Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/142/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201064 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017201064.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: A SANTÉ, s. r. o., IČO: 36 669 181, Štefánikova 876/10, Modra, zastúpený: JUDr. Martin Abrahám, advokát, Koceľova 25, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová 2, 837 52 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S00411/2017-OP/Š zo dňa 25.04.2017, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Spoločnosť LSPP Pezinok s.r.o., ktorá je držiteľom povolenia č. 103814/2013-ZD/2 zo dňa 22.07.2013 na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ambulancie lekárskej služby prvej pomoci pre deti a dorast, ambulancie lekárskej služby prvej pomoci pre dospelých s miestom prevádzky W. X, U. (ďalej aj len „prevádzkovateľ LSPP“) oznámila písomne listom doručeným na úrad Bratislavského samosprávneho kraja dňa 24.06.2015, že žalobca napriek včasnému informovaniu o zaradení do lekárskej služby prvej pomoci nezabezpečil dňa 05.06.2015 vykonanie lekárskej služby prvej pomoci. Na základe tejto skutočnosti začal správny orgán z úradnej moci správne konanie vo veci uloženia pokuty. Upovedomenie o začatí správneho konania bolo prevádzkovateľovi LSPP doručené dňa 05.09.2015 s tým, že sa má v lehote do 15 dní k nemu vyjadriť. Prevádzkovateľ sa k začatiu správneho konania vyjadril listom zo dňa 25.09.2015, v ktorom okrem iného uviedol, že správny orgán nezaraďuje do služieb poskytovateľov na základe vlastného rozhodnutia a vo verejnom záujme, pričom je zjavné, že LSPP Pezinok s. r. o. za pomoci BSK mieni parazitovať na práci iných. V BSK dochádzalo dlhodobo ku systematickému zneužívaniu právomoci a samotné konanie je jeho prejavom. Ďalej namietal nedodržanie zákonnej lehoty na začatie správneho konania. 2. Bratislavský samosprávny kraj (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. 0920/2015/ ZDRI6 zo dňa 19.10.2015 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 578/2004 Z. z.“) pokutu vo výške XXX,- € za porušenie povinností poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa § 79 ods. 1 písm. v) zákona č. 578/2004 Z. z., ktorého sa žalobca ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti - ambulancia v odbore všeobecné lekárstvo, miesto prevádzky lekárskeho zariadenia L. X, U., dopustil tým, že ako držiteľ povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, nezabezpečil lekára do lekárskej služby prvej pomoci podľa rozpisu určeného prvostupňovým správnym orgánom, napriek dostatočnému časovému predstihu oznámenia rozpisu lekárskej služby prvej pomoci podľa § 7 ods. 6 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 576/2004 Z. z.“), v zdravotníckom zariadení LSPP Pezinok s.r.o., W. X, U., v spádovom území Pezinok, dňa 05.06.2015. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie namietajúc nedostatočné odôvodnenie tohto rozhodnutia, nevykonanie dostatočného zisťovania skutkového stavu veci, absenciu náležitostí podľa § 82 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z. a tiež, že toto rozhodnutie je sankciou za odmietanie porušovania právneho poriadku Slovenskej republiky. 4. Žalovaný rozhodnutím č. S00411/2017-OP/Š zo dňa 25.04.2017 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie konštatujúc, že prvostupňové rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, skutkový stav je dostatočne zistený a pokuta je uložená v dolnej hranici sankčného rozpätia. II. Žalobné dôvody 5. Včas podanou žalobou dňa 04.07.2017 sa žalobca domáhal, aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. S00411/2017-OP/Š zo dňa 25.04.2017, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil správnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa č. 0920/2015/ZDR/6 