Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/150/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201033 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017201033.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeanette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka PhD., v právnej veci žalobcu: Q. I., W. 7, K., právne zastúpený: Advokátska kancelária Kolíkova & Partners, s.r.o., IČO: 47 239 441, Radvanská 21, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-20/2017/RK zo dňa 10.05.2017, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. KM- OLVS-20/2017/RK zo dňa 10.05.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Konanie pred správnym orgánom 1. Žalobca svojou žiadosťou zo dňa 24.02.2017 požiadal žalovaného podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon č. 211/2000 Z.z.“ alebo ako „ZSI“) o sprístupnenie nasledovných informácií: 1. Zdôvodnenie výnimky - na základe akých skutočností spadá bariéra do výnimky podľa § 1, ods. 2 písm. a/- ochrana základných bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie a všetku dokumentáciu spojenú s formálnym procesom spracovania výnimky z režimu verejného obstarávania 2. Údaje o zmluve v rozsahu - názov zmluvy, dátum uzavretia, protistrana, suma plnenia 3. Protokol utajovaných skutočností (podľa vyhlášky NBÚ č. 453/2007- § 2, ods. 1, písm. a/, ktorým bol zaevidovaný vznik utajovanej skutočnosti - zmluvy s dodávateľom 4. Predchádzal výberu dodávateľa nejaký proces? Aký konkrétne? (napríklad prieskum trhu pri predložení viacerých ponúk) ak áno, koľko bolo doručených ponúk?. 2. Žalovaný svojim rozhodnutím zo dňa 06.03.2017 čiastočne nevyhovel žiadosti žalobcu a odmietol mu sprístupniť informácie požadované v bode 2 a 3 jeho žiadosti. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že povinná osoba zistila osobitný režim ochrany informácií požadovaných v bode 2 žiadosti žalobcu, a to režim ochrany stanovený osobitným právnym predpisom - zákonom č. 45/2011 Z.z. o kritickej infraštruktúre v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 45/2011 Z.z.“ alebo ako „ zákon o kritickej infraštruktúre“). Uznesenie vlády č. 185/2008 Z.z. vláda umožnila ministrovi vnútra Slovenskej republiky okrem iného plniť úlohy vyplývajúce z Národného programu pre ochranu a obranu kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky. V zmysle zákona o kritickej infraštruktúre je bezpečnosť prvkov kritickej infraštruktúry zabezpečená mechanickými zábrannými prostriedkami a technickými zabezpečovacími prostriedkami, ktorých demonštratívny výpočet uvádza samotný zákon. Mobilnú bezpečnostnú bariéru možno v zmysle vyššie uvedeného nepochybne zaradiť medzi prostriedky ochrany kritickej infraštruktúry. Informácie týkajúce sa bezpečnosti kritickej infraštruktúry požívajú zvýšenú ochranu v dôsledku toho, že ide o citlivé informácie, ktorých sprístupnenie môže vážne ohroziť bezpečnostnú funkciu štátu na udržaní ktorej je národný, ako aj spoločenský záujem členských štátov EÚ prameniaci so Schengenského dohovoru. Uvedená skutočnosť je vyjadrená aj v samotnom zákone o kritickej infraštruktúre, ktorý v § 12 ods. 3 uvádza, že citlivá informácia sa nesprístupňuje podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon o slobode informácií. Zákon o kritickej infraštruktúre hovorí v § 12 o písomnosti obsahujúcej citlivú informáciu, preto akékoľvek informácie, ktoré obsahuje zmluva o dodávke bezpečnostnej bariéry podliehajú vylúčením sprístupnenia informácie podľa ZSI. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 10.05.2017. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že účelom zákona o kritickej infraštruktúre je ochrana a obrana kritickej infraštruktúry, čím sa rozumie súhrn určitých činností, mechanizmov, síl, prostriedkov a opatrení na prevenciu pred rizikovými faktormi, odvrátenie útoku na prvok kritickej infraštruktúry, zabránenie negatívnym vonkajším alebo vnútorným vplyvom ohrozujúcim existenciu, stabilitu a fungovanie prvku kritickej infraštruktúry. Ochrana a obrana kritickej infraštruktúry je základným predpokladom pre zaistenie základných bezpečnostných funkcií štátu a preto akákoľvek informácia, ktorá by mohla ohroziť alebo obranu kritickej infraštruktúry je v nadväznosti na § 12 ods. 3 zákona o kritickej infraštruktúre považovaný za citlivú informáciu, ktorej sprístupnenie je zásadne vylúčené v dôsledku správneho fungovania bezpečnostných funkcií štátu, v danom prípade ochrany štátnych hraníc