na správne konanie podľa piatej časti O.s.p. Keďže vo vecí konali vecne nepríslušné súdy, dovolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci súdy zaťažili konanie procesnou vadou v zmysle § 237 ods. l písm. f/ O.s.p. (pozri aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 91/2009). 6. Vzhľadom k zisteniu, že v konaní došlo k procesnej vade podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., ktorá skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej časti a v tejto časti i rozsudok súdu prvej inštancie (okresného súdu) uznesením zrušil (§ 449 ods. 1 a 2 C.s.p.) a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (§ 450 C.s.p.), v ktorom okresný súd vzhľadom na zaujatý právny názor dovolacím súdom, ktorým je viazaný (§ 455 C.s.p.), zachová postup podľa § 40 C.s.p. (predtým § 104a ods. l O.s.p.) a vec postúpi na ďalšie konanie Krajskému súdu v Bratislave ako súdu vecne príslušnému. 7. Uznesením č. k. 8C 68/2008-457 zo dňa 06. júna 2017, Okresný súd Bratislava I postúpil danú vec Krajskému súdu Bratislava, ako vecne a miestne príslušnému. 8. Krajský súd v Bratislave po preštudovaní spisového materiálu zistil, že napadnuté rozhodnutie č. L.. XXXX/XX-L. zo dňa 17. decembra 2007 bolo žalobkyni doručené 18. decembra 2007 a žalobkyňa sa písomne vzdala svojho práva podať proti tomuto rozhodnutie opravný prostriedok. Žalobu na neplatnosť skončenia pracovného pomeru podala na Okresný súd Bratislava I dňa 31.03.2008. Dvojmesačná lehota na podanie žaloby uplynula 18. februára 2008 v zmysle § 250b ods. 1 O.s.p., túto lehotu nemožno odpustiť. 9. K 01.07.2016 bol prijatý Správny súdny poriadok. Podľa prechodných ustanovení § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, nie je ďalej ustanovené inak platí tento zákon aj na konanie začaté podľa tretej časti OSP predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd rozhodol danú vec už podľa Správneho súdneho poriadku. 10. Podľa § 181 ods. 1 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 11. Podľa § 181 ods. 4 SSP zmeškanie odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť. 12. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorý môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len procesné podmienky). 13. Podľa § 98 ods. 1 písm. d./ SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene. 14. V správnom súdnictve je podmienkou meritórneho prejednania správnej žaloby skutočnosť, že táto je podaná v lehote do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. 15. Už krajský súd ako súd odvolací vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že vec mala byť prejednaná správnym súdom podľa 5. časti O.s.p. Tento názor bol vyslovený aj v uznesení dovolacieho súdu. 16. Právna zástupkyňa žalobkyne vo svojich vyjadreniach poukázala ešte na ustanovenie § 143 Zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov stav k 31.12.2009, cit. 17. Podľa § 143 uvedeného zákona ods. 1 ak sa dodatočne zistia mimoriadne závažné okolnosti, ktoré neboli účastníkovi konania bez jeho viny v čase konania známe a nemohol ich uplatniť a ktoré odôvodňujú podstatne priaznivejšie rozhodnutie v jeho prospech, môže orgán, ktorý rozhodnutie vydal, na jeho návrh preskúmať právoplatné rozhodnutie a na základe tohto právoplatné rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Príslušný orgán, ktorý rozhodnutie zrušil, rozhodne vo veci samej. Podľa odseku 3. vyššie uvedeného ustanovenia návrh na zrušenie rozhodnutia podľa odseku 1. môže účastník konania podať do troch mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o okolnostiach odôvodňujúcich navrhovanú zmenu, najneskôr do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. 18. Žalobkyňa v zmysle citovaného ustanovenia tvrdí, že podala v trojmesačnej lehote návrh na zrušenie rozhodnutia žalovaného a súd mal postúpiť spis správnemu orgánu, aby opätovne rozhodol, nakoľko žalobkyňa mala za to, že zistila mimoriadne závažné okolnosti, ktoré neboli účastníkovi konania bez jeho viny v čase konania známe a nemohol ich uplatniť a ktoré odôvodňujú podstatne priaznivejšie rozhodnutie v jej prospech. 19. Súd túto námietku žalobkyne považuje za irelevantnú, nakoľko z citovaného ustanovenia § 143 ods. 1 vyplýva, že žalobkyňa, ak mala za to, že zistila mimoriadne závažné okolnosti, ktoré jej neboli známe bez jej viny v čase konania a nemohla ich uplatniť a ktoré by odôvodňovali podstatne priaznivejšie rozhodnutie v jej prospech, mala na správny orgán (nie na súd) doručiť návrh na preskúmanie právoplatného rozhodnutia správneho orgánu a tento návrh mohla účastníčka konania - žalobkyňa podať do troch mesiacov. Táto lehota je nezávislá od lehoty podať správnu žalobu do dvoch mesiacov od doručenia právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. 20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a z dôvodu, že žaloba bola podaná oneskorene, správny súd postupoval v súlade s ustanovením § 98 ods. 1 písm. d/ SSP a žalobu odmietol. 21. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 22. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.