zo dňa 19.10.2015, ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške XXX,- € za porušenie povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v odbore všeobecného lekárstva ustanovenej v § 79 ods. 1 písm. b/ zák. č. 578/2004 Z.z. 6. Namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s jeho námietkami, ktoré majú vplyv na existenciu a posúdenie protiprávneho konania, a to s námietkou existencie zákonných prekážok pre vysielanie zamestnanca žalobcu do služieb k inému zamestnávateľovi na neplatené služby, majúce povahu nočnej práce, práce nadčas a práce v dni pracovného pokoja a tiež s námietkou priamej diskriminácie voči iným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v rámci právomoci žalovaného, z ktorých ani nie polovica je žalovaným nútená k poskytovaniu takýchto služieb. Žalovaný sa tiež nevysporiadal s námietkou priameho zasahovania do práva žalobcu slobodne podnikať tým, že na základe priamej požiadavky LSPP Pezinok s.r.o. mu vedome poskytuje bezplatne pracovnú silu svojho zamestnanca tak, že ho zaradzuje do služieb u LSPP Pezinok s.r.o. - profitéra tohto konania zo zdrojov verejného zdravotníctva. 7. Žalobca poukázal na rozsudok tunajšieho súdu, č. k. 2S 138/2013-97 zo dňa 30.04.2014 v zmysle ktorého je jediným dôvodom pre určovanie služieb pre účastníka vôľa vedúceho prvostupňového orgánu, čo je neprípustný akt svojvôle presne v intenciách všetkých podaní účastníka počas správneho konania. 8. Určovanie služieb LSPP prvostupňovým orgánom bolo do novembra 2015 závislé od potrieb a priamo určované súkromným prevádzkovateľom LSPP, vrátane zmeny spôsobu určovania osôb povinných slúžiť LSPP v priamom dôsledku potrieb súkromnej osoby, prípadne zmeny pomerov vo vlastníckej štruktúre LSPP Pezinok s. r. o. koncom roka 2015, čo odporuje princípu právnej istoty a nediskriminácie. 9. Ďalej žalobca namietal, že rozvrhy vydávané BSK podľa § 7 ods. 6 zák. č. 576/2004 Z.z. nemajú obsahové náležitosti úkonu orgánu pri výkone verejnej moci podľa zákona 460/1992 Zb. Ani jeden z individuálnych správnych aktov, ktorými bolo určené zaradenie účastníka do služieb, t. j. rozvrhy na obdobie od 01.07.2011 do 31.12.2015 nemajú náležitosti individuálneho správneho aktu, nakoľko v nich absentuje prvok individuality, t. j. určujúci znak aktu, ktorý zabezpečuje jeho jednoznačnú identifikáciu a teda nezameniteľnosť. Odvolací orgán sa touto námietkou žalobcu nijako konkrétne nezaoberal a ani ju neuvádzal. 10. Žalobca poukázal na skutočnosť, že prvostupňový orgán vykonal výsluch svedkov 13.08.2015 a to bez prítomnosti a oboznámenia žalobcu ako účastníka konania, čiže žalobca nemohol uplatniť svoje procesné práva podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku. 11. Vo vzťahu k odvolaciemu konaniu vedeného žalovaným, tento porušil svoju povinnosť riadne sa zaoberať a preskúmať celý spis a konanie prvostupňového orgánu, v čom nepochybne zlyhal. Žalobca poukázal na nepredvídateľnosť napadnutých rozhodnutí, nakoľko je neprípustné, aby za správny delikt, ktorého rozsah spáchania je nielen dvojnásobný, ale boli údajne identifikované závažné priťažujúce okolnosti a priamo na nasledujúce spáchanie takého istého deliktu v polovičnom rozsahu spáchania aj bez identifikovaných priťažujúcich okolností mohlo byť postihnuté vyššou pokutou. 12. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 13. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené 28.09.2017 uviedol, že nesúhlasí s námietkami žalobcu, ktoré uvádza ako dôvody nezákonnosti tak rozhodnutia ministerstva, ako aj rozhodnutie samosprávneho kraja vo veci uloženia pokuty žalobcovi vo výške XXX,- € podľa § 82 ods. 1 písm. b/ zák. č. 578/2004 Z.z. 14. V správnom konaní správny orgán v danom prípade samosprávny kraj, ako aj žalovaný rozhodoval o porušení povinnosti právnickej osoby uloženej podľa § 79 ods. 1 písm. b/ Zákona o poskytovateľoch. Táto rozhodovacia právomoc žalovaného a samosprávneho kraja je daná v § 81 Zákona o poskytovateľoch. Žalobca je držiteľom povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti - ambulancie v odbore všeobecného lekárstva s miestom prevádzkovania L. X U.. Povolenie bolo vydané samosprávnym krajom pod č. 101992/2008-ZDR/2 zo dňa 04.06.2008. vykonávať lekársku službu prvej pomoci je žalobca ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný vykonávať. 15. Žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu SR, č. k. PL:ÚS 113/2011-74 zo dňa 28.11.2012, v ktorom sa ústavný súd vyjadril k otázke, či uložením povinnosti poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa § 79 ods. 1 písm. v/ zákona pod hrozbou sankcie podľa § 82 citovaného zákona dochádza k zásahu a obmedzenia práv poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorým je takáto povinnosť uložená. Na tento nález Ústavného súdu poukázal aj Krajský súd v Bratislave rozhodnutím č. k. 2S 229/2014 zo dňa 16.11.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.02.2017, jedná sa o rozhodnutie v totožnej veci po stránke právnej aj skutkovej. Žalovaný poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4Sžo/57/2016 zo dňa 06.06.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.07.2017, ktorý vylúčil svojvôľu správneho orgánu pri zaraďovaní poskytovateľov zdravotnej starostlivosti do rozpisu lekárskych služieb prvej pomoci. Jedná sa o skutkovo a právne totožnú vec. 16. Čo sa týka námietky žalobcu, že samosprávny kraj preukázateľne zmeškal lehotu podľa § 83 ods. 1 zákona o poskytovateľoch, žalovaný uviedol, že sa dozvedel o nevykonaní lekárskej služby prvej pomoci účastníkom konania dňa 05.06.2015 spisovného oznámenia spoločnosti LSPP Pezinok, ktoré bolo samosprávnemu kraju doručené dňa 24.06.2015. Trojmesačná subjektívna lehota uplynula samosprávnemu kraju dňa 24.09.2015. V správnom konaní prvým úkonom samosprávneho kraja bolo upovedomenie účastníka konania o začatí správneho konania, ktoré bolo účastníkovi doručené dňa 05.09.2015, t. j. v dostatočnom časovom predstihu pred uplynutím lehoty na začatie konania, stanovenej v § 83 ods. 1 Zákona o poskytovateľoch. 17. Lekárska služba prvej pomoci sa vykonáva podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom zverejneným na jeho webovom sídle, ktorý obsahuje miesto výkonu lekárskej služby prvej pomoci, čas vykonávania lekárskej služby prvej pomoci a zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s uvedením dátumov vykonávania lekárskej služby prvej pomoci v období, na ktorý sa tento rozpis vyhotovuje. Rozpis vykonávania lekárskej služby prvej pomoci sa považuje za doručený poskytovateľom zdravotnej starostlivosti povinným vykonávať lekársku službu prvej pomoci 10 dňom od jeho zverejnenia na webovom sídle samosprávneho kraja. Nie je povinnosť uvádzať spisovú značku a iné náležitosti, ktoré podľa názoru žalobcu majú byť na rozpise lekárskej služby prvej pomoci uvedené. Zákon o zdravotnej starostlivosti tieto náležitosti neustanovuje. 18. Ďalej žalobca namieta nedostatočne zistený skutkový stav podľa žalovaného skutkový stav bol náležite zistený, porušenie povinnosti je riadne zdôvodnené s poukazom na zákonné ustanovenia zákona o poskytovateľoch a zákona o zdravotnej starostlivosti. Žalobou napadnutých rozhodnutiach sú uvedené listinné dôkazy, rozpisy služieb samosprávneho kraja, doklad o preukázaní doručenia rozpisu lekárskych služieb prvej pomoci žalobcovi včas. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam týkajúcich sa porušenia § 79 ods. 1 písm. v/ Zákona o poskytovateľoch. Oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty mu bolo doručené. 