Slovenskej republiky. Sprístupnenie žiadateľom požadovaných informácií v bode č. 2 jeho žiadosti by pri aktuálnej situácii v oblasti nelegálnej migrácie predstavovalo rizikový faktor v oblasti kritickej infraštruktúry, nakoľko by reálne mohlo dôjsť k ohrozeniu základnej bezpečnostnej funkcie štátu, a to k narušeniu ochrany hraníc. II. Argumenty žalobcu 4. Žalobca považoval rozhodnutia žalovaného za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 5. V prvom rade namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a to z dôvodu, že samotné tvrdenie, že podľa § 10 ods. 2 zákona o kritickej infraštruktúre sú aj informáciami týkajúcimi sa samotnej kritickej infraštruktúry resp. jej prvku podľa § 2 písm. a/ zákona o kritickej infraštruktúre a že niektoré informácie o bezpečnostných opatreniach môžu mať charakter citlivej informácie, samo o sebe nie je zdôvodnením toho, či aj informácie vyžiadané žalobcom sú citlivými informáciami alebo nie. Poukazujúc na § 2 písm. k/ zákona o kritickej infraštruktúre žalobca uviedol, že v odôvodneniach rozhodnutí žalovaného vydaných v oboch stupňoch chýbajú akékoľvek úvahy, z ktorých by bolo možné vyvodiť, prečo žalovaný považoval vyžiadané informácie týkajúce sa zmluvy o dodávke bezpečnostnej bariéry za citlivé informácie. Žalobcovi nebolo zrejmé, či názov zmluvy, dátum jej uzavretia, protistrana a suma plnenia sú neverejné informácie a či môže ich sprístupnením dôjsť k zneužitiu, ktorého výsledkom by mohlo byť zničenie alebo narušenie prvku. Podľa žalobcu je absurdné, že by zverejnením napríklad sumy plnenia, teda sumy za ktorú boli mobilné bezpečnostné bariéry zakúpené, mohlo dôjsť k činnosti smerujúcej k zničeniu alebo narušeniu prvku kritickej infraštruktúry. 6. Žalobca tiež namietal nesprávne právne posúdenie veci. Podľa jeho názoru nešlo o citlivé informácie podľa § 2 písm. k/ zákona o kritickej infraštruktúre. Za citlivú informáciu je možné považovať len informáciu, ktorá je neverejná a súčasne jej zverejnenie by sa mohlo zneužiť na činnosť smerujúcu k narušeniu alebo zničeniu prvku kritickej infraštruktúry. Poukázal na to, že suma, za ktorú Slovenská republika zabezpečila mobilnú bezpečnostnú bariéru bola zverejnená prostredníctvom tlačových orgánov žalovaného širokej verejnosti (išlo o sumu XXX.XXX,- eur). Je zrejmé, že časť informácií o mobilnej bezpečnostnej bariére už žalovaný zverejnil tým, že pristúpil k prezentácii tejto bariéry širokej verejnosti a zverejnil informácie o cene tejto bariéry. 7. Zároveň žalobca vyjadril pochybnosti o tom, že zverejnenie informácií, ktoré žiadal a neboli mu sprístupnené by bolo možné zneužiť na činnosť smerujúcu k narušeniu alebo zničeniu prvku kritickej infraštruktúry. Uvedené informácie totiž nespĺňajú materiálnu podstatu citlivej informácie podľa § 2 písm. k/ zákona o kritickej infraštruktúre a ich zverejnením v zásade nemôže dôjsť ani v hypotetickej rovine k činnosti smerujúcej k narušeniu či zničeniu prvku kritickej infraštruktúry. Preto sa na režim sprístupnenia vyžiadaných informácií vzťahuje zákon č. 211/2000 Z.z. a nebol dôvod na ich nesprístupnenie. III. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 28.11.2017, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. 9. Pokiaľ ide o namietanú nepreskúmateľnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, žalovaný uviedol, že pri vydaní svojho rozhodnutia dostatočne odôvodnil nesprístupnenie informácií požadovaných v bode 2 žiadosti žalobcu. Bolo náležite vysvetlené, že zaistenie bezpečnosti štátu, fungovanie ekonomiky, fungovanie verejnej správy a zabezpečenie základných životných potrieb obyvateľstva je závislé na konkrétnej infraštruktúre, ktorú označujeme ako kritickú (životne dôležitú) infraštruktúry. Jej narušenie má negatívny dopad na zaistenie základných funkcií štátu. Ochrana a obrana kritickej infraštruktúry je teda chápaná ako súhrn činnosti mechanizmov síl, prostriedkov a opatrení na prevenciu pred rizikovými faktormi, odvrátenie útoku na prvok kritickej infraštruktúry, zabránenie negatívnym vonkajším alebo vnútorným vplyvom ohrozujúcim existenciu, stabilitu a fungovanie prvku kritickej infraštruktúry a odstránenie následkov. Na zabezpečenie riadneho fungovania bezpečnostnej funkcie štátu a ochranu jednotlivých prvkov kritickej infraštruktúry sú tak využívané rôzne bezpečnostné opatrenia, ktorými sú v zmysle § 10 ods. 2 zákona o kritickej infraštruktúre mechanické zábranné prostriedky atď. V zmysle § 2 písm. m/ zákona o