19. Žalobca tvrdí, že samosprávny kraj svojím postupom znemožnil žalobcovi účasť na úkone výsluchu svedkov. Táto námietka nebola vytknutá odvolaním žalobcu voči rozhodnutiu samosprávneho kraja. Samosprávny kraj jasne vo svojom rozhodnutí uviedol, že spolu s upovedomením o začatí správneho konania bolo doručené žalobcovi aj predvolanie na ústne pojednávanie, ktoré žalobca prevzal až dňa 05.09.2015. Žalobca ako účastník správneho konania si musel byť vedomý nielen svojich práv, ale aj povinností, predsa mal vedomosť, že sa koná o jeho právach a povinnostiach a napriek tomu oznámil samosprávnemu kraju, že sa nebude opakovane k tej istej veci vyjadrovať. Zároveň výsluch svedkov nebol nariadený na deň 13.08.2015 ale na deň 27.08.2015. Žalovaný má za to, že výška pokuty bola náležite odôvodnená tak samosprávnym krajom, ako aj žalovaným. Na základe uvedených skutočností žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. IV. Právne posúdenie krajským súdom 20. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy boli v súlade so zákonom. 21. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 23. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. S00411/2017-OP/ Š zo dňa 25.04.2017 a rozhodnutie Bratislavského samosprávneho kraja č. 0920/2015/ZDR/6 zo dňa 19.10.2015. 24. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. 25. Podľa § 2 ods. 20 zák. č. 576/2004 Z.z. kľúčovou otázkou vo veci bolo posúdenie, či správne orgány zistili presne a úplne skutkový stav veci a či záver o porušení povinnosti žalobcu ustanovenej v § 79 ods. 1 písm. v) zákona č. 578/2004 Z. z. bol dostatočne skutkovo podložený. 26. Podľa § 2 ods. 20 zákona č. 576/2004 Z. z., lekárska služba prvej pomoci je zdravotná starostlivosť, ktorou sa zabezpečuje nepretržitá dostupnosť všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre dospelých, všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre deti a dorast a špecializovanej zubno-lekárskej ambulantnej starostlivosti. 27. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., v rámci všeobecnej ambulantnej starostlivosti a v rámci špecializovanej zubno-lekárskej ambulantnej starostlivosti sa poskytuje lekárska služba prvej pomoci najmenej v rozsahu verejnej minimálnej siete poskytovateľov. 28. Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 576/2004 Z. z., lekársku službu prvej pomoci vykonávajú poskytovatelia poskytujúci všeobecnú ambulantnú starostlivosť a špecializovanú zubno-lekársku ambulantnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení poskytovateľa, ktorý je oprávnený na základe vydaného povolenia prevádzkovať ambulanciu lekárskej služby prvej pomoci; lekárska služba prvej pomoci všeobecnej ambulantnej starostlivosti sa vykonáva aj formou návštevnej služby v domácom prostredí alebo v inom prirodzenom prostredí osoby, ktorej sa ambulantná starostlivosť poskytuje. Lekársku službu prvej pomoci pre dospelých môže vykonávať aj lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v odbore vnútorné lekárstvo, lekársku službu prvej pomoci pre deti a dorast môže vykonávať aj lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v odbore pediatria. 29. Podľa § 79 ods. 1 písm. v) zákona č. 576/2004 Z. z., poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je povinný, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, vykonávať lekársku službu prvej pomoci podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom, ak ide o poskytovateľa, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť v špecializovanom odbore všeobecné lekárstvo alebo v špecializovanom odbore pediatria a poskytovateľa, ktorý poskytuje špecializovanú zubno-lekársku ambulantnú starostlivosť. 30. Podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 576/2004 Z. z., orgán príslušný na vydanie povolenia (§ 11) uloží držiteľovi povolenia vydaného podľa tohto zákona pokutu za porušenie niektorej z povinností ustanovených v § 79 ods. 1 písm. i), j), q), r), v), y) a zb), ods. 2 písm. a) až d) a v § 79a ods. 1 písm. d) až do výšky 3 319 eur. 31. Konajúci súd poukazuje na rozsudok tohto súdu, č. k. 2S 229/2014 - 90 zo dňa 16.11.2016, s ktorým právnym záverom sa stotožňuje. 32. Lekárska služba prvej pomoci sa vykonáva podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom zverejneným na jeho webovom sídle, ktorý obsahuje miesto výkonu lekárskej služby prvej pomoci, čas vykonávania lekárskej služby prvej pomoci a zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s uvedením dátumov vykonávania lekárskej služby prvej pomoci v období, na ktorý sa tento rozpis vyhotovuje. Rozpis vykonávania lekárskej služby prvej pomoci sa považuje za doručený poskytovateľom zdravotnej starostlivosti povinným vykonávať lekársku službu prvej pomoci desiatym dňom od jeho zverejnenia na webovom sídle samosprávneho kraja. 33. Lekárska služba prvej pomoci je forma zdravotnej starostlivosti, ktorou štát zabezpečuje nepretržitú dostupnosť všeobecnej ambulantnej starostlivosti. Zákon č. 576/2004 Z. z. podrobnejšie neupravuje spôsob, akým samosprávne kraje lekársku službu prvej pomoci určujú. Aplikácia príslušnej právnej úpravy je ponechaná na ich úvahu. Samosprávny kraj je teda autonómny pri posudzovaní kapacít potrebných na výkon lekárskej služby prvej pomoci, podľa zákona nemusí špecifikovať konkrétne okolnosti a dôvody svojho postupu pri aplikácii tohto oprávnenia. Vzhľadom na konštrukciu ustanovenia § 7 ods. 6 zákona č. 578/2004 Z. z. je súd toho názoru, že je vecou voľnej úvahy prvostupňového správneho orgánu, aké kritériá použije pri tvorbe rozpisu služieb, pričom súd je oprávnený realizáciu tejto právomoci preskúmať len z toho hľadiska, či jeho uváženie nevybočilo z medzí stanovených zákonom. 34. Vzhľadom na to, že žalobca je držiteľom povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ambulantnej starostlivosti - ambulancie v odbore všeobecné lekárstvo s miestom prevádzkovania L. X, U., ktoré mu Bratislavský samosprávny kraj vydal dňa 04.06.2008 pod č. 101992/2008-ZDR/2, vzťahuje sa na neho povinnosť vykonávať lekársku službu prvej pomoci podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom. 35. Z rozpisu služieb, zverejneného na webovom sídle samosprávneho kraja, vyplýva, že žalobca bol povinný vykonávať lekársku službu prvej pomoci v Mestskom zdravotnom stredisku, W.W. X, U. dňa 05.06.2015, čo nesplnil. Uvedeným konaním žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 79 ods. 1 písm. v) zákona č. 576/2004 Z. z. 36. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadne zmeškania lehoty doručenia oznámenia o začatí správneho konania, táto neobstojí. Podľa ust. § 83 ods. 1 Zákona o poskytovateľoch platného a účinného do 31.12.2016 možno konanie o uložení pokuty začať do troch mesiacov odo dňa, keď orgán príslušný na vydanie povolenia, ministerstvo zdravotníctva alebo komora, zistila porušenie povinností, najneskôr do 1 roka odo dňa porušenia povinnosti. Samosprávny kraj sa dozvedel o nevykonaní lekárskej služby prvej pomoci žalobcom dňa 24.06.2015, kedy mu toto oznámenie bolo doručené. Trojmesačná subjektívna lehota začala orgánu verejnej správy plynúť dňa 24.09.2015. Podľa § 18 ods. 2 druhá veta správneho poriadku, pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. V danom prípade bol prvým úkonom samosprávneho kraja upovedomenie účastníka konania o začatí správneho konania, ktoré bolo účastníkovi konania doručené dňa 05.09.2015. 37. Aj ďalšia námietka žalobcu, že mu správny orgán znemožnil účasť na úkone výsluchu svedka, je irelevantný. Tak ako uviedol žalovaný, táto námietka nebola žalobcovi vznesená v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a preto sa ňou nemohol v odvolacom konaní žalovaný zaoberať. Súd má z administratívneho spisu preukázané, že žalobca písomnosti o upovedomení o začatí správneho konania a predvolaní na ústne pojednávanie nariadené na deň 27.08.2015 prevzal až dňa 05.09.2015, hoci tieto boli uložené na pošte od 19.08.2015. Súd má za to, že správny orgán nezvinil právo žalobcu klásť svedkom otázky. Žalobcovi bolo umožnené počas celého správneho konania vyjadrovať sa ku skutočnostiam zisteným v správnom konaní a navrhovať dôkazy. 38. V súvislosti s námietkou žalobcu o priamom zasahovaní do jeho práv súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. k. PL. ÚS 113/2011-74 zo dňa 28.11.2012, v ktorom sa ústavný súd vyjadril k otázke, či uložením povinnosti poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa § 79 ods. 1 písm. v) zákona č. 576/2004 Z. z. pod hrozbou sankcie podľa § 82 tohto zákona, dochádza k zásahu a obmedzeniu práv poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorým je takáto povinnosť uložená. Ústavný súd SR dospel k záveru, že táto povinnosť obstála v teste proporcionality. 39. V súvislosti s námietkou žalobcu o priamej diskriminácii v porovnaní s inými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti súd poukazuje na názor Ústavného súdu SR vyslovený v predmetnom náleze, že: „uloženie takejto povinnosti spôsobuje, že zo skupiny poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (§ 4 zákona č. 578/2004 Z. z.) je vyčlenená osobitná skupina, ktorej označené práva sú následkom tohto vyčlenenia zasiahnuté. Dôvodom, pre ktorý došlo k vyčleneniu osobitnej skupiny poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, je skutočnosť, že títo sú zaradení do minimálnej siete, vykonávajú svoju činnosť na základe povolenia podľa § 11 zákona č. 578/2004 Z. z. a príslušným orgánom im bol pridelený zdravotný obvod. Takéto vyčlenenie spôsobené uložením zákonnej povinnosti je im nepochybne na príťaž, na druhej strane však preň existuje ospravedlniteľný dôvod, ktorým je verejný záujem na ochrane života a zdravia obyvateľstva. Realizácia uvedeného verejného záujmu predstavuje dostatočný dôvod na nerovné zaobchádzanie s touto osobitnou skupinou poskytovateľov zdravotnej starostlivosti... S ohľadom na uvedené preto napadnuté ustanovenia nespôsobujú neospravedlniteľnú, resp. neodôvodnenú diskrimináciu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti...“ 40. Ústavný súd SR sa v predmetnom náleze vysporiadal aj s posúdením otázky, či uložením povinnosti vykonávať lekársku službu prvej pomoci možno považovať za nútenú prácu: „V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na čl. 18 ods. 2 písm. d) ústavy, ktorý ustanovuje, že za nútenú prácu alebo službu sa nepovažuje konanie na ochranu života, zdravia alebo práv iných, a na čl. 4 ods. 3 písm. d) dohovoru, podľa ktorého sa za nútenú prácu alebo službu nepovažuje práca alebo služba, ktorá tvorí súčasť bežných občianskych povinností. S ohľadom na legitímny cieľ povinnosti ustanovenej napadnutými ustanoveniami je potrebné preskúmať, či rozsah obmedzenia označených práv poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nepresahuje mieru nevyhnutnosti vo vzťahu k sledovanému cieľu. 41. V prvom rade je potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že v rámci výkonu povinnosti ustanovenej § 79 ods. 1 písm. v) zákona č. 576/2004 Z. z. poskytujú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti službu vo všeobecnom hospodárskom záujme a jej náplň je obsahovo zhodná s činnosťou, ktorá nie je mimo okruh normálnych bežných lekárskych profesijných aktivít. 42. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sú súčasťou systému zabezpečujúceho nepretržitú zdravotnú starostlivosť, ktorý je založený na koncepte profesionálnej a občianskej solidarity a je určený na odvrátenie stavu núdze, resp. odvrátenie škody na zdraví a živote obyvateľstva.