kritickej infraštruktúre sa rozumie mechanickým zábranným prostriedkom aj prostriedok obvodovej ochrany, najmä pevná bariéra, brána, závora a turniket. Mobilnú bezpečnostnú bariéru možno v zmysle vyššie uvedeného nepochybne zaradiť medzi prostriedky ochrany kritickej infraštruktúry. Informácie týkajúce sa bezpečnosti kritickej infraštruktúry požívajú zvýšenú ochranu v dôsledku toho, že ide o citlivé informácie, ktorých sprístupnenie môže vážne ohroziť bezpečnostnú funkciu štátu. Žalovaný poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III ÚS 96/2010 -14 zo dňa 09.03.2010, z ktorého vyplýva, že nielen ustanovenia § 8 až 11 zákona o slobode informácií sú dôvodom na nesprístupnenie informácií, ale takéto obmedzenia obsahujú aj ustanovenia iných zákonných právnych predpisov chrániacich napr. bezpečnosť štátu. V danej právnej veci je to zákon o kritickej infraštruktúre, ktorý zakladá právne relevantný dôvod na nesprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z.. Sprístupnenie informácií požadovaných žalobcom v bode 2 žiadosti by pri aktuálnej situácii v oblasti nelegálnej migrácii predstavovalo rizikový faktor v oblasti kritickej infraštruktúry, nakoľko by reálne mohlo dôjsť k ohrozeniu základnej bezpečnosti funkcie štátu, a to k narušeniu ochrany štátnych hraníc Slovenskej republiky. Zmluva, o ktorej žalobca požadoval určité informácie, nie je podľa § 5a ods. 5 písm. p/ zákona č. 211/2000 Z.z. povinne zverejňovanou zmluvou, nakoľko jej účelom je plnenie úloh policajného zboru súvisiacich so zabezpečením ochrany štátnej hranice. Z toho dôvodu predmetná zmluva nebola a ani nemôže byť zverejnená, nakoľko by to bolo v rozpore so zákonom č. 211/2000 Z.z. IV. Posúdenie veci správnym súdom 10. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP. 11. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 12. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon. 13. Podľa § 3 ods. 1 ZSI každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 14. Podľa § 12 ZSI všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. 15. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 45/2011 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie prvkom kritickej infraštruktúry (ďalej len „prvok“) najmä inžinierska stavba, služba vo verejnom záujme a informačný systém v sektore kritickej infraštruktúry, ktorých narušenie alebo zničenie by malo podľa sektorových kritérií a prierezových kritérií závažné nepriaznivé dôsledky na uskutočňovanie hospodárskej a sociálnej funkcie štátu, a tým na kvalitu života obyvateľov z hľadiska ochrany ich života, zdravia, bezpečnosti, majetku, ako aj životného prostredia. 16. Podľa § 2 písm. m) zákona č. 45/2011 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie mechanickým zábranným prostriedkom prostriedok obvodovej ochrany, najmä pevná bariéra, brána, závora a turniket, 2. plášťovej ochrany, najmä dvere, mreža, bezpečnostné sklo a bezpečnostná zámka, 3. predmetovej ochrany, najmä komorový trezor a komerčný úschovný objekt 17. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 45/2011 Z.z. bezpečnostné opatrenia na ochranu prvku sú najmä mechanické zábranné prostriedky, technické zabezpečovacie prostriedky, bezpečnostné opatrenia podľa osobitného predpisu, fyzická ochrana, organizačné opatrenia, kontrolné opatrenia a ich vzájomná kombinácia. 18. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 45/2011 Z.z. písomnosť alebo iný hmotný nosič, ktorý obsahuje citlivú informáciu, sa označuje slovami „Kritická infraštruktúra - nezverejňovať“. 19. Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 45/2011 Z.z. citlivá informácia sa nesprístupňuje podľa osobitného predpisu. 20. Rozsah a podmienky prístupu k informáciám zaručené Ústavou SR upravuje ZSI, podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia (§ 12 cit. zák.). 21. Žalovaný rozhodol o čiastočnom nevyhovení sprístupniť žalobcom požadované informácie s poukazom na zákon č. 45/2011 Z.z., § § 2 písm. a) písm. m), § 10 ods. 2 a § 12 ods. 1, ods. 3. 22. Tak ako ústavné právo každého vyhľadávať a šíriť informácie, aj ústavná povinnosť orgánov verejnej moci poskytovať každému informácie o svojej činnosti môžu byť obmedzené len zákonom, ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06). 23. Pokiaľ povinná osoba má podľa ZSI na výber informáciu nesprístupniť alebo jej sprístupnenie iba obmedziť, je povinná zvážiť, do akej miery, úplne či čiastočne, je nevyhnutné brániť osobe oprávnenej požadovanú informáciu dostať. Má pritom zvážiť možné ohrozenie právneho postavenia iných osôb, verejného poriadku a bezpečnosti a po zvážení všetkých okolností sa rozhodnúť pre jednu zo zákonom ponúkaných možností. 24. Ani príslušné ustanovenia zákona č. 45/2011 Z.z. nie je možné vykladať spôsobom nezohľadňujúcim práva verejnosti Slovenskej republiky na informácie. Takýto výklad zákona by bol neústavný a v rozpore s úmyslom zákonodarcu zákonom upraviť podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. 25. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať. 26. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného základnému práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. 27. Ako vyplýva z vyššie citovaných ustanovení zákona o kritickej infraštruktúre, bezpečnostným opatrením na ochranu prvku kritickej infraštruktúry definovaného v zákone o kritickej infraštruktúre sú najmä mechanické zábranné prostriedky okrem iného aj pevná bariéra. Práve neverejná informácia, ktorej zverejnenie by sa mohlo zneužiť na činnosť smerujúcu k narušeniu alebo zničeniu prvku kritickej infraštruktúry je zákonom o kritickej infraštruktúre pomenovaná ako citlivá informácia o kritickej infraštruktúre. Zverejnenie takejto informácie zákon vylučuje zo sprístupnenia podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 211/2000 Z.z. 28. Na druhej strane je potrebné položiť otázku, do akej miery spĺňa informácia týkajúca sa prvku kritickej infraštruktúry klasifikačné atribúty citlivej informácie podľa zákona o kritickej infraštruktúre. Nemožno totiž vychádzať z argumentu, že citlivou otázkou o prvku kritickej infraštruktúry je akákoľvek informácia o ňom. Takáto reflexia z dikcie zákona nevyplýva. Podmienkou prijatia existencie citlivej informácie o kritickej infraštruktúre je v prvom rade jej neverejnosť a v rade druhom jej spôsobilosť pri zverejnení byť zneužitou na činnosť smerujúcu k narušeniu alebo zničeniu prvku kritickej infraštruktúry. Pomenovanie splnených kritérií týkajúcich sa konkrétnej požadovanej informácie žiadateľa ako oprávnenej osoby podľa zákona č. 211/2000 Z.z. a vysvetlenie prečo takáto informácia je zároveň citlivou informáciou o prvku kritickej infraštruktúry je úlohou povinnej osoby podľa zákona č. 211/2000 Z.z., ktorá v reakcii na požiadavku zverejniť informáciu, ktorá sa týka prvku kritickej infraštruktúry, musí preskúmateľne potrebu nezverejnenia odôvodniť. 29. Odôvodnenia rozhodnutí žalovaného napadnuté predmetnou žalobou postrádajú vyššie naznačené úvahy. Z rozhodnutí preto nemožno vyvodiť, prečo správny orgán považoval žalobcom požadovanú informáciu v rozsahu „Údaje o zmluve v rozsahu - názov zmluvy, dátum uzavretia, protistrana, suma plnenia“ týkajúce sa zmluvy o dodávke bezpečnostnej bariéry za citlivé informácie o prvku kritickej infraštruktúry, ergo že je informáciou neverejnou a v danom ohľade je zároveň spôsobilá pri zverejnení byť zneužitou na činnosť smerujúcu k narušeniu alebo zničeniu prvku kritickej infraštruktúry. Minimálne v otázke ceny a rámcového vymedzenia predmetu zmluvy nemožno súhlasiť s nezverejnením v súlade so zákonom o kritickej infraštruktúre, keďže informácia v tejto časti nebola neverejnou (skôr zverejnená tlačová správa na webovom sídle žalovaného, že Slovenská republika zabezpečila mobilnú bezpečnostnú bariéru za cenu 930.000,- eur). 30. Pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie, alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka konania, ktoré možno považovať za právne významné. Súd hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu však len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre súd je rozhodujúce, či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. 31. Správny súd nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov pri odôvodňovaní rozhodnutí. Platí, že vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho konania. Vychádzajúc z naznačených úvah považoval správny súd žalobu za dôvodnú, pretože žalovaný, ako bolo vyššie vysvetlené, svoje rozhodnutia dostatočne preskúmateľne neodôvodnil. Sumarizujúc správny súd uvádza, že na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov zrušil rozhodnutie žalovaného o rozklade a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP). 32. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP, a úspešnému žalobcovi priznal správny súd plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 33. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).