“ 43. Ústavný súd SR dospel k záveru, že „...zákonodarcom zvolený systém zabezpečenia nepretržitej zdravotnej starostlivosti je ústavne akceptovateľný a proporcionálny zásah do označených práv poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Hľadiac izolovane na napadnuté ustanovenia ústavný súd konštatuje, že sú súladné s označenými článkami ústavy.“ 44. Súd opätovne poukazuje na rozsudok tunajšieho súdu 2S 229/2014 - 90, s ktorého závermi sa plne stotožnil a ich aj uvádza. 45. Súd na jednej strane vidí verejný záujem na ochrane života a zdravia obyvateľstva, ktorý je daný Ústavou SR a zákonom č. 576/2004 Z. z. Je nepochybne nevyhnutné, aby obyvateľom bola garantovaná nepretržitá zdravotná starostlivosť v nevyhnutnom rozsahu, t.j. aj mimo pravidelnej prevádzky všeobecných ambulancií. Pri zvažovaní kolízie základných práv a slobôd vyznieva vzhľadom na akceptovanú hierarchiu hodnôt spoločnosti v prospech verejného záujmu na ochrane zdravia, majúceho nepochybne vyššiu hodnotu, pred záujmom na ochrane základných práv a slobôd na primerané pracovné podmienky a osobitné pracovné podmienky poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. 46. Na druhej strane, súd predovšetkým z morálneho hľadiska vníma, že ide o zneužívanie systému, na základe ktorého prevádzkovatelia LSPP využívajú sankčný aparát štátu, ktorým je pokuta až do výšky 3 319 eur, na to, aby donútili poskytovateľa, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, vysielať svojich lekárov na výkon lekárskej služby prvej pomoci za účelom dosiahnutia zisku prevádzkovateľa LSPP a bez štátom garantovaného práva lekára vykonávajúceho lekársku službu prvej pomoci na primeranú odplatu za službu. 47. Takéto konanie zo strany prevádzkovateľa LSPP, ktorým dlhodobo zabezpečuje výkon lekárskej služby prvej pomoci, je podľa názoru súdu neprijateľné. Ak by prevádzkovateľ LSPP využíval možnosť uloženia povinnosti držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vyslať svojich lekárov na výkon služby iba „ad hoc“, teda v prípadoch, kedy zazmluvnení lekári (resp. zamestnaní u prevádzkovateľa LSPP) z určitého dôvodu nemôžu nastúpiť do služby, bol by takýto spôsob úplne v poriadku. 48. Aj napriek tomu, že sa súdu zákonodarcom zvolený systém zabezpečovania nepretržitej zdravotnej starostlivosti zdá dlhodobo neprijateľný a znevýhodňujúci držiteľov povolenia a licencie, súd rešpektujúc právnu úpravu, ako aj právny názor Ústavného súdu SR ako nezávislého orgánu na ochranu ústavnosti, nezostalo mu nič iné ako žalobu zamietnuť, nakoľko skutkový stav bol dostatočne zistený a žalobca má ako držiteľ povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a poskytovania zdravotnej starostlivosti nielen práva, ale aj povinnosti definované zákonom. Medzi tieto povinnosti patrí aj vykonávanie lekárskej služby prvej pomoci na základe rozpisu určeného samosprávnym krajom. 49. Správne orgány by v prípade porušenia povinnosti ustanovenej v § 79 ods. 1 písm. v) zákona č. 576/2004 Z. z. mali prihliadať na vyššie uvedené skutočnosti a namiesto ukladania pokút by mali v odôvodnených prípadoch upúšťať od ich ukladania, nakoľko takýmto spôsobom nielen nútia držiteľov povolenia a licencie bezplatne vysielať svojich lekárov na výkon lekárskej služby prvej pomoci, z ktorej má zisk iba prevádzkovateľ LSPP, ale navyše im v prípade nedodržania rozpisu ukladajú aj peňažnú sankciu. Správne orgány by mali v rámci svojej kompetencie iniciovať zmenu legislatívy upravujúcej predmetnú oblasť. 50. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 190 S.s.p. zamietnuť, nakoľko preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňovali ich zrušenie. O moderovanie sankcie žalobca nepožiadal. 51. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 S.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. 52. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.